Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. január 2026

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-4C/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8423200870
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2026:8423200870.17

Uznesenie

Okresný súd Poprad v spore žalobcu: A. B., adresa trvalého pobytu: C. XX, XXX XX, D.: 5.11.1996,
zastúpeného: JUDr. Marián Rušin, PhD., adresa sídla: Štúrova 27, 040 01 Košice, IČO: 423 29 230, proti
žalovanej: Obec Abrahámovce, adresa sídla: Abrahámovce 56, 059 72, IČO: 00 326 101, zastúpenej:
doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., advokátska kancelária, adresa sídla: Hlavná 25, 040
01 Košice, IČO: 52 651 258, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie ohľadne žalobnej žiadosti žalobcu o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z a s t
a v u j e.

II. Žalobcovi náhradu trov celého konania pred súdom prvej inštancie voči žalovanej n e p r i z n á v a .

III. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 10.05.2023 v jej úprave pripustenej právoplatným
uznesením súdu vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 06.08.2024 domáhal, aby súd uložil
žalovanej povinnosť:
- zaslať mu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku písomne a e-mailom na adresy: E.,F.,G.,A.,H.,
ospravedlnenie v nasledovnom znení: „Obec Abrahámovce, v zastúpení starostom obce, I. J. G., sa

týmto ospravedlňuje A. B., ktorého v e-maily zo dňa 3.2.2023 s názvom „Žiadosť o odpoveď: List
Prokuratúra - podnet B.“ poslaného z e-mailu: K. neprávom obvinila, že klame, rozpráva polopravdy, je
chudák, ktorý namiesto toho, aby si splnil zákonné povinnosti zvaľuje vinu na druhého.
Pravda je taká, že nebol to A. B., ale bola to obec Abrahámovce, ktorá porušila zákon, čo potvrdila
Okresná prokuratúra Kežmarok, ktorá v upovedomení a upozornení prokurátora zo dňa 7.3.2023, sp. zn.
Pd 10/237703-06, uviedla: „Preskúmaním administratívnych spisov bolo zistené, že okolnosti uvedené

voVašompodnete(t.j.A.B.–pozn.)súpravdivéabolakonštatovanánečinnosť stavebnéhoorgánu(t.j.
obce Abrahámovce - pozn.) v uvedenom konaní, a tým porušenie ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 Zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov. Vzhľadom na vyššie uvedené
bolo potrebné nesprávny postup obce Abrahámovce ako stavebného úradu, resp. správneho orgánu,
napadnúť opatrením prokurátora – podaním upozornenia prokurátora podľa § 28 Zákona o prokuratúre“.
- zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 3.320 eur do 15 dní od

právoplatnosti rozsudku.

2. Právny základ žaloby zástupca žalobcu dôvodil citáciou ustanovení § 11, § 13 ods. 1 a § 13 ods.
2 Občianskeho zákonníka, upravujúcich ochranu osobnosti. Argumentoval, že difamačným výrokom
v znení: „Prečítajte si tie klamstvá a polopravdy chudáka, ktorý namiesto toho, aby si splnil zákonné
povinnosti zvaľuje vinu na druhého“, ktorý bol obsiahnutý v urážlivom e-maily žalovanej zo dňa

03.02.2023, žalovaná zasiahla do osobnosti žalobcu, konkrétne do jeho občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, a znížila vážnosť žalobcu v spoločnosti, v obci, v ktorej žalobca od narodenia žije. Difamačnéoznačenie „chudák“, ktorý píše „klamstvá“ a „polopravdy“, „zvaľuje vinu na druhých“, „neplní si zákonné
povinnosti“, sú absolútne neprimerané, a v slušnej spoločnosti neprípustné. Ide o zásadný zásah do
dôstojnosti žalobcu ako fyzickej osoby. Navyše, difamácia obsiahnutá v urážlivom e-maily nemá žiadny

skutkový základ. Žalovaná v ňom označila žalobcu ako osobu, ktorá si neplní zákonné povinnosti, a to
napriek tomu, že zákonné povinnosti si neplnila žalovaná, čo potvrdila Okresná prokuratúra Kežmarok.
Podľa žalobcu jediným zmyslom urážlivého e-mailu bolo znížiť dôstojnosť a vážnosť žalobcu v očiach
obyvateľov obce. Autorom urážlivého e-mailu bola najvyššia verejná autorita v obci, kde žalobca žije, a
ktorá má cca 250 obyvateľov. Každý tam každého pozná. Slová predstaviteľov obce sa považujú za viac

ako zákon. Nakoľko urážlivý e - mail sa rozšíril medzi obyvateľov obce, v obci majú žalobcu za klamára
a chudáka, ktorý nedodržiava právne predpisy, a to práve z dôvodu, že im to oznámila najvyššia autorita
obce. V dôsledku tohto urážlivého e-mailu sa správanie obyvateľov obce voči žalobcovi sa výrazne
zmenilo. Ľudia žalobcovi často neodpovedajú na pozdravy, začali sa žalobcu strániť. Spoločenský a
osobný život žalobcu v obci sú tak značne sťažené. Urážlivý e-mail vážne zasiahol aj do pracovného
života žalobcu. Žalobca je konateľom 2 obchodných spoločností, a to spoločnosti J., J. a spoločnosti

J. B., J.. Tieto spoločnosti mali byť presídlené do nehnuteľností, ktoré sú predmetom kolaudačného
konania, ktorého sa týka urážlivý e-mail. Pre svoje podnikanie žalobca potrebuje súčinnosť obyvateľov
obce. Bez súhlasov obyvateľov obce ako vlastníkov dotknutých nehnuteľností žalobca bude čeliť
problémom pri získavaní príslušných povolení na svoju činnosť. Žalobca si nevie predstaviť, ako môže
úspešne absolvovať proces EIA (posudzovanie vplyvu na životné prostredie), ak bude čeliť hnevu

obyvateľov obce. Žalobca sa obáva podnetov od obyvateľov na príslušné orgány, pretože čokoľvek bude
v obci robiť, vždy bude v očiach ľudí len chudák, klamár, ktorý nedodržiava právne predpisy. Žalobca
preto z dôvodu urážlivého e-mailu je nútený obmedziť svoje podnikanie v obci, čo mu prinesie len
zvýšené náklady a zníženú životnú úroveň. Urážlivý e-mail sa prejavil aj v osobnom živote žalobcu,
a to tak, že rozvrátil vzťahy v rodine žalobcu. Žalobca sa s rodičmi často háda ohľadom toho, čo

viedlo obec k napísaniu urážlivého e-mailu. Žalobca dokonca usúdil, že pre jeho rodičov bude lepšie,
ak sa v rodičovskom dome nebude často ukazovať, pretože z dôvodu urážlivého e-mailu aj rodičia
žalobcu čelia negatívnemu správaniu sa obyvateľov obce. Odlúčenie od rodičov sa u žalobcu prejavuje
veľmi negatívne. Žalobca si plánoval založiť vlastnú rodinu a začať s ňou žiť v obci. V roku 2022 si
prostredníctvom svojej priateľky a rodičov zaobstaral rekreačný dom v časti obce Pikovce, ktorý chcel

žalobca zveľadiť a žiť v ňom. Z dôvodu urážlivého e-mailu však rodina a priateľka od tohto zámeru
žalobcu odhovárajú. Nechcú už bývať v obci, ani v jej okolí. Majú za to, že povesť žalobcu, ktorú „získal“
urážlivým e-mailom, by sa mohla negatívne prejavovať aj na spoločenskom živote ich budúcich detí,
ktoré žalobca plánoval vychovávať v obci. Žalobca preto žiada od žalovanej, okrem ospravedlnenia, aj
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 3.320 eur. Výška požadovanej náhrady nepredstavuje

ani trojnásobok mesačnej priemernej mzdy v národnom hospodárstve Slovenskej republiky.

3. Tunajší súd rozhodol o žalobe rozsudkom zo dňa 21.11.2024 č. k. KK-4C 17/2023-163 tak, že
výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaslať písomne žalobcovi a e-mailom na adresy: E., F.,G.,A.,
H., ospravedlnenie v nasledovnom znení: „Obec Abrahámovce, v zastúpení starostom obce, I. J. G.,

sa týmto ospravedlňuje A. B., ktorého v e-maily zo dňa 3.2.2023 s názvom „Žiadosť o odpoveď: List
Prokuratúra - podnet B.“, poslaného z e-mailu: K., neprávom obvinila, že klame, rozpráva polopravdy,
je chudák, ktorý namiesto toho, aby si splnil zákonné povinnosti zvaľuje vinu na druhého. Pravda je
taká, že nebol to A. B., ale bola to obec Abrahámovce, ktorá porušila zákon v súvislosti s vydaním
rozhodnutia o vydaní kolaudácie stavby, a to konkrétne vo vzťahu k nečinnosti stavebného úradu, čím

došlo k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších právnych predpisov, pričom na porušenie zákona bola obec Abrahámovce upozornená
Okresnou prokuratúrou Kežmarok podľa § 28 Zákona o prokuratúre“, a to do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. Výrokom II. rozsudku súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 3.320 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. súd uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu o jej výške. Výrok I. rozsudku, proti ktorému nebolo podané odvolanie, nadobudol
právoplatnosť dňa 07.12.2024. Proti výroku II. rozsudku žalovaná podala včas odvolanie, o ktorom
Krajský súd v Prešove rozhodol rozsudkom zo dňa 15.07.2025 č. k. 2Co 16/2025-213 tak, že zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Po vrátení veci odvolacím súdom dňa 22.07.2025 zástupca žalobcu podaním doručeným tunajšiemu
súdu dňa 27.11.2025 oznámil, že žalobu v časti žalobnej žiadosti o priznanie nemajetkovej ujmyv peniazoch berie v celom rozsahu späť. Požiadal, aby súd konanie zastavil, a žiadnej zo strán náhradu
trov nepriznal. Vo vzťahu k náhrade trov konania uviedol, že žalobca bol v časti žalobnej žiadosti
o priznanie morálneho zadosťučinenia (ospravedlnenia) úspešný. Žalovaná ospravedlnenie učinila až

po právoplatnosti rozhodnutia súdu. Preto navrhuje, aby súd podľa § 255 Civilného sporového poriadku
žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

5. Na výzvu súdu na vyjadrenie k podaniu zástupcu žalobcu vo veci späťvzatia žaloby v časti žalobnej
žiadosti o priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch zástupca žalovanej reagoval podaním doručeným

súdu dňa 03.12.2025. V podaní uviedol, že nesúhlasí s návrhom žalobcu, aby súd žiadnej zo strán
náhradu trov konania nepriznal. Navrhol, aby súd v časti žalobnej žiadosti o priznanie morálneho
zadosťučinenia (ospravedlnenie) priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania
pomerne, a v časti žalobnej žiadosti o priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch priznal podľa §
256 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
voči žalobcovi. S poukazom na judikatúru argumentoval, že ak strana sporu v jednej žalobe uplatní

niekoľko samostatných nárokov, súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupuje podľa zásad pre
priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne. Úspech žalobcu v spore týkajúcom sa
iba niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania vo všetkých nárokoch. Trovy, ktoré
strana sporu súčasne vynaložila na viac spoločne prejednávaných nárokov, je potrebné rozdeliť podľa
pomeru výšky jednotlivých nárokov, t. j., podľa toho, ako sa tá-ktorá vec zo spoločne prejednávaných

vecí podieľala na vzniku týchto trov (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16CoPr 1/2021).
Preto ak žalobca tvrdí, že bol plne úspešný v časti nároku na priznanie morálneho ospravedlnenia,
nemôže to mať žiadny vplyv na posúdenie náhrady trov konania v časti o priznanie nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Zastavenie konania v časti žiadosti o priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch jednoznačne
procesne zavinil žalobca, ktorý žalobu v časti tejto žalobnej žiadosti vzal späť. Preto žalovanej prislúcha

plná náhrada trov konania v tejto časti. Namietol, že ani vo vzťahu k nároku na priznanie morálneho
zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia nemožno hovoriť o plnom úspechu žalobcu. Rozhodujúce vo
vzťahu k tomuto nároku je, že žalobca ospravedlnenie navrhované pôvodne v žalobe zo dňa 10.05.2023
počas konania modifikoval, a vo výsledku akceptoval znenie navrhnuté žalovanou. Pôvodný petit žaloby
obsahoval výrazne odlišnú formuláciu ospravedlnenia, ktorú žalovaná odmietala, a ktorá nebola ani

súdom akceptovaná. K vyhoveniu žalobe v tejto časti došlo až na základe zmeny žaloby žalobcom,
pričom zmenené znenie bolo obsahovo zhodné s textom ospravedlnenia navrhnutým žalovanou. Preto
má za to, že žalobca bol v tejto časti čiastočne neúspešný, keďže jeho pôvodný žalobný návrh neobstál,
a možno hovoriť o nároku žalobcu na náhradu trov len v pomernej výške, zodpovedajúcej reálnej miere
jeho procesného úspechu.

6. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

9. V prejednávanej veci zástupca žalobcu zobral žalobu v časti žalobnej žiadosti o priznanie
nemajetkovej ujmy v peniazoch v celom rozsahu späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie rozsudkom zo
dňa 21.11.2024, resp., po rozhodnutí odvolacieho súdu o jeho zrušení vo vzťahu k tejto žalobnej žiadosti.
Zástupca žalovanej v podaní doručenom súdu dňa 03.12.2025 na výzvu súdu na vyjadrenie k tomuto
čiastočnému späťvzatiu žaloby neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý so späťvzatím žaloby sčasti nesúhlasí.

Obsahom tohto podania je iba nesúhlas žalovanej s návrhom žalobcu na rozhodnutie o náhrade trov
konania a dôvody tohto nesúhlasu. Preto súd plne rešpektoval dispozitívny úkon zástupcu žalobcu so
žalobou a konanie v časti žalobnej žiadosti o priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch v celej výške
3.320 eur zastavil (Výrok I.).

10. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.11. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov protistrane.

12.Podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkuvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej

inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

16. Podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí.

17. Uznesením zo dňa 15.07.2025 č. k. 2Co 16/2025 – 213 Krajský súd v Prešove zrušil spolu s výrokom
II. aj výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 21.11.2023 č. k. KK-4C 17/2023-163 o náhrade
trov celého konania o žalobe žalobcu. Týmto zrušujúcim uznesením odvolací súd s poukazom na cit.
ust. § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku uložil súdu prvej inštancie rozhodnúť o všetkých trovách
konania, teda, ako o trovách konania pred súdom prvej inštancie, tak aj o trovách odvolacieho konania

(bod 20. odôvodnenia uznesenia). Preto bolo úlohou tunajšieho súdu rozhodnúť opakovane o náhrade
všetkých týchto trov konania.

18. Žalobca, ktorý mal za to, že došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv v zmysle
§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, sa žalobou domáhal na žalovanej poskytnutia morálneho

zadosťučinenia formou ospravedlnenia a súčasne zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
vo výške 3.320 eur. Ide o dva z viacerých, príkladom v ust. § 13 Občianskeho zákonníka uvedených
právnych prostriedkov ochrany osobnosti v prípade, že dôjde k zásahu do práv osobnosti chránených
ustanovením ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ zástupca žalovanej vo vzťahu k týmto žalobcom
žalobou uplatneným prostriedkom právnej ochrany osobnosti argumentoval poukazom na uznesenie

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16CoPr 1/2021, súd udáva, že ide o odlišné procesné situácie. Vo veci
sp. zn. 16CoPr 1/2021, na rozdiel od prejednávanej veci, žalobcom boli uplatnené tri samostatné právne
nároky so samostatnými skutkovými základmi (nárok na určenie, že okamžité skončenie pracovného
pomeru je neplatné, nárok na určenie, že pracovný pomer trvá, a nárok na náhradu mzdy v sume
priemerného zárobku). Súd nijako nespochybňuje, že pri takýchto právach so samostatným skutkovým

základom je potrebné úspech a neúspech strany posudzovať v zmysle cit. § 255 Civilného sporového
poriadku osobitne podľa toho, v ktorom nároku, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený, bola tá ktorá
strana úspešná, v akom rozsahu, a trovy potom separovať a osobitne o nich rozhodnúť. V prejednávanej
veci však žalobca žalobu o ochranu osobnosti oprel o jeden skutkový základ, o neoprávnený zásah do
jeho osobnostných práv tak, ako ho v žalobe opísal, na základe ktorého sa domáhal nápravy dvoma

právnymi prostriedkami ochrany osobnosti. V takomto prípade sa nejedná o samostatné nároky so
samostatnými skutkovými základmi, ktoré by mohli byť uplatnené samostatne. Pre účely rozhodnutia
o trovách konania je v takomto prípade rozhodujúce vecne posúdenie, čo je vo veci hlavné, čo tvorí
meritum veci, a čo sprievodné, vedľajšie. Hlavnou otázkou pritom je, či bolo neoprávnene zasiahnuté do
práv žalobcu na ochranu osobnosti tak, ako to tvrdí. Vedľajšie je potom priznanie tých ktorých právnych

prostriedkov ochrany žalobcu, do osobnosti ktorého došlo k neoprávnenému zásahu. Preto podľa
ustálenej judikatúry ak žalobca domáhajúci sa žalobou na ochranu osobnosti morálneho zadosťučinenia
a súčasne náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (tak, ako to je aj v prejednávanej veci) má úspech
aj len čo do morálneho zadosťučinenia, prichádza do úvahy priznanie plnej náhrady trov konania
takémuto žalobcovi, nakoľko rozhodnutie o nepriznaní alebo priznaní (a v akej výške) nemajetkovej ujmy

v peniazoch je vedľajšie a závisí vždy od úvahy súdu (porovnaj napr. nález ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 170/99,
judikatúra ÚS ČR č. 4/2000, s. 141 - 142 ). Inak by dochádzalo k situáciám, kedy by ten, o ktorom súd
rozhodol, že bolo neoprávnene zasiahnuté do jeho osobnostných práv, bol nútený platiť náhradu trov
konania tomu, kto do týchto práv neoprávnene zasiahol.19. V prejednávanej veci súd právoplatným výrokom I. rozsudku zo dňa 21.11.2023 č. k. KK-4C
17/2023-163 rozhodol o žalobe žalobcu domáhajúceho sa ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl.

Občianskeho zákonníka tak, že žalovanej uložil povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi za neoprávnený
zásah do jeho osobnosti tak, ako to vyplýva zo skutkovej vety tohto výroku. Táto časť žaloby, v ktorej
žalobca uspel, tvorila meritum veci, hlavnú otázku, nakoľko priznaním právnej ochrany vo forme
ospravedlnenia súd dal žalobcovi za pravdu, či žalovaná neoprávnene zasiahla do jeho práv na ochranu
osobnosti chránených ust. § 11 Občianskeho zákonníka tak, ako sa žalobou domáhal. Tu súd poukazuje

na body 13. - 15. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.07.2025 č. k. 2Co
16/2025 – 213, podľa ktorých: „... 13. Na úvod odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie náležite
vysvetlil, z akých dôvodov dospel k záveru, že konaním žalovanej došlo k zásahu do osobnosti žalobcu
v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka, zodpovedal otázky, ktoré považoval pre daný smer za podstatné,
v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny záver.14. Tak, ako
aj poznamenal súd prvej inštancie v bode 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku, spornou bola forma

právnej ochrany, ktorá bola vzhľadom na danú situáciu adekvátna...“. Aké prostriedky právnej ochrany
žalobcu boli v danom prípade adekvátne (či len ospravedlnenie ako morálne zadosťučinenie, alebo aj
náhrada nemajetkovej ujmu v peniazoch), bolo vo vzťahu k tejto hlavnej otázke, v ktorej žalobca bol
úspešný, vedľajšie. Preto súd mal za to, že žalobcovi podľa cit. § 255 Civilného sporového poriadku
(zásada úspechu v konaní) prislúcha voči žalovanej právo na náhradu trov konania o celej žalobe pred

súdom prvej inštancie v plnom rozsahu. Keďže však žalobca náhradu trov konania nežiadal priznať
(navrhoval, aby súd žiadnej zo strán žiadnu náhradu trov konania nepriznal), súd rešpektujúc zásadu
vyjadrenú v ust. § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku (súd nemôže prisúdiť viac, ako sa strany
domáhajú) žalobcovi žiadnu náhradu trov celého konania pred súdom prvej inštancie voči žalovanej
nepriznal (výrok II.).

20. Vo vzťahu k argumentácii zástupcu žalovanej, že zastavenie konania v časti žalobnej žiadosti o
priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch jednoznačne procesne zavinil žalobca, ktorý žalobu v časti
tejto žalobnej žiadosti vzal späť, a preto podľa cit. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalovanej
prislúcha voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania, súd opakovane zdôrazňuje, že v prípade

žalobou uplatnených prostriedkov právnej ochrany osobnosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka sa
z procesného hľadiska nejedná o samostatné nároky. Navyše, súd v takýchto prípadoch vzhľadom
na vecnú povahu sporu nemôže postupovať mechanicky, a nie je vylúčené, aby súd súčasne dospel
k záveru, že sú splnené predpoklady aj pre aplikáciu cit. ust. § 257 Civilného sporového poriadku.
Cit. ust. § 257 Civilného sporového poriadku umožňuje odchýlku od zodpovednosti za zavinenie

na zastavení konania podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že súd výnimočne
nemusí stranu, ktorej by prislúchala povinnosť na náhradu trov, na náhradu trov zaviazať. Aj keď
v prejednávanej veci mechanicky (posudzujúc len chovanie strán vo vzťahu k žalobnej žiadosti) by
bolo možné dospieť k záveru prezentovanému zástupcom žalovanej, že žalobca späťvzatím žaloby
v časti žalobnej žiadosti o priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch zavinil zastavenie konania

o tejto žiadosti, takýto záver nezodpovedá celkovému poňatiu právnej povahy žaloby vo veci ochrany
osobnostipodľa§11anasl.Občianskehozákonníka.Otázkaadekvátnostinápravyprostriedkomprávnej
ochrany spočívajúcim v náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcovi, do osobnosti ktorého bolo
neoprávnene zasiahnuté, je otázkou vedľajšou, ktorá závisí od úvahy súdu. Je otázkou, v ktorej úspech
alebo neúspech tej ktorej strany podľa ustálenej judikatúry v prípade úspechu žalobcu v hlavnej otázke

neoprávneného zásahu do jeho práv, nemá vplyv na priznanie plnej náhrady trov konania žalobcovi.
Všetky vyššie uvedené skutočnosti, predovšetkým povaha prejednávanej veci, podľa názoru súdu sú
dôvodom hodným osobitného zreteľa pre neuloženie povinnosti žalobcovi nahradiť žalovanej trovy
konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené.

21. Súd neprisvedčil zástupcovi žalovanej v tom, že v prejednávanej veci nemožno hovoriť o
plnom úspechu žalobcu ani len v hlavnej otázke merita veci, teda, čo do priznania morálneho
zadosťučinenia (ospravedlnenia) právoplatným výrokom I. rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 21.11.2023
č. k. KK-4C 17/2023-163, ale len o úspechu pomernom. Takýto záver zástupca žalovanej dôvodil
tak, že žalobca počas konania podstatne modifikoval znenie ospravedlnenia navrhované pôvodne

petitom písomnej žaloby zo dňa 10.05.2023, a vo výsledku akceptoval znenie ospravedlnenia, ktoré
bolo navrhnuté žalovanou. Tvrdil, že pôvodný žalobný návrh obsahoval výrazne odlišnú formuláciu
textu ospravedlnenia, ktorú žalovaná odmietala, a ktorá nebola ani súdom akceptovaná, a k vyhoveniu
žalobnej žiadosti v časti ospravedlnenia došlo až na základe zmeny žaloby zo strany žalobcu, pričomtoto zmenené znenie bolo obsahovo zhodné s textom ospravedlnenia navrhnutým žalovanou. Ako
už súd vyššie uviedol, právoplatným výrokom I. rozsudku zo dňa 21.11.2023, ktorým tunajší súd
uložil žalovanej povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi, súd nerozhodol iba o presnom znení textu

ospravedlnenia,alepredovšetkýmotom,žežalovanáneoprávnenezasiahladoprávžalobcunaochranu
osobnosti chránených ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka tak, ako sa žalobou domáhal. Tzn.,
že žalovaná neoprávnene zasiahla do práv na ochranu osobnosti, keď dňa 03.02.2023 vyhotovila
a zaslala poslancom obecného zastupiteľstva písomný podnet žalobcu, ktorý podal dňa 27.01.2023
na Okresnú prokuratúru Kežmarok, spolu s e-mailom v znení tak, ako bol súdu predložený. Skutkový

základ tohto neoprávneného zásahu nebol medzi stranami sporný. Preto len skutočnosť, že sporové
strany,ktoréobevpriebehukonaniapôvodnenavrhovalirôznezneniaospravedlnenia(žalobcavžalobe,
žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.07.2023, žalobca následne v návrhu na zmenu žaloby zo
dňa 19.03.2024), sa nakoniec dohodli na znení textu ospravedlnenia, ktorý zodpovedal skutkovo medzi
stranami nesporne vymedzenému neoprávnenému zásahu, a ktorý súd následne zobral do výroku
rozhodnutia, ešte neznamená, že žalobca bol v konaní úspešný len pomerne. Súd tu dáva do pozornosti,

že žalovaná sa do rozhodnutia súdu prvej inštancie za neoprávnený zásah neospravedlnila formou
a textom tak, ako ju súd zaviazal sa ospravedlniť. Za neoprávnený zásah sa žalovaná neospravedlnila
tak, ako ju súd právoplatným rozsudkom zaviazal, ani v lehote plnenia uloženej súdom.

22. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa cit. ust. § 396 Civilného sporového poriadku

v spojení s § 257 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanej nepriznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia
o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Žalovaná bola síce
v odvolacom konaní, predmetom ktorého bola iba žalobná žiadosť o priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch úspešná, nakoľko odvolací súd zrušujúcim uznesením zo dňa 15.07.2025 č. k. 2Co

16/2025-213 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové
konanie a rozhodnutie. Preto podľa ust. § 255 Civilného sporového poriadku (zásada úspechu v konaní)
by žalovanej prislúchal nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania. Avšak ani tu nebolo
vylúčené, aby súd súčasne dospel k záveru, že sú splnené predpoklady pre aplikáciu cit. ust. § 255
Civilnéhosporovéhoporiadku,asúčasnesúsplnenépredpokladyajpreaplikáciucit.ust.§257Civilného

sporového poriadku, ktoré umožňuje odchýlku od zodpovednosti za výsledok konania podľa § 255 ods.
1 Civilného sporového poriadku tak, že súd výnimočne nemusí stranu, ktorej by podľa § 255 prislúchala
povinnosť na náhradu trov, na náhradu trov zaviazať. Ako už súd vyššie uviedol, povaha prejednávanej
veci,úspechžalobcuvhlavnejotázkevmeriteveci,aprávnairelevantnosťrozhodnutiasúduvovedľajšej
otázke priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z pohľadu priznania plnej náhrady trov konania

žalobcovi, podľa názoru súdu boli dôvodmi hodnými osobitného zreteľa aj pre neuloženie povinnosti
žalobcovi nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania. Preto súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania žalovanej neuložil (výrok III.).

Poučenie:

Proti výrokom I. – III. tohto uznesenia možno podať odvolanie, a to písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Poprad (§ 357 ods. 1 písm. a) a písm. m) Civilného sporového poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného úroku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.