Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725010551
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Buceková, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6725010551.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej,
PhD., LL.M. a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Andreja Matušovica v trestnej veci obžalovaného A.
B. C. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d)
Trestného zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn.: 3T/87/2025
zo dňa 17. 12. 2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. C. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn.: 3T/87/2025 zo dňa 17. 12. 2025 bol obžalovaný A. B. C.
uznaný vinným pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3
písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

od 01.09.1999 až do dňa 17.08.2025 počas vzájomného manželského spolužitia v jednej domácnosti na
rôznych miestach v meste D. svojej manželke E. F. C., nar. XX.XX.XXXX spôsoboval fyzické a psychické
utrpenie tým spôsobom, že pravidelne minimálne každý mesiac sa k nej správal hrubo a agresívne, a to
tak, že jej vulgárne nadával nadávkami piča vyjebaná, kurva, hovädo sprosté vyjebané, vyhrážal sa jej
zabitím, fyzicky ju napádal, tak, že ju päsťami udieral do vlasatej časti hlavy, kopal ju do oblasti nôh, v
dôsledku čoho musela utekať z ich spoločnej domácnosti, a taktiež v presne nezistenom období rozbil

2 stoly a parkety v ich spoločnej domácnosti, rozstrihal jej rifle, pričom v období od presne nezistenej
doby roku 2024 sa násilné správanie A. B. C. voči nej zintenzívnilo, kedy jej v ich spoločnej domácnosti
na adrese D., F. G. XXX/XX v byte na 6. poschodí pravidelne vulgárne nadával, vyhrážal sa jej zabitím,
hovoril jej, že ju znesie zo sveta, vyhodil ju z gauča so slovami, že jej vybije zuby, fyzicky ju napádal
tak, že ju udieral päsťami do vlasatej časti hlavy, kopal ju do oblasti nôh, tiež ju ponižoval tým, že riešil
jej oblečenie a vzhľad, vyhrážal sa jej, že jej podpáli vlasy a že ju ostrihá, zaháňal ju do kúta v kuchyni,

kde musela po ňom viackrát opakovať jeho slová „ Áno pôjdem sa dať ostrihať“, po čom v dôsledku
takého H. E. F. C. opakovane utekala z ich spoločnej domácnosti, pričom dňa 16.08.2025 večer v
presnenezistenomčasepotomakosavrátiladomiestaspoločnejdomácnostijejzačalvulgárnenadávať
slovami „kurva, piča sprostá, jebnutá krava“ a tiež sa jej vyhrážal slovami, že ju zabije, že ju vyhodí z
balkóna, v dôsledku čoho v obave o svoj život a zdravie opäť odišla z ich spoločnej domácnosti, do ktorej
sa následne vrátila dňa 17.08.2025 v čase okolo 10:00 hod, kedy jej opätovne vulgárne nadával, po čom

odišla na chatu do obce Kováčová, z ktorej sa do miesta spoločnej domácnosti vrátila dňa 17.08.2025
v čase približne o 18:30 hod., kedy pokračoval vo vyhrážkach voči jej osobe so slovami, že ju dobije do
smrti a utopí, po čom E. F. C. I. oznámila na tiesňovú linku polície, pričom A. B. C. takto po dlhší čas
svojím opakovaným násilným a hrubým konaním I. E. F. C. ohrozoval jej fyzické, psychické zdravie a
obmedzoval jej bezpečnosť.

Za to mu bol uložený podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l), písm.
n), § 39 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní päť rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a)Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie
obžalovaný, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne.

V dôvodoch odvolania doručených okresnému súdu dňa 22. 12. 2025 a doplnení dôvodov odvolania
doručených krajskému súdu 12. 01. 2026 poukázal na to, že odvolanie podáva len do výroku o treste.

Je si vedomý toho, že sám bez odbornej lekárskej pomoci - psychiatrickej pomoci by nezvládol
viesť normálny život, aby ovládal svoje výbuchy hnevu, svoju agresivitu. Je ochotný podrobovať sa
ambulantnej psychiatrickej liečbe. Je si plne vedomý, že ublížil nielen svojej manželke, ale svojim
dvom deťom. Psychicky to znáša veľmi zle, pričom jeho zdravotné problémy so zvýšeným krvným
tlakom a srdcovocievne ťažkosti sa zhoršujú. Je si vedomý, že neriešil ani zhoršujúci sa zdravotný
stav súvisiaci s kŕčovými žilami, ktoré mal riešiť u cievneho chirurga, nakoľko je ohrozený jeho život

- hrozí upchatie ciev. Uložený test odňatia slobody je pre neho veľmi prísny. Doteraz nebol trestne
stíhaný ani odsúdený. V prípade uloženia podmienečného trestu odňatia slobody už nebude bývať
v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, keďže je pripravená nájomná zmluva. Ak by mu bol
uložený probačný dohľad a obmedzenia v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a), e), h), nepriblížiť
sa k poškodenej, zákaz kontaktu s poškodenou, zákaz zdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej,

podriadil by sa všetkým obmedzeniam a plnil by všetky povinnosti. Chce dokázať svojej manželke a ich
deťom, že už samotná väzba bola preňho veľkým ponaučením. Bude ochotný podriadiť sa odborným
konzultáciám s psychiatrom. Táto jeho náprava ako človeka sa mohla stať reálnou 14. 01. 2026, keď
predložili na hlavnom pojednávaní výmenný lístok s objednaním u psychiatra. V doplnení dôvodov
odvolania poukázal na skutočnosť, že urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré vyhlásenie

súd prijal. Nie je pravdou, že by odvolanie zahlásil aj do viny, nemalo by to logiku, keďže urobil vyhlásenie
o vine. Poukázal na účel trestu. Uviedol, že v plnom rozsahu doznal svoju vinu, oľutoval svoje konanie.
Je si vedomý, že svoje správanie musí vedieť kontrolovať. Ak by mal problémy korigovať svoje agresívne
konanie,budeochotnýchodiťnakonzultáciekodbornémulekárovi-psychiatrovi.Predložilzároveňnový
výmenný lístok s novým termínom vyšetrenia na 17. 02. 2026. Poukázal na ustanovenie § 34 ods. 3 a 4

Trestnéhozákona.Kdoplneniuodvolaniapripojilvyhláseniepoškodenej,vktorompoškodenápoukazuje
na prísnosť nepodmienečného trestu. Zároveň poškodená vyjadruje obavy o fyzické, ale aj psychické
zdravie obžalovaného a žiada aby bol obžalovaný odsúdený na trest s podmienečným odkladom jeho
výkonu s dlhou skúšobnou dobou. Ďalej bol k odvolaniu pripojený aj list od detí obžalovaného, ktoré si
rovnako myslia, že nepodmienečný trest je pre neho neprimerane prísny. Ďalšou listinou je ponuka na

prevzatie záruky od J. H., sestry obžalovaného, ktorá spolu s rodinnými príslušníkmi prevzala záruku
za jeho ďalšie správanie. Bol pripojený výmenný lístok na vyšetrenie k psychiatrovi a nájomná zmluva
o krátkodobom nájme bytu, kde je nájomcom obžalovaný. Nájomná zmluva však nie je podpísaná ani
obžalovaným ako nájomcom ani prenajímateľom.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátorka ani poškodená nevyjadrili.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 07. 01. 2026.

Verejné zasadnutie krajského súdu sa konalo za účasti obžalovaného, obhajkyne a prokurátora krajskej

prokuratúry.

Obhajkyňa obžalovaného sa na verejnom zasadnutí pridržala podaného odvolania a dôvodov v ňom
uvedených. Doplnila, že obžalovaný je prvotrestaný, nachádza sa v ťažkej psychickej situácii, pričom
na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom dokázal povedať len jedno slovo „vinný“. Zároveň

predložila do spisu list zo 14. 01. 2026, ktorý vyhotovil obžalovaný a je venovaný jeho rodine. Poukazuje
aj na doterajšie trvanie väzby, počas ktorej si obžalovaný uvedomil svoje konanie ako aj to, že
sa ho už nedopustí. Navrhla obžalovanému uložiť podmienečný trest s primeranými obmedzeniami
a povinnosťami, tak ako boli uvedené v podanom odvolaní. Poukázala aj na správu od lekára, týkajúcu
sa cievneho nálezu obžalovaného na ľavej dolnej končatine, pričom ju nutná operácia.

Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že uložený trest považuje za primeraný a zákonný, poukázal
na to, že konanie obžalovaného malo trvať viac ako štvrťstoročie, ako aj na skutočnosť, že okresný súdobžalovanému trest už mimoriadne znížil. Z uvedených dôvodov považoval odvolanie obžalovaného za
nedôvodné a toto navrhol zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že si je vedomý, že ublížil svojej manželke a deťom.
Poukázal na to, že rodina mu odpustila a chcel by podmienečný trest.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania a absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, a preto podľa § 317 ods. 1

Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom
zásadou,ženachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen
podala dňa 03. 12. 2025 pod č. 1Pv 368/25/6611 obžalobu na obvineného A. B. C. pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom.

Obžalovaný na hlavnom pojedovaní, po tom ako bol poučený o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku a po poučení podľa § 275 ods. 5 až 8 Trestného poriadku
s tým, že ak urobí vyhlásenie o vine, resp. nepoprie spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, bude
toto vyhlásenie neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním okrem
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť vinným

zo spáchania žalovaného skutku a na všetky položené otázky v súlade s ustanovením § 333 ods. 3
písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku odpovedal „áno“. Okresný súd vyhlásenie prijal a zároveň
rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná a vykoná
len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochrannom opatrení, na základe čoho
vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to odpisu registra trestov, potvrdenia predbežného

zaistenia zbrane, evidencie zbrojného preukazu, lustrácie zbrojných dokladov a evidencie priestupkov.

Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného
nepochybil okresný súd, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona.

Nezistiac žiadne procesné pochybenia v postupe okresného súdu v súvislosti s vyhlásením
obžalovaného a jeho prijatím podľa § 257 Trestného poriadku sa krajský súd zaoberal iba výrokom
o treste.

Krajský súd vo vzťahu k výroku o treste dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, a preto si osvojil
dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.

Pre ukladanie trestov platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na
výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä

na jeho úsilie o náhradu škody, o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a na úsilie páchateľa o
dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trest
by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke
osoby.Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.

Ustanovenie § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona umožňuje uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo
aj viac trestov popri sebe.

Krajský súd uložený druh a výmeru trestu súdom prvého stupňa považuje za správny a zákonný,

zodpovedajúci nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľa, ale aj
účelu trestu vymedzeného v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a ostatným rozhodným kritériám
podľa ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona. Okresný súd dôsledne hodnotil všetky okolnosti
významné pre rozhodnutie o treste, nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste a prihliadol
na zásady ukladania trestov a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne vyrovnal najmä
s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4 Trestného zákona. Okresný súd nepochybil ani pri priznaní troch

poľahčujúcich okolností obžalovanému, a to podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že pred spáchaním
trestnéhočinuviedolriadnyživot,podľa§36písm.l)Trestnéhozákona,žesakspáchaniutrestnéhočinu
priznal a tento úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že napomáhal pri objasňovaní
trestnej činnosti príslušným orgánom.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine okresný súd využil ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného
zákona a trest obžalovanému mimoriadne znížil pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Aplikácia ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu nie je pri vyhlásení
o vine obligatórna. Aj v prípade, že by krajský súd s aplikáciou tohto zmierňujúce ustanovenia v prípade
obžalovaného nesúhlasil, vzhľadom k tomu, že odvolanie do výroku o treste podal len obžalovaný nemal

inú možnosť ako takéto mimoriadne zníženie trestu akceptovať.

Okresný súd zákonne rozhodol aj v otázke zaradenia obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný doposiaľ
nebol vo výkone trestu.

K námietkam obhajoby týkajúcim sa neprimeranosti uloženého trestu krajský súd uvádza že tieto
nie sú dôvodné. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že obžalovaný sa uvedeného konania
dopúšťal extrémne dlhý čas, vyše 25 rokov. Ďalším nezanedbateľným faktom sú následky, ktoré
konanie obžalovaného zanechalo na poškodenej. Zo znaleckého posudku vyplýva, že poškodená

mala v manželstve dlhodobý psychický diskomfort, často prežívala obavy a úzkosti z konania
obžalovaného, ktoré vnímala ako príkorie, čo sa mohlo podieľať na poruchách spánku, úzkostiach,
zvýšení intrapsychickej tenzie, na zhoršovaní somatizovanej poruchy vo forme záchvatového kašľa.
Poškodená vykazuje známky neurotizácie a zvýšeného stresu. Vzhľadom na fyzický vek poškodenej a
dĺžku pôsobenia stresorov môžu byť niektoré dôsledky trvalé (poruchy spánku, neurotizácia osobnosti,

zvýšená tenzia, somatizovaná porucha).

Obhajoba v rámci podaného odvolania poukazovala aj na ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného zákona,
podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Vzhľadom na konanie, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným, nemožno

dospieť k záveru, že výkonom trestu odňatia slobody bez podmienečného odkladu by trpeli jeho rodinní
príslušníci, hoci sa sami dovolávali uloženia podmienečného trestu obžalovanému. Obžalovaný má dve
deti, syna a dcéru, ktoré sú už dospelé (syn 36 rokov, dcéra 40 rokov), nežijú s obžalovaným v spoločnej
domácnosti, žijú v inom meste. Syn obžalovaného sa, podľa jeho vlastného vyjadrenia, s obžalovaným
nerozpráva už asi 10 rokov, a to z dôvodu ako sa správal k ich mame. V prípade poškodenej zo záveru

znaleckého posudku vyplýva, že ak bude dlhodobo v bezpečnom prostredí jej nepriaznivý zdravotný
stav sa môže postupne výrazne zlepšiť.

Je dôležité zopakovať, že okresný súd obžalovanému trest už mimoriadne znížil prostredníctvom
ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného zákona. Ďalšie mimoriadne znižovanie trestu u obžalovaného

neprichádzalo do úvahy, a to ani vzhľadom na jeho pomery, ako ani vzhľadom na okolnosti prípadu.
Zdravotné problémy obžalovaného je možné liečiť aj v zariadeniach Zboru väzenskej a justičnej stráže,
konkrétne v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne. Podľa charakteru zdravotných
problémov obžalovaného je možné usúdiť, že tieto nie sú iba krátkodobého charakteru a nevznikli len vdôsledku jeho pobytu vo väzbe, ale obžalovaný nimi trpí už dlhšiu dobu a skutočnosť, že svoje zdravotné
problémy neriešil skôr nie je dôvodom pre ďalšie mimoriadne zmierňovanie uloženého trestu, naviac
vprípade,keďjemožnémuadekvátnuzdravotnústarostlivosťposkytnúťajvrámcivýkonutrestuodňatia

slobody.

Z pohľadu vyššie uvedeného potom krajský súd nemohol akceptovať návrh obhajkyne na uloženie
podmienečného trestu obžalovanému a tento vyhodnotil ako neakceptovateľný.

S poukazom na vyššie uvedené krajský súd nezistiac dôvod na zmenu rozsudku okresného súdu,
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa § 319 Trestného poriadku, zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.