Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724202504
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5724202504.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy

Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. XX, zastúpená: AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin,
IČO: 50 157 892 a otec F. B., B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXXXX/XX, B., zastúpený: AK
JUDr. Silvia Tatarková s. r. o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, v konaní
o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca a matky proti rozsudku

Okresného súdu Martin č.k. 17P/179/2024-150 zo dňa 24. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17P/179/2024-150 zo dňa 24. októbra 2024 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil otcovi
povinnosť platiť na maloletú zvýšené výživné v sume 400 Eur mesačne, splatné vždy do 15–teho dňa v
mesiaci k rukám matky vopred, počnúc dňom 11.09.2024; výrokom II. povolil otcovi splácať zameškané
výživné za obdobie od 11.09.2024 do 30.11.2024 v celkovej sume 400 Eur v pravidelných mesačných
splátkach po 20 Eur splatných spolu s bežným výživným; výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu

Martin sp. zn. 12P/312/2011 zo dňa 15.02.2013 vo výroku o výživnom; výrokom IV. rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd, citujúc § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o rodine“), § 65 ods. 1 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 76 ods. 1
zákona o rodine, § 78 ods. 1 – 3 zákona o rodine, mal na základe vykonaného dokazovania jednoznačne
preukázané, že na strane maloletej došlo k výraznej zmene pomerov. V čase posledného určenia

vyživovacej povinnosti maloletá navštevovala materskú školu a mala 4 roky, aktuálne má XX rokov
a je žiačkou 2. ročníka gymnázia, čo samozrejme predstavuje zvýšené výdavky maloletej vo vzťahu
k jej osobným potrebám. Zdôraznil, že na všeobecných stredných školách s maturitou študenti často
povinne absolvujú rôzne exkurzie, náučné výlety, divadelné predstavenia a podobne. Bolo preukázané,
že matka maloletej pravidelne prispieva na stužkovú slávnosť, ktorá sa bude konať v maturitnom
ročníku sumou 100 Eur ročne. Maloletá sa pripravuje na venček, s čím sú spojené zvýšené výdavky
s oblečením, topánkami a podobne. V súvislosti so vzdelávaním matka preukázala, že platí maloletej

doučovanie z angličtiny, ako aj z fyziky. Zvýšené výdavky vznikajú maloletej v súvislosti so zdravotnou
starostlivosťou, pretože nosí dioptrické okuliare a má zvýšenú kazivosť zubov. Na strane otca došlo
podľa okresného súdu rovnako k zásadnej zmene jeho pomerov. Otcovi od posledného rozhodnutia
o výživnom pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k maloletej I., ktorá je žiačkou 5. ročníkazákladnej školy a k maloletej J., ktorá navštevuje materskú školu. Otcovi v súvislosti s nákladmi na
maloletú I. a maloletú J. vznikajú výdavky približne vo výške 250 Eur mesačne na každú z nich. V rámci
konania otec tvrdil, že určené výživné posledným rozhodnutím vo výške 250 Eur na maloletú považuje

za adekvátnu, brániac sa tým, že pôvodne určená výška bola výsledkom jeho dobrej vôle, a to aj
napriek tomu, že suma 250 Eur bola premrštená, avšak bol vtedy ochotný dohodnúť sa. Vo vzťahu
k príjmom otca okresný súd konštatoval, že v čase pôvodného rozhodovania otec podnikal ako fyzická
osoba a v roku 2010 dosiahol základ dane 52,59 Eur, v roku 2011 vykazoval daňovú stratu - 2.349,29
Eur. V čase aktuálneho rozhodovania o výživnom otec podniká, je jediným výlučným spoločníkom

spoločnosti F. K.. B., v ktorej je otec zamestnaný s vymeriavacím základom 750 Eur v zmysle lustrácie
zo sociálnej poisťovne, avšak otec deklaruje čistý príjem 1.500 Eur. Pokiaľ ide o spoločnosť F. K.,
okresný súd konštatoval, že v zmysle účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2023, v ktorej je otec
jediným spoločníkom, dosiahla táto spoločnosť celkové výnosy 838.579 Eur, zisk vo výške 78.244 Eur,
pričom nerozdelený zisk z minulých rokov predstavuje sumu 110.699 Eur, aktíva firmy predstavujú sumu
361.151 Eur, vlastný kapitál 194.443 Eur. Otec ako jediný spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným

má právo na podiel zo zisku a okresný súd zdôraznil, že je výlučne na jeho rozhodnutí, či zisk z minulých
období v sume 110.699 Eur vyplatí, resp. nevyplatí. Vo vzťahu k matke okresný súd uviedol, že matka
od posledného rozhodnutia nezmenila zamestnanie, jej príjem sa zvýšil zo sumy 420 Eur na sumu
1.296,82 Eur mesačne v čistom. Zároveň podľa okresného súdu je zrejmé, že životná úroveň otca
je neporovnateľne vyššia než životná úroveň matky. Matka je vlastníčkou rodinného domu, v ktorom

žije spoločne s maloletou. V súvislosti s bývaním matke vznikajú náklady za vodu 20 Eur, 100 Eur
za plyn, 50 Eur za elektriku, 12,85 Eur za internet, 12,10 Eur za televíziu, všetko mesačne, 500 Eur
záloha za kúrenie. Otec býva v byte so svojou manželkou a dvomi maloletými deťmi. Vznikajú mu
náklady do SVB 150 Eur mesačne, elektrická energia 53 Eur mesačne, daň z nehnuteľností 4,90
Eur mesačne, komunálny odpad 3,30 Eur mesačne. Napriek tomu, že otec s manželkou deklaroval

v rámci aktuálneho konania, že si vypláca minimálnu mzdu a pôvodné určené výživné na maloletú bolo
nastavené nadštandardne, tak okresnú súd túto skutočnosť neskúmal, skúmal výlučne zmenu pomerov
tak, ako to má na mysli Zákon o rodine. Na strane otca je nepochybné, že došlo k zmene pomerov tým,
že mu pribudli dve vyživovacie povinnosti, avšak jeho finančná situácia sa výrazne zlepšila. Okresný súd
z úradnej povinnosti prihliadol aj na vývoj životných nákladov, kde je nepochybné, že životné náklady za

11 rokov výrazne stúpli tak na strane otca, ako aj na strane maloletej. Do úvahy okresný súd pri určovaní
zvýšenej vyživovacej povinnosti otca zobral aj tú skutočnosť, že o maloletú zabezpečuje starostlivosť
výlučne matka, otec sa s maloletou vôbec nestretáva, telefonicky spolu komunikujú len sporadicky. Otec
maloletej neprispieva na jej zvýšené výdavky, ktoré súvisia s doučovaním, so zdravotným stavom, so
školskými exkurziami, s voľnočasovými aktivitami. Dlžné výživné okresný súd umožnil splácať otcovi

vsplátkachpo20Eurmesačnespolusbežnýmvýživným.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§52zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“).

3. Proti výroku I. a II. podala odvolanie matka z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h)
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)

v spojení s § 62 ods. 1 CMP. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch zmenil tak, že uloží otcovi povinnosť platiť na maloletú zvýšené výživné v sume 500 Eur
mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky vopred, počnúc dňom 11.09.2024 a adekvátne
rozhodne o výške zameškaného výživného a prípadných splátkach. Uviedla, že súd prvej inštancie
pochybil,keďnesprávnevyhodnotilvýškupríjmuotcaadostatočnesanezaoberalpotencionalitoupríjmu

na jeho strane, nesprávne vyhodnotil otcove schopnosti, možnosti a majetkové pomery a v závislosti
od uvedeného nesprávne určil výšku výživného. Na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov
od času posledného rozhodovania súdu, a to v súvislosti s jeho príjmom, pretože v čase pôvodného
rozhodovania otec podnikal ako fyzická osoba, dosiahol základ dane v roku 2010 vo výške 52,59 Eur,
v roku 2011 vykazoval daňovú stratu 2.349,29 Eur a aj napriek tomu bol schopný a ochotný prispievať

na výživu maloletej sumou 250 Eur mesačne. Aktuálne je otec jediným spoločníkom a konateľom
v obchodnej spoločnosti F. K., v ktorej je aj zamestnaný, pričom uviedol, že jeho mesačný príjem
predstavuje sumu 1.500 Eur. Okresný súd zistil, že vymeriavací základ v zmysle lustrácie v sociálnej
poisťovni predstavuje sumu 750 Eur mesačne. Z účtovnej závierky obchodnej spoločnosti vyplýva,
že nerozdelený zisk z predchádzajúcich období je 110.699 Eur, finančný majetok firmy 151.461 Eur,

vlastný kapitál 194.443 Eur, krátkodobé pohľadávky 119.931 Eur. Spolu majetok firmy predstavuje sumu
361.151 Eur (aktíva), výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení 78.244 Eur (zisk) s tým,
že ako to vyplýva z internetového portálu finstat.sk, tak celkové výnosy firmy v roku 2023 predstavujú
838.579 Eur. Vo firme je zamestnaná aj manželka otca, ktorá údajne nemá vyplácaný reálny príjem.Z vyjadrenia otca na pojednávaní vyplýva, že táto situácia rodine vyhovuje, nakoľko zabezpečujú servis
okolo dvoch maloletých detí. Uvedené však nemôže byť na ťarchu maloletej A.. Otec je vlastníkom bytu
v pavlačovom bytovom dome súpisné číslo XXXXX na ulici G. H. v B. a priľahlých pozemkov. Má vedený

účet v L. G. s disponibilným zostatkom 5.162,71 Eur. Otec deklaroval svoje mesačné výdavky vo výške
1.702,20 Eur. Okrem maloletej má dve vyživovacie povinnosti, pričom na pojednávaní uviedol, že na
každú z maloletých dcér predstavujú výdavky sumu 250 Eur mesačne, teda 500 Eur na obe maloleté
deti. Z uvedeného je zrejmé, že výdavky otca predstavujú sumu 2.200,20 Eur mesačne, pričom sa
jedná o náklady, na ktorých by sa mala podieľať aj jeho manželka. Otec výdavky žiadnym spôsobom

okresnému súdu nezdokladoval a podľa názoru matky sa nejedná o všetky výdavky otca, nakoľko
v nich nie sú zahrnuté výdavky na údržbu, opravu a chod osobných motorových vozidiel, ktorých je
otec maloletých vlastníkom, výdavky na cestovné, mobilný telefón. Z uvedeného je zrejmé, že výdavky
otca prevyšujú ním uvádzané príjmy. Pripustila, že sa môže jednať o výdavky, ktoré sú optimalizované
v rámci chodu obchodnej spoločnosti, čo ale nasvedčuje tomu, že otec má vyššie príjmy, ako prezentuje.
Otec rovnako neuviedol, kto a v akej výške si uplatňuje daňový bonus, ktorý tiež tvorí jeho príjem.

Zdôraznila, že je v schopnostiach a majetkových možnostiach otca ako jediného spoločníka a konateľa
zvýšiť si plat, resp. príjem a uplatňovať si tak daňový bonus v maximálnej možnej výške. Okresný súd
podľa matky nepostupoval správne, keď pri rozhodovaní nevzal do úvahy potencionalitu príjmu na strane
otca, nakoľko otec je oprávnený využívať vo svoj prospech príjmy a zisk zo spoločnosti s ručením
obmedzeným podľa vlastného uváženia a rovnako tak je oprávnený sa zamestnať s podstatne vyšším

príjmom, ako deklaruje, len zopakoval, že je len na rozhodnutí otca, či si zisk vyplatí, resp. nevyplatí.
Pokiaľ si otec na základe výlučne vlastného rozhodnutia v budúcnosti vyplatí zisk zo spoločnosti
s ručením obmedzeným, resp. ho použije na iný účel, maloletá na tom nepochybne nebude účastná a na
majetkovom prospechu spoločnosti s ručením obmedzeným sa určite podieľať nebude. Z tohto dôvodu
je potrebné o nerozdelenom zisku zo spoločnosti s ručením obmedzeným uvažovať ako o majetkovom

práve otca, resp. ho brať do úvahy ako potencionálny príjem na strane otca.

4. Matka ďalej zdôraznila, že od posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti ubehlo 11
rokov a došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, ktorá je aktuálne študentkou 2. ročníka
Gymnázia A. H. M. A. B.. V čase posledného rozhodovania mala maloletá 4 roky, bola v jej starostlivosti,

chodila do materskej školy, pričom už v tom čase jej výdavky okresný súd ustálil na sumu 250 Eur
mesačne. Pravidelnými výdavkami maloletej sú strava v školskej jedálni 54 Eur mesačne, doučovanie
z anglického jazyka 40 – 60 Eur mesačne, doučovanie z fyziky 8 – 12 Eur mesačne, paušál 18 Eur
mesačne, drogéria v sume 30 Eur mesačne, ďalšie pravidelné výdavky predstavuje strava, ošatenie,
hygiena a výdavky v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou. Za mimoriadne výdavky maloletej je nutné

považovať školské pomôcky 100 Eur na začiatku školského roka, kartu ISIC 25 Eur ročne, skladanie
sa na stužkovú slávnosť 100 Eur ročne, kúpa mobilného telefónu v roku 2024 390,20 Eur, lyžiarsky
výcvik 110 Eur, zároveň bolo nevyhnutné maloletej nakúpiť oblečenie a obuv v sume 121,40 Eur,
školský výlet do Prahy 100 Eur, plavecký výcvik s vybavením 122,81 Eur, venček slávnosť, kde sa
zakupovalo oblečenie vo výške 145,04 Eur, školský ples, vreckové, cestovné, zubár v sume 690 Eur,

dioptrické okuliare a sklá v sume 303,10 Eur, dovolenka, výdavky na turistický krúžok a iné voľnočasové
aktivity a kultúrne vyžitia. Matka uviedla, že spláca úver vo výške 65.000 Eur s aktuálne zvýšenou
mesačnou splátkou 419,98 Eur, ktorý bol zobratý za účelom vyplatenia pôvodných úverov a za účelom
rekonštrukcie nehnuteľnosti. Náklady na bývanie predstavujú sumu 657,85 Eur mesačne, pričom nie
je vlastníčkou motorového vozidla. Zdôraznila, že otec sa okrem platenia vyživovacej povinnosti na

maloletú v starostlivosti žiadnym spôsobom nepodieľa. Ako aj to je pravdou, že komunikácia medzi
otcom a maloletou aktuálne neprebieha, avšak mal by to byť v prvom rade otec, kto by mal mať
pochopenie a snahu o vyriešenie vzniknutého konfliktu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa s tým, že mu bude uložená
povinnosť prispievať na maloletú zvýšeným výživným v sume 300 Eur mesačne, zameškané výživné
mu bude povolené splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 Eur mesačne spolu s bežným
výživným. Uviedol, že napadnutý rozsudok je založený na tom, že k zmene pomerov došlo tak na strane
maloletej, ako aj na jeho strane. Okresný súd však vo vzťahu k nemu ako povinnému a k zmene jeho

pomerov prihliadal len na výšku jeho príjmov, žiadnym spôsobom nebral do úvahy, že má ešte ďalšie
dve vyživovacie povinnosti voči maloletým dcéram z druhého manželstva, rovnako však neprihliadal
ani na jeho deklarované výdavky. Naproti tomu výdavky matky okresný súd riadne špecifikoval, a to
napriek tomu, že matka v konaní nedokladovala všetky tvrdené výdavky, ktoré na maloletú vynakladá(venček, školský ples, plavecký výcvik, turistický krúžok). Okresný súd sa rovnako nezaoberal otázkou
predložených bločkov zo strany matky, ktorá nevedela pôvod niektorých výdavkov vysvetliť. Otázkou
posudzovania ďalšej fyzickej osoby v domácnosti matky (jej partnera) sa okresný súd nezaoberal,

pričom na uvedené v jeho prípade prihliadal a otázku zvýšeného príjmu matky len stroho konštatoval.
Matka v návrhu uviedla, že maloletej prispel nad rámec výživného sumou 600 Eur na dovolenku, 50
Eur na konfirmáciu a 150 Eur na tablet, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd len
uviedol, že otec prispel nad rámec výživného len so sumou 160 Eur na kúpu notebooku. Nespochybňuje,
že od posledného rozhodnutia výživného na maloletú stúpli náklady na život, avšak počas celého

konania poukazoval na fakt, že už výživné určené posledným rozhodnutím súdu bolo nadštandardné
a vysoké. Náklady na život sa nezmenili len vo vzťahu k maloletej, ale aj vo vzťahu k nemu. Súd prvej
inštancie však na uvedenú skutočnosť neprihliadal, mechanicky sa zaoberal len skutočnosťou, že zmenil
zamestnanie a zisky a tržby jeho spoločnosti sú vysoké. Okolnosťami, že má príjem len vo výške 1.500
Eur, že zákazky, na ktorých robí, trvajú aj niekoľko rokov, pričom zisk z nich sa vypláca raz za nejaké
obdobie (niekedy aj raz za rok), pričom za predchádzajúce obdobie úhrady od zákazníkov nezískal

a začiatky vykonávania prác musel hradiť zo svojich nákladov, ktoré mu boli nahradené Zvýraznil,
že na životnej úrovni maloletej sa majú podieľať obaja rodičia. Ak má on prispievať sumou 400 Eur
mesačne, rovnakou sumou by mala prispievať aj matka maloletej, tak by mali výdavky na maloletú
predstavovať sumu 800 Eur. zákazníkmi aj o niekoľko mesiacov (rokov) neskôr, sa okresný súd žiadnym
spôsobom nezaoberal. V prípade, ak by si pravidelne vyplácal zisky spoločnosti, predstavovalo by

pre neho daňové zaťaženie. Je potrebné si zároveň uvedomiť, že zo zisku spoločnosti sa vyplácajú
aj iné náklady súvisiace so spoločnosťou, nemožno brať do úvahy, že ak má spoločnosť nejaký zisk/
majetok, všetko ide spoločníkom. Taktiež je v tomto prípade potrebné prihliadať na tú skutočnosť, že ak
aj spoločnosť vystaví faktúru a tá nie je uhradená, uvedená faktúra sa vykazuje tiež ako zisk aj napriek
tomu, že nie je zo strany povinného subjektu zaplatená. Preto nie je možné slepo prihliadať na zisky

podľa internetovej platformy finstat. V prípade, ak by si bezhlavo vyplácal zisk zo spoločnosti, mohlo
by sa jeho konanie považovať za neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba zobral, nakoľko
by sa mohol dostať svojou spoločnosťou do nepriaznivej finančnej situácie. Má za to, že rozhodnutím
okresného súdu vznikla značná disproporcia medzi stanovenou výškou výživného a jeho schopnosťami
a majetkovými pomermi. Uviedol, že jeho životný štandard sa od posledného rozhodnutia o vyživovacej

povinnosti na maloletú znížil, nakoľko mu pribudli dve vyživovacie povinnosti. Zvýraznil, že na životnej
úrovni maloletej sa majú podieľať obaja rodičia. Ak má on prispievať sumou 400 Eur mesačne, rovnakou
sumou by mala prispievať aj matka maloletej, tak by mali výdavky na maloletú predstavovať sumu 800
Eur. Po prepočte výdavkov na maloletú, ktoré matka v tomto konaní deklarovala, je možné konštatovať,
že tieto sa nachádzajú niekde okolo sumy 510 Eur, pričom do uvedeného započítal aj splátku matky

na hypotekárny úver a náklady na bývanie. Je však zároveň potrebné konštatovať, že na spomenuté
výdavky matke prispieva aj jej partner, ktorý s matkou a maloletou žije v spoločnej domácnosti, na čo
v konaní poukazoval, avšak okresný súd sa s uvedeným v napadnutom rozsudku nevysporiadal. Na
základe uvedeného potom vyplýva, že určeným výživným by pokrýval takmer všetky výdavky maloletej,
pričom matka by na jej výživu prispievala minimálne.

6. Otec vo svojom odvolaní uviedol, že čo sa týka jeho výdavkov, v konaní preukázal, že výška jeho
mesačných výdavkov činí sumu cca 850 Eur mesačne, v ktorej je zahrnuté aj výživné na maloletú
vo výške 250 Eur mesačne. V uvedenom prepočte nie sú zahrnuté bežné výdavky ako strava,
voľnočasové aktivity, drogéria, pohonné hmoty, poplatky za televíziu, mobilné telefóny, zvýšená splátka

za hypotekárny úver. V tejto sume sú zahrnuté len mesačné pravidelné výdavky súvisiace s jeho
maloletými deťmi a ich krúžkami, školným, prípadne stravným, zubnými nákladmi, nákladmi na bývanie,
ktoré sú rozdelené medzi neho a jeho manželku. V prípade, ak by prispieval na výživu maloletej
sumou 400 Eur mesačne, jeho výdavky by vzrástli na sumu 1.000 Eur. Na bežné výdavky na celú
jeho rodinu by tak zostávalo len 500 Eur mesačne, čo je pre 4-člennú rodinu nepostačujúce. Okresný

súd svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že sa nepodieľa na starostlivosti o maloletú, nakoľko sa s ňou
nestretáva, nekomunikuje s ňou a celú výchovu zabezpečuje matka, avšak uvedené nie je možné dávať
len jemu na ťarchu. Viackrát bolo spomenuté, že maloletá sa s ním stretávať nechce, nakoľko je na
neho nahnevaná kvôli jeho jednorazovému zlyhaniu, že neprišiel na jej konfirmáciu. S maloletou by
chcel mať pekný vzťah, avšak tá mu to nedovoľuje. Matka zase koná tak, ako si maloletá želá. Maloletá

sa o neho nezaujíma, matka maloletú k lepšiemu vzťahu k nemu nepodporuje, napriek tomu od neho
žiada neoprávnene vysoké výživné. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že okresný
súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne a neúplne
zistil skutočný stav veci. Podotkol, že spoločnosť s ručením obmedzeným počas obdobia plateniavýživného mala nejednu nepriaznivú finančnú situáciu, v dôsledku čoho vznikli aj dlhy na sociálnej
poisťovni, problémy s daňovým úradom, dokonca nejedenkrát došlo k zablokovaniu účtov, no aj napriek
týmto skutočnostiam si vyživovaciu povinnosť voči maloletej plnil riadne a včas. Návrh dobrej vôle na

zníženie výživného nepodal ani po narodení jeho dvoch maloletých dcér. Pokiaľ ide o jeho konštatovanú
nadštandardnú životnú úroveň, podotkol, že býva v byte, ktorý je zaťažený dlhodobou hypotékou a čo
sa týka nadštandardnosti, 100 m2 užívajú 4 osoby, čo v priemere vychádza 25 m2 obytnej plochy
na jednu osobu. Matka s maloletou užíva rodinný dom s veľkým prislúchajúcim pozemkom. Rodinný
dom má výmeru 99 m2, zastavaná plocha a nádvorie 301 m2, záhrada 556 m2 a ostatná plocha 312

m2. V kontexte uvedeného má pocit, že platí nadštandard, ktorý nemá on ani jeho manželka, ani dve
ďalšie jeho dcéry. Matka vo svojom odvolaní uvádza splátku hypotéky vo výške 456 Eur, pričom jeho
splátka hypotéky predstavuje od januára 2025 sumu 622,51 Eur. Okresný súd nezohľadnil skutočnosť
a matka túto skutočnosť zámerne pred súdom prvej inštancie zamlčala, že domácnosť zdieľa s ďalším
mužom, ktorý určite v domácnosti nefunguje „zadarmo“. Je absurdné vyjadrenie matky, že pokiaľ mu
pribudli dve vyživovacie povinnosti, jedná sa o jeho vlastné rozhodnutie, ktoré si mal zvážiť, a pokiaľ

so svojou manželkou pristúpil k rozhodnutiu mať ďalšie deti, toto rozhodnutie ide na ich vrub, pretože
nie je neplatičom, ktorý má niekoľko detí a správa sa nezodpovedne. Mať vo vzťahu dve deti, je podľa
jeho názoru normálne, jedná sa o bežnú domácnosť. Neznamená to ale, že má otrocky platiť na jedno
dieťa. Bránil sa tým, že na dve maloleté deti, ktoré má s manželkou, nevynakladá taký obnos peňazí ako
na maloletú. Je potom otázne, ako je maloletá vychovávaná a ako si váži hodnotu peňazí. Pokiaľ ide

o výdavky uvádzané v odvolaní matky, teda výdavky na údržbu, opravu a chod osobných motorových
vozidiel, ktorých je vlastníkom, výdavky na cestovné a rovnako výdavky na mobilný telefón, tieto výdavky
sú firemnými výdavkami. Pokiaľ ide o daňový bonus na maloletú, ten si uplatňuje matka maloletej a túto
skutočnosť mal okresný súd zohľadniť vo svojom rozhodovaní o výške výživného. Uviedol, že obchodný
podiel spoločnosti s ručením obmedzeným už nie je v jeho výlučnom vlastníctve, čo značne mení

podstatu argumentácie. Ohradil sa voči konštatovaniu matky v jej odvolaní, že maloletá nebude účastná
na majetkovom prospechu zo spoločnosti s ručením obmedzeným, pokiaľ bude v budúcnosti vyplatený
zisk. Ak by tieto peniaze boli reálnymi a nielen účtovnou položkou, bolo by jednoduché si uvedený zisk
vyplatiť, ale tomu tak nie je. Má úspory ako fyzická osoba len vo výške 5.000 Eur a rozdelenie zisku by
bolo pre neho zbytočným daňovým zaťažením. Poukázal na to, že výdavky na maloletú neboli riadne

zdokladované, ostali len tvrdené a polovica predložených dokladov nemala nič spoločné s mimoriadnymi
výdavkami na maloletú, napríklad basketbalová lopta, zvonček na bicykel. Napriek jeho snahe urovnať
konflikt medzi ním a maloletou, maloletá vie komunikovať len, keď od neho očakáva peniaze, nemá
problém mu nadať do debilov a jeho manželke do kráv. Za klamstvo považuje aj vyjadrenie, že nad
rámec výživného ničím neprispieva, pretože maloletá počas celých viac ako 10 rokov dostáva darčeky

či na narodeniny, Vianoce, platil jej dovolenky v zahraničí, pričom darček maloletá nedostala iba teraz
poslednýkrát v apríli 2024.

7. Matka k odvolaniu otca uviedla, že od posledného rozhodnutia okresného súdu o výške výživného
uplynulo viac ako 11 rokov a došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, pričom už v tom

čase okresný súd ustálil jej výdavky na sumu 250 Eur mesačne. Skutočnosť, že došlo k zmene pomerov
na strane otca maloletej, rovnako okresný súd vyhodnotil správne. Je nepochybne nutné a neobstojí
argument, že doterajšie výživné vo výške 250 Eur je nadštandardne vysoké a pokrýva odôvodnené
výdavky maloletej vo veku XX rokov. Opätovne zopakovala matka vo svojom vyjadrení, že mať ďalšie
dve vyživovacie povinnosti bolo výlučne vlastným rozhodnutím otca, ktoré si mal zvážiť. Pokiaľ so svojou

manželkou pristúpil k rozhodnutiu mať ďalšie, toto rozhodnutie nemôže byť na ťarchu maloletej, ktorá
má právo podieľať sa na životnej úrovni otca. V podanom návrhu, ako aj na pojednávaní uviedla všetky
výdavky maloletej, ako aj svoje výdavky a o týchto výdavkoch predložila reálne doklady. V rodinnom
dome žije sama s maloletou, nie, ako otec mylne uvádza, s partnerom, preto nie je dôvodné zaoberať
sa otázkou posudzovania prítomnosti ďalšej fyzickej osoby v jej domácnosti. Znáša všetky výdavky

a náklady na chod domácnosti výlučne sama zo svojho príjmu, ktorý riadne zdokladovala. Otec je
jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti F. K., v ktorej je aj zamestnaný. Rovnako je
v tejto spoločnosti zamestnaná aj manželka otca, pričom nemôže byť na ťarchu maloletej, že manželka
otcanemávyplatenýreálnypríjem.Manželkaotcasimôženájsťajinézamestnaniesvyššoumzdou,aká
je jej vyplácaná v rámci fungovania obchodnej spoločnosti a podieľať sa tak na spoločných nákladoch.

Zopakovala, že servis okolo maloletej zabezpečovala a zabezpečuje výlučne ona, otec sa o maloletú
nestará,nezaujíma,netrávisňoučas.Zaposlednéobdobienadrámecvýživnéhoneprispieva.Opätovne
poukázala na skutočnosti vyplývajúce z účtovnej závierky obchodnej spoločnosti, ako aj na to, že je otec
oprávnený využívať vo svoj prospech príjmy a zisk spoločnosti s ručením obmedzeným podľa vlastnéhouváženia. Je len na ňom, ako so ziskom naloží, pričom tento si môže vyplatiť napr. čiastočne a zvýšiť si
tak mesačný príjem. Z predložených dôkazov v súdnom spise je nepochybné, že obchodnej spoločnosti
otca sa darí a táto vykazuje výnosy a zisk za viac ako posledné účtovné obdobie, čo nezodpovedá

tvrdeniam otca v podanom odvolaní. Naviac otec žiadne zo svojich tvrdení uvedených v podanom
odvolaní nepreukázal. Ak by otcovi podnikanie neprinášalo zisk, pravdepodobne by nezamestnával
v spoločnosti aj svoju manželku. Matka nesúhlasila s vyjadrením otca, že rozhodnutím okresného
súdu vznikla značná disproporcia medzi stanovenou výškou výživného a schopnosťami a majetkovými
pomermi otca. Práve naopak, má za to, že v možnostiach a schopnostiach otca je prispievať na výživu

maloletej vo výške 500 Eur mesačne. Otec v podanom odvolaní uvádza, že okresný súd pri rozhodovaní
o výške výživného nevzal do úvahy jeho reálny príjem 1.500 Eur mesačne. Príjmy otca sú však značne
vyššie, ako otec deklaruje, pričom svoj príjem otec okresnému súdu nepreukázal a v tomto kontexte
poukazuje na § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Otec na svoje ďalšie dve maloleté dcéry uvádza výdavky vo
výške spolu 500 Eur mesačne, preto je absurdné, že na maloletú vo veku XX rokov sa mu zdá výživné
vo výške 500 Eur neprimerane vysoké. Deklarované výdavky otca predstavujú mesačne sumu 2.200,20

Eur, pričom sa jedná o náklady, na ktorých by sa mala podieľať aj jeho manželka. Zároveň otec sám
v podanom odvolaní uvádza, že do tejto sumy nie sú zahrnuté výdavky na voľnočasové aktivity, drogériu,
pohonné hmoty, poplatky za televíziu, mobilné telefóny a iné, preto je nepochybné, že príjem otca je
značne vyšší, ako deklaroval súdu.

8. Otec sa vo svojom vyjadrení ohradil už voči druhému napadnutiu samotnej existencie jeho dvoch
ďalších maloletých dcér, pretože obe maloleté deti chcel, bolo to jeho slobodné rozhodnutie, ktoré nikdy
neoľutoval a nepovažuje ich existenciu za ťarchu pre maloletú. Mať dve až tri deti nie je nič nenormálne.
Naopak, absurdná požadovaná suma na maloletú znamená pre jeho rodinu ťarchu, pretože jeho
manželka a jeho ďalšie dve maloleté dcéry, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, nedosahujú životný

štandard, aký má maloletá. Životný štandard jednej z dcér, naopak, nemôže mať vplyv na zníženie
životného štandardu jeho ďalších dvoch maloletých dcér. Všetky majú mať rovnakú životnú úroveň.
Pokiaľ ide o preukázanie výdavkov maloletej, matka nebola schopná polovicu tvrdených výdavkov
relevantne zdokladovať, pričom ako mimoriadne výdavky uvádzala náklady. S týmto výdavkom ani
zďaleka nesúvisiace. Ako výdavky na topánky, na lyžiarsky výcvik matka okresnému súdu poskytla blok

zpredajneRobelsdámskymitopánkaminavysokompodpätku,čonapojednávaníjasnedokázal.Pokiaľ
ide o skutočnosti uvádzané matkou vo vzťahu k obchodnej spoločnosti, uviedol, že jeho manželka je
v nej plnohodnotným zamestnancom a nevidí dôvod, prečo by na odporúčanie matky mala ísť pracovať
inde. Nevidí dôvod ani na to, aby zamestnával na funkciu, ktorú aktuálne zastáva jeho manželka,
externú osobu, nakoľko by to predstavovalo iba podstatne zvýšený náklad pre spoločnosť. Zdôraznil

fakt, že manželka pôsobí v obchodnej spoločnosti s malou prestávkou už dlhé roky a navyše, je jej
spolumajiteľkou, druhým spoločníkom. Takže je úplne scestné tvrdiť, aby majiteľ firmy nepracoval vo
vlastnej rodinnej firme. Pokiaľ matka pociťuje nedostatok finančných prostriedkov, môže v rámci skorých
odchodov z práce a vzhľadom aj na fakt, že sa doma nestará doma o 4-ročné, ale o XX-XXXXX dieťa,
nájsť si ďalšie zamestnanie. Ďalšie odporúčanie otec smeroval k maloletej, ktorá rovnako si môže nájsť

v rámci letných prázdnin brigádu a zarobiť si vlastné peniaze svojimi silami. Zdôraznil fakt, že jasne
zdokladoval mesačné výdavky na dve maloleté dcéry mimo stravy doma, ktoré po sčítaní predstavujú
sumu 255 Eur na obe z nich a nie na jedno, ako to prekrúca matka. Maloletá poberala výšku výživného
250 Eur mesačne viac ako 10 rokov dozadu, čo samozrejme malo inú hodnotu ako dnes. Je teda zrejmé,
že napriek pomerne dosť vysokej výške príjmu výživného matka neušetrila ani cent a všetky peniaze

spotrebovala.

9.Otecvosvojompodanípredložildaňovépriznaniezarok2024,výkazyzarok2024aprehľadzfinstatu,
v ktorom je znázornené porovnanie medzi rokom 2023, z ktorého vychádzal okresný súd pri stanovení
výživného a aktuálny reálny stav za rok 2024, ktoré preukazujú výraznú zmenu pomerov otca oproti

minulému roku.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2
ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) potvrdil rozsudok okresného súdu podľa § 387
ods. 1 CSP, keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho
podľa správnych ustanovení zákona o rodine, správne a zákonne rozhodol o návrhu matky na zvýšenie
výživného, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jehozávermi sa v tejto časti odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a poukazuje na ne cez úpravu v § 387
ods. 1, 2 CSP tak, ako sú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie.
11. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti

predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

12. Pripomína odvolací súd, že hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej
hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca
úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný

žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
13. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov

jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnomprerozhodnutiedokazovanímriadnezistilskutkovýstavveci,aplikovalnaňsprávnypredpisa

svojerozhodnutieajpodrobneapresvedčivoodôvodnil.Okolnostinamietané otcomamatkouvodvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
14. V zmysle súdom prvej inštancie použitého § 78 zákona o rodine v spojení s § 157 CMP predstavuje

práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia
o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku
výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní
s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa správne zameral na
zistenie, či došlo k podstatnej zmene pomerov na strane výživou odkázaného maloletého dieťaťa

a výživou povinných rodičov od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Martin č.k.
12P/312/2011-128zodňa15.2.2013apodrobneskúmalpomerynastraneúčastníkovvčasepôvodného
rozhodnutia o výživnom a porovnal ich s aktuálnymi pomermi.
15. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstoja odvolacie argumenty otca, že v čase poslednej úpravy
výživného (rodičovskou dohodou) bola výška výživného určená nadštandardne a vysoko. V konaní

o zmene vyživovacej povinnosti nie je súd oprávnený preskúmavať, či prehodnocovať správnosť
predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného, pretože posudzovať správnosť rozhodnutia súdu
možno len v odvolacom konaní. Súd rozhodujúci o zmene výživného skúma len, či došlo k podstatnej
zmene pomerov oproti predošlej úprave a či táto odôvodňuje novú úpravu výživného. Je zákonnou
povinnosťou účastníkov konania úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie,

čo vyplýva z § 25 a § 32 CMP. Súd je síce v zmysle § 35 CMP povinný zistiť skutočný stav veci, na jeho
zisťovanie má však limitované možnosti a častokrát je v konaní vo veciach starostlivosti o maloletých
odkázaný na skutkové tvrdenia a dôkazy predkladané účastníkmi konania, najmä ohľadne ich vzťahov,
či pomerov. Ak z vykonaného dokazovania (vrátane iných súdom zadovážených dôkazov v zmysle § 36
CMP) nevyplynú pochybnosti o ich pravdivosti, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov.

Rodičia maloletej sa zhodli (dohodli) v predošlom konaní napokon na takej úprave rodičovských práv
a povinností, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bude prispievať na výživu
maloletej sumou 250 Eur mesačne. Pri posudzovaní zmeny pomerov súd vychádza zo skutkového stavu
zisteného v predošlom konaní a právneho posúdenia veci vyjadreného v právoplatnom rozhodnutí súdu,
ktoré je v zmysle § 2 CMP v spojení s § 219 ods. 4 a § 228 ods. 1 CSP záväzné pre súd aj účastníkov

konania.
16. Zo skutkových zistení okresného súdu, obsiahnutých najmä v odsekoch 28. a 29. napadnutého
rozsudku, jednoznačne vyplýva, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zásadnej zmene
pomerov na strane maloletej. Maloletá už nie je dieťaťom predškolského veku, ako tomu bolo v časepredchádzajúcej úpravy výživného, ale má XX rokov a je študentkou gymnázia. Táto skutočnosť sama
osebe predstavuje výrazný kvalitatívny posun v jej životnej situácii, ktorý je bezprostredne spojený so
zásadným nárastom jej potrieb a výdavkov v porovnaní s obdobím, keď navštevovala materskú školu. Z

vykonanéhodokazovaniavyplýva,žezvýšenénákladymaloletejsaprejavujúnielenvoblastizákladných
životných potrieb (strava, oblečenie, obuv, hygiena), ale najmä v oblasti jej vzdelávania a osobnostného
rozvoja. Ide predovšetkým o náklady na stredoškolské štúdium, školské pomôcky, doučovanie, školské
akcie, exkurzie, prípravu na maturitné obdobie, ako aj o výdavky súvisiace s venčekom a ďalšími
spoločenskými a školskými aktivitami typickými pre toto vekové obdobie. Zároveň bolo preukázané

zvýšenie výdavkov na zdravotnú starostlivosť, keďže maloletá nosí dioptrické okuliare, má zvýšené
náklady na stomatologickú starostlivosť a ďalšie zdravotné úkony. Okresný súd tieto potreby nielen
abstraktne pomenoval, ale ich podložil konkrétnymi dôkazmi (ods. 9. – 11. rozsudku), neakceptoval
tvrdenia matky mechanicky, ale vychádzal z konkrétnych dôkazov založených v spise (odseky 9. –
11., 15. rozsudku), vrátane listinných dokladov, správ kolízneho opatrovníka a výpovedí účastníkov.
Tieto potreby nemožno považovať za nadštandardné, ale za prirodzený a legitímny prejav fyzického,

psychického, sociálneho a vzdelávacieho vývoja dieťaťa vstupujúceho do obdobia blízkeho dospelosti.
Nemožno tiež opomenúť všeobecne známu skutočnosť výrazného nárastu životných nákladov v
uplynulých rokoch, ktorá sa dotýka aj maloletej a jej zabezpečenia v bežnom každodennom živote.
Odvolací súd pre komplexnosť posúdenia uvádza, že len vo svetle „valorizačnej klauzuly“ (§ 78 ods.
3 zákona o rodine), výživnému určenému na maloletú vo výške 250 Eur zodpovedá výživné vo výške

364,99 Eur (rok 2024, zdroj: N.). Uvedené okolnosti v súhrne jednoznačne preukazujú podstatnú zmenu
pomerov na strane maloletej, ktorá odôvodňuje novú úpravu výživného a vyššiu mieru účasti povinného
rodiča na zabezpečení jej odôvodnených potrieb a na podiele na jeho životnej úrovni.

17. Pokiaľ otec v odvolaní namieta, že ak je on povinný prispievať na výživu maloletej sumou 400,-

Eur mesačne, mala by v rovnakej miere finančne prispievať aj matka, odvolací súd k tomu uvádza, že
sa stotožňuje s názorom otca v tom, že na životnej úrovni maloletého dieťaťa sa majú podieľať obaja
rodičia v súlade s § 62 ods. 2 zákona o rodine. Zároveň však dodáva, že podiel rodičov na výžive
dieťaťa sa neurčuje mechanickým rozdelením finančného bremena „na polovicu“, ani v zásade rovnakou
mierou, ale vždy podľa kritérií ustanovených zákonom o rodine – najmä podľa schopností, možností

a majetkových pomerov každého rodiča a podľa miery osobnej starostlivosti o dieťa. Z obsahu spisu
jednoznačnevyplýva,žematkazabezpečujeprevažnú,resp.vsúčasnostivýlučnúosobnústarostlivosťo
maloletú. Zákon o rodine pritom osobný výkon starostlivosti kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu
výživy (§ 62 ods. 4 zákona o rodine; porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 10.11.2011,
sp.zn. IV.ÚS 489/2011). To znamená, že matka sa na výžive maloletej nepodieľa len finančne, ale aj

každodenným zabezpečovaním jej života, výchovy, školských, zdravotných a voľnočasových potrieb.
Odvolací súd pritom považuje za významné aj to, že výživné určené okresným súdom nepokrýva všetky
odôvodnené potreby maloletej, ale len ich časť, pričom zvyšok je hradený práve matkou z jej príjmu.
Za tejto situácie nie je preto odôvodnený názor otca, že by mal byť finančný príspevok rodičov na
maloleté dieťa v zásade rovnaký. Vyživovacia povinnosť rodičov nie je koncipovaná ako aritmeticky

rovnakérozdelenienákladov,aleakospravodlivérozdeleniepodľaindividuálnychmožnostíaschopností
rodičov pri súčasnom prihliadnutí na mieru ich osobnej starostlivosti. Naopak, ak jeden z rodičov osobnú
starostlivosť nevykonáva alebo ju vykonáva v podstatne menšom rozsahu, je prirodzené, že jeho podiel
na zabezpečení výživy dieťaťa sa prejavuje primárne v širšom rozsahu finančného plnenia.

18. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že okresný súd riadne nezohľadnil skutočnosť, že si matka
uplatňuje daňový bonus na maloleté dieťa, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že daňový bonus
predstavuje formu daňového zvýhodnenia rodičov vyživovaných nezaopatrených detí, ktorým sa znižuje
ich daňová povinnosť. Hoci ide o príjem matky, ktorý môže čiastočne prispieť k úhrade odôvodnených
potrieb maloletého dieťaťa, sám osebe nemá povahu náhrady vyživovacej povinnosti povinného rodiča

a nemôže viesť k redukcii jeho zákonnej povinnosti zabezpečiť dieťaťu podiel na jeho životnej úrovni
podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine. V preskúmavanej veci však odvolací súd zároveň zdôrazňuje,
že okresný súd túto skutočnosť neopomenul, naopak, pri posudzovaní schopností a možností matky
výslovne vychádzal z jej čistého príjmu ustáleného na sume 1.296,82 Eur mesačne, do ktorého započítal
aj príjem vyplývajúci z uplatňovania daňového bonusu (ods. 28. rozsudku, Potvrdenie o príjme matky

zo dňa 20.08.2024, č.l. 39 spisu). Nemožno preto akceptovať tvrdenie otca, že by okresný súd tento
relevantný príjem matky ignoroval, resp. nezohľadnil v rámci celkového porovnania pomerov oboch
rodičov, preto odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku otca ako nedôvodnú.19. Odvolaciu argumentáciu založil otec tiež na tom, že súd prvej inštancie prihliadal len na výšku
jeho príjmov, žiadnym spôsobom nebral do úvahy, že má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči
maloletým dcéram z druhého manželstva, rovnako však neprihliadal ani na jeho deklarované výdavky.

Odvolací súd sa s touto odvolacou argumentáciou otca rovnako nemohol stotožniť. Pokiaľ ide o pomery
na strane otca, okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie a správne ustálil, že aj na strane povinného
rodiča došlo k zásadnej zmene pomerov. V konkrétnostiach, pomery na strane otca okresný súd v
odseku 28. rozsudku podrobne opísal, konštatoval jednak pribudnutie dvoch vyživovacích povinností,
jednakvýraznézlepšeniefinančnejsituácieotcaoprotistavuvčaseposlednéhorozhodovania.Zobsahu

spisu (najmä odsek 15. rozsudku) vyplýva, že otec je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej
spoločnosti F. K., ktorá vykazuje stabilnú a dlhodobo priaznivú ekonomickú situáciu, vysoké výnosy,
zisk, ako aj nerozdelený zisk z minulých rokov vo výške 110.699,- Eur. Okresný súd sa nezaoberal len
„oficiálnym“ príjmom otca podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni (750 Eur) alebo jeho vlastným tvrdením
o príjme 1.500 Eur, ale správne aplikoval princíp potencionality príjmov, vyplývajúci z § 75 ods. 1
zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného nemožno prihliadať výlučne na deklarovaný príjem,

ale na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Svoj postup okresný súd
vysvetlil v závere odseku 28., keď zdôraznil, že otec má reálnu možnosť ovplyvňovať svoj príjem
tým, že je jediným spoločníkom spoločnosti a môže rozhodovať o vyplatení zisku. Odvolací súd
nepovažuje za dôvodnú odvolaciu argumentáciu otca, podľa ktorej okresný súd „mechanicky“ vychádzal
z údajov z účtovnej závierky, ignoroval podnikateľské riziko a tok peňazí v obchodnej spoločnosti. Práve

naopak, okresný súd v odseku 28. napadnutého rozsudku podrobne reprodukoval aj tvrdenia otca
o ekonomickom modeli fungovania obchodnej spoločnosti, o rozložení zákaziek v čase, o daňových
dopadoch a hospodárskych rozhodnutiach. Tieto tvrdenia však správne konfrontoval s objektívnymi
ekonomickými ukazovateľmi spoločnosti a vyvodil záver, že ide o stabilnú, prosperujúcu spoločnosť, a
nie podnik v negatívnej ekonomickej situácii. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že

ekonomické rozhodnutia povinného rodiča, vrátane spôsobu nakladania so ziskom spoločnosti, nemôžu
byť nadradené právu dieťaťa na primerané zabezpečenie jeho potrieb a na podiel na životnej úrovni
rodiča (§ 62 ods. 2 zákona o rodine). To, že sa otec rozhodne nevyplácať si zisk alebo optimalizovať
daňové a odvodové zaťaženie, nemôže znižovať zákonný rozsah jeho vyživovacej povinnosti. V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za významný aj záver okresného súdu, vyjadrený v druhej polovici

odseku 28., podľa ktorého sú otcove súčasné majetkové a finančné pomery jednoznačne lepšie než v
čase posledného rozhodovania.

20. Odvolací súd považuje za správny postup okresného súdu, ktorý sa v odseku 28. rozsudku detailne
zaoberal vyživovacími povinnosťami otca voči ďalším dvom maloletým deťom, s ktorých matkou žije v

spoločnej domácnosti a poskytuje im osobnú starostlivosť, konkrétne hodnotil aj predložené doklady o
výdavkoch na ne. Túto skutočnosť okresný súd nezanedbal, ale objektívne vyhodnotil ako relevantnú
zmenu pomerov na otcovej strane. Správne však zároveň zdôraznil, že práve popri tejto skutočnosti
treba vnímať významné zlepšenie otcových príjmových a majetkových pomerov, čo vyplýva zo záveru
odseku 28. a z nadväzujúceho odseku 29. napadnutého rozsudku.

21. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s konštatovaním okresného súdu, že podľa § 62
ods. 5 zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodiča. Nemožno preto v plnej
miere prihliadať na všetky otcom tvrdené rodinné a životné náklady, najmä ak ide o výdavky plynúce z
dobrovoľne zvoleného životného štandardu, úverových záväzkov alebo hospodárskej stratégie, pokiaľ

základné údaje o jeho majetkových pomeroch (ods. 15. a 16. rozsudku) svedčia o jeho nadštandardnej
životnejúrovni.Odvolacísúdpretonepovažujezadôvodnúaničasťodvolaniaotca,vktorejpoukazujena
to, že pri výživnom 400 Eur mesačne by sa jeho rodina dostala do finančne „likvidačnej“ situácie. Takýto
záverjevrozporesobjektívnymizisteniamiokresnéhosúduomajetkovýchapríjmovýchpomerochotca.
22. Pokiaľ ide o odvolanie matky, ktorá namietala, že okresný súd nesprávne určil výživné len vo výške

400 Eur mesačne, odvolací súd konštatuje, že s jej argumentáciou sa rovnako stotožniť nemohol.
Matka v odvolaní síce opodstatnene poukazovala na podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej,
aj otca, a na značný nárast potrieb maloletého dieťaťa, avšak tieto skutočnosti okresný súd v ods.
28. a 29. napadnutého rozsudku vzal do úvahy v plnom rozsahu a primerane ich zohľadnil pri určení
výšky výživného. Odvolací súd zhodne s okresným súdom zdôrazňuje, že určenie výšky výživného nie

je mechanickým priradením k určitej úrovni príjmov, ale výsledkom hodnotenia dvoch kumulatívnych
zákonných kritérií podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine – odôvodnených potrieb dieťaťa a schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča. Okresný súd v ods. 28 rozsudku detailne opísal
potreby maloletej a ich finančnú náročnosť; tieto potreby však musia byť zároveň vyvažované ajprincípomprimeranostivovzťahukpovinnémurodičoviakzákladnejzásade,žedieťamáprávopodieľať
sa na životnej úrovni rodičov, nie však vytvárať jej zjavne nadštandardnú úroveň.

23. Matka v odvolaní akcentovala najmä „potencionalitu“ príjmu otca, poukazujúc na možnosť vyplatenia
nerozdeleného zisku spoločnosti. Odvolací súd v tejto časti súhlasí s okresným súdom, že tento
nerozdelený zisk je relevantnou indíciou majetkového zázemia a celkových možností otca, čo potvrdzuje
jeho schopnosť plniť vyživovaciu povinnosť aj v zvýšenej miere. Na druhej strane, odvolací súd
nepovažuje za opodstatnené, aby bol tento potenciál vykladaný tak, že by automaticky odôvodňoval

ďalšiezvýšenievýživnéhonadrámecokresnýmsúdomurčenejsumy400Eur.Podľanázoruodvolacieho
súdu je suma 400 Eur mesačne výsledkom riadneho zohľadnenia oboch kritérií § 75 ods. 1 zákona
o rodine: dostatočne reflektuje zvýšené potreby maloletej, zohľadňuje vyššiu životnú úroveň otca, no
zároveň rešpektuje aj skutočnosť, že otcovi pribudli dve ďalšie vyživovacie povinnosti.
24. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Na ďalšiu

irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo
vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP
a v podrobnostiach naň opäť i na tomto mieste odkazuje.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1
a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
27. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.