Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323200720
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2323200720.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom B. XXX/X, C., zast. advokátom: Mgr. Peter Magdálik, so sídlom Vajanského 1520, Galanta, proti
žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO 00 151 653, zast.:
AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, o zaplatenie 1.600 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 24.2.2023 domáhala uloženia

povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 1.600,- eur s prísl. titulom náhrady škody na tom skutkovom
základe, že dňa 21.2.2022 po odoslaní platby v sume 1.600,- eur na zahraničný účet uskutočnila v
priebehu maximálne 1 hodiny stornovanie tejto platby, avšak žalovaný prevod peňažných prostriedkov
nestornoval.

2. Súd o žalobe žalobkyne rozhodol rozsudkom č. k. 10C/17/2023-68 zo dňa 10.8.2023 a žalobu
žalobkyne zamietol dôvodiac, že žalobkyňa nepreukázala, že by platbu stornovala.

3. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie.OodvolanírozhodolKrajskýsúdvTrnaveuznesenímč.k.26Co/91/2023-124zodňa6.5.2024
tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Súdu prvej inštancie vytkol, že sa odmietol zaoberať dôkazmi navrhnutými žalobkyňou, ktoré podľa jej
presvedčenia smerovali k preukázaniu pravdivosti sporného tvrdenia o uskutočnení storno platby, a
vo vzťahu k posudzovaniu pravdivosti sporného tvrdenia žalobkyne nepripustil jej dôkazný útok, čím

došlo k zásadnému procesnoprávnemu pochybeniu súdu prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho
súdu z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, prečo by vykonanie navrhnutých dôkazov
(výsluchom strán a predložením komplexnej dokumentácie k účtu žalobkyne) nemalo priniesť iný
výsledok konania, s tým, že úvaha súdu prvej inštancie v tomto smere je nedostatočná a neodôvodnene
tak vzďaľuje súd prvej inštancie od možnej miery zistenia skutkového stavu v nadväznosti na dôkazy
navrhnuté žalobkyňou (nepredloženie dokumentácie žalobkyňa zdôvodňuje nemožnosťou ich pripojiť k
žalobe). Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok v nadväznosti

na splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu vychádzajúc z výsledkov
vykonaného dokazovania, ktoré je nevyhnutné potom vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu
voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Čl. 15 Základných princípov C.s.p. a v ustanovení § 191
ods. 1 C.s.p., a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty žalobkyne, atieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova
rozhodnúť.

4. Súd v spore ďalej postupoval v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu.

5.Naprejednanievecisamejsúdnariadilpojednávanie,naktorépredvolalprávnehozástupcužalobkyne
a právneho zástupcu žalovaného.

6. Právny zástupca žalobkyne zotrval na doterajšej argumentácii, že sú naplnené všetky podmienky
zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu žalobkyne. Zo žaloby je zrejmé proti komu žaloba
smeruje, aké je vyčíslené konanie žalovaného, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a zavinením.
Poukazoval, že zo strany žalobkyne bola žalovanému riadne a včas predložená žiadosť o storno
platby, ktorú v danom čase mohol a mal stornovať, avšak to neurobil. Žalovaný porušil minimálne
právnu povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka počínať si tak, aby nedochádzalo ku škode

na cudzom majetku, a teda zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil žalobkyni porušením jeho právnej
povinnosti.

7. Právny zástupca žalovaného tiež zotrval na doterajšej obrane. Podľa jeho názoru žalobkyňa v spore
neurobilažiadenaktívnykrok,ktorýmbynaplnilasvojeprocesnépovinnosti,abypravdivoaúplneuviedla

celkový priebeh konkrétneho deja a tento preukázala. Poukazoval na absolútnu neurčitosť žaloby.
Žalovaný (ako kontradiktórna sporová strana), ani súd, tu nie sú na to, aby uvedené plnili namiesto
žalobkyne. Pri zohľadnení samotného druhu nároku tak ako ho vymedzila žalobkyňa, je zrejmé, ktoré
skutkové tvrdenia nie sú individualizované, či preukazované, resp. ktoré podstatné skutočnosti nie sú
uvedené v úplnosti, či spôsobom, ktorý je dostatočný na to, aby mohli byť ďalšie tvrdenia žalobkyne

vôbec posúdené, či z akého dôvodu nie je žalobný návrh riadny. Žalobkyňa vôbec neuvádza čo a z akých
skutkových dôvodov má byť protiprávnym úkonom, aká škoda jej vznikla zavinením žalovaného, ako
skutkovo odôvodňuje príčinnú súvislosť (kauzálny nexus), prečo by takáto škoda mala byť predvídateľná
a z akého dôvodu by mal byť žalovaný subjektom povinnosti. Žalobkyňa nijako relevantne nešpecifikuje
(neuvádza), čo má byť protiprávny úkon, resp. o porušenie ktorej povinnosti z právneho vzťahu má

ísť (pričom je zrejmé, že viaceré tvrdenia v žalobe sú vzájomne inherentne kontradiktórne). Ak niekto
porušil prevenčnú povinnosť, tak to bola zjavne žalobkyňa, žalovaný naopak postupoval spôsobom,
ktorý bol v súlade s jeho právnymi povinnosťami (a to v nadväznosti na konanie žalobkyne). Ak škoda
má pozostávať zo zmenšenia majetkového portfólia žalobkyne v dôsledku poníženia stavu na jej účte
o 1.600,- eur v dôsledku odoslania takejto sumy žalobkyňou (t. j. nie žalovaným) na základe údajného

podvodného chovania tretej osoby (odlišnej od žalovaného), a zároveň sa pre vznik zodpovednosti za
škodu vyžaduje okrem iného protiprávny úkon škodcu, a predovšetkým neprerušený (po celú dobu)
kauzálny nexus, je za týchto okolností/tvrdení zrejmé, že tento sa v úplnosti vo vzťahu k žalovanému
nielen netvrdí a nedokazuje, pričom za takýchto popísaných okolností je uvedené vylúčené, keďže
údajná škoda (ako uvádza sama žalobkyňa) tu je v dôsledku konania (činnosti) samotnej žalobkyne a

nejakejtretejosoby,čovylučujeexistenciunepretržitéhokauzálnehonexu(medzikonanímanásledkom)
žalovaného. Z tvrdenia žalobkyne (že dňa 21.2.2022 mala byť podvedená, a to údajne tým, že na
základe nejakých simulovaných, nesprávnych a nekorektných informácií malo dôjsť k prevodu finančnej
sumy vo výške 1.600,- eur z uvádzaného bankového účtu na zahraničný bankový účet) sa nedajú zistiť
akékoľvek relevantné podrobnosti. Uvedené tvrdenie je v celom rozsahu neurčité, keď okrem iného

žalobkyňa vôbec neuvádza, akým spôsobom mala byť podvedená, ktoré konkrétne informácie mali
byť údajne simulované, a tak nesprávne a nekorektné. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne, že sa stala
obeťou sofistikovaného a dôsledne premysleného konania neznámeho páchateľa, podľa jeho názoru
zo samotného konania a reakcií žalobkyne je úplne zrejmé, že musela sama uviesť prístupové údaje,
ktorých zadanie je podmienkou na to, aby jej napr. bol zaslaný kód na prístup do internetbankingu,

resp. aby bol prelinkovaný mToken. Bola to žalobkyňa, kto svoje údaje uviedol v prostredí inom
ako je prostredie internetbankingu George, a teda vôbec nejde o nejaké zneužitie, či nefunkčnosti
internetbankingu žalovaného. Len na základe takéhoto konania žalobkyne došlo k tomu, že bol zaslaný
prístupový kód, bez takéhoto konania žalobkyne by k ničomu takémuto neprišlo, pričom uvedené
skutočnosti vylučujú zodpovednosť žalovaného. Žalovaný postupoval v súlade s tým ako postupovať

mal, tzn. prijal príkaz riadne overený za použitia bezpečnostných prvkov a zrealizoval ho plne v súlade
so svojimi povinnosťami. Ak k zadaniu autorizácii takéhoto príkazu došlo v dôsledku konania žalobkyne,
nemôžezauvedenéniesťzodpovednosťžalovaný.Aksažalobkyňadomnievala,žepeňažnéprostriedky
boli pripísané v prospech účtu tretej osoby, ktorá na tieto prostriedky nemá nárok, je na žalobkyni, abysa vo vzťahu k takejto tretej osobe domáhala ochrany svojho právneho postavenia a údajného nároku
(a to v podobe žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia). Predpoklady zodpovednosti za škodu
neboli preukázané, tieto vo vzťahu k žalovanému neboli tvrdené, práve naopak v žalobe boli tvrdené

skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného konania žalobkyne, resp. konania inej osoby, čo úplne vylučuje
zodpovednosť žalovaného.

8. Žalovaný je zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I oddiel: Sa, vložka číslo: 601/
B.

9. Zožalobkyňoupredloženejlistiny-platobnýpríkaznaúhradu/FIT2.0(EB)vyplynulpopistransakcie-
Platobný príkaz na úhradu / FIT 2.0 (EB) vo výške 1.600,- eur s dátumom splatnosti 21.2.2022 partnerovi
D. E., IBAN PT0019300001050898457103.

10. Žalovaný listom zo dňa 22.2.2022 oznámil žalobkyni, že na základe jej žiadosti (zo dňa 21.2.2022

o vrátenie peňažných prostriedkov prevedených z jej účtu v prospech ňou označeného účtu) požiadali
príjemcu o vrátenie platby späť na jej účet, a v prípade, ak príjemca žiadosť akceptuje, sumu prevodu jej
pripíšu na jej účet. V opačnom prípade má žalobkyňa žiadosť o vrátenie platby považovať za odmietnutú.

11. Listom zo dňa 16.9.2022 žalobkyňa oznámila žalovanému, že bola podvedená, ktorú skutočnosť

žalovanému oznámila a žiadala stornovanie platby a jej vrátenie na jej účet, s tým, že nedostala žiadne
vyrozumenie, či žalovaný ozaj požiadal príjemcu platby o jej vrátenie, či došlo k vráteniu platby, prípadne
či vykonal iné kroky v smere vrátenia dotknutej platby.

12. Vypočutá žalobkyňa na pojednávaní dňa 21.1.2025 uviedla, že večer 21.2.2022 dostala na

messenger správu, že sa stala víťazkou sumy 15.000,- eur s tým, že bolo potrebné kliknúť na tam
uvedený link, čo aj urobila, a bola presmerovaná na stránku žalovaného. V správe bolo uvedené číslo,
ktoré mala zadať, čo tiež vykonala, a následne mala čakať. Ďalej uviedla, že po chvíli dostala správu
od žalovaného, že jej odišli peniaze, pričom overenie prebehlo, ale nie dvojfázové v aplikácii. Do hodiny
zavolala na info linku žalovaného, na ktorej jej pani uviedla, že dá technikom vedieť a urobí, čo sa daný

večer bude dať spraviť ohľadne storno platby. Ráno 22.2.2022 išla do banky za svojou mentorkou, ktorá
podľa poznámky vedela, že volala, stornovala platbu a zablokovala účet. Následne jej mentorka zavolala
pani F. do NBS, aby zistili čo je s účtom, s tým, že videli, že platba neodišla a mali oznámiť, čo sa dá v
danej veci robiť. Tiež uviedla, že došlo písomné vyjadrenie, že keď príjemca žiadosť akceptuje, budú jej
pripísané finančné prostriedky na účet s poplatkom 10,- eur. Doposiaľ nedostala vyrozumenie, že by sa

storno uskutočnilo. Vyslovila názor, že tu bol časový priestor 48 hod. aby sa storno platba zrealizovala,
k čomu však nedošlo, a preto sa uplatneného nároku domáha súdnou cestou.

13. Zo žalovaným predloženej listiny - výpis z bankového informačného systému vyplynulo, že platba
bola zadaná a autorizovaná 21.2.2022 o 18:26 hod., reklamácia klientky (žalobkyňa) prijatá 21.2.2022

o 21:23 hod.. Z listiny - potvrdenie o odoslaní súboru do NBS vyplynulo, že žalobkyňa zadala dňa
21.2.2022 o 18:26 hod. prostredníctvom elektronickej služby Internetbanking George platobný príkaz na
úhradu v sume 1.600,- eur, pričom predmetná platba bola spolu s ďalšími platbami v súbore odoslaná
do SIPS dňa 21.2.2022 o 19:26 hod., ktorý súbor bol vytvorený o 19:21 hod.

14. Podstatná časť procesného útoku žalobkyne prezentovaná jej právnym zástupcom spočívala v tom,
že medzi stranami je nesporné, že žalobkyňa mala účet vedený u žalovaného, tiež, že z jej účtu odišla
sporná platba (1.600,- eur), pričom sporným zostalo, či a kedy žalobkyňa túto platbu reklamovala a
čoho sa domáhala. Poukazujúc na obsah žaloby bol nárok uplatnený titulom náhrady škody, ktorá bola
žalobkyni spôsobená práve postupom žalovaného, ktorý predmetnú platbu nezrušil, hoci to bolo v jeho

možnostiach. V tej súvislosti tvrdil, že v danom prípade išlo o štandardnú platbu (aj podľa žalovaného),
a nie o okamžitú platbu, pričom pri štandardných platbách je v prípade žalovanej postup vykonávania
platobných operácií taký, že ak je platobný príkaz predložený banke do 15-tej hodiny, tak platba je
vykonaná v nasledujúci obchodný deň, a ak je platobný príkaz predložený banke po 15-tej hodine, príkaz
sa spracováva až nasledujúci obchodný deň a platba je vykonaná až na nasledujúci obchodný deň po

tomto obchodnom dni, kedy sa platba spracováva. V danom prípade štandardná platba „žalobkyne“
zadaná dňa 21.2.2022 po 18-tej hodine bola spracovaná až dňa 22.2.2025 a platba bola vykonaná až
dňa 23.2.2025. V čase, keď žalobkyňa dotknutú platbu reklamovala a žiadala o jej zrušenie, preto bolo v
možnostiach banky túto platbu zrušiť a vrátiť ju klientke (žalobkyni) na jej účet. Je len vecou pochybeniažalovaného, že tak neurobil. V ďalšom priebehu konania žalobkyňa potvrdila, že prvý hovor uskutočnila
o 20:59 hod., čo nebolo medzi stranami sporné, a keďže žiadosť o storno platby oznámila žalovanej v
čase pred 21:30 hod. (kedy majú byť podľa vyjadrenia žalovaného realizované platby), konala riadne

a včas. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalobkyne zhrnul podstatnú časť procesného útoku
žalobkyne.

15. Podstatná časť procesnej obrany žalovaného prezentovaná jeho právnym zástupcom spočívala v
tom, že žalobkyňu zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k tým tvrdeniam, ktoré zakladajú z hľadiska

hmotného práva ňou uplatnený nárok. Žalobkyni vytýkal, že žiadnym spôsobom nekonkretizovala ktorá
právna povinnosť umožňuje banke stornovať automaticky vykonanú SEPA platbu, a jej tvrdenia sú v
tomto smere neurčité. S poukazom na fungovanie platobného styku, súvisiacu právnu úpravu dôvodil,
že žiadne storno ani teoreticky nie je možné po prijatí takéhoto príkazu, čo vyplýva z opatrenia NBS č.
7/2012 Z. z. ustanovenia § 15 (ktoré stanovuje neodvolateľnosť zadaného príkazu), ust. § 6 Zákona o
platobných službách, ktoré tiež úplne i teoreticky vylučuje zadanie storna. Zotrval na tom, že žalobkyňa

si nesplnila povinnosť dostatočne určitého tvrdenia ako základného predpokladu zodpovednosti za
škodu. Z výpisu z bankového informačného systému vyplýva, že platba bola zadaná a autorizovaná
21.2.2022 o 18:26 hod., tento súbor bol odoslaný do NBS o 19:26 hod. toho istého dňa, od ktorého
momentu sa s platbou nedá nič robiť. Telefonický hovor žalobkyne bol vykonaný po tomto čase, teda
nie do hodiny ako spočiatku tvrdila žalobkyňa. Výpis z bankového informačného systému potvrdzuje

zrealizovanie platby 21.2.2022 a sú z neho zrejmé transakcie žalobkyne, o.i. dňa 21.2.2022 v čase
medzi 18:39 hod. a 20:59 hod., teda v čase po autorizovaní príkazu a pred jej telefonickým hovorom,
keď v danom čase sa opakovane (6x) prihlásila do svojho internetbankingu. Poukazoval na vlastné
tvrdenia žalobkyne o tom, že zadala svoje údaje a že jej boli doručené sms správy, ktorými uvedené
bolo potvrdzované. Pokiaľ si žalobkyňa nárok vyvodzovala z toho, že do 48 hod. banka nevykonala

storno platby, nielenže je tak platba absolútne nesporná, ale predovšetkým nič také ani teoreticky nie je
možné, žiadne storno automatickej SEPA autorizovanej platby sa nedá vykonať, tobôž nie telefonicky.
Tiež dôvodil, že pani F. nie je zamestnankyňou NBS, ale pracuje v F. a je vylúčené, aby mohla vôbec
zasiahnuť do automaticky spracovanej, dávno odoslanej platobnej operácie z predchádzajúceho dňa.
K návrhu žalobkyne na predloženie kompletnej a autentickej spisovej dokumentácie k účtu žalobkyne

uviedol,ženičtakéakoautentickáspisovádokumentáciavzmyslesúdnehospisuapod.neexistuje,atak
ako bola predložená je autentickým výpisom z jednotlivých súčasti bankového informačného systému,
ktorý má množstvo rôznych modulov, ktoré nie sú sústredené spolu, napr. samostatný generálny modul
na platobný styk má viacero ďalších modulov, úplne iný modul je na zaznamenávania informácie, že
niekto telefonoval a pod.. Zopakoval, že automatickú SEPA platbu vôbec nie je možné stornovať ani

odvolať poukazujúc na zákonnú úpravu a kogentné právo. Objasnil, že pracovník infolinky nemá ani
len teoretické oprávnenie len na základe telefonátu nejakej osoby stornovať platobné príkazy, čo ani
technicky pri SEPA automatických platbách nie je možné. SEPA je skratka pre single european paymant
area,t.j.jednotnáeurópskaplatobnáoblasť,čosúautomaticképlatbyveuráchprecelúeurozónu.Pokiaľ
niekto na infolinke povedal žalobkyni typu, že sa na to pozrie, atď. je samozrejme štandardná odpoveď.

Táto požiadavka bola vybavená bez ohľadu na to, že takto ani nie je možné podať reklamáciu a platne
požiadať storno. Práve preto žalovaný komunikoval s ohľadom na dobrovoľné vrátenie zrealizovanej
platby, čo sa nestalo. Uvedené bolo však nad rámec akýchkoľvek povinností banky. Ak si žalobkyňa
myslí, že jej vznikla škoda vo vzťahu k platbe na tento účet, bolo jej povinnosťou a zároveň oprávnením
domáhať sa škody voči tvrdenému škodcovi. K tvrdeniam žalobkyne, že predmetná riadne autorizovaná

platba bola zadaná po 18:00 hod., a má ísť o cezhraničnú platbu kedy je cut-off time 15:00 hod., z
čoho má vyplývať, že porušenie žalovaného malo spočívať v tom, že platbu mal realizovať údajne
až nasledujúci pracovný deň, a preto mal mať údajne čas na stornovanie platby uviedol, že strana
žaloby sa pravdepodobne vôbec neorientuje v základných skutočnostiach týkajúcich sa jednotného
platobného európskeho trhu, kedy uvedené územie tvorí jeden celok, a akýkoľvek SEPA príkaz je

považovaný za príkaz domáci (tuzemský), nie cezhraničný. Táto skutočnosť je osobitne zmienená
aj v podmienkach vykonávania platobných služieb v F., dostupných i na web stránke žalovaného. V
týchto podmienkach je uvedená definícia, že domácim prevodom je platobná operácia vykonaná v
mene euro, ak sa banka platiteľa a banka príjemcu nachádza v SEPA krajine, a súčasne je v rámci
SEPA dosiahnuteľná, t. j. platby v SEPA oblasti v eurách sú vykonávané automaticky, nie manuálne, a

fakticky bez akéhokoľvek zbytočného odkladu. Zoznam SEPA krajín je duplicitne uvedený v prílohe č.
1 k uvedeným podmienkam vykonávania platobných služieb, a je medzi nimi aj Portugalsko. Zároveň v
prílohe č. 2 k týmto podmienkam je položka prevod na základe platobného príkazu na domáci prevod,
kedycut-offtimejestanovenýdokoncaotváracíchhodínobchodnéhomiesta,maxdo21:30hod.,t.j.časpredloženia platobného príkazu a čas odpísania peňažných prostriedkov je deň predloženia platobného
príkazu. Akákoľvek SEPA platba zadaná do 21:30 hod. bude zúčtovaná a vykonaná v ten istý deň.
Ozrejmil, že ak bol platobný príkaz predložený 18:26 hod., tak sa vykonal v ten istý deň, pričom to vôbec

neznamená, že do 21:30 hod. je nejaká lehota na storno. Práve naopak, časom predloženia platobného
príkazu sa tento stáva neodvolateľný a nezrušiteľný. Ide o automatický systém, príkaz sa predloží a
okamihom predloženia sa stráca možnosť akejkoľvek dispozície vo vzťahu k stornu, alebo zrušeniu
jednostranným úkonom predkladateľa príkazu. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalovaného
zhrnul podstatnú časť procesnej obrany žalovaného.

16. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

17. Podľa ust. § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto

spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

18. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

19. V ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických a
právnických osôb, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej
zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v ust. § 421 až 437, resp. v ďalších ustanoveniach
Občianskeho zákonníka. Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti

upravené Občianskym zákonníkom vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide
o zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich
zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo
vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe,
netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu. Predpokladom vzniku každej

občianskoprávnej zodpovednosti je: protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa
vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje,
ide o objektívnu zodpovednosť. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny
vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo

poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá,
škodu nahradiť. V ust. § 420 ods. 1 je vyjadrená zásada, že každý, t. j. tak fyzická, ako aj právnická
osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto
zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť
vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a

porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami
vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.

20. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať

si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere). Táto povinnosť je vyjadrená slovami, že každý je
povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom
prostredí. Ide o ochranu života a zdravia, o ochranu majetku, o ochranu prírody a ochranu životného
prostredia. Tieto statky sú, prirodzene, chránené aj inými ustanoveniami, či už Občianskeho zákonníka
alebo iných právnych predpisov, ktoré s porušením povinností pri ochrane týchto statkov spájajú určité

zodpovednostné následky. Ak bola porušená konkrétna povinnosť ustanovená v týchto ustanoveniach,
použijú sa predovšetkým zodpovednostné následky upravené v týchto konkrétnych ustanoveniach. Ak
neboli porušené konkrétne povinnosti vymedzené v týchto ustanoveniach a určitým konaním alebo
nekonaním sa zasiahlo do chránených statkov uvedených v § 415, ktorým sa spôsobila určitá škoda
na týchto statkoch, je potrebné ustáliť, či ten, kto takto zasahoval, si počínal tak, aby nedochádzalo

ku škodám, alebo či si takto nepočínal. Ak si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v ust.
§ 415 Občianskeho zákonníka a z porušenia tejto povinnosti mu vznikne zodpovednosť za škodu.
Porušenie preventívnej povinnosti uvedenej v ust. § 415 Občianskeho zákonníka sa stáva dôvodom
vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitéhokonkrétneho ustanovenia, či už Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Porušením preventívnej
povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na prírode alebo na životnom prostredí, vznikne
všeobecná zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420.

21. V prejednávanej veci žalobkyňa iba všeobecne tvrdila, že žalovaný porušil prevenčnú povinnosť,
bez bližšej konkretizácie, na čo poukazoval i žalovaný počas sporu s tým, že žalobkyňa uvádzala
len neurčité tvrdenia typu, že s niekým telefonovala, že bola na pobočke a niekto jej údajne mal
niečo povedal, atď. Mal na mysli nepravdivé tvrdenia týkajúce sa toho, že žalobkyni mal niekto tvrdiť,

že platba údajne neodišla, ktoré skutočnosti žalovaný popieral a poukazoval, že platobný styk je
automatický, systém je prevádzkovaný ústredím, keď okamihom predloženia platobného príkazu, tento
sa stáva neodvolateľný a nezrušiteľný, t. j. okamihom predloženia platobného príkazu sa stráca možnosť
akejkoľvek dispozície vo vzťahu k stornu či zrušeniu jednostranným úkonom predkladateľa príkazu.
Z výpisu z bankového informačného systému bolo nepochybne preukázané, že platba bola zadaná
a autorizovaná 21.2.2022 o 18:26 hod. a tento súbor bol odoslaný do NBS 21.2.2022 o 19:26 hod.,

pričom žalobkyňa telefonicky 21.2.2022 až o 20:59 hod. oznámila žalovanému skutočnosti o zadaní
platobného príkazu v dôsledku podvodného konania tretej osoby a požiadala o storno platby. S ohľadom
na nezrušiteľnosť a neodvolateľnosť platobného príkazu po jeho prijatí a odoslaní na spracovanie,
nemôže obstáť ani argumentácia žalobkyne o povinnosti žalovaného vykonať storno platby do 48 hod.,
a to popri jej vlastných tvrdeniach, že platobný príkaz zadala sama, a platbu riadne autorizovala.

22. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

23. Podľa ust. § 132 ods. 1, 2 a 3 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie

označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označenédôkazy.Žalobcakžalobepripojídôkazy,ktorýchpovahatopripúšťa,okremtých,ktorénemôže
bez svojej viny pripojiť.

24. Jedným zo základných nosných princípov rekodifikácie civilného procesného práva je princíp
procesnej zodpovednosti strán sporu. Podľa všeobecných ustanovení o konaní sa súd prísne spravuje
dispozičným princípom, čo sa odzrkadľuje v princípe formálnej pravdy. Najprísnejšou sankciou za
neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena, je strata sporu.

25. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala náhrady škody vzniknutej jej tým, že žalovaný
nestornoval jej platbu na účet tretej osoby v zahraničí vo výške 1.600,- eur s tým, že žalovaný si
nepočínal v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka, zaťažovalo ju preto dôkazné bremeno vo
vzťahu k týmto tvrdeniam, ktoré zakladali z hľadiska hmotného práva ňou uplatnený žalobný nárok.
Bolo preto nevyhnutné, aby preukázala čo a z akých skutkových dôvodov má byť protiprávnym úkonom,

aká škoda jej vznikla zavinením žalovaného, ako skutkovo odôvodňuje príčinnú súvislosť (kauzálny
nexus), prečo by takáto škoda mala byť predvídateľná a z akého dôvodu by mal byť žalovaný subjektom
povinnosti. Keďže tak neurobila, nesie zodpovednosť za výsledok sporu v jej neprospech. Žalobkyňa sa
relevantným spôsobom nevyjadrila ani k argumentácii žalovaného o nezrušiteľnosti a neodvolateľnosti
platobného príkazu po jeho prijatí na spracovanie. Neidentifikovala, z akého dôvodu by mal žalovaný

platbu autorizovanú samotnou žalobkyňou nepovažovať za právne platnú. Zodpovednosť žalovaného
by bola podľa názoru súdu daná iba v prípade, ak by žalobkyňa ako klient požiadala o storno v čase,
keď bola platba ešte nezúčtovaná, teda by žalovaný mal možnosť technicky storno vykonať, ale neurobil
to. Uvedené však v spore nebolo tvrdené, a preto obrana žalovaného, ktorý poukazoval na neurčitosť
a nedostatok rozhodných tvrdení zo strany žalobkyne, bola opodstatnená. Z vykonaného dokazovania

však vyplynulo, že platba bola v čase žiadosti žalobkyne už prijatá, a tiež že súbor platieb bol odoslaný
do NBS.

26. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol.

27. Súd nevyhovel návrhu žalobkyne na vykonanie dokazovania vyžiadaním reklamácie žalobkyne a
reakcie banky na túto reklamáciu z dôvodu, že navrhnutý dôkaz sa týkal skutočnosti, ktorá je bez
relevantnej súvislosti s predmetom konania. Žalobkyňa na vykonaní dokazovania dopytom na operátora
netrvala, a preto ho súd nevykonal, považujúc ho za nadbytočný.28. Ďalšie argumenty strán sporu považoval súd pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez
potreby sa nimi osobitne dopodrobna zaoberať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako

aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku, ktorú
strany sporu nastolili. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

strán sporu. Preto súd postupujúc podľa tejto zásady, v odôvodnení hodnotil to, čo malo pre rozhodnutie
veci podstatný význam.

29. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p.
aj o nároku na náhradu trov konania. V konaní bol plne úspešný žalovaný, a preto mu vzniklo právo na
náhradu trov konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky) v rozsahu 100% voči

neúspešnej žalobkyni. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257
C.s.p. odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné)
v konaní nebola tvrdená, ani súd ju nezistil. O výške trov konania (pred súdom prvej inštancie i odvolacím
súdom) bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.