Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoEk/83/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716218097
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7716218097.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., advokátskou
kanceláriou,sosídlomPrievozská2,Bratislava,IČO:53255739,protipovinnej:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XX, E., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad so

sídlom v Bratislave, Zámocká 30, pod sp. zn. EX 30512/23, o vymoženie 236,- EUR s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 05.02.2025, č.k.
14Er/751/2016-58 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Michalovce zo dňa 30.09.2025,
č.k. 14Er/751/2016-94

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 05.02.2025, č.k. 14Er/751/2016-58 v spojení s
opravným uznesením zo dňa 30.09.2025, č.k. 14Er/751/2016-94.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie uznesením zo dňa 05.02.2025 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 30.09.2025 označenými v záhlaví exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil (I. výrok) a rozhodol, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia (II.

výrok).

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 21.12.2016 mu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského
rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 09425/15 zo
dňa 21.03.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.09.2016. Na základe takto podanej žiadosti

súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. V priebehu exekúcie povinná
doručila súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie a jej vyhlásenie za neprípustnú, v ktorom
uviedla, že žiada v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu zastaviť podľa § 57 ods.
1 písm. a), b), g), l) Exekučného poriadku, keďže rozhodcovský súd pri vydávaní rozhodcovského
rozsudku pochybil, keď tento vydal v absolútnom rozpore so zákonom. Rozpor so zákonom pri vydávaní
rozhodcovského rozsudku bol daný najmä tým, že konajúci súd napriek zákonom stanovenej povinnosti

nevykonal kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej
medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (pôvodný veriteľ) a povinnou dňa 22.12.2008.
Povinná ďalej uviedla, že z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že právo výberu akému súdu spor predloží
spočíva na strane, ktorá podá žalobný návrh - teda v konečnom dôsledku ide o navrhovateľa, ktorý má
eminentný záujem na tom, aby boli spory s povinnou riešené pred rozhodcovským súdom. Spotrebiteľ
nemoholovplyvniťanivýbersúdu,anivýberrozhodcu.Spotrebiteľskúzmluvu,anivšeobecnépodmienky

nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, nakoľko bola vopred pred formulovaná a v takomto znení predložená
spotrebiteľovi. Nakoľko rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, došlo k neplatnostizaloženia právomoci rozhodcovského súdu. Postup oprávneného pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy
bol účelový a nepreukazuje individuálnosť, ale len zjavne viditeľnú snahu oprávneného za každú cenu
vylúčiť prípadné spory spod právomoci všeobecných súdov SR. Povinná trvala na tom, že rozhodcovskú

zmluvu si individuálne nevyjednala, nemohla ovplyvniť jej obsah a nemala na výber, vzhľadom na to,
že bola oprávneným predložená bez osobitného upozornenia spolu s ďalšími dokumentmi, a teda bez
vedomosti povinnej o jej následkoch.

3. Následne súd prvej inštancie preskúmal spisový materiál a to najmä rozhodcovský rozsudok, Zmluvu

o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2008, rozhodcovskú zmluvu, dohodu o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach a všeobecné obchodné podmienky a zistil, že dňa 27.09.2013 bola
medzi účastníkmi konania uzavretá dohoda o uznaní záväzku ako aj rozhodcovská zmluva. Vzhľadom
na skutočnosť, že povinná si neplnila svoje povinnosti splácať dlžnú sumu, oprávnený sa domáhal na
Rozhodcovskom súde zriadenom pri Asociácii pre arbitráž vydania rozsudku a to na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Po citovaní § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, § 574 ods.

2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd konštatoval, že právny vzťah
medzi oprávneným (resp. jeho právnym predchodcom) a povinnou vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy,
pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi úver
a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené
s poskytnutým úverom. Z uvedených dôvodov vzťah medzi účastníkmi konania súd posúdil ako
spotrebiteľský. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej veci bola rozhodcovská
doložka pôvodne upravená v záverečnej časti všeobecných obchodných podmienok k zmluve o pôžičke,

avšak dňa 27.09.2013 bola medzi zmluvnými stranami uzavretá dohoda o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach a zároveň aj rozhodcovská zmluva. Zo znenia rozhodcovskej zmluvy je
nepochybné, že bola uzatváraná na základe dohody o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach, a
že na základe tejto rozhodcovskej zmluvy sa budú spory riešiť pred rozhodcovským súdom. Na základe
takto postavenej rozhodcovskej doložky, zakomponovanej do vopred pripravenej, formulárovej zmluvy

zo strany oprávneného, založil rozhodcovský súd svoju právomoc.

4. Súd prvej inštancie následne preskúmal uzavretú rozhodcovskú zmluvu a dospel k záveru, že
táto je formulárovou zmluvou, ktorú spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, musel ju spolu s dohodou
o uznaní dlhu podpísať, pretože s ňou nepochybne priamo súvisí. Spotrebiteľ sa podpisom pod

túto zmluvu reálne aj vzdal svojho práva na účinnú právnu ochranu a navyše, dodávateľ v tomto
prípade zvolil konkrétny rozhodcovský súd. Oprávnený zároveň nepreukázal, že rozhodcovská zmluva
bola dohodnutá individuálne, že spotrebiteľ bol riadne poučený v súvislosti s touto skutočnosťou a
že bol riadne oboznámený s povahou rozhodcovského konania a rozdielmi medzi rozhodcovským
konaním a konaním pred všeobecným súdom, a to pred podpisom zmluvy. Oprávnený sa uzavretím

osobitnej rozhodcovskej zmluvy snažil navodiť dojem, že spĺňa zákonom predpísané náležitosti, avšak
aj táto rozhodcovská zmluva je formulárovou zmluvou, s vopred predpísanými údajmi, pod ktorú sa
spotrebiteľovi stačilo len podpísať. Občiansky zákonník v čase uzavretia nielen zmluvy o pôžičke, ale aj
predmetnej rozhodcovskej zmluvy vyslovene zakotvuje medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami
podľa § 53 ods. 4 písm. r) aj podmienku týkajúcu sa rozhodcovských doložiek, ktoré vyžadujú v rámci

dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Zo
všeobecnej definície neprijateľných zmluvných podmienok je zrejmé, že ide o takú podmienku, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a
výraznevprospechdodávateľa,ktorýsitietopodmienkyprispôsobujetak,abyboliprenehovýhodnejšie.
Na základe uzatvorenej dohody o uznaní dlhu a o plnení dlhu v splátkach oprávnený využil nepozornosť

spotrebiteľa a vnútil mu podpísať aj rozhodcovskú zmluvu a nedovolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu a to postupom, ktorý je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a princípmi zásad poctivého
obchodného styku, a ktorý je v rozpore s dikciou zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v
znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zo zákona
o rozhodcovskom konaní nepochybne vyplýva skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený preskúmať

rozhodcovský rozsudok ako taký, spôsobom, ako keby ani nebol právoplatný a či rozhodcovská doložka,
bolauzatvorenámedzizmluvnýmistranamizákonnýmspôsobom.Okremtejtoskutočnostijeužvzmysle
§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku súd oprávnený skúmať, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom sporevydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, či

rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Vzhľadom na
všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský súd nemal právomoc
vo veci rozhodnúť, nakoľko rozhodcovská zmluva, na základe ktorej založil svoju právomoc, nebola
platne dohodnutá a išlo o jednoznačne neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa
a preto exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil

za neprípustnú a zastavil. O trovách exekúcie si súd prvej inštancie vymenil rozhodnúť samostatným
uznesením.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. uznesenie zmeniť tak, aby exekučné
konanie ďalej prebiehalo.

6. Namietal, že pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval prísne podľa právnymi
predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov.
Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom dokumente, obsahovo ako aj formálne
oddelená od dohody o uznaní záväzku. Povinná ju podpísala sama a dobrovoľne, pričom jej podpisom

nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Povinná mala možnosť si rozhodcovskú zmluvu v pokoji
prečítať, porozumieť jej obsahu a v prípade, ak mala záujem uzatvoriť zmluvu s takýmto obsahom,
vysloviť s ňou súhlas svojím podpisom a odovzdať oprávnenému, čo aj urobila. Povinná mala však
zároveň možnosť ju aj odmietnuť, nepodpísať a neodovzdať ju podpísanú veriteľovi, ak s jej obsahom
nesúhlasila. Oprávnený zastával názor, že závery o nedostatku vedomosti a vôle povinnej urobiť

vyhlásenia obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve sú bez náležitého preskúmania vôle zmluvných strán a
okolností uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy vylúčené a nepreskúmateľné. Oprávnený ďalej poukázal
na rozhodnutia odvolacích súdov SR ako aj Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR a konštatoval,
že rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý
rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia a možnosť výberu má nielen dodávateľ,

ale aj spotrebiteľ. Ďalej uviedol, že ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských
sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Oprávnený rovnako
poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka ohľadom prípustnosti
rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je zrejmé, že oprávnený splnil všetky
podmienky stanovené zákonodarcom, preto nie je dôvod na to, aby exekučný súd považoval uzatvorenie

rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Oprávnený bol tiež názoru,
že rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne a bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia, nakoľko
v predmetnom prípade bola rozhodcovská doložka uzatvorená v súlade s právnymi predpismi, vo veci
rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie licencie podľa zákona.

7. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie,
keďže vychádza zo správneho právneho posúdenia. Tvrdila, že rozhodcovskú zmluvu bola donútená
podpísať a jej obsah jej nebol vôbec vysvetlený. S poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS 72/2024 navrhla, aby odvolací súd po dôkladnom preskúmaní aj v pôvodnom návrhu na zastavenie
exekúcie uvedených skutočností a dôkazov odvolanie oprávneného ako nedôvodné zamietol, resp. aby

rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

8. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa
§ 379 a § 380 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10.Uzneseniejevovýrokuvecnesprávne,pretohoodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1CSPpotvrdil.

11. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.12. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa

tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Oprávnený v odvolaní považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy.

14. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 09425/15 zo dňa 21.03.2016.
Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.09.2016 a vykonateľnosť dňa 16.09.2016.
Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu
vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala Rozhodcovská zmluva zo dňa 27.09.2013 uzavretá
medzi oprávneným a povinnou.

15. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

16. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

17. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

18. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,

že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po

stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

19. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci

núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL,
kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.20.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej zmluvy, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09.02.2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 05.12.2012,
sp. zn. 6Cdo/135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej

rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem
iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v
uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

21. Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym názorom súdu prvej inštancie, že Zmluva o pôžičke
(úverová zmluva) č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 22.12.2008 je spotrebiteľskou zmluvou, čo nenamietal
ani oprávnený.

22. Dňa 27.09.2013 oprávnený s povinnou uzatvorili Rozhodcovskú zmluvu (číslo spisu XXXXXXX) ako

aj Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (číslo spisu XXXXXXX), v zmysle ktorej
povinná podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka uznala, čo do právneho dôvodu a výšky, záväzok
voči oprávnenému, ktorý vznikol na základe Zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2008 s pôvodným
veriteľom (Consumer Finance Holding, a.s.).

23. Podľa čl. 2 bodu 2.1 rozhodcovskej zmluvy sa rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy rozumie
a) Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, alebo b) Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej
hospodárskej komore, s.r.o., Mlynská 2, 040 01 Košice, IČO: 36 577 928.

24.Podľačl.3bodu3.1rozhodcovskejzmluvysastranydohodli,ževšetkyspory,ktorévzniknúzDohody
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu (ACC) ako
je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom

rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa

vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Podľa čl. 3 bodu 3.2 sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá
žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 3.1
tohto článku zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku
tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou

zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu.25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013 (ďalej len „Občiansky
zákonník“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná

podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

28. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s
ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky (zmluvy) osobitný, pretože v
krízových situáciách a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených
záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v

súkromnoprávnomprocese,požiadavkanarešpektovanieprincípovsúkromnéhoprávaarbitromvrátane
princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.

29.Občianskyzákonníkvzneníúčinnomdo31.12.2014,vustanovení§53ods.4písm.r)zaneprijateľné
označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,nakoľkotakétodojednaniespôsobujenerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je
takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej
veci, kde rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka

nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré
zakladá, a teda, či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd má v danom prípade
za to, že predmetnú zmluvu je nutné posúdiť ako neplatnú, nakoľko praktickým dôsledkom takto
formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je fakticky odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a
na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

30. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi

predložená, nesvedčí ani o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený nepreukázal
osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp., že by si povinná osobitne vymienila jej dojednanie.
Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú nemohla nijako ovplyvniť a mohla len rozhodcovskú zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu.

31. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej zmluvy teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy
vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na
obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým

bola rozhodcovská zmluva koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, preto je táto rozhodcovská zmluva neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

32. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte

pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

33. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinná z rozhodcovského rozsudku bola v rozhodcovskom
konaní pasívna a nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa21.03.2012,sp.zn.6Cdo/1/2012,princíp„vigilantibusiura
scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým

je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany

práv spotrebiteľa.

34. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, lebo
ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené podmienky na vykonanie exekúcie.

35. Zároveň v danom prípade účastníci konania uzavreli rozhodcovskú zmluvu dňa 27.09.2013 podľa
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní nadobudol účinnosť až dňa 01.01.2015, pričom v zmysle § 73 ods. 3 zák. č.
335/2014 Z. z. sa rozhodcovské zmluvy uzavreté pred 01. januárom 2015 spravujú predpismi účinnými

v čase ich uzavretia, z ktorého dôvodu nebolo možné uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu posudzovať
podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

36.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutéuznesenieakovecnesprávnepodľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

38.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).