Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/123/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824200577
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5824200577.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, E., právne zastúpený: Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o.,
so sídlom Radlinského 1729, Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, proti žalovanej: Slovenská republika,
zastúpená: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č. k. 12C/22/2024-196 zo dňa 24. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území F. G. D., okres E., a to pozemok CKN

parc. č. 214/18, trvalý trávny porast o výmere 1 082 m2 tak, že prikázal geometrickým plánom
č. 30216613-024/2025 zo dňa 25.03.2025, vyhotoveným Margita Farská – GEODET, IČO: 30 216 613,
A. H. I., úradne overeným Okresným úradom Tvrdošín, katastrálnym odborom, dňa 01.04.2025 pod
č. G1-150/2025, novovytvorenú nehnuteľnosť, a to pozemok CKN parc. č. 214/18, trvalý trávny porast,
o výmere 681 m2, do výlučného vlastníctva žalovanej: Slovenská republika, v podiele 1/1 k celku a tým
istým geometrickým plánom novovytvorenú nehnuteľnosť pozemok CKN parc. č. 214/227, trvalý trávny

porast o výmere 401 m2, do výlučného vlastníctva žalobcu A. B. C. v podiele 1/1 k celku. Neoddeliteľnou
súčasťou rozsudku je i vyššie spomínaný geometrický plán. Žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % a štátu voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku reg. „C“ parc.č.
214/18 trvalý trávny porast o výmere 1082 m2 (ďalej aj „vyporadúvaného pozemku“), a to žalobca

v podiele 401/1082 a žalovaná v podiele 681/1082. Sporný pozemok sa nachádza v rekreačnej oblasti
F. G. I. J. D. a z väčšej časti (južná časť súbežná s pozemkom CKN parc. č. 215/1 vo vlastníctve K. L.
M.) rovinatý, pokrytý trávnym porastom. Severná časť pozemku je svahovitá a zarastená, tvoria ju dva
vybiehajúce výbežky (jeden v severovýchodnej časti a jeden v severozápadnej časti). Severovýchodný
výbežok tvorí strmý breh pokrytý náletovými krami a vzrastlými ihličnanmi. Severozápadný výbežok tvorí
miernejší breh a čiastočne aj rovina, v nedávnej minulosti tiež zjavne pokrytá náletovými drevinami.

Tieto severné výbežky tvoria vrchné časti brehu a nijako nezasahujú do záplavovej časti priehrady.
Na zlome rovinatej časti a dole sa zvažujúcej časti pozemku je postavený starý a z veľkej časti už
rozpadnutý plot zo železných rúrok a pletiva. V západnej časti sa plot stáča na juh a v teréne tvorí hranicu
medzi vyporadúvaným pozemkom a pozemkom CKN parc. č. 214/21 (vo vlastníctve žalobcu) a následne
hranicu medzi pozemkom CKN parc. č. 214/21 a 215/1. V rovinatej časti pozemku stoja stĺpy pouličného
osvetlenia, drevený altánok, časť asfaltovej plochy. Oplotenie v niektorých častiach, jeho zbytky, terénne

úpravy a trávnatý charakter rovinatej časti pozemku vytvárajú s pozemkom CKN parc. č. 215/1 jednotný
celok a takto sú aj užívané. Na CKN parc. č. 215/1 je postavená veľká rekreačná chata súpisné č. XXvo vlastníctve K. L. M.. Podľa vyjadrenia mesta E. sa vyporadúvaný pozemok nachádza v extraviláne
a v územnom pláne mesta E. nie je zaradený na účely výstavby. Mesto zároveň opakovane uvádzalo,
že stavby – drevený altánok, časť prístupovej cesty, vonkajšie osvetlenie, betónová odpadová šachta,

inžinierske siete situované na vyporadúvanom pozemku boli vybudované v roku 1956. Obhliadkou bolo
však zistené, že všetky základné konštrukčné prvky uvádzaného altánku sú rozhodne novšie a niektoré
materiály, z ktorých je altánok zhotovený, sa ešte v roku 1956 (napr. kanadský šindeľ) ani nepoužívali.
Zároveň z bežnej obhliadky ani nebolo možné určiť vek ostatných nadzemných stavieb a existenciu,
trasovanie a vek podzemných stavieb a inžinierskych sietí. Uvedené tvrdenia mesta E. boli založené

len na čestnom vyhlásení L. L. M., z ktorého dôvodu všetky vyjadrenia mesta E. posúdil za popreté a
nedôveryhodné.
3. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 nie je možné rozdeliť poľnohospodársky pozemok tak, aby
vznikol pozemok s výmerou pod 3 000 m2. Definíciu poľnohospodárskeho pozemku obsahuje § 10 ods.
3 písm. a) zákona č. 180/1995, ktorý uvádza, že je to pozemok tvoriaci poľnohospodársky pôdny fond.
Pri definícii poľnohospodárskeho pôdneho fondu zákon č. 180/1995 odkazuje na zákon č. 307/1992 Zb.

o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý bol už medzičasom zrušený zákonom o ochrane
a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Podľa zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy sa
pojem poľnohospodársky pôdny fond nahrádza pojmom poľnohospodárska pôda. Poľnohospodárskou
pôdou je produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice,
vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. Zo zápisu v katastri nehnuteľností bolo zistené, že

vyporadúvaný pozemok má ako druh pozemku uvedené: trvalý trávny porast.
4. Dokazovaním bolo zistené, že časť vyporadúvaného pozemku sa nachádza v tesnej blízkosti
rekreačnej chaty súpisné č. XX vo vlastníctve K. L. M. a tvorí tak vo vzťahu k tejto chate svojim
charakterom priľahlý pozemok. Celá rovinatá trávnatá časť vyporadúvaného pozemku je zároveň
oplotená a reálne funkčne tvorí zázemie rekreačnej chaty súpisné č. XX. Brehové časti vyporadúvaného

pozemku sú zarastené drevinami, vzhľadom na svoj sklon, reálnu nemožnosť prístupu zo spodnej
časti brehu ako aj k tomu, že brehy priehrad sa kvôli erózii ani nevyužívajú ako pasienky, súd
nevidí ani skutočnú možnosť využitia tejto časti vyporadúvaného pozemku na účel uvedený v katastri
nehnuteľností. Vyporadúvaný pozemok sa zároveň nachádza v rekreačnej zóne, a to medzi rekreačnými
stavbami a zariadeniami nachádzajúci sa južne od neho a samotným brehom priehrady nachádzajúcim

sa severne od neho. Vzhľadom na takéto umiestnenie vyporadúvaného pozemku, uprostred zastavanej
rekreačnej zóny, ako aj vzhľadom na jeho poľnohospodárske účely absolútne nedostatočnú výmeru,
ani nie je do budúcna reálne možnosť takéhoto využitia. To, že pozemok nie je určený na zastavanie
je dôvodné aj tým, že sa nachádza na samotnej hornej hrane brehu priehrady, kde by mohlo pomerne
ľahko pri zaťažení dôjsť k nestabilite stavu. Hoci v zmysle územného plánu ide o pozemok v extraviláne

a podľa zápisu v katastri nehnuteľností ide o trvalé trávne porasty, zo zistení súdu priamo v teréne
vyplýva jednoznačné popretie druhu pozemku uvedeného v katastri nehnuteľností. Z rozhodovacej
praxi súdu je mu známe, že v jeho obvode je úplne bežné, že označenie druhu pozemku a to či ide
o pozemok v intraviláne alebo extraviláne nekorešponduje so skutočnosťou, a že celé ulice a novšie
častí obcí sa nachádzajú podľa zápisov v katastri nehnuteľnosti v extraviláne na ornej pôde alebo

trvalom trávnom poraste (viď katastrálna mapa). Súd má za to, že v tomto konaní si môže aj sám
vyhodnotiť predbežnú otázku správnosti zápisu v katastri nehnuteľností. Opačný výklad, t. j. nutnosť
počkať na právoplatné rozhodnutie správneho orgánu ohľadom druhu pozemku, by paralyzovalo celú
rozhodovaciu činnosť ohľadom nehnuteľností minimálne v obvode konajúceho súdu. To, že ani sám
žalobca nepovažuje vyporadúvaný pozemok za poľnohospodársky podľa súdu vyplýva aj z tvrdení

žalobcu uvedených v žalobe, kde sám žalobca uviedol, že je prevádzkovateľom susediaceho hotela
Goral a na vyporadúvanom pozemku by chcel rozšíriť svoje aktivity v rámci svojho podnikateľského
plánu. Z uvedených tvrdení možno dospieť k záveru, že žalobca má ďalšie podnikateľské aktivity v
oblasti cestovného ruchu a za týmto účelom chce nadobudnúť výlučné vlastníctvo k vyporadúvanému
pozemku. Žalobca žiadnym spôsobom netvrdil a nepreukázal, že by mal záujem na vyporadúvanom

pozemku vykonávať poľnohospodársku činnosť.
5. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje záväzné poradie jednotlivých spôsobov
vyporiadania a súd je viazaný touto hmotnoprávnou normou, a keďže dospel k záveru, že predmetný
pozemok je reálne deliteľný, musel aj v rámci procesného postupu konať tak, aby naplnil zmysel
a účel hmotnoprávnej normy a za tým účelom zabezpečil vypracovanie geometrického plánu, pričom

z procesného hľadiska nejde o dôkaz, nakoľko geometrický plán neprispieva k objasneniu skutkovej
stránky veci, ide o listinu zadováženú súdom za účelom vykonateľnosti tohto rozsudku. Z dokazovania
mal preukázané, že pozemok je deliteľný, a preto ho rozdelil geometrickým plánom č. 024/2025
a pri rozdeľovaní vychádzal z veľkosti spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov a abymali strany zabezpečený prístup k im vyčlenenej časti pôvodného pozemku. Žalobca bude mať
svoj prístup k novovytvorenému pozemku CKN parc. č. 214/2027 zabezpečený cez pozemok CKN
parc. č. 214/21, ktorého je žalobca výlučným vlastníkom, ako aj cez pozemok CKN parc. č. 214/2,

ktorého je žalobca podielovým spoluvlastníkom a ďalej cez pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu
alebo v jeho spoluvlastníctve (CKN parc. č. 214/51, 214/103, 214/130, 214/124, 214/95). Žalovaná
bude mať svoj prístup k novovytvorenému pozemku CKN parc. č. 214/18 zabezpečený cez pozemok
CKN parc. č. 214/2, ktorého je žalovaná podielová spoluvlastníčka a ďalej cez pozemky vo výlučnom
vlastníctve žalovanej (CKN parc. č. 214/225, 214/224, 214/13). Čo sa týka využiteľnosti pozemkov, tak

žalovanej pripadol strmší svah (severovýchodný výbežok), žalovaná s takýmto spôsobom súhlasila.
Žalobcovi pripadol severozápadný výbežok pozemku a má za to, že uvedené rozdelenie aj čo do
využiteľnosti, a to najmä rovinatej časti vyporadúvaného pozemku, zodpovedá princípu spravodlivosti
takéhoto rozdelenia.
6. Po právnej stránke vec posúdil v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 23 ods. 1, § 10
ods. 3 písm. a) zákona č. 180/1995 Z. z., § 2 ods. 1 zákona č. 307/1992 Zb., § 30 písm. a), § 29 ods. 5

a § 2 písm. b) zákona č. 220/2004 Z. z. a § 7 písm. b), § 70 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z. z.
7. Doplnil, že konanie žalobcu sa zároveň javilo aj ako možná snaha o konanie voči dobrým mravom,
keď chcel ako menšinový vlastník nadobudnúť celý pozemok, čím by mohol vlastníkovi rekreačnej chaty
súpisné č. XX výrazne sťažiť prístup k brehom Oravskej priehrady, ako aj tým, že hranica pozemkov
by prechádzala v bezprostrednej blízkosti rekreačnej chaty súpisné č. XX a tým by obmedzovala jej

využiteľnosť. Žalobca by takto zároveň získal voči K. M. vyjednávaciu pozíciu, ktorá by mohla výrazne
zasiahnuť do hodnoty nehnuteľnosti K. M., ako aj do ochoty/neochoty K. M. odpredať žalobcovi západnú
časť pozemku CKN parc. č. 215/1. Zároveň nevzhliadol žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré
by nemohol byť vyporadúvaný pozemok vyporiadaný. Skutočnosť, že K. L. M. vlastní na susednom
pozemku CKN parc. č. 215/1 rekreačnú chatu súpisné č. XX, nevytvára takúto okolnosť. K. L. M. mal od

doby, kedy nadobudol uvedený pozemok a rekreačnú chatu (rok 1997), dostatok časového priestoru,
aby si svoje vlastnícke a užívacie vzťahy so žalovanou vysporiadal.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a uviedol, že hoci
ide o konanie, kde obe strany môžu byť v pozícii žalobcu, ako aj žalovaného a spôsob usporiadania

vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, mal za to, že bolo vzhľadom na návrhy
strán sporu možné určiť, že úspešnou stranou v konaní bola žalovaná, ktorá po väčšinu času
navrhovala spôsob vyporiadania totožný s konečným rozhodnutím súdu. Naopak, žalobca sa ako
menšinový spoluvlastník snažil stať výlučným vlastníkom celého pozemku a jeho konanie nereflektovalo
na opakovane vyslovovaný predbežný názor súdu a malo náznaky konania voči dobrým mravom.

Z uvedených dôvodov priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
9. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v
§ 365 ods. 1 písm. f), h), b) a e) CSP. Namietal, že pozemok, ktorý je predmetom vyporiadania,
je poľnohospodársky pozemok a spĺňa definíciu poľnohospodárskeho pozemku v zmysle zákona
č. 180/1995 Z. z., ktorý odkazuje pri tejto definícii, že poľnohospodárskymi pozemkami sú všetky

pozemky patriace do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona
nemôže na základe rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva vzniknúť pozemok menší ako
3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok. Predmetný pozemok sa nachádza v extraviláne mesta
E. a v spise sa nachádza aj územnoplánovacia informácia, ktorá hovorí o tom, že tento pozemok nie je
určený na zastavanie. Nepochybne teda podľa citovaného § platí, že pozemok nie je deliteľný. Nie je

možné pripustiť voľný výklad zákonov, ktorý je priamo v rozpore so striktnou dikciou zákona. Preto podľa
názoru žalobcu nie je iná možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva, len prikázať pozemok do
vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov. Iné rozhodnutie by znamenalo poškodenie verejného záujmu
o ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, čím by bol porušený § 1 zákona č. 220/2004 Z. z.
Súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pozemku, ktorý sa nedá deliť, musí zohľadniť, ktorý

zo spoluvlastníkov má najlepšie predpoklady na ich obhospodarovaní. Ak reálne bude zohľadňovať
to hľadisko, tak vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vlastní v okolí predmetného pozemku viacero
nehnuteľností, o ktoré sa riadne stará a tiež na skutočnosť, že žalovaný je subjekt, ktorý reálne
vykonáva právnu správu nehnuteľností štátu, a nie faktickú správu týchto nehnuteľností, tak súd musí
prikázať predmetnú nehnuteľnosť za náhradu do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobca v žalobe

navrhol vyplatenie finančnej náhrady vo výške 13 620,- EUR, t. j. 20,- EUR za m2. Súd vyhodnotil
potvrdenie mesta E. o tom, že pozemok sa nachádza v extraviláne a v územnom pláne mesta E. nie je
zaradený na účely výstavby za nedôveryhodné a popreté a prihliadal len na zistenia, ktoré nadobudol
sám obhliadkou. Súd bez vykonania akéhokoľvek protidôkazu či aktivity strán sporu toto potvrdeniesvojvoľne poprel a nahradil ho vlastnými subjektívnymi závermi získanými z miestneho zisťovania.
Súd si nemôže svojvoľne určiť, ktoré oficiálne stanoviská bude rešpektovať a ktoré nie. Nemožno
akceptovať názor, že je oprávnený sám si vyhodnotiť predbežnú otázku správnosti zápisu v katastri

nehnuteľností, keď si nemôže prispôsobovať kompetencie nad svoj rámec s odôvodnením, že iným
(príslušným) orgánom by to trvalo dlhšie. Súd nie je oprávnený obísť zákonný rámec len preto, že
by čakanie na rozhodnutie iného orgánu mohlo predĺžiť konanie. Zákonnosť rozhodnutia nemôže byť
nadradená jeho rýchlosti. Tento svojvoľný postup súdu je v priamom rozpore so zákonom, pretože
posúdenie a prípadná zmena druhu pozemku nepatrí do právomoci súdu, ale je výlučne v kompetencii

príslušného správneho orgánu podľa katastrálneho zákona. Pokiaľ má súd pochybnosti o správnosti
zápisu, mohol si vo veci vyžiadať odborné stanovisko kompetentnej osoby, nemohol však svojvoľne
nahradiť činnosť správneho orgánu alebo odborníka a sám si bez ďalšieho odpovedať na odbornú
predbežnú otázku. Postup súdu tým prekračuje rámec voľnej úvahy súdu pri rozhodovaní. Ignoroval údaj
o druhu pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností, čím porušil zásadu, že údaje zapísané v katastri
sa považujú za správne, pokiaľ sa nepreukáže opak, zákonným spôsobom. Postup súdu obchádza

zákon a vnáša do vlastníckych vzťahov právnu neistotu, keďže vzniká rozpor medzi rozhodnutím
súdu a zápisom v katastri. Za preukázanie opaku v zmysle § 70 katastrálneho zákona nemožno
považovať výlučne osobnú obhliadku súdom bez ďalšieho potvrdenia tohto pozorovania odborníkom,
resp.správnymorgánom.Akjepozemokpodľakatastranehnuteľnostíevidovanýakopoľnohospodárska
pôda, platí naň zákonný zákaz drobenie. Rozhodnutím o reálnom rozdelení takéhoto pozemku bez

predchádzajúcej zmeny jeho druhu a bez splnenia zákonných podmienok, ktoré v určitých prípadoch
drobenie pripúšťajú, došlo k obchádzaniu zákona. Napadnutý rozsudok popiera princíp právnej istoty
a javí sa ako svojvôľa súdu. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že pri rozhodovaní o rozdelení pozemku
prihliadal na faktické užívanie jeho častí K. L. M., ktorý je vlastníkom priľahlej rekreačnej chaty. Táto
osoba nie je stranou sporu, nemá k pozemku žiadne vecné právo, ani právny titulu oprávňujúci ju na

jeho užívanie. Súd nesmie vo svojom rozhodnutí prihliadať na práva alebo záujmy tretích osôb, ktoré nie
sú stranami sporu a už vôbec im fakticky prikazovať vlastnícke výhody na úkor strany sporu. Takýmto
postupom neprimerane chránil záujmy tretej osoby, ktorá nebola v procesnom postavení žalobcu,
ani žalovaného. Na potvrdenie týchto tvrdení poukazuje na to, že pri osobnej obhliadke pozemku
28.11.2024 sa p. M., vlastník susedného pozemku, privítal so sudcom podaním ruku a v priebehu

obhliadky bolo jednoznačné prikláňanie sa sudcu k tretej strane – neúčastníka konania p. M.. Uvedené
vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Ohradzuje sa voči tomu, že by jeho konanie malo byť
ako snaha o konanie voči dobrým mravom. Ako bolo uvedené v žalobe, žalobca je prevádzkovateľom
susediaceho hotela Goral a takto by chcel rozšíriť svoje aktivity v rámci svojho podnikateľského plánu.
Pokiaľ ide o nárok na náhradu konania, v priebehu konania vyplynulo, že obidve strany sporu mali

záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a preto nie je dôvod na to, aby to bol
žalobca, ktorý by mal znášať trovy konania, ktoré vznikli žalovanému. Rovnako nemôže znášať trovy
konania štátu za vypracovanie geometrického plánu, ktorého vypracovanie žalobca neinicioval, pretože
o jeho vypracovaní rozhodol súd z vlastnej iniciatívy. Rovnako súd postupoval procesne neprávne, keď
pred vydaním napadnutého rozsudku nedoručil stranám sporu geometrický plán na vyjadrenie. Takýto

postup je neudržateľný. Geometrický plán dal prítomným stranám sporu (právnemu zástupcovi žalobcu
a žalovanému) k nahliadnutiu na pojednávaní 24.04.2025, kedy zároveň došlo aj k vyhláseniu rozsudku.
Súd ďalej neakceptoval žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania vytýčeného na
deň 24.04.2025 z dôvodu práceneschopnosti žalobcu. Ďalej súd nevyhovel návrhu právneho zástupcu
žalobcu prednesom na pojednávaní 24.04.2025 na vykonanie výsluchu žalobcu, aby sa vyjadril k návrhu

rozdelenia pozemku podľa geometrického plánu, nakoľko nemal možnosť sa v priebehu konania k tejto
otázke vyjadriť. Procesný postup súdu bol tak nesprávny. Žalobca zásadne nesúhlasí s názorom súdu
o tom, že geometrický plán nie je potrebné stranám sporu doručovať a že je len podkladom pre kataster.
Súd z vlastnej iniciatívy zabezpečuje vypracovanie geometrického plánu, ktorý bol rozhodujúci pre
skutkové závery o rozdelení pozemku a tento nebol žalobcovi ani jeho právnemu zástupcovi doručený

pred pojednávaním a nebola mu poskytnutá primeraná lehota na jeho vyjadrenie sa k obsahu. Týmto
konaním bola porušená zásada kontradiktórnosti. Vzhľadom na zásadnú novotu geometrického plánu
a fakt, že žalobca nebol predtým oboznámený s jeho obsahom a návrhom rozdelenia pozemku, boli
však jeho osobná prítomnosť a vyjadrenie kľúčovými. Právny zástupca žalobcu zároveň na pojednávaní
požiadal o výsluch žalobcu, aby sa mohol k návrhu vyjadriť, tejto žiadosti ale súd nevyhovel a takto

odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a zasiahol do jeho vlastníckeho práva. Právny zástupca
žalobcu sa nemal možnosť na pojednávaní vyjadriť za žalobcu k návrhu rozdelenia pozemku na
základe geometrického plánu a vyjadriť tak za neho súhlas, resp. nesúhlas s takýmto rozdelením.
Všetky tieto skutočnosti právny zástupca žalobcu na pojednávaní namietal. Okrajovo uvádza, že predpojednávaním 24.04.2025 súd právnemu zástupcovi žalobcu doručil na vedomie podanie žalovaného
zo dňa 24.04.2025, ktoré bolo súdu doručené o 07.45 hod. toho dňa. Súd teda žalobcovi doručil
podanie žalovaného, no geometrický plán, ktorým súd disponoval dlhšie a ktorý bol pre jeho rozhodnutie

významným, stranám sporu vopred doručený nebol. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že zruší
podielové spoluvlastníctvo strán konania a vyporiadavaný pozemok prikáže do výlučného vlastníctva
žalobcu s tým, že žalobcu zaviaže zaplatiť žalovanému sumu 13 620,- EUR a stranám sporu nárok
na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní neprizná a štátu nárok na
náhradu trov konania neprizná, eventuálne napadnutý rozsudok zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.
10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

11. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie

v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
12. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia
všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod
porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa
účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

13. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Pod pojmom nesprávny procesný postup súdu je potrebné rozumieť
taký postup súdu v konaní, ktorý je v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, pokiaľ sa tento nesprávny postup následne prejavil v nesprávnom rozhodnutí súdu

tak, že súd nesprávny postup vyhodnotí ako porušenie práva na spravodlivý proces.
14. Právo sporových strán na doručenie dôkazov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý
proces. Nedoručenie geometrického plánu vypracovaného na podnet súdu prvej inštancie, ktorý tvoril
podstatnú časť pre rozhodnutie sporovým stranám je možné považovať za porušenie práva na
spravodlivý proces. Na vypracovanie geometrického plánu sú potrebné odborné znalosti, z ktorého

dôvodu bol na jeho vypracovanie oslovený geodet, a preto v zmysle § 208 ods. 2 CSP bolo povinnosťou
súdu tento doručiť stranám na vyjadrenie, ktoré môžu k nemu vyjadriť svoje stanovisko. Hoci súd prvej
inštancie uviedol, že sa jedná iba o podklad k rozsudku, aby bol tento vykonateľný a zapísateľný, je nutné
zdôrazniť, že geometrický plán bol rozhodujúci pre závery o rozdelení pozemku, a preto obe sporové
strany mali mať možnosť a právo vyjadriť sa k jeho obsahu a spôsobu rozdelenia spornej nehnuteľnosti.

15. Keďže v danej veci geometrický plán nebol stranám doručený, bol iba oboznámený na pojednávaní,
na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku, nemali možnosť sa k nemu vyjadriť, treba konštatovať, že
v tejto súvislosti nebolo možné konanie pred súdom prvej inštancie považovať za spravodlivé. Preto
odvolací súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu základného práva odvolateľa na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a slobôd (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 335/06), v dôsledku čoho
bola odvolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.
16. Žalobca v odvolaní namietal, že pri osobnej obhliadke pozemku dňa 28.11.2024 sa p. M., vlastník
susedného pozemku, privítal so sudcom podaním ruky a v priebehu obhliadky bolo jednoznačné
prikláňanie sa sudcu k tretej strane – neúčastníka konania p. M., čo vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti

sudcu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého
námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do 7 dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre
ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti sa neprihliada; v tomto prípade sa
vec nadriadenému súdu nepredkladá. Žalobca tvrdí, že k týmto dôvodom malo dôjsť pri obhliadke na
mieste samom dňa 28.11.2024, námietku zaujatosti nevzniesol a dôvody zaujatosti sudcu uvádzal až

v podanom odvolaní zo dňa 17.06.2025, teda po zákonom stanovenej 7-dňovej lehote. Preto odvolací
súd na uvedené neprihliada.
17. Podstatnou odvolacou námietkou žalobcu bolo, že predmetný pozemok, ktorého sa malo dotýkať
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, je poľnohospodársky pozemok, ktorý v zmysleust. § 23 zákona č. 180/1995 Z. z. je nedeliteľný, nakoľko jeho celková výmera je 1 082 m2 a v zmysle
tohto ustanovenia nie je poľnohospodársky pozemok možné deliť tak, aby jeho výmera bola menšia ako
3 000 m2.

18. Je pravdou, že podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon) sú údaje katastra
uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Musí však byť zabezpečená účinná ochrana
poľnohospodárskeho pôdneho fondu v zmysle čl. 44 ods. 4, 5 Ústavy SR a zachovaný charakter
nehnuteľnosti ako poľnohospodárskej pôdy,

19. Súd prvej inštancie pri ohliadke zistil, že časť sporného pozemku je oplotená, na niektorých častiach
oplotenie je zničené, je udržiavaný, nachádza sa na ňom postavený altánok, avšak nemal preukázané,
že uvedené bolo vykonané v súlade so zákonom a v ktorom období. V prípade, ak nebola rešpektovaná
právna úprava na ochranu poľnohospodárskej pôdy v zmysle § 17 zákona č. 220/2004 Z. z., ktorú je
nutné dodržiavať pri zmene poľnohospodárskeho pozemku na iný druh pozemku (na odňatie pozemku
z poľnohospodárskeho pôdneho fondu) a bola porušená aj právna úprava ohľadom povoľovania stavieb

v zmysle zákona č. 50/1976 Zb., a napriek tomu sa zrealizoval stavebný zámer, pozemok nestratil status
poľnohospodárskej pôdy. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k platnej zmene predmetného pozemku na
iný druh pozemku, pričom je nutné zdôrazniť, že zákon pri definovaní stavebného pozemku vychádza
z premisy, že pozemok bol stavbou zastavaný v súlade s právnymi predpismi (na základe stavebného
povolenia, so súhlasom vlastníka pozemku, ak ním nie je stavebník) a len vtedy možno uvažovať

o stavebnom pozemku. Podľa zistenia súdu prvej inštancie na obhliadke, predmetné stavby, ktoré sa
majú nachádzať na uvedenom pozemku, majú byť vo vlastníctve tretej osoby K. M. na cudzom pozemku
a oprávnenosť a legálnosť týchto stavieb nebola v konaní preukázaná. Navyše, vlastník uvádzaných
stavieb nie je sporovou stranou v tomto konaní a nemá žiaden právny vzťah k vyporiadavanému
pozemku. Rovnako z potvrdenia mesta E. vyplýva, že predmetný pozemok sa nachádza v extraviláne,

v regulovanom prostredí, kde nie povolená zástavba. Podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané,
že by sa na daný prípad vzťahovala niektorá z výnimiek zo zákazu drobenia v zmysle § 23 zákona
č. 180/1995 Z. z. Za zásadné a rozhodujúce pre právne posúdenie veci je skutočnosť, že vyporadúvaný
pozemok je v katastri nehnuteľností zapísaný v celej výmere 1 082 m2 ako trvalý trávny porast, ktorý sa
nachádza mimo zastavaného územia obce a zároveň príslušným orgánom ochrany poľnohospodárskej

pôdy nedošlo k vydaniu rozhodnutia o vyňatí poľnohospodárskej pôdy z pôdneho fondu v zmysle § 17
ods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z.
20. Taktiež je nutné prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
prihliadať na záujmy tretej osoby, ktorá nie je stranou sporu, a to na úkor podielového spoluvlastníka
vyporadúvaného pozemku.

21. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie vyhodnotil potvrdenie mesta E. o tom, že
pozemok sa nachádza v extraviláne a v územnom pláne mesta E. nie je zaradený na účely výstavby
za nedôveryhodné a popreté, je neopodstatnené. V bode 9. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd
prvej inštancie konštatoval, že mesto Trstená opakovane uvádzalo, že stavby boli vybudované v r. 1956,
ktoré tvrdenie bolo založené na čestnom prehlásení L. L. M. (správne malo byť K. L. M., poznámka

odvolacieho súdu), avšak obhliadkou na mieste samom tieto skutočnosti vo vzťahu k stavbám ako aj ich
veku neboli preukázané, a preto v tejto časti považoval potvrdenie mesta za popreté a nedôveryhodné.
Nie aj v časti, v ktorej mesto uvádzalo, že sa jedná o pozemok v extraviláne, v regulovanom priestore,
ktorý nie je určený na zastavanie.
22. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade

dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú

náhradu. V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré
skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva.
Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikáže, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani
účelné využite veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje
variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto ponecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude

vecprikázaná,záležívždynaúvahesúdu.Súdpretomusíriadneodôvodniť,zakéhodôvodujekritérium,
ktoré použil v danom prípade, rozhodujúce.
23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na nové konanie a rozhodnutie s tým, že napraví svoje procesné pochybenie a doručí sporovýmstranám všetky listinné dôkazy rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci a takisto sa vysporiada s otázkou
možnosti drobenia sporného pozemku vzhľadom na charakter a druh daného pozemku evidovaného
v katastri nehnuteľností a vyjadrením mesta E., že predmetný pozemok sa nachádza v extraviláne a je

v regulovanom prostredí, na ktorom nebude povolená zástavba. Nové rozhodnutie riadne odôvodní a pri
rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zohľadní správanie spoluvlastníkov,
ktorý zo spoluvlastníkov zabezpečoval správu, zveľaďovanie a vykonávanie investícií do nehnuteľnosti,
kto ho udržiaval a opravoval, ktorý spoluvlastník má na ďalšom užívaní veci naliehavejší záujem a ktorý
spoluvlastník dokáže najlepšie zabezpečiť riadne ďalšie využívanie spoločnej veci a podobne. Svoje

rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby obsahová (materiálna) náplň jeho rozhodnutia založila nielen jeho
zrozumiteľnosť, ale aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku musí vyplýva
vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej.
24. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)