Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Ek/298/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125223101
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mižák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125223101.3

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávneného:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XXX/XX,
XXX XX D., zast.: Advokátska kancelária BUGRI s. r. o., so sídlom Námestie SNP 14/23, 960 01 Zvolen,
IČO: 56 434 995 proti povinnému: C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E., vedenej súdnym
exekútorom: JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom exekútorského úradu: Borovianska cesta 2564/17, 960 01
Zvolen, IČO: 37 822 314, 359EX 138/25, o vymoženie 33.968,02 eur s príslušenstvom, o sťažnosti

povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05.09.2025, sp. zn. 1Ek/298/2025,
takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť povinného zamieta.

II. Priznáva oprávnenému proti povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti so
sťažnosťou povinného vo výške 261,31 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny úradník uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku (výrok I.) a rozhodol, že oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov
exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 261,31 eur
(výrok II.).

2. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha od povinného vymoženia
zameškaného výživného 33.968,02 eur, a to na podklade exekučného titulu - Rozsudku Okresného
súdu Lučenec zo dňa 30.05.2024, sp. zn. 3T/121/2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 09.10.2024
v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09.10.2024, sp. zn. 3To/57/2024.
Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý podal v 15 dňovej lehote od doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie, uviedol, že inicioval dovolacie konanie, ktoré môže viesť k zrušeniu alebo zmene

exekučného titulu. Ďalej povinný uviedol, že na príslušnom súde inicioval viacero žalôb, ktorými
napadá zákonnosť a oprávnenosť exekučného titulu, vrátane žalôb, ktoré priamo súvisia s predmetnou
exekúciou, a to najmä z dôvodu pochybení v procesnom postupe súdu a potenciálneho porušenia
zákonných práv povinného. Zároveň povinný poukázal na to, že pripravuje trestné oznámenie. Začatie
exekúcie tak povinný považoval za predčasné a potenciálne nezákonné.

3. Súdny úradník vec posúdil podľa § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3 prvej vety, ods. 4 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len ,,Exekučný poriadok“), § 368 ods. 4 Zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a uviedol, že podanie
dovolania nespôsobuje v predmetnej veci nevykonateľnosť exekučného titulu a nie je ani dôvodom, ktorý
bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, a teda takéto podanie nemá vplyv na prebiehajúce exekučné
konanie.Samotnépodaniedovolanianemásuspenzívnyúčinok,atedanezakladáodkladvykonateľnosti

ex offo. Ide o zachovanie princípu právnej istoty strán v existenciu právoplatného rozhodnutia v ich veci.
Exekučný titul je tak naďalej právoplatný a vykonateľný. Ďalej súdny úradník uviedol, že nezistil žiadneiné skutočnosti odôvodňujúce záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu ani o
skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie
exekúcie podľa osobitného predpisu.

4. O trovách v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie rozhodol súdny úradník podľa
§ 195, § 199a ods. 1, § 199d ods. 1, § 199e Exekučného poriadku, § 10 ods. 2, § 13a ods. 2 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len jako vyhláška), pričom oprávnenému priznal v súvislosti s vypracovaním

vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie trovy právneho zastúpenia za 1 x polovičný úkon
vo výške 246,47 eur + režijný paušál za rok 2025 vo výške 14,84 eur.

5. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť povinný, ktorý žiadal jeho zrušenie alebo zmenu
tak, že sa vyhovie jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Uviedol, že súdny úradník nesprávne uviedol,
že predmetom exekúcie je vymoženie zameškaného výživného. Povinný uviedol, že mu bola uložená

povinnosť nahradiť škodu, nie platiť výživné. Takýto nesúlad nemožno považovať za formálnu chybu
v písaní či počítaní, ale ide o zásadné pochybenie, ktoré sa dotýka samotnej podstaty rozhodnutia.
Ďalej povinný uviedol, že proti exekučnému titulu podal dovolanie, pričom tento mimoriadny opravný
prostriedokmôževiesťkjehozrušeniualebozmene.Idetakozávažnúprávnuneistotu,ktorájedôvodom
pre aplikáciu § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Povinný zopakoval, že od vydania exekučného

titulu podal celý rad podaní, ktoré spochybňujú zákonnosť a oprávnenosť vymáhaného nároku (žaloby o
vydanie bezdôvodného obohatenia 60.000,- eur a 68.000,- eur, o určenie neplatnosti právneho úkonu,
návrh na zabezpečovacie opatrenie, neodkladné opatrenia, obrana povinného v exekúciách 359EX
457/22, 359EX 138/25, podania na Generálnu prokuratúru SR, disciplinárna sťažnosť na Slovenskú
advokátsku komoru voči právnemu zástupcovi oprávneného). Uznesenie súdneho úradník však tieto

skutočnosti úplne ignorovalo. Prebiehajúci komplex paralelných konaní môže podľa povinného viesť k
zrušeniu alebo zásadnej modifikácii exekučného titulu a bráni jeho vymáhateľnosti. Ignorovanie tejto
procesnejrealityjevrozporesjehopovinnosťouskúmaťmateriálnuvykonateľnosťtituluvkaždomštádiu
konania. Ďalej povinný namietal, že sa súdny úradník nezaoberal princípom proporcionality, teda či
zásah do práv povinného nie je neprimerane tvrdý vo vzťahu k sledovanému cieľu. Povinný opísal, že do

nehnuteľnostidlhodoboinvestovalznačnéfinančnéprostriedky–minimálne68.000,-eur,žilvnejspolus
manželkou a deťmi od roku 1997 až do 29.01.2022. Podľa povinného ide teda o zásah do jeho rodinného
a súkromného života, ktorý bol s touto nehnuteľnosťou neoddeliteľne spätý. Napokon povinný namietal
aj priznanie trov oprávnenému, keď ním podaný návrh predstavuje zákonom garantovaný procesný
prostriedok obrany povinného. Priznanie trov tak považuje za trest za to, že sa bránil proti exekúcii.

Priznanie trov oprávnenému zároveň, z dôvodov, ktorými odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie,
považuje za predčasné.

6. Oprávnený k sťažnosti povinného uviedol, že podanie dovolania alebo návrhu na povolenie obnovy
konania nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. S poukazom na konštantnú judikatúru súdov

nemá podanie mimoriadneho opravného prostriedku žiadny vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť
exekučného titulu. Ďalej uviedol, že ako oprávnený má legitímne právo žiadať, aby bolo pokračované
v exekúcii, teda aby sa uspokojil jeho nárok napriek účelovým a zjavne nedôvodným procesným
námietkam povinného. Žiadne z podaní, ktoré povinný predložil, či ním označovaných konaní, nemá
a nemôže mať vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Oprávnený uviedol, že ku

lžiam, krivým obvineniam, zavádzaniam, právnym nezmyslom a domnelým nárokom povinného sa
relevantne vyjadrí v iných konaní resp. pri rozhodovaní iných orgánov. Oprávnený žiadal, aby súd
zaviazal povinného na náhradu trov za podanie tohto vyjadrenia k sťažnosti povinného vo výške 261,31
eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

7. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného
konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané
náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku)

dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

8. Pokiaľ ide o nesprávne uvedenie v odôvodnení, že predmetom exekúcie je vymoženie zameškaného
výživného,súdmázato,žeskutočneidelenoformálnuchybuvpísaní,tedaozjavnéaokamžitézlyhanieduševnej či mechanickej činnosti súdneho úradníka ako osoby, ktorá toto uznesenie vyhotovovala
(definícia z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3MCdo 21/2008). Táto chyba v písaní je každému
(s problematikou tohto konania oboznámenému) ihneď zrejmá. Dozaista nejde, ako to tvrdí povinný, o

zásadné pochybenie, ktoré by sa dotýkalo podstaty rozhodnutia.

9. Povinný ani v sťažnosti neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie.
Opakované poukazovanie na podanie dovolania či žaloby na obnovu konania ako mimoriadnych
opravných prostriedkov, s ktorými zákon nespája (ex lege) odklad vykonateľnosti napádaného

rozhodnutia, vzhľadom na správnosť záverov súdneho úradníka, nemôže priniesť iný výsledok, len
zamietnutie podanej sťažnosti. Zachovanie princípu právnej istoty strán v existenciu právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia musí prevládnuť nad len potenciálnou hrozbou zvrátenia exekučného titulu
v akýchkoľvek konaniach o mimoriadnych opravných prostriedkoch. V danom štádiu konania sa snaha
povinného, realizovaná, ako to sám uvádza „prebiehajúcim komplexom paralelných konaní“ javí len ako
snahaooddialenievýkonurozhodnutiavneprospechoprávneného,ktorýsasprávneazákonnedomáha

skorého výkonu právoplatne mu priznaného nároku.

10. Súd ďalej dodáva, že neplatí, že by prebiehajúci komplex paralelných konaní mohol viesť k zrušeniu
alebo zásadnej modifikácii exekučného titulu, alebo že by bránil jeho vymáhateľnosti. Procesná obrana,
ak má byť úspešná, totiž musí byť vedená adekvátnymi a priliehajúcimi právnymi prostriedkami. Ak tieto

nie sú v konkrétnej situácii dostupné, nie je možné ich nahradiť zahltením rôznych inštitúcii komplexom
paralelných podaní.

11. Vyjadrením zásady primeranosti, na ktorú povinný poukázal vo svojej sťažnosti, je ustanovenie
§ 64 Exekučného poriadku, ktoré ustanovuje, že spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby

bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala
hodnote vymáhanej povinnosti. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zrealizovať
kontrolu primeranosti zvoleného postupu z hľadiska spôsobu vykonania exekúcie konkrétneho súdneho
exekútora. V danom prípade však súdny úradník nerozhodoval o tom, či konkrétny súdnym exekútorom
zvolený spôsob výkonu exekúcie je primeraný, vhodný a teda zákonný. Predmetom rozhodovania

súdneho úradníka bolo posúdiť dôvodnosť návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako celku. Pri
tomto rozhodovaní sa tak správne nezaoberal primeranosť exekučnej činnosti súdneho exekútora,
nakoľko k žiadnej takejto, týkajúcej sa konkrétneho spôsobu výkonu exekúcie, doposiaľ nedošlo.
Povinnéhopoukaznaprimeranosťexekučnéhokonaniajetakvdanomštádiuexekúciepredčasnýateda
irelevantný.

12. V súvislosti s trovami za vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie,
súd uvádza, že ich priznanie zodpovedá zákonnej úprave. Výdavky oprávneného zákon uznáva za
trovy konania pokiaľ ide o právne zastúpenie v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v
súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (ŠTEVČEK, M. a kol. Exekučný poriadok. 3.

vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 826.). Keďže oprávnený má zákonný nárok na náhradu týchto
uplatnených, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov a zákon s ich náhradou ráta, súdny
úradník musel rozhodnúť o ich priznaní v rámci tejto časti konania úspešnému oprávnenému.

13. S ohľadom na uvedené skutočnosti bolo uznesenie súdneho úradníka správne. Sťažnosť povinného

nedôvodná, preto ju súd, s poukazom na § 250 ods. 1 CSP, zamietol.

14. O trovách v súvislosti so sťažnosťou povinného rozhodol súd podľa § 195, § 199a ods. 1, § 199d
ods. 1, § 199e Exekučného poriadku, § 10 ods. 2, § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov, pričom oprávnenému priznal v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k sťažnosti
povinného trovy právneho zastúpenia za 1 x polovičný úkon vo výške 246,47 eur za podanie vyjadrenia
+ režijný paušál za rok 2025 vo výške 14,84 eur. Tieto budú vymáhané na základe dodatku k povereniu
na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia. Napokon súd uvádza, že závery
uznesenia Ústavného súdu SR z 18.12.2024, PLz. ÚS 2/2024-8, nie sú uplatniteľné, nakoľko sa

nejednalo o sťažnostné konanie proti uzneseniu podľa § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).