Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121245846
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:6121245846.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu

JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právne veci žalobcov v 1. rade: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XX, D. E., v 2. rade: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, D. E., žalobcovia
v 1. a v 2. rade zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s. r. o., so sídlom Ernestova
bašta 2, Nové Zámky, žalobca v 3. rade: A. B. C., F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, H., proti žalovanej:
I. J., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom K. XXX, v konaní zastúpená: Mgr. Elena Szabóová, advokátka,
so sídlom Komárňanská 100, Hurbanovo, za účasti intervenienta na strane žalovanej: Komunálna
poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, o

zaplatenie sumy 6 739,42 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov v 1. až 3. rade, proti rozsudku
Okresného súdu Komárno č. k. 13C/18/2021-1429 zo dňa 14. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti (výrok II.) a v časti týkajúcej
sa nároku na náhradu trov konania (výrok III) a nároku na náhradu trov konania štátu (výrok IV) p
o t v r d z u j e.

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

III. Intervenientovi na strane žalovanej p r i z n á v a voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu
trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom návrh žalovanej na prerušenie konania zo
dňa 27.02.2023 zamietol, II. výrokom žalobu žalobcov v 1. až 3. rade zamietol, III. výrokom rozhodol, že
žalovaná a intervenient na strane žalovanej majú voči žalobcov v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % a IV. výrokom rozhodol, že štát má voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 415, §

420 ods. 1, ods. 3, § 442 ods. 1, ods. 3, § 443 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ“), § 262 ods. 1, § 253 ods. 1, ods. 2, § 255 ods. 1, § 259, § 260 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ako aj zisteným skutkovým stavom veci na základe čoho dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodne podaná a preto ju zamietol.
1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na obsah žaloby, ktorou sa
žalobcovia v 1. a v 2. rade po pristúpení žalobcu v 3. rade do konania, v znení jej zmeny domáhali,
aby súd žalovanej uložil povinnosť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zaplatiť

žalobcom v 1. až v 3. rade istinu 6 249,42 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne za
obdobie od 25.12.2020 zo sumy 6 249,42 eura až do úplného zaplatenia s tým, že plnením žalovanej
čo i len jednému zo žalobcov, zaniká povinnosť plniť ďalším žalobcom v rozsahu poskytnutého plnenia.
Ďalej sa domáhali, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade náklady spojené suplatnením pohľadávky vo výške 240 eur a súčasne jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. až v 2.
rade, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 250 eur. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu
trov konania.

1.2. Uviedol, že prvým výrokom tohto rozsudku návrh žalovanej na prerušenie konania doručený súdu
dňa 27.02.2023 zamietol. Prerušenie konania do ukončenia konania o výkone štátneho stavebného
dohľadu vo veci porušenia stavebného zákona a to vykonania čiernej stavby - kanalizačnej prípojky
napojenej na susedovu kanalizačnú prípojku, ktorá je vyvedená na ulicu, podľa názoru súdu nie je
dôvodom pre prerušenie konania vo veci samej, najmä ak rozhodnutie orgánu štátneho stavebného

dohľadu vo veci údajného napojenia žalovanej na kanalizačnú prípojku žalobcu v 1. rade, by za
súčasného skutkového stavu nemalo význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Predmetom konania
vo veci samej je nárok žalobcov v 1. až v 3. rade na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť na predmetnej
nehnuteľnosti konaním žalovanej. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že na pozemku
žalovanej sa nachádzalo zavlažovacie zariadenie, ktorého primárnym účelom bolo zavlažovanie
výsadby zelene na pozemku žalovanej. V konaní nebolo sporné, že predmetná nehnuteľnosť žalobcov

v 1. a 2. rade mala k 14.09.2020 vady (poruchy), ktoré sú opísané v znaleckom posudku č. 49/2020 zo
dňa 13.10.2020. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobcovia v 1. až 3. rade neboli nikdy v rozhodnom
období od marca 2019 do podania žaloby súčasne spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti tak, ako sa
môže javiť zo znenia žalobného petitu, a preto bolo potrebné na ich nároky prihliadať ako na samostatné
nároky majúce sa vyplatiť oddelene. Bolo totiž potrebné rozlišovať nároky žalobcov majúce sa zaplatiť

titulom náhrady škody a majúce sa uplatňovať titulom zodpovednosti za vady kúpenej veci.
1.3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bol od 01.12.2008 do
28.05.2020 žalobca v 3. rade, ktorý ju využíval ako exekučný sklad pri výkone svojho povolania. Sám
žalobca v 3. rade vypovedal, že pred marcom 2019 boli na predmetnom dome steny suché nebola tam
pleseň, voda, vlhko a že zmáčanie predmetnej nehnuteľnosti začalo približne na jar v roku 2019, čo

potvrdila aj svedkyňa A. C. C. aj svedkyňa L. M., či v čestnom prehlásení aj N. A. O.. Žalobca v 3. rade
uviedol, že izby predmetného domu z vnútornej strany boli premočené, prvá izba, kuchyňa, kúpeľňa
aj obývačka vlhli a plesniveli od vody z tryskovej závlahy žalovanej. Stena predmetného domu bola
reálne mokrá od strany žalovanej a toto sa odzrkadlilo na vnútorných stenách. Napriek tomu, že žalobca
v 3. rade žalovanú na polievanie niekoľkokrát aj v prítomnosti žalobcu v 1. rade upozornil, polievanie

pokračovalo. Žalobca v 3. rade nemal záujem o nehnuteľnosť, ktorá je permanentne zmáčaná a plesnivá
a v takomto stave bola predmetná nehnuteľnosť pre žalobcu v 3. rade nevyužiteľná. Z uvedeného
vyplynulo, že už v čase, keď bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti žalobca v 3. rade, táto vykazovala
vady (poruchy). Žalobca v 3. rade v dôsledku existencie vád uviedol, že predmetná nehnuteľnosť
v takomto stave je pre neho nevyužiteľná a preto nehnuteľnosť dňa 26.05.2020 predal za 13 000 eur A.

P., ktorý všetky vady predmetnej nehnuteľnosti, na ktoré bol upozornený rešpektoval. To, že predmetná
nehnuteľnosť v čase predaja A. P. vykazovala vady, potvrdila aj svedkyňa L. M., ktorá vypovedala, že po
tom,keďžalovanejnajarvroku2019zabudovalipolievaciezariadenie,apoložilitrávnik,svedkyňavidela
viackrát polievanie žalovanou, pričom voda stekala do pivnice, predmetný rodinný dom bol čoraz vlhší, v
kúpeľni odpadli obkladačky, komora navlhla, omietka bola odlúpnutá, bola tam pleseň, drevené parkety

boli dvihnuté. Najviac bola zasiahnutá izba, v ktorej žalobca v 3. rade skladoval veci. Svedkyňa v tejto
súvislosti uviedla, že keď žalovaná začala polievať predmetnú nehnuteľnosť, bolo žalobcom navrhnuté,
aby sa predmetná nehnuteľnosť predala niekomu tretiemu. Zároveň potvrdila, že pán P. mohol vidieť
predmetné vady na nehnuteľnosti pri obhliadke, pričom každý iný to mohol vidieť.
1.4. K výsluchu znalkyne Ing. Viery Katonovej súd prvej inštancie uviedol, že znalkyňa pri svojom

výsluchu vypovedala, že zo zistených poškodení na predmetnom rodinnom dome vznikli výlučne
pôsobením záhradnej závlahy pravidelným polievaním, najviac tie statické poruchy a to viditeľné trhliny
cezstavbu,sadaniedomuzoseverozápadnejstrany,ktoréjespôsobenézmenoupodložia,odpadávanie
dlaždíc z kúpeľne. Zároveň ale uviedla, že si nevie predstaviť dátum vzniku škody, keďže sa nedá určiť s
presnosťou, nakoľko tento proces je trvajúci dlhší čas. Uviedla, že sadanie nosných konštrukcií väčšinou

býva spôsobené aj prechodom období zo zimy na jar, keď podložie zamŕza. Z vyššie uvedeného preto
súdu bolo zrejmé, že A. P., ktorý uzatváral kúpnu zmluvu so žalobcom v 3. rade dňa 26.05.2020 bol
oboznámený s vadami, ktoré predmetná nehnuteľnosť v čase predaja mala, keďže proces vzniku vád
je podľa vyjadrenia znalkyne dlhodobejším procesom, na vznik niektorých vád je väčšinou potrebný
prechod ročných období, a keďže A. P. si mal predmetnú nehnuteľnosť pred kúpou (po zime 2019/2020 v

mesiaci máj 2020) niekoľkokrát pozrieť, musel byť s vadami oboznámený a tieto akceptoval a predmetnú
nehnuteľnosť v takomto stave kúpil.1.5. Z vykonaného dokazovania preto nevyplynulo, aký rozsah poškodenia bol v čase prvotného predaja
predmetnejnehnuteľnostizožalobcuv3.radenaA.P..Ztohovyplýva,žeakajžalobcoviv3.radenejaká
škoda na nehnuteľnosti vznikla, nie je preukázané, v akom rozsahu táto škoda vznikla práve žalobcovi

v 3. rade, keďže tento, ako sám vypovedal, predmetnú nehnuteľnosť oceniť nedal a predal ju za sumu,
ktorú v tom čase práve potreboval. Ak žalobcovi v 3. rade aj nejaká škoda vznikla, nebolo preukázané v
akej výške a ani v akom rozsahu vznikla práve žalobcovi v 3. rade, pretože výška škody a rozsah škody
boli stanovené znaleckými posudkami až k 14.09.2020, kedy žalobca v 3. rade už viac ako tri mesiace
nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Naviac, zo žiadneho listinného dôkazu nevyplynulo, že

by si žalobca v 3. rade vo vzťahu k vzniknutej škode voči žalovanej niekedy akúkoľvek škodu pred
jeho pristúpením do konania uplatňoval. Teda ak žalobcovi v 3. rade aj nejaká škoda na predmetnej
nehnuteľnosti vznikla, nie je určený ani jej reálny rozsah a ani jej skutočné vyčíslenie. Navyše, ako bolo
uvedené vyššie, žalobca v 3. rade za prevod predmetnej nehnuteľnosti dostal od A. P. zaplatenú plnú
kúpnu cenu, teda kúpnu cenu, ktorú si sám žalobca v 3. rade stanovil, z čoho vyplýva, že mu predajom
predmetnej nehnuteľnosti za dohodnutú sumu škoda titulom ušlého zisku vzniknúť nemohla. Na základe

uvedeného mal preto súd žalobu vo vzťahu k nároku žalobcu v 3. rade voči žalovanej za nedôvodnú.
1.6. Súd prvej inštancie následne poukázal na čestné prehlásenie A. P. zo dňa 13.03.2023 ktorý vyhlásil,
že pravidelne chodil služobne do Nových Zámkov, predmetnú nehnuteľnosť mal po ceste a preto ju vždy
išielskontrolovať.Hneďpriprvejtakejtokontrolevidel,žezozadnejstranypredmetnéhodomubolpoliaty
bariérový betónový plot, a za predmetným rodinným domom bola mokrá aj zem. Videl, že brizolit bol

vyblednutý do výšky viac ako dva metre a hneď videl, že sa jedná zrejme o dlhodobé polievanie zo strany
susedov a preto sa rozhodol, že predmetnú nehnuteľnosť vráti žalobcovi v 3. rade. Žalobca v 3. rade
nemalzáujemokúpu.NáslednepretoA.P.kúpnouzmluvouzodňa02.06.2020predmetnúnehnuteľnosť
predal žalobcom v 1. a 2. rade za 14 000 eur. V tomto smere žalobkyňa v 2. rade vypovedala, že
nechcela, aby sa predmetná nehnuteľnosť rozpadla, schátrala, tak ju so žalobcom v 1. rade odkúpili za

14 000 eur a rekonštruujú ju, lebo je to rodičovský dom žalobkyne. Na základe uvedeného preto súd
dospel k záveru, že A. P. predával žalobcom v 1. a v 2. rade (pôvodne chcel vrátiť žalobcovi v 3. rade)
predmetnú nehnuteľnosť z dôvodu jej poškodenia, o ktorom žalobcovia v 1. až 3. rade vedeli, keďže
sama žalobkyňa v 2. rade vypovedala, že predmetná nehnuteľnosť bola žalobcom v 3. rade predaná s
odobrením žalobkyne v 2. rade práve z dôvodu, že na opravu vád predmetnej nehnuteľnosti (vlhnutie,

pohnutie celého predmetného domu, ktorého pravá časť bola klesnutá viac ako 7 cm) by bolo potrebné
vynaložiť veľa investícií.
1.7. V tomto smere súd prvej inštancie zdôraznil, že A. P. nikdy od kúpnej zmluvy so žalobcom v 3.
rade neodstúpil, ale pristúpil k uzatvoreniu novej kúpnej zmluvy so žalobcami v 1. a 2. rade. A. P.
pri kúpe predmetnej nehnuteľnosti od žalobcu v 3. rade nenamietal, že by predmetná nehnuteľnosť

mala vady, napriek skutočnosti, že ako vyplynulo z výpovedí strán sporu, dôvodom predaja predmetnej
nehnuteľnosti bolo práve poškodenie uvedenej nehnuteľnosti. Žalobcom v 1. a 2. rade preto muselo
byť nad všetky pochybnosti najneskôr v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 02.06.2020 zrejmé, že
predmetná nehnuteľnosť má vady, poškodenie. Keďže znalecký posudok č. 49/2020 na určenie rozsahu
škody na predmetnej nehnuteľnosti bol vypracovaný až k 14.09.2020, nie je ani pri žalobcoch v 1. a

2. rade zrejmé, aký rozsah škody vznikol na predmetnej nehnuteľnosti práve žalobcom v 1. a 2. rade
a či vôbec uvedená škoda vznikla práve žalobcom v 1. a 2. rade. Aj samotná znalkyňa pri svojom
výsluchu uviedla, že prejav poruchy bol pri obhliadke zo dňa 14.09.2020 zreteľný a viditeľný, pričom
k stavu predtým sa nevedela vyjadriť, keďže nevidela stavbu pred vznikom poruchy. Uviedla, že si
nevie predstaviť dátum vzniku škody, tento nie je úplne presný a nedá sa určiť s presnosťou, nakoľko

tento proces je trvajúci dlhší čas. Z uvedeného preto mal súd prvej inštancie nesporne preukázané,
že predmetná nehnuteľnosť v čase jej kúpy žalobcami v 1. a 2. rade poškodená bola. Z uvedeného
vyplýva, že ak žalobcovia v 1. a 2. rade v čase kúpy predmetnej nehnuteľnosti o poškodení vedeli, toto
poškodenie malo byť zohľadnené v kúpnej cene predmetnej nehnuteľnosti, kedy sa pri kúpnej cene 14
000 eur javí, že tieto vady nehnuteľnosti zohľadnené boli. V prípade, ak by o poškodení predmetnej

nehnuteľnostiv1.a2.radenevedeli,čovšakniejetentoprípad,malisaodpredávajúcehoA.P.domáhať
zodpovednosti za vady predanej veci.
1.8. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo žalobcami v 1.
až 3. rade preukázané, kedy škoda a ktorému zo žalobcov vznikla, v akom rozsahu ktorému zo žalobcov
vznikla, a nie je možne jednoznačne určiť, kto je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku

na náhrady škody, keďže nie je zrejmé, kedy a v akom rozsahu škoda vznikla a v akej výške tomu
ktorému vlastníkovi, v rozhodnom vlastníckom období k predmetnej nehnuteľnosti. Podaná žaloba podľa
názoru súdu nezohľadňovala všetky aspekty daného prípadu, keďže žalobcovia v 1. až 3. rade sa
žalobou domáhajú náhrady škody, ktorá mala vzniknúť konaním žalovanej v období od marca 2019 doseptembra 2020, keďže žalobcovia v 1. a 2. rade sa vlastníkmi nehnuteľnosti stali 25.06.2020 a žalobca
v 3. rade bol vlastníkom nehnuteľnosti od 01.12.2008 do 28.05.2020, pričom žaloba nezohľadňuje
obdobie od 28.05.2020 do 25.06.2020, t. j. v čase, keď vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti nebol

ani jeden so žalobcov, pričom nie je preukázané, či práve v uvedenom období, kedy nebol vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti ani jeden zo žalobco,v nevznikla na predmetnej nehnuteľnosti škoda a v
akom rozsahu. V danom prípade súd naviac zdôraznil, že ak aj existuje škoda, a ak pripustíme, že
škodepredchádzalprotiprávnyúkon,vkonaníaninazákladepredloženýchznaleckýchposudkovnebolo
žalobcami jednoznačne preukázané, či by tento škodlivý následok nebol nastal aj bez tejto skutočnosti

(t.j. polievania), keďže zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva a v tomto sa súd stotožňuje s obranou
žalovaných, že žalobcami predloženými znaleckými posudkami, neboli preukázané statické a stavebné
vady stavby a ich príčina, teda nebolo preukázané, či predmetná nehnuteľnosť pred žalovaným obdobím
netrpelapopisovanýmivadami,keďžepredmetnánehnuteľnosťnebolaposúdenáakocelok. Ajsamotná
znalkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že nedisponovala informáciami o stavbe spred roka 2019. Súd
prvej inštancie napokon uviedol, že zamietol návrh žalovanej, žalobcov v 1. a 2. rade a intervenienta na

doplnenie dokazovania, keďže mal za to, že tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu boli všetky
dôkazy navrhované, boli už doterajším konaním, bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené.
Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP postupom podľa § 262 ods.
1 CSP. Súd žalobu žalobcov zamietol a preto žalovaná a intervenient na strane žalovanej boli v konaní
plne úspešnými stranami sporu a tak im súd proti žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v

plnej výške. Zároveň súd uznesením zo dňa 11.10.2024 znalkyni N. B. H., C. C. XX, D. E. za účasť na
pojednávaní dňa 20.04.2023 priznal odmenu vo výške 52,08 eura a žalobcom v 1. až v 3. rade uložil
povinnosť nahradiť trovy konania štátu, keďže žalobcovia boli v konaní neúspešnou stranou v plnom
rozsahu.

2. Proti uvedenému rozsudku, v celom jeho rozsahu, v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia v 1.
a v 2. rade, s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. CSP
a žiadali odvolací súd, aby napadnutý rozsudok Okresného súdu Komárno, č. k. 13C/18/2021-1429 zo
dňa 14.10.2024 v zmysle ustanovenia § 389 zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie
a rozhodnutie a aby žalobcom v 1. a v 2. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %. Vo svojom odvolaní uviedli, že v rámci predbežného právneho posúdenia súd
prvej inštancie vyslovil, že neboli preukázané vady stavby a ich príčina, ako ani potreba dĺžky a
intenzity pôsobenia konania žalovanej pre spôsobenie poruchy na nehnuteľnosti žalobcov v takom
rozsahu, v akom sú zadokumentované v jednotlivých znaleckých posudkoch. Súd v rámci predbežného
právneho posúdenia vyslovil, že nebolo preukázané, že poškodenie nehnuteľnosti žalobcov v dôsledku

polievania záhrady vzniklo na nehnuteľnosti od júna 2020 do 14.09.2020 konaním žalovanej, pričom
podľa predbežného právneho posúdenia súdu prvej inštancie nebolo preukázané ani poškodenie
nehnuteľnosti žalobcov v dôsledku polievania záhrady žalovanou a to v období, keď bol vlastníkom
nehnuteľnosti žalobca v 3. rade. Súd v rámci predbežného právneho posúdenia vyslovil, že nebolo
preukázané, v akom rozsahu žalovaná polievala spornú nehnuteľnosť od marca 2019 a či tento rozsah

polievania mohol spôsobiť poškodenie predmetnej nehnuteľnosti žalovanom rozsahu. Z predbežného
právneho posúdenia, vedenia konania súdom prvej inštancie vyplynulo, že súd prvej inštancie sa
nezaoberal výškou spôsobenej škody a preto aj strany sporu venovali pozornosť v rámci dôkaznej
povinnosti k otázkam v zmysle predbežného právneho posúdenia súdu prvej inštancie. Vzhľadom k tejto
skutočnosti bolo očakávateľné, že súd prvej inštancie bude rozhodovať medzitýmnym rozsudkom, čo

sa nestalo. Uviedli, že žalobcovia v konaní predložili dva súkromné znalecké posudky preukazujúce
žalobou uplatnený nárok, čo do dôvodu a čo do výšky. V prípade, ak by pre súd prvej inštancie nebol
dostačujúci znalecký posudok N. H. B., bolo dôvodné očakávať, že by strany sporu navrhli výsluch tejto
znalkyne, resp. by návrhy na doplnenie dokazovania boli zamerané k otázke výšky škody spôsobnej
konkrétnemu žalobcovi. Z uvedeného dôvodu sú žalobcovia toho názoru, že týmto procesným postupom

im bolo znemožnené, aby uskutočňovali ich procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.
2.1. Dôvodili, že už od začiatku konania evidovali porušovanie svojich procesných práv, kedy sa
museli opakovane domáhať toho, aby bolo pristúpené k ich výsluchu a rovnako aj k vykonaniu
nimi navrhovaných dôkazov. Vzhľadom na vyslovený predbežný právny názor a predložené znalecké

posudky vypracované osobami s kvalifikovanými odbornými vedomosťami, nemohli žalobcovia v spore
predvídať potrebu vykonania dokazovania napríklad porovnávacími dôkaznými prostriedkami spred
obdobia uvedeného v žalobe a rovnako je po oboznámení sa s dôvodmi súdu prvej inštancie pre
zamietnutie žaloby očakávateľné, že pokiaľ by žalobcovia disponovali napr. fotografiami nehnuteľnosti zminulého obdobia, resp. vyhotovené spred obdobia vymedzeného v žalobe žalobcov, súd prvej inštancie
byrovnakouviedol,ženiejemožnéurčiť,kedybolitietofotografievyhotovenéakodôvodprezamietnutie
žaloby. Preto uviedli, že pokiaľ by žalobcovia disponovali takýmito dôkaznými prostriedkami, nemali

by potrebu preukazovať spôsob vzniku škody a rovnako aj výšku spôsobenej škody prostredníctvom
znaleckých posudkov, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil aj napriek vykonanému dokazovaniu ako
nedostatočné, v zmysle záverov z nich vyplývajúcich. Namietali, že súd sa nevysporiadal s návrhom
žalobcov na zmenu žaloby, z obsahu ktorej vyplynulo, že si žalobcovia uplatnili solidárnu pohľadávku,
podľa ktorej by bola žalovaná oprávnená plniť žalovanú sumu hociktorému zo žalobcov, ktorí by si túto

pohľadávku boli povinní vzájomne vysporiadať. Poukázali aj na to, že žalobca v 3. rade riešil zalievanie
stenyrodinnéhodomuajpredmarcom2019atocestouObecnejpolícievI.,pretožežalovanávdôsledku
problémového správania poškodzovala stenu tejto nehnuteľnosti. Skutočnosť, že reálne sa škoda na
nehnuteľnosti prejavila v neskoršom období korešponduje s vyjadreniami znalkyne N. B. H. v priebehu
konania, keďže ide o proces trvajúci dlhší čas v rozsahu dvoch mesiacov a roka a pol.
2.2. Uviedli, že žalobca v 3. rade si škodu uplatňoval od škodcu, nakoľko prevodom nehnuteľnosti

nedochádza k zániku zodpovednosti škodcu za ním spôsobenú škodu na nehnuteľnosti. Žalobcovia
evidovali protiprávne konanie žalovanej polievaním nehnuteľnosti v ich vlastníctve, avšak ako ustálila
znalkyňa, o skutočnej škode a jej konkrétnej výške sa dozvedeli až zo znaleckých posudkov N. B. H. a
N. B.. Výpoveďou znalkyne N. H., bola preukázaná príčinná súvislosť, ktorá navyše vylúčila spôsobenie
škody atmosferickými zrážkami. V tomto smere sa nestotožnili ani s úvahami žalovanej o úniku vody z

kanalizačného potrubia v dome, nakoľko táto okolnosť vykonaným dokazovaním nebola zistená a ani
preukázaná a uviedli, že aj sama znalkyňa sa vyjadrila, že na vlastné oči videla, ako žalovaná polievaním
závlahovým systémom, zmáčala betónové oplotenie žalobcov a podrobne sa vyjadrila k spôsobu vzniku
škody na nehnuteľnosti žalobcov. Poukázali na to, v akom období bol žalobca v 3. rade vlastníkom
nehnuteľnosti, v akom období boli vlastníkmi žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí preukázali, že žalobca v

3. rade pred marcom 2019 oznamoval Obecnej polícii v Dulovciach protiprávne konanie žalovanej. Nie
je preto zrejmý záver súdu prvej inštancie, pre ktorý nemohol žalobcovi v 3. rade vzniknúť nárok na
náhradu škody uplatnený cestou žaloby v prípade, ak bolo preukázané, že škoda vznikla v časovom
období, v ktorom bol vlastníkom tejto nehnuteľnosti žalobca v 3. rade. Navyše svedkyňa M. potvrdila, že
škoda vznikla na nehnuteľnosti aj v čase vlastníctva žalobcu v 3. rade. Je nepochybné, že škoda vznikla

porušením právnej povinnosti žalovanej, ktorá žalobcom v 1. až v 3. rade spôsobila škodu zmáčaním
steny nehnuteľnosti závlahovým systémom, resp. polievaním a to v období od jari 2019 do jesene 2020.
Rovnako je z výpovede znalkyne a ňou vyhotovených fotografií preukázané, že totožným spôsobom
bola predmetná nehnuteľnosť žalobcov zalievaná aj pred umiestnením bariérového oplotenia, ktoré boli
žalobcovia nútení postaviť na ochranu svojej nehnuteľnosti, čomu korešponduje vyblednutie brizolitu

steny rodinného domu žalobcov, do výšky porovnateľnej so zalievanou časťou bariérového oplotenia.
Rovnako došlo k podmývaniu základov domu, ako aj betónového oplotenia, ktoré bolo vybudované
v zúfalej snahe žalobcov o ochranu rodinného domu. Poukázali na výsluch znalkyne, ktorá vylúčila, že by
k vzniku ňou zistenej škody došlo v období väčších dažďov a tiež upresnila, že k zmáčaniu prichádzalo
len v tej časti nehnuteľnosti, ktorá susedí s nehnuteľnosťou žalovanej a to v časti závlahového systému.

2.3. V závere uviedli, že svedok P. mal záujem o odstúpenie od kúpnej zmluvy, avšak z dôvodu blízkych
rodinných vzťahov a najmä citových väzieb žalobkyne v 2. rade k týmto nehnuteľnostiam, tieto nadobudli
do vlastníctva žalobcovia. Vzhľadom ku skutočnosti, že svedok P. vzhľadom na dĺžku vkladového
konania na príslušnom katastrálnom odbore neevidoval spôsobenie škody, keďže titulom kúpnej zmluvy

mu žalobcovia uhradili sumu 14.000 eur, nebola mu na nehnuteľnosti spôsobená škoda. V tomto smere
sa dá uvažovať o tom, že svedok P. chcel uplatniť voči žalobcovi v 3. rade nároky z vád odstúpením
od kúpnej zmluvy, k čomu napokon pristúpiť nemusel, keďže tieto nehnuteľnosti zostali „v rodine“.
Žalobcovia zdôraznili, že majú za to, že v konaní bol preukázaný aj kauzálny nexus protiprávneho
konania žalovanej a podotkli, že žalovaná si trysky na závlahe nastavovala sama svojpomocne, ktoré

ale nastavila spôsobom, ktorým zmáčala nehnuteľnosť žalobcov. Opätovne poukázali na vyjadrenie
svedkyne M., ktorá uviedla, že predmetná nehnuteľnosť bola v dobrom stave v období od roku 2016
do roku 2019. Za zmätočné právne závery považovali rozhodnutie súdu prvej inštancie, v ktorých
súd poukázal na závery znalkyne, ktorá konštatovala, že vady boli spôsobené výlučne pôsobením
záhradnej závlahy a napriek tomu súd vyvodil závery, ku ktorým dospel vo vzťahu k príčinnej súvislosti.

K výroku o náhrade trov konania, sa žalobcovia rovnako nestotožňujú s právnym posúdením súdu prvej
inštancie nielen vo vzťahu k žalovanej, ale aj vo vzťahu k intervenientovi na strane žalovanej, ktorý
vstup do konania žalobcovia namietali, žiadali preukázanie platnej poistnej zmluvy, od ktorej intervenient
vyvodzoval oprávnenie na vstup do konania s poukazom na vyjadrenie, že poistenie žalovanej zahŕňanáhradu škody spôsobenej tretím osobám, rovnako žalobcovia žiadali preukázanie hlásenia škodovej
udalosti, pričom bol predložený doklad od poisťovne AXA bez bližších údajov. Žalobcovia opakovane
prezentovali svoje pochybnosti o okolnostiach uzatvorenia poistnej zmluvy a vzhľadom na namietanú

neplatnosť samotnej poistnej zmluvy, odvolaním namietali aj nárok intervenienta na strane žalovanej na
náhradu trov konania, ktorý mu bol napadnutým rozsudkom priznaný.

3. Proti rozsudku voči výroku II, III a IV, podal v zákonnej lehote písomné odvolanie žalobca v 3.
rade a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu sp. zn. 13C/18/2021 zo dňa 14. októbra

2024 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že predmetnú
nehnuteľnosť nadobudol na základe právneho úkonu z 01.12.2008 a vlastníkom bol po celý čas z úcty
k starým rodičom, ktorý boli pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti od roku 1962. Svoje vlastnícke právo
k nehnuteľnosti dňa 26.05.2020 previedol na cudziu osobu, avšak v dôsledku citovej väzby žalobkyne
v 2. rade k nehnuteľnosti jej predkov, dňa 02.06.2020 uzatvorili ďalšiu kúpnu zmluvu na základe ktorej,
nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti žalobcovia v 1. a v 2. rade a sú vlastníkmi doteraz. Uviedol,

že žalovaná svojim konaním spôsobila škodu na rodinnom dome, vznik škody náležite nevyvrátila,
čo vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia súdu. Súd žalobu zamietol podľa bodu 52 z dôvodu, že
žalobcovia v 1. až v 3. rade neboli nikdy v rozhodnom období od marca 2019 do podania žaloby súčasne
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Žalobca v 3. rade však podaným odvolaním tvrdí, že súdu bolo listinami
preukázané, v ktorom období bol vlastníkom nehnuteľnosti a súd sa nevysporiadal s tým, prečo nemohol

žalobcovi v 3. rade vzniknúť nárok na náhradu škody na nehnuteľnosti, keď bolo preukázané, že škoda
vznikla v časovom období, kedy bol vlastníkom. To, že nehnuteľnosť vykazovala znaky poškodenia sa
odzrkadlila aj v kúpnej cene tak, ako to vyplýva z kúpnej zmluvy zo dňa 26.05.2020. Uviedol, že jeho
právny nárok na náhradu škody nie je premlčaný. Námietku premlčania žalovaná nevzniesla.
3.1. Poukázal na to, že znalkyňa N. B. H., v znaleckom posudku č. 49/2020 zo dňa 13.10.2020 za príčinu

deformácii pôdy a klesanie domu označila pravidelné polievania záhradnou závlahou z parcely reg. „C“
č. 1699/49 v kat. úz. I.. Ďalej uviedol, že rodinným dom používal ako skladové priestory k výkonu svojho
povolania súdneho exekútora a to nepretržite počas celej doby trvania vlastníckeho práva. Poukázal na
výsluch svedkyne L. M., ktorá potvrdila, že od roku 2016, kedy začala chodiť do predmetného rodinného
domu a nosili tam zaistené veci v rámci výkonu povolania žalobcu v 3. rade (do roku 2020) bol rodinný

dom tak navlhnutý, že museli nosiť veci inde. Potvrdila, že rodinný dom bol čoraz vlhší, v kúpeľni
odpadali obkladačky, navlhla komora a bola odlúpnutá omietka. Bola tam plieseň a dvihnuté drevené
parkety a preto sa rodinný dom nemohol užívať ako skladové priestory pre výkon činnosti povolania
žalobcu v 3. rade. Svedkyňa potvrdila, že opakovane žalovanú upozornila na polievanie a žiadala aby
s tým prestala. Vo vzťahu k výroku III a IV týkajúce sa náhrady trov konania uviedol, že žalobcovia

akceptovali vstup Komunálnej poisťovne do súdneho konania ako intervenienta. Opakovane poukázal
na špekulatívnu vstup žalovanej, ktorá navrhla vstup Komunálnej poisťovne do konania z dôvodu, aby
v prípade neúspechu v konaní o náhradu škody znášala náklady táto poisťovňa, na základe poistnej
zmluvy. Z dôvodu, že žalobcovia namietajú neplatnosť samotnej poistnej zmluvy tvrdia, že intervenient
nemá nárok na náhradu trov konania, ktorá mu bola rozhodnutím súdu priznaná. Vstup intervenienta

považovalzakonaniežalovanej,ktorýmsašpekulatívneistila,nakoľkovkonanísúdneskúmalči,odkedy
a dokedy bola poistná zmluva platná, či žalovaná poistné zaplatila a či Komunálnej poisťovni žalovaná
nahlásila škodovú udalosť a kedy a intervenient – poisťovňa, k tomuto nepredložila žiadne dokumenty
k danej skutočnosti. V z mysle uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4. K podanému odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá odvolaciemu
súdu navrhla, aby – aj v zmysle viazanosti odvolacieho súdu zisteným skutkovým stavom podľa
§ 383 CSP odvolaním napadnuté rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil, ako vecne aj
formálne správne. Uviedla, že nie je zrejmé, z čoho vyvodzujú žalobcovia jednak svoje očakávanie a

jednak povinnosť súdu rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom. Ani jeden znalecký posudok sa nezaoberal
stavbou žalobcov ako celkom, teda jej usadením do terénu, vlastnosťami terénu, hydroizoláciou alebo jej
absenciou, úrovňou údržby nehnuteľností a vyhodnotením iných, než žalobcami uvádzaných vplyvov na
stavbu. V konaní vypočutá znalkyňa N. H. výslovne uviedla, že pri vypracovávaní znaleckého posudku
neskúmala, kam bola odvádzaná voda z nehnuteľnosti žalobcov, zavlhnutie v časti domu nesusediacej

s pozemkom žalovanej znalkyňa nepoprela, praskliny v prednej časti domu považovala za estetickú,
nie stavebnú vadu, praskliny v murive plotu pred domom žalobcov tvrdí, že nevidela (hoci sú zjavné
aj z predložených fotografií a nemôžu súvisieť s akoukoľvek činnosťou žalovanej), bariérový betónový
plot, ktorý sa nachádza medzi pozemkami žalobcov a žalovanej neskúmala, ani jeho poškodenia (hociak by mala z pozemku žalovanej pôsobiť voda, pôsobila by predovšetkým na plot), na poškodenie
nehnuteľností žalobcov „by nestačil väčší dážď“, neskúmala, aké je podložie a ako bola založená
stavba, či bola izolovaná voči zemnej vlhkosti, fotodokumentáciu stavby pred rokom 2019 si nevyžiadala,

vychádzala len z tvrdení žalobcov ako objednávateľov znaleckého posudku. Následne poukázala na
to, že znalkyňa nemala vedomosť o tom, ako dlho je nehnuteľnosť zo strany žalobcov využívaná a na
otázku, či „môže technicky nesprávny spôsob odkanalizovania vody viesť k rovnakým následkom ako
konštatuje v znaleckom posudku“ uviedla, že „väčšinou majitelia nehnuteľností si neznehodnocujú svoje
nehnuteľnosti,apretonepripúšťa,žebyzlýmodkanalizovanímvzniklitakéhovady.Naotázkysúvisiaces

tým, že v nehnuteľnosti žalobcov sa voda evidentne používala, ale kanalizačná prípojka ani žumpa sa na
pozemku nenachádza, sa znalkyňa vyjadrovať odmietla. Inak povedané, znalkyňa urobila posudok tak,
ako jeho záver žiadali vyhotoviť žalobcovia. Napokon znalkyňa vo svojej výpovedi znalca (nie svedka)
na pojednávaní na otázku „Viete potvrdiť, že výlučnou príčinou zavlhnutia bolo polievanie?“ odpovedala
„potvrdiť to neviem.“, čím sama poprela svoj predchádzajúci znalecký záver.
4.1. Ďalej uviedla, že žalobcovia v rozpore s tým, čo tvrdia v odvolaní, si neuplatnili „solidárnu

pohľadávku“. Solidarita nevznikla a nemohla vzniknú medzi žalobcami v 1. a 2. rade na jednej strane
a žalobcom v 3. rade na strane druhej. Zároveň solidarite bráni aj absencia p. P. v okruhu strán
sporu – či už na strane žalobcov, alebo na strane žalovaných. Taktiež upriamila pozornosť na to, že
žalobca v 3. rade nepreukázal, že by riešil zalievanie steny domu aj pred marcom 2019, o čom svedčí
odpoveď obce I.. Odkázala na svoje ústne a písomné vyjadrenia a svoju záverečnú reč. Svedok P. nikdy

netvrdil „zmáčanie nehnuteľnosti žalovanou“ a ani úmysel uplatniť voči žalobcovi v 3. rade nároky z vád.
Žalovaná poukázala aj na to, že odpadové vody neboli odvádzané ani do žumpy, ani do kanalizácie
a pretože sa v dome nachádzala kúpeľňa aj kuchyňa s prívodom vody, vady stavby mohli byť spôsobené
aj nesprávnym odvedením týchto odpadových vôd. Žalovaná upriamila pozornosť na svedeckú výpoveď
p. H. na pojednávaní dňa 17.07.2024, ktorý uviedol, že nezistil žiadnu vadu, nezistil podmočenie pôdy,

nezistil vady trávy spôsobené nadmerným polievaním alebo nadmernou vlhkosťou. Potvrdil, že ide o
mikrokvapky, teda systém pracujúci s minimálnym množstvom vody, ktorý nie je spôsobilý spôsobiť
žiadne škody. Pri dotaze žalobkyne v konfrontácii s fotografiou, podľa ktorej mala závlaha striekať ponad
plotažnadomžalobcovreagovalsvedoktak,žetotoniejemožné, atakýmtoobvinenímneprofesionality
ho urážajú. Uviedol, že závlaha sa nastavuje na automatiku a manuálne, zvyčajne v objemoch, ktoré

sa do budúceho dňa vyparia.“
4.2. Žalovaná vyjadrila podozrenie, že podanou žalobou nejde o náhradu škody, ale o „trestanie“
žalovanej, ako to v minulosti žalobcovia robili, tak formou návrhov na obmedzenie žalovanej
neodkladnými opatreniami, ako aj sústavným podávaním zjavne bezdôvodných návrhov na rôzne
štátne orgány vo vzťahu k osobe žalovanej, ale aj členom jej rodiny, spochybňovaním jej rodičovských

kompetencií,prípadne(akotovyjadrovaliajvtomtokonaní)spochybňovanímspôsobujejživota,morálky
a podobne. Uviedla, že súd môže nárok na náhradu škody priznať len na základe jednoznačného
preukázania škody, že škoda vznikla porušením právnej povinnosti žalovaného a tým, že medzi vznikom
škody a protiprávnym konaním žalovaného je príčinná súvislosť, ktorá musí byť priama a bezprostredná.
Ak žalobcovia namietajú porušenie ich procesných práv, žalovaná opakovane poukazuje na to, že k

žalobcombolsúdažnadmierutolerantný,prelomiaczásadukoncentráciekonania,umožňujúcžalobcom
nielen zmenu skutkových tvrdení, oneskorené navrhovanie dôkazov, ale aj zmenu (pristúpenie) žalobcu
neskôr, než pri prvom úkone, kedy tak urobiť mohli (reakciou na žalovanou podaný odpor proti
platobnému rozkazu). Žalobcovia sa petitom domáhajú zrušenia rozsudku avšak bez toho, aby uviedli,
čo by malo byť predmetom nového prejednania, bez navrhnutia procesne prípustných novôt v konaní

a napokon aj bez pomenovania zákonných odvolacích dôvodov, ako ich formuluje CSP a ako ich
uviedol súd prvej inštancie v záverečnej časti rozsudku (poučenie), pričom nesúhlas rozsudkom, bez
špecifikácie odvolacích dôvodov, ale aj bez definovania dôvodu, pre ktorý je potrebné vec vrátiť po
zrušení rozhodnutia späť súdu prvej inštancie, nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie rozsudku.
4.3. V závere uviedla, že žalobca namieta, že sa súd nevysporiadal s tým, že žalobcovi mohla vzniknúť

škoda počas obdobia, kedy bol vlastníkom nehnuteľnosti. Žalobca tvrdí, že žalobkyňa v 2 rade zásadne
nesúhlasila s právnym úkonom, ktorým žalobca v 3. rade previedol vlastníctvo na cudziu osobu bez
jej súhlasu, preto bola uzatvorená ďalšia kúpna zmluva dňa 02.06.2020, na základe ktorej nadobudli
vlastnícke právo žalobcovia v 1. a 2. rade. Tým žalobca výslovne popiera, že by vlastník, pán P., odstúpil
od zmluvy z vlastného rozhodnutia, pre vady nehnuteľnosti. Zároveň toto tvrdenie vnáša do konania ako

procesne neprípustnú novotu, pretože s určitosťou sa o tom nedozvedel až po rozhodnutí súdu prvej
inštancie. Ak žalobca tvrdí, že nehnuteľnosť vykazovala znaky poškodenia, čo sa odzrkadlilo aj v kúpnej
cene (v zmluve z 26.5.2020), poukázala žalovaná na to, že v kúpnej zmluve nie sú uvedené žiadne vady
predávanej nehnuteľnosti a svedok P. netvrdil, že by nehnuteľnosť v čase, kedy ju kupoval, mala zjavnévady v rozsahu, akom tvrdia žalobcovia. Vyjadrila sa aj podľa jej názoru k nedôveryhodnej svedkyne
M., ktorá raz tvrdila, že nehnuteľnosti užíval úrad žalobcu v 3. rade na uskladnenie elektroniky (teda na
vlhkosť citlivých predmetov) ešte v roku 2019, následne však tvrdila aj to, že sa sťahovali pred zimou

2020, keď ešte bolo pekné počasie. Ani v odvolaní žalobca v 3 rade nevysvetľuje, prečo žalobu nepodal
sám a vo vlastnom mene, ale podali ju jeho rodičia, prečo v kúpnej zmluve s p. P. neuviedol žiadne vady
nehnuteľnosti ako predmetu predaja a kúpy, ale ani, aká škoda a v akej výške vznikla osobne jemu.
Rovnako ako žalobcovia v 1. a 2. rade, ani žalobca v 3. rade nepomenováva dôvod, pre ktorý jeho rodičia
(žalobcovia 1, 2) kúpili „vlastnú“ nehnuteľnosť od p. P. o 1000 eur drahšie, než za koľko ju on krátky čas

predtým nadobudol, a aký význam má toto zvýšenie k zodpovednosti predávajúceho za vady veci, či k
existencii vád a zodpovednostným vzťahom.

5. K podanému odvolaniu a k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcov v 1. až 2. rade, sa písomne
vyjadril intervenient na strane žalovanej ktorý uviedol, že námietka žalobcov na nesprávny procesný
postup súdu z dôvodu nerozhodnutia súdu medzitýmnym rozsudkom je neodôvodnená, nakoľko súdu

nevznikla povinnosť rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, či tu právo je alebo nie je. K záverom
znaleckého posudku uviedol, že znalkyňa komplexne neposudzovala stavbu ako celok, nezisťovala
technický stav nehnuteľnosti ani jej poškodenia vrátane skúmania, či stavba v rozhodnom čase
mala zabezpečenú riadnu izoláciu pred vlhkosťou atď. Znalkyňa vo svojom posudku vychádzala len
z vyjadrení žalobcov, ktorých opodstatnenosť a správnosť neskúmala vôbec. Napokon sama znalkyňa

nepotvrdila, že k poškodeniu časti stavby malo dôjsť výlučne zo strany žalovanej. Dôvodil, že v konaní
bolo preukázané, že tvrdenia žalobcov o sústavnom zalievaní steny nehnuteľnosti žalovanou sú
nepreukázané, nakoľko zavlažovacie zariadenie si dala montovať až koncom augusta 2019. Keďže
medzi rodinným domom a žalovanej závlahovým systémom bola aj stenová bariéra, nie je možné
predpokladať, že za tak krátky čas by mohli závlahovým systémom žalovanej vzniknúť poškodenia

na spornej nehnuteľnosti, ak táto bola oddelená samostatným betónovým oplotením a oplotenie
nevykazovalo žiadne poškodenia. V konaní bolo preukázané, že nehnuteľnosť nebola roky obývaná
a vykurovaná, ktorá skutočnosť má zásadný vplyv na poškodenie nehnuteľnosti vlhnutím.
5.1. Poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané, kedy mohlo dôjsť k poškodeniu tej časti rodinného
domu, ktorý pripisujú žalobcovia konaniu žalovanej a preto je toho názoru že súd prvej inštancie sa

riadne so skutkovým i právnym stavom prejednávanej veci oboznámil a rozhodol vecne správne. Nárok
žalobcov voči žalovanej nebol preukázaný vôbec. Zdôraznil, že žalobcovia si uplatňujú nároky na
náhradu škody voči žalovanej za obdobie, v ktorom ani jeden z nich nebol vlastníkom nehnuteľnosti.
Z uvedeného dôvodu neobstojí opodstatnenosť ich nároku voči žalovanej. Neobstojí ani tvrdenie,
že žalovaná by mala byť zaviazaná solidárne voči žalobcom na náhradu škody, nakoľko žalobcovia

neboli nikdy spoločne vlastníkmi tejto nehnuteľnosti a v konaní ani nepreukazovali, že im spoločne
vznikla / mohla vzniknúť akákoľvek škoda. V konaní bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že
žalobcom nemohla spoločne vzniknúť škoda na nehnuteľnosti konaním žalovanej. Žalobcovia však
ani nepreukázali, v akom rozsahu im mala každému z nich vzniknúť škoda konaním žalovanej.
V okolnostiach prejednávanej veci, zo zisteného skutkového stavu bolo vylúčené, že žalobcom solidárne

vznikla škoda v rozsahu akom si ju voči žalovanej uplatnili a preto je ich nárok zmätočný a nepreukázaný.
5.2. V závere uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovi v 3. rade nemohla vzniknúť
žiadna škoda, keďže nehnuteľnosť predal o 1 000 eur drahšie, ako ju nadobudol a do nehnuteľnosti
nevložil žiadne investície. Keďže žalobca v 3. rade potvrdil, že 26.05.2020 bola nehnuteľnosť bez vád
a 02.06.2020 túto predal žalobcom v 1. a 2. rade za cenu vyššiu, než ju nadobudol, je vylúčené,

aby mu akákoľvek škoda na nehnuteľnosti činnosťou žalovanej mohla vzniknúť. V konaní bolo
podľa názoru intervenienta preukázané, že nehnuteľnosti boli postavené na pieskových základoch,
vystavené viacerým prudkým dažďom a vplyvom viacročnej zrážkovej vody pred vyhotovením dažďovej
kanalizácie. Napokon uviedol, že odmieta akékoľvek špekulatívne konanie zo strany žalovanej vytýkané
stranoužalobcov,nakoľkopodľapoistnejzmluvyuzatvorenejmedzižalovanouapoisťovňou,ježalovaná

povinná ohlásiť poisťovni, ak sa voči nej vedie súdne konanie, ktoré by mohlo mať za následok povinnosť
žalovanej zaplatiť škodu, ktorá je krytá poistnou zmluvou. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žiadal priznať intervenientovi na strane
žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

6. V odvolacej replike žalobca v 3. rade uviedol, že zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach a obsahu
svojho odvolania. K výhradám žalovanej k znaleckému posudku N. H. uviedol, že žalovaná počas
celého konania mala zákonnú možnosť vypracovať si svoj vlastný znalecký posudok, resp. mohla
navrhnúť vykonať kontrolný znalecký posudok a vyfabulované tvrdenia žalovanej o iných vadáchnehnuteľnosti neboli zo strany žalovanej vôbec potvrdené. Tvrdenia žalovanej o tom, že N. H. vyhotovila
znalecký posudok na presný cieľ a účel považuje za vymyslený a rozporný, nakoľko to znalkyňa
svojou výpoveďou vyvrátila. Uviedol, že žalovaná klame, keď zavádza o tvrdení, že jeho manželka A.

C. v podstate popiera svoje písomné čestné vyhlásenie, nakoľko bola tiež prítomná pri protiprávnom
konaní žalovanej, čo je zadokumentované aj v hlásení polície. Taktiež poukázal na to, že o tom,
že žalovanú riešil prostredníctvom obecnej polície sú listinné dôkazy. V závere uviedol, že pokým
medzi oboma nehnuteľnosťami nebol vybudovaný bariérový betónový plot, bolo na hranici pozemku
klasické pletivové oplotenie a dochádzalo k opakovanému úmyselnému polievaniu nehnuteľností (čo je

podloženéfotodokumentáciouzostranyžalobcovv1.a2.rade,očomsúdubolidoloženéfotky,zktorých
jasne vyplýva, že kvapková závlaha opakovaným polievaním zadnej steny domu vybledla – vybielila
omietku do určitej pravidelnej výšky, čo žalovaná nevyvrátila a sudca sa s tým vôbec nezaoberal).
Žalobca v 3. rade je toho názoru, že škoda vznikla protiprávnym konaním žalovanej a to polievaním
nehnuteľnosti kvapkovou závlahou zo strany žalovanej, či už cez pletivové oplotenie, resp. následne
zmáčaním základov domu, pretekaním vody cez novo vybudované bariérové oplotenie, čo vyplýva

z vyjadrení svedkov, znaleckého posudku, svedectva znalkyne N. H. a priložených jasných fotiek zo
strany žalobcov v 1. a 2. rade. Vzhľadom na to, žiadal Krajský súd v Nitre, aby rozsudok Okresného
súdu Komárno č. k. 13C/18/2021-1429 z 14.10.2024 v zmysle § 389 zrušil a vrátil súdu prvej inštancie
na nové prejednanie a rozhodnutie.

7. Žalovaná v odvolacej duplike uviedla, že z dôvodu urýchlenia odvolacieho konania nepovažuje za
potrebné sa vyjadrovať k podaniam žalobcov, nakoľko vo vzťahu k námietkam sa dostatočne vyjadrila
v priebehu konania, vo svojej záverečnej reči aj v písomnom vyjadrení k odvolaniu a vo vzťahu
k tvrdeniam, ktoré by mohli byť novotami v konaní, nie je dôvod sa vyjadrovať pre nesplnenie zákonných
podmienok ich prípustnosti.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP)
prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne správne v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Predmetom konania v tejto veci je žaloba, ktorá bola doručená Okresnému súdu Banská Bystrica

dňa 18.05.2021 a ktorou sa žalobcovia v 1. až 2. rade domáhali od žalovanej zaplatenia sumy vo výške
6 739,42 eura, spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne za obdobie od 25.12.2020 zo sumy 6 249,42
eura do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobcovia v 1. až 2. rade sa domáhali zaplatenia
uvedenej sumy na tom skutkovom základe, že žalovaná porušila všeobecnú preventívnu povinnosť
a v dôsledku zavlažovacieho systému, ktorý má zriadený na svojom pozemku a v dôsledku nadmerného

zavlažovania, došlo k podmáčaniu podložia rodinného domu žalobcov v 1. a 2. rade, ktorého sú
vlastníkmi, čím došlo ku škodám, ktoré vyčíslili v žalobnom petite. Okresný súd Banská Bystrica, vo
veci vydal platobný rozkaz zo dňa 23.03. 2021 č. k. 6Up/170/2021 (č. l. 145 spisu), proti ktorému
podala žalovaná odpor, v dôsledku čoho bol platobný rozkaz zrušený a vec bola postúpená Okresnému
súdu Komárno podľa § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.

Uznesením zo dňa 15.12.2021 č. k. 13C/18/2021-238 súd pripustil, aby do konania pristúpil ďalší subjekt
na strane žalobcov, ako žalobca v 3. rade. Dňa 27.02.2025 žalovaná doručila súdu prvej inštancie návrh
na prerušenie konania na dobu ukončenia štátneho stavebného dohľadu. (č. l. 473 spisu). Uznesením
zo dňa 20.04.2023 č. k. 13C/18/2021-595, súd pripustil zmenu žaloby v znení, ako je uvedené vo
výroku rozhodnutia. Podaním zo dňa 22.11.2023 (č. l. 1041 spisu) Komunálna poisťovňa, a. s., Vienna

Insurance Group, oznámila súdu vstup do konania, ako intervenienta na strane žalovanej z dôvodu, že
žalovaná v čase škodovej udalosti mala v spoločnosti Komunálna poisťovňa, a. s. uzatvorenú poistnú
zmluvu č. 6824377166 na dobu neurčitú, ktorá kryla aj poistenie zodpovednosti za spôsobenú škodu.
O vstupe intervenienta do konania rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 14.05.2024 č. k.
13C/18/2021-1243 tak, že vstup Komunálnej poisťovni, a. s., Vienna Insurance Group pripustil. Súd prvej

inštancie následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom dňa 14.10.2024 č. k. 13C/18/2021-1429
tak, že návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol, žalobu žalobcov v 1. až 3. rade zamietol
a rozhodol, že žalovaná a intervenient na strane žalovanej majú voči žalobcom v 1. až 3. rade nárokna náhradu trov konania v rozsahu 100 % a štát má voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
10.1.Predmetom nároku na náhradu škody v sume 6 739,42 eura s príslušenstvom, ktorý si žalobcovia

v 1. až 3. rade v tomto konaní uplatňovali bol dôvod, že v dôsledku nadmerného zalievania zavlažovacím
systémom, ktorý bol zriadený na pozemku žalovanej, došlo k zvlhnutiu severozápadnej strany rodinného
domu, ktorý bol v čase podania žaloby vo výlučnom vlastníctve žalobcov v 1. až 2. rade, pričom žalobca
v 3. rade (ktorý do konania pristúpil) bol vlastníkom rodinného domu v čase, kedy došlo k vzniku
škody. V podanom odvolaní žalobcovia v 1. až 2. rade namietali, nesprávne (predbežné) posúdenie

veci, kedy sa súd prvej inštancie nezaoberal výškou spôsobenej škody, v dôsledku čoho podriadili
svoje dokazovanie. Namietali, že súd nerozhodoval medzitýmnym rozsudkom, pričom sa podľa ich
názoru nevysporiadal s návrhom na zmenu žaloby a námietkami týkajúcimi sa solidárnej pohľadávky.
Pochybenie vzhliadli aj v tom, že súd prvej inštancie sa dopustil porušenia ich procesných práv, nakoľko
súd nevykonal nimi navrhované dokazovanie a museli sa domáhať výsluchu strán sporu. Žalobcovia v 1.
až 2. rade napokon namietali, že súd nepriznal nárok na náhradu škody žalobcovi v 3. rade s tvrdením,

že v konaní bolo preukázané, že škoda vznikla v časovom období, v ktorom bol vlastníkom tejto
nehnuteľnosti aj žalobca v 3. rade a nesúhlasili so vstupom intervenienta do konania. Žalobca v 3. rade
v podanom odvolaní namietal, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tým, prečo nemohol žalobcovi
v 3. rade vzniknúť nárok na náhradu škody na nehnuteľnosti, ktorá bola súdnou cestou uplatnená,
keďže bolo preukázané, že škoda vznikla v časovom období, kedy bol vlastníkom a rovnako namietal

rozhodnutie o náhrade trov konania voči intervenientovi, nakoľko súd okolnosti uzatvorenia poistnej
zmluvy neskúmal a z uvedeného dôvodu žalobcovia pochybujú o okolnostiach uzatvorenia samotnej
poistnej zmluvy, ktorá mala byť spôsobená zo strany žalovanej a vychádzala z výšky škody, ktorá bola
stanovená znaleckým posudkom a ktorá predstavovala náklady na opravu poškodenej nehnuteľnosti,
avšak bez toho, aby samotný žalobcovia akékoľvek náklady na opravu nehnuteľnosti vôbec vynaložili.

11.Posúdenie tejto otázky závisí od samotnej oprávnenosti nároku žalobcov v tomto konaní, tak súd
pristúpil k posudzovaniu obsahu samotného nároku žalobcov ako poškodených na náhradu škody
uplatnenému priamo voči žalovanej, keď je nevyhnutné definovať, čo sa vlastne rozumie škodou,
ktorá žalobcom vznikla na ich majetku. Vychádzajúc z definície škody v zmysle ust. § 442 ods. 1

OZ, sa pod pojmom škoda chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne
vyjadriteľnávšeobecnýmekvivalentom,t.j.peniazmiajenapraviteľnáposkytnutímmajetkovéhoplnenia,
predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť
reparačnú (reštitučnú funkciu) má zabezpečiť poškodeným plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie
však viac, keď táto definícia zodpovedá skutočnej škode ako samostatnému druhu škody. Skutočnou

škodousatakrozumieujma,spočívajúcavzmenšenímajetkovéhostavupoškodenéhoareprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (bližšie
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo 23/2008). Aplikujúc vyššie uvedenú definíciu škody
na skutkové okolnosti tohto sporu, je možné dôjsť k záveru, že v prípade žalobcov bola poškodená
nehnuteľnosť, pravdepodobne vznikla skutočná škoda, ktorá však môže byť vnímaná v dvoch rovinách.

Prvou rovinou je skutočná škoda ako ujma, spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodených,
keď hodnota nehnuteľnosti by mala byť zrejme vyššia pred jej poškodením, keď práve v jej dôsledku
došlo k zmenšeniu majetkového stavu žalobcov pred a po poškodení nehnuteľnosti. V takomto prípade
je nepochybne možné dospieť k právnemu záveru, že škoda, spočívajúca v poškodení nehnuteľnosti,
vzniká znížením jej hodnoty a zmenšením majetkového stavu poškodených, bez ohľadu na to, či

poškodení už vynaložili prostriedky na jej opravu, či jej uvedenie do stavu, pred vznikom škody.
V takomto prípade však na účinné domáhanie sa ochrany práva žalobcov je potrebné, aby bola zo
strany žalobcov, v rámci unesenia dôkazného bremena, náležite preukázaná výška majetkovej ujmy
poškodených, spôsobených na jej nehnuteľnosti, a to v rozsahu rozdielu hodnoty nehnuteľnosti pred jej
poškodením a po poškodení. Žalobcovia však v tomto konaní nepredkladali súdu žiaden listinný dôkaz,

ani nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie, ktorým by mal súd za preukázané, že žalovaná suma, ktorej
zaplatenia sa žalobcovia voči žalovanej domáhajú, je práve tá skutočná škoda, ktorá predstavuje reálny
úbytok na hodnote ich majetku (bez vynaloženia nákladov na opravu nehnuteľnosti), a to napríklad vo
forme znaleckého posudku, alebo odborného vyjadrenia, ktoré by stanovovalo, o akú konkrétnu sumu
sa hodnota majetku žalovaných v dôsledku škodovej udalosti znížila. Druhou rovinou, v akej je možné

vnímať skutočnú škodu, nárok, na náhradu ktorej majú žalobcovia voči žalovanej, je skutočná škoda,
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré boli nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého
stavu. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sa jedná o náklady zo strany poškodených, reálne
na danú opravu a uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu a aj vynaložené, a nie len hypotetické,pretože až potom ako poškodený tieto náklady na opravu vynaloží, možno hovoriť v ich prípade
o skutočnej škode. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobcovia sa v tomto konaní domáhali
vočižalovanejnáhradyškody,ktorúvyčísľujúapreukazujúakoškodu,ktorejvýškazodpovedánákladom

na opravu nehnuteľností, avšak bez toho, aby tieto náklady na opravu žalobcovia vynaložili, a teda bez
toho, aby k oprave nehnuteľnosti vôbec došlo. Domáhanie sa takéto nároku žalobcu voči žalovanej však
nemôže podľa právneho názoru odvolacieho súdu požívať právnu ochranu. Vyčíslenie takejto škody
bez ich vynaloženia je tak posúdené ako nesprávne, nakoľko náhrada škody, predstavujúca náhradu
hypoteticky vynaložených nákladov na uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu, nemôže slúžiť na

to, aby poškodení získali v prípade úspechu v tomto konaní peňažné prostriedky, ktoré v skutočnosti
vôbec nevynaložili. Zmyslom a účelom ustanovení, priznávajúcim poškodeným právo na náhradu škody
jej zaistiť, aby im bola kompenzovaná majetková ujma. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že výška
škody nie je závislá na tom, či poškodený nechá vec opraviť, či si ju opraví sám alebo či ostala vec
neopravená. Rozsah náhrady škody tiež nie je závislý ani od toho ako poškodený následne s vecou
naložil, či si ju nechal poškodenú alebo ju predal, prípadne inak s ňou naložil, pretože tieto okolnosti

nesúvisia s príčinou vzniku škody. Výška škody nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy,
túto je možné preukázať aj tým spôsobom, že pri stanovení výšky škody sa bude vychádzať z ceny
veci, ktorá mala v dobe pred poškodením veci a v dobe po poškodení veci. V prípade, že poškodený
preukazuje výšku škodu vyúčtovaním jej opravy, je však nevyhnutné, aby vynaloženie nákladov na
opravu poškodený aj preukázal, keď náhrada škody nemôže slúžiť na to, aby poškodený získal v rámci

náhrady škody peňažné prostriedky, ktoré v skutočnosti nevynaložil. Keď súd prvej inštancie žalobu
zamietol, odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny potvrdil, keď dospel k záveru, že žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno, keď nepreukázali, že by nehnuteľnosť bola reálne opravená a v súvislosti
s jej opravou vynaložili konkrétnu výšku finančných prostriedkov tak, aby bola v takom stave ako pred
vznikom škodovej udalosti. Žalobcovia tiež nepreukázali ani výšku škody tým spôsobom, aby preukázali

v konaní o akú hodnotu škodovou udalosťou bola znížená hodnota nehnuteľnosti, keď nepreukázali jej
hodnotu v čase pred škodovou udalosťou a v čase po škodovej udalosti.

12.Odvolací súd teda zhrnutím vyššie uvedeného uvádza, že výška náhrady škody má zodpovedať
nákladom, potrebným na uvedenie veci do pôvodného stavu, t. j. do stavu pred poškodením a v prípade,

že sa oprava vykoná, je potrebné preukázať skutočnú výšku nákladov v súvislosti s opravou veci, ktorú
skutočnosť však žalobcovia v konaní nepreukázali, pretože doposiaľ finančné prostriedky na opravu
nehnuteľnosti nevynaložili. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že súd
zamietol žalobu práve z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcov, a preto odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov považuje za vecne správny, keď súd

prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol, a preto ho v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

13.K odvolacej námietke žalobcov v 1. a 2. rade o tom, že sa súd prvej inštancie v rámci pdbežného
právneho posúdenia veci nezaoberal výškou spôsobenej škody, čomu žalobcovia podriadili svoje
dôkazne povinnosti odvolací súd uvádza, že povinnosť súdu predniesť predbežné právne posúdenie

veci, mu vyplýva z ust. § 181 ods. 2 CSP. Po prednesení podstatného obsahu žaloby a vyjadrenie
žalovaného k prednesu žalobcu, súd pred ďalším postupom je vo veci povinný určiť, ktoré skutkové
tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy
vykoná alebo nevykoná, s následným predbežným právnym posúdením veci. Uvedené kroky je súd
povinný vykonať na prvom pojednávaní určito, zrozumiteľne a dostatočne, v nadväznosti na očakávaný

výrok rozhodnutia. Predbežným právnym posúdením je teda činnosť súdu, na základe ktorej súd
skutkové tvrdenia právne posúdi, teda ich podradí pod príslušné ustanovenia hmotného práva, pričom
z toho posúdenia vyplynie záver, že ak by súd považoval tvrdenia žalobcu za preukázané, dospel by
k záveru, že žalobe možno celkom alebo sčasti vyhovieť, teda rozhodnúť tak, ako navrhuje žalobca,
prípadne pri neunesení dôkazného bremena rozhodnúť o zamietnutí žaloby.

13.1.K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že predbežné právne posúdenie veci má predovšetkým
umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na
prehodnotenie vlastnej procesnej pozície sporových strán, ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu,
riadne substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a pod. Predbežným právnym

posúdením nie je ani súd striktne viazaný. Pokiaľ žalobcovia v 1. až 3. rade nevenovali dostatočnú
pozornosť v rámci dôkaznej povinnosti, k preukázaniu výšky spôsobenej škody, toto konanie nemožno
pripísať na ťarchu súdu prvej inštancie, nakoľko predbežné posúdenie veci je len orientačný právny
názor súdu, ktorý nie je záväzný a vonkoncom nezbavuje strany sporu využívať prostriedky procesnéhoútoku a procesnej obrany tak, aby boli v konaní úspešní. Odvolací súd neprihliadol ani na vyjadrenie
žalobcov v 1. a 2. rade v tom smere, že vzhľadom na vyslovený predbežný právny názor súdu prvej
inštancie, nemohli žalobcovia v spore predvídať potrebu vykonania dokazovania napr. porovnávacími

dôkaznými prostriedkami, spred obdobia uvedeného v žalobe. K uvedenému odvolaní súd uvádza,
že ak sa žalobcovia v 1. až 2. rade dožadovali vyvolať súdnu ochranu s cieľom dosiahnuť určitý
právny následok, resp. nárok na náhradu škody, boli povinní využiť všetky prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany k tomu, aby svoj žalobný návrh obhájili, dôkazné bremeno uniesli a ovplyvnili
priebeh súdneho konania tak, že dosiahnu priaznivé rozhodnutie vo veci samej. Žalobcovia v 1. až

3. rade, boli v konaní povinní preukázať pravdivosť svojich tvrdení dôkazmi bez ohľadu na to, či to
predvídajú na základe predbežného právneho posúdenia veci, ktorý súd vyslovil. Navyše žalobcovia
v 1. až 2. rade boli v konaní zastúpení advokátom, teda osobou s právnickým vzdelaním, preto odvolací
súd predpokladá, že advokát vzhľadom na svoje vzdelanie, bude v súdnom konaní vykonávať všetky
odborné právne úkony, ktoré chránia práva žalobcov a ich legitímne záujmy a bude zároveň využívať
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v súlade, (ale zároveň iniciatívne) s predbežným

právnym posúdením veci. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa
28.02.2023 (č. l. 484 spisu) v zmysle § 181 ods. 2 CSP predniesol predbežné právne posúdenie veci,
ku ktorému sa žalobcovia v 1. a 2. rade spolu so žalovanou vyjadrili a na ktoré reagovali návrhmi na
doplnenie dokazovania a preto z uvedeného dôvodu, nie je relevantná odvolacia námietka žalobcov
v 1. a 2. rade o nesprávnom predbežnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.

14. Za rovnako nedôvodnú námietku, považuje odvolací súd vyjadrenie žalobcov v 1. a 2. rade o tom,
že súd mal vo veci rozhodovať medzitýmnym rozsudkom, nakoľko to bolo očakávané. K uvedenej
námietke odvolací súd uvádza, že medzitýmnym rozsudkom súd môže rozhodnúť, ak je to účelné.
Nie je zrejmé, prečo sa žalobcovia v 1. a 2. rade domnievali, že súd prvej inštancie bude rozhodovať

práve medzitýmnym rozsudkom, nakoľko jeho vydanie žalobcovia nepožadovali a jeho vydanie je
opodstatnené v prípade, ak súd pozitívne vyhodnotí účelnosť tohto postupu. Pokiaľ súd prvej inštancie
v konaní nevzhliadol potrebu rozhodovať medzitýmnym rozsudkom o základe alebo dôvode žalobou
uplatneného procesného nároku alebo o prejudiciálne pôsobiacom práve, je bez právneho významu,
aby žalobcovia v 1. až 2. rade uvedené odvolaním napádali. Ak súd nemal relevantným spôsobom

preukázaný samotný základ uplatneného nároku, pričom by spornou alebo nepreukázanou ostala
iba jeho výška, nebola povinnosť súdu prvej inštancie, aby v konaní rozhodol práve touto formou
rozhodnutia.

15. Žalobcovia v 1. a 2. rade procesné pochybenie vzhliadli aj v tom, že súd prvej inštancie nevykonal

nimi navrhované dokazovanie, ktorého sa opakovane dožadovali. Dokazovanie predstavuje procesný
postup, v dôsledku ktorého sa vykonávajú dôkazy, potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Účelom
dokazovania, je zistenie skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností, v ktorom sa uplatňuje
zásada kontradiktórnosti, voľného hodnotenia dôkazov v súlade s koncentráciu konania. Odvolací súd
po preskúmaní obsahu spisu zistil, že priebeh dokazovania pred súdom prvej inštancie nepredstavoval

zásah do práva žalobcov na spravodlivý súdny proces, nakoľko súd nemusí vykonať každý navrhnutý
dôkaz, ale musí vykonať všetky tie dôkazy, ktoré sú potrebné na rozhodnutie, čo v danom prípade bolo
splnené a zabezpečené jednak výsluchom samotných strán sporu, výsluchom znalkyne a výsluchom
svedkov.

16. Vo vzťahu k námietkam žalobcov v 1. a 2. rade a aj žalobcu v 3. rade, týkajúce sa vstupu
intervenienta do konania, odvolací súd poukazuje na uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 14.05.2024
č. k. 13C/18/2021-1243, ktorým súd pripustil vstup intervenienta - Komunálna poisťovňa, a. s. na
strane žalovanej a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.05.2024. Je nepochybné, že ustanovenia§ 82
ods. 2 CSP umožňuje vstup intervenienta do konania. Podstatou a zmyslom inštitútu intervencie, je

posilnenie postavenia účastníka, na ktorého strane intervenient do konania vstupuje, za podmienky,
že objektívne existuje relevantný dôvod, z ktorého možno vyvodiť, že aj intervenient má na výsledku
sporu právny záujem. O právny záujem ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím vo veci môže byť dotknuté
právne postavenie intervenienta/jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. Reštriktívna
interpretácia pojmu „právny záujem“ v aplikačnej praxi nezodpovedá materiálne chápanej podstate

ochrany základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, a teda je
z ústavného hľadiska neakceptovateľná (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 17.07.2025 sp. zn. III.
ÚS 233/2025). Intervenient v predmetnom konaní dôvodnosť vstupu do konania na strane žalovanej
odôvodnil existenciou poistnej zmluvy č. 4458026913 zo dňa 13.05.2019, ktorá bola uzatvorená medzižalovanou a intervenientom, so začiatkom poistenia dňa 14.05.2019 na neurčito (č. l. 1147 spisu), pričom
súčasťou poistnej zmluvy v oddiely C, je aj zodpovednosť za škodu. Na základe uvedeného, nie sú
ani v tomto smere dôvodné odvolacie námietky žalobcov v 1. až 3. rade, nakoľko predmetom súdneho

konania, je nárok na náhradu škody a nie prieskum poistnej zmluvy v zmysle platnosti jej uzatvorenia,
prípade splnenia platby žalovanej na poistenie. Vstup intervenienta do konania tak bol odôvodnený, na
podklade preukázanej a existujúcej poistnej zmluvy č. 4458026913, ktorá kryla aj nárok na náhradu
škody.

17.Odvolací súd sa už ďalej nezaoberal ďalšími odvolacími dôvodmi (aktívnej legitimácie žalobcu
v 3. rade, solidárnu zodpovednosť) z dôvodu, že nebol preukázaný jeden z predpokladov vzniku
zodpovednosti, a to vznik škody, čo by v konečnom dôsledku na zamietnutie žaloby nemalo
žiaden vplyv. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní
rozhodujúci význam, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (viď. Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa
16.03.2005 sp. zn. II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená,
že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, keď z odôvodnenia
rozhodnutia musia byť zrejmé, všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti, objasňujúce skutkový
a právny základ rozhodnutia (viď. Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 06.12.2025 sp. zn. II. ÚS

76/07). Keďže v konaní žalobcovia v 1. až 3. rade, ohľadnom preukázania dôvodnosti peňažného nároku
neuniesli dôkazné bremeno o vzniku škody.

18.Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP tak, že v konaní úspešnej žalovanej a intervenientovi na strane žalovanej

priznal voči žalobcov v 1. až 3. rade, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali, nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolací súd dodáva, že nárok na náhradu trov konania má vo
všeobecnosti aj intervenient, pričom sa primárne viaže na procesný úspech tej sporovej strany, popri
ktorej sa na konaní intervenient zúčastňuje. Pre priznanie nároku na náhradu trov konania sa aj v tomto
prípade uplatňovala zásada úspechu vo veci (§ 255 CSP). V prejednávanej veci vystupoval intervenient

na strane žalovanej, pričom jeho vstup do konania bol opodstatnený a odôvodnený existujúcim poistným
vzťahom medzi žalovanou a intervenientom, ktorý bol založený poistnou zmluvou č. 4458026913 zo dňa
13.05.2019, ktorá zároveň kryla aj nároky plynúce z náhrady škody. V zmysle tejto skutočnosti má aj
intervenient na strane žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcov v 1. až 3. rade a vzhľadom
k tomu, že v danom prípade sa nejednalo medzi žalovanou a intervenient o nerozlučné spoločenstvo

(pričom ani súd nemôže svojim rozhodnutím založiť solidaritu, pokiaľ nevyplýva z hmotného práva
a nemôže subjektom vnútiť rozvrhový regres) odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania
žalovanej a intervenientovi na strane žalovanej. Je však potrebné zdôrazniť, že intervenient nie je
sporovou stranou a preto pri vyhodnocovaní výšky priznávanej sumy predstavujúcej trovy intervenienta
v zmysle § 256 ods. 2 CSP bude potrebné, aby súd prvej inštancie vyhodnotil výdavky intervenienta

vsúdnomkonaní prísnejšie,nežsúzákonnékritériavymedzenév§251CSP(viď.uznesenieÚstavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 442/2022).

19.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).