Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. december 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625201174
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5625201174.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX. X.

XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so sídlom
Ružomberok, Dončova 1451/21, IČO: 36 862 304, proti žalovaným: 1) D. A. E., nar. XX. X. XXXX, trvale
bytom B. XXX a 2) B. F., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom A. XX, zastúpenému JANČI & Partners s.r.o.,
so sídlom E. A., C. XXX/X, IČO: 47 258 748, v spore o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že kúpna zmluva, uzavretá dňa 16. 6. 2022 medzi žalovaným 1) ako predávajúcim
a žalovaným 2) ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 3/96-
iny k pozemku zapísanému ako parcela číslo KN-E 143/42, druh pozemku orná pôda, o výmere 1157

m2, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území B., zapísanému v katastri nehnuteľností Okresného
úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, na základe ktorej bol vklad
vlastníckehoprávadokatastranehnuteľnostípovolenýOkresnýmúradomLiptovskýMikuláš,katastrálny
odbor, dňa 26. 7. 2022, pod V 3062/2022, je neplatná.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému 1) a žalovanému 2), spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 8. 4. 2025, sa žalobca domáhal voči

žalovaným určenia, že kúpna zmluva, uzavretá dňa 16. 6. 2022 medzi žalovaným 1) ako predávajúcim
a žalovaným 2) ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 3/96-
iny k pozemku zapísanému ako parcela číslo KN-E 143/42, druh pozemku orná pôda, o výmere 1157
m2, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území B., zapísanému v katastri nehnuteľností Okresného
úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, na základe ktorej bol vklad
vlastníckehoprávadokatastranehnuteľnostípovolenýOkresnýmúradomLiptovskýMikuláš,katastrálny
odbor, dňa 26. 7. 2022, pod V 3062/2022, je neplatná. V žalobe uviedol, že žalovaný 1) ako predávajúci

a žalovaný 2) ako kupujúci uzatvorili dňa 16. 6. 2022 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod
spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1) vo veľkosti 3/96-iny k pozemku zapísanému ako parcela číslo
KN-E 143/42, druh pozemku orná pôda, o výmere 1157 m2, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území
B., zapísanému v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na
liste vlastníctva číslo XXX. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe uvedenej
kúpnej zmluvy bol povolený dňa 26. 7. 2022 pod V 3062/2022. V súčasnosti je a aj v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy bol podielovým spoluvlastníkom uvedeného pozemku vo veľkosti 6/48-ín. Uvedený

spoluvlastnícky podiel nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností
bol povolený dňa 1. 10. 2025 pod V 3885/2015. Spoluvlastnícky podiel žalovaný 1) previedol bez jeho
vedomia a súhlasu a bez toho, aby mu zámer prevodu oznámil, ako aj bez toho, aby bola realizovaná
ponuková povinnosť. Keďže má záujem o scelenie vlastníctva k uvedenému pozemku, pokiaľ by ponukuna odkúpenie podielu žalovaného 1) dostal, určite by ju prijal, pričom disponoval dostatkom finančných
prostriedkov na úhradu kúpnej ceny. Z uvedeného dôvodu je kúpna zmluva relatívne neplatná, keďže
žalovaný 1) prevádzal svoj spoluvlastnícky podiel bez toho, aby rešpektoval jeho predkupné právo.

Žalovaný 2) uzatvoril aj iné kúpne zmluvy s inými spoluvlastníkmi uvedeného pozemku, a to bez toho,
aby bolo rešpektované jeho predkupné právo. Taktiež disponuje informáciou, že žalovaný 1) aj vo vzťahu
kostatnýmspoluvlastníkompozemkuichpredkupnéprávonerešpektovalanesplnilsivočinimponukovú
povinnosť. Obom žalovaným oznámil dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

2. Žalovaný 1) nevyužil svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného
sporového poriadku a ku podanej žalobe sa nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný uznesením zo dňa 13. 5.
2025, ktoré mu bolo doručené dňa 16. 5. 2025.

3. Žalovaný 2) vo vyjadrení ku žalobe, doručenom súdu dňa 26. 6. 2025, uviedol, že žalobca mal
vedomosť o prevodoch žalovaného 1) na neho. S každým vlastníkom, vrátane žalobcu, sa stretol

v období od decembra 2021 do marca 2022, keď ich osobne prechádzal za účelom následného
odkúpu spoluvlastníckym podielov. Žalobca nemal záujem previesť vlastnícke právo na neho. Mal mu
uviesť, že keď nadobudne spoluvlastnícke podiely od ostatných spoluvlastníkov, dohodnú sa následne
ako to bude s jeho spoluvlastníckym podielom. Aj napriek skutočnosti, že lehotu žalobca počíta
odo dňa od podpisu kúpnej zmluvy, vedomosť mal minimálne dva mesiace skôr, a preto túto lehotu

omeškal. Uviedol, že zo strany žalobcu dochádza k šikanóznemu uplatneniu práva, keď podanie žaloby
vykonal už pred uplynutím ním počítanej lehoty. Poukázal na to, že v apríli 2025 sa so žalobcom
stretol, keď chceli uzatvoriť nešpecifikovanú dohodu na vyriešenie situácie, určili si termín, kedy sa
dohodnú na spôsobe vyriešenia. Po tomto termíne žalobcu kontaktoval opätovne, pričom žalobca
telefón nezdvíhal ani inak na neho nereagoval. Poukázal tiež na to, že žalobca nepreukázal naliehavý

právny záujem na požadovanom určení. Uviedol, že žalovaný 1) mal vôľu predať spoluvlastnícky podiel
výlučne jemu alebo ostatným spoluvlastníkom pozemku, okrem žalobcu. Žalovaný 1) uplatnil predkupné
právo všetkým spoluvlastníkom okrem žalobcu, keďže žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel bez
uplatnenia predkupného práva, teda práve žalobca nastolil trend neuplatňovania predkupného práva.
Žalovaný 1) teda vykonal rovnaké úkony ako žalobca v rovnakom rozsahu. Navrhol podanú žalobu

zamietnuť.

4. Žalobca vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovaného (replike), doručenom súdu dňa 10. 7. 2025, uviedol,
že tvrdenia žalovaného 2) obsiahnuté vo vyjadrení ku žalobe nie sú spôsobilé vyvrátiť záver o relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy. Poprel tvrdenia žalovaného 2) o jeho vedomosti o zamýšľaných prevodoch.

Uviedol, že takéto tvrdenia sú bez právneho významu k predmetu konania. Poukázal na skutočnosť,
že akékoľvek dohody týkajúce sa nehnuteľností a ich prevodu musia byť uzatvorené v písomnej forme.
Nebola mu však oznámená žiadna, ani ústna ani písomná ponuka na realizáciu predkupného práva.
Poukázal na skutočnosť, že z vyjadrenia žalovaného 2) nie je zrejmé, prečo by podaná žaloba mala
byť šikanóznym výkonom práva. Naopak, žalovaný 2) uzatvoril spolu 10 zmlúv, pri ktorých bolo popreté

jeho predkupné právo. Vo vzťahu k plynutiu lehoty na dovolanie sa relatívnej neplatnosti poukázal na
to, že začala plynúť od uzatvorenia právneho úkonu. Žaloba preto bola podaná včas. Bol naklonený
spravodlivej mimosúdnej dohode a nebránil sa jej, avšak z dôvodov na strane žalovaného 2) k dohode
nedošlo. Zo strany žalovaného 2) mu zatiaľ férový návrh riešenia situácie predložený nebol. Poukázal
tiež na skutočnosť, že v konaniach o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu nie je potrebné

preukazovať naliehavý právny záujem. Ako opomenutý spoluvlastník bol oprávnený vybrať si, či sa bude
domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy, voči nadobúdateľovi ponúknutia spoluvlastníckeho
podielu na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ju kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka
alebo sa uspokojiť s tým, že mu zostane predkupné právo zachované. Poukázal tiež na to, že je bez
právnehovýznamu,akýmspôsobomsastalpodielovýmspoluvlastníkomvminulosti.Žalovaníanižiadna

iná osoba dnes nemajú právo namietať neplatnosť daného právneho úkonu, ktoré ani nie je predmetom
konania. Namietal existenciu právne účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, na
základe ktorého sa stal spoluvlastníkom pozemku, namietal premlčanie namietať uvedené právo ako aj
nedostatok aktívnej legitimácie žalovaného 2) na uplatnenie takéhoto postupu.

5. Žalovaný 2) vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu (duplike), doručenom súdu dňa 14. 8. 2025, uviedol,
že popiera tvrdenia žalobcu, že nemal záujem vyriešiť vec mimosúdne. Na základe kontaktovania sa so
žalobcom stretli, pričom žalobca neuviedol riadne premyslenú a uváženú predstavu riešenia. Žalobca sa
domáhal nadobudnutia všetkých spoluvlastníckych podielov ním nadobudnutých za symbolickú cenu.Zo žaloby je pritom zrejmé, že si uplatnil relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Z uvedeného vyplýva, že
podaním žaloby sa žalobca domáha len šikanózneho výkonu práva. Po vykonaní porady s jeho právnym
zástupcom kontaktoval žalobcu opakovane, mal záujem na vzájomne vhodnom spôsobe vyriešenia

situácie, za účelom predchádzania sporom. Žalobca mu však telefón opakovane nezdvihol a spätne sa
neozval. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
keďže úspechom v žalobe sa jeho postavenie nezmení a stále zostane na liste vlastníctva s rovnakým
postavením. Právny záujem žalobcu na požadovanom určení nie je a žalobca sa mohol domáhať svojho
práva prostredníctvom iných prostriedkov ochrany.

6. Žalobca v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 3. 12. 2025, poukázal na skutočnosť, že zákonné
ustanovenie § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku podmieňuje prípustnosť žaloby o určenie
právnej skutočnosti výlučne existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať vyššie
špecifikovanúurčovaciužalobu.PoukázalpritomnarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,
sp. zn. 4Cdo/238/2022, ktoré bolo aj publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod číslom 75/2024, podľa ktorého žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy
v súvislosti s porušením predkupného práva je žalobou v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) Civilného
sporového poriadku. Preto nie je v danom prípade potrebné sa zaoberať otázkou naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Z uvedeného dôvodu považuje námietku žalovaného 2) v tomto smere
za nenáležitú.

7. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná
pojednávanie v neprítomnosti žalovaného 2) a jeho advokáta, ktorým bolo predvolanie na pojednávanie
riadne a včas doručené. Žalovaný 2) svoju neúčasť ospravedlnil prostredníctvom svojho advokáta dňa
15. 12. 2025. Rovnako tak ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní advokát žalovaného 2), a to

zdôvodupracovnejvyťaženosti.Súčasneobajasúhlasilisvykonanímpojednávania vichneprítomnosti.

8. Advokát žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval. Poukázal na to, že aktuálny stav v katastri
nehnuteľností svedčí o tom, že k žiadnej náprave nedošlo. V záverečnej reči uviedol, že žalovaný
1) pravdivo opísal okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 16. 6. 2022, keď

jednoznačne uviedol, že neponúkol pred predajom svoj spoluvlastnícky podiel žalobcovi. Keďže ani
žalovaný 2) nespochybnil, že ponuková povinnosť nebola splnená, považuje uvedenú skutočnosť za
nespornú. Žaloba bola uplatnená včas. Jedná sa o jediný prípustný prostriedok ochrany práv žalobcu
a nejedná sa o zneužitie práv žalobcu. Naopak, hoci bol žalovaný 2) zastúpený právnym zástupcom,
ktorý je advokátom, neboli jednotliví spoluvlastníci pred uzatváraním kúpnych zmlúv poučení o svojej

ponukovej povinnosti.

9. Žalovaný 1) na pojednávaní uviedol, že nevedel, že má zákonnú povinnosť ponúknuť prevádzaný
podiel prednostne na predaj ostatným spoluvlastníkom. Keby to bol vedel, bol by sa zachoval inak.

10. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že mu nič nebolo ponúknuté. V začiatkoch bol za ním
pán G., či by to nepredal žalovanému 2). Povedal mu, aby prišiel za ním osobne, ale on neprišiel, ani
mu nezavolal. Žiadnu zásielku od pána E. s ponukou na odpredaj neobdržal. Pán G. chodil ku nemu
na brigády. On sa ho len pýtal, či by nepredal žalovanému 2) svoj podiel. Ani nevedel, o aký pozemok
sa jedná. Nejednalo sa teda o to, že by pán E. predával svoj podiel, ale jednalo sa o odpredaj jeho

podielu na pozemku.

11. Žalovaný 1) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že nejednal s nikým, ani so žalobcom. Prišiel za
ním žalovaný 2), ktorý mu povedal, že jednal s ostatnými ľuďmi, asi s desiatimi, ktorí mu sľúbili, že mu
podiel predajú. On o tomto podiele na pozemku ani nevedel. Ak by bol vedel o nejakých zákonných

povinnostiach, tak by nekonal tak, ako konal. Nevedel, že existuje nejaký inštitút predkupného
práva a nejaké povinnosti ponúknuť ostatným spoluvlastníkom podiel na odpredaj. So žalovaným
2) nie je v žiadnom príbuzenskom pomere. Prvýkrát ho videl, keď prišiel za ním ohľadne predaja
spoluvlastníckeho podielu.

12. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:13. Žalobca ako aj žalovaný 2) sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku zapísaného ako parcela číslo
KN-E 143/42, druh pozemku orná pôda, o výmere 1157 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území
B., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste

vlastníctva číslo XXX, a to žalobca v spoluvlastníckom podiele 6/48-ín na základe kúpnej zmluvy, ktorej
vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 1. 10. 2015 pod V-3885/2015 a žalovaný 2) pod
poradovým číslom 5) v spoluvlastníckom podiele 3/96-iny na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do
katastra nehnuteľností bol povolený dňa 26. 7. 2022 pod V-3062/2022.

14. Žalobca, prostredníctvom svojho advokáta, dňa 7. 4. 2022 oznámil žalovaným, že sa dovoláva
relatívnej neplatnosti právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy zo dňa 16. 6. 2022, na základe ktorej bol vklad
do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, dňa 26. 7.
2022 pod V-3062/2022. Súčasne oznámil žalovaným, že v záujme ochrany jeho práv podal žalobu na
súde, pričom v prípade, že majú záujem predísť súdnemu konaniu, ich vyzval na oznámenie návrhov
mimosúdneho riešenia veci.

15. Z obsahu pripojeného spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, V-3062/2022,
súd zistil, že žalovaný 1) ako predávajúci a žalovaný 2) ako kupujúci uzatvorili dňa 16. 6. 2022
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 3/96-iny ku
pozemku zapísanému ako parcela číslo KN-E 143/42, druh pozemku orná pôda, o výmere 1157

m2, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území B., zapísanému v katastri nehnuteľností Okresného
úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX. Návrh na povolenie vkladu
vlastníckeho práva na základe uvedenej kúpnej zmluvy bol doručený Okresnému úradu Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor, dňa 16. 6. 2022. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, povolil
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe uvedenej kúpnej zmluvy dňa 26. 7. 2022

pod V 3062/2022.

16. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

17. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

18. Podľa § 605 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť,

musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po
ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých
podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

19. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení

§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je

takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

20. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu v celom rozsahu
vyhovel, keďže mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalovanými, z dôvodu porušenia jeho predkupného práva podielového

spoluvlastníka v zmysle zákonného ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobca sa
podanou žalobou domáhal určenia právnej skutočnosti (určenia neplatnosti právneho úkonu), jednalo
sa o žalobu v zmysle zákonného ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, ktorú
možno podať, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu z dôvodu porušenia predkupného práva spoluvlastníka vyplýva zo zákonného ustanovenia §

40a Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje na právnu vetu rozhodnutia, uvedeného
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 75/2024,
podľa ktorej: „Žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy v súvislosti s porušením predkupného práva je žalobou
v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku.“ Podľa odôvodnenia uzneseniaNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/238/2022, ktoré bolo podkladom prijatia vyššie
uvedeného rozhodnutia v zbierke: „V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia
neplatnostikúpnejzmluvyknehnuteľnostiampodľaustanovenia§40aObčianskehozákonníkazdôvodu

porušenia predkupného práva. Využil teda jednu z hmotným právom dovolených možností (viď bod
17.5.) domáhať sa prostredníctvom súdu svojho porušeného práva. Civilný sporový poriadok účinný od
1. júla 2016 (na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. júna 2016) žalobu
o určenie právnej skutočnosti (ktorou je aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu) pripúšťa len
vtedy, ak určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. V niektorých prípadoch hmotné

právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne
neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je „podobné" právnemu úkonu (dražba,
rozhodnutie valného zhromaždenia). Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť
sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Civilný sporový poriadok vychádza
zo zásady, že sa má určiť aktuálny právny stav. Preto pre výnimky podľa ustanovenia § 137 písm. d)
CSP je spoločné to, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma, vo svojej dikcii priznáva

oprávnenej osobe právo domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. Žalobný návrh znejúci
na určenie právnej skutočnosti, ktorý nevyplýva z osobitného právneho predpisu, je potrebné považovať
za vadný. V danom prípade sa dovolací súd nestotožnil so zužujúcim výkladom ustanovenia § 137
písm. d) CSP, prezentovaným žalovaným 2/, t. j. že oprávnenie domáhať sa určenia právnej skutočnosti
(teda aj určenia neplatnosti zmluvy) musí byť v osobitnom právnom predpise výslovne (expressis

verbis) vymedzené ako oprávnenie podať žalobu o neplatnosť určitého právneho úkonu/zmluvy. Inak
povedané z textu právnej normy musí vyplývať možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti,
čo v danom prípade nebolo naplnené. Podľa dovolacieho súdu osobitným právnym predpisom, z
ktoréhovyplývaoprávneniežalobcudomáhaťsaurčenianeplatnostikúpnejzmluvy(právnejskutočnosti)
je v hmotnoprávnej rovine daného prípadu ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, v spojení s

ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka (obdobne viď uznesenie z 15. októbra 2019 Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 10Co/211/2019, uznesenie Krajského súdu v Žiline z 28. februára 2019 sp. zn.
9Co/201/2018, uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. apríla 2020 sp. zn. 10Co/35/2019, uznesenie
Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2021 sp. zn. 10Co/26/2020). To, že zo samotného textu predmetnej
právnej normy nevyplýva výslovne možnosť podania žaloby nepovažoval dovolací súdu z hľadiska

uplatnenia práva za významné. Je potrebné si uvedomiť, že text ustanovenia § 40a Občianskeho
zákonníka, ako aj § 140 Občianskeho zákonníka bol formulovaný zákonodarcom dávno predtým, ako
vstúpil do platnosti a účinnosti Civilný sporový poriadok. V zmysle dôvodovej správy k ustanoveniu §
137 písm. d) CSP „medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o
dobrovoľnýchdražbáchapod."Zuvedenéhovyplýva,žeanisamotnýzákonodarcavCivilnomsporovom

poriadku nevymenúva taxatívnym spôsobom právne predpisy „..napríklad...a pod.", v zmysle ktorých
možno podať žalobu o určenie právnej skutočnosti. Nemožno preto striktne formalisticky lipnúť na tom,
aby text právnej normy prijatý skôr celkom slovne zodpovedal neskoršiemu právnemu predpisu, t. j.
Civilnému sporovému poriadku.“ Na základe uvedeného právneho názoru preto predstavovala žaloba,
podaná žalobcom, prípustný procesný nástroj ochrany jeho práv. Keďže sa jednalo o žalobu v zmysle

zákonného ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, nebolo potrebné v konaní
preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle zákonného ustanovenia § 137
písm. c) Civilného sporového poriadku.

21. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku

zapísanéhoakoparcelačísloKN-E143/42,nachádzajúcehosavkatastrálnomúzemíB.,aniskutočnosť,
že na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1) ako predávajúcim a žalovaným 2) ako
kupujúcim dňa 16. 6. 2022 došlo k predaju spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1) na uvedenom
pozemku žalovanému 2). Taktiež nebolo sporné, že žalovaný 1) a žalovaný 2) nie sú osobami
blízkymi v zmysle zákonného ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka. Spornou nebola ani

skutočnosť, že pred uzavretím uvedenej kúpnej zmluvy žalovaný 1) neučinil ponuku na odkúpenie
svojho spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k žalobcovi. Medzi stranami sporu bola sporná prípustnosť
podanej žaloby žalobcu ako procesného prostriedku ochrany jeho práv a v nadväznosti na to aj potreba
preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Sporná bola aj skutočnosť, či
žalobca mal vedomosť o predaji spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1) žalovanému 2) a či nárok

žalobcu bol uplatnený včas.

22. Každý spoluvlastník môže nakladať so svojím spoluvlastníckym podielom. Prevod spoluvlastníckeho
podielu je však obmedzený zákonným ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka, podľa ktoréhomôže spoluvlastník previesť svoj spoluvlastnícky podiel na iné ako blízke osoby, uvedené v zákonnom
ustanovení § 116 Občianskeho zákonníka, len za predpokladu rešpektovania zákonného predkupného
práva ostatných spoluvlastníkov. Prevádzaný spoluvlastnícky podiel teda musí spoluvlastník najskôr

ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. V prípade predaja spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti,
musí byť ponuka písomná a musí obsahovať všetky podmienky predaja. Podielový spoluvlastník
je povinný vyplatiť podiel na nehnuteľnosti do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie
márne, predkupné právo zanikne. Povinnosť spoluvlastníka ponúknuť prevádzaný spoluvlastnícky
podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom vzniká aj pri predaji inému spoluvlastníkovi. Zákonné

predkupnéprávospoluvlastníkovmácharaktervecnéhopráva.Vprípade,akspoluvlastník,prevádzajúci
svoj spoluvlastnícky podiel, nerešpektoval zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov
a spoluvlastnícky podiel previedol na inú ako blízku osobu, trpí právny úkon, na základe ktorého
k prevodu došlo, relatívnou neplatnosťou v zmysle zákonného ustanovenia § 40a Občianskeho
zákonníka. Uvedený právny úkon je teda považovaný za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý,
nedovolá jeho neplatnosti. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedovolá,

môže sa domáhať, aby jej nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu ponúkol spoluvlastnícky podiel na
predaj za podmienok, za akých uvedený spoluvlastnícky podiel nadobudol alebo jej predkupné právo
zostáva zachované. Voľba konkrétneho postupu patrí oprávnenej osobe (spoluvlastníkovi).

23. Keďže medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný 1) pred predajom svojho spoluvlastníckeho

podielu žalovanému 2) neponúkol podiel na odkúpu žalobcovi, bolo pri predaji spoluvlastníckeho
podielu žalovaného 1) porušené predkupné právo žalobcu. Dôsledkom porušenia uvedenej povinnosti
je relatívna neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými. Žalobca sa dňa 7. 4. 2025 relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy dovolal. Doručením dovolania sa neplatnosti kúpnej zmluvy žalovaným
sa stala kúpna zmluva neplatnou. Aj z výpovede žalovaného 1) na pojednávaná vyplynulo, že

svoj spoluvlastnícky podiel pred jeho predajom žalovanému 2) neponúkol na odkúpu žalobcovi.
Žalovaný 1) dokonca uviedol, že o zákonnej ponukovej povinnosti ani len nemal vedomosť, dozvedel
sa o nej len následne po predaji podielu. Taktiež z výpovede žalovaného 1) vyplynulo (a medzi
stranami sporu uvedená skutočnosť ani nebola sporná), že so žalovaným 2) nie sú blízkymi osobami
v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Z výsluchu žalobcu bolo preukázané, že vedomosť o predaji

spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1) žalovanému 2) nemal. V mene žalovaného 2) bol oslovený
len vo vzťahu k možnosti predaja jeho spoluvlastníckeho podielu k pozemku (t. j. nie vo vzťahu
k predaju spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/). Aj v prípade, že by žalobca o zamýšľanom
predaji spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1) vedel, bola by uvedená skutočnosť bez vplyvu na
právne posúdenie veci, keďže žalovaný 1) bol povinný splniť si svoju ponukovú povinnosť zákonom

ustanoveným spôsobom podľa § 605 Občianskeho zákonníka.

24. Súd nemal preukázanú ani dôvodnosť argumentácie žalovaného 2) o šikanóznom uplatnení
práva zo strany žalobcu. Žalobca si uplatnil svoj nárok opomenutého podielového spoluvlastníka
v súlade s príslušnými právnymi predpismi, a to § 140, § 605 a § 40a Občianskeho zákonníka,

v spojení s § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Bez vplyvu na právne posúdenie veci bola
aj žalovaným 2) uvádzaná skutočnosť, že pri nadobúdaní spoluvlastníckeho podielu žalobcom bolo
taktiežporušenépredkupnéprávoostatnýchspoluvlastníkov.Predmetomkonanianebolototižskúmanie
splnenia ponukovej povinnosti pri nadobúdaní spoluvlastníckeho podielu žalobcom, pričom žalovaný
2) netvrdil a nepreukázal, že by sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalobca nadobudol

spoluvlastnícky podiel k pozemku, niektorý z podielových spoluvlastníkov dovolal.

25. Už len okrajom súd uvádza, že mal preukázané, že žalobca si svoj nárok uplatnil včas. Hoci
z vyjadrenia žalovaného 2) ku žalobe nebolo úplne zrejmé a jednoznačné vznesenie námietky
premlčania kvalifikovaným spôsobom (žalovaný 2/ uviedol, že napriek tomu, že lehota sa počíta

odo dňa podpisu kúpnej zmluvy, žalobca mal vedomosť o prevode minimálne 2 mesiace skôr, preto
lehotu omeškal), súd preskúmal aj prípadnú možnosť premlčania žalovaného nároku. Podľa ustálenej
súdnej praxe, sa právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vyplývajúce z ustanovenia
§ 40a Občianskeho zákonníka v prípade opomenutého podielového spoluvlastníka premlčuje vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá

začína plynúť od uzavretia právneho úkonu. Keďže kúpna zmluva medzi žalovaným 1) a žalovaným
2) bola uzavretá dňa 16. 6. 2022, premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti uvedeného
právneho úkonu by uplynula dňa 16. 6. 2025. Žalobca sa dovolal voči žalovaným neplatnosti kúpnej
zmluvy oznámením zo dňa 7. 4. 2025. Pokiaľ aj žalobca nepreukázal doručenie uvedeného oznámeniažalovaným listinným dôkazom, doručenie oznámenia nebolo v konaní sporné. Navyše, aj v prípade, že
by uvedené oznámenie nebolo žalovaným doručené, k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy
došlo najneskôr doručením žaloby žalovaným. Žalovanému 1) bola žaloba doručená dňa 16. 5. 2025

a žalovanému 2) dňa 20. 5. 2025, t. j. ešte pred uplynutím trojročnej premlčacej doby (pred 16. 6. 2025).

26. Súd rozhodol, že žalovaným 2) navrhnutý dôkaz jeho výsluchom nevykoná, keďže zistený skutkový
stav bol postačujúci pre rozhodnutie vo veci. Vykonávanie ďalšieho dokazovania by preto bolo v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania.

27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Keďže v spore bol v celom rozsahu úspešný žalobca, vznikol mu voči žalovaným nárok na náhradu
trov konania. Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému 1) a žalovanému 2), spoločne a nerozdielne,
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zo súdneho spisu súd nemal preukázanú existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov

konania aplikovať zákonné ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku. V súlade s ustanovením
§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.