Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoCsp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021203630
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:0021203630.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a sudcov JUDr.

Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. XX, C., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35792752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, Bratislava, o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie, že úver je bezúročný a bez
poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce, č.k. 25Csp/104/2021–283 zo dňa 14. novembra 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) napadnutým rozsudkom (v
poradí druhým) určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500174818 zo dňa 30.11.2016 uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným je neplatná (I.), určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2016 medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný
a bez poplatkov (II.), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 301,25 € do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (III.) a nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania (IV.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,
určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý mu žalovaným na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX dňa 29.11.2016 je bezúročný a bez poplatkov a vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 301,25 €, na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX
dňa 29.11.2016, na základe ktorej mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3.000,- €. Táto
formulárová a individuálne nedojednaná zmluva obsahovala neprijateľné podmienky, ktoré sú spôsobilé

založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (nesprávna výška
RPMN), keďže do výpočtu RPMN bolo potrebné zarátať aj platbu za poistenie, pretože je skrytým
príjmom veriteľa. Táto skutočnosť má podľa žalobcu za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
Podľa nasledovnej argumentácie žalobcu, spolu s uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrel
so žalovaným aj dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 850017481802 podľa ust. § 551 Občianskeho
zákonníka, ktorá neobsahuje konkrétnu výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená a teda je daná
hrubá nerovnováha tým, že veriteľ umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku

spotrebiteľa, k čomu došlo aj v tomto prípade. Poukázal ďalej na to, že ide o vopred pripravený formulár,
do ktorého sa vpisovali konkretizované údaje o dlžníkoch v nadväznosti na poskytnutý spotrebiteľský
úver, pričom z obsahu tejto dohody nevyplýva osobitná možnosť dlžníka ako spotrebiteľa vylúčiť
uzatvorenie takejto dohody, prípadne, možnosť poskytnutá v dodatočnej lehote vylúčiť účinky takéhotodojednania. Podpisom sa teda musel podrobiť vykonávaniu zrážok bez toho, aby mohol zabrániť
ich vykonávaniu v takých prípadoch, ak sú zrážky uplatňované veriteľom, napr. aj z neprijateľných
zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti zmlúv pre rozpor so zákonom alebo dobrým mravmi, resp.

z iných dôvodov (bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a iné). Preto považuje dohodu o zrážkach
zo mzdy za absolútne neplatnú. V nadväznosti na to si uplatnil ďalší procesný nárok majúci základ v
bezdôvodnom obohatení, keďže mu bol poskytnutý úver vo výške 3.000,- €, pričom do dňa podania
žaloby zaplatil sumu 3.301,25 €.

3. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods.
1 a 2 a § 19 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 až 6 a § 54 ods. 1 a 2
zák. č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len OZ) a žalobu
(prvým rozsudkom zo 7.11.2022) zamietol. Právne posúdil vzťah strán ako záväzkový zo spotrebiteľskej
úverovej zmluvy, pri zakladaní ktorého boli podľa jeho záveru v úverovej zmluve vyjadrené všetky

zákonom požadované náležitosti, včítane správne uvedenej RPMN. Vo svojich úvahách vedúcich k
tomuto záveru súd prvej inštancie vyšiel z názoru, že do výpočtu RPMN nebolo potrebné zarátať aj
splátku poistenia, keďže poistenie úveru bolo fakultatívne a voliteľné, čo mal preukázané z úverovej
zmluvy ako aj z prihlášky do poistenia. Vo svojich úvahách vedúcich k záveru o platnosti dohody o
zrážkach zo mzdy vyšiel súd prvej inštancie po tom, ako konštatoval prípustnosť takejto určovacej

žaloby, naproti argumentácii žalobcu z toho, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nie je súčasťou
formulárovej zmluvy o úvere, ale sa jedná o samostatnú zmluvu, pričom skutočnosť, že k podpisu
dohody o zrážkach zo mzdy a zmluvy o úvere žalobcom došlo v rovnaký deň, vôbec sama osebe
neosvedčuje, že žalobca nemohol dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť. Z obsahu posudzovanej
dohody o zrážkach zo mzdy bolo podľa zistenia súdu prvej inštancie zrejmé, že netrpí ani neurčitosťou,

keďže v nej sú jasne označené zmluvné strany a predmet dohody, ktorým je zabezpečenie pohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi vzniknutej zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 29.11.2016, najmä nárok banky na
vrátenie poskytnutého úveru vo výške 3.000 €, na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a
nákladov spojených s uplatnením týchto nárokov. Vo vzťahu k určitosti vymedzenia zabezpečovaného
nároku veriteľa súd prvej inštancie uviedol, že „pohľadávka bola jednoznačne v dohode o zrážkach zo

mzdy špecifikovaná uvedením konkrétnej zmluvy o úvere, kde bol poskytnutý jednorazovo úver vo výške
3.000 €...“, a že „úroky z omeškania resp. iné poplatky spojené s uplatnením nárokov nebolo možné
v dohode špecifikovať, nakoľko tie sú závislé od platobnej disciplíny spotrebiteľa.“ Zdôraznil, že z jej
obsahu jasne vyplýva, že žalobca (spotrebiteľ) bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju
odmietnuť. Vzhľadom k tomu, že úver nie je bezúročný a bez poplatkov, súd prvej inštancie nevyhovel

ani nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej
inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP plným procesným úspechom žalovaného v
spore.

4. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože pod vplyvom nesprávnej interpretácie ním použitej právnej
normy a následkom neposudzovania veci v celom spektre rozhodujúcich právnych otázok, nevykonal
dokazovanie a na jeho základe neustálil skutkový stav potrebný pre záver o dôvodnosti uplatneného
nároku. V ďalšom konaní malo byť úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný skutkový
podklad pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku tiež z pohľadu ďalších podmienok platnosti

dohody o zrážkach zo mzdy podľa ust. § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z., a tiež z hľadiska
žalobcom namietanej neurčitosti tohto právneho úkonu. Okrem toho, bolo úlohou súdu prvej inštancie
zodpovedať otázku (ne)dobrovoľnosti pristúpenia žalobcu na poistenie, podstatnou pre ustálenie, či bola
v zmluve o úvere správne uvedená RPMN. K tomu mal umožniť stranám uplatniť eventuálne ďalšie
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, opätovne

rozhodnúť.

5.1.Povráteníveciodvolacímsúdom,súdprvejinštancievyzvalstranysporu,abypredložili,resp.navrhli
do termínu pojednávania aj ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaného tiež vyzval na
predloženie dokladov preukazujúcich skúmanie bonity žalobcu a koľko splátok žalobca uhradil na úvere,

pričom žalovaný tejto výzve vyhovel, uviedol ako skúmal bonitu žalobcu a koľko mu žalobca na úvere
zaplatil. Následne právne vec posúdil podľa všetkých ustanovení ako v predchádzajúcom zrušenom
rozhodnutí a tiež podľa § 1 ods. 1, 4, § 1a ods. 1, 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 5a ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochranespotrebiteľa, § 53 ods. 1 zák. č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 37 a 39 OZ. a rozdiel
od svojho predchádzajúceho rozhodnutia dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.
5.2. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, súd prvej inštancie ju v súlade s právnym názorom

odvolacieho súdu vysloveným v jeho kasačnom uznesení považoval za neplatnú jednak pre rozpor
so zákonom podľa § 39 OZ v nadväznosti na ust. §5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z., ako aj
pre jej neurčitosť podľa § 37 ods. 1 OZ. V súvisiacej argumentácii ustálil, že v okolnostiach prípadu
nevyšli ani po vrátení veci súdu prvej inštancie najavo skutočnosti umožňujúce prijať jednoznačný záver
o reálnom slobodnom výbere žalobcu medzi viacerými úverovými alternatívami (so zabezpečením a

bez neho). Naplnenie zákonnej podmienky možnosti odmietnuť dohodu o zrážkach zo mzdy nebolo
zo strany žalovaného ako dodávateľa preukázané. Sporové strany nepredložili súdu žiadne nové (iné)
dôkazy ohľadne (ne)naplnenia zákonnej podmienky možnosti žalobcu odmietnuť dohodu o zrážkach zo
mzdy v čase jej uzavretia.
5.3. Súd prvej inštancie považoval úver poskytnutý žalobcovi za bezúročný a bez poplatkov majúc za
to, že splátka poistného vo výške 28,65 € preukázateľne nebola zahrnutá do výpočtu RPMN, v dôsledku

čoho tak RPMN je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Skonštatoval pritom, že
RPMN má byť uvedená presne a určito, nakoľko predstavuje celkové náklady spojené s úverom a teda
do jej výpočtu sa zahŕňa nielen výška úrokovej sadzby, ale aj výška ostatných poplatkov spojených
s úverom. Pre spotrebiteľa ide o najdôležitejší údaj, keďže mu umožňuje najjednoduchšie porovnanie
ceny jednotlivých spotrebiteľských úverov. Žalovaný vo svojej argumentácii zahrnutie nákladov na

poistné do celkových nákladov spojených s úverom vylúčil s argumentáciou, že na túto doplnkovú
službu pristúpil žalobca dobrovoľne, a že poskytnutie úveru ňou nebolo podmienené. Svoje tvrdenia v
tomto smere žalovaný opieral o obsah úverovej zmluvy v tej časti, v ktorej je táto skutočnosť výslovne
deklarovaná. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný po vrátení veci odvolacím súdom nepreukázal,
že uzavretie poistenia bolo dobrovoľné, t.j. že uzavretie poistenia úveru nebolo podmienkou uzavretia

spotrebiteľskej zmluvy o úvere a že žalobca (spotrebiteľ) mal na výber uzavretie zmluvy o úvere s
alebo bez poistenia, pričom sa dobrovoľne rozhodol uzavrieť okrem zmluvy o úvere aj zmluvu o poistení
poskytnutého úveru.
5.4. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov,
žalobca (dlžník) bol povinný vrátiť žalovanému len sumu poskytnutého úveru t.j. istinu bez akýchkoľvek

poplatkov či úrokov. Vychádzajúc z nespornej skutočnosti, že žalobca zaplatil žalovanému 3.301,25
€ a bol mu poskytnutý úver vo výške 3.000 €, súd prvej inštancie v zmysle § 451 ods. 1, 2 a § 456
OZ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu prevyšujúcu poskytnutý úver 301,25 € z titulu
bezdôvodného obohatenia za plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
5.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa čl. 4 ods. 2, čl. 17, § 255 a § 262 ods. 1, 2

C.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal nárok na ich náhradu, hoci bol v konaní úspešný, pretože mu žiadne
trovy v konaní nevznikli.

6.1.Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovaný.Navrhol,abyodvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Uplatnil pritom odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p..
6.2. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, žalovaný poukázal na to, že zo zákona vyplýva len jedna
formálna požiadavka, a to na samostatnú listinu. Vzhľadom k tomu, že zákon splnenie iných požiadaviek
neurčuje, poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody a o možnosti odmietnuť uzavretie dohody je možné
nielenpísomne,aleajústne.Upriamilpozornosťodvolaciehosúdunato,ževspornejdohodeozrážkach

zo mzdy je poučenie o možnosti odmietnuť jej uzavretie, rovnako aj o dôsledkoch uzavretia, vykonané
písomne hneď v úvodnej časti, aby im čitateľ venoval viac pozornosti. Ak súd toto poučenie považoval
za nepostačujúce a teda nepreukázané, potom je na mieste úvaha, na čo potom slúži jej písomná
forma, ak sa jej význam môže aj tak spochybniť. V kontexte záverov súdu prvej inštancie by tak
nikdy nepostačovala žiadna písomná forma a ani prehlásenie svedkov o tom, ako prebiehalo uzavretie

dohody. Súdu prvej inštancie vytýka, že neuviedol, v čom má spočívať neurčitosť dohody o zrážkach zo
mzdy, v čom sa má týkať celej dohody o zrážkach a prečo súd neaplikoval § 41 OZ.
6.3. Vo vzťahu k záverom súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre nesprávne uvedenú RPMN
namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že zmluva bola vyhotovená až na základe toho,
že došlo k schváleniu žiadosti o úver, spolu s ktorou žalobca vyplnil a podpísal prihlášku do poistenia.

Zdôraznil, že oba dokumenty boli žalobcom podpísané súčasne avšak skôr, ako došlo k vyhotoveniu
úverovej zmluvy. Vyjadril presvedčenie, že pre posúdenie, či poistenie (ne)bolo podmienkou pre
získanie úveru, sú podstatné aj okolnosti, ktoré môžu nastať v priebehu trvania zmluvného vzťahu. Vo
vzťahu k poisteniu je takou (okolnosťou) skutočnosť, či zánik poistenia počas trvania splácania vediek zosplatneniu úveru, resp. k povinnosti uzavrieť náhradné poistenie. V prípade pozitívnej odpovede by
išlo o prípad, v ktorom sa poistenie vyžaduje pre poskytnutie úveru, v inom prípade nie. Zo žiadneho
dokumentu tvoriaceho súčasť spisu, vrátane napadnutého rozsudku, nevyplýva fakt, že trvanie poistenia

je podmienka na získanie úveru, že zánik poistenia počas splácania vedie buď k zosplatneniu úveru
alebo k povinnosti uzavrieť náhradné poistenie. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal
s obsahom prihlášky do poistenia, z textu ktorého vyplýva, že poskytovateľ úveru nevyžaduje poistenie
schopnosti splácať úver ako podmienku pre uzavretie zmluvy o úvere, jej plnenie a poskytnutie. Žalobca
obsah prihlášky nepoprel a nespochybňoval ani spôsob pristúpenia do poistenia a dobrovoľnosť vstupu

do poistenia. Napokon, za dôležitý považuje obsah samotnej zmluvy o úvere, z ktorého vyplýva,
že poistenie nie je nutné pre uzavretie úveru. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/420/2014 uvedené v periodiku Zo súdnej praxe č. 4/2016 ohľadne
významu písomnej formy právneho úkonu v spotrebiteľských právnych vzťahoch a k následnému
spochybňovaniu vlastných úkonov. Napokon uviedol, že zánik poistenia nie je zákonným, ani zmluvne
dohodnutým spôsobom pre zosplatnenie úveru, neexistuje žiadne ustanovenie o tom, že po zániku

poistenia má poistený (dlžník) povinnosť v určenej lehote predložiť nové poistenie a pod.. Uzavretie
poistenia nebolo predpokladom pre získanie úveru, a teda nebol dôvod ani pre záver, aby bolo súčasťou
celkových nákladov a výpočtu RPMN. Hodnota RPMN bola podľa jeho názoru určená správne.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (podľa ich obsahu § 365 ods. 1 písm.

b/, f/ a h/ C.s.p.) a dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť.

9. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ C.s.p., t.j. že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), že dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (h/).

10. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP, spočíva v tom, že nesprávny procesný postup
súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom,
že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

12. Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania a napadnutého rozsudku konštatuje, že nezistil z

obsahu súdneho spisu taký procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo znemožnené strane
uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 C.s.p., z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a nebolo zistené žiadne porušenie
procesných práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

14. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

15. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu, v zmysle ktorého

je dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 30.11.2016 neplatná, a že spotrebiteľský úver, ktorý žalobca od
žalovaného čerpal, je bezúročný a bezpoplatkov, v dôsledku čoho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 301,25 €.16. Súd svoje úvahy, ako dospel k vyššie uvedeným záverom, podrobne uviedol v odôvodnení
napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav, právne predpisy, ktoré aplikoval, tieto
úvahy sú správne, niet v nich žiadnych logických rozporov a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu

stotožňuje a na tomto mieste ich neopakuje.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd uvádza nasledovné:

18. Svojimi odvolacími námietkami žalovaný v prvom rade nastolil predmetom odvolacieho prieskumu
správnosť právnych úvah súdu prvej inštancie, na podklade ktorých došlo k sformovaniu jeho záveru
o (ne)platnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj správnosť posúdenia otázky bezpoplatkovosti a
bezúročnosti poskytnutého úveru v nadväznosti na v úverovej zmluve nesprávne uvedený údaj o výške
RPMN v neprospech spotrebiteľa.

19. Podľa ust. § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

20. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

21. Citované ustanovenia zakazujú pod následkom neplatnosti v spotrebiteľských zmluvách uvádzať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Inak povedané, zmluvná voľnosť účastníkov spotrebiteľskej zmluvy je

obmedzená tiež tým, že nedovoleným a teda neplatným je tiež i dojednanie spôsobujúce značnú
nerovnováhu v ich právnom postavení. Obvyklá argumentácia dodávateľov (tiež i žalovaného v tomto
konaní), že spotrebiteľ sa oboznámil so zmluvou, že si prečítal aj všeobecné obchodné podmienky, že
podpisom s nimi vyjadril súhlas a že súhlasil s každým takto upraveným inštitútom, povinnosťami na ňom
viaznucimi, alebo jednoducho len preceňujúca význam v zmluve prejavenej vôle či formálnu oddelenosť

niektorého z dojednaní, opomína podľa odvolacieho súdu samotnú podstatu spotrebiteľskej ochrany,
spočívajúcu na premise, že spotrebiteľovi neprijateľné podmienky predovšetkým nemožno predkladať,
a pokiaľ tak dodávateľ urobí, koná nepoctivo a musí byť uzrozumený s tým, že na takéto neprijateľné
podmienky súd neprihliadne bez ohľadu na to, či a do akej miery sa spotrebiteľ tou ktorou podmienkou
zaoberal.

22. Takto je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné nazerať i na zmluvnú podmienku dohody o
zrážkach zo mzdy. Táto nepochybne predstavuje nad primeranú mieru výrazný zásah do právneho
postavenia spotrebiteľa. Nemožno preto racionálne pripustiť, aby náležite informovaný spotrebiteľ,
dobrovoľne a bez vplyvu na možnosť dohodnutia zmluvného vzťahu, i bez pre neho nevýhodnej

podmienky, takúto nevýhodnú podmienku prijal; na strane druhej je notorietou, že dodávatelia
predkladajú spotrebiteľom formulárové návrhy zmlúv, ktoré vzhľadom na svoj rozsah, formu, štruktúru a
použité výrazové prostriedky, nie sú spotrebitelia schopní v rámci predzmluvného rokovania komplexne
poznať a v takomto rozpoložení obyčajne podpisujú písomnosti tak, ako sú im predkladané alebo
nemajú reálne na výber a v záujme poskytnutia úveru neraz v ťaživých životných situáciách pristúpia

na akékoľvek úverové podmienky. Ani v posudzovanej veci nebola tvrdená a ani dokazovaním zistená
skutočnosť, ktorá by túto inak paušálne sa vyskytujúcu situáciu pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv
v akomkoľvek smere pozmenila. I tu nemožno inak ako skonštatovať, že žalobca rozhodne nemal
objektívne vzaté ekonomický, právny, praktický ani iný dôvod, pokiaľ by o dohode bolo jednané, a to
korektne natoľko, aby tomu i porozumel, a pokiaľ by i mal reálne na výber, aby na túto podmienku

pristúpil. Takúto, pre spotrebiteľa na prvý pohľad zásadne nevýhodnú zmluvnú podmienku nestačí podľa
úvahy odvolacieho súdu kompenzovať len tým, že na ňu spotrebiteľ pristúpi na osobitnom formulári,
a v ktorom naviac vyhlási, že na ňu pristúpil dobrovoľne. Dostatočné vyváženie nerovnováhy totiž
rozumne predpokladá dojednanie adekvátnej protihodnoty tejto nevýhody pre spotrebiteľa za súčasnej
úpravy primeraných záruk jeho ochrany, imanentnou súčasťou ktorej sú tiež jasne, určito a zrozumiteľne

formulované zmluvné podmienky, a tiež ekonomicky prijateľné bremená kladené na spotrebiteľa.

23. Len na zvýraznenie samotnej podstaty tejto argumentácie odvolací súd považuje za účelné i
na tomto mieste znova akcentovať, že dodávateľ ani po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšiekonanie a rozhodnutie nevysvetlil a hodnoverne nepreukázal, že spotrebiteľ pristúpil na preňho na prvý
pohľad nevýhodnú podmienku s konkrétnou racionálnou, právnou, ekonomickou alebo i inou pohnútkou.
Predstava, že náležite informovaný a poučený spotrebiteľ si z alternatív - úver s nevýhodnou zmluvnou

podmienkou a ten istý úver bez nej, dobrovoľne vyberie tú prvú, je absolútne nemysliteľná. Z toho v
konečnom dôsledku podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že požiadavku slobodnej voľby v zmysle
ust. § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov je potrebné
ponímať v materiálnom význame a nie len podľa jej formálneho premietnutia v zmluve, ktoré ako už
bolo uvedené, v spotrebiteľských formulárových zmluvách, nemožno preceňovať a práve v tom spočíva

samotná podstata ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami vo formulárových
zmluvách. Nakoľko v okolnostiach prípadu nevyšli najavo skutočnosti umožňujúce prijať jednoznačný
záver o reálnom slobodnom výbere žalobcu medzi viacerými úverovými alternatívami (so zabezpečením
a bez neho), naplnenie zákonnej podmienky možnosti odmietnuť dohodu o zrážkach zo mzdy nebola zo
strany žalovaného ako dodávateľa preukázaná, a preto v tejto konštelácii je podľa záveru odvolacieho
súdu potrebné dohodu o zrážkach zo mzdy považovať za neplatnú pre rozpor so zákonom podľa ust.

§ 39 OZ v nadväznosti na ust. § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších zmien
a doplnkov.

24. Správne a presvedčivo sa súd prvej inštancie vysporiadal tiež so žalobcom otvorenou otázkou
určitosti vyjadrenia zabezpečenej pohľadávky v dohode o zrážkach zo mzdy. Na úvod možno

skonštatovať, že zákon, ako v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy tak i v súčasnosti pre dohodu
o zrážkach zo mzdy, rovnako ako pre každý iný právny úkon vyžaduje pod sankciou neplatnosti splnenie
tiež formálnych obsahových náležitostí, mimo iných predpisuje pre neho tiež požiadavku určitosti. Tento
zákonný predpoklad platnosti posudzovaná dohoda o zrážkach zo mzdy podľa názoru odvolacieho
súdu, nespĺňa. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorej existencia a obsah nie sú medzi stranami sporné

(§ 204 CSP) vymedzovali zabezpečovanú pohľadávku vo svojej časti IV takto: „Pohľadávka spoločnosti
voči dlžníkovi vyplýva z poskytnutého úveru dlžníkovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXX vo výške 3.000 €. Pohľadávka Spoločnosti voči Dlžníkovi, zabezpečovaná touto
Dohodou je tvorená úverom, a príslušenstvom úveru v podobe úrokov vo výške 1.342,80 € s tým, že
príslušenstvo tvoria ďalej náklady, ktoré Spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním

uvedených pohľadávok voči Dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami Spoločnosti voči Dlžníkovi,
ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov (ďalej len
„Pohľadávky“)“. Za týmto vymedzením zabezpečenej pohľadávky v časti V. dohoda o zrážkach zo mzdy
upravovala, že “Strany dojednávajú v zmysle ust. § 551 OZ k zabezpečeniu Pohľadávok spoločnosti
uvedených v čl. IV tejto Dohody, dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne iných príjmov, s ktorými sa

pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou (ďalej len „zrážky zo mzdy“), ktorú Dlžník poberá od
svojho zamestnávateľa (respektíve platiteľa príjmu). Na základe tejto Dohody je zamestnávateľ Dlžníka
povinný vykonávať v prospech Spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka vždy v riadnom výplatnom
termíne Dlžníka a odvádzať ich na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom č.
XXXXXXXXXX vo výške 132,05 € mesačne“. V časti VI. dohody o zrážkach zo mzdy sa strany dohodli

na trvaní vykonávania zrážok zamestnávateľom do doby, kedy žalovaný zamestnávateľovi písomne
oznámi, že všetky jeho pohľadávky, ktoré vznikli na základe alebo v súvislosti s úverovou zmluvou a jej
prípadných dodatkov, sú splatené.

25. Vo všeobecnosti požiadavka určitosti právneho úkonu smeruje k poznateľnosti obsahu dojednania,

tedaabystranámbolojasnéaiobjektívnepoznateľnéčojejehopredmetom.Vprípadezabezpečovacích
úkonov sa požiadavka určitosti spája s potrebou určenia či objektívnej určiteľnosti zabezpečenej
pohľadávky, bez ohľadu na to, či je predmetom zabezpečenia existujúca alebo budúca pohľadávka,
pričom požiadavka určitého, teda jasne vyjadreného alebo objektívne zistiteľného údaja o zabezpečenej
pohľadávke je v prípade dohody o zrážkach zo mzdy naviac umocnená vylúčením potreby priameho

súdneho prieskumu pre uplatnenie uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho inštitútu. Pre
bezproblémovú realizáciu práv a povinností z dohody o zrážkach zo mzdy je tak dôležité, aby vyjadrenie
zabezpečenejpohľadávkypredstavovalojasnýaobjektívnepreskúmateľnýpodkladpreplneniezáväzku
prostredníctvom zrážok a nie nekonkrétny, kvalitatívne a kvantitatívne neuzavretý výpočet do úvahy
prichádzajúcich zmluvných a zákonných nárokov a ich príslušenstva a už vôbec nie z iných zmluvných

vzťahov, ktoré ešte nevznikli a ktorých obsah vôbec nie je známy a pohľadávok z týchto vzťahov. Pokiaľ
je preto v danom prípade zabezpečená pohľadávka vymedzená aj bližšie neurčenými a objektívne
neurčiteľnými „ďalšími prípadnými pohľadávkami Spoločnosti voči Dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú
na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov“, pričom stanovenie konečnejvýšky pohľadávky je ponechané výlučne na žalovanom, keďže on je oprávnený podľa dohody o
zrážkach zo mzdy oznámiť zamestnávateľovi, že pohľadávky boli splnené, tento spôsob vymedzenia
pohľadávky podľa názoru odvolacieho súdu požiadavku určitosti, zvlášť v spotrebiteľskom právnom

vzťahu, rozhodne nespĺňa. Riadiac sa týmito úvahami súd prvej inštancie správne uzavrel, že dohoda
o zrážkach zo mzdy je neplatná tiež pre nedostatok v určitosti podľa ust. § 37 ods. 1 OZ a tento svoj
záver aj presvedčivo zdôvodnil. Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je preto možné prisvedčiť námietke
žalovaného, že súd prvej inštancie neuviedol, v čom mala spočívať neurčitosť dohody o zrážkach zo
mzdy.

26. Odvolací súd sa stotožňuje aj so spôsobom, akým súd prvej inštancie zodpovedal žalobcom
nastolenú otázku správnosti údaja o RPMN v úverovej zmluve. Do celkových nákladov úveru, ročným
vyjadrenímktorýchjeúdajoRPMN,jetotižpotrebnépodľaust.§2písm.g)zák.č.129/2010Z.z.zahrnúť
všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere s tým, že osobitne do celkových nákladov

patria aj náklady na poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej
služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Žalovaný vo svojej
argumentácii zahrnutie nákladov na poistné do celkových nákladov spojených s úverom vylúčil práve
s argumentáciou, že na túto doplnkovú službu pristúpil žalobca dobrovoľne, a že poskytnutie úveru
ňou nebolo podmienené. Svoje tvrdenia v tomto smere žalovaný opiera o obsah prihlášky do poistenia

a obsah úverovej zmluvy v tej časti, v ktorej je táto skutočnosť výslovne deklarovaná.

27. Samotná úverová zmluva uzatvorená dňa 29.11. 2016 upravuje službu poistenia ako imanentnú (nie
alternatívnu) súčasť úverových podmienok. Na tom podľa nazerania odvolacieho súdu nič nemení ani
obsah prihlášky do poistenia, na ktorý sa odvolával žalovaný, hoci v nej žalovaný vyhlásil, že pristúpenie

k Poisteniu na základe podpísania tejto prihlášky do poistenia nie je podmienka uzavretia a vykonávania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd v tejto časti odkazuje na svoju úvahu uvedenú v bode
21-23 tohto odôvodnenia, ktorú možno bezpochyby použiť aj na zodpovedanie tejto námietky.

28. Riadiac sa týmito úvahami dospel odvolací súd k záveru, že z dôvodu nezahrnutia poistného

plnenia do výpočtu RPMN, je v úverovej zmluve nesprávne (v podstatne nižšej výške) uvedená RPMN
v neprospech spotrebiteľa, dôsledkom čoho je potrebné úver, považovať za bezúročný a bez poplatkový,
v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z.. Vzhľadom na domnienku o bezúročnosti
a o bezpoplatkovosti úveru bol žalobca povinný žalovanému plniť v rozsahu len poskytnutých peňažných
prostriedkov v sume 3.000 €, a nakoľko v skutočnosti žalovanému nesporne zaplatil sumu 3.301,25 €,

žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil podľa ust. § 451 ods. 1 OZ, a je preto povinný žalobcovi
sumu prevyšujúcu 3.000 € vrátiť v zmysle ust. § 457 OZ.

29.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdil
v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p..

30. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

31. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol analogicky podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Ten vznikol úspešnému žalobcovi, ale nakoľko mu podľa obsahu spisu v

odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a ich vynaloženie nemožno v okolnostiach prípadu ani rozumne
predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán nárok na
ich náhradu nepriznal.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).