Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 16C/54/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124206057
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jažembovský

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124206057.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom Mgr. Martinom Jažembovským v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom A. XXX, XXX XX A., právne zastúpenej JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom
Moyzesova ul. 34, Čadca, proti žalovanej: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, F., právne
zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A,
Čadca, IČO: 36 866 849, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobkyni p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam

evidovaným na LV č. XXXX, k rodinnému domu č. s. XXX – k bytu č. 1 na 1. poschodí a k bytu
č. 2 na 2. poschodí v rodinnom dome č. s. XXX stojaceho na parcele CKN XXXX, vchod (číslo)
XXX, a k spoluvlastníckym podielom 9454/20793 a 11339/20793 priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu č. s. XXX, na príslušenstve, v kat. území G., a jeho vyporiadania
prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá bude povinná vyplatiť žalobkyňu
za jej spoluvlastnícky podiel sumou určenou na základe znaleckého posudku vyhotoveného súdom
ustanoveným znalcom.

2. Uviedla, že podľa výpisu z LV č. XXXX je výlučnou vlastníčkou pod B 2 bytu č. 2 na 2. poschodí v
rodinnom dome č. s. XXX stojaceho na parcele CKN XXXX, vchod (číslo) XXX, a spoluvlastníckeho
podielu 11339/20793 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve.
Žalobkyňa nie je vlastníčkou parcely CKN XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 457 m2
zapísanej na LV č. XXX v kat. území G., vlastníčkou tejto parcely je žalovaná (dôkaz: výpisy z LV č. XXXX
a LV č. XXX, kat. územie G.). Žalovaná je podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX výlučnou vlastníčkou
pod B 1 bytu č. 1 na 1. poschodí v rodinnom dome č. s. XXX stojaceho na parcele CKN XXXX, vchod

(číslo) XXX a spoluvlastníckeho podielu 9454/20793 priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a na príslušenstve (dôkaz: výpis z LV č. XXXX, kat. územie G.). Žalobkyňa
prostredníctvom Advokátskej kancelárie JUDr. Antona Kupša v Čadci vyzvala listom zo dňa 14.12.2023
žalovanú na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV
č. XXXX v kat. území G.. K dohode medzi účastníkmi konania nedošlo, dlhodobo medzi nimi pretrvávajú
nezhody a na výzvu žalobkyne žalovaná reagovala tak, že spochybňuje skutočnosť, že byt na 2.
poschodí nemá samostatný vchod a v tomto byte je nutná rekonštrukcia interiéru. Táto skutočnosť

uvádzaná žalovanou nie je pravdivá, pretože po prevode podielu v rodinnom dome žalobkyňa vykonala
veľmi rozsiahlu rekonštrukciu celého podkrovia, v ktorom je vybudovaná úplne nová bytová jednotka,
ktorá si po dlhú dobu nebude vyžadovať žiadne rekonštrukčné práce. Aj keď žalovanej táto rekonštrukcia
je známa, žalovaná tieto skutočnosti neberie do úvahy. Žalobkyňa pre účely podania žaloby o zrušeniea vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nedala vypracovať znalecký posudok za účelom určenia
hodnoty predmetu sporu, pretože má obmedzený prístup do rodinného domu č. s. 300, a navrhuje,
aby bol vypracovaný znalecký posudok prostredníctvom súdom ustanoveného znalca. Žalobkyňa nemá

záujem zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanou a z tohto dôvodu chce, aby súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo výplatou spoluvlastníckeho podielu žalobkyni na základe hodnoty v zmysle
súdom ustanoveného znalca (dôkaz: výsluch účastníkov, výzva žalovanej zo dňa 14.12.2023).
3. Na výzvu súdu v zmysle § 138 CSP, keďže každá zo sporových strán má v zmysle žalobných tvrdení
aj zápisov v katastri nehnuteľností má svoj byt vo výlučnom vlastníctve, žalobkyňa uviedla, že na žalobe

trvá. Pri zápise na list vlastníctva došlo k chybe v zápise a tento je nesprávny. Nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom žaloby, sa nachádzajú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej, nakoľko sa
jedna o rodinný dom, ktorý má síce samostatné bytové jednotky, ale stále sa jedná o jeden rodinný dom,
a nie o bytový dom (dôkaz: fotografie exteriéru). Na LV č. XXXX v kat. úz. G. je zapísaný rodinný dom
č. 300, čo v zmysle § 43b ods.3 zákona č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) znamená, že sa nejedna o bytový priestor, nakoľko tento rodinný dom je rozdelený

na 2 samostatné bytové jednotky, ale nachádzajúce sa v 1 rodinnom dome, čo však kataster pri zápise
nesprávne vyhodnotil a zapísal to na list vlastníctva ako 2 samostatné byty a k ďalšej časti zriadil na list
vlastníctva zápis k spoločným častiam a spoločným zariadeniam, čo je však nesprávne. Okresný úrad,
odbor katastrálny, mal správne zapísať na list vlastníctva tak žalobkyňu, ako aj žalovanú, nie v podiele
1/1 ku každému bytu, ale v podiele 1/2 k celej nehnuteľnosti. Z tohto zápisu v časti „A“ je zrejmé, že

nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX je rodinný dom. Žalobkyňa uviedla, že nevie, akým nedopatrením
okresný úrad, odbor katastrálny, v časti „B“ uviedol zápis zodpovedajúci zápisu bytu a nie zápisu
rodinného domu. To, čo sa rozumie pod pojmom bytový dom a rodinný dom, upravuje aj vyhláška č.
532/2002 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na

stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, a to konkrétne § 43 - § 45.
Aj z týchto ustanovení je zrejmé, že v tomto prípade sa nejedná o bytový dom, ale o rodinný dom v
podielovom spoluvlastníctve. Rozhodne sa nejedná o byt v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov. Nakoľko žalovaná bráni riadnemu užívaniu rodinného domu, v ktorom je
podielovou spoluvlastníčkou spolu so žalobkyňou, tak žalobkyňa nemala inú možnosť, než sa domáhať

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Nesprávny zápis na LV nemôže brániť tomu, aby
sa žalobkyňa domáhala ochrany svojich práv v zmysle Obč. zák. na súde.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe s touto nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. Výzvu
žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva považovala za bezpredmetnú,

nakoľko z predloženého LV č. XXXX, k.ú. G., je zrejmé, že žalovaná a žalobkyňa nie sú podielovými
spoluvlastníčkami žiadnej nehnuteľnosti. V rodinnom dome č. XXX zapísanom na predmetnom liste
vlastníctva vlastní žalovaná svoj byt č. 1 na 1. poschodí a žalobkyňa vlastní svoj byt č. 2 na 2. poschodí.
Je teda zrejmé, že v danom prípade sa nejedná o podielové spoluvlastníctvo, ale o výlučné vlastnícke
právo k dvom samostatným bytom. Tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe ohľadom údajných nezhôd či

rekonštrukcie sú vzhľadom na uvedené bezpredmetné. Žalovaná svoj byt č. 1 na 1. poschodí rodinného
domu čs. XXX H. G. nadobudla darovacou zmluvou od svojich rodičov C. I. a J. I., ktorí sami obývajú
predmetný byt č. 1. Žalovaná býva v F. H. K. E.. Ako vyplýva z LV č. XXXX, k.ú. G., na byte žalovanej
(byt č. 1 na 1. poschodí) je zriadené vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania bytu,
podiel na spoloč. čas. a zar. domu: 9454/20793, v prospech: J. I., A. I., nar. X.XX.XXXX a C. I., A. L.

nar. XX.X.XXXX, podľa zmluvy č. V 3690/2023 zo dňa 22.9.2023 - 280/2023 (Dôkaz: darovacia zmluva
so zriadením vecného bremena č. V 3690/2023 zo dňa 22.9.2023 - 280/2023). Žalobkyňa nadobudla
svoj byt č. 2. na 2. poschodí rodinného domu čs. 300 na G. od rodičov strán kúpnou zmluvou V
1850/16 zo dňa 3.6.2016- 275/16 (Dôkaz: kúpna zmluva V 1850/16 zo dňa 3.6.2016- 275/16). Nakoľko
žiadne podielové spoluvlastníctvo neexistuje, vykonanie dôkazu znaleckým posudkom je nadbytočné

a nehospodárne. Žalobkyňa v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žiada,
aby ju žalovaná vyplatila v sume podľa znaleckého posudku. Žalovaná však nemá k dispozícii žiadne
úspory ani iné finančné prostriedky, z ktorých by bola schopná žalobkyni čokoľvek hradiť. Dokonca nemá
ani žiaden bankový účet. V prípade, že by existovalo podielové spoluvlastníctvo strán (čo žalovaná
popiera) a mala by vyplatiť žalobkyňu, nemá na danú výplatu dostatok finančných prostriedkov. V

prípade, že o nehnuteľnosť v spoluvlastníctve by nemala záujem ani žalobkyňa, resp. že by táto
nemala finančné prostriedky na výplatu žalovanej, rozdelenie by nebolo možné a nebol by vzhľadom na
existenciu vecného bremena možný ani predaj nehnuteľnosti, žiada, aby súd prihliadal na dôvody hodné
osobitného zreteľa (nedostatok finančných prostriedkov žalovanej a žalobkyne, nepriaznivý zdravotnýstav žalovanej, nepriaznivý zdravotný stav ich rodičov bývajúcich v byte žalovanej a ich nízke dôchodky)
a žalobu z tohto dôvodu zamietol.
5. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobkyne, že by pri zápise na list vlastníctva došlo k chybe a že by tento

zápis bol nesprávny. Žalobkyňa k tomuto okamihu nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali
chybnosť zápisu v katastri nehnuteľností. Dva byty (jeden patriaci žalovanej a jeden žalobkyni) boli do
katastra nehnuteľností zapísané na podklade “Návrhu na zápis dvoch bytových jednotiek v dome č. s.
XXX v kat. území G., v ktorom dome sú na základe potvrdenia Mestského úradu v Čadci dve bytové
jednotky” z 20.4.2016 (Dôkaz: Návrh na zápis dvoch bytových jednotiek v dome č.s. XXX v kat. území

G., v ktorom dome sú na základe potvrdenia Mestského úradu v Čadci dve bytové jednotky z 20.4.2016).
Zo samotnej kúpnej zmluvy V 1850/16 zo dňa 3.6.2016, ktorou žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k
jej bytu, vyplýva, že žalobkyňa nenadobúda spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu č. XXX H. G., ale
nadobúda samostatný byt č. 2. na 2. poschodí v rodinnom dome č. XXX. na G.. Fotografie predložené
žalobkyňou k podaniu z 25.7.2024 sú irelevantné a nepreukazujú žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv
na rozhodnutie v danej právnej veci.

6. Žalobkyňa v replike označila vyjadrenia žalovanej za špekulatívne a nepravdivé s cieľom zavádzať
súd a nemožno v žiadnom prípade s nimi súhlasiť. Tvrdenie žalovanej, že rodinný dom č. sup. 300, ktorý
je predmetom sporu, bol stavaný ako „bytový dom“, je nepravdivé a zavádzajúce, nakoľko tento rodinný
dom bol postavený dávno predtým, ako právni predchodcovia strán sporu podali návrh na zápis dvoch

bytových jednotiek v roku 2016. Tento dom bol v minulosti postavený ako štandardný rodinný dom s
prízemím a 1. nadzemným podlažím a staval ho starý otec strán konania. Bol aj užívaný ako štandardný
rodinný dom bez toho, aby v ňom boli vytvorené 2 samostatné bytové jednotky; tie boli vytvorené až
neskôr, približne okolo roku 2010. Starý otec strán sporu tento rodinný dom v minulosti previedol otcovi
strán J. I. a žalobkyňa s manželom približne 7-5 rokov (2009-2011) pred tým, ako uzatvorili kúpnu zmluvu

z roku 2016, rozhodli, že si opravia celé 1. nadzemné podlažie (správne 2. nadzemné podlažie; pozn.
súdu), nakoľko prízemie užívali od nasťahovania rodičia strán. Do týchto rokov, približne 2010, sa dom
užíval ako štandardný rodinný dom. Až rekonštrukciou, ktorú začala žalobkyňa spolu s jej manželom,
sa v tomto rodinnom dome vytvorili 2 samostatné bytové jednotky, pričom od nasťahovania prízemie
tohto rodinného domu užívali rodičia strán a 2. nadzemné podlažie si na samostatnú bytovú jednotku

prerobila až žalobkyňa s manželom. Žalobkyňa s manželom sa teda rozhodli, že si prerobia celé 2.
nadzemné podlažie, vymenili rozvody, kúrenie, dali nové okná, celú novú strechu a všetky potrebné
stavebné úpravy, aby si nadzemné podlažie prerobili tak, aby bolo užívateľné a vyhovovalo to žalobkyni
a jej manželovi. Do dnešného dňa žalobkyňa spláca úver za túto rekonštrukciu. Žalobkyňa a žalovaná
majú spoločný vchod a spoločnú vstupnú chodbu, z ktorej sa potom dá ísť na prízemie a rovnako tak

aj 2. nadzemné podlažie, ktoré zrekonštruovala žalobkyňa. Po rekonštrukcii, ktorú vykonala žalobkyňa
spolu s jej manželom a jeho rodinnými príslušníkmi, došlo medzi žalobkyňou a jej rodičmi k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy na toto 2. nadzemné podlažie, ktoré ona sama už užívala, čo je konštatované aj v
článku VI., bod 6.2. Navyše v tejto kúpnej zmluve je uvedené, že žalobkyňa nadobúda aj podiel 1 na
pozemkoch nachádzajúcich sa pri tomto rodinnom dome, avšak k tomuto zápisu nedošlo, nakoľko keď

študujeme list vlastníctva č. XXX, kat. úz. G., na ktorom sú tieto parcely zapísané, tak tam je ako výlučná
vlastníčka uvedená práve žalovaná. Žalobkyňa preto nemá žiadny podiel na parcelách pod domom,
na záhrade, a žalovaná a ich spoloční rodičia žalobkyni znemožňujú vstup do domu. Spočiatku bolo
spolužitieharmonické,avšakpostupomčasuzačalorodičomstránkonaniavšetkovadiť,začaližalobkyni
a jej manželovi robiť rôzne naschvály, neustále vyvolávali hádky a žalobkyni a jej manželovi nič na

dome nedovolili opraviť, zrekonštruovať, upraviť, s ničím nesúhlasili. V roku 2020 vyeskaloval konflikt
medzi rodičmi a žalobkyňou a jej manželom až k tomu, že ich rodičia strán sporu z toho domu vyhodili,
nedovolili im do domu vstupovať, nakoľko nemajú podiel na pozemku, cez ktorý vedie prístupová cesta
k domu a rovnako tak aj znemožňovali vstup cez spoločný vstup, čo vyústilo do toho, že žalobkyňa a
jej manžel si museli nájsť nové bývanie, odsťahovať sa. Teda celé jeho 2. nadzemné podlažie, ktoré

si žalobkyňa spolu s manželom zrekonštruovali, opustili a ono zostalo chátrať, pričom žalobkyňa stále
splácatútorekonštrukciu,alenemôženehnuteľnosťužívať.Ajsamotnážalobkyňamázlýzdravotnýstav,
rovnako ako to tvrdí žalovaná, ale to nie je relevantné pre toto konanie. Žalobkyňa dodala, že naďalej
trvá na ustanovení znalca, ktorý vyhotoví znalecký posudok, ktorým určí, či sa jedná o rodinný dom alebo
o bytový dom (aby sa ustálilo, či sa jedná o podielové spoluvlastníctvo), ako aj určí celkovú hodnotu

nehnuteľnosti, nakoľko otec žalobkyne je konfliktný a bráni vstupu do domu, preto žalobkyňa nemohla
zabezpečiť súkromný znalecký posudok. Aj naďalej trvá na tom, že žalobkyňa a žalovaná sa nachádzajú
v podielovom spoluvlastníctve k predmetu sporu, nakoľko rodinný dom bol postavený ako rodinná dom,
nie ako samostatné bytové jednotky, resp. ako bytový dom, a teda nemohlo vzniknúť ideálne výlučnévlastníctvo k jednotlivým bytovým jednotkám, nakoľko takéto rozdelenie domu odporuje zákonu, nakoľko
dom sa nikdy nedelí horizontálne, ale vertikálne.

7. Žalovaná v duplike uviedla, že žalobkyňa sama v replike potvrdila, že strany nie sú podielovými
spoluvlastníčkami žiadnej nehnuteľnosti. V predmetnom rodinnom dome vlastní žalovaná svoj byt č. 1
na 1. poschodí a žalobkyňa vlastní svoj byt č. 2 na 2. poschodí. Je teda zrejmé, že v danom prípade
sa nejedná o podielové spoluvlastníctvo, ale o výlučné vlastnícke právo k dvom samostatným bytom.
Je pravdou, že žalobkyňa .nemá žiadny podiel na parcelách pod domom, na záhrade, pričom tieto

patria žalovanej. Nie je však pravda, že by žalobkyni ktokoľvek zamedzoval prístup k jej bytu č. 2
na 2. poschodí, čo v predložených čestných prehláseniach potvrdili i J. I. a C. I. obývajúci byt č. 1
na 1. poschodí. Žalobkyňa nikdy nebola vyhodená z jej bytu a nikdy jej nebol zamedzený prístup do
tejto nehnuteľnosti. Žalobkyňa nadobudla svoj byt od rodičov strán kúpnou zmluvou V 1850/16 zo dňa
3.6.2016- 275/16 (Dôkaz: kúpna zmluva V 1850/16 zo dňa 3.6.2016- 275/16 predložená do súdneho
spisu). Predmetnú kúpnu zmluvu si dala žalobkyňa vypracovať sama, pričom si bola nepochybne

vedomá, že nadobúda samostatný byt č.2 a nie spoluvlastnícky podiel 1 na rodinnom dome. Je pravdou,
že žalobkyňa a jej manžel užívali svoje vlastné poschodie, avšak rodičia strán nemali žiaden dosah
na práce, ktorými by si chceli ešte niečo opraviť alebo prerobiť. Žalobkyňa s manželom si upravovali
svoje bývanie podľa vlastného uváženia, napríklad si dali svoje samostatné elektrické kúrenie. Nikto im v
týchto rekonštrukčných prácach ich bytu nebránil. V byte žalobkyne po jej odsťahovaní ešte donedávna

bývala jej najmladšia dcéra M. B. s priateľom, avšak v mesiaci 6/2024 sa odsťahovali. Z uvedeného je
zrejmé, že byt č. 2 na 2. poschodí patriaci žalobkyni bol obývaný, čiže nechátral, ako nesprávne tvrdí
žalobkyňa. Spolunažívanie C. I. a J. I. s ich vnučkou M. B. bolo harmonické. Ďalšia dcéra žalobkyne
H. B. bývala s C. I. a J. I. v byte žalovanej č. 1 na 1. poschodí v období mesiacov 1-3/2024 spolu
s jej priateľom a ich dvomi deťmi, nakoľko nemali kde bývať. Keby bol J. I. tak konfliktný, určite by

jeho dve vnučky M. a H. s partnermi a deťmi mali problém bývať v rodinnom dome č. XXX H. G.
spolu s ním a C. I.. Žalobkyňa už predtým nadobudla od rodičov strán darom dvojizbový byt, ktorý
však bola nútená predať z dôvodu zlého hospodárenia. Následne chodila žalobkyňa s celou rodinou po
podnájmoch, preto im otec J. I. navrhol, nech si prerobia byt č. 2 na 2. poschodí rodinného domu čs. XXX
H. G., ktorý teraz žalobkyňa vlastní, aby deti žalobkyne mali zázemie a nemenili každú chvíľu základné

školy. Rodičia dokonca celý byt č. 2 na 2. poschodí rodinného domu čs. XXX H. G. previedli kúpnou
zmluvou na žalobkyňu len za symbolických 4000 EUR. Na zodpovedanie otázky, či sa jedná o výlučné
vlastníctvo k dvom samostatným bytom alebo o podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej, nie
je potrebné vykonať žiadne znalecké dokazovanie, nakoľko táto okolnosť vyplýva zo samotného listu
vlastníctva č. XXXX, k.ú. G.. Daný list vlastníctva korešponduje so žalovanou predloženým návrhom na

zápis dvoch bytových jednotiek z 20.4.2016. Predmetnú skutočnosť, a to existenciu dvoch samostatných
bytov (jeden vo vlastníctve žalobkyne a jeden vo vlastníctve žalovanej), nemôže zvrátiť žiadne znalecké
dokazovanie. Nakoľko sa nejedná o podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej, nie je daný dôvod
na zrušenie neexistujúceho podielového spoluvlastníctva, preto je vykonanie znaleckého dokazovania
na ohodnotenie nehnuteľnosti bezpredmetné a nehospodárne.

8.Naprejednanievecisúdnariadilpojednávanienadeň19.12.2025,naktoromzaprítomnostistránaich
právnych zástupcov vykonal dokazovanie postupom podľa § 204 CSP, a to oboznámením s obsahom
spisu: LV č. XXXX, XXX, kat. územie G., č. l. 5, 6, fotky č. l. 20-24, návrh na zápis dvoch bytových
jednotiek č. l. 51, darovacia zmluva č. l. 52, kúpna zmluva č. l. 54, spis OÚ Čadca, kat. odbor, č.

V-1850/2016.

9. Podľa § 137 ods. 1 Obč. zák., Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 142 ods. 1 Obč. zák., Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

10. Základným predpokladom pre úspešnosť žaloby o zrušenie a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva je existencia podielového spoluvlastníctva k veci.11. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
evidovaným na LV č. XXXX vedenom pre obec a kat. územie G., a to k rodinnému domu súp. F. XXX

– k bytu č. 1 na 1. poschodí a k bytu č. 2 na 2. poschodí rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na
pozemku CKN parc. č. XXXX, vchod č. XXX, a k spoluvlastníckym podielom 9454/20793 a 11339/20793
na spoločných častiach a spoločných zariadenia domu súp. č. XXX, ako aj na jeho príslušenstve.
12. Podľa LV č. XXXX vedeného pre obec F., kat. územie G., v časti A: C. podstata je evidovaný
Rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX (právny vzťah k pozemku parc. č.

XXXX je evidovaný na LV č. XXX). V časti B: Vlastníci a iné oprávneného osoby z práva k nehnuteľnosti
je evidovaná pod B1 žalovaná ako vlastníčka bytu č. 1, poschodie 1, vchod č. XXX, spoluvlastnícky
podiel 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
9454/10793; pod B2 žalobkyňa ako vlastníčka bytu č. 2, poschodie 2, vchod č. XXX, spoluvlastnícky
podiel 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
11339/20793.

13. Predmetné zápisy na liste vlastníctva zodpovedajú/vychádzajú z podkladov a listín, ktoré boli
katastrálnemu úradu predložené v rámci konania č. V-1850/2016. Samotná žalobkyňa v návrhu na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý podala 13.5.2016, navrhla, aby katastrálny
úrad rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva podľa priloženej zmluvy o kúpe nehnuteľností zo
dňa 20.4.2016 v jej prospech. Predmetnou kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi predávajúcimi J. I.

a manželkou C., A. L., a kupujúcou A. B. – žalobkyňou, predávajúci ako bezpodieloví spoluvlastníci
scudzili v prospech kupujúcej byt. č. 2, vchod XXX, na 2. nadzemnom podlaží, v dome súp. č. XXX
postavenom na parcele KN-C č. XXXX o výmere podlahovej plochy bytu 113,39 m2, pozostávajúci z... ,
spoluvlastnícky podiel 11339/20793 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktorými
sú... , spoluvlastnícky podiel 11339/20793 na zastavanom pozemku KN-C č. XXXX, zastavané plochy

a nádvoria o výmere 457 m2.

14. Žalobkyňa nepreukázala, že by rodinný dom súp. č. XXX evidovaný na LV č. XXXX vedenom pre
obec Čadca, kat. územie G., bol v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Zápisy na označenom liste
vlastníctve svedčia výlučnému vlastníctvu žalobkyne A. B. vo vzťahu k bytu č. 2 na 2. nadzemnom

podlaží rodinného domu súp. č. XXX, spolu s jej podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu 11339/20793, a výlučnému vlastníctvu žalovanej C. D. vo vzťahu k bytu č. 1 na
1. nadzemnom podlaží rodinného domu súp. č. XXX, spolu s jej podielom na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu 9454/20793. Vychádzajúc z predchádzajúcich bodov odôvodnenia
tohto rozsudku, resp. predovšetkým z podkladov, ktoré sú obsahom spisu príslušného katastrálneho

úradu, vyššie uvedené zápisy na LV č. XXXX vedenom pre obec Čadca, kat. územie G., sú plne v súlade
s katastrálnemu úradu predloženými listinnými podkladmi.

15. Súd predovšetkým zdôrazňuje, že pokiaľ zápisy na LV č. XXXX vedenom pre obec F., kat. územie
G., plne zodpovedajú katastrálnemu úradu predloženým listinným podkladom, tieto zasa, predovšetkým

kúpna zmluva dat. 20.4.2016 uzatvorená medzi J. I. a C. I. ako predávajúcimi a A. B. ako kupujúcou,
zodpovedajú prejavenej vôli zmluvných strán (obdobne tak vôli žalobkyne zodpovedá obsah návrhu na
vklad vlastníckeho práva, prípadne vôli J. I. a C. I. zodpovedá obsah návrhu na zápis dvoch bytových
jednotiek). O uvedenom – že žalobkyňa ako kupujúca mala vôľu nadobudnúť byt č. 2 a J. I. a C. I.
ako predávajúci mali vôľu predať svojej dcére byt č. 2. – nie pochýb a opak ani nebol tvrdený. Bola

to samotná žalobkyňa, kto ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy s jej rodičmi požiadal Mesto Čadca
ako príslušný stavebný úrad o potvrdenie, že rodinný dom súp. č. XXX I. G. pozostáva z dvoch
bytových jednotiek – samostatná bytová jednotka na prízemí a samostatná bytová jednotka v podkroví,
so spoločným vchodom a spoločným zádverím (predmetné potvrdenie bolo vydané 10.12.2025, je
súčasťou katastrálneho spisu V-1850/2016). Žalobkyňa si bola plne vedomá, že predmetný rodinný dom

súp. č. XXX je rozdelený na 2. samostatné bytové jednotky ako samostatné veci a že jej kúpa sa týka
bytu č. 2 na 2. poschodí predmetného rodinného domu.

16. Teda ani znaleckým dokazovaním navrhovaným žalobkyňou, ktoré ani nebolo dostatočne
špecifikované (žalobkyňa navrhovala primárne vykonať dokazovanie na preukázanie toho, či v prípade

rodinného domu súp. č. XXX sa jedná o rodinný dom alebo o bytový dom – aby sa ustálilo, či sa jedná
o podielové spoluvlastníctvo; následne ohodnotiť predmetný rodinný dom), podľa názoru súdu nie je
možné zvrátiť stav evidovaný na LV č. XXXX vedenom pre obec F., kat. územie G., ktorý plne zodpovedá
právnym úkonom, na základe ktorých bola evidencia realizovaná, resp. vychádza z obsahu týchtoprávnych úkonov (listiny, ktoré obsahujú tieto úkony, sú obsahom katastrálneho spisu č. V 1850/2016,
napr. návrh na zápis dvoch bytových jednotiek, kúpna zmluva, návrh na vklad, aj v spojení s ďalšími
podkladmi tvoriacimi technickú dokumentáciu, potvrdenie Mesta F. atď.).

17. Aj bez znaleckého dokazovania je možné kvalifikovať predmetný rodinný dom súp. č. XXX ako
rodinný dom, nie ako bytový dom, a to už na základe kritéria početnosti bytov. Rodinný dom podľa
§ 43b zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie
so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a

podkrovie. Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so
spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Nie je však podstatné, či ide o rodinný dom alebo
bytový dom. Aj v rodinnom dome môže byť viac bytov (najviac 3), čo neznamená, že musí ísť o bytový
dom; zároveň tieto byty môžu byť samostatnými vecami. Tiež bez ďalšieho nie je vylúčené rozdelenie
domu v horizontálnej línii.
18. Bytom podľa § 43b ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) je obytná miestnosť alebo súbor

obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na
trvalé bývanie. Že by niektorý z bytov v predmetnom rodinnom dome súp. č. XXX nespĺňal podmienky/
definíciu bytu v zmysle uvedeného nebolo tvrdené a naopak, že ide o samostatné byty, vyplýva napríklad
z vyššie spomínaného potvrdenia Mesta Čadca ako príslušného stavebného úradu zo dňa 10.12.2015.
19. Žalobkyňa síce uviedla, že sa nejedná o byt v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z., avšak bližšie

túto námietku nijako nešpecifikovala, neozrejmila jej význam pre rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ
tvrdila, že nevie, akým nedopatrením okresný úrad, katastrálny odbor, v časti B listu vlastníctva uviedol
zápis zodpovedajúci zápisu bytu a nie zápis rodinného domu a tento zápis je očividne nesprávny,
z vykonaného dokazovania je zrejmé, že katastrálny úrad vychádzal len z (aj ňou) predložených
podkladov. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, vôľa žalobkyne nesmerovala k nadobudnutiu polovičného

podielu na predmetnom rodinnom dome súp. č. XXX, ale k nadobudnutiu bytu č. 2 v tomto rodinnom
dome, včítane podielu na spoločných častiach a zariadeniach tohto rodinného domu, pričom táto jej
vôľa bola jednoznačne vyjadrená v podkladoch, ktoré žalobkyňa katastrálnemu úradu predložila (napr.
kúpna zmluva dat. 20.4.2016). Preto ani katastrálny úrad nemohol vkladom zaevidovať spoluvlastnícky
vzťah žalobkyne k predmetnému rodinnému domu súp. č. XXX, ale len jej výlučné vlastníctvo k bytu č.

2 v tomto rodinnom dome.

20. Pokiaľ (by) však z akéhokoľvek dôvodu katastrálny úrad nesprávne zapísal dva byty s podielmi na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, potom by nemohlo vzniknúť vlastnícke právo
strán sporu k jednotlivým bytom a nadobúdacie zmluvy strán sporu by neboli platné, keďže byty, ku

ktorým prevod vlastníckeho práva (spolu s podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
rodinného domu súp. č. XXX) bol predmetom scudzovacích zmlúv, by ako samostatné veci v právnom
zmysle neexistovali (teda nebolo by čo prevádzať). Zároveň by však nebolo možné ani ustáliť, že
by na základe predmetných nadobúdacích zmlúv sporové strany nadobudli spoluvlastnícke podiely
k predmetnému rodinnému domu súp. č. XXX (napr. po 1), nakoľko k tomu – k scudzeniu/nadobudnutiu

spoluvlastníckych podielov vôľa zmluvných strán – prevodcov ani nadobúdateľov – nesmerovala (tá
smerovalakscudzeniu/nadobudnutiujednotlivýchbytovapodielovnaspoločnýchčastiachaspoločných
zariadeniach). V takom prípade by si zmluvné strany v zmysle § 457 Obč. zák. boli povinné vrátiť
navzájom poskytnuté plnenia, v dôsledku čoho by sa zrejme rodinný dom súp. č. XXX „vrátil“ do
vlastníctva prevodcov, do ich BSM.

21. Súd poznamenáva, že to, že na základe kúpnej zmluvy dat. 20.4.2016 mala žalobkyňa nadobudnúť
aj podiel na zastavanom pozemku CKN parc. č. XXXX v podiele 11339/20793, avšak ku vkladu nedošlo,
je predovšetkým zodpovednosťou samotnej žalobkyne, ktorá mohla podať opravný prostriedok proti
rozhodnutiu, ktorým nebolo rozhodnuté o jej návrhu na vklad vlastníckeho práva aj k predmetnému

pozemku.

22. Pre úplnosť možno dodať, že súd v aktuálnom občianskoprávnom súdnom konaní neprikladal
dôraz na technické, resp. administratívnoprávne aspekty a okolnosti vzniku vlastníctva k predmetnému
rodinnému domu/bytom (stavebné povolenie, kolaudácia a pod.), ale na tie občianskoprávne,

predovšetkým prejavenú vôľu zúčastnených subjektov, ktorá smerovala k scudzeniu/k nadobudnutiu
vlastníctva k jednotlivým bytom.23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v spore plne neúspešná,
keďže súd jej žalobu zamietol, preto žalovanej ako plne úspešnej strane sporu patrí voči žalobkyni
právo na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu. O výške náhrady bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Ak bolo

vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.