Uznesenie – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-47Sa/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200056
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200056.7

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, t. č. Ústav na výkon trestu
odňatiaslobodyaÚstavnavýkonväzbyLeopoldov,sosídlomGucmanova670,Leopoldov,zastúpeného
advokátkou JUDr. Máriou Vančovou, so sídlom Štefánikova trieda 84, Nitra, proti žalovanému:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, v konaní o žalobe
proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 10.01.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.01.2020, postúpenou
Krajskému súdu v Trnave dňa 20.05.2020, sa žalobca v spojení s podaním zo dňa 30.06.2025 domáhal,

aby súd rozhodol, že iný zásah žalovaného – blokovanie peňažných prostriedkov žalobcovi bolo
nezákonné a uložil žalovanému povinnosť obnoviť stav pred zásahom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu v Žiline sp. zn. 36T/29/2010 z 02.05.2019
mu bola uložená povinnosť zaplatiť 200,- eur. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. E 5104576419
zo dňa 12.11.2019 uložil ÚVTOS a ÚVV Leopoldov povinnosť vykonávať zrážky z jeho pracovnej

odmeny do sumy 200,- eur. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov odo dňa 13.11.2019 začal žalobcovi blokovať
všetky peniaze na jeho účte, v dôsledku čoho ich nemohol používať na uplatnenie svojich zákonných
práv, napr. na telefonovanie s obhajcom a blízkymi osobami a na nákup potravín a vecí osobnej potreby.
A to aj napriek tomu, že sa nejednalo o pracovnú odmenu (keďže nie je pracovne zaradený), ale
peniazeodblízkych.ÚVTOSaÚVVLeopoldovkonalvočinemunátlakovoanútilhouhrádzaťpredmetnú
pohľadávku, inak nemohol peniaze od blízkych použiť. Z 35,- eur od mamy musel 17,- eur zaplatiť,

aby mohol zvyšných 17,- eur použiť. Tak to bolo aj s ďalšími peniazmi od blízkych, z ktorých musel
50% zaplatiť na pohľadávku, aby mohol zvyšných 50% použiť. Dňa 04.12.2019 zo sumy 150,- eur
od otca zaplatil 75,- eur, dňa 11.12.2019 zo sumy 100,- eur od otca zaplatil 50,- eur, dňa 18.12.2019
zo sumy 120,- eur od mamy zaplatil 57,- eur, až sa pohľadávka poslednými 50 centami zaplatila dňa
31.12.2019. Ďalej žalobca uviedol, že ako občan právneho štátu má právo, aby štátny orgán postupoval
aj pri vymáhaní peňazí podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, čo sa nestalo.

3. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 20.04.2020, žalobca rozšíril žalobu voči žalovanému
o zaplatenie 700,- eur titulom nemajetkovej ujmy podľa Občianskeho zákonníka. Podaním doručeným
správnemu súdu dňa 21.04.2022, žalobca opätovne rozšíril žalobu o nárok na odškodnenie z titulu
spôsobenej nemajetkovej ujmy vo výške 1.000,- eur, spolu s trovami konania.

4. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave,
na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Trnave vo všetkých veciach, v ktorých je danáprávomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave uznesením zo dňa
25.08.2023, č. k. TT-47Sa/6/2020-118 vylúčil žalobu v časti o zaplatenie 1.700,- eur na samostatné
konanie.

5. V podaní zo dňa 11.03.2025 žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe, ako aj na jej dôvodoch.
Žalobca je fyzická osoba, ktorá bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch
iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo
dotknutá jeho následkami. Zo strany žalovaného išlo o nezákonný zásah do subjektívnych práv žalobcu

a nezákonný postup zo strany žalovaného. Podľa názoru žalobcu žalovaný na základe uznesenia
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 5104576419 zo dňa 12.11.2019 blokoval peňažné prostriedky
od jeho blízkych napriek tomu, že sa nejednalo o pracovnú odmenu - mzdu žalobcu. Žalobca žiadal,
aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, pričom zároveň žalobu doplnil tak, že žiadal, aby súd uložil
žalovanému aj povinnosť zabezpečiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia obnovu stavu, ktorý bol
pred zásahom blokovaním. S poukazom na ust. § 62 ods. 1 SSP, podľa ktorého žalobca môže meniť

rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd, by
súd nemal prihliadnuť na zmenu resp. rozšírenie žaloby po uplynutí tejto lehoty, avšak v danom prípade
sa jednalo iba o upresnenie toho, čo už bolo uvedené v pôvodne podanej žalobe.

6. Žalobca ako žalovaného označil ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, ktorý sa mal dopustiť tvrdeného iného

zásahu. Podľa § 255 ods. 2 SSP, ak ide o iný zásah ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo
iného verejného zboru, je žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý takýto zbor riadi alebo ktorému
je takýto zbor podriadený. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej
stráže, zbor väzenskej a justičnej stráže organizačne tvoria a) generálne riaditeľstvo, b) ústavy na
výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre

mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených. Podľa § 3 ods. 1 veta prvá cit. zák. zbor
je podriadený ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalovaným je teda v súlade s § 255 ods.
2 SSP Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, na čele ktorého minister stojí, a ktoré má
administratívnoprávnu subjektivitu.

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.08.2025 uviedol, že uznesením Okresného súdu Žilina sp.
zn.36T/29/2010,zodňa02.05.2019bolažalobcoviuloženápovinnosťnahradiťštátu,naúčetOkresného
súdu Žilina trovy trestného konania určené paušálnou sumou 200,- eur (ďalej len „pohľadávka trov“)
do pätnástich dní odo dňa doručenia uznesenia. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 02.05.2019. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 5104576419, zo dňa

12.11.2019 bol nariadený výkon rozhodnutia (uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T/29/2010,
zo dňa 02.05.2019) zrážkou sumy 200,- eur z pracovnej odmeny, ktorá patrí žalobcovi umiestnenému
v ústave Leopoldov. Súd vo výroku II. tohto uznesenia uložil ústavu Leopoldov ako platiteľovi pracovnej
odmeny žalobcu, aby po doručení uznesenia zo dňa 12.11.2019 vykonal z pracovnej odmeny žalobcu
určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy žalobcovi. Vo výroku III. súd uložil ústavu Leopoldov ako

platiteľovi pracovnej odmeny žalobcu, aby až po doručení upovedomenia o právoplatnosti uznesenia
zo dňa 12.11.2019 zrazenú sumu poukázal na určený bankový účet. Uznesenie zo dňa 12.11.2019
nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.2019. Uznesenie zo dňa 12.11.2019 bolo doručené do ústavu
Leopoldov dňa 13.11.2019. Pohľadávka trov bola v ústave Leopoldov zaevidovaná ako pohľadávka
ostatných oprávnených dňa 22.11.2019. Pohľadávka trov v sume 200,- eur bola následne na základe

písomných žiadostí žalobcu postupne splatená nasledovnými dobrovoľnými úhradami: dňa 27.11.2019
úhrada vo výške 17,- eur, dňa 04.12.2019 úhrada vo výške 75,- eur, dňa 11.12.2019 úhrada vo výške
50,50 eur, dňa 18.12.2019 úhrada vo výške 57,- eur, dňa 02.01.2020 úhrada vo výške 0,50 eur. V
období od 13.11.2019 do 02.01.2020 bol žalobca odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody v
ústave Leopoldov. Pohľadávka žalobcu zanikla dňa 02.01.2020, kedy úhradou sumy 0,50 eur došlo

k úplnému uspokojeniu pohľadávky oprávneného. V období od 13.11.2019 (deň doručenia uznesenia
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 5104576419, zo dňa 12.11.2019 do ústavu Leopoldov) do
02.01.2020 (deň zániku pohľadávky trov jej splnením) boli do ústavu Leopoldov žalobcovi poukázané
poštovou poukážkou od fyzických osôb tieto peňažné prostriedky: dňa 19.11.2019 suma 35,- eur, dňa
29.11.2019 suma 150,- eur, dňa 05.12.2019 suma 100,- eur, dňa 10.12.2019 suma 120,- eur, dňa

16.12.2019 suma 50,- eur. Ústav Leopoldov zaevidoval pohľadávku trov ako pohľadávku ostatných
oprávnených voči žalobcovi na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 5104576419,
zo dňa 12.11.2019. S prihliadnutím na § 40 ods. 6 vyhlášky č. 368/2008 Z. z. bolo rozhodujúcou
skutočnosťou pre zaevidovanie pohľadávky voči žalobcovi v ústave Leopoldov doručenie nariadeniavýkonu rozhodnutia ústavu Leopoldov. Spôsob výkonu rozhodnutia uvedený v nariadení výkonu
rozhodnutia formou zrážok z pracovnej odmeny žalobcu nemá vplyv na evidenčnú povinnosť ústavu
Leopoldov. Vychádzajúc z § 28 ods. 8 zákona č. 475/2005 Z. z. je zákonným dôsledkom evidencie

pohľadávky voči odsúdenému v ústave ZVJS vznik podmieneného čerpania peňažných prostriedkov
evidovaných na jeho osobnom konte s výnimkou čerpania peňažných prostriedkov podľa § 28 ods. 10
zákona č. 475/2005 Z. z. Podmienenosť spočíva v predchádzajúcej úhrade v ústave ZVJS evidovanej
pohľadávky alebo výživného, dopadá na všetky peňažné prostriedky odsúdeného evidované na jeho
osobnom konte bez ohľadu na ich zdroj a týka sa každého odsúdeného bez rozdielu. Obmedzenie v

čerpanípeňažnýchprostriedkovevidovanýchnaosobnomkonteodsúdenéhojezákonnýmobmedzením
práv odsúdeného na slobodné užívanie majetku, ktorým je tak odsúdený, ako aj ústav ZVJS ako
správca jeho peňažných prostriedkov viazaný. Účelom predmetnej zákonnej úpravy je viesť odsúdených
k dobrovoľnej úhrade ich nesplatených záväzkov tak, aby po skončení výkonu trestu odňatia slobody
boli čo najmenej zaťažení pohľadávkami vzniknutými predo dňom ich prepustenia. Zákonná úprava tak
zohľadňuje samotný účel výkonu trestu odňatia slobody, ktorým je podpora a rozvíjanie pozitívnych

osobnostných rezerv nevyhnutných pre resocializáciu odsúdených. Zákon č. 475/2005 Z. z. obmedzuje
čerpanie peňažných prostriedkov odsúdených v prípade existencie pohľadávky bez ohľadu na spôsob
výkonu tejto pohľadávky. Ústav Leopoldov nepristúpil k výkonu pohľadávky zaevidovanej voči žalobcovi,
nezrážal mu žiadne čiastky z jeho osobného konta a ani iným spôsobom nemanipuloval s peňažnými
prostriedkami nachádzajúcimi sa na osobnom konte žalobcu. Vychádzajúc z § 28 ods. 9 zákona č.

475/2005 Z. z. má odsúdený možnosť uhrádzať v ústave ZVJS evidovanú pohľadávku dobrovoľnými
úhradami a tým okrem iného splniť podmienky na nákup potravín a vecí osobnej potreby v predajni
zriadenej v ústave ZVJS alebo na telefonovanie. Skutočnosť, že je nákup potravín a vecí osobnej
potreby zákonne podmienený úhradou pohľadávky, nemožno v žiadnom prípade považovať za nátlak zo
strany ústavu Leopoldov. Navyše k postupnej úhrade pohľadávky vo výške 200,- eur došlo na základe

písomných žiadostí žalobcu a teda na základe dobrovoľného rozhodnutia žalobcu splatiť svoje peňažné
záväzky vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 5104576419, zo dňa 12.11.2019.
Žalovaný ďalej uviedol, že nákup potravín a vecí osobnej potreby predstavuje určitú doplnkovú službu,
ktorej zákonné obmedzenie v dôsledku podmieneného čerpania nepredstavuje zásah do žiadneho
práva žalobcu, pretože stravovanie zodpovedajúce výživovým dávkam je pre odsúdených naďalej

zabezpečené a nie je podmienené úhradou žiadnych poplatkov. Ústav ZVJS v rámci zabezpečenia
výkonu trestu odňatia slobody poskytuje odsúdenému ubytovanie, stravovanie, odievanie, základné
potreby osobnej hygieny, ďalšie potreby osobnej hygieny a peňažné príspevky týkajúce sa zdravotnej
starostlivosti. V súvislosti so zákonným obmedzením práva na telefonovanie v dôsledku podmieneného
čerpania žalovaný poznamenal, že udržiavanie sociálnych kontaktov formou návštev nebolo v období

od 13.11.2019 do 02.01.2020 prerušené. Žalovaný zastával názor, že ústav Leopoldov postupoval
pri nakladaní s peňažnými prostriedkami žalobcu v období od 13.11.2019 do 02.01.2020 v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, t. j. že nezákonný zásah orgánu verejnej správy nenastal.
Podmienené čerpanie peňažných prostriedkov z osobného konta žalobcu upravené v § 28 ods. 8
zákona č. 475/2005 Z. z. nemožno považovať za blokáciu peňažných prostriedkov, ako to označuje

žalobca. Žalobca mohol disponovať s peňažnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na jeho osobnom
konte spôsobom a v rozsahu stanovenom zákonom č. 475/2013 Z. z. Žalovaný ďalej uviedol, že mu
nie je zrejmé, čoho konkrétne sa žalobca dožaduje podaním predmetnej žaloby, resp. čo znamená
„zabezpečenie obnovy stavu, ktorý bol pred zásahom blokovaním“. Pohľadávka trov voči žalobcovi
zanikla dňa 02.01.2020, kedy došlo k jej úplnej úhrade. Z uvedeného dôvodu nie sú v súčasnosti

uskutočňované voči žalobcovi žiadne zákonné obmedzenia, ktoré by sa týkali vymáhania pohľadávky
trov na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 5104576419, zo dňa 12.11.2019. Ďalej
žalovaný namietol nedodržanie procesnej lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej
správy. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

8. Vo vyjadrení zo dňa 13.10.2025 žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Mal za
to, že zásah žalovaného, uvedený v žalobe, bol nezákonný.

9. Ani jeden z účastníkov konania nenavrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, preto súd vo veci
rozhodol bez nariadenia pojednávania. Keďže pri žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy

sa vo veci samej rozhoduje uznesením, toto nemusí byť verejne vyhlásené.

10. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byťpráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby

a právnickej osoby priamo dotknuté.

11. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

12. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

13. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá
iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania

iného zásahu orgánom verejnej správy.

14. Podľa § 262 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju
zamietne.

15. Podľa § 28 ods. 2 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody, peňažné prostriedky
možno odsúdenému zasielať poukazom poštového platobného styku alebo bezhotovostným prevodom
na účet cudzích prostriedkov ústavu; peňažné prostriedky zaslané alebo poukázané odsúdenému sa
zaevidujú na jeho osobné konto. Informáciu o doručení peňažných prostriedkov pre odsúdeného na účet
cudzích prostriedkov ústavu odsúdený potvrdí svojím podpisom. Ak odsúdený odmietne prijať peňažné

prostriedky, tie sa vrátia odosielateľovi alebo príkazcovi na písomnú žiadosť odsúdeného. Náklady
spojené s vrátením peňažných prostriedkov sa uhradia z odmietnutej sumy peňažných prostriedkov.

16. Podľa § 28 ods. 3 zák. č. 475/2005 Z. z., odsúdenému sa okrem peňažných prostriedkov podľa
odseku 2 účtujú a evidujú na jeho osobnom konte

a) peňažné prostriedky v eurách, ktoré sa odsúdenému odňali pri nástupe na výkon trestu, pri návrate
z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, pri návrate z opustenia ústavu podľa § 65 ods. 1 alebo pri
návrate z prerušenia výkonu trestu,
b) peňažné prostriedky z čistej pracovnej odmeny, nemocenských dávok a úrazových dávok podľa §
45 ods. 3 písm. a),

c) zostatok z dôchodkovej dávky podľa osobitných predpisov (ďalej len "dôchodok") podľa § 29 ods. 8,
d) iné úrazové dávky,
e) peňažné prostriedky v eurách zaslané odsúdenému inak ako spôsobom podľa odseku 2 prvej vety.

17. Podľa § 28 ods. 8 zák. č. 475/2005 Z. z., odsúdený môže, okrem peňažných prostriedkov

blokovaných podľa odseku 7, čerpať peňažné prostriedky účtované a evidované ústavom na jeho
osobnom konte najviac do výšky úhrady
a) výživného,
b) pohľadávok spojených s výkonom väzby alebo výkonom trestu,
c) v ústave evidovaných pohľadávok ostatných oprávnených.

18. Podľa § 28 ods. 9 zák. č. 475/2005 Z. z. úhrada zrážky podľa odseku 8 sa vykoná na písomnú
žiadosť odsúdeného jedenkrát za kalendárny týždeň v určený pracovný deň.

19. Iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti

verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto
faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom
okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Musí
však ísť o oprávnenie týkajúce sa zákonom ustanovenej pôsobnosti (plnenia úloh) orgánu verejnej
správy v oblasti verejnej správy. Správny súdny poriadok v ust. § 252 SSP upravuje dva typy žalôb proti

inémuzásahu,ato negatórnuzásahovúžalobu,ktorousažalobcadomáhaochranypredtrvajúcimalebo
hroziacim, resp. opakujúcim sa iným zásahom a určovaciu zásahovú žalobu, ktorá smeruje proti už
skončenému inému zásahu, počas trvania ktorého nebolo objektívne možné podať negatórnu zásahovú
žalobu.20. Pre obidva typy žalôb je stanovená rovnaká lehota na podanie žaloby, a to lehota dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr

dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Súd sa prioritne zaoberal
včasnosťou podania žaloby, keďže to aj žalovaný namietal. Žalobca síce neuviedol, kedy sa o inom
zásahu dozvedel, z povahy tvrdeného zásahu je však možné vyvodiť, že sa o ňom dozvedel najskôr dňa
13.11.2019. Dvojmesačná zákonná lehota na podanie žaloby teda uplynula dňa 13.01.2020. Z obsahu
spisu súd zistil, že žalobca podal žalobu na poštovú prepravu dňa 13.01.2020, lehota na podanie žaloby

bola teda zachovaná (§ 69 ods. 6 SSP). Žaloba bola teda podaná včas.

21. Zo žaloby vyplýva, že žalobca považoval za iný zásah blokovanie peňažných prostriedkov žalobcu
(ktoré neboli pracovnou odmenou, ale sa jednalo o peniaze od blízkych) v období od 13.11.2019
do 31.12.2019. Žalovaný sa vyjadril, že ÚVTOS a ÚVV Leopoldov postupoval pri nakladaní s
peňažnými prostriedkami žalobcu v období od 13.11.2019 do 02.01.2020 v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi. Uviedol, že podmienené čerpanie peňažných prostriedkov z osobného
konta žalobcu upravené v § 28 ods. 8 zákona č. 475/2005 Z. z. nemožno považovať za blokáciu
peňažných prostriedkov. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zaevidoval pohľadávku trov ako pohľadávku
ostatných oprávnených voči žalobcovi na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E
5104576419, zo dňa 12.11.2019. Spôsob výkonu rozhodnutia uvedený v nariadení výkonu rozhodnutia

formou zrážok z pracovnej odmeny žalobcu nemá vplyv na evidenčnú povinnosť ÚVTOS a ÚVV
Leopoldov. Vychádzajúc z § 28 ods. 8 zákona č. 475/2005 Z. z. je zákonným dôsledkom evidencie
pohľadávky voči odsúdenému v ústave ZVJS vznik podmieneného čerpania peňažných prostriedkov
evidovaných na jeho osobnom konte s výnimkou čerpania peňažných prostriedkov podľa § 28 ods. 10
zákona č. 475/2005 Z. z. Podmienenosť spočíva v predchádzajúcej úhrade v ústave ZVJS evidovanej

pohľadávky alebo výživného a dopadá na všetky peňažné prostriedky odsúdeného evidované na jeho
osobnom konte bez ohľadu na ich zdroj a týka sa každého odsúdeného bez rozdielu. Obmedzenie v
čerpanípeňažnýchprostriedkovevidovanýchnaosobnomkonteodsúdenéhojezákonnýmobmedzením
práv odsúdeného na slobodné užívanie majetku. Žalovaný tiež argumentoval tým, že ÚVTOS a ÚVV
Leopoldov nepristúpil k výkonu pohľadávky zaevidovanej voči žalobcovi, nezrážal mu žiadne čiastky z

jeho osobného konta a ani iným spôsobom nemanipuloval s peňažnými prostriedkami nachádzajúcimi
sa na osobnom konte žalobcu. K postupnej úhrade pohľadávky vo výške 200,- eur došlo na základe
písomných žiadostí žalobcu, a teda na základe dobrovoľného rozhodnutia žalobcu splatiť svoje peňažné
záväzky vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 5104576419, zo dňa 12.11.2019.

22. Súd dospel k záveru, že argumentácii žalovaného je potrebné prisvedčiť. Súd nezistil, že by ÚVTOS
a ÚVV Leopoldov postupoval v rozpore so zákonom č. 475/2005 Z. z., alebo iným právnym predpisom.
Vychádzajúc z ust. § 28 zákona č. 475/2005 Z. z. peňažné prostriedky evidované na osobnom konte má
odsúdený možnosť čerpať do presne určenej výšky. Na osobnom konte odsúdeného musí vždy ostať
suma na účely a do výšky úhrady výživného (ak má dohodnutú alebo rozhodnutím určenú vyživovaciu

povinnosť), do výšky úhrady pohľadávok, ktoré sa spájajú s výkonom trestu odňatia slobody alebo s
výkonom väzby, a tiež do výšky v ústave zaevidovaných pohľadávok ostatných oprávnených osôb (napr.
veriteľov odsúdeného, poškodených a pod.). Ostatné prostriedky môže odsúdený čerpať. Obmedzenie
čerpania finančných prostriedkov odsúdeného z jeho osobného konta do výšky v ústave zaevidovaných
pohľadávokostatnýchoprávnenýchosôb takstanovujepriamozákon.Zobsahuadministratívnehospisu

nevyplýva, že by ÚVTOS a ÚVV Leopoldov vykonával nútené zrážky z peňažných prostriedkov žalobcu
vedených na jeho osobnom konte na úhradu pohľadávky vo výške 200,- eur. Naopak vyplýva z neho,
že k úhrade pohľadávky došlo postupne na základe písomných žiadostí žalobcu podľa § 28 ods. 9 zák.
č. 475/2005 Z. z. tak, ako to uviedol žalovaný vo vyjadrení k žalobe (viď ods. 7. odôvodnenia). Keďže
ÚVTOS a ÚVV Leopoldov postupoval v súlade s § 28 zákona č. 475/2005 Z. z., nemôže sa jednať

o nezákonný iný zásah orgánu verejnej správy.

23. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd rozhodol, že iný zásah žalovaného – blokovanie peňažných
prostriedkov žalobcovi bolo nezákonné. Hoci sa tak žalobca výslovne nevyjadril, je zrejmé že sa jedná
o určovaciu zásahovú žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP. Zákon stanovuje dva predpoklady pre riadne

uplatnenie určovacej zásahovej žaloby, a to jej subsidiaritu k negatórnej zásahovej žalobe a reparačnú
alebo inú ochrannú povahu. Určovaciu zásahovú žalobu možno podať len vtedy, ak sa iný zásah už
skončil a počas jeho trvania nebolo možné podať negatórnu zásahovú žalobu. Slová „nebolo možné“
je nutné chápať ako objektívnu prekážku, ktorou v praxi bude predovšetkým krátka doba trvania inéhozásahu, prípadne aj také jeho následky u žalobcu, ktoré mu bezprostredne znemožnili obrátenie sa
so žalobou na správny súd (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny
poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1228 s.). Podľa tvrdenia žalobcu iný zásah trval

od 13.11.2019 do 31.12.2019, teda viac ako jeden a pol miesiaca, čo podľa názoru súdu nie je taká
krátka doba trvania,že by žalobca nemoholpočas nej podať negatórnu zásahovú žalobu. Žalobca pritom
neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý by nebolo z jeho strany možné podať negatórnu zásahovú žalobu
počas trvania tvrdeného iného zásahu. Ďalším predpokladom uplatnenia určovacej zásahovej žaloby
je preukázanie, že rozhodnutie správneho súdu o jej vyhovení je dôležité pre náhradu škody, alebo

inú ochranu práv žalobcu. Žalobca, však ani neuviedol, ani nepreukázal, že rozhodnutie správneho
súdu o vyhovení žalobe je dôležité pre náhradu škody alebo inú ochranu jeho práv. Už len sama táto
skutočnosť, teda nesplnenie dvoch predpokladov pre riadne uplatnenie určovacej zásahovej žaloby, je
dôvodom pre zamietnutie žaloby.

24. Súd si je vedomý skutočnosti, že žalobca sa okrem určenia nezákonnosti iného zásahu domáhal

aj, aby súd uložil žalovanému povinnosť obnoviť stav pred zásahom, čo je povinnosť, ktorú môže súd
žalovanému uložiť v prípade, že vyhovie negatórnej zásahovej žalobe (§ 262 ods. 1 SSP). Napriek tomu
však súd nevyzýval žalobcu na odstránenie vád žaloby v tom smere, aby uviedol, či podáva negatórnu
alebo určovaciu zásahovú žalobu, a to z toho dôvod, že v čase podania žaloby (13.01.2020) bol už
tvrdený iný zásah ukončený. Súd preto vychádzal z toho, že sa jedná o určovaciu zásahovú žalobu.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže nebol
preukázaný rozpor žalovaného iného zásahu so zákonom, prípadne iným všeobecne záväzným
právnym predpisom. Súd tiež poukazuje na to, že dôvodom na zamietnutie určovacej zásahovej žaloby
je už samotné nesplnenie dvoch predpokladov pre riadne uplatnenie určovacej zásahovej žaloby (viď

odsek 23. odôvodnenia). Preto súd žalobu zamietol v súlade s § 261 SSP.

26. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní
úspešný v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu voči žalobcovi nevznikli
také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Ak podľa

obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného
sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov
konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn.
7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa § 5 ods. 7
SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správnom súde v
Bratislavevlehotejednéhomesiacaodjehodoručenia (§443ods.1SSP).Zmeškanielehotynapodanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm.

a) SSP a contrario).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).