Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. marec 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17P/80/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123207188
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2123207188.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavavkonanípredsudkyňouJUDr.JohanouMáčajovouvprávnejvecistarostlivostisúdu

maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov - matka: C. D. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F., zastúpená: JUDr. Soňa Suchánová, advokátka so sídlom
Námestie sv. Anny 7269/20B, Trenčín a otec: C. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. B. XX, F.,
zastúpený: LOVÁSZ LEGAL s.r.o., Železničiarska 18, Bratislava, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá A., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to

nasledovne:

Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť:
- každý párny týždeň od nedele 18:00 hod. do nasledujúcej stredy do 16:00 hod.
- každý nepárny týždeň od piatka 8:00 hod. do nasledujúcej stredy do 16:00 hod

Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť:

- každý nepárny týždeň od stredy 16:00 hod. do nasledujúceho piatka do 8:00 hod
- každý párny týždeň od stredy 16:00 hod. do nasledujúcej nedele do 18:00 hod.

Rodičia si budú maloletú preberať a odovzdávať v mieste školského zariadenia, alebo bydliska rodiča,
od ktorého maloletá odchádza so školskými potrebami, riadne pripravenú na vyučovanie.

II. Otec je p o v i n n ý platiť na maloletú A. výživné vo výške 140,- EUR mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

Rodičia sú povinní uhrádzať mimoriadne výdavky maloletej každý v jednej polovici.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 27P/10/2022 - 92 zo dňa 30.05.2022 v časti
zverenia maloletej a č.k. 12P/63/2018 – 43 zo dňa 14.01.2019 v časti určenia výživného na maloletú.

Úprava počas vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov, jarných, letných a jesenných prázdnin

zostáva zachovaná v zmysle rozsudku Okresného súdu č.k. 27P/10/2022 - 92 zo dňa 30.05.2022.

IV. Vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ – otec maloletej A. sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 14.09.2023 domáha
zveriť mal. dcéru do striedavej osobnej starostlivosti Ako dôvody návrhu o zverení dcéry do striedavej

starostlivosti uvádza navrhovateľ, že jeho rodina funguje bezproblémovo, harmonicky a šťastne. A.
začala jeho manželku sama od seba oslovovať „mami“. Manželka má tiež syna z prvého manželstva.
Problémy A. začali, keď jej vlastná matka počula, ako A. povedala manželke navrhovateľa „mami“ a
dala najavo navrhovateľovi aj dcére, že sa to nesmie už nikdy opakovať. Odvtedy má dcérka psychické
problémy a má neustály strach pred matkou povedať niečo pozitívne o čase strávenom s nimi alebo
čokoľvek pozitívne na jeho manželku. To sa vystupňovalo tak, že si A. musela pred matkou a jej rodinou

vymýšľať na manželku zlé veci, pričom má v sebe potrebu dokazovať svojej mame, že ona je na prvom
mieste a nie nikto iný. Návrh na striedajú starostlivosť podáva hlavne kvôli A., sama veľakrát rozpráva o
tom, ako je zo všetkého rozhádzaná, čo sa týka hlavne školy. Nevie, kto v aký deň pre ňu príde, kedy ide
ku komu. Vidí v tom ustálenie dcérky, bolo by to bolo lepšie aj čo sa týka učenia v škole. U navrhovateľa
má zázemie, ktoré vníma a vytvárajú pre ňu kompletnú rodinu. Nikdy jej nezakazovali niečo hovoriť, vždy

sa mohla vyjadriť, nikdy nemala potrebu mlčať alebo sa báť niečo povedať aj pozitívne o čase strávenom
s matkou. Navrhuje striedanie pravidelne po týždni alebo spôsobom, ktorý by navrhli odborníci. Uvádza
aj dôvody, prečo naďalej nechce platiť výživné, nakoľko A. je u neho polovicu mesiaca, má u neho
vlastnú izbu, svoj vlastný šatník a svoj vlastný botník. Keď čokoľvek potrebuje, vždy jej všetko zabezpečí,
podporuje ju finančne aj v krúžkoch a nikdy si nepýta financie naspäť od matky. Nevidí dôvod naďalej

prispievať sumou 200,- eur matke. Na výchovu A. míňa rovnaké peniaze ako matka, či už na oblečenie,
stravu, hygienické potreby, lieky, atd'. V domácnosti navrhovateľa je ich 5. Pribudol syn F., manželka
je na materskej dovolenej a občas si privyrobí výzdobou v letných mesiacoch, aby sa to dalo všetko
utiahnuť finančne. jeho manželka má zvereného syna v starostlivosti, ten je u nich 24 dní v mesiaci. To
znamená, že náklady na život sú od posledného pojednávania úplne iné a zároveň má stále tú istú prácu

od rozvodu, plat sa mu zvyšoval štandardne kvôli inflácii, na začiatku roku 2024 sa mu bude zvyšovať
hypotéka o 250,- eur. Svoje výdaje otec špecifikoval na č.l. 40 spisu, a to v celkovej sume cca 2.689,-
eur, pričom príjem spolu s materskou a rodinnými prídavkami a s výživným na F. uvádza v sume cca
3.130,- eur.

2. Matka sa k podanému návrhu písomne vyjadrila dňa 18.10.2023 (č.l.23 a nasl.), nesúhlasí s návrhom
otca na zmenu zverenia mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (ďalej len „SOS“).
Poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu č.k. 27P/10/2022-92 zo dňa 30.05.2022, ktorý je len cca 1 rok v
platnosti a otec opätovne podáva nový návrh, napriek problémom, ktoré aktuálne existujú s fungovaním
súdom schválenej rodičovskej dohody o úprave styku, otec aktuálne nevie dodržiavať ani aktuálnu

úpravu styku, nakoľko často máva služobné zahraničné cesty mimo SR v rozsahu 2-3 dni, pričom v
tom čase vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú jeho súčasná manželka. V nedávnej minulosti -
koniec marca 2023 riešili obaja rodičia pomerné vážne problémy, pre ktoré boli predvolaní aj do školy
maloletej a zúčastnili sa pohovoru na pôde školy za účasti školského psychológa, triednej učiteľky a
vychovávateľa ŠKD z dôvodu, že maloletá má problémy s manželkou otca dieťaťa p. H.. Stretnutie

iniciovala samotná škola po tom, ako sa maloletá vyjadrila, že by sa chcela rozprávať so školským
psychológom a požiadala v škole o pomoc. Vychovávateľ ŠKD sa na uvedenom stretnutí vyjadril, že
maloletá je podľa neho tzv. „rozhádzaná“, keď má ísť zo školy k otcovi a naopak, ak má ísť dieťa po
škole k matke, takéto správanie dieťaťa vôbec nepozoruje. Maloletá manželku otca oslovuje „H.“, nikdy
ju sama od seba nezačala oslovovať „mami“, ako to tvrdí otec v návrhu. Maloletá sa vyjadrila, že ju otec s

jeho partnerkou požiadali o to, aby manželku otca v ich domácnosti oslovovala „mami“. Následkom toho
matka vybavila následne maloletej stretnutie u psychologičky p. I. v CPPaP Trnava, kde bola maloletá
cca 3-4x, psychologička ÚPSVaR Trnava priamo otcovi dieťaťa za prítomnosti matky vysvetľovala, že
nebol správny krok žiadať od dieťaťa oslovovať jeho manželku mamou, nakoľko mal. A. má vo svojom
živote len jednu biologickú matku a nemôže dve rôzne osoby takto oslovovať, inak sa v živote dieťaťa

vytvára zmätok a chaos. V domácnosti otca dieťaťa sú dve mal. deti a to dieťa manželky otca z jej
predchádzajúceho partnerského vzťahu a jedno spoločné dieťa otca mal. A. a jeho partnerky H.. Mal. A.
sa viackrát matke sťažovala na rôzny prístup k nej, čo veľmi citlivo vníma a pozoruje. Za najdôležitejšie
v danej právnej veci považuje názor maloletého dieťaťa, ktorý je nutné a potrebné v záujme dieťaťa
počúvať. Mal. A. sa matke vyjadrila, že nechce byť rovnaký čas u otca ako u matky (t.j. v intervale týždeň-

týždeň). Za preferenčného rodiča považuje matku a naopak, maloletá má problémy zvládať s ťažkosťamiaj v súčasnosti nastavený styk v rozsahu, ako je v rodičovskej dohode a nie to ešte tento rozširovať
na SOS. Podľa vyjadrení maloletej by si priala kratší styk s otcom ako je v súčasnosti. Nie je pravdivé
tvrdenie otca, že aktuálne maloletá trávi v jeho domácnosti polovicu času v mesiaci. Nástupom maloletej

do 1. ročníka základnej školy, rodičia po spoločnej dohode posunuli čas styku otca s maloletou tak, že
otec sa s mal. dieťaťom stretáva: v nepárnom týždni od vyzdvihnutia zo ZŠ v stredu do nasledujúceho
piatku do 08.00 hod., v párnom týždni od vyzdvihnutia zo ZŠ vo štvrtok do nasledujúcej nedele do 18.00
hod., kedy dieťa odovzdá v bydlisku matky. V danom smere sa však nejedná o SOS, matka navrhuje
uzavretie rodičovskej dohody, ktorá by kopírovala reálne upravený bežný styk otca s maloletou.

Matka považuje za skutočný dôvod návrhu otca dieťaťa to, že otec dieťaťa nechce prispievať na výživu
mal. A.. Poukazuje na to, že otec od 1. ročníka ZŠ, ani počas 2. ročníka ZŠ nebol ani na jednom
rodičovskom združení, otec neabsolvoval s maloletou ani jednu OČR, otec v čase, kedy nie je maloletá
u neho, nesleduje ani školskú aplikáciu Edupage, nemá prehľad o potrebách dieťaťa, nezúčastnil sa
1. vystúpenia maloletej. Pre maloletú je domov a zázemie u matky, kde sa cíti bezpečne a má oporu

v matke ako preferenčnom rodičovi. Maloletá dokonca plakala, keď sa dozvedela, že otec podal návrh
na súd na jej zverenie do SOS. Maloletá sa v domácnosti otca necíti v takej pohode ako je tomu v
domácnosti matky.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a to: obsah spisu tunajšieho

súdu sp. zn. 27P/10/2022, sp.zn. 12P/63/2018, písomnými vyjadreniami oboch rodičov maloletej,
rodným listom maloletej osoby, záznamom z informatívneho stretnutia zo dňa 27.10.2023, správou
Centra poradenstva a prevencie zo dňa 16.10.2023, potvrdenia zamestnávateľov rodičov ohľadne
príjmov, vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 21.06.2024, 27.9.2024,
daňové priznanie spol. J.,s.r.o. za rok 2023, výsluchom účastníkov konania, doklady preukazujúce

náklady účastníkov, pokladničné bloky, rozpisy nákladov a výdajov maloletej a účastníkov, pričom zistil
nasledovný skutkový stav:

4. Z rozsudku č.k. 27P/10/2022- 92 zo dňa 30.05.2022 vyplýva, že na základe schválenej rodičovskej
dohody bola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletou bol upravený

nasledovne: každý párny týždeň od stredy 12:00 hod. do štvrtka do 8:00 hod., od piatku 12:00 hod. do
nedele do 18:00 hod, každý nepárny týždeň v utorok od 12:00 hod. do stredy do 8:00 hod., vo štvrtok od
12:00 hod., do piatku 8:00 hod., s výnimkou období vianočných sviatkov, letných, jarných a jesenných
prázdnin, kedy bola úprava styku otca dohodnutá osobitne, a to: počas vianočných sviatkov každý párny
rok od 23.12. od 18.00 hod do 25.12 do 14.00 hod, od 27.12. od 16.00 hod do 29.12. do 16.00 hod, každý

nepárny rok od 25.12. od 14.00 hod do 27.12. do 16.00 hod, od 29.12. od 16.00 hod 2.1. nasledujúceho
rokado16.00hod,počasjarnýchprázdninvpárnomrokuodnedelepredchádzajúcejjarnýmprázdninám
od 18.00 hod do piatku do 16.00 hod, počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od stredy od
18.00 hod do utorka do 16.00 hod, počas letných prázdnin každoročne od 1.7. od 8.00 hod do 17.7. do
18.00 hod, od 1.8. od 8.00 hod do 14.8. do 18.00 hod, počas jesenných prázdnin každý párny rok od

predchádzajúceho pracovného dňa od 18.00 hod do nasledujúceho dňa jesenných prázdnin do 18.00
hod. Výživné otca bolo stanovené naposledy rozsudkom 12P/63/2018-43 zo dňa 14.01.2019 vo výške
200,- eur, uvedená suma výživného nebola doposiaľ zmenená.

5. Dňa 27.10.2023 rodičia absolvovali ISR, zo zápisnice vyplynulo, že obaja rodičia zotrvávajú na

svojich názoroch vyjadrených v písomných podaniach, súhlasili so zisťovaním názoru maloletej, pričom
sa zaviazali rešpektovať jej vyjadrenia. Rovnako sa vyjadril aj kolízny opatrovník.

6. V novembri 2023 bol vykonaný pohovor s maloletou, a to za prítomnosti psychologičky KS v Trnave,
kolíznej opatrovníčky a koordinátorky tunajšieho súdu, pričom maloletá si želala, aby jej výpoveď nebola

pred rodičmi zverejnená. Súhlasila s tým, že rodičia budú oboznámení s jej stanoviskom, podľa ktorého
na aktuálne nastavenom režime stretávania maloletá nechcela nič meniť, nakoľko uvedený režim jej
v danom čase vyhovoval.

7. Na pojednávaní dňa 13.12.2023 ( č.l. 54) sa zástupca otca pridržiaval písomného podania, otec

pri výsluchu uviedol, že dôvodom jeho návrhu na striedavú starostlivosť je ten, že malol. mu sama
začala hovoriť, že jej časté striedanie nevyhovuje. Už pri poslednom pojednávaní chcel otec striedavú
starostlivosť, ale sudkyňa mu odporučila vyčkať, dokiaľ bude A. chodiť do školy. Teraz je dlhší čas bez
malej, hlavne vtedy, keď ju odovzdáva v piatok v nepárnom týždni a následne si ju vyzdvihuje až voštvrtok v párnom týždni. Ohľadne tvrdenia matky, že často chodí na služobné cesty uviedol, že za rok
2022 a za rok 2023 iba jediný raz dcéra musela spať v jeho domácnosti bez neho, služobné cesty si
plánuje mimo času, keď má styk s maloletou.

8. Zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 13.12.2023 poukázala na to, že hlavnou motiváciou návrhu
otca nie je súčasný názor a záujem maloletej, ale osobná motivácia otca a jeho manželky a to, že chce
mať dieťa v striedavej starostlivosti, aby nemusel platiť výživné a aby to mal uľahčené v rámci logistiky-
jednoduchšie chystanie do školy a jednoduchšie plánovanie voľného času. Otec nerešpektuje názoru

súdu ani názor psychológov, že nie je vhodné, aby jeho manželku dieťa oslovovala matkou, žiada návrh
v celom rozsahu zamietnuť.

9. Procesný opatrovník na pojednávaní dňa 13.12.2023 uviedol, že v najlepšom záujme maloletej je,
aby sa rodičia na starostlivosti dohodli. S ohľadom na ISR a na názor dieťaťa, navrhuje, aby sa zosúladil
reálny stav stretávania otca s dieťaťom s právnym stavom, ktorý maloletej vyhovuje, cíti sa komfortne,

bezpečne. Má za to, že dieťa samotne vníma, ako keby teraz realizovala striedavá starostlivosť oboch
rodičov, a starostlivosť rodičov akoby bola rovnocenná. Momentálne reálny stav by nemenili. Apelujú na
otca, aby zvážil, či bude na návrhu trvať, znalecké dokazovanie nepovažujú za účelné a hospodárne.

10. V podaní otca zo dňa 18.4.2024 (č.l. 77) otec upresňuje, že návrh podal z dôvodu zmeny

podstatných skutočností od vydania posledného rozhodnutia súdu spočívajúcej v tom, že maloletá už
navštevuje základnú školu, pôvodné rozhodnutie je z hľadiska denného režimu maloletej fakticky ťažko
realizovateľné. Otcovi zároveň pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť o maloletého syna. Primárnou
motiváciou otca k ustáleniu styku je skutočnosť, aby maloletá mala rovnako stanovený režim osobnej
starostlivosti každý týždeň u iného rodiča, aby si sama vedela naplánovať a určiť svoje aktivity. Maloletá

nemá ešte dostatočný vek na to, aby vedela vyhodnotiť vopred, ktorý deň, o ktorej hodine, kto pre ňu
príde do školy a kedy bude párny a nepárny týždeň. Sama maloletá sa práve otcovi na tieto skutočnosti
sťažovala. Bolo by bolo oveľa jednoduchšie, ak by maloletá nestriedala domácnosti po 3-4 dňoch, ale po
týždni. Od zamestnávateľa K. A. L., s. r. o. dosahuje otec za posledných 12 mesiacov priemer 2.680,77,-
eur, do tohto priemeru je započítaná aj ročná odmena v mesiaci jún 2023, ktorá nie je garantovaná a

predstavuje nenárokovateľnú časť mzdy. Po odpočítaní tejto mimoriadnej prémie má otec priemerný
príjem2.477,-eur. Výdavkyotcasúvsúčasnostivrozsahu2.689,-Eur,pričomtietobudúvďakazvýšeniu
úrokovýchsadziebhypotekárnehoúveruvrozsahu2.980,-eur.Manželkaotcajenamaterskejdovolenke
s ich spoločným synom, pričom príjmovo je rodina odkázaná práve na príjem otca. Dňa 3.5.2022 im
pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Otcovi zároveň končí fixácia úrokovej sadzby na hypotekárnom

úvere z 0,3% na 4% ročne, v dôsledku čoho bude mať mesačnú splátku hypotéky o 300,- eur vyššiu.
Otec uvádza, že matka odovzdáva otcovi maloletú na styk nepripravenú bez jej akýchkoľvek osobných
vecí. Maloletá v deň prevzatia ide ráno do školy, a preto nie je v jej možnostiach si zbaliť a celý deň
mať so sebou všetky osobné veci do času prevzatia otcom po vyučovaní. Otec okrem toho, že platí
na maloletú výživné v rozsahu 200,- eur mesačne, maloletej hradí všetky náklady aj po dobu, kedy

je maloletá u otca, kupuje jej osobné veci a oblečenie, aby si na styk nemusela nosiť batožinu, hradí
maloletej výlety, mimoškolské aktivity, kupuje jej lieky, vitamíny a podobne. Maloletá má tak všetky
osobné veci zabezpečené duplicitne, tak u otca ako aj u matky. Okrem iného sa otec spolu s matkou
pomerne zúčastňuje aj na úhrade mimoriadnych výdavkov maloletej, napríklad za školské výlety a
krúžky. Rovnako maloletá býva polovicu času u otca. Otec nevidí dôvod, prečo by mal ešte nad rámec

týchto výdavkov platiť matke na výživu maloletej až 200,- eur mesačne. Otec poukazuje na skutočnosť,
že matka okrem výživného poberá na maloletú aj rodinné prídavky a aj daňový bonus, čo tvorí sumu až
vo výške 200,- eur mesačne navyše na maloletú. Otec sa domnieva, že jediný dôvod, prečo je matka
proti striedavej osobnej starostlivosti je skutočnosť, že matka by prišla o výživné na maloletú v rozsahu
200,- eur mesačne. Navrhuje tak striedavú starostlivosť v režime striedania sa po týždni bez určenia

výživného, alebo navrhuje zmeniť charakter starostlivosti z výlučnej na striedavú osobnú starostlivosť a
zmeniť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej v rozsahu 36,83,- Eur mesačne k rukám matky.

11. Na pojednávaní dňa 29.05.2024 ( č.l 93) matka pri výsluchu uviedla, že nie je pravda, že A. začala
hovoriť manželke otca ,,mama“ z vlastnej iniciatívy, sama A. matke povedala, že jej tak nechce hovoriť.

Podľanejvzťahdcérykmanželkeotcajenormálny.Niejepravdou,žepočaschorôbbyboladcérauotca,
dokonca v čase, keď mal otec malého syna, matka akceptovala, aby dcéra k nim nešla a nenakazila
ho. Nie je pravda, že by sa vždy dohodli na rodičovskom združení, vždy chodila ona. Otec začal chodiť,
až keď sa vyjadrili k uvedenému v rámci konania. Ohľadne výdavkov má za to, že úmysel otca v tomtokonaní je znížiť výživné, už zo stretnutia s koordinátorkou sa otec vyslovene vyjadril, že: ,,Ok, nechajme
to tak, ale čo s tým výživným“. Na začiatku šk. roku 2023 zakúpila všetky školské pomôcky, išlo o sumu
asi130,-euražiadalaodotcaúhradypolovice.Otecjejodpísal,žehradiťužnebudenič,okremvýživného

200,-eur, následne sa dohodli, že otec bude hradiť aj 24,-eur mesačne na balet. Keď ide dcéra k otcovi,
ona ju nebalí, zrejme u otca má iné veci, o tom sa dohodli už na začiatku. Malol. A. navštevuje 2.
ročník ZŠ, zdravotný stav má dobrý. Jej mesačné výdavky sú: strava v škole 8,-eur + strava doma cca
200,-eur, ošatenie 40 -50,-eur, krúžok 48,-eur, hygiena 10 - 20 eur, šk. potreby cca 15,-eur. S dcérou
žijú spolu v byte - celkové náklady sú 210,-eur (nájom 140,-eur, voda + elektrika 50,-eur, plyn 30,-eur

polročne), hypotéka sa tiež navýšila zo sumy 300,-eur na 650,-eur mesačne. Matka platí sebe aj dcére
životné poistenie v sume 80,-eur, benzín + výlety, vreckové 10,-eur, brejky kartička 10 – 15 eur, okuliare
uhradili s otcom na polovicu, však následne sa jej zlomilo sklíčko, úhrada stála ďalších 60,-eur, ktorú
zaplatila z časti vráteného benefitu Dôvery, stále zaplatila 10,-eur navyše. Boli na výlete aj s prespatím,
napr. vlakom v 5/2024 do Kľačianskej Magury, výdaje na dcéru predstavovali cca 75,-eur, v 4/2024
boli v Demänovej doline. Matka pracuje ako projektový manažér s mesačným príjmom cca 2.200,-eur

v čistom, v čase od 11/2023 – 2/2024 si privyrábala, chodila do práce aj po nedeliach. Mesačná mzda
matky predstavuje aktuálne cca 1.900,-eur.

12. Matka vo vyjadrení zo dňa 30.05.2024 (č.l. 96) uvádza že, vzhľadom na priemerný mesačný príjem
otca cca 2.680,- eur netto (vyplýva z potvrdenie o príjme, ktoré bolo prílohou vyjadrenia otca zo dňa

18.04.2024), pri dvoch vyživovacích povinnostiach s ohľadom na aktuálny rozsah styku otca s maloletou
podľa odporúčanej Metodiky MS SR by malo byť výživné na maloletú, ktorá navštevuje 1. stupeň ZŠ,
vo výške 14 % čistého príjmu povinného rodiča, t.j. 375,- eur. Súčasné výživné vo výške 200,-eur už
dlhodobejšie nespĺňa potreby mal. dieťaťa na výživu. Dôvody na zvýšenie výživného pre mal. dieťaťa
vidí v samotnom plynutí času, od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 5,5 roka, maloletá od

poslednej úpravy nastúpila na primárne vzdelávanie do ZŠ, má vyššie nároky bežné aj individuálne,
t.j, strava, hygiena, ošatenie, obuv, školské potreby, pribudli finančne náročnejšie záujmové aktivity
dieťaťa v podobe mimoškolskej záujmovej činnosti. Zmena pomerov nastala aj na strane otca dieťaťa
spočívajúca vo zvýšení jeho príjmu od poslednej úpravy výživného, tiež zvýšenie nákladov na bývanie
na strane matky v podobe navýšenia hypotekárneho úveru zo sumy 307,-Eur mesačne na 650,- eur

mesačne, t.j. zvýšenie o 111%, pričom matka poskytuje maloletej bývanie v rámci výkonu osobnej
starostlivosti. Matka tak žiada zvýšiť vyživovacia povinnosť otca k maloletej A. B. zo súčasnej sumy 200,-
eur na sumu 375,- eur s účinnosťou od podania návrhu na súd, vrátane uhradenia zročného výživného.

13. Vo vyjadrení zo dňa 16.07.2024 (č.l. 133) k protinávrhu matky na zvýšenie výživného otec na úvod

poznamenáva, že účelom ním podaného návrhu zo dňa 14.9.2023 bolo zverenie maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti. Otec uvádza, že sa stýka s maloletou každý párny týždeň 3 dni a každý nepárny
týždeň 4 dni, trávi tak s maloletou takmer rovnaký čas ako matka, má s maloletou vybudovaný silný
citový vzťah a maloletá je zvyknutá polovicu svojho času tráviť u otca. Maloletá polovicu dní (14 dní)
v mesiaci trávi u otca, obaja rodičia zdieľajú náklady na starostlivosť o maloletú pomerne a bydlisko

otca považuje maloletá za svoj druhý domov, má u otca zázemie, vlastnú izbu, v ktorej má všetky
svoje osobné veci, ktoré jej otec sám uhradil a zabezpečil. Otec maloletej plnohodnotne zabezpečuje
všetky základné veci, akými sú strava, oblečenie a hygiena, ako aj nadštandardné veci, akými sú
vreckové, výlety, mimoškolské aktivity, hračky, atď. Matka maloletú nikdy na styk riadne nepripravovala,
maloletú posiela na styk k otcovi v rozsahu 3-4 dni v týždni bez akýchkoľvek osobných vecí! Otec

tak maloletej zabezpečoval všetky veci, ktoré potrebuje jednak za účelom plnenia školskej dochádzky,
športových a voľnočasových aktivít. Otec zároveň hradí matke aj polovicu mimoriadnych výdavkov
potrebných napríklad pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti maloletej, alebo úhrady krúžkov, či iných
aktivít maloletej. Okrem výživného hradí maloletej všetky osobné veci, ošatenie, hygienu, stravu, hračky,
výlety, zdravotnú starostlivosť, lieky, krúžky a iné školské a mimoškolské aktivity maloletej. Matka okrem

výživného poberá na maloletú aj rodinné prídavky a aj daňový bonus, čo matke tvorí sumu až vo
výške 200,- eur mesačne. Otec má príjem z pracovného pomeru so zamestnávateľom K. A. L., s.r.o.,
za posledných 12 mesiacov dosahuje priemer 2.477,- eur po odpočítaní mimoriadnej odmeny, ktorú
obdržal v mesiaci jún 2023 (pred viac ako rokom), táto odmena bola výnimočná a jednorazová. Výdavky
otca sú v súčasnosti v rozsahu 2.980,- eur. Otec má manželku, ktorá je na materskej dovolenke s

ich spoločným synom, pričom príjmovo je rodina odkázaná práve na príjem otca. Dňa 3.5.2022 sa
otcovi narodilo dieťa, pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť, pričom najmladší syn otca má vyše 2
roky. Otcovi zároveň skončila fixácia úrokovej sadzby na hypotekárnom úvere z 0,3% ročne na 4%, v
dôsledku čoho má mesačnú splátku hypotéky o 300,- eur vyššiu než pôvodne. Tabuľkové výživné mápovahu metodického usmernenia a nie je možné ju striktne aplikovať na každý prípad bez prihliadnutia
na subjektívne pomery povinného rodiča. V danom prípade je nevyhnutné prihliadať, pri určení výšky
výživného na nasledovné subjektívne osobitosti predmetnej veci: a) otec má s maloletou tak rozšírený

styk, že tento má už teraz povahu striedavej starostlivosti, b) otec hradí maloletej nad rámec výživného
bez účasti matky všetky osobné veci ako oblečenie, hygienu, hračky, športovú výbavu, výlety, atď.; c)
otec hradí spoločne s matkou nad rámec výživného pomernú časť mimoriadnych výdavkov na maloletú
spočívajúcich v úhrade za mimoriadne školské a voľnočasové aktivity, krúžky, zdravotnícke pomôcky
a zdravotnú starostlivosť; d) matka odovzdáva maloletú na styk absolútne nepripravenú bez žiadnych

osobných vecí maloletej. Otec zároveň poukazuje na skutočnosť, že matka má rovnako vyživovaciu
povinnosť voči maloletej ako aj otec. Čistý príjem matky je priemerne vo výške 2.245,77,- eur za mesiac,
zarába pomerne nadštandardne, poberá na maloletú daňový bonus a tiež rodinné prídavky. Výdavky
matka ničím nepreukázala. Ak matke stúpli náklady v podobe navýšenia splátky hypotekárneho úveru
z 307,- Eur mesačne na 650,- eur mesačne, t.j. o 111%, toto nie je reálne možné, zrejme musela pri
refinancovaní hypotekárneho úveru zároveň aj skrátiť dobu splatnosti úveru, táto skutočnosť nemôže

byť na ťarchu otca. Matka sa dokonca snažila otca pod hrozbou podania návrhu na zvýšenie výživného
prinútiť k späťvzatiu návrhu, ktorým žiada otec zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti.
Táto skutočnosť vyplýva aj zo zvukového záznamu z pojednávania, ktoré sa konalo dňa 29.5.2024.
Motiváciou matky pre podanie návrhu na zvýšenie výživného teda nie je zvýšenie životnej úrovne
maloletej, nakoľko táto je už teraz nadštandardná, ale osobný majetkový prospech matky. Otec navrhuje,

aby súd návrh matky zamietol v celom rozsahu. Otec ohľadne príjmu manželky na pojednávaní dňa
02.10.2024 uviedol, že jej príjem tvorí 580,-eur – rodičovský príspevok + 2x 60,-eur prídavky na deti.

14.Matkavpodanízodňa10.9.2024(č.l.137)uvádza,žeaktuálnepravidelnévýdavkyjej amal.dieťaťa,
vrátane bývanie a pravidelné nevyhnutné poplatky a výdavky, sú spolu v sume 2.043,74,- eur mesačne,

otecuhrádzapravidelnemesačnelensumu200,-eurvýživnépodľarozsudkusúduovýživnomapolovicu
záujmovej aktivity mal. dieťaťa v sume 24,-eur mesačne, inak na mal. dieťa finančne neprespieva.
Poukazuje na elektronickú komunikáciu rodičov dieťaťa zo dňa 03.09.2024, z obsahu ktorej vyplýva, že
otec požaduje od matky, aby táto vozila kufor mal. dieťaťa do bydliska otca dieťaťa (citujú otca dieťaťa:
„Ja nebudem chodiť druhýkrát k vám, ten kufor si zober do práce a dovez ho ku nám o tej štvrtej, ja

pre neho určite nepôjdem.“). Otec sa nechce na výzvu matky spolupodieľať na navýšených výdavkoch
maloletej. Matka sama uhrádzala zvýšené výdavky na začiatku šk. roka.

Tiež poukazujú, že v spol. J., s.r.o., IČO: 53 858 591, so sídlom L. XX, M., je jediným spoločníkom a
konateľom p. H. B., manželka otca dieťaťa. Otec tvrdil, že táto poberá len dávku v rodičovskej dovolenke,

prídavky na 2 deti, iný príjem nemá. Manželka otca dieťaťa ako spoluposudzovaná osoba s otcom
vzhľadom na spoločné bývanie má príjem z podnikateľskej činnosti, t.j. najmä organizovania svadieb.
Na túto podnikateľskú činnosť má založenú aj webové sídlo, kde propaguje svoju prácu a činnosť M..
Ohľadne príjmu otca uvádza, že mimoriadna odmena v júni 2023 sa opakovala aj v júni 2024, nejednalo
sa o jednorazovú mimoriadnu odmenu, ale opakovanú odmenu, ktorá je súčasťou priemerného príjmu

rodiča za rok 2023 aj 2024. Matka si nepodávala návrh na zvýšenie výživného samostatne, nakoľko
sa nechcela s otcom dieťaťa dlhodobo súdiť. Až keď otec dieťaťa vyvolal súdne mimosporové konanie
a matka tomuto musí čeliť už od roku 2023, t.j. viac ako rok, je prirodzené, že ak už je matka ako
zákonný zástupca dieťaťa nútená byť účastníkom konania o zmene rodičovských práv a povinností k
mal. A. tak dlhé obdobie, podala si už protinávrh na zvýšenie výživného, jedná sa o právo matky. Celkové

náklady matka uvádza vo výške 2.043,- eur, z toho náklady maloletej A. predstavujú sumu cca 530,- eur.
Priemerný plat matky aj s odmenami uvádza 2.223,- eur.

15. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 27.09.2024 k opätovnému vypočutiu maloletej uviedol, že
vzhľadom na jej vypočutie v novembri 2023 aj psychologičkou v rámci „cochemského“ modelu, toto

považuje za zbytočne stresujúce a zaťažujúce maloletú, a to aj s prihliadnutím, že otec alternatívne
navrhoval ponechať maloletú v starostlivosti matky s možnosťou zníženia výživného.

16. V podaní zo dňa 18.12.2024 ( č.l 215) otec opätovne navrhol vypočuť maloletú A., nakoľko od jej
posledného výsluch v novembri 2023 uplynulo viac ako 12 mesiacov, maloletá vo veku X rokov je vekovo

a rozumovo na dostatočnej úrovni, aby vedela formulovať svoj názor.

17. Dňa 31.01.2025 súd vykonal opätovne, a to vzhľadom na požiadavku otca a uplynutie doby dlhšej
ako jeden rok, výsluch maloletej, táto si neželala informovať rodičov o jej prejavenom názore, súhlasilalen s tým, aby boli rodičia oboznámení so stanoviskom, že sa rozhodla vyskúšať režim striedavej
starostlivosti oboch rodičov. Bolo oboznámená s tým, že po skončení skúšobného režimu príde na súd
opätovne oboznámiť s tým, či jej režim striedania sa po týždni bude vyhovovať.

18. Na pojednávaní v januári 2025 súd navrhol rodičom aplikovať na skúšku režim striedavej
starostlivosti oboch rodičov vzhľadom na názor maloletej. Otec názor dieťaťa rešpektoval. So striedavou
starostlivosťou na skúšku v trvaní 2 mesiace súhlasil. Matka dieťaťa prejavila nesúhlas so striedavou
starostlivosťou na skúšku, má za to, že pre malol. A. 7 dní bez druhého rodiča bude pre ňu dlho, malol.

sa podľa matky mala pred oboma rodičmi súčasne vyjadriť, že to takto nechce. Matka má informácie
od malol., že táto bola 4 dni bezprostredne pred konaním posledného výsluchu u otca, kde to tento
s ňou intenzívne rozoberal, navrhoval jej rôzne alternatívy. Malol. je momentálne stavaná do pozície
toto konanie rozhodovať, čo nie je prípustné, súd má prihliadať na názor malol. dieťaťa, ale tento
nemá byť jediným rozhodujúcim faktorom. Matka nechce robiť zo svojho dieťaťa pokusného králika
v týždennej striedavej starostlivosti, keď má informácie, že to malol. sama nechce. Spochybňujú, že

toto malol. sama navrhla súdu na informatívnom výsluchu. Súd na pojednávaní apeloval na otca, aby
v prípade, ak maloletá prejaví záujem vrátiť sa do domácnosti matky skôr ako po 7-ich dňoch, jej
návrat k matke umožnil. Matka v prípade, ak by sa obdobná situácia vyskytla u nej, zavolá otcovi
a dohodnú sa. Ohľadne telefonovania súd vyzval rodičov, aby maloletá mala možnosť v prípade potreby
zavolať rodičovi, v ktorého starostlivosti sa práve nenachádza, resp. možnosť druhého rodiča v tom čase

kontaktovať maloletú.

19. Matka písomne oznámila priebeh skúšobnej striedavej starostlivosti , táto sa realizovala od 27.01.
do 23.02.2025, maloletá strávila 2 týždne u otca a 2 týždne u matky, pričom sa striedala po 1 týždni.
Maloletá sa podľa matky vyjadrila, že uvedený režim chcela absolvovať iba na obdobie 1 mesiaca,

následne sa chcela vrátiť k modelu, ktorý fungoval predtým. Matka poukázala na nevhodné reakcie otca
zo dňa 02.03.2025 po tom, čo mu maloletá oznámila, že nechce pokračovať v striedavej starostlivosti.
Išlo o neprimeraný verbálny tlak otca na maloletú na ďalšiu realizáciu striedavej starostlivosti, následkom
čoho bola maloletá evidentne nervózna, otcovi, ktorý jej vyčítal, že je z nej sklamaný, zničený, nemá
chuť sa ňou ďalej baviť, sa ospravedlňovala. O uvedenom incidente matka založila do spisu aj audio-

video záznam.

20. Otec sa k priebehu striedavej starostlivosti vyjadril, že tie týždne, v ktorých bola maloletá v jeho
starostlivosti, boli bez problémov, A. si pochvaľovala pravidelné učenie aj celkový čas strávený v rodine
otca. Otec považuje za správne, že režim je takto ucelený, stabilnejší, majú na seba viac času, aj na

učenie. Nie je vystavená u otca žiadnemu tlaku, mala možnosť kedykoľvek volať mame, nič jej nechýbalo
ani z osobných či školských vecí. Jediný problém sa vyskytol pri kontaktovaní sa s matkou, ktorá jej
napísala správu v znení: „Ty aj vieš, že máš mamu???“ ,čo maloletú rozrušilo a ovplyvnilo jej dovtedy
dobrú náladu. Rovnako tak vplývali na maloletú smutné smajlíky zasielané mamou, pričom maloletá sa
bála mame na obyčajnú otázku: „Ako sa máš?“ odpovedať pravdivo, že „dobre“, nakoľko vie, že si to

u mamy „pokazí“. Rovnako vhodne nepôsobili na maloletú telefonáty matky spolu s jej širšou rodinou,
kde jej všetci hovorili, ako im strašne chýba. Podľa otca matka takto robí na maloletú psychický nátlak,
sama maloletá sa vyjadrila, že jej to nerobí dobre. Rovnako nebol podľa otca správny matkou zvolený
spôsob konfrontovania maloletej s tým, či chce v režime striedavej starostlivosti pokračovať, keď matka
nútila odpovedať maloletú a postavila ju pred otázku: „No čo, ukončime to?“, resp. “Čo teda chceš?“,

nakoľko skúšobná striedavá starostlivosť malo podľa súdu trvať 2 mesiace.

21. Z potvrdenia zamestnávateľa otca - spol. K. A. L. s. r. o. ( č.l 89) vyplýva jeho čistý mesačný príjem
za 3/2023- 2/2024 v priemere 2.681,- eur.

Z potvrdenia zamestnávateľa otca K. A. L., s. r. o. za obdobie 1/2024- 8/2024 ( č.l 174) vyplýva jeho
čistý mesačný príjem v priemere 3.726,- eur.

Z potvrdenia zamestnávateľa otca K. A. L., s.r.o. za obdobie 1/2024- 12/2024 ( č.l 227) vyplýva jeho
čistý mesačný príjem v priemere 3.428,- eur.

22. Z potvrdenia zamestnávateľa matky (č.l. 91) vyplýva jej čistý mesačný príjem za obdobie 5/2023-
4/2024 v priemere 2.246,- eur.Z potvrdenia zamestnávateľa matky príjem za obdobie 4/2024- 9/2024 (č.l. 211) vyplýva jej čistý
mesačný v priemere 2.298,- eur.

Z potvrdenia zamestnávateľa matky za obdobie 10/2024- 12/2024 (č.l. 223) vyplýva jej čistý mesačný
príjem v priemere 2.656,- eur.

23. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZR. Dieťa má

teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu
nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu
podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby
s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi.
Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa). Dieťa oddelené od jedného alebo oboch rodičov má priznané právo udržiavať

pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa (článok 9
ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do
svojho súkromného života a rodiny a dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo
útokom (článok 16 Dohovoru o právach dieťaťa).

V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na

konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na

zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi,
to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

24.Striedavástarostlivosťpredstavujejednuzmožnostíakoupraviťstyksmaloletýmideťmiporozchode
ich rodičov. Je to model, kedy dieťa trávi s jedným rodičom približne rovnako dlhý čas ako s druhým
rodičom. Nemusí ísť o pomer 50:50, ale je snaha čo najviac sa tomuto priblížiť. Striedavá osobná
starostlivosť je také usporiadanie rodiny, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, avšak obaja sa odieťa starajú. Každý z rodičov by mal mať dieťa v starostlivosti aspoň 35% času. Dĺžka pobytu dieťaťa
u rodiča môže byť rôzna - od 1 dňa (najmä u malých detí) až po 1 rok (využíva sa u starších detí pri
väčších vzdialenostiach bydlísk). Pri dlhých pobytoch u jedného rodiča dieťa zvykne krátko navštevovať

druhého rodiča. Najčastejšie sa využívajú harmonogramy 2-2-3 dni, týždňový a dvojtýždňový (menším
počtom presunov znižuje náklady a šetrí čas).

25. Pre dieťa je najlepšie, ak sa rodičia spolu dohodnú na striedavej starostlivosti, nie je to však
nevyhnutné. Ak sa rodičia nedohodnú, môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti súd. V

tomto prípade musia mať obaja rodičia záujem starať sa o dieťa, byť schopní sa starať o dieťa a mať
na to podmienky. Deti potrebujú oboch rodičov. Kým v riadne fungujúcej rodine je samozrejmé, že
o deti sa starajú obaja rodičia, po rozvode býva dieťa zverené do starostlivosti len jednému z nich,
pričom druhý rodič tradične dostane možnosť byť s dieťaťom každý druhý víkend. Podľa odborníkov
je to príliš krátky čas na to, aby si dieťa mohlo aj naďalej zachovať rovnaký vzťah k obom rodičom
a zároveň je to pre druhého rodiča veľmi malý čas, aby mohol výchovne pôsobiť na dieťa. Zákonné

predpoklady pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti- tzv. „striedavky“ sú upravené v §
24 ods. 2 Zákona o rodine nasledovne: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem. Súd v takomto prípade môže zveriť dieťa do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie
zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov

dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa“ (§ 24 ods. 3
Zákona o rodine).

26. Z listinných dôkazov je zrejmé, že v čase podania návrhu (9/2023) navrhovateľom - otcom maloletej
A. B., v zmysle rozsudku č.k. 27P/10/2022- 92 zo dňa 30.05.2022 bola maloletá A. na základe schválenej

rodičovskej dohody zverená do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletou bol upravený takto:
každý párny týždeň od stredy 12:00 hod. do štvrtka do 8:00 hod., od piatku 12:00 hod. do nedele
do 18:00 hod., a každý nepárny týždeň v utorok od 12:00 hod. do stredy do 8:00 hod., vo štvrtok od
12:00 hod., do piatku 8:00 hod., s výnimkou období vianočných sviatkov, letných, jarných a jesenných
prázdnin, kedy bola úprava styku otca s maloletou dohodnutá takto: počas vianočných sviatkov každý

párny rok od 23.12. od 18.00 hod do 25.12 do 14.00 hod, od 27.12. od 16.00 hod do 29.12. do 16.00
hod, každý nepárny rok od 25.12. od 14.00 hod do 27.12. do 16.00 hod, od 29.12. od 16.00 hod 2.1.
nasledujúceho roka do 16.00 hod, počas jarných prázdnin v párnom roku od nedele predchádzajúcej
jarným prázdninám od 18.00 hod do piatku do 16.00 hod, počas veľkonočných sviatkov každý nepárny
rok od stredy od 18.00 hod do utorka do 16.00 hod, počas letných prázdnin každoročne od 1.7. od

8.00 hod do 17.7. do 18.00 hod, od 1.8. od 8.00 hod do 14.8. do 18.00 hod, počas jesenných prázdnin
každý párny rok od predchádzajúceho pracovného dňa od 18.00 hod do nasledujúceho dňa jesenných
prázdnin do 18.00 hod. V zmysle poslednej platnej úpravy podľa rozsudku č.k. 12P/63/2018-43 zo dňa
14.01.2019 bolo výživné otca stanovené naposledy vo výške 200,- eur, uvedená suma výživného nebola
doposiaľ zmenená.

27. Rodičia však aktuálne realizujú úpravu čiastočne pozmenenú v porovnaní s úpravou vyplývajúcou
z rodičovskej dohody z rozsudku, a to v nasledujúcom režime stretávania sa otca s maloletou:
- každý nepárny týždeň od stredy 16:00 hod. do nasledujúceho piatka do 8:00 hod.,
- každý párny týždeň od štvrtok16:00 hod. do nasledujúcej nedele do 18:00 hod.

Ide teda o režim, kedy v nepárnom kalendárnom týždni je maloletá u otca od stredy do piatka vrátane
2 prespatí, počas párneho týždňa od štvrtka do nedele vrátane 3 prespatí. Vzhľadom na nezrovnalosti
rodičovohľadnezodpovedaniaotázky,koľkočasustrávimaloletávaktuálnefungujúcomrežimesotcom,
súd rozpočítal čas strávený s otcom na hodiny, z čoho vyplýva, že u otca strávi celkovo 114 hodín z 2
týždňov (z 336 hodín). Uvedený čas strávený v 2-týždňovom intervale tak predstavuje 33,9 % celkového

času, súd takto nastavený styk otca v režime osobnej starostlivosti považuje sa široký styk, ktorý režim
sa už približuje k režimu striedavej starostlivosti. Nemožno však pri uvedenom prepočte dať otcovi
za pravdu, že trávi s maloletou rovnaký čas ako matka, nakoľko z uvedeného prepočtu vyplýva, že
smaloletoutrávivaktuálnomrežime1/3celkovéhočasu,resp.z2týždňov(14dní)maloletáuotcaprespí
5 nocí. Nie je teda pravda, že by aktuálne realizovaný styk otca s maloletou mal charakter striedavej

starostlivosti,podľasúdnejpraxe idestáleovýlučnústarostlivosťmatkyspomerneširokýmstykomotca.

28. V predmetnom konaní sa otec snaží dosiahnuť stav zverenia maloletej dcéry do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov so striedaním sa v týždňových intervaloch s cieľom ustáliť striedaniemaloletej u oboch rodičov, ako aj zrovnoprávniť rodičov v ich postavení, s uvedeným návrhom matka
nesúhlasí, nakoľko má za to, že sama maloletá si takýto režim fungovania neželá, nakoľko podľa nej je
spokojná s aktuálne nastaveným režimom striedania.

29. Súd má za to, že v konaní bolo preukázané, že základný predpoklad pre striedavú osobnú
starostlivosti, a to spôsobilosť ako aj záujem oboch rodičov dieťa vychovávať, je splnená, napokon toto
nebolo ani rodičmi spochybňované. Maloletá má toho času vytvorené stabilné výchovné prostredie tak
u matky, ako aj u otca, výchova otca a jeho osobná starostlivosť o maloletú nebola doteraz žiadnym

spôsobom namietaná, a to ani kolíznym opatrovníkom, ani matkou maloletej. V priebehu konania neboli
zistené žiadne skutkové okolnosti, ktoré by odôvodnili záver, že vhodnejšou formou starostlivosti o
maloletú v danom prípade by bola osobná starostlivosť jedného z rodičov- matky, a teda že by ňou boli
lepšie zaistené potreby dieťaťa.

30. Aj keď rodičia maloletej nedokážu spolu konštruktívne komunikovať ohľadne striedavej starostlivosti

(čo v podstate uznali i rodičia sami), nedokážu sa pri vzájomnej komunikácii odosobniť, nie sú
schopní nadhľadu v uvedenej téme, a to ani v záujme maloletej, toto nemôže byť prekážkou, ak by
striedavá starostlivosť mala byť v najlepšom záujme maloletej. Z nateraz fungujúceho režimu osobnej
starostlivosti matky so širokým stykom otca vyplýva, že rodičia na zaistení potrieb dieťaťa spolupracujú
aspoň v nevyhnutnej miere. Ak jedinou prekážkou pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je

nedostatočná komunikácia medzi rodičmi, pričom matka principiálne striedavú osobnú starostlivosť
odmieta, je možné uvažovať o nariadení striedavej osobnej starostlivosti.

31. Z priebehu viacerých pojednávaní súd nadobudol dojem, že rodičia svoje vzájomné návrhy
podmieňovali primárne iným zastretým cieľom, či už snahou otca o zníženie výživného prostredníctvom

podaného návrhu na striedavú starostlivosť, alebo naopak protinávrhom matky na zvýšenie výživného,
pričom jej primárnym cieľom bola zrejme požiadavka na otca, aby zobral návrh na striedavú starostlivosť
späť. Súd dáva však do pozornosti, že spoločným znakom konaní vo veciach starostlivosti súdu o
maloletých je, že v nich ide predovšetkým o záujem maloletých detí v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa. Výsledkom týchto konaní by teda nemalo byť vyriešenie sporu medzi účastníkmi konania, ale

zabezpečenie takého výsledku konania, ktorý zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého.

32. V súdenej veci otec podal návrh na striedavú starostlivosť, ak teda s uvedeným modelom
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v

záujme dieťaťa. Záujem dieťaťa v prípade striedavej starostlivosti má široký rozmer, nielen právny.
Pri posudzovaní pojmu záujem dieťaťa súd zobral do úvahy najmä názor dieťaťa, doterajší rodinný
stereotyp dieťaťa, osobnostné vlastnosti dieťaťa, kvalita vzťahu dieťaťa k rodičom, vzdialenosť bydlísk,
škola, pracovné možnosti rodičov, úroveň komunikácie rodičov a mnoho iného. Rodinný stereotyp, resp.
doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa samostatne predurčuje spravidla aj možnosti dieťaťa a

jeho schopnosť sa prispôsobiť zmenám. Ak sa obaja rodičia primerane podieľali na bežnej starostlivosti
o dieťa, venovali dieťaťu dostatok času, tak je dobrý predpoklad, že sa o dieťa dokážu postarať aj „v
striedavke“, každý samostatne. Dieťa je vtedy prirodzene ukotvené na oboch rodičov a v starostlivosti
jedného rodiča dokáže fungovať bez strádania druhého rodiča. Naopak, ak v rodine sú úlohy rodičov
v starostlivosti o dieťa nerovnomerne rozložené, tak dieťa je ukotvené viac na toho rodiča, ktorý sa o

neho stará.

33. Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti
dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu, v ktorom doteraz žilo. Názor
dieťa by mal byť obrazom kvality vzťahu rodiča s dieťaťom a jeho objektívne zistenie nie je jednoduchá

vec. Osobnostné vlastnosti dieťaťa, ako napr. schopnosť sa adaptovať, môžu mať vplyv na prežívanie
dieťaťa v špecifickom modeli striedania domácností či výchovných prostredí. Striedavá starostlivosť je o
schopnosti sa prispôsobiť. Úroveň komunikácie rodičov je pri „striedavke“ podstatná, najmä pokiaľ ide o
zabezpečenie riadnej výmeny informácii medzi rodičmi o podstatných veciach dieťaťa, napr. o školských
povinnostiach.

34. Za účelom zistenia názoru maloletej ohľadne pre ňu najvhodnejšej formy starostlivosti rodičov
súd zisťoval názor dieťaťa vypočutím, a to viackrát, pričom maloletá si vždy opakovane želala, aby
jej výpoveď nebola pred rodičmi zverejnená. Súhlasila s tým, že rodičia budú oboznámení len s jejvýsledným stanoviskom, pričom prvýkrát bola maloletá vypočutá v novembri 2023, v danom čase na
nastavenom režime stretávania maloletá nechcela nič meniť, realizovaný režim jej vyhovoval. Z výsluchu
maloletej vyplynulo, že vníma režim tak, že s oboma rodičmi trávi rovnako času, obaja sa jej rovnako

venujú, pekný vzťah má s oboma rodičmi, aj s partnerkou otca, a tiež s nevlastným bratom F.. Aj keď
vyjadrenia maloletej pri prvom výsluchu, kedy pôsobila uvoľnene, bola spontánna a komunikatívna,
evokovali dojem, že A. žije v ideálnych podmienkach a na zaužívanom režime nemá potrebu nič meniť,
je možné z jej slov vycítiť ochrannú pozíciu hlavne k osobe matky, ktorá striedavej starostlivosti nie je
naklonená, resp. si ju neželá. Zároveň si maloletá uvedomovala, že ponechaním doterajšieho režimu

raní svojho otca, ktorý si striedavú starostlivosť, na rozdiel od matky“ želá. V zásade maloletá pri prvom
výsluchu deklarovala vôľu zotrvať v nastavenom režime, ktorý vnímala ako čas rovnocenne strávený
s oboma rodičmi.

35. Aj napriek výsluchu vykonanom už v novembri 2023 bol názor maloletej zisťovaný opätovne, súd v
súlade s ustanovením § 43 ods. 1 ZR považoval za potrebné s ohľadom na uplynutie času viac ako jeden

rok zistiť opakovane aktuálny názor maloletej, a to aj z dôvodu rozporu medzi tvrdením matky, ktorá
uvádzala, že maloletá o striedavú starostlivosť záujem nejaví a tvrdením otca, že maloletej aktuálny
režim nevyhovuje a je v jej záujme striedavá starostlivosť. Súd pritom poukazuje aj na nález ÚS SR
sp.zn. II. ÚS 97/2013-67 zo dňa 10.07.2013, podľa ktorého „Súd je povinný v zmysle čl. 12 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa, § 43 ods. 1 zákona o rodine, resp. § 38 ods. 3 Civilného mimosporového

poriadku, vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, zisťovať, či deti boli s ohľadom na ich vek a rozumovú
vyspelosť schopné vyjadriť samostatne svoj názor, či vôbec a v kladnom prípade z akých zdrojov ich
názory zisťoval a či a akým spôsobom prihliadol na ich prípadné názory.“

36.Súdzdôrazňuje,žemaloletá,beztoho,abyjejbolikladenépriameotázky(nakoľkozmyslomvýsluchu

maloletého dieťaťa daného veku v konaní nie je urobiť ho zodpovedným za výsledok konania, a preto má
byť jeho názor súdom zisťovaný len nepriamo), sa vyjadrila, že režim striedavej starostlivosti vyskúša.
Z opakovaného výsluchu zo dňa 27.1.2025 realizovaného z podnetu otca vyplynulo, že maloletá síce
navonok vystupuje spontánne, ale je badať, že citlivo vníma zhoršenú komunikáciu medzi rodičmi od
posledného výsluchu, zasahuje ju to, veľmi by si priala, aby sa komunikácia zlepšila, z jej rozprávania

cítiť, ako sa sama seba robí zodpovednou za stav nekomunikácie jej rodičov a sama hľadá spôsoby, ako
im vyhovieť, bez toho, aby myslela primárne na svoj záujem a to, aký režim fungovania medzi rodičmi by
vyhovoval práve jej najviac. Maloletá prejavila záujem o realizáciu striedavej starostlivosti v týždenných
intervaloch na skúšku na 2 mesiace, po tom, čo jej uvedený režim bol vysvetlený. Bola oboznámená
aj s tým, že po skončení uvedeného skúšobného režimu príde opätovne na súd zhodnotiť svoj pocit

zo striedania sa u rodičov v týždňových intervaloch, uvedené jej bolo ponúknuté ako možnosť, pričom
maloletá nereagovala spôsobom, že by ju obťažovalo chodiť na súd, nebolo cítiť, že by bola uvedeným
prípadným ďalším výsluchom neúmerne zaťažená, je treba uviesť, že vyjadrila priateľský postoj a dôveru
k zamestnancom súdu.

37. Pri následnom výsluchu dňa 10.3.2025 pred súdom mal. A. ozrejmila fungovanie striedavej
starostlivosti jej očami. Je možné zhodnotiť, že maloletá obdobne ako pri poslednom stretnutí myslí viac
na svojich rodičov ako na seba, snaží sa pri hľadaní „najlepšieho riešenia“ stále prihliadať primárne na
rodičov, ako sama vraví, „aby neboli smutní“. Z jej prejavu vyplynulo, že režim striedania sa po týždni
jej nevyhovoval z dôvodu dlhého odlúčenia od druhého rodiča (rovnako uvádzala oboch rodičov), preto

sama iniciovala nastavenie režimu tak, aby nebola dlhodobo odlúčená od druhého rodiča, a to aj napriek
tomu, že rovnako jej nevyhovovalo časté sťahovanie sa od jedného rodiča k druhému. Bolo jej opätovne
vysvetlené, že primárne musí myslieť na to, aby bola spokojná ona sama s nastoleným režimom.
Je treba poukázať na zodpovednosť maloletej, ktorá sama starostlivo formulovala model striedania
u každého rodiča, pričom sa snažila systém nastaviť dokonca tak, že prepočítavala hodiny strávené

u jedného rodiča s hodinami strávenými u druhého s cieľom dosiahnutia pre rodičov spravodlivého stavu.
Výsledkom bolo to, že sama vytvorila režim fungovania tak, že v zaužívanom systéme ich doterajšieho
fungovania pridala jeden deň pre otca (jeden deň ubrala mame), a teda systém nastavila tak, že u otca
by trávila čas každý nepárny týždeň od stredy 16:00 hod. do nasledujúceho piatka do 8:00 hod., a každý
párny týždeň od stredy 16:00 hod. do nasledujúcej nedele do 18:00 hod., u matky by trávila zvyšný čas,

a to: každý párny týždeň od nedele 18:00 hod. do nasledujúcej stredy do 16:00 hod., každý nepárny
týždeň od piatka 8:00 hod. do nasledujúcej stredy do 16:00 hod.. Takto nastavený režim zhodnotil aj
súd ako vyhovujúci a vhodný model striedania sa maloletej u oboch rodičov. Je nutné zdôrazniť, že súd
uvedený maloletou zvolený režim považuje za najvhodnejší model, a to po starostlivom a komplexnomposudzovaní jej všetkých záujmov, nešlo len o prevzatie stanoviska maloletého dieťaťa a založenie
rozhodnutia iba na prianí dieťaťa. Súd dôsledne zvážil, čo je významné pre budúcnosť maloletej, t. j. aby
sa do jej výchovy zapojili obaja rodičia tak, aby maloletá mohla čo najviac ťažiť zo znalostí, skúseností,

výchovných schopností oboch rodičov a nielen jedného z nich; súd dbal o to, aby bolo rešpektované
právomaloletejnaudržovaniepravidelného,rovnocennéhoarovnoprávnehoosobnéhostykusobidvomi
rodičmi, ako aj s bratom a zároveň nebol zistený rozpor s inými záujmami maloletého dieťaťa.

38. V danom prípade bolo dokazovaním v konaní preukázané, že prvé dva zákonné predpoklady, a

to spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa a záujem o výchovu dieťaťa oboma rodičmi, sú splnené. U
oboch rodičov existujú vyhovujúce podmienky pre výchovu a starostlivosť o dieťa, pričom maloletá má
porovnateľné vrúcne vzťahy k obom rodičom (vrátane ďalších členov rodiny otca). Súd nespochybňuje
schopnosť otca starať sa komplexne o maloletú (či už o jej základné potreby, školské a mimoškolské
aktivity), ani vo všeobecnosti jeho právo ako druhého z rodičov túto starostlivosť vykonávať, pričom ani
z hľadiska osobnosti mal. A., ktorá sa javí ako nadmieru vyspelá a vyzretá, nie je striedavá starostlivosť

prekážkou a javí sa v záujme maloletej. Striedavá starostlivosť maloletej zabezpečí právo na zachovanie
a rozvoj pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho vzťahu k obom rodičom, pričom vzťah maloletej
k otcovi sa viac rozvíjal práve prostredníctvom ich širokého stretávania upraveného skorším rozsudkom.

39. Ako ďalší dôvod svedčiaci v prospech zverenia maloletej do striedavej starostlivosti je ten, že v novej

rodineotcapribudolmladšísúrodenec-F.(nar.XXXX),ktoréhomáA.rada,vzťahsnímsamaopisujeako
pekný, ku ktorému si postupne vytvára vzťah. Budovanie súrodeneckého vzťahu bude prirodzenejšie,
ak bude maloletá so súrodencom v pravidelnom kontakte bez dlhších prerušení. Pre osobnosť maloletej
môže byť podľa názoru súdu vyrastanie so súrodencom len na prospech maloletej A., maloletá sa môže
vo vzájomnej interakcii s ním naučiť schopnosti rešpektovať potreby iných ľudí.

40. Argument otca, že maloletá má byť v striedavej starostlivosti v týždenných intervaloch, nakoľko
to uľahčí logistiku tak pre rodičov, ako aj pre maloletú, tu súd poukazuje práve na názor maloletej,
ktorá s týmto režimom výslovne nesúhlasila, keď pociťovala potrebu blízkosti druhého rodiča, pričom
odlúčenie v trvaní 7-ich dní sa jej zdalo pridlhé. Súd má za to, že otec sa zameriaval pri tejto požiadavke

predovšetkým na dôvody, pre ktoré by bola striedavá osobná starostlivosť v záujme samotného otca, s
poukazovaním na to, že napokon maloletá už teraz u neho trávi rovnako dlhý čas, čo sa však neukázalo
ako pravdivé tvrdenie, pričom sa menej zaoberal tým, či by bola uvedená forma striedavej osobná
starostlivosť skutočne v záujme maloletej. Súd však zdôrazňuje, že v konaní starostlivosti o maloleté
dieťa je úlohou súdu sledovať najlepší hlavne záujem maloletého dieťaťa.

41. Rozhodnutie súdu o zverení maloletej do striedavej starostlivosti tak bolo v súlade aj s názorom
maloletej, pričom súd poukazuje na to, že názor maloletého dieťaťa je len jedným z východísk pri
rozhodovaní, a to z dôvodu, že maloleté dieťa vo svojom veku nemusí úplne vedieť posúdiť, čo je a čo nie
je v jeho záujme. „Názor“ maloletého sa v každom prípade nemusí rovnať pojmu „záujem“ maloletého.

Pre súd bolo pri výsluchu dôležité zistiť najmä dôvody, ktoré maloletú k požiadavke nerovnomerného
režimu striedania viedli. Zistené dôvody maloletej, a to neprimeranosť odlúčenia od druhého rodiča,
považoval súd za podstatné, pre ktoré by nariadenie rovnomernej striedavej osobnej starostlivosti v jej
veku (X rokov) zrejme nebolo v záujme maloletej. Je však vysoko pravdepodobné, že pri práci rodičov
na zlepšení ich komunikácie (pričom á nekonfliktná komunikácia je v záujme ich maloletého dieťaťa pri

akomkoľvek modeli starostlivosti) a zdravom vývine maloletej, nie je zverenie maloletej do rovnomernej
striedavejosobnejstarostlivostivtýždňovýchintervalochvbudúcnostivylúčené(keďžestriedaváosobná
starostlivosť je vo všeobecnosti ako model starostlivosti pre maloleté dieťa najvhodnejšia). V súčasnosti
však konkrétne okolnosti prípadu vedú súd k záveru, že by maloletej forma striedavej starostlivosti
v týždennom režime rovnomerného striedania skôr uškodila ako prospela, a teda za súčasných okolností

a za súčasného vývinového štádia dieťaťa nie je v záujme maloletej, preto súd návrhu otca v tejto časti
nevyhovel.

42. Súd režim nastavený maloletou vyhodnotili ako režim vyhovujúci záujmom maloletej, keď táto sa aj
v terajšom režime cíti komfortne, má za to, že čas je takmer rovnomerne rozložený pre jej oboch rodičov,

pričom samotná A. vylúčila možnosť fungovania v týždennom striedaní sa u rodičov. Z nového rozloženia
dní strávených u matky a otca vyplýva, že u matky strávi v 2-týždňovom intervale striedania sa 8 nocí
(oproti predošlej úprave 9 nocí) a u otca strávi 6 nocí (oproti predošlej úprave 5 nocí). Uvedený model
starostlivosti, napriek nerovnomernosti, predstavuje už striedavú starostlivosť, tzv. nerovnomernú, prijej prepočte na hodiny strávené u jedného rodiča vyplýva, že u otca mal. A. strávi 41% ( 138 hod.)
a u druhého rodiča 59 % (198 hod.) z celkového počtu hodín za 2 týždne (336 hod.). Ak v zmysle
súdnej praxe za nerovnomernú striedavú starostlivosť sa považuje režim, kde je dieťa v starostlivosti

jedného rodiča aspoň 35% celkového času, uvedený nastolený režim súd správne označil za striedavú
osobnú starostlivosť nerovnomerného charakteru. Označenie režimu (či ide o osobnú starostlivosť, resp.
striedavú starostlivosť) má následne význam pri nastavení výšky výživného na maloletú. V prípade
striedavejstarostlivostijemožnosť,ževýživnésúdneurčuje,uvedenéplatívprípadoch,akpríjmyrodičov
sú rovnaké, resp. porovnateľné. Ak však medzi príjmami rodičov sú výraznejšie rozdiely, súd stanoví

výživné iba tomu rodičovi, ktorého príjem výraznejšie presahuje príjem druhého rodiča. V súdenom
prípade otec dosahoval za obdobie posledných 12 mesiacov (1/2024- 12/2024) čistý mesačný príjem
v priemere 3.428,- eur. Z potvrdenia zamestnávateľa matky (č.l. 211) vyplýva jej čistý mesačný príjem
za 4/2024- 9/2024 v priemere 2.298,- eur. Z potvrdenia zamestnávateľa matky (č.l. 223) vyplýva jej čistý
mesačný príjem za 10/2024 - 12/2024 v priemere 2.656,- eur. Priemerný príjem matky za rok 2024 súd
tak ustálil vo výške cca 2.407,- eur (priemer za celkové obdobie od 4-12/2024). Rozdiel príjmov matky

a otca je tak cca 1.000,- eur, súd výživné otca vypočítal iba z uvedeného rozdielu.

43. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je
zákonnápovinnosť,ktorázaťažujeobochrodičov.Znamenáto,žeobajarodičiasúpovinnízabezpečovať
svojmu dieťaťu primerané a vhodné podmienky zabezpečujúce jeho plnohodnotný a všestranný vývoj,

vykonávať sústavnú a dôslednú starostlivosť o jeho výchovu, zdravie i výživu. Je zrejmé, že rodič
zabezpečuje a prispieva na výživu svojho dieťaťa podľa svojich možností, schopností a celkových
majetkových pomerov tak, aby dieťa participovalo na jeho životnej úrovni. Dôležitým aspektom
charakteru výživného ako výdavku fyzickej osoby je tá skutočnosť, že toto má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Rovnako pre určenie teoreticko- právneho východiska skúmania nároku aj v tomto

spore je nevyhnutné zdôrazniť, že trvanie vyživovacej povinnosti je z časového hľadiska ohraničené
objektívnou skutočnosťou, a to momentom, kedy je dieťa schopné sa živiť samostatne, teda z vlastných
zdrojov uspokojovať svoje životné náklady. Pri určovaní výšky výživného súd taktiež musí prihliadnuť
na rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom cieľom súdneho konania o určenie výšky výživného
je dospieť k ideálnemu stavu uspokojenia všetkých potrebných nákladov dieťaťa. Rovnako nemožno

opomenúť tú skutočnosť, že miera potrieb dieťaťa je veľmi individuálna a mení sa s prihliadnutím na
vek, vyspelosť, zdravotný stav, rozsah záujmov, formy prípravy na budúce povolanie dieťaťa.

44. Pokiaľ ide o súdnu prax, súd podporne vychádzal z Metodiky pre výpočet výživného rodičov k mal.
deťom - tzv. „tabuľkové výživné“ stanovené MS SR s prihliadnutím na počet vyživovacích povinnosti,

ako aj vek dieťaťa, ku ktorému súd vyživovaciu povinnosť stanovuje. V danom súdenom prípade súd
rozhodoval o výživnom otca v režime striedavej starostlivosti. V uvedenom období mal otec okrem
mal. A. ešte jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to k maloletému F., nar. XXXX. Z tabuľky MS SR
vyplýva, že vyživovacia povinnosť na dcéru A. by mala predstavovať 14 % z rozdielu príjmov rodičov
na dieťa v kategórii žiaka 1-stupňa ZŠ, ide tak o súdom stanovenú sumu 140,- eur (14% z ustáleného

rozdielu príjmov rodičov vo výške 1.000,- eur v systéme striedavej starostlivosti), pričom na ďalšie dieťa
by výživné malo predstavovať podľa tabuľky 12 % z čistého príjmu otca. Súd takto ustálenú sumu
výživného považuje za primeranú, slúžiacu predovšetkým na dorovnanie vyššieho príjmu otca (resp.
tomu zodpovedajúcej životnej úrovni) s príjmom matky. Ak aj matka deklarovala náklady na maloletú vo
výške cca 500,- eur mesačne, s prihliadnutím na príjem matky cca. 2.400,- eur, jej podiel na výživnom

by predstavoval podľa Metodiky pri jej jedinej vyživovacej povinnosti 20 % z čistého príjmu matky, čo
v prepočte znamená cca 480,- eur. Je tak zrejmé, že stanovené výživné zo strany otca vo výške 140,-
eur, pri zohľadnení výživného zo strany aj matky (cca 480,- eur), plne pokrýva potreby maloletej, ktoré sú
cca 500,- eur mesačne. Treba prihliadať samozrejme aj na skutočnosť, že počas striedavej starostlivosti,
v dni, kedy sa maloleté dieťa nachádza v starostlivosti otca, tento osobne plní vyživovaciu povinnosť

plneniami vo forme stravovania, ošatenia, bývania, uhrádzaním hygienických či zdravotných výdavkov,
ako aj plnením mimoriadnych výdavkov. Taktiež je zrejmé, že ak otec uvádza náklady na svoju rodinu
v celkovej sume 3.540,- eur mesačne, tak ako sú rozpočítané na č.l. 229 spisu, a to vrátane 200,- eur
uhrádzaného matke ako výživné + ďalších cca 300,- eur uhrádzaných ním osobne na mal. A. v čase
jeho starostlivosti, je zrejmé, že pri jeho priemernom mesačnom príjme za rok 2024 vo výške 3.430,- eur

od zamestnávateľa s prihliadnutím na príjem jeho manželky z materskej + prídavkov na deti v celkovej
výške 590,- eur (v úhrne ide o príjem rodiny otca v sume cca 4.000,- eur), je potom plne v schopnostiach
otca uhrádzať všetky výdavky ich rodiny (spolu s jeho manželkou), pričom je vysoko pravdepodobné,
že manželka otca má navyše príjem aj z jej podnikateľskej činnosti zo spol. J., L., vzhľadom na dôkazypredložené zo strany matky preukazujúce aktívnu činnosť spoločnosti v období 6-10/2023 (FB príspevky
na č.l. 188 a nasl.), a teda výživné stanovené súdom otcovi je v plne v jeho možnostiach a schopnostiach
pri jeho príjme.

45. Ak matka požadovala zvýšenie výživného od podania jej návrhu (resp. protinávrhu) dňa 31.05.2024,
tento súd považoval za nedôvodný, a to z dôvodu, že tak, ako bolo povedané, úprava práv k maloletej,
ktorú rodičia doposiaľ realizovali, bola síce osobná starostlivosť, avšak so širokým stykom jedného
rodiča- otca, ktorý vykonával túto starostlivosť o maloletú až v rozsahu takmer 34% z celkového času.

Z tohto dôvodu treba prihliadať na širší rozsah starostlivosti otca aj pri stanovení výživného. Súd má za
to, že výživné stanovené rodičmi na základe ostatne uzatvorenej rodičovskej dohody, bolo určené práve
s prihliadnutím na fakt, že obaja boli uzrozumení s tým, že v čase starostlivosti o maloletú u druhého
rodiča, tento sa o ňu bude starať, tzn. aj zakupovaním ošatenia, školských, hygienických potrieb atď.,
a s prihliadnutím na uvedené takúto rodičovskú dohodu uzatvorili. Napokon aj matka nepoprela, že
maloletú na styk s otcom nepripravovala, s vedomím, že u otca má vlastné ošatenie a iné veci osobnej

potreby. Ak teda otec uhrádzal na výživné sumu 200,- eur + 24,- eur ako náklady v 1/2 za krúžkovú
činnosť( pri jeho celkovo 2 vyživovacích povinnostiach), rovnako je treba prihliadať na vyživovaciu
povinnosť matky, ktorej čistý mesačný príjem bol za obdobie 5/2023- 4/2024 (obdobie rozhodné pre
stanovenie výživného od mája 2024, kedy matka podala návrh na zvýšenie výživného) v priemere
2.246,- eur. 20% z uvedeného príjmu matky predstavuje sumu cca 450,- eur spolu s výživným od otca

vo výške v tom čase uhrádzanej sumy 200,- eur dostatočne pokývalo náklady maloletej predstavujúce
sumu cca 500,- eur. Aj pri porovnaní výživného otca v režime striedavej starostlivosti, ktoré súd aktuálne
stanovil vo výške 140,- eur, súd má za to, že v režime, kedy otec mal maloletú iba o jeden deň menej
ako týmto rozsudkom nariadená striedavá starostlivosť, bolo výživné vo výške 200,- eur dostatočné,
opätovne s prihliadnutím na fakt, že maloletá mala u otca počas nastaveného režimu stretávania sa ním

zabezpečené ošatenie, ako aj ostatné potreby osobnej potreby. Na uvedenom nič nemení fakt, že otec
podľa matky odmietal uhrádzať mimoriadne výdavky, tieto súčasťou bežného výživného nie sú, aj keď
primeraným podielom sa na nich má podieľať aj druhý rodič.

46. Čo sa týka námietok zástupkyne matky ohľadne nevhodne kladených otázok na maloletú počas

výsluchu, resp. spochybňovanie odborného prístupu sudcu a koordinátorky voči maloletej, súd dáva do
pozornosti, že výsluchu maloletej sa zúčastnila aj psychologička Krajského súdu, ako aj koordinátorka
tunajšieho súdu, kolízna opatrovníčka, rovnako aj zákonná sudkyňa, čím bol dostatočne zachovaný
nestranný postoj zúčastnených osôb pri výsluchu. Výsluch maloletej je podrobne popísaný v zápisnici,
ktorá však nie je zverejnená rodičom, nakoľko si uvedené maloletá neželala, pre účely rozhodovania

v prípade podaného odvolania aj pre potreby Krajského súdu bude táto k dispozícii v osobitnej
uzatvorenej obálke. Skutočnosť, že z výsluchu maloletej vyplynuli iné závery, ako tie, aké si zástupkyňa
matky predstavovala, a aké by znamenali rozhodnutie súdu v prospech matky, nie sú dôvodmi na to, aby
bol výsluch maloletej spochybňovaný. Napokon strana matky neuvádzala ani relevantné dôvody, ktorými
spochybňovala názor maloletej iba tie, že maloletá prezentovala pred matkou iný názor ako ten, ktorý

skonštatoval sudca z výsluchu maloletej. Je treba dať do pozornosti ten fakt, že maloletá bola vystavená
pomerne veľkému konfliktu lojality vo vzťahu k obom rodičom, je zrejmé, že nemala úplnú slobodu a
voľnosť vyjadrenia vlastného názoru pred každým z rodičov, nakoľko k rodičom mala výrazne obranný
postoj, čo sa prejavovalo práve tým, že pred každým rodičom selektovala názor s cieľom neurobiť
rodiča smutným. Avšak práve názor vyslovený pred nezainteresovanými osobami, akými sú psychológ,

koordinátorka, či kolízny opatrovník, by mohol byť práve tým najobjektívnejší a skutočným názorom
maloletej A..

47. Na základe uvedeného po zhodnotení vykonaného dokazovania súd rozhodol o zverení mal. A. do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a ustálil sumu výživného otca vo výške 140,- eur. Zároveň

bola obom rodičom uložená povinnosť uhrádzať mimoriadne výdavky maloletej každý v jednej polovici,
nakoľko mimoriadne náklady nie je možné zahrnúť do bežných nákladov, avšak rodičia sa na nich musia
podieľať rovnakým podielom. Takto stanovené výživné považuje súd vzhľadom k potrebám maloletej
A. s prihliadnutím na jej vek, a tiež k možnostiam a schopnostiam otca pri jeho zistenom príjme za
primerané, ako aj k jeho ďalším vyživovacím povinnostiam, aj k nastavenému režimu nerovnomernej

striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

48. Nakoľko posledná úprava ohľadne úpravy práv a povinností k maloletej A. bola realizovaná
rozsudkami Okresného súdu Trnava č.k. 27P/10/2022 - 92 zo dňa 30.05.2022 a č.k. 12P/63/2018– 43 zo dňa 14.01.2019, vo výroku III. rozsudku súd zmenil uvedené rozsudky v časti zverenia
maloletého dieťaťa a určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu. Pokiaľ ide o režim počas
vianočných, jarných, veľkonočných a jesenných prázdnin, tento zostal nezmenený, súd ho ponechal v

zmysle predchádzajúcej úpravy, keď zmeny navrhované otcom neboli ani riadne odôvodnené, pričom
žiaden z rodičov neuvádzal problémy ohľadom styku v tomto období, ktoré by odôvodňovali potrebu
zmeny úpravy v uvedenom období. Súd teda ponechal úpravu styku otca (resp. jeho starostlivosť) počas
vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 18.00 hod do 25.12 do 14.00 hod, od 27.12. od 16.00
hod do 29.12. do 16.00 hod, každý nepárny rok od 25.12. od 14.00 hod do 27.12. do 16.00 hod, od 29.12.

od 16.00 hod 2.1. nasledujúceho roka do 16.00 hod, počas jarných prázdnin v párnom roku od nedele
predchádzajúcej jarným prázdninám od 18.00 hod do piatku do 16.00 hod, počas veľkonočných sviatkov
každý nepárny rok od stredy od 18.00 hod do utorka do 16.00 hod, počas letných prázdnin každoročne
od 1.7. od 8.00 hod do 17.7. do 18.00 hod, od 1.8. od 8.00 hod do 14.8. do 18.00 hod, počas jesenných
prázdnin každý párny rok od predchádzajúceho pracovného dňa od 18.00 hod do nasledujúceho dňa
jesenných prázdnin do 18.00 hod..

49. Nakoľko návrhu matky na zvýšenie výživného nebolo vyhovené, súd uvedený návrh zamietol vo
výroku IV. rozsudku.

50. Súd záverom apeluje na oboch rodičov, aby rešpektovali záujem maloletého dieťaťa a správali sa

a komunikovali spolu tak, aby mu vytvorili pokojné a láskyplné prostredie, v ktorom nebude pociťovať
negatívne emócie, od ktorých sa rodičia nedokážu odosobniť. Len pozitívny prístup rodičov umožní
pokojnú realizáciu starostlivosti o maloletú, jej zdravý psychický a fyzický vývin. Je samozrejmé, že
povinnosťou rodičov je vzájomne sa informovať o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, obzvlášť
v nastolenom režime striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

51. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa

konanie končí.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

52. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku IV. rozsudku
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti
prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu

spravodlivosti.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku
s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).