Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9C/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723212080
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8723212080.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, bytom: C. XXXX/XX, XXX XX D. E. F., štátne občianstvo:
Slovenská republika, právne zastúpeného: Mgr. Tomáš Čentéš, PhD., advokát, Stará Vajnorská 90, 831
04 Bratislava, proti žalovanému: Roľnícke družstvo Lučivná, Lučivná, 059 31 Lučivná, IČO: 00 199 745,
právne zastúpenému: LEGATE, s. r. o., advokátska kancelária, Dvořákovo nábr. 8/A, 811 02 Bratislava,
IČO: 35 846 909, o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobca je výlučným vlastníkom stavby rodinného domu so súpisným číslom 14,
postavenej na pozemku registra CKN s parcelným číslom XXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území

G., obec G., H. E., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18. 11. 2023 domáhal voči žalovanému určenia,
že je výlučným vlastníkom (1/1) stavby rodinného domu so súpisným číslom 14, postavenej na pozemku
registra CKN s parcelným číslom XXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území G., obec G., H. E.,
zapísanej na liste vlastníctva č. XXX. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami.
Žalobca, desaťročia žijúci v obci Ivanka pri Dunaji (predmestie hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislava), je výlučným vlastníkom nasledovných nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX,
k. ú. G., obec G., H. E.: 1. par. č. XXX, výmera 112 m2, zastavaná plocha a nádvorie, 2. par. č. XXX,
výmera 98 m2, zastavaná plocha a nádvorie, 3. rodinný dom, súpisné číslo XX, na pozemku parc. č. XXX
(právny vzťah k pozemku parcelné číslo XXX pod rodinným domom nie je evidovaný na liste vlastníctva),

4. hospodárska budova, súpisné číslo XXX, postavená na parcele č. XXX.
Žalobca sa stal vlastníkom rodinného domu so súpisným číslom XX na základe uzatvorenia kúpnej
zmluvy zo dňa 30.10.2017, ktorú ako kupujúci uzatvoril s predávajúcim – žalovaným. Okresný úrad
Poprad, katastrálny odbor povolil dňa 27.11.2017 vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu k stavbe
rodinného domu na základe tejto kúpnej zmluvy ako výsledku vkladového konania V-5581/2017 (viď
časť „titul nadobudnutia“ na priloženom liste vlastníctva č. XXX).
Uvedené vyplýva aj z priloženého rozhodnutia Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor zo dňa

27.11.2017, číslo vkladu: V-5581/2017, kde sa vo výrokovej časti uvádza, že:
„Podľa ustanovenia § 31 ods. 3 katastrálneho zákona povoľuje vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností k nehnuteľnosti: v katastrálnom území G. LV XXX Stavba rodinný dom so súpisným číslom
XX na pozemku registra C KN s parcelným číslom XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2v prospech A. B., rodné priezvisko Jurča, dátum narodenia XX. XX. XXXX, C. XX, XXX XX D. E. F. v
podiele 1/1“.
Všetko bolo v poriadku až do augusta 2023, kedy nerušené užívanie vlastníckeho práva žalobcu

narušil žalovaný. Dňa 23.08.2023 totiž doručil žalobcovi vo forme poštovej zásielky dokument s názvom
„Odstúpenie od kúpnej zmluvy V-5581/2017“ zo dňa 17.08.2023. Číslo poštovej zásielky, ktorou bolo
doručené odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobcovi, je RF950483711SK.
V odstúpení od kúpnej zmluvy žalovaný ako dôvod odstúpenia uviedol, že:
„Na základe Kúpnej zmluvy ste nadobudli Predmet prevodu – rodinný dom v obci Lučivná vo všetkými

súčasťami a príslušenstvom za kúpnu cenu 834,- EUR bez DPH, t. j. 1000,80 EUR vrátane DPH.
Bývalé predstavenstvo družstva Vám odpredalo rodinný dom do osobného vlastníctva za cenu, ktorá
predstavujezlomokskutočnejtrhovejhodnotytejtonehnuteľnostivsnaheriešiťVašunepriaznivúrodinnú
situáciu avšak s prísľubom, že sa nebudete voči družstvu chovať v rozpore s dobrými mravmi.
Bohužiaľ musíme konštatovať, že ste túto vzájomnú dohodu nedodržali a voči Roľníckemu družstvu
Lučivná konáte v rozpore s dobrými mravmi najmä konáte v rozpore s jeho hospodárskymi záujmami a

to uplatňovaním práv, ktoré Vám síce formálne svedčia ale nemáte skutočný záujem na ich realizácii.
Tým spôsobujete Roľníckemu družstvu Lučivná škodu a konáte proti záujmom družstva.
Vzhľadom na vyššie uvedené ste Roľnícke družstvo Lučivná uviedli do omylu, aby s Vami uzatvorilo
Kúpnu zmluvu za nápadne nevýhodných podmienok, spočívajúcich v evidentnom nepomere medzi
trhovou hodnotou Predmetu kúpy a kúpnou cenou dohodnutou v Kúpnej zmluve. Bývalé predstavenstvo

Roľníckeho družstva Lučivná s Vami uzatvorilo Kúpnu zmluvu za nápadne nevýhodných podmienok,
pričom bez uvedenia do omylu spočívajúcom vo Vašom prísľube nekonať v rozpore s oprávnenými
záujmami družstva by k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy nedošlo“.
Žalobca k citovanému uviedol, že kúpna zmluva bola uzatvorená na základe Zmluvy o budúcej (kúpnej)
zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.08.2017. V čl. II bod 2.1 tejto zmluvy o budúcej

zmluve sa uvádza, že:
„Nakoľko nehnuteľnosť uvedená v bode 1.1. tejto zmluvy toho času nie je zapísaná v evidencii
OkresnéhoúraduvPoprade,odborkatastrálny,zmluvnéstranysadohodli,žebudúcikupujúcizabezpečí
všetky úkony a podklady na jej zapísanie do evidencie Okresného úradu v Poprade, odbor katastrálny s
vlastníctvom k nej na budúceho predávajúceho, vrátane potvrdenia o pridelení súpisného čísla od obce

Lučivná, na čo mu bude budúci predávajúci nápomocný, a v prípade potreby za tým účelom budúci
predávajúci vydá budúcemu kupujúcemu príslušné splnomocnenia na jeho zastupovanie.“
Ďalej sa v bode 2.2. článku II zmluvy o budúcej kúpnej zmluve strany sporu dohodli, že:
„Zmluvnéstranysadohodli,ženajneskôrdo30dníodzapísanianehnuteľnostiuvedenejvbode1.1.tejto
zmluvy do evidencie Okresného úradu v Poprade, odbor katastrálny s vlastníctvom k nej na budúceho

predávajúceho (na list vlastníctva), budú povinné uzavrieť riadnu kúpnu v zmysle tejto zmluvy o budúcej
zmluve.“
Podľa čl. I bod 1.1. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve: „Budúci predávajúci je vlastníkom nehnuteľností –
stavby rodinného domu na pozemku parc. č. XXX, toho času bez súpisného čísla, v katastrálnom území
G., obec Lučivná, okres E., toho času nezapísaná v evidencii katastra nehnuteľností, a to v podiele 1/1.“

Podľa čl. III bod 3.1. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bola kúpna cena dohodnutá na sumu 1.000,- eur,
vrátane DPH.
Ako vyplýva z priloženého rozhodnutia Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor zo dňa 27.11.2017,
vkladové číslo: V-5581/2017, tak žalobca skutočne bol úspešný s vybavením súpisného čísla vo vzťahu
k predmetnej stavbe, keďže katastrálny odbor vo výrokovej časti rozhodnutia jasne hovorí o stavbe

rodinného domu so súpisným číslom XX, postavenom na pozemku registra CKN s parcelným číslom
XXX. Ide nepochybne o stavbu rodinného domu zapísanej na priloženom liste vlastníctva č. XXX.
Niet preto žiadny pochybností o tom, že kúpna zmluva bola uzatvorená a prevod vlastníckeho práva
zavkladovaný až na základe toho, že bola splnená podmienka v zmysle budúcej kúpnej zmluvy o
vybavení súpisného čísla vo vzťahu k predmetnej stavbe rodinného domu.

Kúpna cena 1.000,80 eura vrátane DPH bola žalobcom riadne zaplatená, to napokon v odstúpení od
kúpnej zmluvy nespochybňuje ani žalovaný. Namieta len jej výšku, ktorá sa mu zdá nízka. Žalobca
poukázal na vyhlásenie strán sporu ako zmluvných strán v čl. VI. kúpnej zmluvy zo dňa 30.10.2017, v
ktorom zhodne uviedli, že:
„Predávajúciakupujúcizhodneprehlasujú,žeobsahutejtozmluvyporozumeli,uzatvorilijupovzájomnej

dohode, slobodne, určite vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, ich
zmluvná a právna voľnosť nie je obmedzená, majú spôsobilosť na právne úkony a nie sú im známe
žiadne skutočnosti, ktoré by túto zmluvnú voľnosť obmedzovali. Predávajúci a kupujúci túto zmluvu
vlastnoručne podpísali, prejavujúc týmto svoj súhlas s jej obsahom.“Na platnosť a záväznosť tohto vyhlásenia žalovaného nemôže mať žiaden vplyv ani zmena v osobách
konajúcich v mene žalovaného – v roku 2017 to boli p. D. I. J. (vtedajšia členka predstavenstva družstva)
a p. J. J. (vtedajší predseda družstva), v roku 2023 je to p. K. L. (aktuálny predseda družstva), ktorý v

roku 2017 nekonal v danej veci v mene žalovaného a nebol ani v riadiacich štruktúrach žalovaného.
Kúpna zmluva a ani Zmluva o budúcej kúpnej zmluve neobsahujú žiadnu zmienku o nejakých údajne
nepriaznivých rodinných pomeroch žalobcu a o tom, že by v dôsledku nich mala byť nejako mimoriadne
znížená kúpna cena na sumu 1.000,80 eura s DPH. Toto je jednoducho lož a výmysel zo strany
žalovaného v zastúpení jeho novým predsedom.

Žalobca dlhé roky žije v D. E. F., kde od roku 2008 aj podniká prostredníctvom obchodnej spoločnosti
I., M., so sídlom C. XX, D. E. F. XXX XX, čo je zároveň adresa trvalého pobytu žalobcu (toho žalobcu,
ktorý si podľa tvrdenia žalovaného uvedeného v odstúpení od kúpnej zmluvy mal kúpiť starú malú
stavbu, ktorá dovtedy ani len nemala súpisné číslo, nevhodnú na trvalé bývanie, vyše 300 kilometrov
od jeho bydliska, aby si tak vyriešil nejakú svoju rodinnú situáciu). Žalobca pripojil finančný report
obchodnej spoločnosti I., s. r. o. prostredníctvom platenej prémium služby finančného portálu Finstat,

ktorý hodnoverným spôsobom dokumentuje hospodárske výsledky tejto spoločnosti od roku 2013 po
koniec roku 2022, čiže aj obdobie roku 2017 (čas kúpy nehnuteľnosti). Z uvedeného je vidieť, že žalobca
si dokázal na seba zarobiť dostatočné peňažné prostriedky, z ktorých mohol nerušene žiť svoj život v D.
E. F.. Slová žalovaného o nejakom mimoriadnom znížení kúpnej ceny a o nejakej zlej rodinnej situácii
žalobcu, sú výmyslom a nezakladajú sa na pravde.

Čo je skutočným dôvodom, pre ktorý sa žalovaný rozhodol odstúpiť od kúpnej zmluvy, je snaha
šikanovať žalobcu v dôsledku nasledovného. Žalobca ako človek, ktorého predkovia pochádzajú z
obce Lučivná, spoluvlastní v katastrálnom území obce mnohé pozemky, na ktorých žalovaný vykonáva
poľnohospodársku činnosť. V roku 2022 však spoluvlastníci žalobcu poprevádzali svoje spoluvlastnícke
podiely kúpnymi zmluvami na žalovaného ako kupujúceho, a to bez toho, aby svoje podiely najprv

v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka ponúkli žalobcovi ako ich spoluvlastníkovi v rámci jeho
predkupného práva k ich spoluvlastníckym podielom. Keď v tejto veci zašiel žalobca za pánom L.
(predsedom žalovaného) a upozornil ho na to, že došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu k
týmto prevedeným spoluvlastníckym podielom na žalovaného, tak pán L. sa vyjadril, že je si vedomí
tohto porušenia a toho, že by niekdajší spoluvlastníci prehrali súdne spory so žalobcom. Žalovaný

ponúkol žalobcovi, že si tieto podiely môže od neho odkúpiť. Žalobca si vzal čas na rozmyslenie, hoci
sa mu už od počiatku takýto návrh nepozdával (veď jeho predkupné práva boli porušené), avšak keď
neskôr prišiel opäť za pánom L., ten mu tvrdil, že takáto ponuka už ani nie je na stole a odmietol sa
s ním o tom ďalej baviť. Žalobca preto splnomocnil advokáta – pána doktora Petra Behúňa, so sídlom
kancelárie v Poprade, Námestie sv. Egídia 44, IČO: 52 461 092 – aby ho zastupoval vo veciach určenia

neplatnosti prevodov spoluvlastníckych podielov na žalovaného v dôsledku porušenia predkupného
práva žalobcu. Žalobca si za týmto účelom zvolil pána doktora A. z dôvodu, že v právne a skutkovo
podobných veciach už zastupoval iných klientov v sporoch so žalovaným. Pán doktor Behúň doručil
žalovanému Dovolanie sa neplatnosti Kúpnych zmlúv, datované zo dňa 26.07.2023. Rovnako doručil
dovolania zo dňa 26.07.2023 aj jednotlivým (niekdajším) spoluvlastníkom žalobcu, ktorí porušili jeho

predkupné práva – konkrétne p. N. O., bytom L. XX/XX, XXX XX G., p. F. O., P. XXXX/XX, XXX XX
E., p. F. Q., P. XXXX/XX, XXX XX M. R. Q., p. S. E., B. XXXX/XX, XXX XX E. a p. N. O., E. L. XXX/
X, XXX XX G..
Odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy zo dňa 30.10.2017 žalobca preto jednoznačne vníma ako
snahu pána predsedu žalovaného zastrašiť žalobcu, aby sa vo veciach porušenia jeho predkupného

práva nedomáhal súdnou cestou spravodlivosti a ochrany svojich práv a právom chránených záujmov.
Napokon, pán predseda žalovaného sa tým ani netají, keď v odstúpení od kúpnej zmluvy uvádza, že „...v
rozpore s dobrými mravmi najmä konáte v rozpore s jeho hospodárskymi záujmami a to uplatňovaním
práv, ktoré Vám síce formálne svedčia ale nemáte skutočný záujem na ich realizácii. Tým spôsobujete
Roľníckemu družstvu Lučivná škodu a konáte proti záujmom družstva.“

Žalobca uviedol, že nerozumie, čo má mať porušenie práv žalobcu spoločné s hospodárskymi
záujmami žalovaného. V slušnej demokratickej spoločnosti by predsa žalovanému malo prekážať to,
že spoluvlastníci, od ktorých kúpil ich spoluvlastnícke podiely, porušili práva žalobcu, v dôsledku čoho
ohrozili platnosť prevodov podielov na žalovaného. Čiže, ak chce žalovaný adresovať niekomu svoju
prípadnú frustráciu a hnev v dôsledku vzniku takejto situácie, tak sú to spoluvlastníci žalobcu, ale nie

žalobca, ktorý je v danej veci celkom nevinne. Hnev a frustrácia žalovaného by sa dali vysvetliť ešte
aj takým spôsobom, že to mohol byť práve zástupca žalovaného, kto nabádal spoluvlastníkov žalobcu
k prevodom ich podielov na žalovaného bez vedomia žalobcu. Avšak rozhodne nebol postup žalobcu
pri uzatvorení kúpnej zmluvy na stavbu rodinného domu v rozpore s dobrými mravmi, toto tvrdeniežalovaného považuje za absurdné a nezmyselné. Rovnako za absurdné a aj lživé považuje nejaký
údajný prísľub žalobcu z minulosti, že sa v budúcnosti vzdá svojich predkupných práv a že si ho nebude
uplatňovať vo vzťahu k spoluvlastníkom. Nech teda žalovaný hodnoverným spôsobom preukáže, že

žalobca takýto prísľub dal, ak takéto niečo tvrdí. Žalobca poukázal na § 150 ods. 1 Civilného sporového
poriadku.
Pokiaľ ide o právnu stránku veci, žalobca poukázal na nasledovné dôležité súdne rozhodnutia a právne
notoriety. Právo odstúpiť od kúpnej zmluvy je majetkovým právom zmluvnej strany, ktoré sa premlčuje
vo všeobecnej 3 ročnej lehote podľa § 100 ods. 2 a § 101 Občianskeho zákonníka (viď napr. judikát

Najvyššieho súdu SR R22/1995, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/53/2020, prípadne
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/247/2021). Kúpna zmluva, v ktorej bola dohodnutá kúpna
cena 1.080,- eur s DPH, nadobudla platnosť a účinnosť dňa 30.10.2017. Ak by aj čo i len teoreticky
vecne existovalo právo žalobcu na odstúpenie od kúpnej zmluvy (takéto dôvody neexistujú a ani nikdy
neexistovali), tak lehota na odstúpenie od kúpnej zmluvy by žalovanému uplynula dňa 30. 10. 2020.
Týmto žalobca teda vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k právnemu úkonu žalovaného v podobe

odstúpenia zo dňa 17. 08. 2023 od kúpnej zmluvy zo dňa 30. 10. 2017, ktoré bolo doručené žalobcovi
dňa 23. 08. 2023. Kúpna zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia o možnosti odstúpiť od nej. Zákonná
právna úprava kúpnej zmluvy v podobe ustanovení § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka taktiež
neobsahuje žiadne také ustanovenia o odstúpení od zmluvy, ktoré by umožňovali klasifikovať postup
žalovaného ako postup lege artis, čiže právom aprobovaný.

Pokiaľ ide o porušenie dobrých mravov, nie je zrejmé, v čom malo byť konanie žalovaného nemravné,
veďkúpnucenunavrhovalžalovanýakoniekdajšívlastníkpredmetnejstavbyrodinnéhodomuakupujúci
s ňou súhlasil. Poukázal v tejto súvislosti na základnú právnu zásadu „Nemo turpitudinem suam allegans
auditur“, a teda, že nik nemôže profitovať z vlastnej nepoctivosti. Ak totiž žalovaný tvrdí, že kúpna
cena je v rozpore s dobrými mravmi, tak tomu tak bolo aj v roku 2017, keď túto cenu sám navrhol

kupujúcemuaakceptovaljupodpisomzmluvyobudúcejkúpnejzmluveakúpnejzmluvy.Akmážalovaný
snahu odstúpením od kúpnej zmluvy šikanovať žalobcu z dôvodov už vyššie spomenutých a odradiť
ho od ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, tak žalobca sa bude brániť voči šikane
žalovaného všetkými dostupnými právnymi prostriedkami. Mimochodom, žalovaný dotknuté pozemky,
ktorých spoluvlastníkom je aj žalobca, naďalej využíva na svoje poľnohospodárske aktivity. Žalobca mu

v tom nikdy nebránil, čiže nerozumie správaniu sa žalovaného.
Pokiaľ ide o právne dôvody, pre ktoré sa žalobca rozhodol chrániť svoje práva určovacou žalobou podľa
Civilného sporového poriadku, tie sú nasledovné. Bezprostredne po tom, ako bolo žalobcovi doručené
odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy a ako bola vyznačená plomba o začatom záznamovom konaní
č. Z-2899/2023, kontaktoval žalobca prostredníctvom právneho zástupcu (Mgr. Tomáš Čentéš, PhD.)

dňa 30.08.2023 katastrálny odbor Okresného súdu Poprad. Vo svojom podaní zo dňa 30. 08. 2023
žalobca okrem iného uviedol, že:
„...neviem Vám v tejto chvíli zaslať svoju plnú moc na zastupovanie p. B., nakoľko sa nachádzam
na dovolenke v Turecku. Späť sa vrátim 09.09.2023. S pánom B. však spolupracujem dlhodobo a
poskytujem mu svoje služby právnej pomoci, preto sa obrátil na mňa hneď po tom, ako zistil, že na

LV č. XXX je zapísaná plomba Z-2899/2023, hoci som na dovolenke. Navrhujem preto postupovať
nasledovne.
V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo/229/2010 platí, že odstúpenie od zmluvy o
prevode nehnuteľností má vecno-právne účinky, avšak s tým, že práva dobromyseľného nadobúdateľa
nehnuteľnosti nie sú odstúpením od zmluvy dotknuté. Toto rozhodnutie bolo navyše publikované v

Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod publikačným číslom
81/2014, teda má povahu judikátu. Význam uvedeného rozhodnutia sa neprejavuje len v tom, že určuje
aké účinky má mať odstúpenie od zmluvy, ale tiež v tom, že determinuje postup Katastrálnych úradov
v prípadoch jednostranného zrušenia zmluvy.
Katastrálne úrady by mali v prípade, ak pôvodný vlastník nehnuteľnosti po odstúpení od zmluvy požiada

o zápis svojho vlastníckeho práva, doručiť odstúpenie od zmluvy druhej zmluvnej strane (kupujúcemu)
a vyzvať ju, aby sa v určenej lehote vyjadrila, či s odstúpením súhlasí. Súčasne, Katastrálny úrad
poučí kupujúceho, že ak s odstúpením od zmluvy nesúhlasí, je povinný podať v určenej lehote
príslušnú žalobu, inak dôjde k zapísaniu vlastníckeho práva pôvodného majiteľa. Ak dôjde k včasnému
preukázaniu podania žaloby, Katastrálny úrad záznam nevykoná, ale na liste vlastníctva vyznačí plombu

o začatom záznamovom konaní. V prípade, ak je kupujúci pasívny a odstúpenie od zmluvy nenamieta,
Katastrálny úrad zapíše záznamom vlastnícke právo pôvodného majiteľa.
Skutočnosť, že si Katastrálne úrady osvojili vyššie uvedený názor Najvyššieho súdu SR, potvrdzuje
nielen prax týchto úradov, ale aj stanoviská Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ktoré na uvedenýjudikát v Katastrálnom bulletine odkazujú a potvrdzujú správnosť postupu Katastrálnych úradov - napr.
Katastrálny bulletin 1/2019, odpoveď na otázku č. 24.
V zmysle toho Vás chcem požiadať, aby ste do mojej elektronickej schránky advokáta na slovensko.sk

zaslali výzvu na vyjadrenie sa k odstúpeniu od zmluvy, na základe ktorého vedie katastrálny odbor
konaniepodč.Z-2899/2023.E.B.savmojomzastúpenívpríslušnejlehoteoficiálnevyjadríkodstúpeniu
od zmluvy zo strany predávajúceho družstva.“
Právny zástupca žalobcu doplnil svoju plnú moc po návrate z dovolenky v podobe prílohy podania zo
dňa 12.09.2023, ktoré doručil Okresnému úradu Poprad, katastrálny odbor.

Dňa 28.09.2023 právny zástupca žalobcu prevzal od Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor
dokumentsnázvom„VyjadreniekukonaniuZ-2899/2023“zodňa14.09.2023,vktoromúradokreminého
uviedol, že „Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor bude postupovať v zmysle rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6 Sžo/229/2010.“
Natoreagovalprávnyzástupcažalobcuobratompodanímzodňa28.09.2023adresovanýmokresnému
úradu, kde uviedol, že:

„Dnes, dňa 28.09.2023 som prevzal od okresného úradu, katastrálny odbor dokument vo veci
"Vyjadrenie ku konaniu Z-2899/2023", datovaný ku dňu 14.09.2023, č. OU-PP-KO-2023/0201, vybavuje
pani magisterka H.. Dovoľte mi uviesť, že v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6
Sžo /229/2010 týmto p. B. ako vlastník v predmetnej veci oznamuje katastrálnemu odboru, že považuje
predmetné odstúpenie od kúpnej zmluvy V-5581/2017 zo strany Roľníckeho družstva Lučivná za

neplatné, a to aj z dôvodov, o ktorých sme sa už zmienili v podaní zo dňa 30.08.2023. Detailnejšie sa
o nich zmienime v žalobe, na ktorej podanie nás má písomne vyzvať v zmysle Civilného sporového
poriadku okresný úrad, katastrálny odbor. Zdvorilo preto prosíme, aby súd procesne ďalej postupoval v
zmysle spomínaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.“
Následne okresný úrad doručil dňa 19. 10. 2023 právnemu zástupcovi žalobcu výzvu zo dňa 05. 10.

2023, v ktorej uviedol, že:

„Podľa doručeného návrhu prevádzajúci odstupuje od kúpnej zmluvy zo dňa 30.10.2017 a preto Vás
Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor, ako orgán príslušný podľa ust. § 18 a § 22 katastrálneho
zákona, na základe vyššie uvedeného a v zmysle ust. § 42 ods. 5 katastrálneho zákona vyzýva ako

nadobúdateľku nehnuteľnosti:
- k doručeniu písomného prehlásenia o uznaní platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy – teda súhlasu s
odstúpením od kúpnej zmluvy a to v lehote 30 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.
V prípade, že ako nadobúdateľ neuznávate platnosť odstúpenia prevádzajúceho od kúpnej zmluvy, je
nutné v lehote 30 dní odo dňa doručenia tejto výzvy podať žalobu na súd a zároveň doručiť Okresnému

úradu Poprad, katastrálnemu odboru Potvrdenie súdu o prijatí žaloby.
Nevyjadrenie sa k tejto výzve alebo doručenie prehlásenia o neuznaní platnosti odstúpenia od kúpnej
zmluvy bez predloženia potvrdenia súdu o prijatí žaloby v stanovenej lehote 30 dní od doručenia tejto
výzvy, bude Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor považovať za to, že ako nadobúdateľka nemáte
námietky proti odstúpeniu od kúpnej zmluvy, čo bude mať za následok „obnovu“ vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti v prospech prevádzajúcich.“
Žalobca preto v rámci 30 dňovej lehoty, ktorej prvý deň plynutia je 20. 10. 2023, podal túto určovaciu
žalobu na Okresný súd Poprad. Poukázal ešte na katastrálny bulletin č.1/2019, schválený pani
predsedníčkou Redakčnej rady Katastrálneho bulletinu JUDr. Odetou Podaufovou zo dňa 31. 05. 2019,
konkrétne na odpovede na dve otázky č. 24 a 26:

„Otázka č. 24 Okresnému úradu, katastrálnemu odboru bolo doručené oznámenie predávajúceho o tom,
že odstúpil od zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na základe ktorej už bolo vydané rozhodnutie o povolení
vkladu, spolu s listinou preukazujúcou doručenie oznámenia o odstúpení od zmluvy nadobúdateľovi
nehnuteľnosti a so žiadosťou predávajúceho o vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností vo svoj
prospech, t. j. so žiadosťou, aby bol predávajúci opätovne zapísaný do katastra nehnuteľností ako jej

vlastník. Postupoval okresný úrad správne, ak vyzval nadobúdateľa nehnuteľnosti, aby sa v stanovenej
lehote vyjadril, či uznáva platnosť odstúpenia predávajúceho od zmluvy o prevode nehnuteľnosti, a
ak platnosť odstúpenia predávajúceho od zmluvy o prevode nehnuteľnosti neuznáva, aby v tej istej
lehote podal žalobu na súd a okresnému úradu, katastrálnemu odboru preukázal podanie žaloby, pričom
ho zároveň poučil, že ak sa ani nevyjadrí, alebo ak sa aj vyjadrí, že platnosť odstúpenia od zmluvy

neuznáva, ale nepreukáže podanie žaloby, bude sa mať za to, že nemá námietky proti odstúpeniu od
zmluvy?
Odpoveď: Áno, okresný úrad, katastrálny odbor postupoval správne, ak vyzval nadobúdateľa
nehnuteľnosti, aby sa v stanovenej lehote vyjadril, či uznáva platnosť odstúpenia predávajúcehood zmluvy o prevode nehnuteľnosti, a ak platnosť odstúpenia predávajúceho od zmluvy o prevode
nehnuteľnostineuznáva,abyvtejistejlehotepodalžalobunasúdaokresnémuúradupreukázalpodanie
žaloby, pričom ho zároveň poučil, že ak sa ani nevyjadrí, alebo ak sa aj vyjadrí, že platnosť odstúpenia od

zmluvyneuznáva,alenepreukážepodaniežaloby,budesamaťzato,ženemánámietkyprotiodstúpeniu
od zmluvy. Ak je okresnému úradu, katastrálnemu odboru doručené oznámenie predávajúceho o tom,
že odstúpil od zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na základe ktorej už bolo vydané rozhodnutie o povolení
vkladu, spolu s listinou preukazujúcou doručenie tohto oznámenia nadobúdateľovi nehnuteľnosti, je
potrebné postupovať podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. júla 2011, sp.

zn. 6Sžo/229/2010, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod publikačným číslom 81/2014 (ďalej len „judikát č. R 81/2014).
V judikáte č. R 81/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že nakoľko „správa katastra nie
je oprávnená posudzovať platnosť odstúpenia od zmluvy ani ako predbežnú otázku (§ 40 správneho
poriadku), musí sa táto skutočnosť prejaviť v jej postupe v záznamovom konaní pri odstúpení od zmluvy,
na základe ktorej už bol povolený vklad do katastra nehnuteľností ako i vo vkladovom konaní v prípade

zmluvy doloženej k návrhu na vklad, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. Či platnosť odstúpenia od zmluvy
nie je medzi jej účastníkmi sporná, musí správa katastra obligatórne skúmať a to jednak z dôvodu, že
len platné odstúpenie od zmluvy vyvoláva náležité právne účinky ako i s prihliadnutím na závažnosť
zásahu týchto účinkov do vlastníckeho, resp. vecnoprávneho stavu. Túto skutočnosť možno preukázať
výslovným alebo konkludentným prejavom druhej zmluvnej strany. Písomné prehlásenie tejto druhej

strany môže byť doložené buď k odstúpeniu od zmluvy alebo si ho vyžiada samotná správa katastra.
Pokiaľ sa druhý účastník vyjadrí, že nespochybňuje platnosť uskutočneného odstúpenia od zmluvy,
správa katastra vykoná príslušný záznam v katastri nehnuteľností, pričom nie je oprávnená skúmať,
či skutočne i došlo k naplneniu dôvodu pre odstúpenie od zmluvy. Ak však druhý účastník spochybní
platnosť odstúpenia od zmluvy, mala by ho správa katastra vyzvať, aby v určenej lehote podal na súd

príslušnú žalobu (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku) s poučením, že pokiaľ tak neurobí,
bude to vyhodnotené ako "akceptácia" platnosti vykonaného odstúpenia od zmluvy. Ak následne daná
žaloba bude podaná, správa katastra nebude môcť vykonať príslušný záznam a ponechá na dotknutom
liste vlastníctva zapísanú plombu o začatom záznamovom konaní (§ 44 ods. 1 katastrálneho konania),
prípadne na návrh vyznačí na ňom aj informatívnu poznámku o začatom súdnom konaní v zmysle §

44a Občianskeho súdneho poriadku.“ Z judikátu č. R 81/2014 vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej
republiky v tomto judikáte uviedol, ako má postupovať okresný úrad, katastrálny odbor aj vo vzťahu
k prípadom, kedy k odstúpeniu od zmluvy došlo po vydaní rozhodnutia o povolení vkladu. Ďalej z
judikátu č. R 81/2014 vyplýva, že žalobu na súd má podať ten, kto spochybňuje platnosť odstúpenia od
zmluvy. Pokiaľ okresnému úradu, katastrálnemu odboru oznámil svoje odstúpenie od zmluvy o prevode

nehnuteľnosti predávajúci, a pokiaľ platnosť tohto odstúpenia od zmluvy spochybňuje nadobúdateľ
nehnuteľnosti, je potrebné, aby v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
prezentovaného v judikáte č. R 81/2014 žalobu na súd podal nadobúdateľ nehnuteľnosti. Na záveroch
uvedených v judikáte č. R 81/2014 nič nezmenila ani reforma civilného procesu. V tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že aj osoba zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti môže mať

naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prípade odstúpenia
predchádzajúceho vlastníka od zmluvy o prevode vlastníctva danej nehnuteľnosti, pretože síce je
zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti, ale okresnému úradu, katastrálnemu
odboru bola predložená listina o právnom úkone, ktorý pokiaľ je platný, má za následok, že sa „obnovuje“
vlastnícke právo predchádzajúceho vlastníka. Pokiaľ by osoba zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti

v katastri nehnuteľností chcela nakladať s touto nehnuteľnosťou, ktorá je dotknutá odstúpením od
zmluvy,jejprávonakladaťsdanounehnuteľnosťoubybolospochybnenéodstúpenímpredchádzajúceho
vlastníka od zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie o povolení
vkladu vlastníckeho práva v prospech osoby, ktorá je momentálne vedená v katastri nehnuteľností ako
vlastník.

Otázka č. 26 Okresnému úradu, katastrálnemu odboru bolo v období po nadobudnutí účinnosti reformy
civilného procesu v priebehu konania o návrhu na vklad doručené oznámenie jedného z účastníkov
zmluvy, t. j. jedného z účastníkov konania o návrhu na vklad, o odstúpení od zmluvy, na základe ktorej bol
podaný predmetný návrh na vklad. Postupoval okresný úrad, katastrálny odbor správne, ak ostatných
účastníkov zmluvy, t. j. ostatných účastníkov konania o návrhu na vklad vyzval, že pokiaľ neuznávajú

platnosť odstúpenia od predmetnej zmluvy, majú v určenej lehote podať žalobu o určenie neplatnosti
odstúpenia od predmetnej zmluvy?
Odpoveď: Áno, okresný úrad, katastrálny odbor postupoval správne, ak v nadväznosti na oznámenie
jedného z účastníkov zmluvy, t. j. jedného z účastníkov konania o návrhu na vklad, o tom, že odstúpil odzmluvy, na základe ktorej bol podaný predmetný návrh na vklad, ktoré oznámenie bolo doručené tomuto
správnemu orgánu ešte v priebehu konania o návrhu na vklad, vyzval ostatných účastníkov zmluvy,
t. j. ostatných účastníkov konania o návrhu na vklad, že pokiaľ neuznávajú platnosť odstúpenia od

predmetnej zmluvy, majú v určenej lehote podať žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od predmetnej
zmluvy. V prípadoch, kedy je okresnému úradu, katastrálnemu odboru doručené oznámenie účastníka
zmluvy o tom, že odstúpil od zmluvy, na základe ktorej bol podaný návrh na vklad, o ktorom ešte
nebolo rozhodnuté, alebo od zmluvy, na základe ktorej už bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu, je
potrebné aj po reforme civilného procesu postupovať v zmysle stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky prezentovaného v rozsudku zo dňa 20. júla 2011, sp. zn. 6Sžo/229/2010, ktorý bol publikovaný
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod publikačným číslom 81/2014. V rámci reformy civilného procesu bolo síce v dôvodovej správe k
§ 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konštatované, že „ ... (z)áujmom zákonodarcu
bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov
a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej“,

avšak táto textácia dôvodovej správy k § 137 CSP nemôže nič zmeniť na tom, že toto ustanovenie
CSP obsahuje len demonštratívny výpočet toho, čoho sa možno žalobou domáhať. Zároveň je nutné
zdôrazniť,že§137CSPjepotrebnévnímaťvúzkejspojitostis§3CSP,podľaktoréhosúdyprejednávajú
a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a
nerozhodujú iné orgány. Zo žiadneho ustanovenia CSP, ani Správneho súdneho poriadku, či Civilného

mimosporového poriadku nemožno odvodiť presun oprávnenia rozhodovať spor o platnosť odstúpenia
od zmluvy, na základe ktorej bol podaný návrh na vklad, o ktorom návrhu na vklad ešte nebolo
rozhodnuté, zo súdu na okresný úrad. Spor o platnosť odstúpenia od zmluvy, na základe ktorej bol
podaný návrh na vklad, o ktorom návrhu na vklad ešte nebolo rozhodnuté, môže teda rozhodnúť len
súd. Nakoľko pokiaľ k odstúpeniu od zmluvy, na základe ktorej bol podaný návrh na vklad, dôjde pred

rozhodnutím o návrhu na vklad, nenastane ešte právna zmena, nie je možné podať v prípade sporu o
platnosť odstúpenia od zmluvy, na základe ktorej bol podaný návrh na vklad, žalobu o určenie práva
k nehnuteľnosti, ale len žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu a to v danom prípade žalobu o
neplatnosť odstúpenia od zmluvy.“
V závere žalobca uviedol, že v zmysle uvedeného má za to, že je oprávnený podať v danej veci žalobu

o určenie vlastníckeho práva k predmetnej stavbe rodinného domu v obci G. M. M. T. XX a domáhať
sa určenia, že je jej jediným a výlučným vlastníkom, a to aj napriek odstúpeniu žalovaného od kúpnej
zmluvy. Má za to, že je daný naliehavý právny záujem žalobcu na podaní tejto žaloby a určení jeho
vlastníckeho práva súdnym rozsudkom, nakoľko iný právny postup žalobcu v danej veci nie je možný.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12. 03. 2024 uviedol, že kataster nehnuteľností nezapíše
ako vlastníka nehnuteľnosti znovu žalovaného len po predložení písomného odstúpenia od zmluvy.
Konštitutívne (právotvorné) účinky vkladu do katastra nehnuteľností môžu byť odstránené len tak, že
bude pre predávajúceho (žalovaného) jeho vlastnícke právo spätne vložené do katastra nehnuteľností
na základe a) dohody účastníkov podľa § 28 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. alebo b) záznamom

podľa § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. na základe rozsudku súdu vydaného v konaní o žalobe
požadujúcej určenie vlastníckeho práva. Pokiaľ je ale žalobca ako vlastník nehnuteľnosti už zapísaný
v katastri nehnuteľností, nemôže požadovať určenie vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti, nakoľko
toto vlastnícke právo mu už formálne svedčí. Pokiaľ už je žalobca zapísaný ako vlastník v katastri
nehnuteľností, len na základe doručeného odstúpenia od zmluvy bez jeho súhlasu (vyjadreného

v dohode podľa §28 katastrálneho zákona) nemôže dôjsť k opätovnému zápisu žalovaného ako
vlastníka nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Druhým prípadom, kedy by mohlo dôjsť k obnoveniu
zápisu žalovaného (predávajúceho) ako vlastníka nehnuteľnosti, by bolo na základe právoplatného
rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva žalovaného, avšak na základe žaloby žalovaného o
určenie vlastníckeho práva po platnom odstúpení od zmluvy (ktoré by si súd posúdil ako predbežnú

otázku). Na takejto žalobe má za súčasného skutkového a právneho stavu naliehavý právny záujem
žalovaný, nie žalobca (viď bod 7. vyjadrenia nižšie). Žalobca môže žalovať len neplatnosť odstúpenia
od zmluvy, na ktorom má naliehavý právny záujem, pričom táto právna otázka by vyriešila jeho neisté
postavenie, teda či ostáva aj po doručení odstúpenia od zmluvy vlastníkom nehnuteľnosti alebo nie.
Poukázal na uznesenie Krajského súdu Nitra č. k. 6Co/25/2015 zo dňa 11. 03. 2015. Pasívne vecne

legitimovaným v konaní o určenie vlastníckeho práva je sám žalobca, nakoľko len voči nemu môže byť
vedené konanie o určenie vlastníckeho práva. Žalobca by ale musel žalovať sám seba, čo nie je právne
možné.Platné odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 Obč. zákonníka
má za následok zánik len záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý takouto zmluvou vznikol, a nie tiež zánik
vecného práva, ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností po príslušnom konaní a rozhodnutí

správneho orgánu. Ak dôjde k sporu, je na strane predávajúceho z kúpnej zmluvy daný naliehavý
právny záujem na tom, aby súd rozsudkom určil, že po zániku právneho vzťahu z kúpnej zmluvy je
opäť vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú kúpnou zmluvou previedol na kupujúceho (Rozsudok Najvyššieho
súdu z 21.8.1997 sp. zn. 3 Cdo 151/1996). Neistota žalobcu teda nespočíva v otázke existencie jeho
vecného práva, ktoré je nepochybne k dnešnému dňu zapísané v katastri nehnuteľností a žalobca sa

nemusí domáhať v tomto smere zmeny zápisu. Neistota žalobcu spočíva v tom, či zanikol záväzkovo-
právny vzťah na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy, a teda či zanikol predpoklad jeho zápisu do
katastra nehnuteľností. Túto pochybnosť vo vzťahu k jeho zápisu ako vlastníka by žalobca odstránil
výlučne vyhlásením odstúpenia od zmluvy za neplatné (teda vo vzťahu k vecnoprávnym účinkom
kúpnej zmluvy od ktorej je odvodený zápis žalobcu ako vlastníka v katastri nehnuteľností by sa nič
nemenilo) a na takomto určení by mal naliehavý právny záujem. Pokiaľ by aj súd mal za to, že žalobca

na požadovanom určení naliehavý právny záujem má, potom sú tu dôvody, aby žalobu zamietol z
toho dôvodu, že odstúpenie od kúpnej zmluvy je platným a účinným právnym úkonom a spôsobilo
zánik kúpnej zmluvy s účinkami ex tunc. Žalovaný poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Cdo/111/2008 zo dňa 30. 06. 2009.Nebolo zákonnou povinnosťou žalovaného uvádzať dôvody
odstúpenia od kúpnej zmluvy a ich uvedenie neznamená, že odstúpenie je výlučne viazané na tieto

dôvody. Platnosť odstúpenia od zmluvy z iných skutočne existujúcich dôvodov žalovaným nie je preto
vylúčená a súd je povinný ich existenciu skúmať.
Žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy podľa §49 OZ, nakoľko uzatvoril zmluvu v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok, pričom žalobca nedodržal pôvodne dohodnuté podmienky prevodu
nehnuteľnosti, na ktorých boli zmluvné strany dohodnuté. Nápadne nevýhodné podmienky spočívajú

v dojednaní neprimerane nízkej odplaty za prevod nehnuteľnosti. Je nesporné, že dojednanie kúpnej
ceny 1.000,80 EUR za rodinný dom, ktorý síce v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve postrádal
pridelené súpisné číslo, čo ale nemôže spôsobovať také znehodnotenie tejto nehnuteľnosti aby
vybavenie tohto „nedostatku“ zo strany kupujúceho malo vyvážiť tak vysokú zľavu z primeranej ceny,
ktorá môže predstavovať niekoľko desiatok tisíc eur. Je zrejmé, že táto zľava nebola dojednaná len

výlučne za to, že žalobca pre rodinný dom zabezpečí pridelenie súpisného čísla a zápis do katastra
nehnuteľností.
Rodinný dom pôvodne slúžil ako ubytovanie pre zamestnancov žalovaného, ktorý ho prechodne
využívali počas prác pre družstvo. Žalovaný tento dom potreboval, avšak pristúpil na požiadavku
žalobcu, ktorý vlastní v katastri obce Lučivná viacero spoluvlastníckych podielov na pozemkoch a

mal záujem o jeho kúpu. Žalovaný na túto požiadavku žalobcu pristúpil len pod podmienkou, že
žalobca pre žalovaného zabezpečí pridelenie súpisného čísla, nebude konať v rozpore s hospodárskymi
záujmami družstva, najmä podnikať kroky proti záujmom žalovaného. Prevod mal byť podľa spoločnej
dohody členov predstavenstva žalovaného uskutočnený za obvyklú cenu, teda nie za 1000,- EUR
ale cenu niekoľkonásobne vyššiu. Je teda zrejmé, že medzi zmluvnými stranami kúpnej zmluvy

existovali aj iné dojednania, ktoré žalobca úmyselne zamlčiava. Žalovanému pritom nie sú známe
okolnosti, prečo následne pristúpil predseda predstavenstva žalovaného (medzičasom už zosnulý) J. J.
k uzatvoreniu zmluvy o prevode za kúpnu cenu 1000,- EUR, nakoľko podľa rozhodnutia predstavenstva
mal byť prevod realizovaný za obvyklú cenu. Žalobca pritom sám priznáva svoje konanie v rozpore
so záujmami žalovaného. V žalobe uvádza, že mal údajne záujem nadobudnúť pozemky, vo vzťahu

ku ktorým malo údajne dôjsť k porušeniu predkupného práva zo strany žalovaného. Žalobca ako
dôkaz predložil listy, ktorými sa voči predávajúcim spoluvlastníkom dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej
zmluvy a žiadal, aby predávajúci súhlasili s neplatnosťou, inak podá žalobu na súd, predmetom
ktorej bude vyslovenie relatívnej neplatnosti týchto právnych úkonov. Žalobca pritom rovnaký list
doručil aj žalovanému, a následne podal na Okresný súd Poprad pod sp. zn. 17C/66/2023 žalobu o

určenie neplatnosti kúpnych zmlúv. Pokiaľ by ale žalobca mal naozaj záujem nadobudnúť vlastnícke
právo k pozemkom, potom by nepochybne žiadal súd, aby voči žalovanému v zmysle §603 ods.
3 OZ nahradenia prejavu vôle uzatvoriť zmluvu o prevode spoluvlastníckych podielov za rovnakých
podmienok. Konanie žalobcu, teda domáhanie sa určenia neplatnosti kúpnych zmlúv, nemožno vnímať
inak, ako konanie v rozpore s hospodárskymi záujmami družstva a nie ochranu vlastných práv ako

spoluvlastníka.Pretomážalovanýzato,žezáujemžalobcujelenpoškodiťžalovanéhoakonaťvrozpore
s jeho záujmami. Výsledkom konania žalovaného nie je reálne uplatnenie predkupného práva, ale len
konzervovanie stavu, na ktorom nemajú záujem ani predávajúci ani žalovaný ako kupujúci a spôsobuje
im nadmerné množstvo administratívnej záťaže, nakoľko museli spisovať odstúpenia od zmlúv a tietoznovu zapisovať do katastra nehnuteľností. Žiaden zo spoluvlastníkov, ani žalobca, pritom neprejavil
o spoluvlastnícke podiely predávajúcich spoluvlastníkov záujem a podľa vedomostí žalovaného ani
záujem o nadobudnutie týchto podielov nemá. Žalovaný sa cíti frustrovane, keď mu na jednej strane

odpredal rodinný dom výrazne pod cenu a žalobca ho šikanuje žalobami a znemožňuje mu realizovať
jeho hospodárske záujmy. Žalovaný sa ale so žalobcom dohodol a oprávnene od neho očakával,
že pokiaľ mu predá rodinný dom v obci za sumu, ktorá je viac ako symbolická, že medzi žalobcom
a žalovaným budú do budúcnosti pretrvávať nadštandardné a dobré vzťahy. Pokiaľ by mal žalobca
skutočný záujem na nadobudnutí spoluvlastníckych podielov na pozemkoch, ktoré mal v záujme kúpiť

žalovaný, bezpochyby by medzi nimi došlo k dohode. Žalobca ale takýto skutočný záujem len predstiera,
keďže ako je preukázané, podal na Okresný súd Poprad pod sp. zn. 17C/66/2023 žalobu o určenie
neplatnosti kúpnych zmlúv a nie žalobu o nahradenie prejavu vôle podľa §603 ods. 3 OZ.
Dôvody na odstúpenie od kúpnej zmluvy teda boli dané a žalovaný sa o ich existencii dozvedel, keď
mu žalobca doručil dovolanie sa neplatnosti kúpnych zmlúv dňa 31.7.2023. Právo na odstúpenie od
zmluvy preto nemôže byť premlčané, nakoľko len dňa 31.7.2023 sa žalovaný dozvedel o tom, že žalobca

voči nemu koná v rozpore s ich vzájomnými dojednaniami, teda že koná v neprospech hospodárskych
záujmov žalovaného kedy nebráni svoje práva (ktoré by skutočne bránil len vtedy, ak by požadoval
prevod spoluvlastníckych podielov za rovnakých podmienok v zmysle §603 ods. 3 OZ), ale len zneužíva
svoje postavenie spoluvlastníka pozemkov a koná na škodu žalovaného uplatňovaním práv, ktoré mu
formálne svedčia, ale nemá skutočný záujem na ich realizácii. Preto je odstúpenie od zmluvy platným

právnym úkonom, bolo uskutočnené riadne v súlade s §49 OZ, bolo riadne odôvodnené a bolo doručené
vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe od momentu, kedy žalobca svoje povinnosti z kúpnej zmluvy
porušil a dopustil sa konania, ktoré je v hrubom rozpore s hospodárskymi záujmami žalovaného.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 12. 04. 2024 uviedol, že pokiaľ ide o naliehavý právny záujem tak

už v žalobe poukázal na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý (na rozdiel od rozhodnutí,
na ktoré poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení) pod číslom R 81/2014 vyšiel v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd v spomínanom judikáte nad všetku
pochybnosť ustálil, že žaloba na určenie neplatnosti odstúpenia zmluvnej strany od kúpnej zmluvy
prichádzavúvahuibavprípade,akešteniejeskončenékonanieovkladevlastníckehoprávavprospech

kupujúceho. Rovnako judikoval, že v prípade, ak už bol okresným úradom právoplatne povolený
vklad vlastníckeho práva kupujúceho k predmetnej kupovanej nehnuteľnosti (čo je prípad žalobcu),
má sa kupujúci brániť voči odstúpeniu predávajúceho od kúpnej zmluvy podaním žaloby na určenie
vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti (í). Žalobný petit žalobcu je tak plne v súlade s judikátom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento judikát je bez akýchkoľvek pochybností vyššej právnej

sily ako uznesenie Krajského súdu v Nitre a je oveľa novším rozhodnutím, než rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 90tych rokov minulého storočia. Žalobca preto nevidí žiaden relevantný
právny dôvod k tomu, aby bola jeho žaloba zamietnutá z dôvodu znenia žalobného petitu. Napokon,
žalobca nevylučuje, že súd si v konaní vo veci samej ako prejudiciálnu otázku najprv posúdi otázku
platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalovaného a až následne rozhodne o žalobnom návrhu

žalobcu. To však nič nemení na tom, že v zmysle judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
R 81/2014 má vo veci samej súd rozhodovať o určení, ktorá zo strán sporu je vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem žalobcu na podaní určovacej žaloby o určenie vlastníckeho
práva je daný. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 30.06.2009, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, ktoré sa snaží interpretovať takým spôsobom,

že odstúpiť od zmluvy je subjektívne právo žalovaného a vraj nie je zákonnou povinnosťou žalovaného
uvádzať dôvod odstúpenia od kúpnej zmluvy, pričom ak aj nejaké dôvody uviedol, tak vraj ich uvedenie
neznamená, že odstúpenie je viazané výlučne na tieto dôvody. Tu je potrebné uviesť, že text uznesenia
Najvyššieho súdu, ktorý citoval žalovaný, pokračuje aj ďalej, a to nasledovným spôsobom: „Pokiaľ
teda v preskúmavanej veci boli v odstúpení od zmluvy označené ako dôvody odstúpenia fyzický a

psychický nátlak, neznamená to, že súd v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy
nie je povinný sa zaoberať aj dôvodom odstúpenia uvedeným právnou predchodkyňou žalovaných
vo vyjadrení k žalobe (č.l. 43), t.j. existenciou tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, ktorý ako
zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy vyplýva z ustanovenia § 49 Obč. zákonníka. V súvislosti s
týmto ustanovením dovolací súd poznamenáva, že ide o ustanovenie, ktoré pokrýva prípady nápadne

(neprimerane, neprípustne) nevýhodného postavenia niektorej zo zmluvných strán a jeho cieľom je
dosiahnuť v zmluvných vzťahoch, inak ovládaných zásadou zmluvnej autonómie (voľnosti), potrebnú
vyrovnávaciu spravodlivosť (ekvitu).“ Ak teda žalovaný nie je spokojný s dôvodmi, ktoré si sám z vlastnej
vôle uviedol vo vlastnom odstúpení od kúpnej zmluvy a tvrdí, že odstúpenie treba podrobiť aj skúmaniuexistencie tiesne a nápadne nevýhodných podmienok v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka, tak je
namieste otázka, v čom presne mala spočívať tieseň žalovaného v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Z
vyjadrenia žalovaného sa totiž o jeho tiesni nedozvedáme vôbec nič, nakoľko sa jej vôbec nevenuje,

žiadnym spôsobom ju nevysvetľuje, iba opakovane poukazuje na ustanovenia § 49 Občianskeho
zákonníka. Navyše, tieseň a nápadné nevýhodné podmienky musia existovať popri sebe a v rovnakom
čase. Splnenie tejto podmienky taktiež nebolo preukázané zo strany žalovaného. Opätovne poukázal
na vyhlásenie strán sporu ako zmluvných strán v čl. VI. kúpnej zmluvy zo dňa 30. 10. 2017.
Čo sa rozumie pod pojmom tieseň zrozumiteľným spôsobom definoval Najvyšší súd Českej republiky vo

svojom rozsudku zo dňa 16.08.2001, sp. zn. 28Cdo 1221/2001, keď uviedol, že: „Za tieseň je potrebné
považovať sociálny, najmä hospodársky stav osoby, ktorý na ňu dolieha tak závažným spôsobom, že
osoba bez slobodného utvárania svojej vôle uzavrie zmluvu, ktorú by inak neuzavrela“. Argumentáciu
žalovanéhovpodobeuzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikypretopovažujezaargumentáciu
bez právneho významu pre toto súdne konanie. Žalobca poukázal na § 48 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Kúpna zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia o možnosti odstúpiť od nej. Zákonná právna úprava
kúpnej zmluvy v podobe ustanovení § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka taktiež neobsahuje žiadne
také ustanovenia o odstúpení od zmluvy, ktoré by umožňovali klasifikovať postup žalovaného ako postup
lege artis. Od kúpnej zmluvy nebolo možné platne odstúpiť ani podľa § 49 Občianskeho zákonníka z
dôvodu neexistencie tiesne na strane žalovaného a neexistencie nápadne nevýhodných podmienok.

Je preto nepochybné, že odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy je neplatný právny úkon. Žalovaný
žalobcovi neposkytol ani žiadnu zľavu z kúpnej ceny, ako sa to snaží súdu podsúvať žalovaný. V kúpnej
zmluve žiadna zľava spomenutá nie je, pretože ani nikdy nebola dojednaná a ani sa nikdy o žiadnej zľave
medzi stranami nerokovalo. K tvrdeniu žalovaného, že „Je teda zrejmé, že medzi zmluvnými stranami
kúpnej zmluvy existovali aj iné dojednania, ktoré žalobca úmyselne zamlčiava.“ uviedol, že žalovaný

nepredložil o uvedenom žiadny dôkaz. Žalobca nič nezamlčiava.
Žalovaný považuje za šikanu, ak si žalobca chráni svoje práva v prípade, keď ho spoluvlastníci obišli vo
vzťahu k jeho predkupnému právu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nie je konzistentný vo svojich
tvrdeniach o tom, ako sa vraj dohodol so žalobcom na tom, že sa pro futuro vzdáva svojich vlastníckych
práv k spoluvlastníckym podielom (čo podľa práva ani nie je možné).

Žalobca zhrnul, že žalovaný tvrdí, že odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodu tiesne a nápadne nevýhodných
podmienok podľa § 49 OZ, pričom obe podmienky musia byť podľa dlhoročnej súdnej rozhodovacej
praxe splnené naraz, tieseň však nemôže vzniknúť 6 rokov po uzatvorení kúpnej zmluvy; žalovaný
tiež tvrdí, že mu 3 ročná premlčacia doba na odstúpenie od kúpnej zmluvy začala plynúť dňa
31.07.2023, kedy žalobca poodhalil žalovanému svoje „nekalé plány“ na jeho údajnú šikanu v podobe

dovolávania sa neplatnosti prevodov spoluvlastníckych podielov jeho spoluvlastníkov na žalovaného z
dôvodu porušenia jeho predkupného práva; žalovaný, ktorého terajší predseda nemôže mať žiadnu
vedomosť o priebehu uzatvorenia kúpnej zmluvy v roku 2017, keďže v tom čase nemal s touto kúpnou
zmluvou vôbec nič spoločného a nebol ani predsedom družstva, bez akýchkoľvek dôkazov nepravdivo
tvrdí, že žalobca sa vraj zaviazal, že nebude konať v rozpore s hospodárskymi záujmami družstva,

najmä podnikať kroky proti záujmom žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že sám žalovaný vlastne
nevie, prečo odstúpil od kúpnej zmluvy, keďže ani je schopný zosúladiť si skutkovú argumentáciu
odstúpeniasprávnouargumentáciou(§49Občianskehozákonníka).Vlastníctvopôdyniejenevyhnutné
k napĺňanou hospodárskych záujmov žalovaného. Žalobca nikdy nebránil a ani nebráni žalovanému
v týchto aktivitách. Taktiež dobytok sa rovnako kvalitne dokáže napásť aj na tráve, ktorá rastie na

prenajatých pozemkoch.
Podľa článku 3 stanov žalovaného družstva zo dňa 21. 03. 2019 je predmetom podnikania (činnosti)
družstva:1. Poľnohospodárska výroba, 2. Nepravidelná verejná, nákladná doprava 3.
Pomocné stavebné práce, 4. Zemné práce, búracie práce, 5. Šitie pracovných rukavíc, 6. Výroba
píliarska, porez dreva, výroba drevených obalov, 7. Ubytovacie služby, 8. Kúpa tovaru za účelom jeho

ďalšieho predaja a predaj mimo tovarov uvedených v prílohe 2, 3 živnostenského zákona. Žalobca
nekoná proti hospodárskym záujmom žalovaného.
Ak si chce žalovaný pôdu kúpiť, musí tak urobiť spôsobom lege artis, rešpektujúc vlastnícke právo
žalobcu a z neho plynúce predkupné právo žalobcu vo vzťahu k spoluvlastníckym podielom ostatných
spoluvlastníkov. Toto však nemá nič spoločné s hospodárskym záujmom žalovaného. Vyjadrením

žalovaného sa potvrdila téza žalobcu o tom, že odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy bolo aktom
pomsty zo strany žalovaného voči žalobcovi z dôvodu, že žalobca si dovolil hájiť svoje vlastnícke právo
a s tým späté predkupné právo. Ničím nepodložené tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca v roku2017 sľúbil pred uzatvorením kúpnej zmluvy, že sa navždy vzdáva nejakých svojich práv vlastníka, sú
nepravdivé.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 29. 04. 2024 zotrval na svojich námietkach, poukázal na
rozhodnutie NS SR, č.k. 2Obdo/99/2020 zo dňa 23.03.2022 s tým, že za jediný účinný procesný útok
smerujúci proti jednostrannému odstúpeniu od kúpnej zmluvy je možné považovať podanie žaloby o
určenie neplatnosti takéhoto odstúpenia. Preto žalobca, keďže je zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti
v katastri a nežiada určiť neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, nemá naliehavý právny záujem

na požadovanom určení vlastníckeho práva a žalobu je potrebné zamietnuť. Uvedenie všeobecnej
bežne sa vyskytujúcej formulácie v kúpnej zmluve nie je potvrdením, že zmluva nebola uzatvorená v
tiesni a nezbavuje súd povinnosti skúmať predmetné tvrdenie žalovaného. Rovnako súd bude skúmať
kúpnu cenu. Žalobca vôbec nespochybňuje a nevyvracia, že podmienky, za ktorých uzatvoril Kúpnu
zmluvu, boli pre žalovaného nápadne nevýhodné. Žalobca vôbec nepopiera, že by suma 1.000,-
EUR za rodinný dom nebola neprimeraná, len popiera existenciu akejsi zľavy z kúpnej ceny, ktorú

ale žalovaný ani netvrdil. Žalovaný len tvrdí, že suma, ktorá bola dojednaná ako odplata za prevod
rodinnéhodomu,bolaneprimeranenízkaanezodpovedalaanizďalekaobvyklejcene.Žalovanýnechcel,
aby sa žalobca vopred vzdával svojich budúcich práv z predkupného práva. Porušenie povinnosti a
uvedeniežalovanéhodoomylunekonaťvrozporeshospodárskymizáujmamižalovanéhovidelžalovaný
v tom, že žalobca na súde napáda relatívnu neplatnosť zmlúv žalovaným, pričom nemá skutočný

záujem na nadobudnutí spoluvlastníckych podielov na pozemkoch. Jediným záujmom žalobcu je škodiť
žalovanému. Konanie žalobcu, teda domáhanie sa určenia neplatnosti kúpnych zmlúv nemožno vnímať
inak, ako konanie v rozpore s hospodárskymi záujmami družstva, najmä ak žalobca opakovane šikanuje
žalovaného žalobami, ktoré mu neprinesú žiadne zlepšenie jeho postavenia v rámci spoluvlastníckych
vzťahov. Žalobca si môže uplatňovať svoje predkupné právo – pointa ale je, že to nerobí. Uplatňuje

neplatnosť kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalovaným a inými spoluvlastníkmi pozemkov, ale
nemá záujem spoluvlastnícke podiely sám žalobca v súlade s §603 ods. 3 OZ nadobudnúť. Právo na
odstúpenie síce podlieha premlčaniu, a teda odstúpenie musí byť realizované v príslušnej premlčacej
lehote, avšak časový moment práva na odstúpenie od zmluvy je v tomto prípade potrebné vyhodnotiť v
nadväznosti na časový moment, kedy sa mohlo vykonať po prvý raz (§101 OZ). Odstúpenie od zmluvy

je platným právnym úkonom, bolo uskutočnené riadne vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe.
Žalobca skutočný dôvod uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve ako aj kúpnej zmluvy zamlčiava. Podľa
vyjadrenia žalobcu mal žalobca zabezpečiť okrem iného pridelenie súpisného čísla nehnuteľnosti a jej
zápis do katastra, pričom nehnuteľnosť, ktorá ku dňu 18.08.2017 údajne nemala disponovať prideleným
súpisným číslom, mala súpisné číslo získať na základe činnosti žalobcu, ktorú ale nepreukázal. Tým

mala byť splnená podmienka, žalobca bol podľa vlastného vyjadrenia úspešný, údajne vybavil súpisné
číslo na dom stojaci na parc. č. XXX a bola tým splnená podmienka na zápis rodinného domu so súp. č.
XX do katastra nehnuteľností. V dome predtým, ako ho nadobudol žalobca, býval pán B. U., narodený
XX.X.XXXX, ktorý mal trvalý pobyt už od roku 2013 na adrese G. XX/XX, H. G., H. E.. O uvedenom
svedčí doklad – potvrdenie o pobyte pána B. U., ktorý je vystavený dňa 1.2.2013. Z uvedeného je zrejmé,

že pridelenie súpisného čísla nemohol vybaviť žalobca v roku 2017, keď toto existovalo najneskôr od
roku 2013. Je preto zrejmé, že textácia zmluvy o budúcej zmluve stanovujúca podmienky budúceho
prevodurodinnéhodomubolafiktívna,tedažeskutočnostidojednalibudúciprevodnehnuteľnostiziného
dôvodu ako písomne deklarovali. V dome totiž do roku 2017 bývali B. U., narodený XX.X.XXXX spolu
s rodičmi N. U. a N. U., ktorí ale zomreli (N. U. zomrela XX.X.XXXX a N. U. zomrel XX.X.XXXX). Až

do toho času mal obyvateľ domu B. U. za to, že dom patrí jeho rodičom, nakoľko ho vybudoval jeho
otec. Až po smrti rodičov pán B. U. zistil, že dom nezdedí, a to keď mu žalobca vložil do schránky návrh
zmluvy o krátkodobom nájme bytu, ktorú s ním uzatvoril na dobu určitú do 31.3.2018. Dňa 15.12.2017
tiež žalobca súhlasil, aby p. B. U. vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti uzatvoril zmluvy s príslušnými
správcami na dodávku elektrickej energie, vody a odvedenie splaškových vôd.

Vzhľadom k tomu, že ho po uplynutí doby nájmu žalobca z domu vysťahoval, žiadal pán B. U. E.
spoločenstvoBývalíurbarialistiobceLučivnálistomzodňa17.05.2018,abymuprenajaliaspoňpozemok
parc.č. XXX/X za účelom umiestnenia unimobunky, v ktorej by mohol bývať. Dnes pán B. U. býva v
mobilnom dome umiestnenom na pozemku žalovaného. Jedným z dôvodov na uzatvorenie zmluvy o
budúcej zmluve ako aj kúpnej zmluvy bola dohoda bývalého predstavenstva žalovaného so žalobcom

o tom, že mu odpredá dom obývaný p. B. U. – sociálne slabšou osobou pozostalou po bývalých
dlhodobých zamestnancoch družstva a dôvodom na dojednanie nižšej ceny bola aj táto skutočnosť.
Žalovaný totiž mal záujem, aby boli dobré vzťahy v obci zachované. Žalobca ale situáciu zneužil a
p. B. U. z domu následne vysťahoval, pričom situáciu bývania p. B. U. musel znovu riešiť žalovanýposkytnutímpozemkunaumiestneniemobilnejubytovacejjednotkyprep.U..Týmtokonanímsažalobca
tiež spreneveril svojmu záväzku nekonať v rozpore s hospodárskymi záujmami žalovaného.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18. 03. 2025 zotrval na svojich predchádzajúcich podaniach. Vo vzťahu
k naliehavému právnemu záujmu poukázal na Civilný sporový poriadok, ktorý dáva pri určovacích
žalobách podľa § 137 písm. c) CSP prednosť žalobným petitom, ktoré konštatujú existenciu práva –
napr. v prípade odstúpenia zmluvnej strany od zmluvy podľa Obchodného zákonníka – sa žaluje na
určenie, že zmluvný vzťah naďalej trvá (samozrejme, za podmienky, že neprichádza v úvahu žaloba

na plnenie), nežaluje sa na určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Prejudiciálna otázka posúdenia
platnosti odstúpenia od zmluvy je pritom imanentnou súčasťou žalobného petitu na určenie, že zmluvný
vzťah naďalej trvá. Rovnako katastrálny zákon č. 162/1995 Z. z. sa opakovane zmieňuje vo svojich
ustanoveniach o žalobe na určenie vlastníckeho práva. Ak teda v súlade s judikátom Najvyššieho
súdu SR č. R 81/2014, v súlade s doktrínou CSP a v súlade s katastrálnym bulletinom žalobca
žaluje na určenie, že je vlastníkom príslušného nehnuteľného majetku, tak je pochopiteľné, že ako

prejudiciálnu otázku v konaní pred rozhodnutím vo veci samej bude súd posudzovať, či odstúpenie
žalovaného ako predávajúceho od kúpnej zmluvy je platným právnym úkonom. Rovnako bude súd
posudzovať ako prejudiciálnu otázku, či v prípade, ak by existovalo právo žalovaného na odstúpenie
od kúpnej zmluvy, nebolo uplatnené až po uplynutí premlčacej doby. Ak by súd vyhovel žalobe a
určil, že vlastníkom majetku je žalobca, viedlo by to k odstráneniu akejkoľvek spornosti o vlastníctve

medzi stranami sporu a okresný úrad by nevykonal zmenu zapísaného vlastníka na liste vlastníctva
v záznamovom konaní, naopak, toto konanie by zastavil. Prirodzene, uvedenému v tomto súdnom
konaní predchádza prejudiciálne posúdenie žalovaného odstúpenia od kúpnej zmluvy ako neplatného
právneho úkonu. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.03.2022,
sp. zn. 2Obdo/99/2020, na ktoré poukazuje žalovaný, žalobca uviedol, že v prvom rade, išlo o konanie

o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách. Išlo o skutkovo a právne odlišný prípad, než je spor medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný
neustále prichádza s novými tvrdeniami, ktorých jediným účelom je vnášať do konania chaos, urobiť
ho neprehľadným a nezrozumiteľným. Snahou žalovaného je sugestívne podsúvať súdu niečo, čo
nezodpovedá realite. Žalovaný 7 rokov po uzatvorení kúpnej ceny zrazu naznačuje, že mohol od žalobcu

pýtať viac. Ak by toto malo byť dôvodom na odstúpenie od zmluvy podľa § 49 Občianskeho zákonníka,
ako tvrdí žalovaný, tak to by potom v Slovenskej republike asi nebolo možné uzatvoriť platne žiadnu
kúpnu zmluvu, pretože azda nik si po 7 rokoch od uzatvorenia nepovie niečo iné než to, že mohol pýtať
od kupujúceho ešte o čosi viac. Kľúčové však je to, že to nie je problém kupujúceho, čiže žalobcu.
Žalobca ďalej poprel, že by podmienky kúpnej zmluvy boli neprimerané alebo nevýhodné. Pri každom

predaji je dominus litis predávajúci, nikdy nie kupujúci. Je to predávajúci, kto si diktuje podmienky. Ak
žalovaný nie je spokojný so svojim vlastným výkonom pri predaji, je to len a výlučne jeho problém, nie
je to problém žalobcu. Žalobca odmieta, že by mohol kúpiť od žalovaného nehnuteľný majetok pod
cenu. Ak má žalovaný za to, že jeho bývalé vedenie predalo majetok družstva pod cenu a má zároveň
za to, že družstvu vznikla nejaká škoda môže postupovať podľa príslušných ustanovení Obchodného

zákonníka. Žalobca nenesie žiadnu zodpovednosť za to, ako sa štatutárny orgán žalovaného rozhodol.
Štatutárny orgán žalovaného sa nezodpovedá žalobcovi a ani katastrálnemu odboru okresného úradu.
Zodpovedá sa výlučne kontrolnej komisii družstva, resp. aktuálne, od roku 2019, už iba členskej schôdzi
družstva. Námietka žalovaného je preto nielen irelevantná, ale navyše prichádza aj dávno po 3 ročnej
premlčacej dobe. Žalovaný v konaní neprodukoval žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a

neuniesol dôkazné bremeno. Pozoruhodne pôsobí aj argumentácia žalovaného, podľa ktorej žalobca
údajne zneužíva právo. Žalobca založil do súdneho spisu nasledovné tri listinné dôkazy- rozhodnutie
Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor zo dňa 04.03.2025, č. vkladu: V 190/2025, ktorým úrad
povolil vklad vlastníctva žalobcu k spoluvlastníckym podielom na 26 parcelách, nachádzajúcich sa v
katastrálnom území G., zapísaných na celkovo 9 listoch vlastníctva; - rozhodnutie Okresného úradu

Poprad, katastrálny odbor zo dňa 14.02.2025, č. vkladu: V 255/2025, ktorým úrad povolil vklad
vlastníctva žalobcu k spoluvlastníckemu podielu na parcele č. XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom
území G., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX; - rozhodnutie Okresného úradu Poprad, katastrálny
odbor zo dňa 17.02.2025, č. vkladu: V 250/2025, ktorým úrad povolil vklad vlastníctva žalobcu k
spoluvlastníckym podielom na 25 parcelách, nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., zapísaných

na celkovo 8 listoch vlastníctva.
Z týchto listinných dôkazov, doručených zo strany okresného úradu elektronicky p. B. E. A., advokátovi,
ktorý zastupoval žalobcu vo vkladových konaniach na okresnom úrade, je zrejmé, že žalobca sa stal
právoplatným vlastníkom spoluvlastníckych podielov k celkovo 52 parcelám v katastrálnom území G., ato na základe využitia svojho predkupného práva. Žalobca pôvodne napadol súdnymi žalobami prevody
zo strany celkovo 5 spoluvlastníkov, ktorí mali porušiť predkupné právo žalobcu tým, že mu neponúkli
na odkúpenie prevádzané podiely, ale ich rovno previedli na žalovaného. Medzičasom sa udialo, že

z týchto 5 spoluvlastníkov sa ozvali žalobcovi dve spoluvlastníčky – p. F. Q. a p. S. E., s ktorými sa
dohodol (pričom dámy ponúkli svoje spoluvlastnícke podiely na predaj všetkým spoluvlastníkom, nie iba
žalobcovi – to bola podmienka žalobcu, procesná čistota), uplatnil si svoje predkupné právo a výsledkom
sú priložené rozhodnutia katastrálneho odboru. Záujem žalobcu o kúpu spoluvlastníckych podielov bol
teda skutočný a nebol fingovaný, ako súdu podsúva žalovaný.

Žalovaný ďalej uvádza, že právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy sa síce premlčuje v 3 ročnej
lehote, ale vraj sa začalo premlčiavať až odo dňa 31.07.2023, čo má byť údajne prvý deň, kedy
sa žalovaný dozvedel tom, že „žalobca voči nemu koná v rozpore s ich vzájomnými dojednaniami,
teda že koná v neprospech hospodárskych záujmov žalovaného“. Toto konanie žalobcu v údajný
neprospech žalovaného malo spočívať v tom, že žalobca si podľa žalovaného síce môže uplatňovať
svoje predkupné právo, ale vraj to v skutočnosti nerobí, a tým vraj poškodzuje hospodárske

záujmy žalovaného a tým vraj spôsobuje tieseň žalovaného. Ak konanie žalobcu, údajne v rozpore
hospodárskymi záujmami žalovaného, malo spočívať v nejakom predstieraní záujmu žalobcu o
nadobudnutie vlastníctva spoluvlastníckych podielov k parcelám nachádzajúcim sa v k. ú. G., tak azda
nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k 52 parcelám je dostatočnou odpoveďou žalobcu na to (po
riadnom procese, tak, ako to má byť v zmysle Občianskeho zákonníka – preto to aj istý čas trvalo), či

niečo iba predstieral, ako zjavne klamlivo podsúva súdu žalovaný alebo si žalobca skutočne uplatňoval
svoje predkupné právo. Aj argumentácia žalovaného ohľadne počítania premlčacej doby na odstúpenie
od kúpnej zmluvy až odo dňa 31.07.2023 (vtedy vraj vznikla tieseň žalovaného, lebo si žalobca dovolil
cez svojho právneho zástupcu – JUDr. Petra Behúňa, advokát – uplatňovať svoje predkupne právo
spoluvlastníka vo forme listu „Dovolanie sa neplatnosti Kúpnych zmlúv“), je bezpredmetná. Žalovaný

sa snaží presvedčiť súd, že jeho tieseň a nápadne nevýhodné podmienky vznikli kumulatívne až
dňa 31.07.2023. Žiadna tieseň žalovanému v skutočnosti nikdy nevznikla, ani dňa 31.07.2023, ani
nikdy inokedy. Navyše, údajné nevýhodné podmienky v skutočnosti nevýhodnými nie sú a keby aj
čo i len teoreticky boli, tak sú nevýhodné odo dňa platnosti a účinnosti kúpnej zmluvy, čiže odo dňa
30.10.2017. Ak by sme dali bokom, že nie sú splnené zákonné podmienky na odstúpenie od kúpnej

zmluvy podľa § 49 Občianskeho zákonníka, pretože prinajmenšom nie je naplnená podmienka tiesne a
tvárili by sme sa, že žalovaný v „slabšej chvíľke“ podľahol charizme a čaru osobnosti žalobcu a uzatvoril
kúpnu zmluvu za „nápadne nevýhodných podmienok“, tak premlčacia doba na odstúpenie od zmluvy
pre údajne nevýhodné podmienky by uplynula dňa 30.10.2020, a teda odstúpenie od kúpnej zmluvy
zo strany žalovaného v roku 2023 je dávno po uplynutí tejto premlčacej doby. Keďže nikdy nebola

splnená prinajmenšom podmienka tiesne (a podľa žalobcu ani podmienka nevýhodných podmienok),
tak žalovanému nikdy ani len nevzniklo právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy a toto odstúpenie od
kúpnej zmluvy je od počiatku absolútne neplatné.
Pokiaľ ide o snahu žalovaného podsúvať súdu, že Zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 18.08.2017
mala ustanovovať povinnosť žalobcovi získať súpisné číslo pre predmetnú stavbu,

v skutočnosti sa v Zmluve o budúcej zmluve v čl. II bod 2.1 uvádza, že: „Nakoľko nehnuteľnosť uvedená
v bode 1.1. tejto zmluvy toho času nie je zapísaná v evidencii Okresného úradu v Poprade, odbor
katastrálny, zmluvné strany sa dohodli, že budúci kupujúci zabezpečí všetky úkony a podklady na
jej zapísanie do evidencie Okresného úradu v Poprade, odbor katastrálny s vlastníctvom k nej na
budúceho predávajúceho, vrátane potvrdenia o pridelení súpisného čísla od obce Lučivná, na čo mu

bude budúci predávajúci nápomocný, a v prípade potreby za tým účelom budúci predávajúci vydá
budúcemu kupujúcemu príslušné splnomocnenia na jeho zastupovanie.“ Z uvedeného nie je zrejmé to,
čo tvrdí žalovaný – že by stavba nemala nikdy súpisné číslo. Podľa Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve mal
žalobca povinnosť zaobstarať potvrdenie o pridelení súpisného čísla od obce Lučivná, nie rozhodnutie
o určení súpisného čísla. Rozhodnutie o určení súpisného čísla je totiž právny úkon, ktorý vykonáva

obec podľa § 6 ods. 3 vyhlášky č. 31/2003 Z. z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa
ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev, v znení neskorších predpisov.
O toto však žalobca obec Lučivná nikdy nežiadal a ani nemal povinnosť žiadať v zmysle čl. II bod 2.1
Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. V skutočnosti len požiadal obec Lučivná o to, aby mu dala k dispozícii
potvrdenie, že daná stavba už má pridelené súpisné číslo, a to z dôvodu uvedeného v čl. II bod 2.1

Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.
Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného o tom, ako vraj chcel žalobca vysťahovať pána B. U. z predmetnej
stavby, ako mu vraj nechal zmluvu o krátkodobom nájme v schránke a podobne, ide o príbeh, ktorý sa
snaží hrať na city súdu o údajne vypočítavosti a bezcitnosti žalobcu, skutočnosť však bola úplne odlišná.Pán U. podal voči žalobcovi v roku 2018 trestné oznámenie, v ktorom tvrdil, že žalobca ho neoprávnene
vysťahoval z predmetnej stavby (G. XX/XX, G.), pretože vraj mal mať právo obývať predmetnú stavbu
a mala mu byť spôsobená škoda žalobcom v sume 25.000,- eur. Pán U. mal možnosť predmetnú

nehnuteľnosť obývať, stačilo platiť nájom prenajímateľovi. Pán U. nájom neplatil a nájomná zmluva
zanikla, a tak nedisponoval žiadnym právnym titulom, aby predmetnú stavbu obýval. Pán U., a ani nik
z jeho rodinného prostredia, nikdy predmetnú stavbu nevlastnil. Ak je toto nejakým zneužitím práva
zo strany žalobcu, tak v Slovenskej republike by v takom prípade neplatiči nájomného mali mať právo
žiť na úkor vlastníka nehnuteľnosti v jeho dome/byte a vlastník by to mal podľa žalovaného iba ticho

trpieť. Tvrdenie žalovaného, že tým, že povolil pánovi U., aby jeho unimobunka bola umiestnená na
majetku žalovaného (čo žalovaný navyše ani ničím nepreukázal), a že tým žalobca údajne poškodzuje
hospodárske záujmy žalovaného, považuje za nedôstojné.

8. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, výsluchom žalobcu,
výsluchom svedka B. U., oboznámením s listinnými dôkazmi - výpis z listu vlastníctva č. XXX zo

dňa 18.11.2023; Kúpna zmluva uzatvorená dňa 30.10.2017 medzi žalobcom a žalovaným; rozhodnutie
Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor zo dňa 27.11.2017, vkladové číslo: V-5581/2017;
odstúpenie žalovaného zo dňa 17.08.2023 od kúpnej zmluvy V-5581/2017 doručené žalobcovi dňa
23.08.2023 + poštová obálka, v ktorej bolo odstúpenie od kúpnej zmluvy doručené žalobcovi, online
sledovanie zásielky č. RF950483711SK; zmluva o budúcej zmluve zo dňa 18.08.2017; úplný výpis z

Obchodné registra Okresného súdu Prešov vo vzťahu k žalovanému (vložka 58/P); jednotlivé výzvy
pána doktora Behúňa žalovanému a spoluvlastníkom žalobcu zo dňa 26.07.2023; vyjadrenie právneho
zástupcu žalobcu zo dňa 30.08.2023, adresované okresnému úradu; doplňujúce podanie právneho
zástupcužalobcuzodňa12.09.2023,adresovanéokresnémuúradu;vyjadreniekukonaniuZ-2899/2023
od okresného úradu zo dňa 14.09.2023 doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 28.09.2023 +

elektronickádoručenkaz28.09.2023;odpoveďprávnehozástupcužalobcuzodňa28.09.2023;emailová
správa žalobcu zo dňa 28.09.2023 adresovaná pracovníčke okresného úradu, ktorou opravil chybu v
písaní v podaní zo dňa 28.09.2023; Návrh na vykonanie záznamu na základe listiny „Odstúpenie od
zmluvy“ - výzva od okresného úradu zo dňa 05.10.2023, doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa
19.10.2023 + elektronická doručenka z 19.10.2023, ako aj ďalšími listinným dôkazmi založenými v spise.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 17. 04. 2025 poukázal na svoje písomné podania s tým,
že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu.

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 17. 04. 2025 uviedol, že v zmysle uznesenia NS

SR z 30. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo/111/2008 je súd povinný skúmať dôvody odstúpenia od zmluvy bez
ohľadu na dôvody deklarované v samotnom písomnom prejave vôle, kde súd vyslovene uvádza, že aj
prípadná neexistencia dôvodov uvedených v odstúpení nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne
existujúcichdôvodov.Pokiaľajtiedôvodynebolipresneopísanévodstúpeníodzmluvysúdmusískúmať
či tieto dôvody na odstúpenie boli dané. Dôvod odstúpenia podľa § 49 OZ v tomto prípade daný bol,

keď kúpna zmluva bola celkom zjavne uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, čo vierohodne
žalobca nevysvetlil, alebo nevyvrátil ani v jeho poslednom vyjadrení. V zmysle zmluvy o budúcej zmluve
bolo povinnosťou žalobcu vybaviť pridelenie súp. čísla pre danú stavbu a jej následný zápis do katastra
nehnuteľností. Nakoľko táto stavba podľa ich tvrdenia na LV zapísaná nebola. Následne v lehote 30 dní
malavzniknúťpovinnosťuzavrieťkúpnuzmluvu.Žalobcasícetvrdí,žedôkazomsplneniatejtopovinnosti

je povolenie vkladu kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.2017 avšak tento vklad preukazuje len povolenie kúpnej
zmluvy a nie splnenie povinnosti žalobcu zo zmluvy o budúcej zmluve. Nie je vôbec zrejmé a žalobca to
ani nijako nepreukázal k akému dátumu bola stavba so súp. č. XX zapísaná na LV. Poukázal na svoje
posledné vyjadrenie s tým, že súp. č. mala stavba pridelené už od 90. rokov. Zmluva o budúcej zmluve
len zastierala skutočný účel uzatvorenia kúpnej zmluvy. Tieto dôvody v nej uvedené nie sú skutočnými

dôvodmi uzavretia kúpnej zmluvy. Je zrejmé, že táto neprimerane nízka kúpna cena ktorá nespĺňa
kvalitu ekvivalentnosti plnenia za protiplnenie ktorým je prevod klasického práva k rodinnému domu je
neprimerane nízka a medzi stranami existovali aj iné dojednania, ktoré sa už ale v písomnej kúpnej
zmluve nepremietli. Žalovaný zotrváva na tom, že medzi stranami kúpnej zmluvy existovala aj ústna
dohoda o tom, že žalobca nebude konať v rozpore s hospodárskymi záujmami žalovaného. Žalobca

sa pravdivo nevyjadruje o osobe p. U., ktorý v predmetnom dome v čase nadobudnutia vlastníckeho
práva prebýval a mal za to, že tento dom mu patrí. Žalobca len zneužil zlú sociálnu situáciu a nízke
právne povedomie p. U., keď ho následne z tohto domu vysťahoval. Tým zaťažil žalovaného ďalšími
povinnosťami zabezpečiť p. U. bývanie, pričom tento pán mal v predmetnom dome v zmysle dohodystrán naďalej bývať. Žalovaný zotrval na tom, aby súd vykonal výsluch B. F., vzhľadom k tomu, že tento
bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy členom predstavenstva žalovaného a tieto okolnosti pozná. Žiadal
žalobu zamietnuť aj vzhľadom k tomu, že žalobca nemá naliehavý právny záujem k požadovanému

určeniu v zmysle petitu žaloby.

11. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní dňa 17. 04. 2025 uviedol, že je susedom predmetnej
nehnuteľnosti, vlastní nehnuteľnosti oproti. Po smrti p. U. a jeho manželky, keďže vedel, že neboli
vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, navštívil predsedu Roľníckeho družstva p. J., kde v prvom rade sa

opýtal či je pravdou, že sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a keď mu to potvrdil tak sa ho spýtal,
či nemajú záujem túto nehnuteľnosť predať. Povedal mu, že áno, lebo že to nepotrebujú na ich činnosť,
navyše s tým majú neustále problémy, keďže tí nájomcovia, tí čo tam boli neplatili, alebo aj keď zaplatili
neplatili načas apd. Povedal mu ale, že stavba nie je zapísaná v evidencii katastra nehnuteľností a že
bude ju treba zapísať. Po jeho otázke, aká by bola kúpna cena mu povedal kúpnu cenu, ktorá nakoniec
bola výsledkom kúpy, pretože túto majú vnútorne prejednanú a sú s ňou uzrozumený v rámci orgánov

družstva. Keďže bola pre neho prijateľná a z jeho dovtedajšej praxe, kedy robil aj na zápisoch stavieb do
evidencie katastrov, mu bolo zrejmé aké úkony treba vykonať. Navrhol mu, že mu s tým pomôže a na
základe toho bola uzavretá dňa 18. 08. 2017 zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Poukázal na nepravdivé
tvrdenie žalovaného, že sa zaviazal vybaviť rozhodnutie o určení súpisného čísla napriek tomu že
stavba už súpisné číslo pridelené mala. Toto tvrdenie vyplýva aj z písomného stanoviska žalovaného.

Poukázal na skutočnosť uvedenú v zmluve o budúcej zmluve, kde sa uvádza, že predmetná stavba nie
je zapísaná v evidencii Okresného úradu Poprad, zmluvné strany sa dohodli, že budúci kupujúci, teda
on, zabezpečí okrem iného aj potvrdenie o pridelení súpisného čísla, čiže nie rozhodnutie, alebo iný
úkon na nové súpisné číslo. Podľa zákona 369 o obecnom zriadení sa rozhodnutie o určení súpisného
čísla vydáva pre stavby, ktoré ho pridelené nemajú a potvrdením, ktoré mal on zabezpečovať sa len

potvrdzuje súpisné číslo, ktoré už v minulosti vydané bolo. V dôkazových materiáloch bolo predložené,
že o toto požiadal. Obec potvrdila, že stavba má pridelené súpisné číslo 14 a že jej stavebníkom bolo
Roľnícke družstvo. Tu poznamenal na konanie katastrálneho odboru, kde bolo možné aj v minulosti,
je to aj dnes, že ak stavba nie je zapísaná v evidencii katastra nehnuteľností, nevyžaduje sa, že musí
byť najprv zapísaná a až následne je možné robiť s ňou akékoľvek úkony ako napr. prevod, ale je

bežne akceptovaný stav, že sa všetky listiny na zapísanie do evidencii katastra predkladajú spoločne,
napr. s kúpnou zmluvou a príslušná správa katastra na základe takéhoto podania najprv zapíše stavbu
a hneď následne povolí príslušný vklad. Je to úkon, ako keby boli robené dve samostatné podania bez
ohľadu na to, že to bolo podané naraz. Týmto vyvrátil tvrdenie žalovaného, že si nesplnil povinnosť,
jednak ktorá mu nevyplývala zo zmluvy o budúcej zmluve, že mal vybaviť to rozhodnutie o pridelení

súpisného čísla, lebo zo zmluvy o budúcej zmluve to nevyplýva, ani to nemohol fyzicky spraviť, pretože
stavba už mala pridelené súpisné číslo skôr. Bolo to mnoho krát spomenuté aj v ich podaniach a je to
aj tak, že všetky rokovania s družstvom boli robené výlučne s predsedom družstva p. J., nik iný tam
nebol prítomný a prítomnosť tretej osoby bola len v jednom jedinom prípade a to pri podpise kúpnej
zmluvy,kdebolaprítomnáajpaniJ..Nikdyneprebehlianilennáznakomrokovaniaoakýchkoľvekďalších

dojednaniach ako tých, ktoré vyplývajú či už zo zmluvy o budúcej zmluve alebo zo samotnej kúpnej
zmluvy. Čo sa týka ako to z jeho pohľadu celé vzniklo, celý tento spor, že až do času kedy si zvolil
uplatniť svoje predkupné práva, resp. poukázať na to, že bol obídený pri prevode iných pozemkových
nehnuteľností na družstvo, dovtedy nebol žiaden problém medzi nimi a nastal až vtedy, keď si začal
uplatňovať porušenie jeho práv. Svojho času ho požiadal predseda družstva p. L., že by chcel s ním

rozprávať, tak sa dostavil k nim na družstvo a rozprávali sa za účasti jeho, svojej a ďalšej osoby na strane
družstva, ktorej meno si nepamätal, kde ho požiadali na hlasovanie v rámci pozemkového spoločenstva
v Lučivnej, aby mu boli naďalej prenajaté pozemky, ktoré spravuje pozemkové spoločenstvo. Došlo
tam k dohode v tomto smere a na záver im povedal, že zistil, že boli na družstvo prevedené podiely
pozemkových nehnuteľností, ktorých je spoluvlastníkom, že bol obídený v jeho právach, neboli mu

ponúknuté na odkúpenie. Na to mu bolo povedané, že v prípade, že to tak bolo, tak to vrátia späť,
lebo si uvedomujú, že bol v práve a súd by prehrali. Na to sa dohodli, že mu pošlú kúpne zmluvy, aby
sa vedel rozhodnúť aké boli podmienky prevodu na nich, či mu budú prijateľné na to aby sa rozhodol,
že to odkúpi alebo nie a tým pádom či trvá na tom, aby sa to vrátilo všetko späť, alebo to nechá tak.
Družstvo mu poslalo nekompletné zmluvy z ktorých nevyplývali všetky informácie a keďže odmietali

poskytnúť ďalšie, tak sa vybral za predsedom družstva, kde mu oznámil, že bude mať záujem o kúpu
týchto nehnuteľností na čo mu odpovedal, že to čo bolo dohodnuté pred tým už neplatí. To už bolo po
schôdzi pozemkového spoločenstva a problém s nájmom pozemkov, či bude alebo nebude naďalej trvať
už bol zažehnaný. Na základe toho všetkého usúdil, že družstvo nemá záujem na urovnaní nezákonnostipri prevode predmetných pozemkových nehnuteľností. Keďže nemá trvalý pobyt v obci Lučivná a nežije
tam trvalo, požiadal obyvateľov Lučivnej, aby mu poradili nejakého právneho zástupcu, ktorý by ho vedel
v tejto veci zastupovať a na základe toho oslovil Advokátsku kanceláriu JUDr. Behúňa, aby ho v tejto veci

zastupovala. Na úvod, aby mohlo dôjsť k dohode, všetky strany sporu písomne oslovila. Tieto oslovenia
sú súčasťou spisu, boli oslovení všetci piati pôvodní spoluvlastníci, ktorí svoje podiely predali družstvu
a taktiež samotné družstvo. Týmto uplatnením si jeho zákonného práva začal tento problém, ktorého
výsledkom je pojednávanie. Družstvo mu zaslalo, keď sa dozvedelo, že si chce uplatniť svoje zákonné
právo, predmetné odstúpenie od kúpnej zmluvy na rodinný dom. Podľa neho je absurdné aby sa na celý

život tak, ako to myslí žalovaný, mal zriekať akýchkoľvek svojich zákonných práv, ktorých ani nevie aké
môžu nastať s tým, že stále popiera, že nikdy neboli na neho žiadne iné záväzky, alebo dojednania,
ako tie ktoré vyplývajú zo zmluvy o budúcej zmluve alebo z kúpnej zmluvy. Opätovne pripomenul, že
rokovania viedol výlučne s vtedajším predsedom družstva p. J.. Za to či a ako boli prezentované výsledky
ich dohôd orgánom družstva nemôže niesť zodpovednosť on. Ak sa terajšie vedenie družstva nazdáva,
že predchádzajúci predseda družstva konal inak ako mal, mali napadnúť jeho. On nemal prečo vedieť

o výstupoch a konal v dobrom úmysle a dobrom mene so štatutárnym orgánom. Ak došlo k nejakým
porušeniam zo strany vtedajšieho predsedu družstva, nech družstvo predloží napr. trestné oznámenie,
alebo niečo podobné, čím by tieto kroky predchádzajúceho predsedu družstva napádali, alebo vyvracali.
Cenu navrhol vtedajší predseda družstva bez akýchkoľvek ďalších podmienok, alebo obmedzení a to,
že cenu navrhol predseda družstva nebolo zo strany žalovaného nijakým spôsobom v predložených

dokladoch v rámci tohto konania spochybnené, alebo vyvrátené. To, že sa jedná o zjavne nevýhodnú
cenu môže povedať predávajúci pretože on odstúpil od zmluvy, ale keď ju on navrhol sám, ako môže byť
dnes považovaná za zjavne neprimeranú. On s ňou len súhlasil. Čo sa týka časovej tiesne, v odstúpení
od zmluvy sa uvádza, v časovej tiesni za zjavne nevýhodných podmienok. Aká časová tieseň, keď to
bolo riadne schvaľované v orgánoch družstva, časová tieseň sa musí viazať v čase uzavretia zmluvy.

Ešte pred uzavretím zmluvy o budúcej zmluve mu p. J. povedal, že to má prejednané v orgánoch
družstva. Zmluva o budúcej zmluve bola podpísaná 18. 08. 2017, Kúpna zmluva 30. 10. 2017, t. z.
jeden a pol mesiaca. Je toto časová tieseň? Na to aby si to ešte utriasli v hlave a uzavreli zmluvu?
Stanoviská žalovaného, resp. dôvody ktoré opisuje v odstúpení od zmluvy a následne do dňa podania
žaloby na súd sa neustále menili. Raz to bolo, že konal proti záujmom družstva, potom že ich len šikanuje

a nemá skutočný záujem o kúpu pozemkových nehnuteľností a pod. On si uplatnil svoje právo a napadol
zmluvy ktoré boli naspäť dobrovoľne rozviazané a vrátené späť pôvodným spoluvlastníkom s tým, že
ich kúpu môže uskutočniť vtedy, keď je aj záujem zo strany predávajúceho. Z tých päť spoluvlastníkov
mu pozemky na predaj ponúkli dvaja, a to p. E. a p. Q.. V stanovenej lehote si uplatnil svoje predkupné
právo a prejavil záujem o kúpu čo sa aj reálne udialo. Posledné listiny z toho boli rozhodnutia ktoré sú

pripojené v spise. Žalovaným je obviňovaný, že zámerne nehovorí všetko a pod. Dôvod prečo to tak
dlho trvalo až došlo k prevodu tej nehnuteľnosti. V ponuke na odkúpenie, ktorú mu poslali p. E. a p. Q.
sa mal v zákonnej lehote dva mesiace od doručenia vyjadriť, resp. prejaviť záujem o kúpu, kde bola
o. i. aj podmienka, že v tejto lehote musí on ako kupujúci preukázať, že ostatní spoluvlastníci nemajú
záujem o kúpu. Bola to zjavne neprimeraná požiadavka, jednak z dôvodu, že toto musí preukazovať

predávajúci a jednak z dôvodu, že to nie je možné reálne splniť. Ak on dostal dvoj-mesačnú zákonnú
lehotu, berúc do úvahy, že trvá 1, 2 dni než sa oboznámite s podmienkami a on by mal oslovovať
všetkých ostatných spoluvlastníkov a dať im minimálne zákonnú lehotu dva mesiace na to, aby sa mu
vyjadrili, či majú záujem alebo nemajú záujem o kúpu, nebolo nijakým spôsobom možné to stihnúť
v lehote, ktoré mu dali p. E. a p. Q.. Chvíľu trvalo než došlo k podpisu kúpnych zmlúv zo strany p. Q. a p.

E. a od pracovníčky JUDr. Behúňa, ktorého poveril na zastupovanie vo veci odkúpenia predmetných
pozemkových nehnuteľností, vrátane vypracovania Kúpnej zmluvy, zabezpečenia overených podpisov
zo strany predávajúcich až po podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Keď túto pracovníčku
požiadal aby od p. Q. a p. E. vypýtala ponuky na uplatnenie si predkupných práv, vrátané potvrdenia
o doručení všetkým ostatným spoluvlastníkom, E. E. jej mala povedať, že toto si objednali u p. L., nevie

či ako u súkromnej osoby, ale ako u predsedu družstva a že ten im to odmieta vydať. Ďalej mu bolo
povedané, že p. E. mal nahovárať, že on nemá nárok na kúpu, nakoľko nesplnil jej podmienky, ktoré si
dala do predmetnej ponuky na uplatnenie si predkupného práva a preto nemá nárok na kúpu. Na čo mala
ísť za iným právnikom, či právničkou, to už nevie, ktorý jej mal povedať, že takýmto konaním je jednak
zavádzaná a tlačená do nezákonnosti a napriek naliehaniu p. L., že nemá zmluvu s ním uzavrieť sa

rozhodla,žejuuzavrieataktosarozhodlaajp.Q..Keďsapýtalniektorýchspoluvlastníkovčiajonidostali
ponuku na odkúpenie a dozvedel sa, že nie v hlave si to upratal, že asi to nebolo rozposielané všetkým
a preto je to asi dôvodom na to, aby boli tieto listinné dôkazy vlastníčkam, alebo spoluvlastníčkam, ktoré
mal p. L. vydané a jemu následne preukázané. Celý čas nemal záujem o nič iné len o podiely ktoré muprislúchajú a preto po dohode s právnou kanceláriou JUDr. Behúňa spravili nezvyčajný krok za účelom
odstránenia akýchkoľvek pochybností do budúcna, možnosť, že by boli tieto kúpne zmluvy napadnuté.
Právna kancelária JUDr. Behúňa oslovila všetkých spoluvlastníkov, kde sa im ešte raz ponúkla možnosť

na uplatnenie si predkupného práva a po uplynutí márnej lehoty, pretože nik záujem neprejavil, až potom
mohol a pristúpil k podpisu kúpnej zmluvy. Bohužiaľ podanie na správu katastra bolo v čase, keď bol
problém s informačným systémom, takže sa muselo čakať a preto až v tomto čase, v treťom mesiaci, boli
vydané rozhodnutia o povolení vkladov na tie pozemky. Tým je vyvrátené, že predstieral, že má záujem
o predmetné pozemkové nehnuteľnosti, ale nikdy nemal reálny záujem o ich kúpu. Čo sa týka ďalších

troch spoluvlastníkov, keďže ho neoslovili, neprejavili záujem o predaj, tak nemal čo kupovať. Títo traja
sú rodinní príslušníci, aj keď vzdialenejší, a z ich rodinných pomerov a informácií vie, že v rámci svojich
rodín mali predávajúci veľký problém, že im ich deti vyčítali, že rozpredávajú majetky, že ak potrebujú
peniaze, že nech povedia, že im ich dajú, ale že pozemky nech nechajú svojim deťom a vnúčatám.
Predpokladá, že to je dôvod, prečo sa nerozhodli to predať ďalej. Chcel uviesť udalosť, ktorá sa stala
ihneď po tom, čo spoluvlastníci obdržali od JUDr. Behúňa výzvu, že porušili zákon a neoslovili ho, tak ho

navštívil N. O. a M. O., kde pri rozhovore po tom čo sa stalo a aké sú možné riešenia alebo východiská,
mu M. O. povedal, že napriek tomu, že mu ešte predtým povedal, že keď bude v budúcnosti čokoľvek
predávať, aby ho oslovil ako spoluvlastníka a predbežne prejavuje záujem, keďže sa jedná o otcovizeň
mu povedal, že mu bolo povedané, že bolo so žalobcom hovorené a že povedal, že on o kúpu nemá
záujem a preto to predal bez toho, aby oslovil žalobcu ako spoluvlastníka. Spýtal sa ho, či mu to povedal

p. L., predseda družstva. Neodpovedal mi na toto, spýtal sa ho ešte raz, či mu to povedal p. L. s tým,
že ak nie, nech povie nie a ak áno, tak mu neodpovie a tým potvrdí, že áno. Po tejto druhej otázke bol
ticho. Čiže nepriamo potvrdil, že od p. L. dostal informáciu, že mal so žalobcom rozprávať ohľadne týchto
pozemkov. Toto sa nezakladalo na pravde, nikdy o tomto s p. L. nehovoril. V tejto celej súvislosti chcel
poukázať na dve závažné veci. Jedna je – uviedol príklad. Kúpy byt v Bratislave. Bratislava po 40 rokov

od kúpy bytu bude povedzme meniť územný plán, on k nemu dá záporné stanovisko a Bratislava odstúpi
od kúpnej zmluvy, lebo konal v rozpore s jej záujmom, ako chce riešiť územie do budúcna. Bol 80 – 60
rokov viazaný kúpnou zmluvou, nič voči mestu Bratislava záporné neuviedol, alebo neuplatnil, ako by
konal v rozpore s ich záujmami? Je to to isté, ako tu, k ničomu sa nezaväzoval a hospodárske záujmy
družstva nijakým spôsobom neobmedzuje. Naďalej užívajú jeho pozemky bez akýchkoľvek obmedzení,

zarábajú na nich. V tomto smere nedošlo k žiadnym obmedzeniam ani po odstúpení od kúpnej zmluvy.
V predmete podnikania nemajú vlastníctvo nehnuteľností, čiže ich podnikanie nie je obmedzené. Je
toho názoru, že nie je sa možné zriecť práva dopredu, bez toho, aby bolo vyrieknuté akých práv sa
zrieka a podobne. Týmto celým by chcel poukázať na skutočnosť, že ak tie veci ktoré mu boli povedané
z advokátskej kancelárie JUDr. Behúňa a podobne, čo tu prezentoval sú pravdivé, tak potom mu to celé

pripadá, že poľnohospodárske družstvo koná spôsobom, podľa seba súdim teba. Ak budú popierať to,
že p. L. mal rozposielať tie žiadosti o predkupné práva, navrhoval by, aby ako svedkovia boli predvolané
p. E. a p. Q., nech to potvrdia, alebo vyvrátia, či hovorí pravdu. Žalovaný uviedol, že p. U. vyhodil z domu
nezákonným spôsobom, tu by chcel uviesť dve skutočnosti. Prvá je tá, že pán U. po tom, ako žalobca
predmetnú nehnuteľnosť kúpil, tam naďalej býval na základe nájomnej zmluvy uzavretej s ním, ako

s vlastníkom. Mohol tam bývať naďalej, avšak neplatil nájomné, neplatil správcom sietí za odoberané
médiá, čím dostal žalobcu a jeho brata do situácie, že museli vyplatiť ním zrealizované nedoplatky na
spotrebe el. energie, vodného, stočného, keďže napr. na vodárňach mu povedali, že ich nezaujíma, že
ten dlh vytvorila iná osoba, ale odpoja mu vodu aj v nehnuteľnostiach pri nich, ktorých je vlastníkom,
preto musel tento dlh p. U. vyrovnať. Za spotrebovanú el. energiu dlh musel vyrovnať jeho brat, pokiaľ má

dobré informácie, lebo mu robil ručiteľa voči elektrárňam. Keďže p. U. nemienil splatiť dlh na nájomnom,
alebo na spotrebovaných energiách, nechal nájomnú zmluvu dobehnúť, býval tam zadarmo na jeho účet
a po skončení nájomnej zmluvy nová nebola uzavretá. E. U. podal trestné oznámenie na políciu, kde to
bol políciou prešetrovaný vrátane legálnosti nadobudnutia tohto domu a v spise sa nachádza uznesenie
o zastavení trestného konania, kde sa konštatuje okrem iného, že to nadobudol legálne a nevyhodil p.

U. z dôvodov, ktoré on uvádzal a pod. Čo sa týka osoby p. U., považuje ho za veľmi nedôveryhodného,
pretože má dlhodobo problém s požívaním alkoholických nápojov, minimálne v jednom prípade vie, že
mal nariadenú súdom protialkoholickú liečbu na Prednej Hore. Pokiaľ to vidí, vie a počuje, nič sa v tomto
smere nezmenilo.

12. Žalobca v súvislosti s prednesom právneho zástupcu žalovaného na vyššie uvedenom pojednávaní
dňa 17. 04. 2025 doručil súdu nasledovné listinné dôkazy: žiadosť p. A. B. v mene Roľníckeho družstva
Lučivná zo dňa 24.08.2017, doručená v rovnaký deň Okresnému úradu Poprad, katastrálny odbor o
zápis stavby postavenej pred 01.10.1976 do katastra nehnuteľností v zmysle § 34 a nasl. katastrálnehozákona; potvrdenie č. Lu/235/17 zo dňa 22.08.2017 vydané obcou G. E. P. F. G. o tom, že rodinný dom
postavený na pozemku KN C, parc. č. XXX. k. ú. G. bol postavený pred rokom 1976, a že mu bolo
pridelené súpisné číslo XX a orientačné číslo XX. Zdôrazňujeme, že išlo iba o potvrdenie, čo znamená,

že obec iba potvrdila, že v minulosti stavbe rodinného domu už bolo pridelené súpisné číslo. Nešlo o
vydanie rozhodnutia stavebného úradu o pridelení určeného čísla podľa § 6 ods. 3 Vyhlášky č. 31/2003
Z. z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a
iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb; potvrdenie č. Lu/235/17/2 zo dňa 13.10.2017 vydané
obcou G. E. P. F. G. o tom, že vlastníkom rodinného domu postaveného na pozemku KN C, parc. č.

XXX, k. ú. G. je Roľnícke družstvo Lučivná, 059 31 Lučivná, a že dom bol postavený pred rokom 1976
a bolo mu pridelené súpisné číslo XX a orientačné číslo XX.
Zároveň pripomenul, že Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor vydal rozhodnutie č. V-5581/2017 o
povolení vkladu k rodinnému domu v prospech žalobcu dňa 27.11.2017, a to na základe návrhu na
vklad zo dňa 30.10.2017. Prikladané listinné dôkazy sú tak z obdobia pred podaním návrhu na vklad
vlastníckeho práva v prospech žalobcu na okresnom úrade.

13. V ďalšom podaní žalobca uviedol, že predkladá čestné vyhlásenia a to pani F. V., nar. XX.XX.XXXX,
ktorá bola členkou Roľníckeho družstva Lučivná v rokoch 2009 až 2019, podpísané na notárskom úrade
v Poprade dňa 09.06.2025; a tiež pani D. I. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola členkou predstavenstva
Roľníckeho družstva Lučivná v rokoch 2013 až 2019 a je aj podpísaná na kúpnej zmluve za predávajúce

družstvo zo dňa 30.10.2017, na základe ktorej pán B. ako kupujúci kúpil od družstva predmetnú stavbu
rodinného domu so súpisným číslom XX, obec Lučivná. Pani D. J. je vdovou po pánovi J. J., bývalom
predsedovidružstva.Obedámyvčestnýchvyhláseniachakoniekdajšiečlenkypredstavenstvadružstva,
ktoré boli členkami aj v rokoch 2017 - 2018, čiže v čase, ktorý je rozhodujúci pre vec samotnú, uviedli,
že poznali podmienky predaja rodinného domu; zmluva o budúcej zmluve a aj kúpna zmluva boli

prerokované na zasadnutí predstavenstva družstva, ktoré schválilo predaj rodinného domu pánovi B.,
pričom všetci členovia predstavenstva s tým bezpodmienečne súhlasili; žiadny z členov predstavenstva
nemal žiadne iné písomné alebo ústne požiadavky alebo podmienky na predaj stavby rodinného domu,
než tie, ktoré sú súčasťou zmluvy o budúcej zmluve a kúpnej zmluvy; do zániku predstavenstva družstva
v roku 2019 žiaden z členov predstavenstva družstva nespochybňoval a ani nenamietal, že došlo k

predaju rodinného domu pánovi B. za sumu 1.000,80 eur vrátane DPH. Žalobca týmto poukázal na
poctivosť svojho konania a to, že jeho tvrdenia prezentované v súdnom konaní sa zakladajú na pravde.

14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 02. 07. 2025 zotrval na doterajších podaniach
a vyjadreniach s tým, že vo vzťahu k priloženým čestným vyhláseniam namietal identickú textáciu a že

túto pripravovala tretia osoba. Preto ich nepovažuje za vierohodné.

15. Svedok B. F. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že nie je v žiadnom vzťahu k sporovým stranám
okrem toho, že je členom Roľníckeho družstva Lučivná. K veci samej svedok uviedol, že vie povedať
sám len toľko, že predseda družstva sa rozhodol predať rodinný dom pánovi žalobcovi. Cenu len počul,

že nejakých 1.000,- Eur. To je všetko. Je tomu asi 5 rokov, alebo aj viac, nevedel presne. Predsedom
bol v tom čase pán J..
V odpovediach na otázky uviedol, že bol dve volebné obdobia v predstavenstve. Pred nejakými 8 rokmi
šiel do dôchodku a predtým 2 krát po sebe 4 roky bol členom predstavenstva.Vedel, že sa o predaji domu
jednalo na predstavenstve a na tomto predstavenstve sa schválil predaj s čím som on nesúhlasil. Jeho

dôvody boli také, že tí ľudia ktorí tam bývali v podstate sa nemali kam uchýliť po tomto predaji. Po predaji
si našli bývanie v kamennej pivnici, kde žili až do situácie keď im tam strelila plynová bomba. Družstvu
nevznikli žiadne náklady po ich vysťahovaní. Nepamätal si nič ohľadne nejakých ďalších podmienok,
ktoré by vznikli žaobcovi by vznikli žalobcovi v súvislosti s predajom tohto rodinného domu. Uviedol, že
si myslí, že je to smiešna cena ale on to ovplyvniť nevedel. Kto dojednával podmienky predaja nevedel

určite, ale asi predseda družstva a bývalý starosta obce. Pokiaľ ide o otázku, či inicioval v rámci interných
štruktúr družstva nejaké konanie, kontrolné konanie, sťažnostné a podobne, uviedol, že keďže to bolo
prehlasované za predaj, tak on k tomu nemal žiadne výhrady.

16. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 02.07.2025 okrem iného uviedol, že neexistovali

žiadne iné podmienky predaja než tie ktoré sú uvedené v zmluve o budúcej zmluve a v kúpnej zmluve.
Má za to, že tým je vyvrátená hypotéza žalovaného o tom, že žalobca uplatnením predkupného práva
na príslušné pozemky by mal porušiť nejaké zmluvné podmienky dojednané v r. 2017 a preto nemôže
byť konanie žalobcu dôvodom pre odstúpenie od kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o otázku zápisu súpisnéhočísla do katastra nehnuteľností poukázal na tú skutočnosť, že súčasťou súdneho spisu je rozhodnutie
OÚ Poprad, kat. odbor zo dňa 27. 11. 2017 č. V-5581/2017, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho
práva v prospech žalobcu k stavbe rodinného domu. S ohľadom na výrokovú časť rozhodnutia je tak

nepochybné, že v danom čase už muselo byť zapísané v katastrálnom operáte. Pokiaľ ide o p. E. a
p. Q. a námietku, že do súdneho spisu doposiaľ nezaložili kúpne zmluvy na základe ktorých žalobca
odkúpil spoluvlastnícke podiely týchto dvoch dám, tak majú za to, že s z predložených listinných dôkazov
nespochybniteľne vyplýva, že žalobca je vlastníkom týchto podielov, čím vyvracajú tvrdenie žalovaného
o tom, že záujem žalobcu o kúpu týchto podielov mal byť iba predstieraný. Pokiaľ ide o výšku kúpnej

ceny, za ktorú žalobca kúpil tieto podiely, táto otázka nesúvisí s predmetom tohto konania a žalobca
preto nebude zakladať do súdneho spisu listiny obsahujúce túto informáciu.

17. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
okrem už uvedených skutočností poukázal aj na fakt, ktorý je zrejmý zo spisového materiálu OÚ Poprad,
kat. odbor. č. Z-2899/2023, kde samotný okresný úrad uvádza, že vo veci doručeného odstúpenia

žalovaného od kúpnej zmluvy postupuje okresný úrad podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Sžo/229/2010.
Žalobca má za to, že ním formulovaný žalobný petit je v súlade s rozhodnutím NS SR, v súlade
s katastrálnym bulletinom a v súlade so správnym názorovom okresného úradu. Žalobca má za to, že
otázka platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy je v tomto konaní prejudiciálnou otázkou, ale že vo veci
samej má byť žalobný petit formulovaný tak ako je uvedené v žalobe. Pokiaľ ide o samotné odstúpenie

od kúpnej zmluvy, tie dôvody sa postupne vyvíjali, žalovaný ich menil, pričom majú za to, že na základe
vykonaného dokazovania žalobca každý jeden z týchto dôvodov vyvrátil. Pokiaľ ide o zápis súpisného
čísla do katastrálneho operátu poukázal aj na tú skutočnosť, že nejde o vkladové konanie a okresný úrad
o jeho zápise nevydáva žiadne rozhodnutie ani ho nedoručuje navrhovateľovi, čiže žalobca ani nemohol
takýto dôkaz produkovať v tomto konaní, ak by však súpisné číslo predmetnej stavby nebolo zapísané

v katastrálnom operáte, nemohlo by byť toto súčasťou výroku už dnes spomínaného rozhodnutia
o povolení vkladu vlastníckeho práva zo dňa 27. 11. 2017. Žalobcovi predkovia sú rodákmi z Lučivnej.
Žalobca má k tomuto územiu vzťah. Už v minulosti bol spoluvlastníkom mnohých pozemkov na ktorých
hospodári družstvo, je preto úplne legitímne, že žalobca mal záujem o kúpu ďalších spoluvlastníckych
podielov. Nešlo z jeho strany o žiadnu špekuláciu, žalobca žiadnym spôsobom nebráni žalovanému

družstvu aby na týchto pozemkoch hospodárilo. V zmysle toho žalobca navrhuje aby súd prejudiciálne
posúdil odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy ako neplatný právny úkon a rozsudkom vo veci samej
rozhodol tak, ako je uvedené v žalobnom petite a zároveň aby priznal žalobcovi voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali.

18. Žalobca sa v záverečnej reči pridržal toho čo uviedol jeho právny zástupca.

19. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že žalobca nepreukázal všetky svoje
tvrdenia. Neuniesol teda dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu podmienok uzatvorenej zmluvy
o budúcej zmluve. Pridržiaval sa svojho právneho posúdenia tejto veci aj čo sa týka naliehavého

právneho záujmu. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR 6Sžo/229/2010, podľa ktorého odstúpenie od
zmluvy o prevode nehnuteľností má vecno-právne účinky. Preto žiadal žalobu zamietnuť a priznať
žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali.

20. Štatutárny zástupca žalovaného sa v záverečnej reči pridržal toho čo uviedol jeho právny zástupca.

21. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový a právny stav.

22. Žalobca ako budúci kupujúci uzavrel so žalovaným ako budúcim predávajúcim zastúpeným
J. J., predsedom a D. I. J., členkou, Zmluvu o budúcej zmluve podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka zo dňa 18. 08. 2017, kde podľa čl. I Predmet zmluvy bod 1. 1. Budúci predávajúci je
vlastníkom nehnuteľností – stavby rodinného domu na pozemku parc. č. XXX, toho času bez súpisného
čísla, v katastrálnom území G., obec Lučivná, okres E., toho času nezapísaná v evidencii katastra
nehnuteľností, a to v podiele 1/1.
Podľa bodu 1. 2. citovaného článku, predmetom tejto zmluvy je záväzok zmluvných strán uzavrieť za

podmienok a v čase dohodnutých v tejto zmluve kúpnu zmluvu na kúpu nehnuteľnosti uvedenej v bode
1. 1. tejto zmluvy.
Podľa článku II. Čas uzavretia kúpnej zmluvy, bod 2. 1., nakoľko nehnuteľnosť uvedená v bode 1. 1. tejto
zmluvy toho času nie je zapísaná v evidencii Okresného úradu v Poprade, odbor katastrálny, zmluvnéstrany sa dohodli, že budúci kupujúci zabezpečí všetky úkony a podklady na jej zapísanie do evidencie
Okresného úradu v Poprade, odbor katastrálny s vlastníctvom k nej na budúceho predávajúceho,
vrátanie potvrdenia o pridelení súpisného čísla od obce Lučivná, na čo mu bude budúci predávajúci

nápomocný, a v prípade potreby za tým účelom budúci predávajúci vydá budúcemu kupujúcemu
príslušné splnomocnenia na jeho zastupovanie.
Podľa bodu 2.2. citovaného článku, zmluvné strany sa dohodli, že najneskôr do 30 dní od zapísania
nehnuteľnosti uvedenej v bode 1. 1. tejto zmluvy do evidencie Okresného úradu v Poprade, odbor
katastrálny, s vlastníctvom k nej na budúceho predávajúceho (na list vlastníctva), budú povinné uzavrieť

riadnu kúpnu zmluvu v zmysle tejto zmluvy o budúcej zmluve.
Podľa článku III. Cena a platobné podmienky, bod 3.1. zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene za
prevádzanú nehnuteľnosť uvedenú v bode 1.1. tejto zmluvy vo výške 1.000,- Eur s daňou z pridanej
hodnoty.
Podľa článku V. Záverečné ustanovenia, bod 5.6. zmluvné strany vyhlasujú, že zmluvu uzavreli na
základe ich slobodnej vôle, ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená, zmluvu si prečítali, jej obsahu

rozumejú, a na znak súhlasu túto zmluvu podpisujú.

Dňa 24.08.2017 bola žalobcom doručená Okresnému úradu Poprad, katastrálny odbor v mene
Roľníckeho družstva Lučivná Žiadosť zo dňa 24.08.2017, o zápis stavby postavenej pred 01.10.1976
do katastra nehnuteľností v zmysle § 34 a nasl. katastrálneho zákona.

23. Podľa Potvrdenia č. Lu/235/17 zo dňa 22.08.2017 vydaného obcou Lučivná pre Roľnícke družstvo
Lučivná, rodinný dom postavený na pozemku KN C, parc. č. XXX. k. ú. G. bol postavený pred rokom
1976, a bolo mu pridelené súpisné číslo XX a orientačné číslo XX.
Jednalo sa teda iba o potvrdenie, že v minulosti stavbe rodinného domu už bolo pridelené súpisné číslo,

nie o vydanie rozhodnutia stavebného úradu o pridelení určeného čísla podľa § 6 ods. 3 Vyhlášky č.
31/2003 Z. z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní
ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb.

24. Žalobca podal Žiadosť, v mene Roľníckeho družstva Lučivná, zo dňa 24.08.2017 (na základe

splnomocnenia), doručená v rovnaký deň Okresnému úradu Poprad, katastrálny odbor, o zápis stavby
postavenej pred 01.10.1976 do katastra nehnuteľností v zmysle § 34 a nasl. katastrálneho zákona.

25. Podľa Potvrdenia č. Lu/235/17/2 zo dňa 13.10.2017 vydaného obcou Lučivná pre Roľnícke družstvo
Lučivná, vlastníkom rodinného domu postaveného na pozemku KN C, parc. č. XXX, k. ú. G. je Roľnícke

družstvo Lučivná, 059 31 Lučivná, a dom bol postavený pred rokom 1976 a bolo mu pridelené súpisné
číslo XX a orientačné číslo XX.

26. Žalobca ako kupujúci uzavrel so žalovaným ako predávajúcim, zastúpeným J. J. – predsedom
predstavenstva a D. I. J. – členkou predstavenstva Kúpnu zmluvu v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho

zákonníka zo dňa 30. 10. 2017, kde podľa čl. II predávajúci vyhlásil, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, pre obec Lučivná, katastrálne územie G. v podiele
1/1, t. j. v celosti, a to stavba rodinného domu so súpisným číslom XX, postavená na pozemku parcelné
číslo XXX, v zastavanom území obce Lučivná. Dokladom o preukázaní vlastníctva predávajúceho –
rodinného domu so súpisným číslom XX, na pozemku parcelné číslo XXX, je list vlastníctva č. XXX, pre

obec Lučivná, katastrálne územie G..
Podľa článku III. citovanej kúpnej zmluvy, predmetom predaja a kúpy je celý majetkový podiel v 1/1,
to je v celosti, v nehnuteľnosti – rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na pozemku parc.
č. XXX, v zastavanom území obce Lučivná, katastrálnom území Lučivná vrátane všetkých súčastí
a príslušenstva. Predmetom predaja a kúpy nie je parc. č. XXX, nachádzajúci sa pod touto stavbou.

Podľa článku IV. citovanej zmluvy, kúpna cena predmetnej nehnuteľnosti bola dohodnutá celkovou
cenou vo výške 834,- Eur bez DPH, čo pri sadzbe DPH vo výške 20 % činí 1.000,80 Eur vrátane DPH.
Predávajúci Roľnícke družstvo Lučivná predáva svoj podiel 1/1, t. j. v celosti v nehnuteľnosti rodinný
dom so súpisným číslom XX, postavený na pozemku parc. č. XXX, v zastavanom území obce Lučivná,
v katastrálnom území G. za celkovú dohodnutú cenu 1.000,80 Eur vrátane DPH kupujúcemu A. B. do

výlučného vlastníctva, a ten ho za túto cenu kupuje. Dohodnutá kúpna cena vo výške 1.000,80 Eur bola
kupujúcim zaplatená v deň uzavretia tejto zmluvy, a to ich vložením na bankoví účet predávajúceho
(ďalej citovaný v predmetnej zmluve).Podľa článku VI. citovanej zmluvy, predávajúci aj kupujúci zhodne prehlasujú, že obsahu tejto zmluvy
porozumeli, uzatvorili ju po vzájomnej dohode slobodne, určite, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni, za
nápadne nevýhodných podmienok, ich zmluvná a právna voľnosť nie je obmedzená, majú spôsobilosť

na právne úkony a nie sú im známe žiadne skutočnosti, ktoré by túto zmluvnú voľnosť obmedzovali.
Predávajúci a kupujúci túto zmluvu vlastnoručne podpísali, prejavujúc týmto súhlas s jej obsahom.

27. Rozhodnutím Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor zo dňa 27. 11. 2017, číslo vkladu:
V-5581/2017 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v katastrálnom území G.,

LV č. XXX, Stavba rodinný dom so súpisným číslom XX na pozemku registra C KN s parcelným číslom
XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2 v prospech žalobcu v podiele 1/1 na základe vyššie
citovanej kúpnej zmluvy na základe návrhu na vklad zo dňa 30.10.2017.

28. Žalobcovi bolo dňa 23. 08. 2023 doručené Odstúpenie od kúpnej zmluvy V 5581/2017 zo dňa
17. 08. 2023 zo strany žalovaného. V uvedenom odstúpení je okrem iného konštatované, že bývalé

predstavenstvo družstva odpredalo žalobcovi rodinný dom do osobného vlastníctva za cenu, ktorá
predstavuje zlomok skutočnej trhovej hodnoty tejto nehnuteľnosti v snahe riešiť jeho nepriaznivú rodinnú
situáciu avšak s prísľubom, že sa nebude voči družstvu chovať v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej je
uvedené, že žalobca túto vzájomnú dohodu nedodržal a voči žalovanému koná v rozpore s dobrými
mravmi najmä koná v rozpore s jeho hospodárskymi záujmami a to uplatňovaním práv, ktoré mu síce

formálne svedčia ale nemá skutočný záujem na ich realizácii. Tým spôsobuje žalovanému škodu a koná
proti jeho záujmom. Vzhľadom na vyššie uvedené tak žalovaného uviedol do omylu, aby s ním uzatvoril
kúpnu zmluvu za nápadne nevýhodných podmienok, spočívajúcich v evidentnom nepomere medzi
trhovou hodnotou predmetu kúpy a kúpnou cenou dohodnutou v kúpnej zmluve. Bývalé predstavenstvo
žalovaného s ním uzatvorilo kúpnu zmluvu za nápadne nevýhodných podmienok, pričom bez uvedenia

do omylu spočívajúcom v prísľube žalobcu nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami družstva by
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo. Žalovaný ďalej poukázal na § 49 a 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, na rozhodnutie NS SR z 13. 02. 2021, sp. zn. 28 Cdo 1406/1999 a uznesenie NS SR z 30. 06.
2009, sp. zn. 4 Cdo 111/2008. V závere žalovaný uviedol, že z dôvodu uzavretia Kúpnej zmluvy zo dna
30. 10. 2017 v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, ktoré spočíva v dojednaní neekvivalentnej

zjavne výrazne podhodnotenej kúpnej ceny 1.000,80 Eur za rodinný dom, ktorého všeobecná hodnota
bola v čase uzatvorenia zmluvy výrazne vyššia, pričom žalobca nedodržal podmienky, pre ktoré bola táto
výrazne nižšia kúpna cena dojednaná, týmto v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka odstupuje od kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 30. 10. 2017, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
vtedy zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, kat. územie G., a to rodinného domu so súp. č. XX

postavenom na pozemku parc. č. XXX, ktorá je dnes zapísaná na liste vlastníctva XXX pre kat. územie
G.. Toto odstúpenie od kúpnej zmluvy je účinné momentom doručenia k rukám žalobcu. Kúpna zmluva
sa zrušuje od počiatku.

29.Nazákladecitovanéhoapríslušnémukatastrálnemuúradudoručenéhoodstúpeniaodkúpnejzmluvy

bola vyznačená plomba v začatom záznamovom konaní č. Z-2899/2023 s tým, že žalobca bol výzvou
zo dňa 05. 10. 2023 doručenou mu 19. 10. 2023 vyzvaný katastrálnym úradom, že v prípade ak ako
nadobúdateľ neuznáva platnosť odstúpenia prevádzajúceho od kúpnej zmluvy, je nutné v lehote 30
dní odo dňa doručenia tejto výzvy podať žalobu na súd a zároveň doručiť Okresnému úradu Poprad,
katastrálnemu odboru potvrdenie súdu o prijatí žaloby.

30. Vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 17C/66/2023 o určenie relatívnej neplatnosti
právnych úkonov – kúpnych zmlúv V-605/2022 zo dňa 22. 02. 2022, V-963/2022 zo dňa 17. 03. 2022,
V-964/2022 zo dňa 15. 03. 2022, V-2457/2022 zo dňa 23. 03. 2022, V-2455/2022 zo dňa 02. 06.
2022, V-2459/2022 zo dňa 03. 06. 2022, žalobcu totožného so žalobcom v tomto konaní, právne

zastúpeného JUDr. Petrom Behúňom, advokátom proti žalovaným 1. Roľnícke družstvo Lučivná, 2.
F. Q., P. A., 3. S. E., P. A., 4. F. O., P. O., 5. N. O., rod O., 6. N. O., P. O., sa žalobca domáhal
určenia relatívnej neplatnosti citovaných kúpnych zmlúv z dôvodu porušenia povinnosti zo zákonného
predkupného práva voči nemu ako podielovému spoluvlastníkovi. Žaloba bola podaná na tunajší dňa 11.
09. 2023 a konanie bolo právoplatne skončené uznesením č. k. 17C/66/2023 – 140 zo dňa 16. 01. 2024

zastavením v dôsledku späťvzatia žaloby z dôvodu, že medzi žalovaným 1. ako kupujúcim a žalovanými
2. – 6. ako predávajúcimi došlo k odstúpeniu od predmetných kúpnych zmlúv a to v časti, ktorá sa
týka nehnuteľností, pri ktorých bola porušená povinnosť predávajúcich (porušenie predkupného práva)
a súčasne, že predmetné čiastočné odstúpenia boli dňa 15. 11. 2023 podané ako návrhy na záznam dokatastra nehnuteľností na Okresnom úrade Poprad, katastrálny odbor, evidované na listoch vlastníctva
č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX pre k. ú. G..
Žalobca k tomu predložil súdu nasledovné listinné dôkazy:

- rozhodnutie Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor zo dňa 04.03.2025, č. vkladu: V 190/2025,
ktorým úrad povolil vklad vlastníctva žalobcu k spoluvlastníckym podielom na 26 parcelách,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., zapísaných na celkovo 9 listoch vlastníctva;
- rozhodnutie Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor zo dňa 14.02.2025, č. vkladu: V 255/2025,
ktorým úrad povolil vklad vlastníctva žalobcu k spoluvlastníckemu podielu na parcele č. XXXX,

nachádzajúcej sa v katastrálnom území G., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX;
- rozhodnutie Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor zo dňa 17.02.2025, č. vkladu: V 250/2025,
ktorým úrad povolil vklad vlastníctva žalobcu k spoluvlastníckym podielom na 25 parcelách,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., zapísaných na celkovo 8 listoch vlastníctva.
Žalobca ďalej predložil súdu listy vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX
na ktorých je žalobca zapísaný ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností, ktoré kúpil vo

februári a marci 2025 od pani Q. a E. a ku ktorým sa vyjadroval pri svojom výsluchu.
Pre rozhodnutie v tejto veci obsah predmetných kúpnych zmlúv a kúpne ceny v nich uvedené sú právne
irelevantné.

31. Podľa článku 3. Stanov žalovaného zo dňa 21. 03. 2019 je predmetom podnikania družstva:1.

Poľnohospodárska výroba, 2. Nepravidelná verejná, nákladná doprava 3. Pomocné stavebné práce,
4. Zemné práce, búracie práce, 5. Šitie pracovných rukavíc, 6. Výroba píliarska, porez dreva, výroba
drevených obalov, 7. Ubytovacie služby, 8. Kúpa tovaru za účelom jeho ďalšieho predaja a predaj mimo
tovarov uvedených v prílohe 2, 3 živnostenského zákona.

32.VčestnýchvyhláseniachpaniF.V.nar.XX.XX.XXXX,ktorábolačlenkoupredstavenstvaRoľníckeho
družstva rokov 2009 až 2019 podpísané na notárskom úrade dňa 09. 06. 2025 a pani D. I. J., nar. XX.
XX. XXXX, ktorá bola členkou predstavenstva Roľníckeho družstva rokov 2013 až 2019 a je podpísaná
na kúpnej zmluve za predávajúceho zo dňa 30. 10. 2017, podpísané na notárskom úrade dňa 16. 06.
2025, je uvedené nasledovné:

- v období rokov 2009 až 2019 som bola členkou predstavenstva Roľníckeho družstva G. a mala som
detailný prehľad o činnosti družstva a o tom, čo sa v družstve dialo,
- bola som ako členka predstavenstva družstva detailne oboznámená s podmienkami predaja stavby
rodinného domu so súpisným číslom XX, postavenej na pozemku registra CKN s parcelným číslom XXX,
nachádzajúcej sa v katastrálnom území G., obec G., H. E., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX pánovi

A. B.,
- potvrdzujem, že predstavenstvo družstva pred uzatvorením Zmluvy o budúcej zmluve a Kúpnej zmluvy
prejednalo podmienky, za ktorých mali byť tieto zmluvy uzatvorené zo strany družstva, pričom tak učinilo
na svojich zasadnutiach schválilo predaj stavby rodinného domu so súpisným číslom XX, postavenej
na pozemku registra CKN s parcelným číslom XXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území G., obec

Lučivná, okres E., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX pánovi A. B. s jedinou podmienkou, ktorou bolo
aby správny poplatok spojený s kúpou stavby tohto rodinného domu a vkladom vlastníckeho práva
na katastri zaplatil pán B. – potvrdzujem teda, že podmienky predaja boli známe všetkým členom
predstavenstva, pričom všetci členovia predstavenstva družstva s tým bezpodmienečne súhlasili,
- potvrdzujem, že pri schvaľovaní predstavenstvom družstva predaj stavby rodinného domu so

súpisným číslom XX, postavenej na pozemku registra CKN s parcelným číslom XXX, nachádzajúcej
sa v katastrálnom území G., obec G., H. E., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX pánovi A. B. nemalo
družstvo a ani členovia predstavenstva družstva žiadne iné ústne alebo písomné podmienky alebo
požiadavky v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva k stavbe rodinného domu z družstva na pána B.
ako tie, ktoré sú uvedené v predmetnej Zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 18. 08. 2017 a v Kúpnej

zmluve zo dňa 30. 10. 2017 – jedinou podmienkou bolo to, aby správny poplatok spojený s kúpou stavby
rodinného domu a vkladom vlastníckeho práva na katastri zaplatil pán B. ako kupujúci.
- potvrdzujem, že nik z členov predstavenstva družstva počas obdobia, kým som ja bola členkou
predstavenstva(dozánikupredstavenstvavroku2019),nikdynespochybňovalaanižiadnymspôsobom
nenamietal,žedošlokpredajustavbyrodinnéhodomuzadanýchzmluvnýchpodmienokazadohodnutej

kúpnej ceny v sume 1.000,80 Eura vrátane DPH pánovi B.,
- vyjadrujem svoj nedovolateľný súhlas s tým, aby toto moje čestné vyhlásenie slúžilo a bolo vykonané
ako listinný dôkaz podľa príslušných právnych predpisov v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde
Poprad pod sp. zn. 9C/44/2023, ako aj v prípadných ďalších nadväzujúcich konaniach.33. Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich
kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí

spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným
dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto
vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu
neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.
(nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29)

34. Žalovaným namietaná identická textácia v predmetných čestných vyhláseniach je právne
irelevantná.

35. Podľa § 137 písm.c) a písm.d) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý

právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu alebo, d) určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

36. „Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) OSP je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho

právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce,
ako táto neistota vznikla.“
(Rozsudok NS SR , sp.zn. 4 Cdo 49/20)

37. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

38. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

39. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

40. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,

ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

41. Podľa § 49 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

42. Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

43. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.

44. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

45. Podľa § 100 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s
výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

46.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.47. „I. Platným odstúpením od zmluvy sa zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti od začiatku
zrušuje (ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak). Týmto zrušením
zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi

účastníkmi je po zrušení zmluvy z hľadiska obligačných a vecnoprávnych účinkov taký právny stav,
ako keby k uzavretiu zmluvy nedošlo. Vlastnícke právo prevodcu sa obnovuje zo zákona. Táto
zmena sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom. Predpokladom takéhoto obnovenia vlastníctva
prevodcu je však skutočnosť, že vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením od zmluvy
dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou.

II. Existenciu sporu o platnosť odstúpenia od zmluvy musí správa katastra skúmať obligatórne, a
to jednak z dôvodu, že len platné odstúpenie od zmluvy vyvoláva príslušné právne účinky, ako i s
prihliadnutím na závažnosť zásahu týchto účinkov do vlastníckeho, resp. vecnoprávneho stavu. Pokiaľ
vznikne spor o platnosť odstúpenia od zmluvy, jedná sa o občianskoprávny spor, ktorý je oprávnený
rozhodnúť jedine súd.“
„Pokiaľ vznikne spor o platnosť odstúpenia od zmluvy, v praxi najmä z dôvodu naplnenia, či nenaplnenia

zákonného alebo zmluvného dôvodu pre takýto postup, jedná sa o občianskoprávny spor, ktorý je
oprávnený rozhodnúť jedine súd (§ 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Keďže správa katastra
nie je oprávnená posudzovať platnosť odstúpenia od zmluvy ani ako predbežnú otázku (§ 40 správneho
poriadku), musí sa táto skutočnosť prejaviť v jej postupe v záznamovom konaní pri odstúpení od zmluvy,
na základe ktorej už bol povolený vklad do katastra nehnuteľností ako i vo vkladovom konaní v prípade

zmluvy doloženej k návrhu na vklad, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. Či platnosť odstúpenia od zmluvy
nie je medzi jej účastníkmi sporná, musí správa katastra obligatórne skúmať a to jednak z dôvodu, že
len platné odstúpenie od zmluvy vyvoláva náležité právne účinky ako i s prihliadnutím na závažnosť
zásahu týchto účinkov do vlastníckeho, resp. vecnoprávneho stavu. Túto skutočnosť možno preukázať
výslovným alebo konkludentným prejavom druhej zmluvnej strany. Písomné prehlásenie tejto druhej

strany môže byť doložené buď k odstúpeniu od zmluvy alebo si ho vyžiada samotná správa katastra.
Pokiaľ sa druhý účastník vyjadrí, že nespochybňuje platnosť uskutočneného odstúpenia od zmluvy,
správa katastra vykoná príslušný záznam v katastri nehnuteľností, pričom nie je oprávnená skúmať,
či skutočne i došlo k naplneniu dôvodu pre odstúpenie od zmluvy. Ak však druhý účastník spochybní
platnosť odstúpenia od zmluvy, mala by ho správa katastra vyzvať, aby v určenej lehote podal na súd

príslušnú žalobu (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku) s poučením, že pokiaľ tak neurobí,
bude to vyhodnotené ako „akceptácia“ platnosti vykonaného odstúpenia od zmluvy. Ak následne daná
žaloba bude podaná, správa katastra nebude môcť vykonať príslušný záznam a ponechá na dotknutom
liste vlastníctva zapísanú plombu o začatom záznamovom konaní (§ 44 ods. 1 katastrálneho konania),
prípadne na návrh vyznačí na ňom aj informatívnu poznámku o začatom súdnom konaní v zmysle § 44a

Občianskeho súdneho poriadku. V rovnakom prípade pri odstúpení od zmluvy, na základe ktorej ešte
nebolo rozhodnuté o vklade do katastra nehnuteľností, správa katastra preruší vkladové konanie podľa §
31a písm. a/ katastrálneho zákona z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke. Nepodanie žaloby sa
bude môcť s odkazom na predchádzajúce poučenie správy katastra posúdiť ako následná konkludentná
„akceptácia“ platnosti vykonaného odstúpenia od zmluvy, v dôsledku čoho správa katastra následne

vykoná záznamom príslušnú zmenu v katastri nehnuteľností, resp. pri vkladovom konaní rozhodne o
jeho zastavení v zmysle § 31b ods. 1 písm. b/ katastrálneho zákona.“
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 2011, sp. zn. 6Sžo/229/2010, Zbierka
stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 81/2014)

48. Podľa citovaného judikátu žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia zmluvnej strany od kúpnej zmluvy
prichádzavúvahuibavprípade,akešteniejeskončenékonanieovkladevlastníckehoprávavprospech
kupujúceho. V prípade, ak už bol okresným úradom právoplatne povolený vklad vlastníckeho práva
kupujúceho k predmetnej kupovanej nehnuteľnosti (čo je prípad žalobcu), má sa kupujúci brániť voči
odstúpeniu predávajúceho od kúpnej zmluvy podaním žaloby na určenie vlastníckeho práva k dotknutej

nehnuteľnosti.

49. Súd má za to, že naliehavý právny záujem žalobcu na podanej žalobe je daný vzhľadom na aktuálny
stav v katastri nehnuteľností vo vzťahu ku konaniu po odstúpení od kúpnej zmluvy, kedy žalobca iným

spôsobom nemôže vyriešiť stav právnej neistoty v ktorom sa ocitol v dôsledku predmetného odstúpenia
od kúpnej zmluvy zo strany žalovaného ako predávajúceho. Postupoval teda v súlade s výzvou
Okresného úradu Poprad - katastrálneho odboru. Príslušný katastrálny úrad nevykoná následne zmenu
zapísaného vlastnícka na liste vlastníctva, ale zastaví záznamové konanie o tejto zmene.50. Žalobca vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k právnemu úkonu žalovaného a to odstúpeniu zo
dňa 17. 08. 2023 od kúpnej zmluvy zo dňa 30. 10. 2017, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 23. 08. 2023.

51. Súd má za to, že právo odstúpiť od predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 30.10.2017 bolo premlčané
v zmysle námietky žalobcu dňom 30. 10. 2000 podľa § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka, nakoľko
začiatok plynutia premlčacej lehoty nie ja daný dňom 31.07.2023 (ako uviedol žalovaný), kedy bol
žalovanému doručený list vtedajšieho právneho zástupcu žalobcu „Dovolanie sa neplatnosti kúpnych

zmlúv“ v súvislosti s vyššie uvedeným konaním sp. zn. 17C/66/2023 o určenie relatívnej neplatnosti
právnych úkonov – kúpnych zmlúv; čo súd riešil ako otázku prejudiciálnu, avšak vzhľadom na
formuláciu petitu žaloby sa zaoberal všetkými namietanými okolnosťami (dôvodmi odstúpenia od
zmluvy) spôsobilými mať dopad na právne postavenie žalobcu, ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti.

52. Ako bolo v konaní preukázané, príslušný stavebný úrad – Obec Lučivná nevydával na žiadosť

žalobcu rozhodnutie o určení súpisného čísla ale iba potvrdil, že predmetná stavba rodinného domu už
mala v minulosti pridelené súpisné číslo XX, to znamená, že žalobca ani nemohol podať takúto žiadosť
o určenie súpisného čísla, keďže toto už určené bolo. V samotnej zmluve o budúcej zmluve je uvedené,
že mal zabezpečiť potvrdenie o pridelení súpisného čísla ( nie rozhodnutie o určení súpisného čísla
ako také). Následne žalobca podal návrh na zápis na príslušný katastrálny úrad, na základe udelenej

plnej moci. Samotný právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že súpisné číslo mala stavba
pridelené už od 90tych rokov. Nie je preto možné konštatovať nedodržanie bodu 2.2. zmluvy o budúcej
zmluve.

53. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných

podmienok, vzhľadom na neprimerane nízku kúpnu cenu, súd uvádza, že dohoda o kúpnej cene je
vyjadrením zmluvnej voľnosti, určuje ju predovšetkým predávajúci.

54. Žalobca sa stal vlastníkom spoluvlastníckych podielov k parcelám v katastrálnom území G., a to na
základe využitia svojho predkupného práva. Ako je uvedené vyššie, žalobca pôvodne napadol súdnymi

žalobami prevody zo strany celkovo 5 spoluvlastníkov, ktorí mali porušiť predkupné právo žalobcu tým,
že mu neponúkli na odkúpenie prevádzané podiely, ale ich rovno previedli na žalovaného. Z týchto 5
spoluvlastníkov sa ozvali žalobcovi dve spoluvlastníčky – p. F. Q. a p. S. E., s ktorými sa dohodol, o čom
predložil rozhodnutia katastrálneho úradu. Záujem žalobcu o kúpu spoluvlastníckych podielov bol teda
skutočný.

55. Ak existovali iné dojednania, ktoré sa do písomnej kúpnej zmluvy nepreniesli, ako tvrdí žalovaný,
tieto neboli v konaní preukázané, súd aj tu poukazuje na skutočnosť, že žalovaný bol zmluvnou
stranou – predávajúcim, teda primárne od pripravoval u určoval (odsúhlasoval) znenie zmlúv. Tvrdenie
žalovaného, že žalobca sa mal ústne zaviazať, že nebude konať v rozpore s hospodárskymi

záujmami žalovaného nebolo v konaní preukázané, citovaná formulácia je príliš vágna, za konanie
v rozpore s hospodárskymi záujmami žalovaného nemožno považovať domáhanie sa ochrany svojho
vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva vo vzťahu k iným nehnuteľnostiam (pozemkom), ktorých
podielovým spoluvlastníkom je žalobca a ktorý sa domáhal ochrany z dôvodu porušenia zákonného
predkupného práva.

Samotná skutočnosť, že v predmetnom rodinnom dome mal bývať niekto iný (pán B. U.) je v tomto
konaní právne irelevantná. Existencia dohody predstavenstva žalovaného so žalobcom, že mu odpredá
predmetný rodinný dom za nižšiu cenu preto, že je tento obývaný uvedenou osobou (sociálne slabšou)
nebola preukázaná.
Svedok B. F. ako člen Roľníckeho družstva Lučivná a bývalý člen predstavenstva prezentoval len svoj

osobný názor s tým, že keďže predaj bol odhlasovaný tak k tomu nemal žiadne výhrady.
Okolnosti postupu pri schvaľovaní Zmluvy o budúcej zmluve a Kúpnej zmluvy uviedli vo vyššie
citovaných čestných prehláseniach bývalé členky predstavenstva F. V. a D. I. J..
V zmysle vyššie citovaného článku 3. Stanov žalovaného tiež nebolo preukázané, aby žalobca konal
v rozpore s hospodárskymi záujmami žalovaného.

Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že kúpna zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia o možnosti od
nej odstúpiť a ani zákonná úprava § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka neobsahuje ustanovenia
o odstúpení aplikovateľné v tomto prípade. Odstúpenie nebolo možné ani podľa § 49 Občianskehozákonníka z dôvodu neexistencie tiesne na strane žalovaného a neexistencie nápadne nevýhodných
podmienok, ktoré podmienky musia byť splnené kumulatívne a v konaní preukázané neboli.
Je potrebné poznamenať, že zmluvu o budúcej zmluve aj kúpnu zmluvu formuloval predovšetkým

budúci predávajúci a následne predávajúci t. j. žalovaný. Účastníci zmluvného vzťahu sú tiež podľa
citovaného § 43 Občianskeho zákonníka povinní dbať, aby pri úprave zmluvných vzťahov odstránili
všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Skutočnosť, že vo vedení žalovaného došlo od 06. 02.
2019 k zmene predsedu družstva, ktorý síce môže mať vlastnú víziu fungovania žalovaného (odlišnú od
predchádzajúceho štatutárneho zástupcu), toto však nemôže byť na ujmu žalobcovi.

56. Na základe vyššie uvedených skutočností, citovaných zákonných ustanovení a judikatúry súd žalobe
vyhovel, odstúpenie od kúpnej zmluvy prejudiciálne vyhodnotil ako neplatný právny úkon a určil, že
žalobca je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti tak, ako je určené vo výroku I, čím je
vyriešený stav právnej neistoty žalobcu vzhľadom na právny úkon žalovaného – odstúpenie od kúpnej
zmluvy, doručeného príslušnému katastrálnemu úradu na ďalšie konanie.

57. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a

jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces". (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.
11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

58. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

60. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).

V Poprade, dňa 9. septembra 2025.

Mgr. Nina Kollárová
sudca