Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6Sas/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100776
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomír Podhorský

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100776.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským v právnej veci žalobcu: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpeného ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., so sídlom Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad
Topľou, IČO: 47 245 034, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom ul. 29.
augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X – III. zo
dňa 04.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Ako vyplýva z administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný, žiadosťou, spísanou v Sociálnej
poisťovni, pobočke Vranov nad Topľou dňa 8. januára 2016, žalobca požiadal o starobný dôchodok,
ktorý žiadal priznať od 6. januára 2016.

2. Právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. februára
2016 bol žalobcovi podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov od 6.
januára 2016 priznaný starobný dôchodok v sume 593,40 Eur mesačne.

3. Následne žalobca žiadosťou, doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 31. októbra 2022, požiadal
o prepočítanie výšky starobného dôchodku žalobcu po zhodnotení doby trvania pracovného pomeru,
za obdobie neplatne skončeného pracovného pomeru od dňa 01.10.2013 do dňa 26.03.2019, ktoré je

podľa žalobcu obdobím sociálneho poistenia. Žalobca v tej súvislosti poukazoval na zmeny, ktoré nastali
od stanovenia výšky starobného dôchodku až do 26. marca 2019, pričom poukazoval na rozsudok
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Cpr/7/2013 zo dňa 15. novembra 2017 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21CoPr/7/2018-592 zo dňa 26. februára 2019, ktorými
bolo rozhodnuté tak, že písomná výpoveď z pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa
2. januára 2013, doručená dňa 12. júna 2013, je neplatná a pracovný pomer žalobcu trvá naďalej.
Uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 26. marca 2019. Vo svojej žiadosti žalobca žiadal

o zhodnotenie celého obdobia neplatne skončeného pracovného pomeru t. j. od 1. októbra 2013 do
26. marca 2019 a zhodnotenie žalobcom vypočítaných vymeriavacích základov (mesačných funkčných
platov) v predmetnom období pri prepočte jeho starobného dôchodku.4. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X – I. zo dňa 26. júna 2024 podľa § 65, § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov následne zvýšila sumu starobného dôchodku žalobcu od 31. októbra 2019 na

sumu 653,40 Eur mesačne.

5. V nadväznosti na vyššie uvedené rozhodnutie následne Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č.
XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 26.06.2024 podľa § 66 ods. 3, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“) rozhodla,

že žalobcovi sa zvyšuje starobný dôchodok, a to :
na sumu 676,40 Eur mesačne od 01.01.2020,
na sumu 694,00 Eur mesačne od 01.01.2021,
na sumu 703,10 Eur mesačne od 01.01.2022,
na sumu 786,10 Eur mesačne od 01.01.2023,
na sumu 869,50 Eur mesačne od 01.07.2023,

- na sumu 900,90 Eur mesačne od 01.01.2024.

6. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X - III. zo dňa 26.06.2024 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) podľa § 8
ods. 3 zákona č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 296/2020 Z. z.) rozhodla o zúčtovaní 13. dôchodku vyplateného žalobcovi
vo vyššej miere ako patril a to v decembri 2020 v sume 9,40 Eur, v novembri 2021 v sume 9,61 Eur,
v júli 2022 v sume 9,76 Eur, v decembri 2022 v sume 6,83 Eur, v novembri 2023 v sume 12,06 Eur,
spolu v sume 47,66 Eur.

7. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že z dôvodu zrušeného rozhodnutia č.
XXX XXX XXXX X zo 7. februára 2024 generálnym riaditeľom vo veci zúčtovania 13. dôchodku podľa
§ 8 ods. 1 zákona č. 296/2020 Z. z. sa 13. dôchodok žalobcovi zníži a vyplatí sa v nižšej sume, ak sa
zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na 13. dôchodok.

8. Správny orgán prvého stupňa poukázal na tú skutočnosť, že za kalendárny rok 2020 bol žalobcovi
13. dôchodok vyplatený v sume 143,24 Eur. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X -II. z 26. júna 2024 bol
žalobcovi zvýšený od 1. januára 2020 starobný dôchodok na sumu 676,40 Eur mesačne, pričom mal
nárok na 13. dôchodok za kalendárny rok 2020 v sume 133,84 Eur. Za kalendárny rok 2020 bol teda
naviac vyplatený 13. dôchodok v sume 9,40 Eur. Za kalendárny rok 2021 bol žalobcovi 13. dôchodok

vyplatený v sume 138,28 Eur. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. z 26. júna 2024 mu bol zvýšený od
1. januára 2021 starobný dôchodok na sumu 694,00 Eur mesačne, pričom mal nárok na 13. dôchodok v
novembri 2021 v sume 128,67 Eur. Za kalendárny rok 2021 mu teda bol naviac vyplatený 13. dôchodok
v sume 9,61 Eur. V júli 2022 bol žalobcovi 13. dôchodok vyplatený v sume 141,04 Eur. Rozhodnutím č.
XXX XXX XXXX X - II. z 26. júna 2024 mu bol zvýšený od 1. januára 2022 starobný dôchodok na sumu

703,10 Eur mesačne, pričom mal nárok na 13. dôchodok v júli 2022 v sume 131,28 Eur. V júli 2022
bol teda naviac vyplatený 13. dôchodok v sume 9,76 Eur. V decembri 2022 bol žalobcovi 13. dôchodok
vyplatený v sume 98,73 Eur. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. z 26. júna 2024 mu bol zvýšený od
1. januára 2022 starobný dôchodok na sumu 703,10 Eur mesačne, pričom mal nárok na 13. dôchodok v
decembri 2022 v sume 91,90 Eur. V decembri 2022 bol teda naviac vyplatený 13. dôchodok v sume 6,83

Eur. V novembri 2023 bol žalobcovi 13. dôchodok vyplatený v sume 95,84 Eur. Rozhodnutím č. XXX
XXX XXXX X-II. z 26. júna 2024 mu bol zvýšený od 1. júla 2023 starobný dôchodok na sumu 869,50 Eur
mesačne, pričom mal nárok na 13. dôchodok v novembri 2023 v sume 83,78 Eur. V novembri 2023 bol
teda žalobcovi naviac vyplatený 13. dôchodok v sume 12,06 Eur. Naviac vyplatené sumy 13. dôchodkov
správny orgán prvého stupňa žalobcovi v súlade s § 8 ods. 3 zákona č. 296/2020 Z. z. zúčtoval so sumou

vyplácaného dôchodku.

9. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie zo dňa
26.7.2024, v ktorom uviedol že nespochybňuje fakt, že dochádza k zvyšovaniu sumy starobného
dôchodku, ale to, že sa zvyšuje z nesprávneho základu (prvotnej hodnoty pred zvýšením). Namietal,

že napadnuté rozhodnutie nie je vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, nakoľko
od 1. januára 2014 do 31. marca 2015 mal žalobca vykázané nesprávne vymeriavacie základy a to
v rozpore s tým, aký funkčný plat mal zamestnávateľom určený. Ďalej uviedol, že od 1. apríla 2015
mala byť pre výpočet starobného dôchodku zahrnutá suma vymeriavacieho základu, ktorá mu v zmyslezákona o odmeňovaní patrí, a z ktorej mal zamestnávateľ zaplatiť a odviesť poistné, pretože sa nejedná
o obdobie v zmysle § 140 zákona o sociálnom poistení. Namietal, že od 1. apríla 2015 do 26. marca
2019 mal nulový vymeriavací základ, aj napriek tomu že pracovný pomer trvá a poistenie sa považuje

za neprerušené. Ďalej nesúhlasil so zvýšením starobného dôchodku len tri roky spätne od dátumu,
kedy bola jeho žiadosť doručená Sociálnej poisťovni. Poukázal na to, že Sociálna poisťovňa vychádza
z predpokladov a úvah, ktoré sú nesprávne. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. 4So/75/2009, a v tej súvislosti mal za to, že Sociálna poisťovňa tento rozsudok nevzala
do úvahy. Poukázal tiež na rozdielnosť konania Sociálnej poisťovne v obdobných prípadoch pri určení

započítateľného vymeriavacieho základu pre výpočet sociálnych dávok.

10. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 04.09.2024 (ďalej len „preskúmavané
rozhodnutie žalovaného“) podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu,
podané proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, nakoľko bol toho názoru, že je vecne správne. Preskúmavané

rozhodnutie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 09.09.2024.

11. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na ustanovenie § 8 ods. 3 zákona č. 296/2020
Z. z., podľa ktorého Sociálna poisťovňa alebo úrad zúčtuje 13. dôchodok vyplatený neprávom alebo vo
vyššej sume, ako patril, s vyplácaným dôchodkom podľa § 2; takto znížená suma dôchodku podľa § 2

nesmie byť v úhrne s inými dávkami vyplácanými podľa osobitných predpisov nižšia ako suma, ktorú
nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia, pričom konštatoval, že naviac vyplatené sumy 13. dôchodku
boli v súlade s § 8 ods. 3 zákona č. 296/2020 Z. z. zúčtované správne a v súlade s právnymi predpismi.

12. Vo vzťahu k námietke, týkajúcej sa nesprávneho započítania výšky vymeriavacích základov, kedy

bol žalobca zamestnaný u zamestnávateľa Mesto Vranov nad Topľou v období od 1. októbra 2013 do
26. marca 2019, zamestnávateľ Mesto Vranov nad Topľou žalobcovi dňa 12. júna 2013 doručil výpoveď
z pracovného pomeru, s uplynutím výpovednej doby dňa 30. septembra 2013. Krajský súd v Prešove
rozsudkom sp. zn. 21CoPr/7/2018 zo dňa 26. februára 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.
marca 2019, potvrdil rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Cpr/7/2013 zo dňa 15.

decembra 2017, ktorým bolo rozhodnuté o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Rozsudkom
Okresného súdu Poprad sp. zn. 10Cpr/5/2016 zo dňa 17. júla 2020 v spojení s rozsudkom Krajského
sud v Prešove sp. zn. 13CoPr/1/2022 zo dňa 16. februára 2022 žalobcovi bola priznaná náhrada mzdy
vo výške 7.299 Eur ako náhradu príjmu za obdobie od 1. októbra 2014 do 31. marca 2015 (6 x 1.216,50
Eur). Na vyplatenie ďalších náhrad príjmu za ďalšie obdobia zamestnávateľ žalobcu Mesto Vranov nad

Topľou zaviazaný nebol.

13. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce - Nároky z neplatného skončenia
pracovného pomeru, v zmysle ktorého ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť

mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, pripadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov, resp. ako určil súd. Zamestnávateľ vyplatil v apríli 2019 náhradu mzdy v zmysle § 79 ods.
2 Zákonníka práce za 12 mesiacov (od 1. októbra 2013 do 30. septembra 2014 vo výške 14.603,28
Eur, z ktorej boli zrazené zákonné odvody do Sociálnej poisťovne, odvody do zdravotnej poisťovne a

bola odvedená daň. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 10Cpr/5/2016 zo dňa 17. júla 2020 v
spojení s rozsudkom Krajského sud v Prešove sp. zn. 13CoPr/1/2022 zo dňa 16. februára 2022 bolo
Mesto Vranov nad Topľou zaviazané zaplatiť sumu 7.299 Eur ako náhradu príjmu za obdobie od 1.
októbra 2014 do 31. marca 2015. Z uvedenej sumy po zrazení dane z príjmu a povinných odvodov bola
dňa 11. marca 2022 vyplatená suma 4.933,52 Eur. Konštatoval, že na vyplatenie ďalších náhrad príjmu

za ďalšie obdobie Mesto Vranov nad Topľou nebolo zaviazané. Zároveň listom zo dňa 18. júna 2024
zamestnávateľ Mesto Vranov nad Topľou oznámil žalovanému, že obdobie od 1. apríla 2015 do 26.
marca 2019 nespadá do obdobia vyplatenia náhrad mzdy (ani podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce a ani
podľa rozsudku) a za toto obdobie neboli vyplatené príjmy plynúce z neplatne skončeného pracovného
pomeru.

14. Žalovaný ďalej uviedol, že starobný dôchodok žalobcu bol zvýšený na základe vystaveného
evidenčného listu od zamestnávateľa Mesto Vranov nad Topľou zo dňa 14. marca 2023 v súvislosti s
vyplatením náhrady mzdy v apríli 2019 v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce za 12 mesiacov, od 1.októbra 2013 do 30. septembra 2014, a za obdobie od 1. októbra 2014 do 31. marca 2015. Evidenčný
list dôchodkového poistenia vystaveného zamestnávateľom Mesto Vranov nad Topľou dňa 14. marca
2023 považoval za platný a správny.

15. Konštatoval, že obdobie od 1. apríla 2015 do 26. marca 2019 nespadá do obdobia vyplatenia
náhrady mzdy a za toto obdobie nebolí vyplatené príjmy plynúce z neplatne skončeného pracovného
pomeru. Mal za to, že ak je v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu náhrada priznaná iba za konkrétne
vymedzené mesiace, náhrada sa rozpočíta pomerne na mesiace, za ktoré bola súdom priznaná a na

ostatné mesiace neplatne skončeného pracovného vzťahu, zamestnávateľ v evidenčnom liste uvedie
nulové vymeriavacie základy.

16. Poukázal na ustanovenie § 79 ods. 1 Zákonníka práce, posledná veta, náhrada mzdy (v súvislosti s
neplatne skončeným pracovným pomerom) podľa ktorej patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného
zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu

zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak sud rozhodne o skončení pracovného pomeru. Po
právoplatnosti rozhodnutia o neplatnom skončení pracovného pomeru, by mal zamestnávateľ umožniť
zamestnancovi riadne pokračovať v práci a vyplácať ho mzdou (nie náhradou mzdy).

17. Mal za to, že po právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti výpovede zo dňa 26. marca 2019 žalobcu

začal zamestnávateľ vykazovať na mesačnom výkaze poistného a príspevkov na starobné dôchodkové
poistenie od 27. marca 2019 do 31. októbra 2019. Podľa žalovaného sa na obdobie po 26. marci 2019
sa náhrada príjmu priznaná rozhodnutím nevzťahuje, takže ju nie je možné rozpočítavať na dotknuté
obdobie.

18. Citoval ustanovenie § 139a zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého prijem z neplatne skončeného
právneho vzťahu (náhrada mzdy) sa rozpočíta na každý mesiac neplatne skončeného pracovného
vzťahu (obdobie od neplatenej výpovede do právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti výpovede), avšak
zákonodarca podľa žalovaného neuvádza, že pomerne (absentuje spojenie „pomerná časť príjmu“ ako
je to v § 139b zákona č. 461/2003 Z. z.). Na obdobie vylúčenia pri dočasnej pracovnej neschopnosti

od 15. apríla 2019 do 2. júna 2019 sa náhrada mzdy podľa žalovaného nerozpočítava, nakoľko za
uvedené obdobie náhrada nepatrí. Za uvedené obdobie bola vyplácaná náhrada pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, nie mzda z neplatne skončeného pracovného pomeru. V období od 1. októbra 2014 do
31. marca 2015 vymeriavací základ vychádza z právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
č. 13CoPr/1/2022 zo dňa 16. februára 2022 a z aktuálneho evidenčného listu dôchodkového poistenia,

ktorý zamestnávateľ vyhotovil dňa 14. marca 2023.

19.Zuvedených dôvodovnámietkužalobcuvsúvislostisnesprávnymzapočítanímvýškyvymeriavacích
základov, kedy bol žalobca zamestnaný u zamestnávateľa Mesto Vranov nad Topľou v období od 1.
októbra 2013 do 26. marca 2019 vyhodnotil ako nedôvodnú. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním

v odvolacom konaní bolo preukázané, že na základe súčasného právneho a skutkového stavu a
predložených listinných dôkazov žalobcovi nebolo možné na nárok na starobný dôchodok zhodnotiť
obdobie od 1. apríla 2015 do 26. marca 2019 ako obdobie dôchodkového poistenia.

20. Vo vzťahu k námietke, týkajúcej sa zvýšenia starobného dôchodku len tri roky spätne od dátumu,

kedy bola žiadosť žalobcu doručená Sociálnej poisťovni dňa 31. októbra 2022, žalovaný poukázal na
ustanovenie § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorej dávka
sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne
odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri
roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie. Správny orgán prvého stupňa

sumu starobného dôchodku určil po preukázaní rozhodujúcich skutočností a v súlade s § 112 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšil starobný dôchodok od 31. októbra 2019, to znamená tri roky spätne od
uplatnenia nároku na jej zvýšenie. Sociálna poisťovňa tak nemohla konať už od 3. apríla 2019, nakoľko
až Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoPr/1/2022 zo dňa 16. februára 2022, ktorý bol
rozhodujúci pre určenie vymeriavacích základov a pre následné zvýšenie sumy starobného dôchodku,

stanovil akú náhradu príjmu a za aké obdobie bol zamestnávateľ povinný uhradiť. Na základe rozsudku
súdu a v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce zamestnávateľ Mesto Vranov nad Topľou vyhotovil
dňa 14. marca 2023 evidenčný list dôchodkového poistenia, ktorým zamestnávateľ potvrdil vymeriavacie
základy za uvedené obdobia.21. K rozsudku Najvyššieho súdu slovenskej republiky č. 4So/75/2009, na ktorý žalobca poukazoval v
odvolaní žalovaný uviedol, že právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

dosiaľ nebol zovšeobecnený, preto podľa jeho názoru nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu
najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu, preto
v súvislosti s aplikáciou tohto je podľa žalovaného potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu
SlovenskejrepublikyvyslovenývuzneseníIV.ÚS481/2011-19zodňa10.novembra2011,podľaktorého
dôveruvurčitúrozhodovaciupraxvskutkovoiprávneporovnateľnýchveciachvyvolávaažprezentovaná

rozhodovacia prax súdu najvyššej inštancie, ktorá sa ustálila po určitú dobu, a nie ojedinelé rozhodnutie
súdu. Žalovaný zvýraznil, že inak bolo rozhodnuté o dôchodkových nárokoch poistencov len v takých
individuálnych prípadoch, v ktorých bola Sociálna poisťovňa v súlade s § 191 ods. 6 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok, zaviazaná rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného súdom v
konkrétnom právoplatnom rozhodnutí.

II.
Správna žaloba

22. Správnou žalobou zo dňa 05.11.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 05.11.2024 sa

žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X – III. zo dňa 04.09.2024.
Žalobca žiadal, aby správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

23. Považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa za protizákonné, a bol toho názoru, že týmito rozhodnutiami bol žalobca ukrátený na svojich
právach. Mal za to, že došlo k naplneniu dôvodov pre ich zrušenie správnym súdom, a to podľa § 191
ods. 1 písm. c), d), f) SSP.

24. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutia sociálnej poisťovne nepokladá za protizákonné z dôvodu,

že došlo k chybnému zúčtovaniu sumy 13. dôchodku o chybnú hodnotu, ale za chybnú a protizákonnú
považuje tú základnú sumu dôchodku (priznanú dňa 6.1.2016), z ktorej sa vypočítava 13. dôchodok.
Keďže je chybná základná suma dôchodku, tak je následne chybné aj samotné vypočítanie sumy 13.
dôchodku.

25. Predmetom administratívneho konania bolo prepočítanie výšky starobného dôchodku žalobcu
po zhodnotení doby trvania pracovného pomeru, za obdobie neplatne skončeného pracovného
pomeru od dňa 01.10.2013 do dňa 26.03.2019, ktoré je podľa žalobcu obdobím sociálneho poistenia
(nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, ….) v zmysle ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z.

26. Mal za to, že Sociálna poisťovňa za toto obdobie dôchodkového poistenia žalobcovi stanovila
nesprávny započítateľný vymeriavací základ a z toho dôvodu nesprávne zvýšila starobný dôchodok
žalobcu. Zamestnávateľ žalobcu, Mesto Vranov nad Topľou, dňa 03.04.2019 zrušil odhlášku z poistenia
žalobcu a Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou, spolu s odhláškou doručil aj právoplatné
rozhodnutie súdu, že pracovný pomer žalobcu, ako zamestnanca u zamestnávateľa naďalej trvá, čiže

sociálne poistenie sa za toto obdobie považuje podľa žalobcu za neprerušené podľa zákona č. 461/2003
Z. z.

27. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že zo zákona č. 461/2003 Z. z., a tiež z metodického
usmerneniaSociálnejpoisťovne(verejnedostupnénawebovejstránkeSociálnejpoisťovne)kpovinnosti

zamestnávateľa viesť evidenciu na účely sociálneho poistenia vyplýva, že od dňa 01.01.2015
Sociálna poisťovňa zvyšuje starobné dôchodky za obdobie dôchodkového poistenia získané po splnení
podmienok nároku na starobný dôchodok počas poberania alebo bez poberania tohto dôchodku alebo
jeho časti ex offo od 1. januára kalendárneho roka - bez splnenia podmienky zániku dôchodkového
poistenia. To podľa jeho názoru znamená, že žalobcovi taký nárok vznikol už pred dňom 03.04.2019,

pričom Sociálna poisťovňa už dňa 03.04.2019 zistila, že žalobca má nárok na zhodnotenie obdobia od
dňa 01.10.2013 do dňa 05.01.2016 už priznaného dôchodku (dňa 06.01.2016) a tiež na zhodnotenie
obdobia od dňa 06.01.2016 do dňa 26.03.2019 na zvýšenie starobného dôchodku za obdobie
dôchodkového poistenia počas poberania dôchodku.28. Podľa žalobcu správne orgány rozhodli nesprávne, pretože žiadosť žalobcu posudzovali nesprávne,
diametrálne odlišne od toho, čoho sa žalobca domáhal – zhodnotenie dôchodku z dôvodu trvania

pracovného pomeru a dôchodkového poistenia za obdobie neplatne skončeného pracovného pomeru a
započítanie správnych započítateľných vymeriavacích základov patriacich žalobcovi za dané obdobie.
Žalobca totiž nežiadal zhodnotiť dôchodok preto, že mu bola vyplatená časť náhrady jeho funkčného
platu za obdobie od dňa 01.10.2013 do dňa 31.03.2015, ani z dôvodu nevyplatenia náhrady príjmu z
neplatne skončeného pracovného pomeru.

29. Keďže vymeriavací základ je závislý od výšky príjmu vyplývajúceho z pracovného vzťahu, a ten
určuje zamestnávateľ (u žalobkyne platovým dekrétom), žalobca dňa 03.11.2023 správnemu orgánu
prvého stupňa predložil platový dekrét zo dňa 31.05.2013 na preukázanie, od ktorého právneho predpisu
je závislá výška a zloženie jej funkčného platu/mzdy/príjmu (plat sa valorizuje na základe platných
Nariadení vlády SR k zákonu č. 553/2003 Z. z.) a akú výšku jej zamestnávateľ od dňa 01.06.2013 určil.

Tento však žalobcom predložený platový dekrét ako doklad/dôkaz v rozhodnutí ani nespomína, napriek
tomu, že je rozhodujúci pre toto konanie, pretože vymeriavacím základom na platenie poistného za
každý kalendárny mesiac neplatne skončeného pracovného pomeru je náhrada príjmu podľa § 79 ods.
1 Zákonníka práce.

30. Citoval viaceré rozhodnutia vyšších súdov (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
7Ssk/209/2022 zo dňa 29.11.2023, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/8/2020 zo dňa 26.05.2021) a
konštatoval, že z uvedených rozhodnutí súdov vyplýva, že platový dekrét je tak dôkazom na účely
určenia správneho započítateľného vymeriavacieho základu, ako aj iné dôkazy a pokiaľ je medzi údajmi
rozpor, žalovaný sa s tým musí vysporiadať. Týmto rozporom pri určení započítateľného vymeriavacieho

základu pre zvýšenie dôchodku žalobcu sa žalovaný podľa názoru žalobcu nevysporiadal.

31.Poukázaltiežnatúskutočnosť,žežalovanývkonanínespochybnil,žeobdobieneplatneskončeného
pracovného pomeru od dňa 01.10.2013 do dňa 26.03.2019, nie je obdobím dôchodkového poistenia.
Žalobca na základe rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru späť získal status

zamestnanca aj v období od dňa 01.10.2013 do dňa 26.03.2019, preto má nárok na hodnotenie celej
doby jeho poistenia, ktorú taktiež späť získal. Napriek tomu, žalovaný pre účely rozhodnutia o nároku
žalobcu na starobný dôchodok a jeho výšku podľa zákona č. 461/2003 Z. z., bez právneho dôvodu
vylúčil obdobie od dňa 01.04.2015 do dňa 26.03.2019 z obdobia povinného dôchodkového poistenia. V
rozhodnutiach však neuviedol ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z., na základe ktorého takto rozhodol.

32. Žalobca zároveň zvýraznil, že ak pracovný pomer zamestnanca trvá, pri určení vymeriavacieho
základu na účely určenia započítateľného vymeriavacieho základu nie je právne významné nevyplatenie
mzdy. Tento právny názor vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.12.2018, č. k.
9So/81/2017, uvedený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR (pod R 60/2019). Obdobie

neplatne skončeného pracovného pomeru podľa žalobcu nie je možné vylúčiť z obdobia dôchodkového
poistenia v zmysle § 140 zákona č. 461/2003 Z. z., preto nie je možné nezapočítať vymeriavací základ
podľa pracovnej zmluvy za obdobie od dňa 01.10.2013 do dňa 26.03.2019 pre zvýšenie starobného
dôchodku žalobcu.

33. Poukázal na rozpornosť so zákonom č. 461/2003 Z. z., a tiež s metodickým usmernením Sociálnej
poisťovne k povinnosti zamestnávateľa viesť evidenciu na účely sociálneho poistenia, kde v bode
X.X.X.X. Vymeriavací základ z neplatne skončeného právneho vzťahu je uvedené, že ak súd rozhodol
o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za
každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu je časť príjmu plynúceho z neplatne

skončeného právneho vzťahu pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac.

34. Na základe vyššie uvedeného a ustálenej judikatúry mal za preukázané, že sociálna poisťovňa pri
určení započítateľných vymeriavacích základov za obdobie neplatne skončeného pracovného pomeru
žalobcu konal vo veci nezákonne, keď žalobcovi správne nezhodnotila celé toto obdobie dôchodkového

poistenia.

35. Konštatoval, že správny orgán prvého stupňa nesprávne právne posúdil žiadosť žalobcu, keď späť
získanú celú dobu poistenia za obdobie neplatne skončeného pracovného pomeru neposudzoval zpohľadu trvania poistenia, ale z pohľadu vyplatenia náhrady príjmu a pritom presadzuje právny názor
o tom, že vymeriavací základ podľa § 139a zákona č. 461/2003 Z. z. určí zamestnávateľ, a že tento
vymeriavací základ je iba zhodný s tým, čo bolo zamestnancovi priznané súdom v súdnom konaní o

náhradu príjmu pri neplatnom skončení pracovného pomeru zamestnanca. Považoval za zrejmé, že pri
určovaní vymeriavacieho základu sa vždy musí zohľadňovať to, na čo má zamestnanec nárok (právo)
- podľa pracovnej zmluvy a podľa právneho predpisu.

36. Záverom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4So/75/2009, rozsudok Najvyššieho

súdu SR zo dňa 28.5.2009, č. k. 4Sžso/28/2008, uvedený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR (pod R 9/2010) a uviedol, že Sociálna poisťovňa zo zákona bola povinná pred vydaním samotného
rozhodnutia o nároku žalobcu na prepočítanie (zvýšenie sumy) starobného dôchodku v spolupráci so
žalobcom a jej zamestnávateľom zistiť správny započítateľný vymeriavací základ, z ktorého malo byť
zaplatené poistné na sociálne poistenie aj za obdobie neplatne skončeného pracovného pomeru (celé
obdobie je obdobím poistenia), ako zamestnanca a nemohla sa uspokojiť len s neúplne alebo nesprávne

vyplneným hlásením zamestnávateľa – evidenčným listom dôchodkového poistenia.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

37. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych
dôvodov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a trval na správnosti svojho rozhodnutia.

38. Zopakoval právnu argumentáciu uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí. Konštatoval, že námietky

žalobcu považuje za nedôvodné.

IV.
Replika žalobcu

39. Žalobca v plnom rozsahu odkázal na obsah podanej žaloby, na ktorej naďalej zotrval v celom
rozsahu.

40. Ďalšie vyjadrenia vo veci už účastníkmi podané neboli.

V.
Relevantná právna úprava

41. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

43. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách

v sociálnych veciach.

44. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

45. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.46. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

47. Podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva
zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem
príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu,
príspevkovnadoplnkovédôchodkovésporenie,ktoréplatízamestnávateľzazamestnanca.Vymeriavací
základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom

zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací základ
zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3, je príjem plynúci z tejto
zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa
právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje.

48. Podľa prvej vety § 138 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, vymeriavací základ zamestnávateľa je

vymeriavací základ jeho zamestnanca.

49. Podľa § 139a zákona o sociálnom poistení, ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho
vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne
skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne

skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny
mesiac; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platí rovnako.

50. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

51. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci

12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

52. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 296/2020 Z. z. nárok na 13. dôchodok má poberateľ dôchodku, ktorý
má v novembri kalendárneho roka nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného

dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku, sirotského dôchodku
alebo sociálneho dôchodku podľa osobitných predpisov.

53. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 296/2020 Z. z. suma 13. dôchodku
a) je 300 eur, ak úhrn súm plnení podľa odseku 3 a § 2 je najviac v sume životného minima pre jednu

plnoletú fyzickú osobu,3)
b) sa určí podľa vzorca uvedeného v prílohe, ak úhrn súm plnení podľa odseku 3 a § 2 je vyšší ako suma
životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu; suma 13. dôchodku je najmenej 50 eur.
Suma 13. dôchodku podľa odseku 1 písm. b) sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

54. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 296/2020 Z. z. Sociálna poisťovňa rozhoduje o povinnosti vrátiť
13. dôchodok podľa písmena a) vyplatený neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril.

55. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 296/2020 Z. z. v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitným
predpisom príslušný útvar sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (ďalej

len „úrad“) rozhoduje o povinnosti vrátiť 13. dôchodok podľa písmena a) vyplatený neprávom alebo vo
vyššej sume, ako patril.
56. Podľa § 7 ods. 1 písm. b ) zákona č. 296/2020 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie
o povinnosti vrátiť 13. dôchodok vyplatený neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril podľa § 4 ods. 1písm. b), sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o sociálnom poistení upravujúce iné konanie
ako konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia.

57. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 296/2020 Z. z. na konanie podľa § 4 ods. 1 v prvom stupni je príslušné
ústredie Sociálnej poisťovne.

58. Podľa § 8 ods. 1 až 3 zákona č.. 296/2020 Z. z. 13. dôchodok sa zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo
vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na 13. dôchodok. Ak

sa13.dôchodokvyplatilneprávomalebovovyššejsume,akopatril,poberateľdôchodkujepovinnývrátiť
13. dôchodok vyplatený neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril. Nárok na vrátenie 13. dôchodku
vyplateného neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril, zaniká uplynutím jedného roka odo dňa, keď
Sociálna poisťovňa alebo úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím troch rokov odo dňa jeho
neoprávnenej výplaty. Sociálna poisťovňa alebo úrad zúčtuje 13. dôchodok vyplatený neprávom alebo
vo vyššej sume, ako patril, s vyplácaným dôchodkom podľa § 2; takto znížená suma dôchodku podľa §

2 nesmie byť v úhrne s inými dávkami vyplácanými podľa osobitných predpisov nižšia ako suma, ktorú
nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

VI.

Konanie pred správnym súdom

59. Správny súd v Košiciach ako súd správny konajúc podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok(ďalejlen„SSP“)vkonaníosprávnejžalobevsociálnychveciach(§199anasl.SSP)preskúmal
správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa v právnych medziach správnej žaloby v sociálnych veciach (§ 203 ods. 1 SSP), ako aj priebeh
administratívnehokonania,ktorépredchádzaloichvydaniuadospelkzáveru,žesprávnažalobažalobcu
nie je dôvodná, a preto ju zamietol § 199 ods. 3 v spojitosti s § 190 SSP.

60. Správny súd rozhodol na pojednávaní dňa 27.01.2026, ktorého sa zúčastnil právny zástupca

žalobcu, žalobca a žalovaný. Vzhľadom na to, že dňa 27.01.2026 sa uskutočnili aj ďalšie pojednávania
tých istých účastníkov vedené pred správnym súdom pod sp. zn. 6Sas/18/2024 a sp. zn. 6Sas/16/2024
(ktoré bezprostredne predchádzali pojednávaniu v tu prejednávanej veci – pozn. správneho súdu)
právny zástupca žiadal, aby jeho prednesy z uvedených veci boli zároveň z dôvodu hospodárnosti
zahrnutý aj do prednesu v tomto konaní, v ďalšom sa venoval už len doplneniu týchto skutočností.

Právny zástupca žalobcu odkázal na svoje doterajšie písomne prednesy a v rámci svojho prednesu
sa predovšetkým venoval výkladu § 139a zákona o sociálnom poistení, predovšetkým pojmu „...časť
príjmu plynúceho“. Nesúhlasil s tým, že sa jedná len o príjem reálne vyplatený alebo len o ten príjem,
ktorý je uvedený v rozhodnutí súdu, ktorým súd rozhoduje o nároku žalobcu, teda zamestnanca, s
ktorým bol neplatne skončený pracovný pomer a ktorým súd rozhoduje o ním uplatnenom nároku na

náhradu príjmu z neplatne skončeného pracovného pomeru. Mal za to, že žalobca mal v období od
1. októbrom 2013 do 26. marcom 2019 nárok na odmenu v zmysle prílohy zákona o odmeňovaní
zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme, a to z titulu výkonu práce vo verejnom záujme
z dôvodu s poukazom na jeho pracovnú zmluvu a rozhodnutie súdu, ktorý hovorí, že tá výpoveď,
čo ju žalobca dostal je neplatná. Nesúhlasil s princípom zásluhovosti, princípom zúčastňovania sa

na sociálnom poistení a princípom povinnosti mať zaplatené odvody, mať zaplatené všetky finančné
nároky,ktoréSociálnapoisťovňauplatňujeavnímaaktoréSociálnapoisťovňaspravodlivopodľazákona
pýta od určitého subjektu a to s ohľadom na to, že všetky tieto povinnosti sa netýkajú žalobcu, ale
týkajú sa jeho zamestnávateľa. Bol toho názoru, že nemôžeme sankcionovať žalobcu za to, čo malo
alebo nemalo spraviť mesto Vranov nad Topľou. Konštatoval, že občan má právo sa zúčastňovať

sa na sociálnom poistení vychádzajúc z toho, že tento paragraf hovorí nie o povinnosti poistenca,
ale o povinnosti zamestnávateľa, teda mesta Vranov nad Topľou jeho subjektu. Považoval výklad
žalovaného, v zmysle ktorého má žalobca nárok na dávku sociálneho zabezpečenia len v tom rozsahu
v akom si zamestnávateľ žalobcu splnil svoju povinnosť uhradiť za žalobcu ako zamestnanca svoje
odvodové povinnosti (príjmy žalovaného, ktoré boli zamestnávateľom žalobcu reálne zaplatené), za

príliš reštriktívny. Nesúhlasil s rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/209/2022,
pričom konštatoval, že žalobca nemôže byť jediným zamestnancom v SR, ktorá nemá právo ani na
mzdu, lebo je pripravený pracovať, ale zamestnávateľ mu nič nepridelí a nemá mať ani právo na náhradu
mzdy z tohto dôvodu, a tým pádom nemá právo byť zúčastnený na sociálnom poistení, pretože jehopríjem plynúci je nulový a má mať vymeriavací základ nulový. Bol toho právneho názoru, že súd je
viazaný rozsahom toho, čo sa domáha samotný žalobca a v tu prejednávanej veci bola nastolená
právna otázka, či je možné nesprávne plnenie povinností zo strany zamestnávateľa urobiť mierou, urobiť

meradlom pre nepriznanie práv žalobcovi ako poistencovi, pričom Najvyšší správny súd sa vo veci sp.
zn. 7Ssk/209/2022 takýmito otázkami vôbec nezaoberal. Preto mal za to, že nie je možné rozhodnutie
sp. zn. 7Ssk/209/2022 automaticky použiť ako konečný argument pre tu prejdnávanú vec.

61. Zástupca žalovaného na pojednávaní (v tu prejednávanej veci v spojitosti s vyjadrením na

predchádzajúcich pojednávaniach pod. sp. zn. 6Sas/18/2024 a 6Sas/16/2024) odkázal na svoje
doterajšie písomné prednesy. Mal za to, že právny zástupca žalobcu poukázal na iné skutkové
prípady, ktoré absolútne nesúvisia s danou situáciou, nakoľko žalobca mal jednak zamestnávateľom
uhradenú náhradu mzdy za obdobie 12 mesiacov a následne mal priznanú náhradu mzdy za obdobie
6 mesiacov súdom, čiže z týchto náhrad Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o nároku žalobcu na
starobný dôchodok vychádzala. Podkladom pre toto bol aj evidenčný list dôchodkového poistenia,

ktorý vypracoval zamestnávateľ. Nesúhlasil ani s argumentáciou, že by Sociálna poisťovňa v danej
veci mala pri výpočte starobného dôchodku vychádzať z nejakých fiktívnych súm príjmu, ktorý nebol
priznaný ani súdom. Súd môže priznať náhradu príjmu za obdobie dlhšie ako 6 mesiacov až za
obdobie 36 mesiacov v konaní o náhrade príjmu pri neplatnom skončení pracovného pomeru, a súd
okresný a následne aj krajský rozhodol o náhrade príjmu v rozsahu 6 mesiacov. Považoval rozhodnutie

Najvyššiehosprávnehosúdu7Ssk/209/2022zaaplikovateľnénatotokonanie,nakoľkoNajvyššísprávny
súd vo svojom rozsudku presne poukázal na to, aký je rozdiel medzi mzdou a náhradou mzdy z neplatne
skončenéhopracovnéhopomeru,apretozáveryNajvyššiehosprávnehosúduvtomtorozsudkusúpodľa
jeho právneho názoru aplikovateľné aj na dnešné konanie.

62. Na návrh právneho zástupcu žalobcu a so súhlasom súdu sa vyjadril na pojednávaní
(predchádzajúcom pojednávaní pod sp. zn. 6Sas/18/2024) aj žalobca, ktorý poukázal na tú skutočnosť,
že od 01.08.2006 zákonodarca zrušil odkazy na § 77 až 80 Zákonníka práce, čím zrušil obmedzenie
náhrady príjmu podľa rozhodnutia súdu.

VII.
Právny názor správneho súdu

63. Predmetom preskúmania správneho súdu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného zo dňa

04.09.2024, ktorým zamietol podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu, podané
proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa potvrdil, nakoľko bol toho názoru, že je vecne správne. Prvostupňový správny orgán
potvrdeným rozhodnutím podľa § 8 ods. 3 zákona č. 296/2020 Z. z. rozhodol o zúčtovaní 13. dôchodku,
ktorýbolvyplatenýžalobcovivovyššejmiereakopatril,atovdecembri2020vsume9,40Eur,vnovembri

2021 v sume 9,61 Eur, v júli 2022 v sume 9,76 Eur, v decembri 2022 v sume 6,83 Eur, v novembri 2023
v sume 12,06 Eur, spolu v sume 47,66 Eur.

64. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca správnou žalobou namieta nesprávne právne
posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj

rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno d) SSP) a
že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1
písm. f) SSP).

65. Výpočet výšky 13. dôchodku ako podmienky pre jeho priznanie za obdobie rokov 2020 -2023 (za
uvedené obdobie bol zúčtovaný trinásty dôchodok žalobcovi v prejednávanej veci – pozn. správneho
súdu) upravuje osobitný zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. V ustanovení § 3 zákona je vymedzená maximálna a minimálna
výmera trinásteho dôchodku, ktorá 300 Eur, resp. 50 Eur za daný kalendárny rok. Maximálna výška

13. dôchodku patrí dôchodcovi, ak úhrn súm plnení podľa odseku 3 a § 2 je najviac v sume životného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. V ostatných prípadoch sa suma určí podľa vzorca uvedeného
v prílohe zákona, ak úhrn súm plnení podľa odseku 3 a § 2 je vyšší ako suma životného minima pre
jednu plnoletú fyzickú osobu. Suma 13. dôchodku podľa sa v takom prípade určí podľa tohto vzorcaTD = max {300 – 0,36 * (D – ŽM); 50}, kde TD je suma 13. dôchodku, D je suma dôchodku alebo úhrn
súm plnení, ŽM je suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Napriek tomu, že žalobca
v správnej žalobe nenamietal nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z titulu chybného

zúčtovaniu sumy 13. dôchodku o chybnú hodnotu, ale namietal správnosť základnej sumy dôchodku
(priznanú dňa 06.01.2016), z ktorej sa vypočítava 13. dôchodok, správny súd preveril aj výšku sumy,
ktorá bola zúčtovaná preskúmavaných rozhodnutím žalovaného (v spojitosti s rozhodnutím správneho
súdu prvého stupňa).

66. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bol pôvodne vyplatený 13. dôchodok v sume 143,24
Eur za kalendárny rok 2020, v sume 138,28 Eur za kalendárny rok 2021, v sume 141,04 Eur, 141,04
Eur a 98,73 Eur (v júli a decembri ) za kalendárny rok 2022 a v sume 95,84 Eur za kalendárny rok 2023.
Vzhľadom na rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 26.06.2024, ktorým správny orgán prvého
stupňa zvýšil sumu starobného dôchodku žalobcu od októbra 2019 na sumu 653,40 Eur mesačne a
vzhľadom na valorizačné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X - II. zo

dňa 26.06.2024 podľa § 66 ods. 3, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení bol žalobcovi zvýšený
starobný dôchodok na sumu 676,40 Eur mesačne od 01.01.2020, na sumu 694,00 Eur mesačne od
01.01.2021, na sumu 703,10 Eur mesačne od 01.01.2022, na sumu 786,10 Eur mesačne od 01.01.2023
a na sumu 869,50 Eur mesačne od 01.07.2023, došlo k zvýšeniu sumy starobného dôchodku žalobcu
oproti sumám, z ktorých bol 13. dôchodok pôvodne určený a na základe ktorých bol aj vyplácaný. Zákon

č. 296/2020 Z. z. vychádzal pri určovaní výšky 13. dôchodku z princípu, že so zvyšujúcou výmerou
starobného dôchodku sa znižuje suma priznaného 13. dôchodku, a to až na minimálnu sumu 50 Eur.
V prípade žalobcu došlo vyššie uvedeným rozhodnutím k valorizácii sumy jeho starobného dôchodku.
Správny súd preveril výpočet sumy 13. dôchodku u žalobcu v dôsledku zvýšenia jeho dôchodku a dospel
k záveru, že sumy určené žalovaným v preskúmavanom rozhodnutí, ktoré boli žalobcovi zúčtované sú

vecne správne. Po zvýšení starobného dôchodku mal žalobca nárok na 13. dôchodok v sume 133,84
Eur za kalendárny rok 2020, v sume 128,67 Eur za kalendárny rok 2021, v sume 131,28 Eur a 91,90
Eur za kalendárny rok 2022 a v sume 83,78 Eur za kalendárny rok 2023. Z uvedeného je zrejmé, že
dospel k správnym záverom, keď v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 a § 8 ods. 3 zákona č. 296/2020 Z.
z. zúčtoval žalobcovi 13. dôchodok vyplatený vo vyššej sume ako patril v decembri 2020 v sume 9,40

Eur, v novembri 2021 v sume 9,61 Eur, v júli 2022 v sume 9,76 Eur, v decembri 2022 v sume 6,83 Eur,
v novembri 2023 v sume 12,06 Eur, spolu v sume 47,66 Eur.

67. Z vyššie uvedeného dôvodu správny súd dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa a
žalovanýrozhodlivecnesprávneozúčtovaní13.dôchodku,ktorýbolvyplatenýžalobcovivovyššejmiere

ako patril, a to za obdobia rokov 2020 - 2023 a pri výpočte sumy, ktorú žalobcovi zúčtovali vychádzali v
plnom rozsahu zo zákona č. 296/2020 Z. z. Iný výpočet sumy ani nebol možný.

68. V ďalšom sa správny súd zaoberal žalobnými námietkami správnosti základnej sumy dôchodku
(priznanej dňa 06.01.2016), z ktorej sa vypočítava 13. dôchodok a právnou argumentáciou žalobcu

obsiahnutou v správnej žalobe.

69.Akovyplývazpredloženéhoadministratívnehospisupredloženéhožalovanýmopriznanístarobného
dôchodku a jeho výške bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 9. februára 2016, ktorým bol žalobcovi podľa § 65 a § 82 zákona č.

461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov od 6. januára 2016 priznaný starobný dôchodok v sume
593,40 Eur mesačne. Následne však u žalobcu došlo k zmene, ktorá mala vplyv na stanovenie
výšky jeho priznaného starobného dôchodku. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.
zn. 11Cpr/7/2013 zo dňa 15. novembra 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.
21CoPr/7/2018-592 zo dňa 26. februára 2019 bolo rozhodnuté tak, že písomná výpoveď z pracovného

pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 2. januára 2013, doručená žalobcovi dňa 12. júna 2013,
je neplatná a pracovný pomer žalobcu trvá naďalej. Uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť
dňa 26. marca 2019. Dňa 27.05.2019 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené stanovisko
zamestnávateľa, v ktorom uvádza, že žalobcovi bola vyplatená náhrada mzdy v zmysle § 79 ods. 2
Zákonníka práce za 12 mesiacov (október 2013 až september 2014). Za obdobie neplatného skončenia

pracovného pomeru zamestnávateľ žalobcovi vykázal na tlačive Výkaz poistného a príspevkov za
mesiac apríl 2019 vymeriavacie základy za mesiace október 2013 až september 2014 vo výške 1.216,94
Eur za každý mesiac. Vo Výkaze poistného a príspevkov za mesiac marec 2022 zamestnávateľ vykázal
žalobcovi vymeriavacie základy za obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru za mesiaceoktóber 2014 až marec 2015 vo výške 1.216,50 Eur za každý mesiac, keďže rozsudkom Okresného
súdu Poprad sp. zn. 10CPr/5/2016 zo dňa 17.07.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 13CoPr/1/2022 zo dňa 16.02.2022 bol zamestnávateľ zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 7.299

Eur ako náhradu príjmu za obdobie od 01.10.2014 do 31.03.2015. Z rozsudkov Okresného súdu Poprad
sp. zn. 10CPr/5/2016 zo dňa 17.07.2020 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoPr/1/2022 zo dňa
16.02.2022 vyplynulo, že žalobca podaním zo dňa 18.02.2020 zobral žalobu o náhradu funkčného platu
anárokovzneplatnéhoskončeniapracovnéhopomeručodosumy14.796,38Eursčasťoupríslušenstva
späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, keďže uznal vyplatenie náhrady mzdy zamestnávateľom

za mesiace október 2013 až september 2014. V zmysle opravného Výkazu poistného a príspevkov na
starobné dôchodkové sporenie za obdobie marec 2022 zamestnávateľ vykázal vymeriavacie základy u
žalobcu za obdobie od apríla 2015 do marca 2019 v hodnote 0 Eur, z ktorého dôvodu bol zistený denný
vymeriavací základ žalobcu 0 Eur. Zamestnávateľ doručil dňa 28.10.2019 správnemu orgánu prvého
stupňa registračný list FO - odhláška, ktorým oznámil zánik poistného vzťahu zamestnanca (žalobcu)
dňom 31.10.2019. Na vyplatenie ďalších náhrad príjmu za ďalšie obdobia zamestnávateľ zaviazaný

nebol.

70. V dôsledku uvedených zmien žiadal žalobca (žiadosťou zo dňa 31. októbra 2022) o prepočítanie
výšky starobného dôchodku po zhodnotení doby trvania pracovného pomeru, za celé obdobie neplatne
skončeného pracovného pomeru od dňa 01.10.2013 do dňa 26.03.2019, ktoré je podľa žalobcu obdobím

sociálneho poistenia v zmysle ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z.

71. Správny orgán prvého stupňa o žiadosti žalobcu rozhodol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I.
zo dňa 26.06.2024 tak, že od 31. októbra 2019 zvýšil sumu starobného dôchodku žalobcu na sumu
653,40 Eur mesačne. Vychádzal pritom z ustanovenia § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení

(zvýšenie starobného dôchodku najviac 3 roky spätne od uplatnenia nároku na jeho zvýšenie, t. j. od
doručenia žiadosti žalobcu o prepočet dôchodku) a pri určení výšky takto zvýšenej sumy starobného
dôchodku vychádzal z vymeriavacieho základu podľa § 139a zákona o sociálnom poistení, ktorý určuje
zamestnávateľ - na základe vystaveného evidenčného listu od zamestnávateľa Mesto Vranov nad
Topľou v súvislosti s vyplatením náhrady mzdy v apríli 2019 v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce za 12

mesiacov (od 1. októbra 2013 do 30. septembra 2014 vo výške 14.603,28 Eur) a za použitia rozsudku
Okresného súdu v Poprade č. 10Cpr/5/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
13CoPr/1/2022,ktorýmboloMestoVranovnadTopľouzaviazanézaplatiťžalobcoviďalšiunáhradumzdy
vo výške 7.299 Eur ako náhradu príjmu za obdobie od 1. októbra 2014 do 31. marca 2015. Za obdobie
od 1. apríla 2015 do 26. marca 2019 neboli vyplatené príjmy plynúce z neplatne skončeného pracovného

pomeru, keďže uvedené obdobie nespadá do obdobia vyplatenia náhrady mzdy.

72. Následne správny orgán prvého stupňa valorizačným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa
26.06.2024 podľa § 66 ods. 3, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej
len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“) rozhodol, že žalobcovi sa zvyšuje

starobný dôchodok, a to na sumu 676,40 Eur mesačne od 01.01.2020, na sumu 694,00 Eur mesačne od
01.01.2021, na sumu 703,10 Eur mesačne od 01.01.2022, na sumu 786,10 Eur mesačne od 01.01.2023,
na sumu 869,50 Eur mesačne od 01.07.2023, na sumu 900,90 Eur mesačne od 01.01.2024.

73. Proti všetkým trom vyššie uvedeným rozhodnutiam správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca

najprv odvolanie, o ktorom vo všetkých troch prípadoch rozhodol žalovaný tak, že odvolanie zamietol
a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Následne žalobca správnemu súdu doručil
dňa 05.11.2024 tri správne žaloby o preskúmanie rozhodnutí žalovaného zo dňa 04.09.2024, pričom
rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X - I. (konanie vedené pod sp. zn. 6Sas/18/2024) sa týkalo zvýšenia
starobného dôchodku podľa § 65, 112 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení od 31. októbra

2019 (a teda za obdobie 3 roky spätne ku dňu doručenia žiadosti správnemu orgánu prvého stupňa),
v poradí druhé konanie – o preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X - II. sa týka
preskúmaniatzv.valorizačnéhorozhodnutiaSociálnejpoisťovne,ktorýmbolzvýšenýstarobnýdôchodok
žalobcu od 01.01.2020, 01.01.2021, 01.10.2022, 01.01.2023 a od 01.01.2024 a v poradí tretie konanie
– o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X - III. (v tú prejednávanej veci vedené pod sp. zn.

6Sas/17/2024) sa týka preskúmania rozhodnutia o zúčtovaní trinásteho dôchodku, ktorý bol priznaný
žalobcovi vo vyššej miere ako mu patril. Správny súd zdôrazňuje, že vo všetkých troch konaniach
správna žaloba obsahuje tie isté právne argumenty a námietky. V preskúmavanej veci žalobca uvedenéodôvodnil tým, že „keďže je chybná základná suma dôchodku, tak je následne chybné aj samotné
vypočítanie sumy 13. dôchodku“.

74. Ako vyplýva z podanej správnej žaloby, v danom prípade žalobca namieta predovšetkým nesprávne
určený započítateľný vymeriavací základ patriacich žalobcovi za dané obdobie a z toho dôvodu
nesprávne zvýšenie sumy starobného dôchodku žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti žiadal o zhodnotenie
celého obdobia neplatne skončeného pracovného pomeru, t. j. od 1. októbra 2013 do 26. marca
2019 a zhodnotenie žalobcom vypočítaných vymeriavacích základov (mesačných funkčných platov) v

predmetnom období pri prepočte jeho starobného dôchodku. Mal za to, že vymeriavací základ je závislý
od výšky príjmu vyplývajúceho z pracovného vzťahu, a ten určuje zamestnávateľ u žalobcu platovým
dekrétom, preto pri určení vymeriavacieho základu žalobcu mal vychádzať z platového dekrétu, ktorý
žalobca v konaní predložil. V tej súvislosti namietol nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu,
ktorýsatýmtovôbecnezaoberal.Taktiežnamietalajto,žesumastarobnéhodôchodkumalabyťzvýšená
od skoršieho dátumu, nakoľko nárok žalobcovi vznikol už pred 03.04.2019 (kedy boli správnemu orgánu

prvého stupňa doručené právoplatné rozhodnutia súdov o tom, že pracovný pomer u zamestnávateľa
žalobcu naďalej trvá).

75. V kontexte vyššie uvedeného správny súd ďalej poukazuje na zákonné ustanovenie § 139a zákona
o sociálnom poistení, ktoré upravuje vymeriavací základ z príjmu plynúceho z neplatného skončenia

právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi. Ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho
vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne
skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne
skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny
mesiac; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platí rovnako.

76. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že pojem vymeriavací základ vymedzuje predovšetkým
§ 138 zákona o sociálnom poistení. Podľa odseku 1 ide najmä o príjem plynúci zo zárobkovej
činnosti zamestnanca, ktorý je predmetom dane z príjmov fyzických osôb. Takýmto príjmom je
predovšetkým mzda vyplatená podľa § 118 Zákonníka práce. Uvedené ustanovenie dopĺňa ustanovenie

§ 139a zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého, ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia
právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac
neplatne skončeného právneho vzťahu je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho
vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac; aj na takýto
vymeriavací základ sa použijú niektoré odseky § 138.

77. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 7Ssk/209/2022, ktorý sa zaoberal výkladom § 139a zákona o sociálnom poistení a ktorý je plne
aplikovateľný aj na prejednávanú vec: „ ... 14. Ustanovenie § 139a bolo do zákona č. 461/2003 Z.
z. vložené novelou vykonanou zákonom č. 310/2006 Z. z. s účinnosťou od 1. augusta 2006. Touto

novelou sa zároveň vypustila náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru z ustanovenia
§ 138 ods. 1 písm. c) cit. zák. Podľa dôvodovej správy (Národná rada Slovenskej republiky, III. volebné
obdobie, tlač 1518) bolo cieľom tejto zmeny zjednotiť zahŕňanie týchto náhrad do vymeriavacieho
základu bez ohľadu na to, či sa náhrada zamestnancovi vyplatila počas trvania pracovného pomeru
alebo až po jeho skončení. V dôsledku toho je tak toto ustanovenie špeciálnou právnou normou, ktorá

upravuje posudzovanie týchto náhrad ako vymeriavacieho základu. Zo znenia uvedeného ustanovenia
je zrejmé, že vymeriavací základ sa má určiť osobitne za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného
pracovného pomeru. Pritom týmto vymeriavacím základom má byť časť príjmu pripadajúca na jeden
kalendárny mesiac. Takto jazykovo vyjadrenú normu je možné vykladať najmenej dvoma spôsobmi:
predovšetkým možno dospieť k záveru, že priznaná náhrada (ako príjem plynúci z neplatného skončenia

pracovného pomeru) sa má rozpočítať na každý mesiac neplatne skončeného pracovného pomeru. Proti
tomuto záveru však svedčí predovšetkým to, že samo znenie § 139a nepoužíva formuláciu „pomerná“
časť príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac, ale hovorí len o časti. Preto je možný aj taký
výklad, že pri určení vymeriavacieho základu za určitý kalendárny mesiac sa má zistiť, aká časť celkovej
náhrady mzdy bola priznaná práve vzhľadom na posudzovaný kalendárny mesiac.

78. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky treba jazykový výklad normy doplniť aj
inými metódami jej výkladu, predovšetkým výkladom systematickým zaradením a účelom normy (porov.
rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 171/05, III. ÚS 341/07, III. ÚS 72/2010, I. ÚS 351/2010 aďalšie). Citované ustanovenie § 139a zákona č. 461/2003 Z. z. samo neupravuje podmienky nároku
na náhradu mzdy (ako príjem plynúci z neplatne skončeného právneho vzťahu), ale na tento nárok
len nadväzuje. Samotný tento nárok upravuje ustanovenie § 79 Zákonníka práce, ktorého znenia

prechádzalo rôznymi novelizáciami, no podľa ktorého v zásade platilo a platí, že ak zamestnávateľ
dal neplatnú výpoveď alebo neplatne okamžite skončil pracovný pomer a zamestnanec oznámil, že
trvá na ďalšom zamestnávaní, pracovný pomer sa (zásadne) nekončí, ak súd (z určitých dôvodov)
nerozhodne inak. Zamestnávateľ je (zásadne) povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume
jeho priemerného zárobku, a to odo dňa, kedy zamestnanec oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní,

až do času, kedy mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo do rozhodnutia súdu o skončení
pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa takto mala poskytnúť náhrada mzdy, presiahne určitý
počet mesiacov, mohol súd náhradu mzdy za presahujúci čas nepriznať. ...“.

79. Z vyššie uvedeného rozhodnutia pre danú vec vyplýva relevantný záver, že pojem „príjem plynúci
z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi“ je potrebné chápať vo

význame náhrada mzdy. Tento záver vyslovil najvyšší správny súd ako všeobecne platný, vyplývajúci z
právnej úpravy Zákonníka práce a zákona o sociálnom poistení. Z ustanovenia § 118 ods. 1 Zákonníka
prácetaktiežvyplýva,žemzdasaposkytujeažvtedy,akbolaprácazostranyzamestnancaužvykonaná,
inak by nebol naplnený definičný znak mzdy, že ide o mzdu „za vykonanú prácu“. Pri neplatnom skončení
pracovného pomeru sú nároky z neho vyplývajúce iné ako mzda. Upravené sú v § 79 Zákonníka práce

explicitne ako „náhrada mzdy“ („Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. -
odsek 1, druhá veta“). Za mzdu pritom podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce nemožno považovať náhradu
mzdy.D.takniejenárokomvyplývajúcimzneplatnéhoskončeniapracovnéhopomeru.Pokiaľbyžalobca
začal opätovne vykonávať prácu, už by mu neprináležala náhrada mzdy, ale priamo mzda a nešlo by o
nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru.

80. Je preto nedôvodná požiadavka žalobcu, aby ako vymeriavací základ bola zobratá fiktívna
(nevyplatená) mzda vyplývajúca z jeho platového dekrétu. Jednak žalobca v predmetnom období prácu
u zamestnávateľa fakticky nevykonával, a preto nemá nárok na mzdu podľa pracovnej zmluvy (ak by
prácu vykonával a mal by z tohto titulu nárok na mzdu, vymeriavací základ by sa spravoval § 138

ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nie § 139a zákona o sociálnom postení) a keďže súd rozhodol o
neplatnosti skončenia právneho vzťahu medzi ním a zamestnávateľom, vymeriavací základ v zmysle
§ 139a zákona sociálnom poistení môže byť iba vyplatená náhrada mzdy ako jediný príjem plynúci z
neplatného skončenia pracovného pomeru.

81.Žalobcanapojednávanínamietal,že§79ods.1a2nemalibyťvôbecpoužité,nakoľkood01.08.2006
zákonodarca zrušil odkazy na § 77 až 80 Zákonníka práce, čím zrušil obmedzenie náhrady príjmu podľa
rozhodnutia súdu. S uvedeným konštatovaním sa správny súd nestotožňuje. Aj napriek skutočnosti, že
skutočne novelou účinnou od 01.08.2006 boli zrušené priame odkazy v zákone o sociálnom poistení na
§ 77 až 80 Zákonníka práce je potrebné konštatovať, že § 139a zákona o sociálnom poistení, ktorý je

špeciálnou právnou normou, ktorá upravuje posudzovanie náhrady mzdy ako vymeriavacieho základu,
sám neupravuje podmienky nároku na náhradu mzdy (ako príjmu plynúceho z neplatne skončeného
právneho vzťahu), ale na tento nárok len nadväzuje. Preto je potrebné vychádzať z tej právnej úpravy,
ktorá tento nárok upravuje. Týmto hmotnoprávnym ustanovením je § 79 Zákonníka práce. Preto správny
orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný konali správne, keď v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa

aj v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného aplikovali ustanovenie § 79 Zákonníka práce.

82. Žalobca taktiež rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/209/2022 žiadal aplikovať
na prejednávanú vec, avšak v inej jeho časti, a to pokiaľ vyslovil, že evidenčné listy dôchodkového
poistenia nie sú bezvýhradne záväzné a pokiaľ z iných dôkazov vyplývajú iné skutkové závery, je

potrebné ich hodnotiť vo vzájomnej súvislosti a zaoberať sa o rozporom medzi nimi. V danom prípade
však nebol preukázaný rozpor medzi evidenčnými listmi dôchodkového poistenia a rozsudkami súdu o
priznaní náhrady mzdy. Naopak, evidenčné listy boli vyhotovené podľa odôvodnení týchto rozsudkov
a boli s nimi v súlade. Preto nebol dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovanej z tohto dôvodu. Rovnako
aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/8/2020 (na ktorý žalobca v správnej žalobe taktiež

poukazoval) bol zistený rozpor medzi evidenčným listom dôchodkového poistenia a inými dôkazmi.
Keďže v tu prejednávanej veci takýto rozpor zistený nebol, ani tento rozsudok nie je na prejednávanú
vec aplikovateľný.83. Pri vyššie uvedenom právnom názore správny súd odkazuje aj na rozhodnutie Správneho súdu v
Košiciach sp. zn. PO-7Sa/7/2023 zo dňa 25.11.2024 v spojitosti s rozhodnutím Najvyššieho správneho
súdu SR ako súdu kasačného sp. zn. 7Ssk/26/2025 zo dňa 15.08.2025, ktorá sa týkala rovnakých

účastníkov (žalobcu taktiež právne zastupoval rovnaký právny zástupca), kde predmetom konania bolo
preskúmanie rozhodnutia, ktorým bol priznaný žalobcovi nárok na nemocenské vo výške 0 Eur za deň
od 15.04.2019 do 02.06.2019, teda do ukončenia jeho dočasnej pracovnej neschopnosti. V uvedenej
právnej veci je do veľkej miery obsiahnutá totožná právna argumentácia žalobcu, ako aj žalovaného,
a taktiež odpovede správneho súdu a súdu kasačného na žalobné námietky, ktoré sú takmer totožné

ako tu v prejednávanej veci.

84. V tejto súvislosti žalobca zároveň namietol nepreskúmateľnosť rozhodnutia správnych orgánov,
ktoré sa vôbec nezaoberali žalobcom predloženým platovým dekrétom na preukázanie výšky a
zloženia funkčného platu žalobcu v predmetnom období. Ako už uviedol správny súd vyššie pri určení
započítateľného vymeriavacieho základu vychádzali správne orgány z evidenčných listov predložených

zamestnávateľom a za použitia právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdov za použitia rozsudku
Okresného súdu v Poprade č. 10Cpr/5/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
13CoPr/1/2022,ktorýmboloMestoVranovnadTopľouzaviazanézaplatiťžalobcoviďalšiunáhradumzdy
vo výške 7.299 Eur ako náhradu príjmu za obdobie od 1. októbra 2014 do 31. marca 2015. Vzhľadom
na to, že v danom prípade nebol preukázaný rozpor medzi evidenčnými listmi dôchodkového poistenia

a rozsudkami súdu o priznaní náhrady mzdy, nebolo potrebné použiť pre určenie vymeriavacieho
základuužalobcuajpredloženýplatovýdekrét.Uvedenépretosprávnysúdnevyhodnotilakonedostatok
preskúmavaného rozhodnutia, ktorý by spôsoboval jeho nezákonnosť z titulu jeho nepreskúmateľnosti
pre nedostatok dôvodov.

85. Pokiaľ ide o ďalšie rozhodnutia vyšších súdov, ktoré žalobca žiadal v správnej žalobe aplikovať,
správny súd uvádza, že čo sa týka rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4So/75/2009, v tomto rozsudku
vôbec nebol aplikovaný § 139a zákona o sociálnom poistení, ale len § 138 ods. 1 písm. a) v
znení účinnom ku dňu vydania tohto rozsudku. Preto na tomto rozsudku nie je možné účinne
postaviť argumentáciu nesprávnej aplikácie § 139a zákona o sociálnom poistení. Čo sa týka rozsudku

najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžso/28/2008, tento posudzoval iné skutkové okolnosti. So zamestnancom
nebol neplatne skončený pracovný pomer, nebola mu vyplatená náhrada mzdy, ale zamestnávateľ mu
riadne nevyplácal mzdu a neplatil odvody. Neaplikoval sa § 139a zákona o sociálnom poistení, ale zákon
č. 274/1994 Z. z. Aj rozsudok sp. zn. 9So/81/2017 posudzoval iný skutkový stav, keď zamestnancovi
nebolavyplácanámzda,nešlooneplatnéskončeniepracovnéhopomeru,ataktiežsaneaplikoval§139a

citovaného zákona.. Pokiaľ ide o rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/1/2020, predmetom súdneho
prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného o zániku povinných poistení k určitému dňu. V tu posudzovanej
veci sa neskúmali podmienky zániku povinných poistení, preto ani tento rozsudok nie aplikovateľný na
posudzovanú právnu vec.

86. Čo sa týka judikátu R 51/1975 (stanovisko Cpjf 104/74 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a
rozhodnutí súdov SR pod č. 51/1975), tento sa týka niektorých ustanovení Zákonníka práce zákona
č. 65/1965 Zb., napr. aj § 61 ods. 2. Z citovaného textu nevyplýva rozpor so základnou premisou,
z ktorej vychádza správny súd, totiž že z neplatného skončenia pracovného pomeru vzniká nárok
nie na mzdu, ale na náhradu mzdy. Pokiaľ ide o žalobnú argumentáciu, v zmysle ktorej žalobca

tvrdí, že mu v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce patrí nárok na náhradu mzdy odo dňa, keď
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď jej zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru, správny súd uvádza, že
uvedený nárok žalobcu je v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom od 01.01.2013
limitovaný. Podľa uvedeného ustanovenia ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť

náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov. Ak teda celkový čas, za ktorý by sa takto mala poskytnúť náhrada mzdy, presiahne určitý
počet mesiacov, mohol súd náhradu mzdy za presahujúci čas nepriznať, pričom ako už súd uviedol,

náhrada mzdy bola žalobcovi poskytnutá zamestnávateľom dobrovoľne za mesiace október 2013 až
september 2014 a za obdobie od 01.10.2014 do 31.03.2015 na základe rozhodnutia súdu, teda spolu
za prvých 18 mesiacov od neplatného skončenia pracovného pomeru a vo zvyšku súd náhradu mzdy
nepriznal. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery Najvyššieho správneho súdu Slovenskejrepubliky vyjadrené v rozsudku sp. zn. 7Ssk/209/2022 zo dňa 29.11.2023 (body 17 a 18), v zmysle
ktorých „... nárok na náhradu mzdy podľa § 79 Zák. práce nepredstavuje akúsi paušálnu sumu za celé
obdobie neplatne skončeného pracovného pomeru, ale poskytuje sa za presne vymedzené obdobia,

spravidla jednotlivé kalendárne mesiace. Za určité mesiace sa pritom nemusí poskytnúť vôbec, pretože
nemusia byť splnené podmienky jej poskytnutia v zmysle cit. § 79 Zákonníka práce, prípadne môže byť
nárok za daný mesiac už premlčaný. ... formuláciu „časť príjmu... pripadajúca na každý taký kalendárny
mesiac“ v ustanovení § 139a zákona č. 461/2003 Z. z. v žiadnom prípade nemožno vykladať ako
„pomernú“ časť takého príjmu (náhrady mzdy) pripadajúcu na jeden kalendárny mesiac. Naopak, zo

všetkých uvedených dôvodov citované ustanovenie § 139a treba vykladať tak, že aj vymeriavací základ
podľatohtoustanoveniajepotrebnéurčovaťosobitnezakaždýkalendárnymesiacneplatneskončeného
právneho vzťahu. Treba teda ustáliť, aká konkrétna náhrada mzdy (ako príjem plynúci z tohto vzťahu) sa
zamestnancovi priznala za ten-ktorý kalendárny mesiac. Ak sa zistí, že za niektorý konkrétny kalendárny
mesiac sa zamestnancovi nepriznala žiadna náhrada (napríklad preto, že na ňu nemal nárok alebo
bola premlčaná), potom na tento kalendárny mesiac nepripadá žiadna časť priznaného príjmu (náhrady

mzdy), ktorá by mohla byť vymeriavacím základom v zmysle § 139a zákona č. 461/2003 Z. z....“

87. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný postupoval správne, ak akceptoval vo výkazoch uvedené
vymeriavacie základy za obdobie od 01.10.2013. V konaní totiž vyplynulo, že náhrada mzdy bola
žalobcovi poskytnutá zamestnávateľom dobrovoľne (nie na základe rozhodnutia súdu) za mesiace

október 2013 až september 2014 (čo žalobkyňa akceptovala - rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn.
10CPr/5/2016 zo dňa 17.07.2020) a za obdobie od 01.10.2014 do 31.03.2015 na základe rozhodnutia
súdu, teda spolu za prvých 18 mesiacov od neplatného skončenia pracovného pomeru a vo zvyšku
súd náhradu mzdy nepriznal. Žalobca tak za obdobie od apríla 2015 do marca 2019 nemá nárok na
mzdu, keďže preukázateľne prácu pre zamestnávateľa nevykonával a zároveň za toto obdobie nemá

ani nárok na náhradu mzdy. Vychádzajúc z vyššie opísaného skutkového stavu je správny súd toho
názoru, že správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný postupovali správne, keď žalobcovi určili
vymeriavací základ v uvedenom období v sume 0 Eur, pričom správne určili aj vymeriavacie základy v
ďalších obdobiach, ktoré majú vplyv na určenie výšky starobného dôchodku priznaného žalobcovi.

88. Správny súd vo svojom odôvodnení odkazuje aj na rozhodnutie Správneho súdu v Košiciach sp. zn.
PO-7Sa/7/2023 zo dňa 25.11.2024 v spojitosti s rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu
kasačného sp. zn. 7Ssk/26/2025 zo dňa 15.08.2025, ktorá sa týkala rovnakých účastníkov (žalobcu
taktiež právne zastupoval rovnaký právny zástupca), kde predmetom konania bolo preskúmanie
rozhodnutia, ktorým bol priznaný žalobcovi nárok na nemocenské vo výške 0 Eur za deň od 15.04.2019

do 02.06.2019, teda do ukončenia jeho dočasnej pracovnej neschopnosti. V uvedenej právnej veci
je do značnej miery obsiahnutá totožná právna argumentácia žalobcu, ako aj žalovaného a taktiež
odpovede správneho súdu a súdu kasačného na žalobné námietky, ktoré sú takmer totožné ako tu
v prejednávanej veci. Z vyššie uvedeného vyplýva, že väčšina žalobných námietok žalobcu už bola
predmetom preskúmania a vyhodnotenia kasačného súdu.

89. Na pojednávaní v prejednávanej veci právny zástupca žalobcu vzniesol námietku, že v tomto
ohľade nie je možné aplikovať rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/209/2022 (a
to aj vzhľadom na rozsah žalobných námietok, pričom nie je možné ísť ultra petit), pretože v tam
posudzovanej veci žiadateľ žiadal o zhodnotenie dôchodku len z titulu náhrady mzdy, a žalobca žiada

vymeriavací základ zistiť z mzdy, ktorá mu mala byť podľa pracovnej zmluvy a platobného dekrétu
platená, správny súd konštatuje, že záver o použití náhrady mzdy ako príjmu plynúceho z neplatne
skončeného právneho vzťahu vyslovil najvyšší správny súd ako všeobecne platný. Je irelevantné, ako
subjektívne žiadatelia formulovali svoju žiadosť o dávku. V dávkovom konaní žalovaný nie je viazaný
návrhom žiadateľa o výšku dávky, ale všetky zákonné podmienky posudzuje ex offo.

90. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.
rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci E. A. proti F., rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk
proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS
209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na

každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia
na zásadnú a relevantnú námietku.91. Rozhodnutia oboch správnych orgánov sú dostatočne a presvedčivo odôvodnené. Žalovaný sa
v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti
rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav,

tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil.

92. S poukazom na uvedené považuje správny súd rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového
správneho orgánu za vecne správne a zákonné, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 199
ods. 3 v spojitosti s § 190 SSP zamietol.

93. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal
právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu
trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo
možné od žalobcu spravodlivo požadovať, preto mu neboli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší žalobca dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako žalobca, nemal procesnú subjektivitu,

c) žalobca nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za
neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).