Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/6/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012483
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125012483.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Andrey
Kondllovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX v
C., trvalé bydlisko D. E. F. XXX, t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Hrnčiarove nad Parnou, o návrhu
odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 20. októbra 2025, sp. zn. 105Pp/57/2025, na neverejnom

zasadnutí konanom 29. januára 2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením z 20. októbra 2025, č.
k. 105Pp/57/2025-23, podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) v spojení s § 67
ods. 1 Tr. zák. návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou

(ďalej len odsúdený) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Nitra z 5.11.2020, sp. zn. 4Tk/2/2020, zamietol.
2. Zamietnutie návrhu okresný súd odôvodnil tým, že odsúdený splnil formálnu podmienku, teda vykonal
potrebnú časť z výmery uloženého trestu, avšak nesplnil už prvú materiálnu podmienku. Okresný
súd dospel k záveru, že u odsúdeného nebolo možné konštatovať polepšenie, pretože z hodnotenia
riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vyplývajú konkrétne relevantné negatívne poznatky týkajúce

sa správania odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody vrátane výkonu väzby (je evidovaný
jeden negatívny poznatok v správaní, kedy porušil ústavný poriadok tým, že mal jednu ústavnú košeľu
navyše, bol vyradený z pracoviska so zameraním na kovovýrobu pre nespokojnosť s pracovnými
výkonmi a nedostatočné osobnostné predpoklady, počas celého výkonu trestu odňatia slobody bol len
dvakrát disciplinárne odmenený, v obidvoch prípadoch až v roku 2024, napriek tomu, že je vo výkone
trestu odňatia slobody vrátane výkonu väzby od 9.9.2019, neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani

iné formy vzdelávania, k trestnej činnosti má účelovo formálne kritický postoj s tým, že vinu priznáva iba
v malom rozsahu). Súčasne bolo konštatované, že odsúdený čiastočne plní ciele stanovené programom
zaobchádzania. Resocializačná prognóza je u odsúdeného vyhodnotená ako menej priaznivá a riziko
recidívy trestnej činnosti je stredné. K uvedenému záveru dospel okresný súd napriek tom, že odsúdený
aktuálne vykonáva trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
3. K druhej materiálnej podmienke okresný súd uviedol, ju vyhodnotil ako nesplnenú. Z citovaného

zákonného znenia (§ 66 ods. 1) vyplýva tá skutočnosť, že či odsúdená osoba bude alebo nebude viesť
riadny život po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody možno iba odhadovať, resp.
vysloviť v tomto smere určitú prognózu, po vyhodnotení všetkých známych relevantných skutočností,
ktoré sa viažu k osobe odsúdeného. Táto prognóza u odsúdeného, čo vyplýva z vyššie uvedeného
hodnotenia je menej priaznivá, keď existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený nepovedie na
slobode riadny život a existuje pre spoločnosť riziko recidívy (u odsúdeného bolo vyhodnotené stredné

riziko recidívy trestnej činnosti). V preskúmavanej veci je potrebné konštatovať, že napriek tomu, že
odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát, je to za najzávažnejšiu formu trestnej činnosti(obzvlášť závažný zločin). Pre takéto protispoločenské správanie, pre ktoré je odsúdený aktuálne vo
výkone trestu odňatia slobody, by v kontexte (súvislosti) ďalší zistených skutočností, nepochybne nebolo
dostačujúce ani podmienečne prepustenie odsúdeného, za súčasného nariadenia probačného dohľadu

nad odsúdeným a ustanovenia mu primeraných obmedzení alebo povinností. Povaha trestného činu
(obzvlášť závažného zločinu) spáchaného odsúdeným, pre ktorý je aktuálne vo výkone trestu spolu s
ďalšími zistenými okolnosťami vo vzťahu k osobe odsúdeného, ako aj menej priaznivou resocializačnou
prognózou, nedávajú dostatočnú záruku, že by odsúdený v prípade jeho podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody, viedol na slobode riadny život. Okresný súd konštatoval, že nebol ešte

dosiahnutý taký stupeň nápravy odsúdeného, že by sa zbavil práve tých charakterových vlastností a
nesprávnych návykov, ktoré u neho viedli k opakovanému páchaniu trestných činov.
4. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí odsúdený zahlásil sťažnosť, ktorú do dňa konania
neverejného zasadnutia krajského súdu bližšie písomne neodôvodnil.
5. Okresný súd predložil spisový materiál krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného 14.
januára 2026.

6.Podľa§192ods.1písm.a),písm.b)Trestnéhoporiadku(ďalejlenTr.por.),prirozhodovaníosťažnosti
preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal
sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,

b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
7. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou
osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého

uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a
dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
8. Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, krajský súd vlastným prieskumom
žiadne chyby nezistil. Okresný súd dodržal všetky zákonné ustanovenia viažuce sa nielen k príprave,
ale aj k priebehu verejného zasadnutia, pričom procesne správnym spôsobom vykonal všetky dôkazy

potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie. Vyhlásené rozhodnutie následne v zákonom stanovenej
lehote písomne vypracoval a doručil stranám trestného konania do vlastných rúk, o čom svedčia
doručenky založené v spise.
9. Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne
skonštatoval, že odsúdený ju 9. septembra 2025 splnil, nakoľko vykonal tri štvrtiny z trestu, ktorý mu

bol za obzvlášť závažný zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. uložený
rozsudkom Okresného súdu Nitra z 5.11.2020, sp. zn. 4Tk/2/2020.
10. Splnenie formálnej podmienky však nestačí. Na podmienečné prepustenie osoby z výkonu trestu
odňatia slobody musia byť splnené aj dve materiálne podmienky a síce, že odsúdený vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a tou druhou je, že od neho možno

dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
11. Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ust. § 66
ods. 1 Tr. zák., tak krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že odsúdený vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojím správaním potrebné polepšenie nepreukázal.
12. K posudzovaniu prvej materiálnej podmienky krajský súd úvodom pripomína, že nie každý

aspekt správania, či splnená alebo nesplnená povinnosť odsúdeného znamená jeho polepšenie či
nepolepšenie a môže byť relevantná pri posudzovaní splnenia tejto podmienky. Polepšeniu môže
napríklad nasvedčovať, ak sa odsúdený zúčastňuje programov určených na predchádzanie trestnej
činnosti, rozpozná a reflektuje okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že páchal trestnú činnosť,
pracuje, napriek tomu, že pred nástupom trestu bol dlhodobo nezamestnaný, zlepšuje svoje znalosti

a schopnosti s cieľom uplatniť sa v spoločnosti, získava náhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne
ľutuje svoje konanie. Vo všeobecnosti ale nie je vhodné vychádzať iba z počtu získaných disciplinárnych
odmien a uložených disciplinárnych trestov, pretože taký počet bez uvedenia, za čo boli uložené,
nemá výpovednú hodnotu z hľadiska polepšenia a nápravy a navyše nie je možné opomenúť
ani meniacu sa prax jednotlivých väzníc pri udeľovaní disciplinárnych odmien a trestov. Primárne

je preto potrebné hodnotiť, za čo boli odsúdenému uložené disciplinárne odmeny a tresty a nie
koľko mu ich bolo uložených. Za prejav polepšenia či nepolepšenia odsúdeného nie je možné bez
bližšieho odôvodnenia považovať jednoduché skutočnosti nenaviazané na zmenu vnútorného postoja
odsúdeného, ako napríklad upratovacie práce či naopak neporiadok na cele. Pokiaľ má odsúdenýnezahladený disciplinárny trest, môže to svedčiť o tom, že k polepšeniu nemuselo prísť. Avšak aj v
prípade, že odsúdený disciplinárnu odmenu nezískal, je potrebné skúmať argumenty a iné skutočnosti,
ktoré môžu svedčiť o skutočnom polepšení odsúdeného bez ohľadu na neexistenciu disciplinárnych

odmien, či naopak existenciu nezahladených disciplinárnych trestov.
13. Pri posudzovaní splnenia podmienky polepšenia je ďalej potrebné reflektovať celý priebeh výkonu
trestu a vývoj odsúdeného v tomto priebehu. Nie je preto možné mechanicky hodnotiť celý výkon trestu
bez zohľadnenia behu času a zváženia vývoja odsúdeného, najmä ak vykonáva trest v dlhšej výmere. Je
potrebné zdôrazniť, že zákon požaduje preukázanie polepšenia v čase rozhodovania o podmienečnom

prepustení. Pokiaľ teda odsúdený v prvotnej fáze výkonu trestu preukazoval známky polepšenia, ale
v dobe predchádzajúcej rozhodnutiu o podmienečnom prepustení sa správal opačným spôsobom, súd
také správanie odsúdeného nevyhodnotí ako jeho polepšenie a naopak ani neplnenie povinností v
začiatku výkonu trestu nevyhnutne neznamená, že sa odsúdený nepolepší neskôr. Skoršie porušenie
povinností odsúdeným iste môže mať vplyv na rozhodnutie o tom, že sa odsúdený nepolepšil. Pokiaľ
však odsúdený svojim neskorším správaním preukázal, že sa polepšil a že sa snaží minimalizovať

pravdepodobnosť páchania trestnej činnosti v budúcnosti, potom skoršie porušenie jeho povinností
samé a pri splnení ostatných zákonných podmienok, nemôže zabrániť pozitívnemu rozhodnutiu súdu
o podmienečnom prepustení odsúdeného. Na polepšenie nie je možné usudzovať len podľa vyššieho
poštu disciplinárnych odmien. Hoci vysoký počet odmien nepochybne značí, že odsúdený plní svoje
povinnosti počas výkonu trestu odňatia slobody, automaticky z neho nevyplýva, že sa odsúdený

skutočne polepšil. Súdy sú povinné sa zaoberať otázkou, či pozitívne správanie sa odsúdeného počas
výkonu trestu odňatia slobody svedčí o skutočnej zmene životného postoja odsúdeného, aké je jeho
bližšie správanie sa vo výkone trestu a za čo sú mu disciplinárne odmeny udeľované.
14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že okresný súd správne skonštatoval
nesplnenie prvej materiálnej podmienky. Z hodnotenia riaditeľa vyplýva, že odsúdený nevyvíja

dostatočne aktívnu snahu z jeho strany po akýchkoľvek dostupných aktivitách vo výkone trestu,
ktoré sú „navyše“. V prospech odsúdeného nemožno vyhodnotiť ani fakt, že neabsolvoval žiaden
rekvalifikačný kurz, či iné formy vzdelávania. Nemožno tiež prehliadnuť v hodnotení len čiastočné
plnenie cieľov stanoveného programu zaobchádzania. Odsúdený prevažne len dodržiava pravidlá
výkonu trestu, čo je ale elementárna povinnosť každého väzňa. Predsa nestačí, pokiaľ sa odsúdený

správa v súlade s pravidlami stanovenými pre výkon trestu odňatia slobody, ale je treba preukázať
polepšenie. Polepšenie je totiž vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa
navonokprejavujevjehosprávaní.Dobrésprávanieodsúdenéhovovýkonetrestuodňatiaslobodysamé
o sebe automaticky neznamená, že sa odsúdený polepšil, pretože môže byť aj len prejavom vonkajšej
adaptácie odsúdeného na prostredie väznice, nie o náznak skutočných zmien osobnosti odsúdeného.

15. Aj krajský súd zastáva názor, že odsúdený sa za doterajší pobyt za mrežami nezbavil záporných
vlastností, charakterových čŕt, sklonov a zlých návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu trestných činov, za
ktoré bol odsúdený, alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu trestné činy
spáchať. Navyše odsúdený už v minulosti bol vo výkone trestu odňatia slobody, teda je mu dobre známy
režim výkonu trestu, krajský súd zastáva názor, že zo strany odsúdeného aktuálne ide len o formálne

prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu, nie o skutočný prejav jeho snahy polepšiť sa tak, ako ho
má na mysli citované ustanovenie zákona. V prospech odsúdeného nemožno vyhodnotiť ani fakt, že
neabsolvoval žiaden rekvalifikačný kurz, či iné formy vzdelávania a nie je pracovne zaradený, naopak
v podmienkach výkonu trestu mu je venovaný individuálny prístup so zameraním na dodržiavanie
a splnenie zadaných úloh.

16. Pokiaľ ide o povahu dvoch disciplinárnych odmien, možno konštatovať, že mu boli ukladané za
dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení činností súvisiacich so všeobecným rozvojom
osobnosti odsúdeného (disciplinárna odmena zo 4. januára 2024 a dňa 16. októbra 2024), pričom
v iných smeroch krajský súd nevzhliadol jeho snahu po náprave. Práve polepšeniu môže nasvedčovať
tá skutočnosť, že odsúdený sa zúčastňuje programov určených na predchádzanie trestnej činnosti,

rozpozná a reflektuje okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že páchal trestnú činnosť, zlepšuje
svoje znalosti a schopnosti s cieľom uplatniť sa v spoločnosti, získava náhľad na svoju trestnú minulosť
a úprimne ľutuje svoje konanie. Preto sa polepšenie odsúdeného neodvíja len od počtu disciplinárnych
odmien, v tomto prípade možno konštatovať, že odsúdený nijako svojou aktivitou nevybočuje z radu,
síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Z uvedených skutočností potom krajský súd

uzatvára, že počet odmien u odsúdeného nepredstavuje prejav jeho skutočného polepšenia ako výrazu
prerodu osobnosti s kritickým náhľadom na spáchanú trestnú činnosti, aktívne podnikajúceho kroky k
tomu, aby počas výkonu trestu eliminoval všetky príčiny páchania trestnej činnosti a v budúcnosti sa
jej viac nedopúšťal. Avšak opätovne treba poukázať na to, že v rámci výkonu trestu odňatia slobodysa dopustil disciplinárneho prehrešku (mal jednu ústavnú košeľu navyše). Krajský súd tiež dáva do
pozornosti skutočnosť, že odsúdený bol dvakrát vyradený pre nespokojnosť s pracovnými výkonmi
a nedostatočnými osobnostnými predpokladmi.

17. V ďalšom možno poukázať na to, že podľa hodnotenia riaditeľa ústavu síce odsúdený prejavuje
účelovo formálne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, no s tým, že vinu priznáva len v malom
rozsahu. Odsúdený ani na verejnom zasadnutí neuviedol, ako na ňu s odstupom času nazerá a
ani neuviedol nič, z čoho by bolo možné usúdiť, že by svoj predchádzajúci život tentokrát skutočne
analyzoval z hľadiska príčin a podmienok páchania trestnej činnosti so zameraním sa na to, aby tieto

príčiny a podmienky eliminoval a v budúcnosti tak trestnú činnosť nepáchal. Stotožnenie sa odsúdeného
so správnosťou, zákonnosťou a spravodlivosťou jeho odsúdenia je nevyhnutnou súčasťou premeny
odsúdeného, uvedomenia si jeho protiprávneho konania a dosiahnutia polepšenia.
18. Ak polepšenie sleduje aktivitu a zmenu odsúdeného v blízkej minulosti, poprípade v prítomnosti,
očakávanie vedenia riadneho života je orientované do budúcna. V prípade očakávania riadneho života
sú možné dve alternatívy, a to očakávanie riadneho vedenia života od samotného odsúdeného alebo

prijatie záruky za dovŕšenie jeho nápravy. V oboch prípadoch sa však predpokladá, že pozitívny proces,
ktorý bol začatý v priebehu výkonu trestu a ktorý nasvedčuje premene odsúdeného, bude pokračovať po
jeho prepustení. Nevyžaduje sa pritom stopercentné presvedčenie o tom, že odsúdený nespácha ďalší
trestný čin. Očakávanie riadneho vedenia života, resp. dovŕšenie nápravy odsúdeného v budúcnosti je
zo svojej podstaty predpokladom pravdepodobnostným.

19. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku v zmysle ust. § 66 ods. 1 Tr. zák. a síce, že je od
odsúdeného možné dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ani túto podmienku krajský
súd nepovažuje za splnenú.
20. Možno zopakovať, že ak u odsúdeného nenastalo v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody
žiadne polepšenie, tak nemožno dospieť k záveru o splnení druhej materiálnej podmienky, nakoľko

polepšenieodsúdenéhojeesenciálnouzložkouvyvodeniapredpokladu,čiodsúdenýbudeschopnýviesť
po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadny život. Od odsúdeného teda nemožno dôvodne
očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti, pokiaľ nemožno konštatovať jeho polepšenie sa už
počas výkonu trestu.
21. Treba opäť zdôrazniť, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje

právny nárok, ale tento postup je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam,
ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode
riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou je aj predchádzajúci
spôsob života odsúdeného. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody treba vždy zhodnotiť osobu odsúdeného a celý jeho doterajší život, vrátane jeho správania

pred spáchaním trestného činu, správania, ktoré viedlo k jeho spáchaniu ako aj správania vo výkone
trestu odňatia slobody. Tieto okolnosti pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale je nutné ich posudzovať
vo vzájomných súvislostiach. Očakávanie správania sa odsúdeného v budúcnosti je možné vyvodiť z
objektívnych okolností, ktoré sa už stali a ktoré musí súd logicky vyhodnotiť. Ohľadne správania sa
odsúdeného v budúcnosti súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení vyvodzuje iba predpoklady,

pretoželogickynemôževedieť,čosavbudúcnostiskutočnestane.Správaniesaodsúdenéhovminulosti
má v tomto prípade rozhodujúci význam pri určení pravdepodobnosti jeho správania sa v budúcnosti.
Samotnou okolnosťou, ktorá má nepochybne veľký význam, je teda predchádzajúci spôsob života
odsúdeného, vrátane jeho prípadnej trestnej činnosti, pričom pozitívna prognóza budúceho správania
sa odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu

odňatia slobody.
22. Posúdenie otázky možnej recidívy je vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou
pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto miery pravdepodobnosti sa vychádza z objektívnych kritérií,
medzi ktoré patrí najmä predchádzajúci spôsob života odsúdeného a jeho sklony k páchaniu trestnej
činnosti. Súd môže pri hodnotení osoby odsúdeného prizerať na skutočnosť, že sa v minulosti dopustil

trestných činov a z toho vyvodiť príslušné závery z hľadiska jeho vzťahu k spoločenským hodnotám
chráneným Trestným zákonom a možnosti jeho nápravy a polepšenia. Z hľadiska posudzovania sklonov
odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti je pritom možné prihliadať aj na zahladené odsúdenia, lebo
zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia
za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal.

23. V tomto kontexte krajský súd dodáva, že bez zasadenia do kontextu kriminálnej kariéry a života
odsúdeného nie je samo o sebe určujúce, koľkokrát bol potrestaný, koľkokrát bol vo výkone trestu
odňatia slobody, či koľkokrát sa neosvedčil po podmienečnom prepustení, pretože žiadna z týchto
skutočností nemôže sama o sebe vylúčiť možnosť podmienečného prepustenia, pokiaľ by odsúdenýskutočne zmenil svoj postoj k životu. Pri interpretácii kriminálnej minulosti odsúdeného súdy musia dbať
na to, akú výpovednú hodnotu majú jednotlivé informácie. Pri hodnotení prognózy riadneho vedenia
života nie je vo všeobecnosti vylúčené zohľadnenie celej trestnej minulosti odsúdeného, napríklad

vrátane starších a už zahladených odsúdených. Na strane druhej ale napríklad ojedinelé trestné
konanie odsúdeného staré niekoľko desaťročí nemôže takpovediac nič vypovedať o tom, či je možné
očakávať, že teraz po prípadnom podmienečnom prepustení odsúdený povedie riadny život. Nutné
je tak analyzovať vývoj trestnej činnosti z hľadiska jej frekvencie a závažnosti, a to najmä v rokoch
predchádzajúcich spáchaniu trestného činu, za ktorý odsúdený vykonáva trest. Je pritom potrebné mať

napamäti,žepodľakriminologickýchvýskumovdochádzakopusteniukriminálnejdráhypostupne,jedná
sa teda o dlhší proces, nie o jednorazovú zmenu. Ak sa napríklad predlžujú doby medzi páchaním
jednotlivých trestných činov odsúdeným, môže to skôr naznačovať, že odsúdený je na správnej ceste
opustiť kriminálnu kariéru, ako to, že sa jedná o chronického recidivistu, ktorého treba čo najprísnejšie
oddeliť od spoločnosti. A naopak, najmä opakovane páchaná trestná činnosť v krátkych intervaloch
nasledujúcichpoprepustenízpredchádzajúcehovýkonutrestuodňatiaslobodymôženaznačovať,žeod

odsúdeného nie je možné očakávať vedenie riadneho vedenia života, čo však platí len za predpokladu,
že odsúdený nepreukáže, že v medziobdobí nedošlo k takému polepšeniu a zmene postoja, ktoré
poskytujúpodstatnúnádej,žeponovompodmienečnomprepustenípovedieriadnyživot.Vtomtoohľade
môže byť relevantným dôležitým ukazovateľom napríklad to, pokiaľ odsúdený sám rozpozná a uzná
podmienky, ktoré v minulosti prispeli k páchaniu jeho trestnej činnosti a vyrovnáva sa s nimi.

24. Vo vzťahu k osobe odsúdeného a k očakávaniu vedenia riadneho života v budúcnosti z jeho strany
krajský súd primárne poukazuje na jeho odpis registra trestov, z ktorého vyplýva, že odsúdený bol trikrát
súdne trestaný, pričom mu boli ukladané rôzne druhy trestov, vrátane nepodmienečného, teda zo strany
spoločnosti mu bola poskytnutá šanca preukázať, že to so svojou nápravou myslí skutočne vážne, čo
nevyužil a opakovane protiprávne konal.

25. Krajský súd ďalej poukazuje na hodnotenie odsúdeného vypracované riaditeľom ÚVTOS, z ktorého
nevyplýva žiadna skutočnosť majúca vzťah k budúcemu životu odsúdeného, pokiaľ odhliadneme
od udržiavania sociálneho kontaktu s rodinou, nie je prítomná. Aj riaditeľ ÚVTOS vyhodnotil jeho
resocializačnú prognózu ako menej nepriaznivú na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti.
26. Krajský súd ďalej uvádza, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení nezanedbateľnú úlohu

zohráva povaha spáchaného trestného činu, ktorú musia súdy pri svojom rozhodovaní taktiež vždy
zohľadňovať v zmysle § 66 ods. 2 Tr. zák. V tomto prípade odsúdený aktuálne vykonáva súhrnný trest
uložený mu za obzvlášť závažný zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.,
ktorý bol spáchaný tým, že od presne nezisteného obdobia, pravdepodobne od začiatku mesiaca júl
2019 do dňa 28. augusta 2019 v rodinnom dome v obci D. E. F., opakovane, najmenej v troch prípadoch,

sexuálne zneužil maloletú osobu, pričom v dôsledku konania obvineného došlo u maloletej k ťažkej ujme
a zdraví vo forme posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá u maloletej pretrvávala minimálne jeden rok
od skutku. Odsúdený si momentálne odpykáva tento trest v ústave s minimálnym stupňom stráženia,
pričom v rámci vnútornej diferenciácie je umiestnený v najprísnejšej diferenciačnej skupine „B“ s tým, že
diferenciačná skupina určuje program zaobchádzania s odsúdeným, pracovisko odsúdeného, program

vzdelávania či ovplyvňuje ubytovanie odsúdeného počas výkonu trestu.
27. Uvedené tak možno uzavrieť s tým, že krajský súd v celom rozsahu zdieľa názor okresného súdu, že
nápravaacelkovépozitívnepôsobenienaosobuodsúdenéhojemožnélenpočasjehopobytuvovýkone
trestuodňatiaslobody,pričompodmienečnýmprepustenímodsúdenéhozvýkonutrestuodňatiaslobody
by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred recidivujúcimi

páchateľmi trestnej činnosti.
28. Zhrnúc vyššie uvedené krajský súd dospel k rovnakému záveru ako súd okresný a síce, že náprava
a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je aktuálne možné len v rámci pobytu vo výkone
trestu odňatia slobody a že podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody
by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi

trestných činov. Tento záver bol vyslovený po komplexnom posúdení všetkých relevantných faktorov,
predovšetkým s poukazom na jeho celkové správanie sa počas pobytu vo väzení, na jeho kriminálnu
minulosť a tiež s poukazom na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS.
29. Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako

nedôvodnú zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.