Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/76/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121011543
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8121011543.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

6T/76/2021

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 09. októbra
2024 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

6T/76/2021
r o z h o d o l:

Obžalovaný:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, okr. C.,

je vinný, že

- v období od februára 2020 do augusta 2020 v Prešove a na iných miestach neustále a neprimeraným
spôsobom vyhľadával a kontaktoval A. E. F., A., a to tak, že ju osobne vyhľadával na adrese jej trvalého
bydliska, pričom dňa 31.05.2020 a 18.07.2020 bola poškodená so synom D. nútení zavolať políciu,
nakoľko jej A. B. intenzívne vyzváňal, vyklopkával a búchal na vchodové dvere jej domu, ďalej ju
vyhľadával aj v mieste sídla spoločnosti C. G. D. D. H., I. J. K. XX L. C., ktorej je menovaná konateľkou

a prostredníctvom elektronickej pošty z adresy M. zaslal minimálne 113 textových správ a fotiek, ako
napríklad fotografie prsta, ktorý je prepichnutý klincom, ako aj z aplikácie SIGNÁL cez ktorú poškodenej
adresoval minimálne 351 krátkych správ, išlo pritom o rôzne správy s osočujúcimi, zastrašujúcimi
apochybnýmobsahomvrátanedožadovaniaosobnéhostretnutia,prípadnetelefonickýrozhovorarôzne
fotografie, a to proti vôli poškodenej, aj napriek tomu, že ho menovaná opakovane vyzvala, aby s tým
prestal, že si to nepraje, čím takto vzbudil u poškodenej strach a obavu o svoj život a zdravie a život a
zdravie svojho syna a veľmi negatívne ovplyvnilo charakter ich života,

teda

- iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo
zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života,

tým, že vyhľadáva jeho osobnú blízkosť a sleduje ho, kontaktuje ho prostredníctvom tretej osoby alebo
elektronickej komunikačnej služby písomne, alebo inak proti jeho vôli,čím spáchal

- prečin nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona účinného
do 5. 8. 2024.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 360a ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri neexistencii
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

6T/76/2021

O d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 07.10.2021 obžalobu na

obvineného A. B. pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c)
Trestného zákona (účinného do 05.08.2024).

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., svedkov A. E. F.,
A., D. F., A. N. B., I. D. M. O. P., C. A. ako aj výsluchom znalkyne A. F. P., a oboznámením listinných

dôkazov a zistil nasledovné:

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a k skutku kladeného mu za vinu
uviedol, že s poškodenou A. E. F. mal partnerský vzťah od roku 2010 a tento bol zo začiatku úplne bez
problémov, potom neskôr asi v roku 2014 – 2015 začali spolu spolupracovať aj ako obchodní partneri

a rozbehli spoločnosť C. G. D. D. H., ktorá sa zaoberala distribúciou liekov. V roku 2015 obžalovaný
ochorel, mal panické ataky a úzkosť a následne potom sa stal závislý na hracích automatoch. Je toho
názoru, že zo strany poškodenej je to akt pomsty aj z dôvodu, že obžalovaný začal spolupracovať
s konkurenciou. Pokračoval, že po rozchode poškodenú vyhľadával za účelom zobratia si svojich
osobných vecí, keďže spolu aj bývali, to bolo na C. X/X, C.. S poškodenou sa rozišli niekoľkokrát.

Od februára 2020 bol s poškodenou v kontakte, ale nie ako partneri, ale iba ako obchodní partneri.
Navštevoval ju doma, ale to iba 2 – 5 krát za celé obdobie od februára 2020. V sídle firmy spoločnosti
C. G. D. D. H. na I. XX ju navštevoval len z toho dôvodu, že na jej adrese mala sídlo D. M. D., kde je
spoločníkom a konateľom a bola mu tam doručovaná pošta. Sídlo si zmenil v auguste 2020 na základe
dohody s poškodenou. Ohľadne komunikácie uviedol, že s poškodenou si posielali správy vzájomne

a písali si vo februári, v marci, v apríli, v máji, v júni. Ona mu na emaily odpovedala, dokonca mu aj
volala a v máji 2020 ho osobne navštívila u neho v byte, kde sa prišla s ním porozprávať a priniesla mu
nejaké lieky a jedlo. Niekedy v júni alebo v júli 2020 poslal poškodenej fotografie s prepichnutým prstom.
Vtedy už bol edukovaný, čo sa týka jeho závislostnej problematiky. Význam tejto správy obžalovaný
vysvetlil tým, že pomáha iným ľuďom. Obžalovaný poprel, že by sa snažil prísť do domu poškodenej,

keď nebola doma, resp. jej syn, ktorého od februára 2020 kontaktoval asi 2-krát, 3-krát lebo chcel
vedieť ako sa má, keďže predtým bol s ním v dennodennom kontakte a aj na dovolenkách. Obžalovaný
pokračoval, že počas partnerského života bol s poškodenou na rôznych dovolenkách a takisto krátko
pred stíhaným skutkom boli na spoločnej dovolenke v Jasnej v Hoteli Fis, a novembri 2019 boli spolu
v Dubaji. Od februára 2020 neboli na spoločnej dovolenke. Počas rozhodného obdobia poškodená

osobne vyhľadala obžalovaného minimálne raz určite, niekedy v máji 2020. Poškodená ho kontaktovalaprostredníctvom emailovej pošty a telefonicky. Bolo to poväčšine za účelom dotiahnutia pracovných
záležitostí, poprípade, keď potrebovala s niečím aj pomôcť, poradiť, konkrétne napr.
v apríli potrebovala dokončiť nejakú elektroinštaláciu v lekárni na Levočskej ulici, tiež ho žiadala v júni

2020 na dokončenie parkoviska pri lekárni, potrebovala telefonický kontakt na firmu, ktorá zabezpečuje
kamerové záznamy v lekárni. Z jej strany teda bolo viacej komunikácie. Obžalovaný bol na C. X/X
v apríli 2020, vtedy od poškodenej dopytoval ešte nejaké osobné veci, keďže tam mal nejaké veci. Potom
niekedy v júni tam bol, tiež potreboval s ňou vyriešiť sčasti obchodné záležitosti a sčasti súkromné,
bol tam asi dva-tri krát s tým, že nebol dnu v byte, ale bol pred dverami. Tam je rádová zástavba

domu. Tie veci mu poškodená doteraz nedala. K preberaniu pošty D. M. D.. uviedol, že buď ho
kontaktovala priamo poškodená, že prišla pošta a má si ju prevziať alebo ho kontaktovala p. D. formou
SMS správy alebo zavolala, že má si prísť na sídlo firmy po poštu a v podstate mu odovzdávala poštu
alebo mu to nechávala dole na prízemí na parapete. Keď mu dávala poškodená poštu, tak sa s ňou
stretol. Od toho rozhodného obdobia obžalovaný kontaktoval poškodenú niekoľkokrát, ale nevie ako
často buď mailom alebo telefonicky a poškodená sa s ním kontaktovala tiež. Definitívne sa rozišiel

spoškodenouniekedykoncomoktóbraalebonovembra2018.Dôvodichrozchodubolavždyzávislostná
problematika. Aj po poslednom rozchode v roku 2018 kontaktoval poškodenú, pretože ešte stále tu boli
pracovné záležitosti. On jej robil za domom záhradu, chodili na obedy, mali regulárny kamarátsky vzťah.
Obžalovaný kontaktoval poškodenú z osobného telefónu. Pokračoval, že sa asi 2 roky liečil z hráčstva.
Bol na liečení aj 31.07.2020. V tom čase ešte obžalovaný asi poškodenú kontaktoval, a to z dôvodu, že

potreboval jej psychickú podporu. Nevie avšak ako reagovala poškodená, asi mu neodpisovala v tom
období. Obžalovaný pokračoval, že v rozhodnom období mu poškodená nepovedala, že si neželá,
aby jej volal alebo písal a aj keď mu napísala, aby ju nekontaktoval, sama ho kontaktovala, mailom,
telefonicky aj osobne. Ona mu to uviedla raz, maximálne dvakrát a hneď ho kontaktovala. Obžalovaný
kontaktoval poškodenú aj keď už neboli spolu a to na základe odporúčania pani doktorky Q., bola to

riaditeľka neziskovej organizácie G.. On v poškodenej mal psychickú oporu a zároveň podľa neho
aj on bol jej psychickou oporou. Obžalovaný nepoprel, že dňa 07.05.2020 posielal poškodenej email
s obrázkom, na ktorom je postava z filmu Frozen s tým, že vlasy sú vyfarbené tmavou farbou, no vtedy
bol hospitalizovaný na psychiatrii, mal stredne silnú depresiu a robil terapiu, mal vymaľovať blízku osobu
alebo určiť, ktorá z fotiek sa podobá tej blízkej osobe, tie obrázky si netlačil, boli na stole. Z psychiatrie

jej poslal aj iné fotky, vrátanej tej. Pokiaľ obsahom správ obžalovaného bolo napríklad aj to že „si sa
ma zbavila bravúrne“ alebo „si hlupaňa“, obžalovaný uvedené nepoprel a je naozaj toho názoru, že sa
ho poškodená zbavila bravúrne. K skutočnosti, či od 22.04.2020 o 14.49 hod., 15:15 hod. obžalovaný
poslal niekoľko desiatok emailov osobnej povahy, čo sa napr. týkalo jeho psychického stavu, sa nevedel
vyjadriť. Je názoru, že kontaktoval poškodenú v štandardnej norme. K rozsiahlej emailovej komunikácii

zo dňa 25.06.2020, obžalovaný uviedol, že nie je si vedomý, že by poškodenej písal s tým, že aj
poškodená mala aj prihlasovacie heslá do jeho emailov. Keď mu išli aplikovať elektronické zariadenia
na Prednú Horu on si zmenil heslá do emailovej adresy, čo bolo to v auguste. O tom, že poškodená
partnera sa dozvedel v marci, jej partner mu povedal niečo v tom zmysle, že prečo chodí okolo jeho
domu. Potom kontaktoval poškodenú iba pracovne a s odstupom času vníma to, že od nej požadoval

psychickú odporu aj keď mala partnera za nelogický krok.

Pokiaľ z výpovede z prípravného konania prečítanej vzhľadom na rozpory vyplynulo, že za p F. bol v
roku 2020, asi 4 x u nej. resp. u nich doma na J. C. K. XX, kedy jej bol odniesť ovládač od rampy a taktiež
po osobné veci, ktoré mu nevydala po ich rozchode, obžalovaný na hlavnom pojednávaní upresnil, že

dnu nebol nikdy, bol iba vonku pred dverami.

Takisto pokiaľ z prečítanej výpovede z prípravného konania v súvislosti s preberaním pošty pre D. M. D.
tiež vyplynulo, že v sídle spoločnosti C. G. D. D. H. poškodenú nekontaktoval, tam si bol len po poštu
pre jeho P. M., D., ktorá tam mala sídlo do konca júla 2020, teda na J. I. K. XX L. C.. Pri preberaní pošty

jednal s p. D., zamestnankyňou spoločnosti C. G.. Ak došlo k stretnutiu s p. F. tak to bolo náhodné, on ju
aktívne nevyhľadával, obžalovaný na hlavnom pojednávaní upresnil, že je to tak ako uviedol na hlavnom
pojednávaní, v prípravnom konaní to nebral ako podstatný detail.

Z prečítanej výpovede z prípravného konania v súvislosti s emailom s prepichnutým prstom vyplynulo,

že obžalovaný z mailovej adresy M. fotografiu prepichnutého prsta poškodenej neposlal, pričom na
pojednávaní ozrejmil prečo takúto fotografiu poslal avšak rozpor tejto výpovede nevedel vysvetliť. Na
ten email si spomenul keď pozrel na tú fotku. Myslel si, že je to prepichnutý jeho prst. Obžalovaný takistosi už nespomína na upozorňovania zo strany poškodenej, pričom je toho názoru, že keďže poškodená
mala jeho prihlasovacie údaje do emailu, písala mu sama poškodená.

Pokiaľ zároveň z výpovede z prípravného konania vyplynulo, že heslo k jeho mailovej adresy M. si
zmenil začiatkom novembra 2020 avšak na hlavnom pojednávaní uviedol, že už v auguste, obžalovaný
k rozporom uviedol, že heslo zmenil asi až v novembri 2020. V auguste ju už nekontaktoval, lebo
v auguste bolo už predbežné opatrenie.

Poškodená, A. E. F., A., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s obžalovaným sa zoznámila
v roku 2010, ich vzťah trval do roku 2016, kde došlo k prvému narušeniu vzťahu, a to z dôvodu
jeho závislosti na gamblingu, kde tieto okolnosti prinášali mnohé starosti do vzťahu a boli vystavení
situáciám, ktoré už poškodená nezvládala. Obžalovaný sa podrobil niekedy v úvode roku 2017 prvému
liečeniu, takže k obnove vzťahu došlo v lete 2017, kde už v jari 2017 kvôli liečeniu sa nevedel úplne
zaradiť do spoločnosti a požiadal ju o možnosť prípadne pracovať pre jej spoločnosť. Obžalovaný tento

priestor dostal a javilo sa, že liečenie mu pomohlo, tak vzťah obnovili. Tie recidívy sa ale zopakovali
a k ďalšiemu a definitívnemu ukončeniu vzťahu došlo v auguste 2018. V septembri obžalovaný B.
nezdieľal ani spoločnú domácnosť, našiel si vlastné ubytovanie a v nejakej miere zostal na pracovnej
pozícii u nej v spoločnosti. Táto pracovná pozícia sa ukončila v decembri 2019, kde už aj počas roku
2019 si vyhradzovala už iba pracovný kontakt, nie tomu vždy tak bolo, ale tá kulminácia množstva

kontaktov je datovaná zhruba k februáru 2020, a vtedy nastalo úplné bombardovanie, ktorého dôvod
si nevie vysvetliť, lebo sa veľmi veľa krát vyjadrila, aby k takému kontaktovaniu jej osoby z jeho strany
nedochádzalo. Dostávala však abnormálne množstvá rôzne dlhých správ emailových a rôzne aplikácie
vtelefónea najhoršiepreňubolfyzickýkontaktzostranyobžalovaného,ktorýjuvyhľadávalnamiestach,
kdenajčastejšiesavtomčasezdržiavala, teda naul.I.XX,vspoločnostiC.G.D.D.H.,ktorejvtomčase

bola konateľka, neskôr predseda predstavenstva. Celkovo vlastní 12 spoločností. Ďalšie miesto, kde ju
vyhľadávalboldomnadomácejadrese.Zjehostranyšlooelektronickúkomunikáciuniekoľkokrátdenne,
čo bolo odstrašujúce pre ňu, pretože tie emaily boli výlevy jeho svedomia, jeho prežívania, z ktorých
začala mať strach, lebo v mnohých ju obviňoval z jeho stavu. Aj keď jeho obrana bola, že vyhľadával
u nej pomoc, lebo mu ju odporúčali na nejakých psychiatrických sedeniach no ona mu povedala, že

nemá povinnosť mu pomáhať. V nej tie emaily vyvolávali v obavu a strach. Pokračovala, že intenzita
nárokov na fyzický kontakt, ktorých zmyslom malo byť, že mu bude dobre len vtedy, keď bude ona s ním
v kontakte, narušilo jej súkromie a jej integritu. Častokrát ju sprevádzali zamestnanci, aby neodchádzala
z budovy sama, lebo bolo niekoľko ľudí, ktorí ju videli, že ešte o pol ôsmej je zaparkovaná pri firme
a sedela v aute a obžalovaný ju nechcel pustiť, alebo sa jej stalo, že keď sa jej podarilo odísť, tak

obžalovaný čakal na vstupe na príjazdovej ceste k jej nehnuteľnosti. Teda považovala za obmedzujúce,
že sa nevie sa dostať domov a musela volať políciu. Pokračovala, že po odchode z lekárne, keď
chodila kontrolovať prevádzku lekárne na ul. Levočská, ju obžalovaný ju čakal pred lekárňou a aj keď
mu povedala, že by šiel preč, napriek tomu sedel v aute a nedovolil jej vycúvať, Tiež popísala situácie,
keď obžalovaný bol fyzicky pri aute, dotýkal sa ho, kládol nohu pod koleso a ona ani nevedela ako sa má

zachovať v takej situácii a kedy toto skončí. Tie pokusy sa časom zintenzívňovali, čo bolo pre ňu veľmi
ohrozujúce. Celá situácia sa ukľudnila až podaním neodkladného opatrenia a umiestnením technického
kontrolného zariadenia na tele pána B. a poškodená má kontrolné zariadenie vždy so sebou, pokiaľ je
na Slovensku. Každý deň jej písal, nejakým spôsobom. Snažil sa ju aj telefonicky kontaktovať, ale ho
mala zablokovaného, tak sa snažil kontaktovať cez iné mobilné čísla, napr. cez mobil pána P. alebo

jeho brata ale má aj 3 – 4 telefónne čísla pacientov z psychiatrie. A tým, že ona podniká, tak dvíha
aj neznáme telefónne čísla, pričom keď dvihla a zistila, že na druhej strane je obžalovaný s tým, aby
neskladala, že sa chce sa rozprávať, považovala za veľký nátlak na jej psychiku.

Poškodená vždy pri osobnom kontakte žiadala obžalovaného, aby ju nekontaktoval a napísala aj

niekoľko emailov s odpoveďou v emailu v predmetnom období, že ho vyzýva, aby ju nekontaktoval.
Veľmi sa vystrašila pri emaile prepichnutého prsta, ktorý si nevie vysvetliť a jej sa spájal s násilím
a jej strach opätovne narástol. K emailu s R., poškodená uviedla, že je pravdou, že obžalovaný počas
vzťahu mal rád filmy nemeckých psychopatov, ktorí väznili niekde ženy v pivnici a pod. Keď videla tú
fotografiu a spolu s nejakými textami v znení, že on sa bude o ňu starať, tak v tom období si myslela,

že jeho psychika je posunutú do krajnosti, keďže vtedy poškodená mala tmavé vlasy, si myslela, že si
ju stelesňuje do nejakého predmetu, čo v nej tiež vyvolali strach. Takisto nepochopila účel osobných
návštev obžalovaného na vtedajšom trvalom bydlisku. Jeden krát, keď nebola sama, mala priateľa v tom
čase aj syna, tak vyšla vonku, aby mu vysvetlila, že tie jeho návštevy, sú neželané, no on povedal, žeon nevie bez nej žiť, potrebuje mať kontakt s ňou. Tých návštev mohlo byť 3 až 4, ale boli rôzne. Iná
návšteva bola, keď ani neotvorila, lebo bola doma sama, aj keď neotvorila, lebo tam má také sklo a ho
žiadala, aby odišiel, tak neodišiel, až keď volala políciu. Potom priniesol jedlo pred dvere, nejaké čínske

jedlo, inokedy doniesol kvety pred dvere, keď mu neotvorila dvere. Takisto jedenkrát syn volal políciu,
keď bol doma. Doplnila, že keď sa obžalovaný odsťahoval v septembri roku 2018, odovzdala mu všetky
veci. Ona bola u obžalovaného jediný krát, a to vtedy, keď mal úraz na firemnej akcii, na ktorú ho pozvali
v roku 2019, a vtedy mu nemal kto pomôcť a ona mu doniesla domov jedlo. To bolo na jeho vyžiadanie.
Odvtedy ho nikdy nenavštívila. Obžalovaný kontaktoval aj jej syna, keď v nejakom období, prišiel s tým,

že si na Instagrame alebo Facebooku našiel nového sledovateľa, ktorým mal byť obžalovaný, ktorý mu
tiež posielal výzvu, že sa chce s ním skontaktovať a v tom čase aj jej syn mal strach. Poškodená ďalej
na hlavnom pojednávaní uviedla, že v predmetnom období od februára ešte bolo potrebné dotiahnuť
2 veci, ktoré súviseli s jej odkúpením predpripraveného priestoru na prevádzku lekárne, lebo súčasťou
dohody bolo, že obžalovaný mal upraviť príslušný priestor, ktorý mohol slúžiť ako parkovisko a takisto
osadiť parkovacie tabule a preto sa bolo aj nejaké množstvo emailov súvisiacich so zariadením tejto

veci. Aj vtedy mu napísala, že nie je potrebné o tom rozprávať, len nech jej to oznámi, že je to urobené.
Ona tie emaily považovala za zneužitie na komunikáciu z jeho strany, kde ona si nepamätá, že by ona
iniciatívne kontaktovala obžalovaného a všetky prípady boli v reakcii na nejaký podnet z jeho strany.

Ohľadne dovolenky poškodená uviedla, že nebola na spoločnej dovolenke s obžalovaným v novembri

2019 v Dubaji a v decembri 2019 v Jasnej, ale obžalovaný mal možnosť jej robiť spoločnosť v novembri
2019, pričom v tom období ešte pre ňu pracoval a v decembri 2019 bola so synom v Jasnej a on išiel
do rovnakého hotela a objednal si izbu a počas celého pobytu sa tam videli asi na jedných raňajkách.
Do Dubaja cestuje často od roku 2016, mala v tom čase nejaké zdravotné problémy a sa rozhodla, že
by ju mohol sprevádzať na pracovné cesty, aj tam už má aj adresu trvalého pobytu a vyvíja si tam aj

pracovné aktivity.. Nepozná veľa ľudí, ktorých by so sebou zobrala. V máji 2020 zablokovala telefón
obžalovaného. V čase, kedy bol už obžalovaný na psychiatrii, vtedy ho už určite mala zablokovaného.
Poškodená používa mailovú adresu: F..

K P. M. D. poškodená uviedla, že v účtovníctve mala takýto kontakt s takouto firmou. Za túto firmu koná

obžalovaný, ale v minulosti to bola neter, ktorej tú firmu kúpila. Obžalovaný udával sídlo tejto firmy I. XX,
ale poškodená v tom čase bola v podnájme, v priestoroch jej sídla on sídlo nemal. Čo sa týka vyberania
pošty tejto firmy, poškodená má vedomosť, že sa dohodol s jej zamestnancami, že mu ju odovzdajú..
Možno v úvode, keď si prepísal firmu na I. XX, tak mu dávala vedieť o pošte poškodená. Nespomína
si, žeby sa pri odovzdávaní pošty osobne stretla s obžalovaným, poštu odovzdávali jej zamestnankyne.

Obžalovaný navštevoval firmu poškodenej a kvôli nemu zriadili zvonček, dvere na guľu, kukátko. Spôsob
života poškodenej sa zmenil radikálne, vrátane kvalitného živote v Prešove pretože jej osobný priestor
bol narušený do takej miery, že aj do dnešného dňa má strach, keď to zariadenie začne pípať. Vždy žije
v tom, že ju obžalovaný z nejakej strany sleduje, je to nepríjemné. Aj jej presťahovanie do inej krajiny
(Dubaj) je podmienené aj týmto. O živote obžalovaného sa nijako neinformuje.

Svedok D. F., syn poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná dlho, spoznal
ho ešte keď bol malý, spočiatku bol obžalovaný v pohode a tie prvé spomienky má, keď bývali už na
Sídlisku III. Zo začiatku bol obžalovaný normálny, aj s ním vychádzal normálne, čiže on ako dieťa to
vnímal ako normálny vzťah ale v istom čase sa to zmenilo, lebo vyšlo najavo, že začal gambliť, hrať

na automatoch. Začal byť vulgárny, agresívny, výbušný napr. keď sa hrali napr. loptovú hru a začal
prehrávať, bál sa, že mu ublíži, lebo veľmi silno hodil do neho loptu, čo ho aj bolelo a aj vravel mu, nech
to nerobí. Pokračoval, že vnímal, že obžalovaný veľakrát držal jeho mamku, tak, že ju napr. chytil za
ruku alebo za ramená a nemohla sa hýbať, alebo ju šteklil, čo jej bolo nepríjemné, aj mu to vravela, že jej
to je nepríjemné a obžalovaný sa smial a nepočúval ju. Nikdy však nevidel, že by ju udrel. Keď bol pivný

festival, vtedy si obžalovaný vypil a začal urážať aj jeho, že je feťák, on tie urážky už nemohol počúvať
a odišiel preč od neho, pretože sa bál, že mu ublíži, lebo vedel, že je výbušný. Keď sa obžalovaný a jeho
mama rozišli asi v roku 2018, tak prestal k nim obžalovaný chodiť, za čo bol vďačný, ale nevie kedy
presne, no potom začal obžalovaný vyklopávať, chodiť pred dom s tým, že obžalovaný prišiel pred ich
dom veľakrát v priebehu roka 2020. Keďže on má dobrý vzťah s mamkou a stále je v práci tak do pol

piatej – piatej a keď v takom čase neprišla domov, tak jej volal, lebo sa bál, keďže vedel, že jej obžalovaný
jej vypisuje a či nie je v jej blízkosti, kde mu ona aj povedala, že ju drží, že je pri aute, že jej raz aj sadol
do auta. Raz sa stalo aj to, že obžalovaný prišiel pred ich dvere, tam majú sklo, on nechcel odísť, tak
svedok až zavolal políciu. Svedok doplnil, že vyklopávanie a chodenie pred domom, vyústilo do toho, žeaj teraz, keď im niekto zazvoní, tak sa zľakne. Svedok videl emaily, jeho mama mu ich ukázal, pričom
niekedy to bolo 9 – 10 emailov za deň. Tie emaily boli dlhé, bolo ich veľa, pričom podľa svedka raz
písal obžalovaný ako pokojný človek a potom ako agresívny s vyhrážaním. Nepamätá si presne, čím

sa mal vyhrážať, ale vie, že to boli také správy, že keď ich čítal, bol nervózny. Ohľadne skutočnosti, či
poškodená kontaktovala obžalovaného uviedol, že má vedomosť o jednej správe kde obsahom bolo, že
obžalovaný nemá kontaktovať poškodenú a nemá jej písať. Keď obžalovaný odsťahoval, zostali nejaké
jeho osobné veci v dome s tým, že poškodená ich zbalila a odniesla ich, ale nevie kam, ale ako ju pozná
asi na miesto, kde si ich mohol obžalovaný zobrať.

Bola vypočutá aj svedkyňa A. N. B., ktorá sa k skutku vyjadrila tak, že obžalovaný prenasledoval
a obťažoval jej bývalú šéfku. Vie, že poškodená dostávala od neho maily, chodil za ňou, aj keď to
nechcela a podľa nej ju prenasledoval. Má vedomosť, že obžalovaný jej písal emaily nonstop, dlhé
a obsah si nepamätá, keďže to bolo dávno, no vie, že boli o tom, že bez poškodenej nevie žiť.
Svedkyňa pokračovala, že maily videla, prečítala ich, bolo ich veľmi veľa, každý deň a dlhú dobu.

Poškodená jej ukázala emaily iba raz, ale spomínala to každý deň, súčasťou boli aj obrázky a raz jej
poškodená ukázala ako ju obžalovaný nakreslil. K osobe poškodenej svedkyňa uviedla, že má s ňou
dobrý vzťah, bola u nej zamestnaná, skončila u nej vo februári 2021, potom sa občas zišli tak raz za
pol roka, v súčasnosti už ani nie. Vzťah k obžalovanému nemá žiaden. Svedkyňa vnímala vzťah medzi
poškodenou a obžalovaným zo začiatku ako dobrý, lebo keď ho spoznala, bol podľa nej normálny, ale

potom, keď videla, čo robí, kde mala na mysli aj emaily, tak to už normálne podľa nebolo. Pokračovala, že
obžalovaný chodil za poškodenou, aj keď nevie ako často, no raz aj videla v lekárni, že ju nechcel pustiť,
dal nohu za auto, za koleso a ona nemohla vycúvať a stáli tam asi hodinu. Do lekárne, ktorá sa otvorila
v lete v roku 2020 chodieval častejšie a vyzvedal od nej informácie o poškodenej. Na začiatku tam tiež
vykonával podnikateľské aktivity obžalovaný, lebo keď sa tam otvárala lekáreň, to malo byť jeho a až

potom to prevzala poškodená, aj keď nevie presne kedy to bolo. Na začiatku keď sa lekáreň zriaďovala
mal obžalovaný aj nejaké prístupové kódy pokiaľ ide o alarm, no potom už keď to prevzala pani F., tak
asi už obžalovaný nemal tie kódy. Svedkyňu prijímal p. B.. V lekárni pracovali traja zamestnanci. Pokiaľ
ide o parkovisko, obžalovaný ho vtedy vyrovnával. Na lekárni boli kamery.

Bola vypočutá aj svedkyňa I. D., ktorá uviedla, že v rozhodnom čase pracovala vo firme C. G. D.
D. H., kde pracovala od roku 2017. Keď tam pracovala, pán B. odišiel odtiaľ ako zamestnanec. Ona
ho vnímala ako kolegu, ktorý tam vykonával administratívne úkony, vybavoval maily, zvozy, stretnutia
s obchodnými partnermi. Potom chodil ku nej po poštu, keďže tam bolo sídlo spoločnosti jeho firmy,
a dopytoval sa aj o stretnutie s jej šéfkou, ktorá sa s ním nechcela stretnúť. Keď kontaktoval ju,

stále to bolo len ohľadom pošty, potom tú poštu nechávali dole, aby nemusel chodiť hore k nim.
Pokračovala, že si spomína, že obžalovaný párkrát čakal poškodenú vonku a kontaktoval poškodenú
telefonicky aj mailom, pričom si už nepamätá, či tie emaily videla, ale vie, že ich obsahom bol dopyt,
obžalovaného o stretnutie s poškodenou, ale tá s ním nekomunikovala. Svedkyňa pokračovala, že
obžalovaný kontaktoval poškodenú mailom a osobne, telefonicky, správami ale nepamätá si, kedy to

začalo. Pokračovala, že v čase keď nastúpila do práce poškodená a obžalovaný mali aj partnerský
vzťah. V súvislosti s emailmi pre poškodenú od obžalovaného svedkyňa doplnila, že videla email, kde
bola fotka, nejaká omaľovanka resp. vyfarbený obrázok nejakej princeznej.

Pokiaľ z prečítanej výpovede z prípravného konania vzhľadom na rozpory vyplynulo, že obžalovaný

chodil k nim po poštu, nakoľko aj jeho firma mala adresu u nich a po tom čo odišiel z firmy boli jeho
návštevy veľmi časté a neboli len ohľadom jeho pošty. Stále chodil k nim a vypytoval sa na p. F., a preto
p. F. rozhodla, že na vchodové dvere firmy namontujú kukátko, aby sa vedelo kto k nim ide, svedkyňa
uviedla, zotrvala na tom, že ju kontaktoval ohľadom pošty, ale keď bol hore, tak sa dožadoval stretnutia
s poškodenou. Svedkyňa zotrvala aj na tých skutočnostiach z výpovede z prípravného konania, že raz

sa stretla v Encore s obžalovaným , čo bolo to pred koronou a tam sa asi dve hodiny sa snažil od nej
získať nejaké informácie o p. F. a rozoberal jeho vzťah s poškodenou.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok M. O. P. uviedol, že obžalovaného pozná od detstva,
sú z jednej obce a majú kamarátsky vzťah. Poškodenú pozná odvtedy, čo pre ňu začal pracovať,

pričom bolo to asi v roku 2018 a roku 2019 pracoval a v roku 2019 bol ukončený pracovný pomer. Bol
v spoločnosti šofér. K vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou svedok uviedol, že zo začiatku, keď
začínali, tak mali dobrý vzťah. Obžalovaný sa nikdy na vzťah s poškodenou nesťažoval. K detailom ich
rozchodu sa nevedel vyjadriť, iba vie, že poškodená mala problém s obžalovaným, lebo mal nejakúzávislosť a tiež kvôli peniazom. Pokračoval, že nevie, kedy sa rozišli, lebo raz to bolo také, že sa
to snažili dať do poriadku a potom sa rozišli definitívne. Vie, že obžalovaný chodil na firmu, lebo tam
mu chodila pošta. Obžalovaný skončil na firme prvý a on dostal výpoveď po obžalovanom s tým, že

mu bolo povedané, aby obžalovaný nemal komplica vo firme. K skutočnosti, či obžalovaný kontaktoval
poškodenú sa nevedel vyjadriť, no od poškodenej vie, že obžalovaný jej mal podložiť nohu, ale on to
nevidel. Vie, že poškodená dostala nejaký email, ale nevie, či to bol pracovný alebo súkromný a už
si nespomína si, či to vie od poškodenej alebo niektorej z dievčat. K obsahu a intenzite sa nevedel
vyjadriť. Pokračoval, že má vedomosť, že obžalovaný raz kontaktoval poškodenú prostredníctvom

jeho emailu, kde ona sa s obžalovaným nechcela rozprávať, no on sa jej snažil vysvetliť nejaké veci.
Svedok vysvetlil, že bolo to štýlom, že keď si to poškodená prečítala, vyznelo to, že písal on a dôvodom
bolo, že keďže poškodená nechcela komunikovať s obžalovaným a možno keby to prečítala, tak by sa
to dalo do poriadku. Svedok doplnil, že je s obžalovaným stále v kontakte.

Na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa M. S. Q. uviedla, že obžalovaný je jej klientom od

24.06.2020, kedy prišiel v doprovode pána A. s tým, že požiadali o pomoc pre obžalovaného, ktorý
trpel závislosťou od gamblingu.. Pravidelne mu poskytuje terapeutickú pomoc. Odoslali ho 29.06.2020
na psychiatriu, lebo bol v dekompenzovanom psychickom a fyzickom stave, jeho život ohrozujúcom.
Vrámcitejstarostlivostiakrízovejintervenciebolipocelýčashospitalizácievkontaktestým,abydosiahli
po prepustení to, aby sa chcel ísť dobrovoľne liečiť z gamblingu. Ústavnú liečbu závislosti nastúpil

29.07.2020 a bol na nej do 29.10.2020, po liečbe sa vrátil k nej a bolo mu poskytované poradenstve
a dodnes je jej klientom. Obžalovaný prišiel v 4. štádiu závislosti, čo sa týka hrania a bolo tam škodlivé
užívanie alkohol. Pokiaľ ide o ich postup, tak keď klienta príjmu, sú ambulantnou službou, snažia sa
osloviť rodinu, priateľov, blízkych, aby mu pomohli v tých začiatkoch terapií. Pri zisťovaní o blízkych
osobách klientov vychádza z toho, čo sa od klienta dozvie. U obžalovaného to bolo tak, že jeho

mamku nemohli osloviť, lebo mama bola závislá od alkoholu, takisto otec a kamaráta nespomínal,
tak chceli prizvať do spolustarostlivosti aj partnerku, o ktorej vedela, že ju má, ale toto sa neudialo,
pokračovali v krízovej situácii sami. Jeho psychický stav pred hospitalizáciou bol taký závažný, že sa
tam tri dni rozhodovalo, či mu nedajú elektrošoky, potom mu nastavili liečbu po konzultácii s primárkou.
Liečba sa stabilizovala. Potom išiel na Prednú Horu na 3-mesačnú liečbu, boli s ním v kontakte aj

s jeho psychoterapeutom, liečba išla dobre. Minimálne u každého klienta je potrebné, aby mu tá rodina
pomohla. Pokračovala, že nielen s obžalovaným ale s každým klientom, keď sa jeho psychika stabilizuje,
komunikuje o vzťahoch a od obžalovaného sa dozvedela, že mal partnerku a že to bol vzťah so
staršou ženou, ktorú mal rád a že sa snažil nahrádzať otca jej dieťaťu, že spolu aj podnikali ale nič
hlbšie sa nedozvedela. Vzťah riešili až o trištvrte roka. Doplnila, že obžalovaný pochádza z rodiny dvoch

alkoholikov, ako nezrelá osobnosť, našiel si vzťah so staršou ženou, kde on si hľadal ako keby mamu
a potrebuje pohladkať, čo sa v jeho detstve mu nikdy nedostávalo. Počas terapií sa a vyjadroval k
vzťahu k poškodenej tak, že bol hlúpy, že ju mal rád, že sa od nej niečo naučil. Zásadné veci otvárali
len vo vzťahu ku mame a otca. Nikdy sa nestretla s tým, že by ju vnímal ako blízku osobu. Doplnila, že
keď bol na Prednej Hore, nemala dôvod odporučiť mu, aby kontaktoval svoju bývalú partnerku v rámci

terapie, toto mu odporučila na začiatku.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok C. A., uviedol, že obžalovaného pozná asi od roku
2013-2014. Vzťah bol turbulentný, kedysi boli pracovná konkurencia, v dnešnej dobe je to tak, že je jeho
zamestnávateľ. Pozná aj poškodenú a bolo obdobie, kedy s ňou obžalovaný žil v jednej domácnosti,

staral sa jej o dieťa, bol to klasicky, harmonický vzťah, no potom nastalo obdobie, kedy obžalovaný
absolvoval nejaké liečenia, kde následne po liečení ďalej v podstate spolunažíval s poškodenou, tiež
obžalovaný pre ňu pracoval a prišla kríza a ich cesty sa rozišli. Presnú príčinu ich rozchodu nevie. On
si vypočul obe strany, kde obžalovaný podľa neho nebol stotožnený s tým, že bude vyhodený z domu
a poškodená bola rozhodnutá, že ona ďalej v tomto vzťahu nechce pokračovať a nevie povedať ako

sa obžalovaný správal. Obžalovaný ju určite kontaktoval aj po rozchode, či už mailovou formou alebo
telefonicky, lebo bolo veľa vecí, ktoré neboli vysporiadané. Jednalo sa aj o financie aj o ukončenie
firemných vecí, lebo tam nebol len pracovnoprávny vzťah, ale aj partnerský. Pokračoval, že on aj viezol
obžalovaného aj na liečenie aj naspäť. Bolo to aj s vedomosťou poškodenej, kde snažili sa mu pomôcť.
Poškodená sa sťažovala na normálne bežné veci, partnerský konflikt, ale nič, čo sa týkalo nejakej

agresie a nikdy nepostrehol, že by jej chcel ublížiť, alebo že ju prenasleduje. Keď sa vrátil obžalovaný
z liečenia, tak poškodená, ho zobrala naspäť do firmy, vrátil sa na tú pozíciu akú mal predtým a ďalej
spolu normálne žili. Je toho názoru, že poškodená obžalovaného nekontaktovala v období, keď to celé
prepuklo. Následne obžalovaný chodil na svoju adresu, kde mal sídlo firmy, ktoré bolo v jednej budovea to, či tam chodil cielene a za ňou alebo po poštu, k tomuto sa nevedel vyjadriť. Doplnil, že obžalovaný
zo začiatku ťažko znášal rozchod.

Pokiaľ v prípravnom konaní svedok uviedol, že ohľadne samotného prenasledovania vie len od
obžalovaného, že tento jej písal a snažil sa s ňou skontaktovať, ale nevie o aké množstvo išlo.
Obžalovaný mu aj ukázal niekoľko správ, ktoré poškodenej, pričom tam prebiehala riadna komunikácia
aj zo strany poškodenej. Táto komunikácia prebiehala najprv aj vo vzťahovej rovine, ale na konci
už to bolo riešenie pracovných záležitostí. Svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že išlo asi

o textovú komunikáciu, na ktorej obsah si už nespomína. Ďalej uviedol, že on nebol svedkom stretnutia
obžalovaného a poškodenej po ich rozchode, s tým, že jeho kontaktovala poškodená, keď sa dozvedela,
že obžalovaný začína u nich pracovať z dôvodu, že chcela, aby tá spolupráca bola ukončená.

Bola vypočutá aj A. F. P., znalkyňa z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, ktorá
vypracovala znalecký posudok č. 72/2021 vo vzťahu k obžalovanému A. B. na ktorého záveroch

zotrvala a uviedla, že obžalovaný v čase skutku netrpel ani v tom čase netrpí na žiadnu duševnú
chorobu ani poruchu v zmysle psychózy, no zistila u neho patologické hráčstvo, v anamnéze
zistené experimentovanie s marihuanou, škodlivý konzum alkoholu, rovnako ako aj zmiešanú úzkostnú
depresívnu poruchu, panickú poruchu a depresívnu epizódu. Patologické hráčstvo bolo u obžalovaného
prítomné aj počas spáchania skutku (pokiaľ sa skutok stal). Konštatovala, že v prípade, ak vyšetrovanie

preukáže, že sa posudzovaný v čase skutku nachádzal pod vplyvom alkoholu alebo nejakej inej
psychoaktívnej látky, v tom prípade, bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho
konania. Pri nelátkovej závislosti akou je patologické hráčstvo je možné pripustiť iba nepodstatné
zmenšenie ovládacej schopnosti. Aj to, len pri trestnej činnosti súvisiacej s hraním. Podstatné znížené
vymiznutieovládacejarozpoznávacejschopnostiuobvinenéhoakoobžalovanéhonezistila.Obžalovaný

chápe zmysel trestného konania a jeho pobyt na slobode z hľadiska psychiatrického nie je pre
spoločnosť nebezpečný, keďže nie je duševne chorý. Ochranné psychiatrické liečenie nie je potrebné.
Rovnakozmedicínskehohľadiskaniejeindikovanéaniochrannéprotialkoholickéaniprotitoxikomanické
liečenie. Patickú opitosť znalkyňa nezistila. Znalkyňa pokračovala, že panická porucha a zmiešaná
úzkostne-depresívna porucha patria medzi nezávažné stresom podmienené úzkostné psychické

poruchy a čo sa týka depresívnej epizódy, tá patrí medzi tzv. poruchy afektivity, teda poruchy nálady,
kde sa oddiferencováva aj stupeň depresie, pričom nezistila u obvineného také prejavy depresie, ktoré
by naznačovali, že by trpel ťažkou depresiou, obžalovaný má stredne ťažký stupeň, pričom u ľudí, ktorí
gamblujú sú depresie pomerne časté, nezistila žiadnu endogénnu príčinu.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise, z ktorých zistil
nasledovné:

Podľa výpisu z obchodného registra C. G. D. D. H. bola poškodená od 29.05.2015 do 22.09.2020
spoločníčkou a konateľkou tejto spoločnosti.

PodľavýpisuzobchodnéhoregistraM.D.jeobžalovanýspoločníkomvtejtospoločnostiaod18.12.2018
do 09.03.2021 bol aj jej konateľom.

Súčasťou spisu je obsiahla emailová komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou, ako aj

komunikácia z mobilného telefónu a komunikácia Signál, kde sú zachytené prejavy obžalovaného
odrážajúce jeho rôzne nálady a rôzne rozpoloženie. Súčasťou sú aj obrázky zaslané poškodenej zo
strany obžalovaného ako obrázok prepichnutého prsta klincom a tiež obžalovaným prerobený obrázok
postavy z rozprávky Frozen, kde tmavé vlasy pripomínajú farbu vlasov poškodenej.

Zo správy z Odborného liečebného ústavu psychiatrického, n.o., Predná hora zo dňa 09.10.2020,
vyplynulo, že obžalovaný je liečený v danom zariadení od 29.07.2020 s predpokladaným termínom
ukončenia liečby 29.10.2020, pričom mal prerušenú liečbu v období od 05.09.2020 a 18.09.2020 z
dôvodu úmrtia v rodine V zariadení vykonáva dobrovoľnú liečbu patologického hráčstva. Patologické
hráčstvo je nelátkovou závislosťou, pričom ide o poruchu, ktorá pozostáva z častých a opakovaných

epizód hazardného hrania. Tie ovládajú život jedinca natoľko, že vedú k narušeniu jeho sociálneho,
profesionálneho a rodinného života, ako aj k jeho materiálnemu poškodeniu a k finančnému
zadlžovaniu. So závislosťami od psychoaktívnych látok zdieľa viaceré spoločné psychologické, sociálne
a neurobiologické faktory, ktoré sa podieľajú na jeho vzniku. Patologické hráčstvo je chronická, nerazceloživotná duševná porucha, ktorá má progresívny priebeh. Liečba patologického hráčstva musí
byť predovšetkým komplexná, so zameraním na vnútornú zmenu jedinca, reorganizáciu hodnôt a
motiváciu k abstinencii, v rámci ktorej je potrebné dodržiavať špecifické pravidlá abstinencie. Ide o súbor

odporučení, ktoré pomáhajú v minimalizovaní kontaktu s peňažnými prostriedkami, vo vyhýbaní sa hre
a miestam, v ktorých jedinec hrával, či situáciám, ktoré by ho opäť k hraniu mohli zviesť. Obžalovaný
liečbu v zariadení nastúpil na základe odporúčania psychiatričky A. H. B.,

Zo správy z Fakultnej nemocnice J. A. Reimana Prešov vyplýva, že

obžalovaný bol hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení FNsP J.A.Reimana Prešove celkovo dva
krát, a to od 02.05.2020 do 15.05.2020 a od 29.06.2020 do 14.07.2020 a liečený bol pre úzkostné
prejavy u zmiešanej poruchy osobnosti zvýraznené pridruženým gamblingom v minulosti. Uvedené
diagnózy sa u neho prejavujú sklonom k nestabilnému emočnému prežívaniu, pocitu ľútosti, viny a aj
možným impulzívnym správaním. Obžalovaný bol 28.06.2014, 16.07.2014, 27.04.2020 a 06.06.2020
ambulantne ošetrený na Príjmovej psychiatrickej ambulancii FNsP Prešov pre úzkostné stavy. Počas

druhej hospitalizácie žiadal o absolvovanie špecializovanej liečby gamblingu v OLÚP Predná Hora, kde
mu bola vystavená žiadosť

Podľa správy z Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta Banská Bystrica, obžalovaný bol
hospitalizovaný od 19.01.2017 do 10.02.2017, druhá hospitalizácia bola v dňoch od 15.02.2017 do

27.02.2017.

Rozkazom o uložení sankcie za priestupok, vydaným Okresným úradom Prešov, Odbor všeobecnej
vnútornej správy, oddelenie priestupkov, zo dňa 29.07.2020, bol A. B. uznaný vinným zo spáchanie
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého

sa dopustil tým, že dňa 31.05.2020 v čase od 17.00 hod. na ulici C. K. X L. C., zvonil a žiadal rozhovor E.
F. pred dverami jej bytu, pričom vie, že si to neželá a urobil tak už piatykrát od januára 2020, a tým jej robil
schválnosti, čím úmyselne narušil občianske pokarhanie schválnosťami. Menovanému bola uložená
sankcia podľa § 11 ods. 1 písm. a) s poukazom na § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch – pokarhanie.

Medzi obžalovaným a poškodenou prebehlo viacero finančných transakcii, keď obžalovaný poslal
poškodenej dňa 20.07.2018 sumu 100.000,00 €, dňa 19.05.2018 sumu 50.000,00 €, dňa 19.03.2018
sumu 50.000,00 €, dňa 12.04.2018 sumu 50.000,00 €.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov, sp.zn . 20C/55/2020 sú zistil, že uznesením zo dňa

11.8.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.8.2020 súd zakázal konanie, ktorým by obžalovaný
písomne, telefonicky, elektronicky alebo akýmikoľvek iným spôsobom kontaktoval poškodenú a jej syna
D. F., nar. XX.XX.XXXX, zakázal približovať sa k poškodenej a jej synovi na vzdialenosť menšiu ako 100
metrov s výnimkou účasti na konaní pred orgánom verejnej správy, zakázal obžalovanému vstupovať do
obydlia (domu) poškodenej a jej syna na adrese C. XX, XXX XX C. a vstupovať na nasledovné miesta

pracoviska poškodenej: a) kancelárske priestory spoločnosti C. G. D. D., so sídlom I. XX, XXX XX C.,
IČO: XX XXX XXX na adrese I. XX, XXX XX C., b) prevádzka lekárne na adrese I. XXXX/XX, XXX XX
C. prevádzkovanej spoločnosťou C. C. M., D., so sídlom I. XX, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX a c)
skladové priestory spoločnosti C. G. T. U. E. XX, XXX XX C.. Obžalovanému ďalej zakázal približovať
sa k obydliu (domu) poškodenej a jej syna na adrese C. XX, XXX XX C. na vzdialenosť menšiu ako 100

metrov a súd nariadil kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadených povinností vo vzťahu
k poškodenej technickými prostriedkami – osobným identifikačným zariadením kontrolovanej osoby,
zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby a zariadením varovania blízkosti chránenej osoby
a súd uložil obžalovanému podrobiť sa a strpieť inštaláciu hore uvedených technických prostriedkov
a za uvedeným účelom dostaviť sa na Okresnom súde Prešov k mediačnému a probačnému úradníkovi

neodkladne najbližší pracovný deň po doručení tohto uznesenia.

ZprobačnéhospisuOkresnéhosúduPrešovsp.zn.3Pr/80/2020,vyplýva,žejepodchytenésprávaniesa
obžalovanéhovovzťahukuzneseniuOkresnéhosúduPrešovsp.zn. 20C/55/2020zodňa11.8.2020. Zo
spisu vyplýva, že u kontrolovanej osoby A. B. neboli riešené žiadne bezpečnostné incidenty, ktorými by

A.B.porušilpovinnúzónu,priblížilsakobydliuchránenejosobynavzdialenosťmenšiuako100metrova
taktiež,abychránenúosobuA.E.F.,A.,kontaktovalpísomne,telefonicky,elektronickyaleboakýmkoľvek
iným spôsobom. Zo spisu tiež plynie, že chránená osoba pani F. probačnému a mediačnému úradníkovi
oznámila, že od 2.11.2020 je v Dubaji a bude sa tam zdržiavať dlhodobo a probačný a mediačnýúradník poukázal na niektoré porušenie povinností chránenej osoby podľa § 28 ods . 1zakona č.
78/2015 Z.z., a to konkrétne: - písm. a) chránená osoba nedodržiava prevádzkové pokyny používania
technických prostriedkov, - písm. e) povinnosť ohlásiť pred vycestovaním do zahraničia probačnému

a mediačnému úradníkovi túto skutočnosť najmenej päť pracovných dní pred vycestovaním, písm. f)
oznámiť probačnému a mediačnému úradníkovi zmeny podmienok, ak sú im tieto zmeny známe, písm.
h) dodržiavať ďalšie povinnosti ustanovené zákonom.

Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov MV SR vyplynulo, že obžalovaný

sa v období od 01.02.2016 do 24.08.2020 dopustil celkovo 23 priestupkov, z toho všetky to boli
priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, najmä za prekročenie povolenej rýchlosti.
Jedno konanie o priestupku zo dňa 14.02.2016 proti občianskemu spolunažívaniu bolo zastavené,
pričom sa malo jednať o vyhrážanie poškodenej, že ju zničí.

Obžalovaný bol doposiaľ 1 - krát súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn.

6T/14/2017 zo dňa 03.04.2019, právoplatným dňa 04.06.2020, kedy bol uznaný vinným z prečinu
skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b)
Trestného zákona spáchaného formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona za čo mu
súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom pri určení skúšobnej
doby v trvaní 1 rok., pričom hľadí sa naň akoby nebol odsúdený.

Zo správy o Obce Sedlice o povesti obžalovaného vyplýva, že A. B. má trvalé bydlisko na adrese D.
XXX, XXX XX D., spolu s matkou a bratom. Menovaný je slobodný, v obci sa však dlhodobo nezdržiava,
preto nie je možné o menovanom uviesť správanie sa na verejnosti ani jeho ďalšie povahové vlastnosti.
Jeho majetkové pomery nie sú známe. V obci nie je platcom dane z nehnuteľnosti a nebol riešený na

komisii pre ochranu verejného poriadku.

Zo správy OR PZ Prešov – Sever vyplýva, že A. B. sa správa slušne, susedia s ním nemajú žiadne
problémy, majú vedomosť o tom, že alkoholické nápoje požíva len príležitostne, doposiaľ s ním
obyvatelia nemali žiadne problémy.

Okresný súd zhodnotiac jednotlivé vykonané dôkazy samostatne, aj v ich súhrnne zistil, že zo strany
obžalovaného došlo období od februára 2020 do augusta 2020 ku konaniu spočívajúcemu najmä vo
vyhľadávaníprítomnostiaosobnejblízkosti akontaktovaniuA.E.F.,A., keďju osobnevyhľadával atiež
jej zaslal minimálne 113 textových správ a fotiek, s osočujúcimi, zastrašujúcimi a pochybným obsahom

vrátane dožadovania osobného stretnutia, prípadne telefonický rozhovor, a to proti vôli poškodenej, kde
v dôsledku svojho konania vzbudil u poškodenej strach a obavu o svoj život a zdravie a život a zdravie
svojho syna, čo zároveň negatívne vplývalo na poškodenú a podstatným spôsobom zhoršilo kvalitu
jej života.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a jeho obrana spočívala v podstate v tom,
že s poškodenou mal nedoriešené pracovné záležitosti, ktoré potrebovali doriešiť a zároveň si chodil
na sídlo firmy na I. K. XX L. C. preberať poštu, kde tiež popísal, že to bolo súčasťou jeho terapie, preto
poškodenú kontaktoval.

Aj keď obžalovaný poprel spáchanie skutku, popisujúc ako on vnímal spôsob komunikácie
s poškodenou, obžalovaný je však zo skutku usvedčovaný najmä výpoveďou poškodenej A. E. F., A.,
ktorá popísala samotný priebeh a okolnosti skutku kladeného obžalovanému za vinu, kde jej výpoveď
bola premietnutá do samotnej skutkovej vety.

Poškodená konkretizovala okolnosti, ako aj to, akým spôsobom jej to znepríjemňovalo život a bola
v strese z vyhľadávania a dožadovania jej prítomnosti zo strany obžalovaného, popísala správanie
samotného obžalovaného, ktoré ona považovala za veľký nátlak na jej psychiku a tiež to vnímalo
ohrozujúco.

Jej výpoveď je podporená aj výpoveďami svedkov D. F., A. N. B., I. D. a M. O. P., ktorí v obdobných
intenciách popísali správanie obžalovaného dopytujúceho sa o nevyžiadaný kontakt s poškodenou
a o neustále sa informovanie o poškodenej. Svedok D. F. potvrdil, že obžalovaný prišiel pred ich dom
veľakrát v priebehu roka 2020 a že obžalovaný zasielal poškodenej denne niekoľko správ, ktorých obsahvzbudzoval aj u svedka nervozitu a stres. Aj svedkyne A. N. B. a I. D. dosvedčili, že obžalovaný ich
šéfku – poškodenú podľa nich obťažoval, vyzvedal od nich informácie o poškodenej a dožadoval sa
osobného kontaktu s poškodenou, pričom bol dosť dotieravý. Aj svedkova vnímali jeho správanie ako

obťažujúce, stresujúce a nekomfortné.

Vierohodnosť žiadneho zo svedkov, ktorí obžalovaného usvedčujú zo skutku nebola žiadnym spôsobom
spochybnená.

V neprospech obžalovaného svedčia aj listinné dôkazy, najmä emailová komunikácia a fotografie, kde
to potom všetko v súhrne zodpovedá zistenému skutkovému stavu.

Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý konal nepochybne formou priameho
úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone
porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (objekt), kde v tomto prípade ide o ochranu

pokojného občianskeho spolužitia pred jeho hrubým narušením konaním, keď v tomto prípade páchateľ
bez privolenia vyhľadáva osobnú blízkosť obete alebo ju sleduje alebo ide o správanie, ktoré obeť inak
obmedzuje v obvyklom spôsobe života, teda ustanovenie chráni pred obťažovaním tak intenzívnym,
ktoré už ohrozuje psychickú a v niektorých prípadoch aj fyzickú integritu poškodeného, resp. jeho život.

Pokiaľ ide o objektívnu stránku prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm.
b), písm. c) Trestného zákona účinného do 05.08.02024, táto, aby bola naplnená, musí sa jednať
o dlhodobé prenasledovanie, ktoré je spôsobilé vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu o jeho život
alebo zdravie, život alebo zdravie jeho blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu
jeho života, tým že obžalovaný vyhľadáva osobnú blízkosť poškodeného alebo ho sleduje alebo ho

kontaktuje prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak
proti jeho vôli. Pre naplnenie znakov tohto trestného činu sa vyžaduje dlhodobosť prenasledovania iného
takýmto spôsobom. Pojem dlhodobosť nie je možné vykladať v každom prípade rovnako, ale záleží
aj na intenzite prenasledovania, ktorá má značný vplyv na dôsledky pre poškodenú osobu,
najmä z hľadiska narastajúcich psychických problémov vedúcich bezprostredne k zhoršeniu kvality jej

života. K podstatnému zhoršeniu kvality života poškodenej osoby môže dôjsť aj vyhľadávaním osoby
obžalovaným prostredníctvom SMS správ a telefonovaním proti jej vôli, k čomu v tomto prípade aj došlo.

Súd zároveň konštatuje, že trestný čin nebezpečného prenasledovania bol do Trestného zákona
zavedený práve ako reakcia na množiace sa prípady prenasledovania osôb vo forme útokov, ktoré sami

o sebe nie sú ešte trestnými činmi, v niektorých prípadoch ani priestupkami, avšak vo svojom súhrne
sú spôsobilé podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života, dokonca vyvolať dôvodnú obavu z možného
ublíženia na zdraví či horšej zdravotnej ujmy. Nebezpečné prenasledovanie je veľmi nebezpečným
zásahomdosúkromia,ktoréhozákladnýmznakomje,žepáchateľjeupnutýnaobeťadennejuobťažuje.
Takéto konanie nie je možné bagatelizovať.

Obžalovaný namietal, že poškodená ho aj sama iniciatívne kontaktovala, a komunikoval s poškodenou
v pracovných záležitostiach. V predmetnom prípade je potrebné rozlišovať komunikáciu, resp.
kontaktovanie, v pracovnej rovine, ktorú obžalovaný ani poškodená nepopierali a komunikáciu, ktorá
bola mimo tejto roviny, ktorá spočívala v množstve rôzne dlhých správ a dožadovania sa osobného

kontaktu zo strany obžalovaného, ktorý ju v rozhodnom období február 2020 až august 2020 vyhľadával
na miestach, kde sa najčastejšie v tom čase zdržiavala, v tom čase na ul. I. XX. Dožadovanie
osobného kontaktu skončilo až po vydaní neodkladného opatrenia Okresným súdom Prešov pod sp.zn.
20C/55/2020 zo dňa 19.8.2020, ktorým bol nariadený zákaz priblíženia sa. Následne aj samotný
obžalovaný neskôr počas výsluchu uviedol, že poškodenú kontaktoval, pretože potreboval jej psychickú

podporu, a teda potvrdil, že sa nejednalo len o komunikáciu v pracovných záležitostiach.

Je tiež potrebné diferencovať emaily týkajúce sa preberania pošty a pracovných záležitosti a emaily
o jeho vlastnom prežívaní situácii a obviňovanie poškodenej zo zlého psychického stavu alebo nešťastia
obžalovaného, zasielanie fotografií prepichnutého prsta (email zo dňa 20.04.2020), či zasielanie rôznych

správ s osočujúcimi, zastrašujúcimi a pochybným obsahom či nevyžiadaných emailov typu: „ja nie som
tebou posadnutý, ja si len chcem s tebou vykomunikovať niektoré záležitosti, nemýl si posadnutosť
s úctou, ja voči tebe prechovávam veľkú úctu!!!“, „Zuzka, nepijem, nehrám chodím do práce, dávam sado poriadku a ty na mňa stále kasles..To už bude tak navždy?“ „Vydržím čo vydržať má chlap!“. „si sa
ma zbavila bravúrne“ alebo „si hlupaňa“.

Podľa názoru súdu už samotný počet telefonátov a správ, ktoré súčasťou spisu a boli oboznámené,
je možné považovať za číslo presahujúce hranice bežnej komunikácie medzi osobami, najmä
ak si to poškodená neželala, pričom ho na to výslovne viackrát upozornila, bolo to pre ňu obťažujúce
a kde obsah komunikácie u poškodenej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie a podstatne zhoršil
jej kvalitu života sústavným narušovaním jej práva na ochranu súkromia, nevyžiadaným nadmerným

kontaktovaním.

Obrana obhajoby spočívala aj v tom, že obžalovaný namietal, že žiadnym spôsobom nebolo
preukazované, že celá komunikácia, ktorú predložila poškodená, pochádza z jeho telefónu a že
bol jej pôvodcom a ku komunikácii Signal uviedol, že je vytrhnutá z kontextu, a že nebol urobený
znalecký posudok na telefón, kde tiež nejde o celú jeho komunikáciu. Na jednej strane obžalovaný

ju najprv nepopiera, ale popiera, že je všetko jeho, predložené fotografie – printscreene považuje za
nezákonný dôkaz, na ktorý by sa nemalo prihliadať. Komunikáciu poprel až na nasledujúcom hlavnom
pojednávaní. Súd poukazuje na to, že na prvej strane komunikácie Signal (printscreen) (č.l. 163)
je uvedené telefónne číslo užívateľa aplikácie Signal, ktorý správy odosielal, a to s označením „A.
B.“ a s telefónnym číslom „+XXX XXX XXX XXX“ , kde ide o to isté telefónne číslo, ktoré uviedol

obžalovaný aj pri svojom výsluchu v prípravnom konaní ako svoj kontaktný údaj. V predmetnom
prípade nebolo však podľa názoru súdu nevyhnutné disponovať úplnou a podrobnou komunikáciu, ale
na vytvorenie si obrazu o správaní obžalovaného a na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu
nebezpečné prenasledovanie bola postačujúca aj čiastočná komunikácia, čo do obsahu a intenzity,
pričom poškodená na väčšinu správ neodpovedala vôbec. Mnohé boli zasielané poškodenej aj v

neskorých nočných hodinách, čo zhoršovalo tiež kvalitu jej života.

Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku obžalovaného, že poškodená mala prístup, resp. heslo na
emailovú adresu M. a teda si emaily mohla písať aj sama. Uvedenú argumentáciu považoval súd iba
ako účelovú a spôsob alibistickej obrany obžalovaného.

U obžalovaného nevznikli žiadne pochybnosti o jeho schopnosti ovládať svoje konanie a rozpoznať
jeho nebezpečnosť pre spoločnosť a je tu takisto preukázaná aj príčinná súvislosť medzi konaním
obžalovaného a následkom tohto trestného činu, keď teda v dôsledku konania obžalovaného, jeho
protiprávnym konaním u poškodenej podstatne zhoršil kvalitu jej života sústavným narušovaním jej

práva na ochranu súkromia tým, že aktívne vyhľadával proti vôli jej osobnú blízkosť a tá nemohla
vedieť, kedy sa obžalovaný v jej blízkosti objaví a alebo ju kontaktuje iným spôsobom, potom čo
zablokovala jeho telefónne číslo, nakoľko ju aj takto kontaktoval, proti jej vôli, kde v dôsledku jeho
konania zmenila bydlisko, presťahovala sa do Dubaja, pretože uvedené zásadným spôsobom zmenilo
spôsob uvažovania poškodenej o kvalitnom živote v Prešove, a kde uvedené konanie obžalovaného

poškodenásubjektívnevnímalaakonegatívum,kdetotoprestavovalpreňutakýstres,protiktorémubola
bezbranná. Zároveň súd dodáva, že zo strany obžalovaného išlo nie o náhodné alebo ojedinelé prejavy,
ale naopak zo strany obžalovaného išlo o vytrvalé a systematické konanie so stupňujúcou intenzitou
vybočujúce z bežných noriem chovania, čím je naplnená aj objektívna stránka.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd teda k názoru, že spôsob počínania obžalovaného
a okolností, za akých k tomu došlo umožňuje prijať záver, že konanie bolo takej intenzity a charakteru,
že došlo k naplneniu skutkovej podstaty žalovaného trestného činu po stránke objektívnej ako aj
subjektívnej.

Teda súd uzavrel, že obžalovaný A. B. v rozsudku svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty prečinu podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona účinného do 05.08.2024. Súd
teda zobral do úvahy právnu úpravu pre obžalovaného priaznivejšiu s odkazom na § 2 ods. 1 Trestného
zákona, keďže Trestný zákon v jeho osobitnej časti za prečin podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c)
Trestného zákona účinného do 05.08.2024 umožňuje uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok. Podľa

Trestného zákona účinného od 6.8.2024 by za trestný čin podľa § 360a ods. 1 je možné uložiť trest
odňatia slobody až na 2 roky.Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba
páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods.
4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie,

pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a
poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom nezistil žiadnu z
poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona a ani žiadnu z priťažujúcich okolností v zmysle §
37 Trestného zákona, keďže sa naň hľadí akoby nebol odsúdený.

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej

trestnej činností (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálne
prevencie).

Berúc do úvahy vyššie uvedené okolnosti dospel k záveru, že na uvedomenie si následkov konania

u obžalovaného práve vzhľadom na jeho charakter a okolnosti spáchania skutku ako aj následok, kedy
svojím konaním obžalovaný podstatným spôsobom zhoršil kvalitu života poškodenej a na dosiahnutie
účelu trestu súd ukladal trest v strede trestnej sadzby v trvaní a to v trvaní 6 mesiacov. Zároveň dospel k
záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom,
ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu, a preto výkon trestu podmienečne odložil

a určil skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov, ktorú považoval za primeranú na preukázanie, či aj len
hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu, lebo
bude povinný v skúšobnej dobe viesť riadny život, kde v opačnom prípade sa vystaví riziku, že súd a
to už aj v priebehu skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčil a nariadi výkon trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol podmienečne odložený.

Takýto trest súd považoval za primeraný a dostatočný na zabezpečenie účelu Trestného zákona
a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

Rozhodnutie neobsahuje žiaden výrok o náhrade škody, nakoľko poškodená strana si nárok na náhradu

škody neuplatnila v súlade s § 46 ods. 3 Trestného poriadku a takisto žiadny výrok o ochrannom
opatrení, a to s poukazom na výpoveď znalkyne A. P., ktorá nedoporučila žiadnu formu ochranného
protialkoholického, psychiatrického ani protitoxikomanického liečenia.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

6T/76/2021

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.