Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/196/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625201548
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5625201548.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcov: 1/ A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, B. D. a 2/ D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.
XXX/X, B. D., obaja právne zastúpení: JUDr. Marta Vícenová, advokátka so sídlom Záhorácka 15/
B, Malacky, proti žalovanému: A. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, B., o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, č. k. 15C/34/2025-43 zo dňa 3. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu
knehnuteľnostiam,atostavby–predajňaaskladysúpisnéhočísloXXX,postavenejnapozemkuparcely
registra "C" parc. č. 390/1 a pozemkov parcely registra "C" parc. č. 390/1 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 394 m2 a parc. č. 390/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 116 m2, zapísaných na
LV č. XXXX, vedených Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor, pre katastrálne územie J.

K., obec J. K., okres Ružomberok a nehnuteľnosti prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcov
v rade 1/ a 2/, a to žalobcovi v rade 1/ v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/3-iny k celku a žalobkyni
v rade 2/ v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 2/3-ín k celku (výrok I.). Zároveň zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, a to pozemku parcely registra "E" parc. č. 30/502 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 71 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedeným
Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor, pre katastrálne územie J. K., obec J. K., okres
Ružomberok a nehnuteľnosť prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcov v rade 1/ a 2/, každému

v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2-ice k celku (výrok II.). Žalovaných v rade 1/ a 2/ zaviazal
zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícke podiely, a to žalobcu v rade 1/ vo výške 6.241,41
Eur a žalobkyňu v rade 2/ vo výške 15.000 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.).
Žalobcom v rade 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok IV.).
2. Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že strany spory sú podielovými spoluvlastníkmi stavby - predajňa a
sklady súpisného čísla XXX, postavenej na pozemku registra „C“ parc. č. 390/1 a pozemkov registra „C“
parc. č. 390/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 394 m2 a parc. č. 390/2 - zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 116 m2, žalobca 1/ v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 1-ina k celku, žalobkyňa 2/
v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 1-ica k celku a žalovaný v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 1-
ina k celku. Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že strany spory sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku
registra„E“parc.č.30/502-zastavanáplochaanádvorieovýmere71m2,žalobca1/vspoluvlastníckompodiely o veľkosti 1-ina k celku, žalobkyňa 2/ v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 1-ina k celku a
žalovaný v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 1-ica k celku. Listom zo dňa 28.02.2025 žalobcovia
oslovili žalovaného s ponukou na odkúpenie jeho spoluvlastníckych podielov, pričom vychádzajú z

ceny vo výške 80.000 Eur, prípadne ponúkajú svoje podiely. Zásielka bola žalovanému doručená dňa
19.03.2025. Zo znaleckého posudku č. 10/2024 zo dňa 01.02.2024 vypracovaným znalcom A. L. H.
vyplýva všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných na LV XXXX vo výške 70.000 Eur. Všeobecná
hodnota pozemkov bola určená vo výške 22,99 Eur/m2. Zo znaleckého posudku súd zistil, že stavba je
umiestnená sčasti aj na parcele 390/3. Nehnuteľnosti tvoria jeden funkčný celok, vzájomne prepojený.

3. V prejednávanom spore bolo nesporné, že neexistuje reálna možnosť rozdelenia nehnuteľností
s prihliadnutím na to, že na pozemkoch parc. č. 390/1 a (čiastočne) parc.č. 300/502 je umiestnená
stavba. S pozemkom parc. č. 390/2 tvoria vzájomne prepojený funkčný celok. Ako vyplýva aj
z katastrálnej mapy pozemok parc. č. 390/2 je s prihliadnutím na jeho výmeru 71 m2, tvar a jeho
umiestnenievspojitostisostavbouazastavanými(ajsusediacimi)pozemkamireálnenedeliteľný.Vznikli

by parcely, ktoré by svojou výmerou neslúžili určenému účelu. Nebolo by možné ich účelne využívať.
Podmienkou rozdelenia veci je, že ide o rozdelenie dobre možné. Táto podmienka nie je naplnená
len faktickou možnosťou a technickou uskutočniteľnosťou rozdelenia spoločnej veci, ale aj funkčným
odôvodnením takéhoto rozdelenia. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX žalobcovia disponujú
väčšinovým podielom (3/4-iny) a vo vzťahu k pozemku na LV č. XXXX veľkosť podielov vyznieva

rovnocenne medzi žalobcami a žalovaným. Nehnuteľnosti však tvoria funkčný celok, ktorú skutočnosť
zohľadnil.Žalobcoviaprejavilizáujemnadobudnúťnehnuteľnostidosvojhopodielovéhospoluvlastníctva
a žalovaný zostal v konaní nečinný. Neprejavil záujem nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho podielového
spoluvlastníctva, ani nenavrhol iný spôsob vyporiadania. Keďže žalobcami navrhovaný spôsob
vyporiadania nebol sporný, prikázal nehnuteľnosti do ich podielového spoluvlastníctva pomerne podľa

veľkosti ich podielov.
4. Pri určení výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktorým
bola určená všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vo výške 70.000,- Eur, táto
medzistranaminebolasporná.PripozemkunaLVč.XXXXvychádzalzhodnotystanovenejpredmetným
znaleckým posudkom, a to vo výške 22,99 Eur/m2, čo v celosti predstavuje sumu 1.632,29 Eur. Z takto

určenej všeobecnej hodnoty pripadá na žalobcu 1/ povinnosť zaplatiť sumu 6.241,41 Eur (LV č. XXXX
suma 408,08 Eur a LV č. XXXX suma 5.833,33 Eur). Na žalobkyňu v rade 2/ suma 12.074,74 Eur (LV
č. XXXX suma 408,08 Eur a LV č. XXXX suma 11.666,67 Eur). Keďže v žalobnom návrhu žalobkyňa
2/ uviedla sumu 15.000 Eur súd jej návrh akceptoval a zaviazal ju povinnosťou vyplatiť náhradu v tejto
výške. Nebolo dôvodné, aby súd sám znížil sumu vyrovnacieho podielu. Znaleckým posudkom určenú

všeobecnú hodnotu nehnuteľností strany nerozporovali.
5. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, kde žalobcovia pred podaním žaloby
sa pokúsili so žalovaným dohodnúť, avšak bezúspešne. Žalobcovia mali plný úspech v spore, pričom
žalovaný zostal nečinný. Konečný výsledok sporu je totožný so žalobným návrhom, došlo len k úprave
veľkostí podielov, ktoré nadobudli žalobcovia, keďže súd ich vypočítal odlišne pomerne podľa veľkosti

podielov a tým pádom aj k úprave výšky vyrovnacieho podielu.
6. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Namietal, že napadnutý
rozsudok trpí právnou vadou, a to, že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného úkonu (poznámka odvolacieho súdu: správne malo znieť útoku), ktoré
neboli uplatnené. Napriek riadnemu ospravedlneniu žalovaného z neúčasti na pojednávaní a jeho
žiadosti o odročenie predmetného pojednávania súd konal a takýmto postupom znemožnil žalovanému
riadne si uplatniť svoje procesné práva v predmetnom spore a vykonať dôkazy, čím konajúci súd

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav
neobstojí. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý požiadal o odročenie pojednávania
a žalovaný v deň pojednávania telefonicky kontaktoval konajúci súd a žiadal o prepojenie do spisovej
kancelárie 15C, aby mohol oznámiť dôvod neprítomnosti na pojednávaní – práceneschopnosť a zároveň
požiadať o odročenie pojednávania. V informačnom centre ho konajúca pracovníčka najskôr prepojila

do spisovej kancelárie 15C, no po márnom vyzváňaní a opätovnom volaní žalovaného mu oznámila, že
uvedenú informáciu má zaznačenú a túto postúpi priamo asistentke konajúceho súdu. S odôvodnením
konajúceho súdu nemôže za žiadnych okolností súhlasiť a je zrejmé, že aktívne vykonával úkony
na zabezpečenie svojich práv, preto konanie súdu je minimálne sporné, nakoľko vedel relevantneo jeho problémoch a najmä ospravedlnení z nariadeného pojednávania. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutia ESĽP Ankerl vs. Švajčiarsko, 1996 – V., S. 1567, Helle vs. Fínsko, 1997 – VIII., s.
2928, rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97,

II. ÚS 251/03, na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako R 129/1999, 1Cdo 6/2014, 3Cdo 38/2015,
5Cdo 201/2011, 6Cdo 90/2012 Európskeho súdu pre ľudské práva Ryabykh proti Rusku (rozsudok
z roku 2003), Sutyazhnik proti Rusku (rozsudok z roku 2009). Zároveň mal za to, že odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia je nedostatočné a v tejto súvislosti poukázal na závery rozhodnutia Ústavného
súdu SR III. ÚS 209/04, ESĽP vo veci Ringier Axel Springer a.s. proti Slovenská republika č. 35090/07,

Trančíková proti Slovenská republika č. 17127/12, Niderost-Huber proti Švajčiarsku č. 18990/91, Krčmář
a ostatní proti Českej republike č. 35376/97, Hudáková proti Slovenskej republike č. 23083/05, Asnar
proti Francúzsku (č. 2) č. 12316/04, Vokoun proti Českej republike č. 20728/05, García Ruis proti
Španielsku sťažnosť č. 30544/96, Georgiadis proti Grécku sťažnosť č. 21522/93, Higgins a ďalší
proti Francúzsku sťažnosť č. 20124/92, Van de Hurk v. Holandsko sťažnosť č. 16034/90, Ruiz Torija
c. Španielsko, sťažnosť č. 18390/91, Hiro Balani c. Španielsko sťažnosť č. 18064/91). Poukázal na

judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá ustálila v názore, že odňatím možnosti konať
pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých
procesných práv strany konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. Najvyšší súd vo svojej
judikatúre konštatoval, že možnosť strany sporu zúčastniť sa na pojednávaní je súčasťou práva na
spravodlivý súdny proces. Ním namietané porušenie práva zodpovedá čl. 47 charty, podľa ktorého

každý, koho práva a slobody zaručené právom únie sú porušené, má za podmienok ustanovených
v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom. Je toho názoru, že konajúci súd
uvedenými skutočnosťami porušil jeho základné právo na spravodlivý súdny proces a preto napadnutý
rozsudok trpí takými právnymi vadami, pre ktoré je nutné ho zrušiť v celom rozsahu. Navrhuje napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalobcovia k odvolaniu žalovaného uviedli, že súd žalovanému riadne doručoval žalobu s príslušným
procesným poučením, pričom zásielku prevzal dňa 18.06.2025, predvolanie na pojednávanie konané
dňa 03.09.2025 zasielanou súdom do elektronickej schránky dňa 02.07.2025 neprevzal žalovaný
v 15-dňovej lehote, a preto platí fikcia doručenia. Napriek tomu, že žalovaný prevzal žalobu, k tejto
sa nevyjadril a ďalšiu zásielku/predvolanie doručované s dostatočným predstihom ignoroval. Jeho

prístup k súdnemu konaniu svedčí o jeho nedostatočnej bdelosti k svojim právam a povinnostiam.
Fikcia doručenia je zaužívaný inštitút, ktorý finguje právnu skutočnosť, ktorá v skutočnosti nenastala.
Ustanovením, ktoré obsahuje fikciu je aj ust. § 32 ods. 5 písm. b/ zákona o e-Governmente, podľa
ktorého v prípade ak si adresát elektronickej úradnej správy túto neprevezme v úložnej lehote, považuje
sa táto elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov, ktoré obsahuje za

doručenú uplynutím úložnej lehoty, aj keď sa adresát o tom nedozvie. V čase nariadeného ústneho
pojednávania nebolo súdu riadne a včas doručené žiadne ospravedlnenie neprítomnosti žalovaného,
čo konajúci sudca overoval tesne pred začiatkom pojednávania. Žalovaný mal možnosť vyjadriť sa
k žalobe ku skutkovým tvrdeniam žalobcov a ani v odvolaní neuvádza, ktoré skutkové tvrdenia sú z jeho
pohľadu nesprávne. Aj vo vzťahu k tomu namietanému zistenému skutkovému stavu neobstojí odvolanie

žalovaného, nakoľko neuvádza aké prostriedky procesnej obrany by mohol použiť. Je zjavné, že žalobca
svoje odvolanie riadne neodôvodnil a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako
vecne správny a priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
8. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v intenciách § 379 a § 380 CSP a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovýmzisteniamazistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

10. Je však nutné konštatovať, že k odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a podľa § 365 ods. 1 písm.
g/ CSP (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené) žalovaný nekonkretizoval žiadne
dôvody. Odvolanie musí byť odôvodnené (§ 363 CSP), čo znamená, že nestačí formálne citovaťv zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade,
skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Nakoľko žalovaný k týmto bodom odvolania
neprodukoval žiadne konkrétne dôvody, odvolací súd nemohol v tejto časti podrobiť rozhodnutie

odvolaciemu prieskumu. Len na okraj odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie správne vec
právne posúdil v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a skutkový stav vyhodnotil
v zmysle dôkazov predložených žalobcami, keďže žalovaný bol v konaní nečinný.
11. Podstatná odvolacia námietka žalovaného spočíva v tom, že boli porušené jeho procesné práva na
spravodlivý súdny proces, keď na predmetné pojednávanie sa riadne ospravedlnil z dôvodu pracovnej

neschopnosti a napriek tomu súd vo veci konal a rozhodol a tiež namietal nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia.
12. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj
porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo

na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným
dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie
rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a
na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia
spravodlivosti).

13. Právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti, zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť v jej
neprítomnosti, ale tak, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Uvedená
požiadavka je vyjadrená predovšetkým v ustanovení § 178 ods. 2 CSP, ktoré súdu ukladá predvolať
stranu sporu alebo jej zástupcu na pojednávanie tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla

najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Strana sa pritom na pojednávanie predvolá
len vtedy, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch, inak predvolá súd len jej zástupcu (§ 195 ods. 1, ods.
2 a § 178 ods. 1 CSP).

K odročeniu pojednávania je možné pristúpiť aj na návrh strany sporu alebo jej zástupcu. Aj v takom

prípade ale platí, že odročenie pojednávania prichádza do úvahy len z dôležitého dôvodu, t. j. ak sa
strana sporu alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôžu dostaviť na pojednávanie a zároveň od
nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Posúdenie dôležitosti
dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže
ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu

pojednávania (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M.,
a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, komentár k § 183).

Nová právna úprava civilného procesu odročovanie pojednávania spája so sprísnenými podmienkami

a výnimočnosťou odročovania, prostredníctvom reštriktívneho výkladu § 179 CSP (pojednávanie vedie
súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania
a účel tohto zákona). Ambíciou takejto úpravy je výrazne zredukovať aplikačné problémy súvisiace s
dĺžkou súdnych konaní a tým prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie.

Odročenie pojednávania podľa CSP je viazané nielen na existenciu dôležitého dôvodu u strany alebo
jej zástupcu, ale (kumulatívne) aj na nemožnosť spravodlivo od nich žiadať, aby sa nechali zastúpiť.
Ak je dôvodom odročenia nepriaznivý zdravotný stav strany, možno vždy spravodlivo žiadať, aby
bola zastúpená na ďalšom nariadenom pojednávaní inou osobou (§ 183 ods. 1, 2 CSP). Dôvod

odročenia pojednávania je strana povinná súdu oznámiť bezodkladne (§ 183 ods. 3 CSP). /rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/10/2023/
14. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že súd prvej inštancie dňa 02.07.2025 odoslal
predvolanie žalovanému na pojednávanie stanovené na deň 03.09.2025, ktoré predvolanie si žalovaný
prevzal dňa 18.07.2025 (č.l. 34 p.v.). Žalovanému bolo preto predvolanie na pojednávanie doručené

v dostatočnom predstihu a v súlade s ust. § 178 ods. 2 CSP (Predvolanie sa doručuje strane alebo jej
zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má
pojednávanie konať.). Vykázanie doručenia predvolania je nevyhnutným prostriedkom na rozhodnutie
súdu o tom, či sa pojednávanie bude konať.15. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom relevantným v zmysle § 183 ods.
1 C.s.p. spravidla vtedy, ak strane bráni zúčastniť sa na pojednávaní taká okolnosť, ktorá je podstatná (z
hľadiska možnosti uskutočniť pojednávanie), nepredvídateľná (v tom zmysle, že strana nemohla vedieť,

že nastane) a ospravedlniteľná (strana urobila všetko pre to, aby sa súdom nariadené pojednávanie
mohlo uskutočniť v jej prítomnosti, z objektívnych dôvodov sa jej to ale nepodarilo).
16. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že sa v deň pojednávania riadne telefonicky ospravedlnil z neúčasti na
pojednávaní dňa 02.09.2025 z dôvodu svojej práceneschopnosti a žiadal o odročenie pojednávania.
Zo spisu však nevyplýva, že svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal odročiť pojednávanie. V spise sa

nenachádza žiaden úradný záznam, že by mal v deň pojednávania žalovaný svoju neúčasť ospravedlniť
zo zdravotných dôvodov. Napriek tomu odvolací súd sa zaoberal uvedenou námietkou žalovaného
a považuje za nutné zdôrazniť, že žalovaný do spisu nedoručil žiadne lekárske potvrdenie o svojom
zdravotnom stave (doklad o vystavení dočasnej pracovnej neschopnosti alebo potvrdenie lekára o tejto
skutočnosti a podobne), ktorý mu mal brániť zúčastniť sa uvedeného pojednávania. Dokonca takéto
potvrdenie nepriložil ani k odvolaniu, kde jeho podstatnou odvolacou námietkou je práve skutočnosť, že

pojednávanie bolo vykonané v jeho neprítomnosti, hoci sa riadne ospravedlnil zo zdravotných dôvodov.
Zuvedenéhovyplýva,žežalovanýanivrámciodvolanianepreukázal,ženajehostraneexistovaldôležitý
dôvod na odročenie pojednávania.
17. Navyše z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému bola súdom riadne doručená žaloba spolu
s prílohami na vyjadrenie dňa 18.06.2025 (č.l. č.l. 27 p.v.), napriek tomu žalovaný toto svoje právo

nevyužil a k žalobe žalobcov sa nevyjadril. O tom, že žalobcovia mienia riešiť podielové spoluvlastníctvo
k daným nehnuteľnostiam mal žalovaný vedomosť aj z ich predžalobnej výzvy zo dňa 28.02.2025, ktorú
si mal žalovaný prevziať dňa 19.03.2025 a ani na túto výzvu žalobcov žalovaný žiadnym spôsobom
nereagoval. Keďže sa žalovaný k žalobe nevyjadril/nevyužil svoje právo, súd prvej inštancie vo veci
stanovil termín pojednávania a sporové strany (teda aj žalovaného) na toto pojednávanie riadne

predvolal, pričom žalovaný si predvolanie prevzal, o čom svedčí aj doručenka pripojená v spise. Napriek
tomu sa žalovaný pojednávania nezúčastnil a nepreukázal, že ospravedlnil svoju neúčasť. Na tomto
pojednávaní bol vyhlásený rozsudok vo veci s tým, že súd prvej inštancie vychádzal z nerozporovaných
skutočností sporových strán, keďže žalovaný nepodal žiadne námietky voči žalobe a žalovaný hoci
v celom odvolaní namieta, že sa daného pojednávania zúčastniť nemohol zo zdravotných dôvodov

a ospravedlnil telefonicky svoju neúčasť, k odvolaniu nepredložil žiaden doklad preukazujúci, že
skutočne sa zo zdravotných dôvodov daného pojednávania nemohol zúčastniť. Preto odvolací súd mal
za to, že súd prvej inštancie nemohol svojim postupom porušiť procesné práva žalovaného a porušiť tak
právo na spravodlivý súdny proces žalovaného.
18. Napokon žalovaný namietal len všeobecne nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, bez bližšej

špecifikácie. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v
rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia
zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo
odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na
spravodlivýproces(pozrinapr.GarciaRuizv.Španielsko,Vetrenkov.Moldavsko,Kraskav.Švajčiarsko).

19. Rovnako podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný
súd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou

všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať skutkovej i právnej stránky
rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení
v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie
považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný
záver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené
v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú
(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I.

ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).
20. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými
dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedenéhopráva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia
práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo

mimoriadnych opravných prostriedkov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené,
obsahuje všetky náležitosti odôvodnenia požadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pri zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vychádzal z kritérií uvedených v ustanovení § 142 ods. 1 OZ,
hodnotu sporných nehnuteľností mal preukázanú znaleckým posudkom, ktorý žalovaný nerozporoval,
nepodal žiadne vyjadrenie k žalobe žalobcov. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam

a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP – procesné povinnosti
a procesné bremená).V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie
napadnutého rozsudku sa dostatočným spôsobom vyporiadava so všetkými relevantnými, skutkovými a
právnymi otázkami, a teda spĺňa zákonné kritéria kladené na odôvodnenie uvedené v § 220 ods. 2 CSP.
21. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správny spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, aj keď v tejto časti žalovaný už

čo do veci samej, ako aj do nároku na náhradu trov konania neprodukoval žiadne odvolacie dôvody,
odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie úspech žalobcu v konaní pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania žalobcov správne konštatoval.
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 CSP a aplikujúc § 255 ods. 1
CSP úspešným žalobcom priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu.
23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)