Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-7Cpr/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522203577
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3522203577.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, pred sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou, v spore žalobcu: Správa ciest

Trenčianskeho samosprávneho kraja, IČO: 37 915 658, so sídlom Brnianska 3, 911 05 Trenčín,
zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s. r. o., IČO: 52 536 891, so sídlom
Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
D. E. XXX, zastúpenému: Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka, so sídlom Pod Donátom 5, 965
01 Žiar nad Hronom, IČO: 44 465 203, o zaplatenie 5.522,17 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.522,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 5.522,17 Eur od 06.05.2022 až do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21.12.2022 bola súdu doručená žaloba, ktorou žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia
sumy 5.522,17 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.522,17 EUR od
06.05.2022dozaplatenia.Svojnávrhodôvodniltak,žeOkresnýsúdNovéMestonadVáhomUznesením
zo dňa 13.05.2021, sp. zn. 10Cpr/53/2019 – 111 schválil zmier medzi žalobcom a žalovaným v spore
vedenom Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 10Cpr/53/2019. Na základe Uznesenia

bol žalobca povinný žalovanému uhradiť sumu 16.908,- € brutto ako náhradu mzdy. V dôsledku
pochybenia účtovného oddelenia žalobcu pri postupe uhrádzania sumy uvedenej v Uznesení, zaslal
žalobca žalovanému na účet žalovaného namiesto sumy 11.385,83 € netto, sumu 16.908,- € brutto, čím
sa žalovaný bezdôvodne obohatil o sumu 5.522,17 €. Žalovaný mal pred vyplatením sumy uvedenej
v Uznesení k dispozícii Uznesenie, a zároveň žalobca zaslal žalovanému aj výplatnú pásku, z ktorej
vyplývala skutočnosť, resp. údaje o jeho čistej mzde, ktorú mu mal v súvislosti s Uznesením žalobca
zaplatiť, takže žalovaný si musel byť vedomý toho, že suma, ktorú obdržal, nekorešponduje so sumou,

ktorúmalvsúvislostisUznesenímavýplatnoupáskouobdržať,asprihliadnutímnavýškusumyuvedenú
v Uznesení brutto a výšku sumy podľa výplatnej pásky, musel žalovaný vedieť, že ide o chybu žalobcu vo
výplate mzdy a že na sumu, ktorú obdržal, v skutočnosti v takej výške nemá nárok. Po tom, ako žalobca
zistil, že omylom namiesto sumy 11.385,83 € netto vyplatil žalovanému sumu 16.908,- € netto, žalobca
viackrát vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, naposledy listom zo dňa 11.04.2022
s predmetom „Opätovná výzva na úhradu a predžalobná výzva“, kde žalobca vyzval žalovaného na
vrátenie,resp.vydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške5.522,17€,čovšakžalovanýodmietolurobiť

a doposiaľ tak ani neurobil. Predmetnú výzvu si žalovaný prevzal dňa 20.04.2022, pričom posledný deň
lehoty na vrátenie, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia bol deň 05.05.2022.2. Dňa 28.04.2023 Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vydal platobný rozkaz č. k. 7Cpr/24/2022 – 27,
ktorým vyhovel žalobnému návrhu v celom rozsahu.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 18.05.2023 odpor, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť.
Svoje podanie odôvodnil tým, že so žalobcom uplatňovaným nárokom čo do dôvodu ani čo do výšky
nesúhlasí, tento neuznáva v celom rozsahu. Pokiaľ žalobca opiera svoj nárok o bezdôvodné obohatenie,
poukazuje na to, že právna úprava bezdôvodného obohatenia v pracovnoprávnych vzťahoch sa značne
odchyľuje od úpravy podľa Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Z dikcie ustanovenia §

222 ods. 6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce vyplýva, že vrátenie neprávom vyplatených
súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností
predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené. Toto žalobca žiadnym
kvalifikovaným spôsobom nepreukázal a ani žiadnym kvalifikovaným spôsobom nemohol preukázať. Má
za to, a súdom schváleným zmierom podávam o tom dôkaz, že vyhlásením účastníkov sporu došlo k
vysporiadaniu všetkých práv a povinností týkajúcich sa pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným

ažalobcom,viďbod3Uznesenia.Niejesivedomýžiadnychnevysporiadanýchzáväzkovvočižalobcovi.
Ďalej so žalobcom nemôže súhlasiť ani v ďalších jeho tvrdeniach spočívajúcich v tom, že súd žalobcu
zaviazaluhradiťsumu16.908,00Eurbruttoakonáhradumzdy.VychádzajúczvýrokovejčastiUznesenia
je zrejmé, že súd zaviazal žalobcu k výplate sumy 16.908,00 Eur z titulu pracovnej zmluvy: uzatvorenej
medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom zo dňa 09.12.2015 a nároky s

ňou súvisiace (za čo považujem aj odvodové povinnosti zamestnávateľa za zamestnanca) a nie titulom
náhrady mzdy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má za to, že žalobca sa nemôže s úspechom
domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Záverom, z dôvodu právnej istoty, voči uplatňovanému
nároku žalobcom vznáša námietku premlčania.

4. Dňa 09.06.2023 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu vyjadrenie
k podanému odporu proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že sa v plnom rozsahu nestotožňuje
so skutkovými tvrdeniami uvedenými v odpore žalovaného. Žalovaný spochybnil nárok žalobcu čo
do dôvodu a výšky, pričom pri spochybnení do dôvodu uviedol, že žalobca nepreukázal, že ide o
bezdôvodné obohatenie v zmysle § 222 ods. 6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a to z

dôvodu, že nepreukázal, že žalovaný vedel alebo z okolností musel predpokladať, že ide o sumy
nesprávne vyplatené (v zmysle § 222 ods. 6 ZP), a podľa jeho názoru schváleným zmierom došlo k
vysporiadaniu všetkých záväzkom, pričom podľa jeho názoru súd zároveň zaviazal žalobcu k vyplateniu
sumy 16.908 Eur z titulu pracovnej zmluvy. Žalobca uvádza, že s týmto názorom sa nemožno v plnom
rozsahu stotožniť. Žalobca poukazuje na to, že v uznesení, ktorým súd schválil zmier bolo uvedené, že

žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 16.908 Eur brutto z titulu pracovnej zmluvy a teda už zo
znenia samotného uznesenia bolo zrejmé, že v uznesení uvedená suma podlieha daňovo-odvodovému
zaťaženiu. Žalobca ďalej uvádza, že preukázal, že žalovaný z okolností musel predpokladať, že v
prípade vyplatenej sumy 16.908 Eur ide o nesprávne vyplatenú sumu a to z dôvodu, že jednak v
čase vyplatenia sumy mal vedomosť o tom, že v uznesení bola uvedená suma 16.908 Eur brutto (a

teda mohol predpokladať, že táto suma podlieha daňovo-odvodovému zaťaženiu) a zároveň mu bola
doručená výplatná páska, ktorá obsahovala informáciu o jednotlivých odvodoch a ich výškach a zároveň
obsahovala informáciu o tom, aká suma v čistom (t. j. suma po splnení všetkých vyplývajúcich daňovo-
odvodových povinností) mu má byť zo strany bývalého zamestnávateľa zo sumy 16.908 Eur vyplatená
na účet (t. j. mzda na účet). V súvislosti s tým poukazuje žalobca na predloženú výplatnú pásku a

doručenku, z ktorej je zrejmé, že výplatná páska bola doručená. Odhliadnuc od toho, žalovaný bol zo
strany žalobcu vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný je osoba s vysokoškolským
vzdelaním, ktorá u žalobcu zastávala vedúcu pozíciu a preto nemožno pochybovať o tom, že žalovaný
pozná rozdiel medzi brutto a netto. Rovnako skutočnosť, že ide o náhradu mzdy, vyplýva zo samotného
pojednávania 10Cpr/53/2019, kde strany sporu rokovali, pričom pri určení výšky plnenia hovorili o

náhrade mzdy (nakoľko túto si vyčíslil žalovaný) a táto bola stanovená násobkom jeho mesačných
platov. Rovnako tak, bol žalovaný upozornený súdom na pojednávaní 10Cpr/53/2019, že má sumu
vyčíslovať v brutto, nakoľko sa z takéhoto plnenia platia odvody. Navrhujeme doplniť dôkaz nahrávku
z pojednávania 10Cpr/53/2019 z ktorej je zrejmé, že žalovaný poznal rozdiel medzi brutto a netto a
zároveň z tejto vyplýva, že pri určení sumy, ktorá sa má vyplatiť, šlo o náhradu mzdy. Zo všetkých

okolností teda jednoznačne vyplýva, že žalovaný mohol predpokladať, že ide o nesprávne vyplatenú
sumu.5. Dňa 29.06.2023 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu vyjadrenie,
v ktorom uviedol, že čo sa týka tvrdenia žalobcu uvádzaného vo svojom vyjadrení, že žalovaný pozná
rozdiel medzi brutto a netto, nakoľko je osobou s vysokoškolským vzdelaním a taktiež zastával vedúcu

pozíciu u žalobcu ako zamestnávateľa, tak toto odôvodnenie považuje za nedostačujúce a za žiadnych
okolností s ním nesúhlasí. Čo sa týka výplatnej pásky, tak jej vyhotovovanie je a aj bolo plne v rukách
žalobcuakozamestnávateľaatozakaždýchokolností.Vtomtosmerepodotýka,žežalobcompoužívaný
účtovný program a jeho príslušné parametre je možné prispôsobovať pre potreby žalobcu tak, aby
to následne čo najlepšie vyhovovalo záujmom žalobcu ako zamestnávateľa. Každopádne ak by aj

vychádzal z tvrdení žalobcu, že by skutočne malo ísť o náhradu mzdy, tak trvá na tom, že v právnej veci
č. k. 10Cpr/53/2019 by musel súd jednoznačne vyniesť rozsudok, že sa jednalo o náhradu mzdy, pričom
v tom prípade by bola výpoveď daná zo strany žalobcu neplatná a musel by ho naďalej zamestnávať v
rámci pracovného pomeru t.j. prideľovať mu prácu, platiť mzdu resp. náhradu mzdy a to až do tej doby,
kedy mu umožní riadne vykonávať prácu. V nadväznosti na uvedené, pokiaľ by sa jednalo o náhradu
mzdy ako tvrdí žalobca, tak postup pri náhrade mzdy a výpočte povinných odvodov a dane zo mzdy

by bol úplne iný ako zvolil žalobca. Žalobca vo výplatnej páske uviedol, že preddavok na daň je suma
3.542,06 EUR, pričom ak by však skutočne išlo o náhradu mzdy tak preddavok na daň by predstavoval
odlišnú čiastku a to sumu 2.932,62 EUR (16.908 - 1.473,15 EUR (odvody zamestnanca: sociálne
poistenie 796,83 EUR, zdravotné poistenie 676,32 EUR) - 3.894,42 EUR (odvody zamestnávateľa:
sociálne poistenie 2.203,62 EUR, zdravotné poistenie 1.690,80 EUR) = 15.434,85 základ dane), pričom

preddavok na daň predstavuje 19 % zo základu dane t.j. vyššie uvedená suma 2.932,62 EUR. To
isté by platilo aj pri vymeriavacom základe, ktorý je spravidla rovnaký ako hrubá mzda žalovaného
ako zamestnanca. Na výplatnej páske žalobca uviedol, že vymeriavacím základom je suma 16.908,00
EUR, avšak správne by to bol maximálny vymeriavací základ platný od 1. januára do 31. decembra
2021 vo výške sumy 7.644,00 EUR (žalobca si tak musel byť vedomý toho, že výpočet musí aplikovať

z maximálneho vymeriavacieho základu). Mzdu, ktorú ako zamestnanec nemohol zarobiť v dôsledku
toho, že mu zamestnávateľ znemožnil vykonávať prácu, ku ktorej bol zaviazaný podľa pracovnej
zmluvy, má povahu satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne aj sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý
bezdôvodne pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalovaným ako zamestnancom.
Pre konformný výklad dotknutých ustanovení Zákonníka práce je potrebné ustáliť moment vzniku

práva zamestnanca na vyplatenie náhrady mzdy. Správne ustáliť tento moment znamená ustáliť ho v
súlade so zmyslom a účelom právnej úpravy neplatnosti skončenia pracovného pomeru a nárokov z
neplatného skončenia pracovného pomeru, tak ako je obsiahnutá v ust. § 61 a nasl. zákona č. 311/2001
Z. z. Zákonníka práce. Pre posúdenie kedy, a či žalobcovi (t.j. zamestnávateľovi) v danom prípade
vznikla povinnosť vyplatiť zamestnancovi náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,

je potrebné v prvom rade vysporiadať sa s otázkou, aký vplyv má na povinnosť zamestnávateľa vyplatiť
náhradu mzdy zamestnancovi vedenie konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Uvedenou problematikou sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.
zn. 5 MCdo 8/2012 zo dňa 26.01.2015, ktorý možno na prejednávaný prípad analogicky aplikovať.
Taktiež zo strany žalobcu bolo vykonané prihlásenie ako aj odhlásenie žalovaného ako zamestnanca v

poisťovni: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. na jeden deň a to konkrétne 31.05.2021, pričom žalobca
zároveň odviedol príslušnú čiastku podľa dodanej výplatnej pásky. Čo sa týka diskusii z pojednávania
10Cpr/53/2019 ohľadom náhrady mzdy, ktorá mala medzi nimi ako stranami sporu prebehnúť, tak
ako to uvádza samotný žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 08.06.2023, na nič takého si žalovaný
nepamätá s poukazom na to, že toto svoje tvrdenie žalobca do dnešného dňa ani nijako nepreukázal.

Určite nie je pravdou, že žalovaný si sám určil resp. vyčíslil finančnú čiastku, ktorú mu mal žalobca
uhradiť. Výška finančnej čiastky bola určená na základe súdneho zmieru medzi nimi ako stranami
sporu a vzhľadom k tomu pre výpočet tejto finančnej čiastky boli použité tomu príslušné výplatné
pásky. Ako strany sporu túto finančnú čiastku spoločne odsúhlasili a zároveň tým potvrdili, že sú
medzi nimi vysporiadané všetky záväzky a pohľadávky, viď ods. 3 Uznesenia sp. zn. 10Cpr/53/2019

zo dňa 13.05.2021: „Súd sa oboznámil s podaním žalobcu spolu s prílohami, pričom strany sporu pred
otvorením pojednávania zhodne navrhli, aby súd schválil zmier nasledovného znenia: „Žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi 16.908,-Eur brutto do 30.06.2021 z titulu pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom zo dňa 09.12.2015.“ Na základe tejto
dohody strany sporu vyhlásili, že sú medzi nimi vysporiadané všetky práva a povinnosti týkajúce sa

pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom
zo dňa 09.12.2015 a nároky s ňou súvisiace s tým, že žalovaný uhradí trovy konania v rozsahu 600,-Eur
bez DPH, pričom žalobca si nebude uplatňovať vyššie trovy konania.“ S poukazom na uvedené samotný
ods. 6 Uznesenia sp. zn. 10Cpr/53/2019 zo dňa 13.05.2021, hovorí o tom, že: „Na základe vykonanéhodokazovania súd dospel k záveru, že návrh zmieru, ktorý uviedli strany sporu, je v súlade s citovanými
právnymi predpismi, preto ho schválil v plnom rozsahu.“ V tomto smere má za to, že Uznesenie sp. zn.
10Cpr/53/2019 vydané zo strany Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom bolo a aj je v súlade s

platnými právnymi predpismi ako aj s názorom príslušného súdu, ktorý bol kompetentný na prejednanie
a rozhodnutie v predmetnej vyššie uvedenej právnej veci. Odhliadnuc od všetkých okolností, v prípade
pokiaľ by žalovaný hypoteticky aj uvažoval nad samotnou náhradou mzdy ako požaduje žalobca v rámci
svojho vyjadrenia, tak ako som uviedol už vyššie, v prvom rade by o tom musel rozhodnúť súd a v
druhom rade by musel súd aj jasne uviesť v rozhodnutí finančnú čiastku na jeden mesiac ako aj to do

kedy má byť táto finančná čiastka uhradená. Vzhľadom k tomu, by potom musel samozrejme žalobca
v postavení zamestnávateľa postupovať ako pri normálnej mzde zamestnanca a riadne uhrádzať
každý mesiac daň ale aj ostatné odvody. Žalovaným uvádzané v predmetnom rozhodnutí absentuje,
pričom v samotnom Uznesení sp. zn. 10Cpr/53/2019 sa píše nasledovné: „Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi 16.908,- Eur brutto do 30.06.2021 z titulu pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako
zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom zo dňa 09.12.2015.“ V nadväznosti na uvedené

nesúhlasí čo do dôvodu ani čo výšky s tvrdením ako aj uplatňovaným si nárokom žalobcu vyplývajúcich
z bezdôvodného obohatenia žalovaného ako zamestnanca v zmysle § 222 ods. 6 zákona č. 311/2001 Z.
z. Zákonníka práce (titulom pracovnej zmluvy) a to vzhľadom k tej skutočnosti, že pokiaľ by sa jednalo
o náhradu mzdy a táto podliehala daňovo-odvodovému zaťaženiu ako tvrdí samotný žalobca bola by
výška jednotlivých odvodov z vymeriavacieho základu t.j. z hrubej mzdy v tom roku vo výške 35,20 %

povinnosťou zaplatiť práve zo strany zamestnávateľa a vo výške 13,40 % (sociálne poistenie spolu 9,40
% + zdravotné poistenie 4% = 13,40 %) zrazená z vymeriavacieho základu t.j. z hrubej mzdy mojej
osoby ako zamestnanca. Nesúhlasí s uplatňovaným nárokom zo strany žalobcu ako zamestnávateľa,
keďže bolo jeho povinnosťou odviesť odvody z vymeriavacieho základu t.j. z hrubej mzdy vo výške
35,20 % za žalovaného ako jeho zamestnanca. V tomto smere poukazuje na zákon č. 461/2003 Z. z.

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ak ide o odvody do sociálnej poisťovne ako aj na
zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov v prípade ak ide o odvody
do zdravotnej poisťovne, v ktorej je zamestnanec poistený.

6. Svedkyňa, E. F., na pojednávaní súdu dňa 27.01.2025 uviedla, že odvody a dane v mzdách počíta

softvér bez zásahu zamestnanca. Softvér používajú autorizovaný, ktorý používa celý TSK t. j. majú
odborníkov na oblasť soc. poistenia, zdrav. poistenia, daň z príjmu závislej činnosti. Títo zapracovávajú
všetky zákony, zmeny zákonov do softvéru. Nie je možné, aby odvod bol vypočítaný nesprávne. V tomto
konkrétnom prípade konzultovala výpočet aj so správcom s tvorcom programu a ten jednoznačne určil,
že výpočet je správny. Keby výpočet nebol správny, tak tieto výkaz vrátane príloh kde sú zapísaní všetci

zamestnanci v rozdelení na jednotlivé odvody, výkaz by neprešiel SP keby bol nesprávne vypočítaný,
tak ho SP neakceptuje. Nakoľko túto mzdovú agendu robí 30 rokov, tak vie, že tvorcovia programov
sú zodpovední za správnu implementáciu zákonov a svedkyňa ako užívateľ vždy konzultuje zmeny
zákonov s tvorcom, aby predišli nezrovnalostiam. Mzda bola uhradená na účet v plnom rozsahu.
Potvrdenie o príjme a výplatná páska boli zaslané poštou s doručenkou, ktorú majú k dispozícii,

ak bude potrebné. Tá bola založená do spisu spolu so žalobou a dátum prevzatia písomnosti je
01.07.2021.Svedkyňauviedla,žepredmetnúsumu16.908,-EURvypočítalaakobruttomzdu,alefyzicky
ju neuhrádzala, nakoľko nemá prístup k účtu.

7. Na pojednávaní súdu dňa 14.05.2025 vypovedal žalovaný, ktorý uviedol, že dňa 20.08.2019 musel

prevziať výpoveď. Prišli dvaja právni zástupcovia, od ktorých musel prebrať výpoveď, pretože inak by
mu ju doručili poštou s doručenkou. Následne podal žalobu a prvé súdne pojednávanie bolo v máji 2021,
kde mu protistrana ponúkla čiastku ako mimosúdne vyrovnanie. S touto súhlasili obe strany. Uviedol
vyhlásenie, ktoré mu bolo zaslané po prevzatí výpoveďou, že jeho bývalý zamestnávateľ mu nebude
prideľovať prácu ani platiť mzdu. Mal za to, že čiastku, ktorú obdrží, bude jeho a nebude už chodiť po

žiadnych súdoch ani nič riešiť, čo mu potvrdili aj doručeným dokladom. Nemá skúsenosti s vykonávaním
účtovníctva ani so mzdovými agendami. Nakoľko mal dohodnutú sumu 16.908,- EUR za konečnú, nemal
vedomosť, že by mal niečo z nej vracať protistrane, nakoľko bolo uvedené, že jej vyplatením sú medzi
nimi vysporiadané všetky práva a povinnosti. V minulosti počas trvania pracovného pomeru sa žalovaný
nikdy nesťažoval, že by mu bola od zamestnávateľa vyplatená suma nižšia, pričom zarábal približne

1.400,- EUR mesačne.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi predloženými v konaní,
výsluchom svedka, žalovaného a ďalším obsahom súdneho spisu, obsahom spisu vedeného natunajšom súde (predtým Okresný súd Nové Mesto nad Váhom) pod sp. zn. NM-10Cpr/38/2022
a NM-10Cpr/53/2019 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

9. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 10Cpr/53/2019 schválil súdny
zmier. Na základe predmetného uznesenia bol žalobca povinný žalovanému uhradiť sumu 16.908,- €
brutto ako náhradu mzdy. V dôsledku pochybenia účtovného oddelenia žalobcu pri postupe uhrádzania
sumy uvedenej v Uznesení, zaslal žalobca žalovanému na účet žalovaného namiesto sumy 11.385,83
€ netto, sumu 16.908,- € netto, čím žalovaný od žalobcu získal o 5.522,17 € viac, ako mal v zmysle

rozhodnutia súdu (a dohody strán sporu). Žalovaný mal pred vyplatením sumy uvedenej v predmetnom
uznesení k dispozícii jeho vyhotovenie, a zároveň žalobca zaslal žalovanému aj výplatnú pásku
doručenú žalovanému dňa 01.07.2021, z ktorej explicitne vyplývala skutočnosť, resp. boli zrejmé údaje
o jeho čistej mzde (netto), ktorú mu mal v súvislosti s uznesením žalobca zaplatiť. Po tom, ako žalobca
zistil, že omylom namiesto sumy 11.385,83 € netto vyplatil žalovanému sumu 16.908,- € brutto, žalobca
viackrát vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, naposledy listom zo dňa 11.04.2022

s predmetom „Opätovná výzva na úhradu a predžalobná výzva“, kde žalobca vyzval žalovaného na
vrátenie, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.522,17 €, čo však žalovaný neurobil.
Predmetnú výzvu si žalovaný prevzal dňa 20.04.2022, pričom posledný deň lehoty na vrátenie, resp.
vydanie bezdôvodného obohatenia bol deň 05.05.2022.

10. Takto zistený skutkový stav veci súd posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

11. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na
tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.

12. Podľa § 222 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor
zamestnávateľaaleboaksazamestnávateľbezdôvodneobohatínaúkorzamestnanca,musíobohatenie
vydať.

13. Podľa § 222 ods. 2 Zákonníka práce, bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový

prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce, vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od
zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy

nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

15. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17. Na podklade vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom ako zamestnávateľom
a žalovaným ako zamestnancom bola riadne uzatvorená pracovná zmluva na dobu neurčitú. Žalobca
dal žalovanému výpoveď z pracovného pomeru, ktorú žalovaný napadol na súde s tým, že sa domáhal

určenianeplatnostitohtoprávnehoúkonuazároveňsadomáhalzaplatenianáhradymzdy.Vrámcisporu
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. NM-10Cpr/53/2019 strany sporu (v opačnom procesnom
postavení) uzavreli zmier, na základe ktorého mal žalobca vyplatiť žalovanému sumu 16.908,- EUR
brutto do 30.06.2021 z titulu pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako zamestnávateľom
a žalovaným ako zamestnancom zo dňa 19.12.2015.

18. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 13.05.2021 vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.
NM-10Cpr/53/2019 jednoznačne vyplýva, že strany rokovali o náhrade mzdy a o urovnaní z pracovnej
zmluvy,očomsvedčískutočnosť,žeišlooindividuálnypracovnýsporazadohodnutousumounavýplatubolo uvedené „brutto“, čo je všeobecne známa skutočnosť, že ide o mzdu vyjadrenú „v hrubom“, teda
pred odvedením daní a poistného. Žalovaný v uvedenom konaní pred samotnou úhradou dostal výplatnú
pásku za obdobie máj 2021, kde bola uvedená predmetná suma 16.908,- EUR ako brutto a bola v nej

uvedená aj suma 11.385,83 EUR netto, a teda musel jednoznačne vedieť, že ak mu na bankový účet
prišla celá výplata v hrubom vyčíslení (brutto), tak došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu
bez právneho dôvodu vo výške 5.522,17 EUR (žalovaná suma v tomto konaní), nakoľko zo zákona je
zamestnávateľ povinný za zamestnanca odvádzať všetky dane a poistné plnenia, ktoré sa viažu k mzde
zamestnanca. Žalobca riadne vyzval žalovaného na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške

5.522,17 EUR v lehote 15 dní odo dňa doručenia, a to listom zo dňa 11.04.2022, ktorá bola žalovanému
doručená dňa 20.04.2022 a keďže nedošlo k včasnému plneniu zo strany žalovaného, súd uložil
žalovanému povinnosť vydať žalobcovi žalobou uplatnené bezdôvodné obohatenie s príslušenstvom,
teda uhradiť mu dlžnú sumu 5.522,17 EUR spolu s príslušenstvom, teda úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 5.522,17 EUR počítaného odo dňa 06.05.2022 do zaplatenia, t. j. odo dňa
nasledujúceho po uplynutí 15-dňovej lehoty na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktorá žalovanému

plynula od 20.04.2022, kedy žalovaný prevzal písomnú výzvu žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

19. Súd podporne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9CdoPr/13/2024 zo dňa 26.03.2025 v obdobnej veci, podľa ktorej „zamestnanec nie je povinný sám

odvádzať zo svojej mzdy daň a plniť odvodové povinnosti... V dôsledku pripísania sumy 25.200 eur na
účet žalovaného, sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 6.995,55 eura, prijatú
bez právneho dôvodu, pretože na účet žalovaného mala byť správne pripísaná suma 18.204,45 eura.
Uvedená skutočnosť bola žalovanému zrejmá z doručenej výplatnej pásky dňa 30. 6. 2021... súd preto
vyhodnotil ako nedôvodný argument žalovaného, že žalobkyňa si mala prednostne uplatňovať nárok na

náhradu škody voči zamestnancovi, ktorý odoslal platbu na účet žalovaného“.

20. V nadväznosti na uvedené súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť žalobcovi sumu
5.522,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.522,17 Eur od 06.05.2022
až do zaplatenia.

21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa odseku 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípade vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

22. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

24. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).