Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. marec 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720200759
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8720200759.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným, v právnej veci žalobcu: Bývalé urbárske

spolumajiteľstvo Milbach – pozemkové spoločenstvo, so sídlom Mlynica 141, IČO: 31 300 103, práv.
zast.Klčo&partners,s.r.o.,advokátskakancelária,Šoltésovej12,Bratislava-mestskáčasťStaréMesto,
IČO: 47235578, proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31
364 501, v konaní o zaplatenie 47.600,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.310,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne od 7.2. 2024 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Stranám náhradu trov nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.3.2020 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu
47.600,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 25.2.2020 do zaplatenia. Žalobu
v písomnom podaní odôvodnil tým, že žalovaný užíva jeho pozemky v k. ú. A. A. na prevádzku
Tatranskej elektrickej železnice. Robí tak dlhodobo bez toho, aby za to žalobcovi poskytol protiplnenie
a bez právneho dôvodu. Žalovaný sám požiadal žalobcu listom z 24.10.2018 o odkúpenie pozemkov

potrebných pre prevádzkové potreby, pričom za týmto účelom vytvoril aj geometrický plán. Jedná sa
o pozemky žalobcu zapísané na LV č. XXX pre k. ú. A. A. vytvorené geometrickým plánom vyhotoviteľa
Železnice Slovenskej republiky 83/2016 , a to pozemok parcela KNC č. 456/85 – zastavaná plocha
o výmere 1333 m2, časť pozemku parc. KNC č. XXX/XX – zastavaná plocha – diel č. 1 o výmere 100 m2,
časť pozemku parc. č. B. č. XXX/XX – zastavaná plocha diel č. 2 o výmere 3188 m2 a pozemok parc.
KNCč.XXX/XX–zastavanáplochaovýmere123m2.Spolusajednápodľažalobcuovýmerupozemkov
5011 m2. V roku 2018 žalobca žalovanému oznámil svoj súhlas s odpredajom pozemkov, na ktoré však

žalovanýnevyčlenilfinančnéprostriedkyaichkúpuvdanomrokunezrealizoval.Listomzodňa18.2.2019
preto vyzval žalovaného na odkúpenie pozemkov. Žalovaný tieto neodkúpil a naďalej ich užíva. Žalobca
sa rozhodol preto vymáhať od žalovaného odplatu za užívanie pozemkov a listom z 21.2.2020 ho
požiadal o zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie vyššie uvedených pozemkov za obdobie
od februára 2018 do februára 2020 vo výške 47.600,- eur v lehote do 28.2.2020..Výšku bezdôvodného
obohatenia žalobca ustálil na základe znaleckého posudku znalca C. D. D. pod č. 017/2020. / 2x23 800,-
eur, 4744 m2x 5,011 eur/rok/ Žalovaný v stanovenej lehote uplatnenú pohľadávku neuhradil.

2.Na preukázanie svojich tvrdení predložil znalecký posudok, list žalovaného, potvrdenie, list žalobcu,
výzvu, list vlastníctva a geometrický plán. V priebehu konania navrhol doplniť dokazovanie vykonanímohliadky na mieste samom a ustanoviť znalca za účelom zamerania a stanovenia rozsahu užívania
pozemkov žalovaným patriacich žalobcovi, predložil znalecký posudok C. D..

3.V ďalšom písomnom podaní poprel, aby na jeho pozemkoch, ktoré sú predmetom žaloby, existovalo
zákonné vecné bremeno, ako to tvrdí žalovaný. Takéto vecné bremeno nie je zapísané v katastri
nehnuteľnostíažalobcoviniejeznáme,žebyvzniklo.Navznikvecnéhobremena podľa§4odsek4zák.
č. 513/2009 Z. z. musí existovať rozhodnutie Špeciálneho stavebného úradu, ktorý zriadi obvod dráhy.
Takéto rozhodnutie nie je žalobcovi známe. Ak žalovaný preukáže, že mu na časti pozemkov žalobcu

vzniklo vecné bremeno, žalobca upraví žalobu podľa rozsahu vecného bremena a rozsahu pozemkov,
ktoré žalovaný bude užívať bez právneho dôvodu a to tak, že žalobu o bezdôvodné obohatenie
vezme čiastočne späť a žalobca si uplatní rozšírením žaloby nárok na odplatu za toto vecné bremeno.
Jeho rozsah bude daný rozhodnutím Špeciálneho stavebného úradu, ak existuje, a výšku odplaty
preukáže novým znaleckým dokazovaním, ktoré predbežne navrhuje vykonať. Zároveň prejavil ochotu
žalovanému predmetné pozemky odpredať. Do uvedenej doby však je povinnosťou žalovaného zaplatiť

odplatu za užívanie pozemkov. Od roku 2016 žalovaný nebol schopný predmetné pozemky od žalobcu
za 4 roky odkúpiť. Poukázal na ust. článku 11 odsek 4 základných práv Listiny základných práv a slobôd
článok 20 ods.4 Ústavy SR a rozhodnutia NS SR 4Cdo/89/2008 ÚS ČR sp. zn. PL ÚS 41/1997 ako
aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v prípadoch Chassagnouv. Francúzsko, rok 1999-III,
akkusova verzus. Turecko, rok 1997-IV a prípad urbárska obec E. D. vs. Slovenská republika, sťažnosť

č. 74258/01.

4.V ďalšom písomnom podaní žalobca námietku premlčania uplatnenú žalovaným na pojednávaní
dňa 10.5.2021 vyhodnotil ako v hrubom rozpor s dobrými mravmi. Poukázal na to, že žalobca si
uplatnil nárok za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu až dňa 5.3.2020, avšak bolo to z dôvodu,

že sám žalovaný ho oslovil so záujmom sporné pozemky odkúpiť. Strany následne rokovali o odpredaji
predmetných pozemkov žalobcu, čo však neviedlo k uzatvoreniu zmluvy, pretože žalovaný prestal so
žalobcom komunikovať. Žalovaný ku dňu podania vyjadrenia dňa 2.9.2021 nepodal návrh na vykonanie
záznamu zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností. Žalobca sa v rozhodnom čase, kedy
malo dôjsť k platnému uplatneniu nároku na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie

užívania nehnuteľnosti, v dobrej viere nezaoberal uplatnením náhrady z dôvodu prebiehajúcich rokovaní
o odpredaji pozemkov. Žalovaný formálne postupoval v medziach svojho práva, no realizáciou tohto
práva sledoval poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu. Žalovanému v skutočnosti nešlo
o dosiahnutie cieľov, ktoré právo s takýmto konaním spája, ale o to, aby vedľajšie účinky viedli
k stavu jemu vyhovujúcemu, avšak poškodzujúcemu druhú stranu. Žalovaný ľstivým konaním žalobcu

oklamal tým, že mu ponúkol zastretú možnosť odkúpenia pozemkov za účelom znemožnenia včasného
uplatnenia si žalobcovho nároku na primeranú jednorazovú náhradu. Pritom sám si nesplnil svoju
zákonnú povinnosť podať návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností.
Na podporu svojho stanoviska poukázal na rozhodovaciu činnosť NS SR v konaniach sp. zn. 3Cdo
137/2017, 2Cdo 249/2014, 3Cdo 441/2013, 3Cdo 2/2016. Osobitne zdôraznil v rozhodnutiach popísané

znaky zneužitia práva. Navrhol nariadenie znaleckého dokazovania spočívajúceho vo vymedzení
obvodu dráhy nachádzajúcej sa na pozemkoch žalobcu v k. ú. A. A. a určiť výšku primeranej
jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie žalobcu v užívaní týchto pozemkov.

5.V ďalšom podaní navrhol na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného neprihliadnuť,

nakoľko nebola uplatnená riadne a včas, resp. bola uplatnená po sudcovskej koncentrácii konania.

6.Podaním doručeným súdu dňa 22.1.2023 žalobca požiadal súd o pripustenie zmeny žaloby
s odôvodnením, že vychádzajúc z predloženého zamerania podľa geometrického plánu z roku 2021
vypracovaného geodetkou C. F. D. je zrejmé, v akom rozsahu by mal žalovaný užívať parcely vo

vlastníctve žalobcu a to z parcely 7/1 výmeru o veľkosti 2718 m2 , z parcely 2/1 výmeru o veľkosti 654
m2 a z parcely 32/110 výmeru o veľkosti 842 m2. Podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zapísaného
na príslušnom liste vlastníctve však má žalovaný zapísaný vecné bremeno len v rozsahu z parcely X/X
výmery 56 m2 a z parcely X/X výmeru 154 m2. Z parcely 7/1 žalovaný nad rozsah zapísaného vecného
bremena užíva 2662 m2 a z parcely X/X užíva 500 m2. Z titulu náhrady za zriadenie vecného bremena

pri zohľadnení znaleckého posudku C. D. by mal žalovaný zaplatiť sumu 13.253,10 eur (210 m2 x 63,11
eur/m2 – všeobecná hodnota pozemku). Náhrada za bezdôvodné užívanie nehnuteľností v rozsahu
4004 m2 za roky 2018-2020 predstavujú sumu 40.128,088 eur./ 4004 x 5.011 x 2/ Náhrada za ďalšieobdobie rokov 2020 až 2022 v rozsahu 22 mesiacov predstavuje ďalšiu sumu 36.784,08 eur. Zmena
žaloby je realizovaná v rozsahu kvantitatívnej zmeny.
Súd uznesením zo dňa 10.2.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.3.2023, pripustil zmenu žaloby

tak,žeuložilpovinnosťžalovanémuzaplatiťžalobcoviztitulujednorazovejnáhradyzazriadenievecného
bremena sumu 13.253,00 EUR spolu s úrokom z omeškania 5,05 % od 18.05.2020 do zaplatenia všetko
(deň doručenia žaloby) do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 76.912,96 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 40.128,088 od 25.02.2020
do 31.12.2022, a zo sumy 76.912,96 EUR od 01.01.2023 do zaplatenia.

7.V ďalšom podaní žalobca poprel skutkové tvrdenie žalovaného, že neužíva pozemky bez právneho
dôvodu v rozsahu stanovenom predloženým listinným dôkazom - zameraním. Žalovanej strane
predložil návrh, že v prípade uznania dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu z titulu bezdôvodného
obohatenia za užívanie pozemkov nad rámec vyznačeného vecného bremena a to z parcely X/X výmeru
2662 m2/2718-56/, z parcely X/X výmeru 473 m2/651- 181/ a z parcely 32/110 o výmere 842 m2

uplatnenú za dva roky spätne, čo by predstavovalo sumu 2x 15.760,- eur, súhlasil by s vyplatením
jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena v sume 1.300,- eur (pri bezdôvodnom obohatení
by sa vychádzalo zo znaleckého posudku C. G. v časti stanovenia hodnoty v sume 3,963 m2/rok, čo pri
výmerách2.662m2,842m2 a473m2predstavujezaroksumu15.760,-eur.Vprípadenedohodypoprel
výšku jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena s tým, že súdu doručí výhrady k ZP znalca

Zavackého, resp. nový znalecký posudok. Poukázal na diametrálnu rozdielnosť hodnôt u znaleckých
posudkoch C. D. D. a C. H. G..

8.Na pojednávaní ďalej uviedol, že podanou žalobou sa domáha peňažnej kompenzácie za to, že
nemôže využívať v plnej miere pozemky, ktoré sú uvedené v žalobnom návrhu a ktoré namiesto žalobcu

preukázateľne užíva žalovaný. Podanou žalobou uplatňoval pôvodne nárok z titulu bezdôvodného
obohatenia. Po podaní žaloby však medzičasom bolo v roku 2020 zapísané vecné bremeno podľa §
4 ods.4 Zákona o dráhach a z uvedeného dôvodu, keďže akceptuje aktuálny právny stav nastolený
Zákonom o dráhach, tak si v rozsahu, v akom sú pozemky špecifikované v žalobe, užívané obvodom
dráhy zo strany žalovaného uplatňuje jednorazovú primeranú náhradu formulovanú listom zo dňa

10.5.2021. List podpísaný oboma štatutármi na pojednávaní preložil práv. zást. žalovaného a týmto
preukazuje jej riadne doručenie. Je možné, že bude prichádzať do úvahy modifikácia žalobného návrhu
čo do výšky a dôvodu po nahliadnutí do rozhodnutia špecializovaného stavebného úradu, ktorý určuje
obvod dráhy pretože ním je určený priestor 3 m od vonkajšieho okraja železničnej stavby dráhy. Podľa
toho upraví žalobný petit. Na LV je aktuálne zapísané jedno vecné bremeno preukázateľne zapísané

po mesiaci august 2020, a preto je názoru, že si právo uplatnil včas, a ak nie je zapísané vôbec,
tak rovnako je nárok uplatnený včas. Pokiaľ by súd vyhodnotil, že námietka premlčania žalovaného
nebola vznesená v rozpore s dobrými mravmi, trvá na tom, že námietka premlčania ako hmotnoprávna
obrana v konaní nebola zo strany žalovaného vznesená včas. Súd uznesením zo dňa 4.5.2020 spolu
s poučením žalovaného o sudcovskej koncentrácii konania ako aj o tom, že strany sú povinné uplatniť

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, hmotnoprávnu námietku premlčania
nevzniesol vo svojom vyjadrení k žalobe, ale až na prvom pojednávaní vo veci v máji roku 2021.
Súd by mal pri stanovení výšky jednorazovej náhrady zriadením vecného bremena vychádzať zo sumy,
ako ju určil znalec D. vo svojom ZP č. 82/2023. Tento vo svojom ZP a pri výpovedi preukázal skutočnú
trhovú hodnotu dotknutých nehnuteľností. Znalec určil cenu za 1 m2 v rozsahu 175,66 eur. Na druhej

strane, svedeckou výpoveďou p. znalca G. bolo preukázané, že v minulosti mal dlhodobý pracovný
pomer so žalovaným a sám uviedol, že keď sa dozvedel, že sa to má týkať súdneho konania, uvažoval,
či nemal byť vylúčený, čím naznačuje pochybnosti. Žalovaný užíva pozemky vo vlastníctve žalobcu
bez právneho dôvodu a to v rozsahu stanovenom zameraním, čo žalovaný ani nepopiera, keď sám vo
svojom podaní zo dňa 21.2.2023 uviedol, že už nie je sporný stav rozsahu užívania časti pozemkov

vo vlastníctve žalobcu žalovaným.
Ak si žalovaný nesplnil svoju povinnosť a nezapísal geometrický plán , ktorý má odrážať skutočný stav
užívania pozemkov, žalobca ani nemal reálnu možnosť vedieť, v akom rozsahu je obmedzený vo svojom
vlastníckom práve a žalovaný tak vyššie uvedené pozemky užíva bez právneho dôvodu. Trvá na tom,
aby sa prípadne odplata za zriadenie vecného bremena počítala už podľa posudku C. D. z roku 2023,

kde bola cena nájmu za m2 stanovená na sumu 210,57 eur a v takomto prípade, ak by sa vychádzalo
zo spriemerovania hodnôt v obidvoch posudkoch, k výslednému číslo by sa dopracovali tak, že by sa
spočítala hodnota odplaty za zriadenie vyčíslená žalovaným na 1.310,- eur, hodnota podľa posudku C.
D. 210,57 eur x 237 m2 a to by sa vydelilo dvoma.Užívanie pozemku nad rozsah stanoveným zákonným vecným bremenom žalobca vyvodzuje z toho,
aký je skutočný stav, čo si zrejme uvedomuje aj žalovaný, keď to bol on sám, ktorý nechal vypracovať
geometrický plán z roku 2016 za účelom odkúpenia pozemkov od žalobcu. Je preto bez pochybností, že

geodet v roku 2016 pri zameriavaní parciel vychádzal z rozsahu v akom tieto žalovaný skutočne užíva.

9.Na pojednávaní dňa 7.2.2024 žalobca požiadal o pripustenie zmeny v časti žaloby uplatnenej
jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena na sumu 41.631,42 eur spolu s úrokom
z omeškania 9,5 % ročne od 7.2.2024 do zaplatenia. Zmenu žaloby odôvodnil tým, že pri rozsahu

vecného bremena 237 m2 a ceny všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty za zriadenie vecného
bremena 175,66,- eur / m2 ustáleného znalcom C. D. v novom posudku predstavuje výška istiny
upravenú čiastku. Uznesením z uvedeného dňa súd pripustil zmenu časti žaloby.

10.Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal
na to, že mal záujem o majetkovoprávne vysporiadanie záležitosti. Prvotne sa zaoberal kúpou

spomínaných nehnuteľností, a to parcely CKN 456/85,č. 456/81, a č. XXX/XX k. ú. A. A.. Žalobca bol
oboznámený s tým, že proces odpredaja je časovo a administratívne zdĺhavý. Ešte v roku 2016 si
nechal vypracovať geometrický plán za účelom majetkoprávneho vysporiadania predmetných parciel za
účelom postupného uspokojovania oprávnených nárokov pôvodných vlastníkov v rámci jeho finančných
možností. Zásadou je trvalé majetkovo právne vysporiadanie, nakoľko sa jedná o trvalú stavbu vo

vlastníctve štátu. Na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov bola zadaná zákazka na vypracovanie
znaleckého posudku. Po zmene postoja žalobcu a jeho odstúpení od predaja predmetných pozemkov
po podaní žaloby na súd konštatuje, že v zmysle ust. § 4 a § 11 zák. č. 513/2009 Z. z. je na sporných
pozemkoch z dôvodu existencie dráhy a jej súčasti zriadené zákonné vecné bremeno v rozsahu obvodu
dráhy a na prístupových cestách k obvodu dráhy. Obvod dráhy na základe § 3 uvedeného zákona

tvoria pozemky určené na umiestnené dráhy a jej súčastí, ktoré sú potrebné na prevádzku dráhy a na
dopravu na nej. Na ochranu dráhy, jej prevádzky a jej dopravy na nej je v zmysle ust. § 5 zákona
o dráhach zriadené aj ochranné pásmo dráhy. Zákonom zriadené vecné bremeno je vlastník pozemkov
povinný rešpektovať v nevyhnutnej miere a rozsahu. Sporné pozemky de facto užíva žalovaný legitímne
na základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. V danom prípade vzniklo vo verejnom záujme

k pozemkom, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu a užívané vlastníkom stavby dňom účinnosti zákona
odráhachvprospechvlastníkastavby. Vecnébremenovznikloexlegeúčinnosťouzákonaodráhach.Zo
strany železníc SR nejde o získanie majetkového prospechu, a preto je neprípustné uvažovať o vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Žalobou uplatnený nárok, ako aj jeho výška, sú
neodôvodnené, pretože neexistuje právny základ, ktorý by odôvodňoval jeho nárokovateľnosť. Zákonné

vecné bremená vznikajú a existujú bez ohľadu na to, či sú zaznamenané v katastri nehnuteľnosti, alebo
nie. Záznam v katastri má v týchto prípadoch iba deklaratórny charakter. Na podporu svojho stanoviska
poukázal na rozhodnutia súdnych autorít, a to rozsudok NS SR 7Cdo/26/2014 a 4cdo/89/2008. Osobitne
cituje ust. § 151n ods.3 OZ, z ktorého vyplýva, že nositeľ oprávnení z vecného bremena je povinný
znášať primerané náklad na zachovanie, údržbu veci, zaťaženej vecným bremenom a na jej opravy.

Zásadne teda nemožno užívať vecné bremeno celkom bezplatne.
Na preukázanie svojich tvrdení predložil listy žalovaného a navrhol vypočuť ako svedka C. F. D.,
geodetku strediska železničnej geodézie. Dodatočne predložil geometrické plány, žiadosti a znalecký
posudok znalca C. H. G..

11.V ďalšom podaní žalovaný uviedol, že v zmysle ustanovení § 4 ods.4 a § 11 Zák. o dráhach, je
na sporných pozemkoch v dôsledku existencie dráhy a jej súčastí zriadené zákonné vecné bremeno
v rozsahu obvodu dráhy a na prístupových cestách k obvodu dráhy. Sporné pozemky užíva žalovaný
legitímne na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré vzniklo vo verejnom záujme
k pozemkom pod stavbou. Žalobca je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

Dané bremeno vzniklo ex lege účinnosťou zákona o dráhach. Predmetné zákonné vecné bremeno
existuje prijatím súčasného znenia zákona o dráhach, ktorý zaviedol tento inštitút, teda má konštitutívny
charakter od účinnosti zákona 1.1.2010, pričom jeho vznik nie je podmienený zápisom v katastri
nehnuteľností. Na predmetných pozemkoch stojí železničná dráha v rámci prevádzky TEŽ Poprad –
Starý Smokovec. Finančná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena má

jednorazový charakter a patrí tomu, kto bol vlastníkom pozemku v deň, v ktorom tento zákon nadobudol
účinnosť. Nároky vo forme náhrady prekračujúce obmedzenie vlastníckeho práva nemajú oporu
v zákone. Tu poukázal na rozsudok NS SR 3Cdo 49/2014 Z. z. zo dňa 14.4.2016. Žalobca má nárok
iba na jednorazovú finančnú náhradu. Žalobca pri uplatnení nároku vychádza zo všeobecnej hodnotypozemkov a ceny za prenájom obdobných pozemkov, čo je odlišný právny titul užívania pozemkov
ako zákonné vecné bremeno. Žalovaný nevyužíva pozemky komerčne, ale na verejnoprospešné účely.
Opakujúce plnenie pokladá za rozporné s právnym poriadkom SR. Jednorazová finančná náhrada

má charakter peňažného plnenia, ktoré podlieha premlčaniu v zmysle všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka. Pretože žalobca si právo na náhradu za obmedzenie svojho vlastníctva
neuplatnil v stanovenej lehote do 31.1.2017, došlo k premlčaniu jeho práva na základe premlčacej
námietky vznesenej zo strany žalovaného na súdnom pojednávaní dňa 10.5.2021. Žalobca tak stratil
nárok na primeranú jednorazovú náhradu. Odkázal na rozhodnutia súdnych autorít, a to rozsudok NS

SR 5Sžť65/2011, 4Cdo 89/2008 a Ústavného súdu SR IV. ÚS 390/2018.
Žalobca je vyše 50 rokov obmedzený vo svojom vlastníctve tým, že na časti jeho pozemkov sa nachádza
železničnételesosjehosúčasťami.Akceptovalskutkovýstavanijakýmspôsobomsanedomáhalsvojich
práv. Tvrdenie žalobcu vyvracia aj fakt, že aj na iných častiach pozemkov v jeho vlastníctve sa nachádza
železničné teleso, pričom tieto pozemky nie sú predmetom daného súdneho sporu. Právo patrí bdelým,
čo osobitne zdôrazňuje rozhodovacia činnosť súdov (NS SR 5žf 65/2011). Žalobca svojim nekonaním

prispel ku stavu, že jeho majetkové právo na jednorazovú náhradu sa premlčalo. Ako nepravdivé
považuje tvrdenie žalobcu, že predstieraným konaním mal žalobcu zbaviť jeho práva. K premlčaniu
práva žalobcu došlo dňom 1.2.2017, pričom žalovaný prejavil záujem vec majetkovoprávne vysporiadať
dňa 24.10.2018.
V predloženom GP č. 101/2021 je zachytený celý obsah (železničného telesa, aj železničný spodok),

nakoľko v železničnom spodku sú umiestnené inžinierske siete, ktoré sú spolu s ich ochranným pásmom
premietnuté do geometrického plánu, teda de facto je železničné teleso zachytené v predmetnom GP
v celku.

12.K prvej zmene žaloby sa vyjadril tak, že už nie je sporný stav rozsahu užívania častí pozemkov

vo vlastníctve žalobcu žalovaným. Podľa predloženého geodetického zamerania zo dňa 7.12.2022
sú zanedbateľné odchýlky pri určení výmery rozsahu užívania pozemkov. Smerodajné sa javia údaje
v predložených geometrických plánoch. Rozsah užívania častí pozemkov je daný v GP č. XXX/XXXX
pri pozemku EKN parcela č. 7/1 o výmere 2729 m2, pri pozemku EKN parcela č. 2/1 o výmere 661 m2
a pri pozemku EKN 32/10 o výmer 842 m2. Z predmetného rozsahu je potrebné odpočítať zapísané

zákonné vecné bremeno podľa GP č. 46123628 – XX/XXXX,ktoré bolo v zmysle § 4 odsek 4 Zákona
o dráhach zapísané pod č. Z-4331/2020 na LV č. XXX, a to v rozsahu pri pozemku registra EKN parcela
č. 7/1 o výmere 56 m2 a pri pozemku I. X/X o výmere 181 m2. Spolu predstavuje rozsah 237 m2.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zostal nezapísaný rozsah užívania častí pozemkov z titulu zákonného
vecného bremena podľa § 6 písm. a) Zákona o dráhach pri pozemku registra EKN parcela 7/1 o výmere

2673 m2, pri pozemku I. X/X o výmere 480 m2 a pri pozemku I. XX/XXX o výmere 842 m2, spolu 3995
m2. Pri výmere 237 m2 sa zákonné bremeno týkalo výstavby novej (nie existujúcej inžinierskej siete)
z dôvodu realizácie rekonštrukcie trate Štrba – Štrbské Pleso. Na uvedenú situáciu bol správne použitý
§ 4 Zákona o dráhach, pretože na budovanie nových stavieb v súvislosti s prevádzkou železničnej
dráhy bol do právneho poriadku inkorporovaný práve spomínaný § 4 Zákona o dráhach. Právo na

jednorazovú primeranú náhradu v danom prípade zaniká, ak sa neuplatní do jedného roka odo dňa
zapísania vecného bremena do katastra nehnuteľností. Žalovaný uznáva finančný nárok žalobcu vo
vyplatení jednorazovej primeranej náhrady za obmedzenie užívania nehnuteľností v celkovom rozsahu
237 m2. Žalobca si v prekluzívnej lehote uplatnil svoje právo. Výšku náhrady navrhol riešiť mimosúdnou
dohodou po vyhotovení znaleckého posudku na určenie výšky jednorazovej náhrady. Výšku nie

je možné ustáliť podľa znaleckého posudku predloženého žalobcom č. XXX/XXXX, pretože tento
určuje všeobecnú hodnotu pozemkov pre komerčné využitie pozemkov a opomína skutočnosť určenia
primeranej jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti z titulu zákonného
vecného bremena. V zostávajúcej časti žalobca bez akéhokoľvek zdôvodnenia opomína a ignoruje
platný a zákonný právny stav vyplývajúci z ust. § 6 Zákona o dráhach (vecné bremeno ex lege. Je preto

neprípustné uvažovať o vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalobcovi prislúcha za dané obmedzenie
vlastníckeho práva jednorazová finančná náhrada. Túto si žalobca v premlčacej lehote neuplatnil
a nárok na jej vyplatenie žalobca stratil uplatnením námietky premlčania.

13.Žalovaný na pojednávaní zotrval na svojich skutkových tvrdeniach a právnych záveroch. Výstavba

TEŽ začala v roku 1900, za čias, kedy ešte existovalo Rakúsko - Uhorsko. Príslušným stavebným
povolením nedisponuje vzhľadom na to, že prešlo minimálne jedno storočie odkedy začala výstavba
tejto dráhy. Podľa dôvodovej správy zákona o dráhach v § 3 sa píše: pozemok v obvode dráhy
je súčasťou stavby dráhy, preto sa pri novej výstavbe v zásade vymedzuje najmä v stavebnompovolení špeciálneho stavebného úradu. Nakoľko zákon bol prijatý v roku 2009 a výstavba TEŽ začala
o minimálne o jedno storočie skôr, je v dôvodovej správe uvedené, že pre existujúce dráhy zostáva
obvod dráhy vymedzený v zákone v metroch. Pri týchto vecných bremenách zriaďovaných priamo zo

zákona ide o určitý kruh verejne právneho obmedzenia vlastníka pozemkov, nakoľko toto obmedzenie
je výrazom prevahy verejného záujmu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto obmedzené bolo
podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka. Tieto vecné bremená ex lege majú špecifický
režim,súupravenéverejno-právnymipredpismi,nazákladektorýchsúzriadené.Natietovecnébremená
je potrebné hľadieť z princípu nepravej retroaktivity, tzn., že sa neposudzujú v čase, kedy vznikli,

ale podľa predpisu, ktorý ich upravuje. Právny titul, na základe ktorého žalovaný užíva pozemky ,
je zreteľne daný. Odkázal na uzn. ÚS SR sp. zn. IVÚS390/2018 zo dňa 21.6.2018, kde v podobnom
prípade ÚS vyriekol svoj právny názor, že pri zákonných vecných bremenách je deň, kedy sa právo
mohlo uplatniť po prvý raz bez akýchkoľvek zákonných prekážok, je deň nasledujúci po nadobudnutí
zákonnej právnej úpravy o zriadení vecných bremien. Nakoľko tento deň bol stanovený na deň 1.2.2014,
dňom31.1.2017žalobcoviuplynulapremlčaciadoba,týmpádomžalovanývznášanámietkupremlčania,

tzn., že žalobca má nárok na jednorazovú náhradu už iba z titulu jednorazovej naturálnej obligácie.
Naturálnu obligáciu splniť nechce. Podľa zákonného znenia Zák. o dráhach, má žalovaný zriadené zák.
vecného bremeno nielen v obvode dráhy, ale aj na ich súčastiach a prístupových cestách. V roku 2018
z jeho podnetu začali jednania, ktorých podkladom bol geometrický plán vyhotovený žalovaným na
majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Podnetom pre začatie tohto jednania

bola ochota ŽSR majetkovoprávne vysporiadať pozemky pod traťou TEŽ v tom rozsahu, aby prešli do
vlastníctva železníc. Výsledkom jednaní malo byť uzatvorenie kúpnej zmluvy v rozsahu geometrického
plánu, majetkovoprávnym vysporiadaním mal žalovaný ochotu dokonca kúpiť viac pozemkov, ako tvorili
pozemky obvodu dráhy z dôvodu, aby sa žalovaný stal vlastníkom týchto pozemkov. Geometrický
plán zahŕňal väčší rozsah pozemkov, ako tvoria pozemky obvodu dráhy,no žalobca vychádza pri

žalobe z tohoto geometrického plánu. Žalovaný nenavrhoval žiadnu cenu odplaty, tá prvýkrát odznela až
v predžalobnej výzve súvisiacej so súdnym sporom. Žalovaný mal záujem zabezpečiť vlastný znalecký
posudok ku stanoveniu výšky náhrady, ktorý by bol podkladom pre uzavretie kúpnej zmluvy. Tento
posudok však už vyhotovený nebol z dôvodu podania žaloby na súd. Žalovaný teda prejavil záujem
o kúpu pozemku, ale pretože sa žalobca zachoval tak ako sa zachoval, už nemá záujem o kúpu

predmetných častí pozemkov.
Jediným relevantným ZP na určenie všeobecnej hodnoty jednorazovej náhrady je ZP znalca G.. ZP
J. vyhodnotil ako neplatný pretože v časti II. neobsahuje podstatné náležitosti, ktoré vyžadujú právne
predpisy v čase vyhotovenia ním ZP v roku 2023. V G. J. z roku 2020 nie je uvedená výška jednorazovej
náhrady. Úroky navrhol nepriznať vzhľadom k tomu, že doposiaľ nebola jednoznačne určená výška

náhrady.
GP z roku 2021 nebol zapísaný do evidencie nehnuteľností vzhľadom k prebiehajúcemu súdnemu
sporu. Podľa jeho výsledku sa tak urobí. Predložený GP z roku 2021 zahŕňa všetky pozemky žalobcu,
ktoré žalovaný užíva, resp. časti pozemkov, pričom pri parcele č. 32/110, táto parcela existuje dodnes,
pôvodne vôbec nebola označená v GP z roku 2016, a nie je zahrnutá ani v písomnom podaní a a taktiež

ani parcely XXX/XX a 456/15 nie sú zahrnuté v podaní, pričom sú zahrnuté v GP.
Zákonné vecné bremeno je stanovené geometrickým plánom č. 22/2020. V aktuálnom LV č. XXX k.
ú. A. A. k dotknutým pozemkom, ktoré sú predmetom žaloby, je zriadené vecné bremeno v prospech
žalovaného na vykonávanie údržby, opravy dráhy.
GP z roku 2016 počítal s tým, že žalobca odpredá nehnuteľnosti žalovanému a neostanú zvyškové

časti pozemkov.

14.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán a to vypočutím svedkyne C.
F. D., znalcov C. D. D., C. H. G., oboznámeným listinných dôkazov, a to znaleckého posudku C. G.,
znaleckých posudkov C. D. D., listov strán, potvrdenia, výzvy, listu vlastníctva, geometrických plánov

a.i. zistil nasledovný skutkový stav:

15.Dňa 4.6.2014 Okresný úrad Poprad vydal žalobcovi potvrdenie o zápise zmeny údajov do Registra
pozemkových spoločenstiev. Podľa odseku I. zapisuje pre pozemkové spoločenstvo Bývalé urbárske
spolumajiteľstvo Milbach – pozemkové spoločenstvo.

16.Listom zo dňa 24.10.2018 Železnice Slovenskej republiky požiadali žalobcu o odkúpenie pozemkov
z titulu majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov potrebných pre prevádzkové potreby Železníc
Slovenskej republiky. S poukazom na geometrický plán ŽSR, majú záujem o pozemky, resp. častipozemkov, a to parc. KNE č. X/X o výmere 1322 m2, ako novo vytvorená parcela KNC č. 456/85
o výmere 1333 m2, časť pozemku z parc. KNE č. X/X, diel č. 2 o výmere 3188 m2 ako novo vytvorená
parcela KNC č. 456/81 o výmere 3288 m2, časť pozemku z parcely KNE č. 32/110, diel č. 1 o výmere

100 m2 ako novovytvorená parcela KNC č. 456/81 o výmere 3288 m2, časť pozemku z parcely KNC
222/5 ako novovytvorená parcela KNC č. 222/10 o výmere 108 m2 a časť pozemku z parcely KNC č.
456/18 ako novovytvorená parcela KNC č. 456/82 o výmere 123 m2.

17.Listom zo dňa 18.2.2019 štatutárny zástupca žalobcu žalovanému oznámil, že listom potvrdil záujem

žalovaného zo dňa 24.10.2018 o odkúpenie pozemkov v celkovej výmere 8032 m2. Do dňa vyhotovenia
listiny žalovaný žalobcovi nezaslal žiadnu odpoveď. Pretože o odkúpenie predmetných častí parciel
prejavili záujem aj iné právnické osoby, vyzval adresáta k jednaniu ohľadne ceny. V opačnom prípade
budú pozemky odpredané iným záujemcom.

18.Listom zo dňa 7.11.2019 žalovaný oznámil vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalobcu, že ŽSR sa

majetkovo právnym vysporiadaním pozemkov vo vlastníctve žalobcu zaoberajú a majú záujem o ich
vysporiadanie. Na určenie hodnoty pozemkov bude zadaný znalecký posudok. Odosielateľ žiadal
trpezlivosť v súvislosti s majetkovo právnym vysporiadaním.

19.Dňa 9.2.2020 znalec C. D. D. vyhotovil na základe žiadosti žalobcu znalecký posudok pod č.

17/2020 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku parc. č. B. č. XXX/XX, č. XXX/XX, diel č. 1
a 2, č. XXX/XX k. ú. A. A. a nájmu na danom pozemku, zapísané na LV č. XXX. Znalec v znaleckom
posudkustanovil jednotkovú všeobecnúhodnotupozemkovnasumu63,11eur/m2,všeobecnúhodnotu
pozemkov spolu vo výmere 4744 m2 na 299.000,- eur a výšku nájmu za dané pozemky 5,011 eur/rok
a 23.800,- eur ročne. Prílohou znaleckého posudku bol výpis z katastra nehnuteľností, geometrický plán

vyhotovený C. F. D. pod č. XX/XXXX na majetkovo právne vysporiadanie parciel 456/81, č. 456/84, č.
456/85 a na oddelenie parciel č. 456/82, č. 456/86, 222/10, na zameranie stavby na parc. č. 456/83,
na vyňatie z LPF p. č. 222/10.

20.Listom zo dňa 21.2.2020 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu požiadal žalovaného o vydanie

bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 47.600,- eur v lehote do 28.2.2020. List bol žalovanému
doručený dňa 24.2.2020. Vydanie bezdôvodného obohatenia odôvodnil užívaním pozemkov žalobcu
B. č. XXX/XX – zastavaná plocha o výmere 1333 m2, časť pozemku parc. KNC č. XXX/XX – zastavaná
plocha – diel č. 1 o výmere 100 m2, časť pozemku parc. č. B. č. XXX/XX – zastavaná plocha diel č. 2
o výmere 3188 m n2 a pozemok parc. KNC č. XXX/XX – zastavaná plocha o výmere 123 m2. Spolu sa

podľa neho jedná o výmeru pozemkov 5011 m2. Náhradu si uplatňuje žalobca za obdobie dvoch rokov.

21.Listom zo dňa 1.4.2020 žalovaný novému právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že
majetkovoprávnym vysporiadaním pozemkov vo vlastníctve žalobcu sa žalovaný zaoberá a má záujem
o majetkovo právne vysporiadanie pozemkov. Zásadou je trvalé majetkovo právne vysporiadanie

vzhľadom k tomu, že sa jedná o trvalý stav vo vlastníctve štátu.

22.Listom zo dňa 30.9.2020 Ministerstvo dopravy SR žalovanému zaslalo odpoveď k žiadosti
o usmernenie k postupu pri zápise zákonného vecného bremena a pri vyplácaní jednorazových
primeranýchnáhrad. Podľaobsahu prípisuvýstavbaželezničnýchtratí jevoväčšineprípadovdatovaná

k druhej polovici 20. storočia, kedy dochádzalo k oprávneným stavbám na cudzích pozemkoch. Po
reštitúcii pozemkov dochádza k stavom , že vlastník pozemku pod železničnou traťou je iný ako vlastník
železničnej trate. Riešením tejto právnej neistoty bol zákon 432/2013 Z. z., ktorý menil a dopĺňal zákon
o dráhach, účinný od 1.2.2014. Došlo k doplneniu ust. § 6a uvedeného zákona, ktorého účelom bolo
úprava pomerov medzi vlastníkom pozemkov a vlastníkom železničnej trate. Dňom účinnosti došlo

k zriadeniu zákonného vecného bremena a vznik práva nároku na jednorazovú primeranú náhradu
vlastníkovi pozemku za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Každý nárok na náhradu vo forme
peňažného plnenia podlieha pod inštitút premlčania. Zákon o dráhach samotný však inštitút premlčania
neupravuje. Právo sa teda premlčí vo všeobecnej premlčacej dobre ustanovenej v § 101. Problematika
zápisu vecného bremena je upravená ust. § 6a) ods. 2 zák. o dráhach, podľa ktorého podáva návrh

na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností vlastník stavby, železničnej dráhy alebo jej súčasti,
alebo stavby v ochrannom pásme železničnej dráhy. Zákonné vecné bremeno sa zapisuje do katastra
nehnuteľnostízáznamomamálenevidenčnýcharakter,ktorýnemávplyvnavznik,zmenuanizánikprávk nehnuteľnostiam, a teda má iba deklaratórny účinok. Z uvedeného dôvodu sa ministerstvo stotožňuje
s návrhom Generálneho riaditeľstva ŽSR o premlčaní práva po troch rokoch.

23.Na základe žiadosti žalovaného spoločnosť GRO REAL spol. s.r.o. Zvolen – C. C. K. vyhotovil
geometrický plán pod č. 46123628 – XX/XXXX na vyznačenie práva uloženia inžinierskej siete na
pozemkoch p. č. XXX/XX, č. XXX/XX, č. XXX/XX a č. 222/1. Podľa poznámky k výkazu výmer zriaďuje
sa vecné bremeno na parcely I. 2/1, 7/1, a na parcely L. 222/1, 456/14, 456/18 vo vyznačenom rozsahu
spočívajúce v práve uloženia, prevádzky, opravy a údržby podzemných inžinierskych sietí: miestny

a ochranný kábel, ako aj v práve prístupu k týmto inžinierskym sieťam pre oprávneného ŽSR. Diel 1
od parcely č. 2/1 predstavuje výmeru 181 m2, diel 2 od parcely X/X predstavuje 56 m2, diel 3 od parcely
222/1 predstavuje 5 m2, diel 4 od parcely č. 456/14 predstavuje 168 m2 a diel 5 od parcely XXX/XX
predstavuje 129 m2.

24.Podľa čiastočného výpisu z LV č. XXX pre M. H. E., k. ú. A. A. vlastníkom parciel

registra E evidované na mape určeného operátu parc .č . 2/1 o výmere 1322 m2 –zastavané plochy
a nádvorie a parc. č. 7/1 o výmere 4576 m2 – zastavané plochy a nádvorie je vedený žalobca vo
výške spoluvlastníckeho podielu 1/1. V časti C – ťarchy je zaznamenané zriadenie zákonného vecného
bremena v zmysle § 4 ods.4 zák. č. 513/2009 Z. z. za účelom uloženia, prevádzky, opravy a údržby
podzemných inžinierskych sietí: miestny a ochranný kábel ako aj v práve prístupu k týmto inžinierskym

sieťam v prospech Železnice SR v rozsahu vyznačenom v GP č. 46123628 – 22/2020, G1 – 513/2020
podľa Z – 4331/2020 (na parcele B. 2/1, 7/1, parc. KNC XXX/X, XXX/XX, XXX/XX – č. zmeny 506/20.

25. Listom zo dňa 10.5.2021 žalobca požiadal žalovaného o uplatnenie práva na jednorazovú
primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností podľa § 4 ods.4 zák. č. 513/2009

Z. z. s odôvodnením, že žalobca je obmedzený v užívaní pozemkov zapísaných na LV č.XXX k. ú.
A. A., a to parciel B. 2/1, 7/1, B. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX zákonným vecným bremenom za účelom
uloženia prevádzky opravy a údržby podzemných inžinierskych sietí, miestny a ochranný kábel, ako
aj v práve prístupu k týmto inžinierskym sieťam v prospech žalovaného v rozsahu vyznačenom v N.
XXXXXXXX-XX/2020, N. – XXX/XXXX podľa G. (na parcele B. 2/1, 7/1, B. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX –

č. zmeny 506/20). Vlastník si vzhľadom k vyššie uvedenému zákonnému ustanoveniu uplatňuje právo
na jednorazovú primeranú náhradu z dôvodu zápisu zákonného vecného bremena.

26.Dňa 17.8.2021 Železnice Slovenskej republiky – Ing. Andrea Ballová vyhotovila pod č. XXX/XXXX
geometrický plán na zriadenie zákonného vecného bremena vo vyznačenom rozsahu. Geometrický

plán bol pod č.G1 955/2021 úradne overený C. O. P.. Podľa výkazu výmer - poznámka: zriaďuje sa
zákonné vecné bremeno na parc. registra I. 32/110, 7/1, 51/1, 2/1, 43/2,28/101, na parc. registra L. č.
poradové 456/14, 456/15. Vyčíslenie rozsahu vecného bremena diel 1 na parc. č. 32/110 je vo výmere
842 m2- zast. plocha, diel 2 na parcele 7/1 vo výmere 2729 m2, diel 3 na parcele 51/1 v rozsahu 16
m2, diel 4 na parcela 2/1 vo výmere 661 m2, diel 5 na parcele 43/2 vo výmere 39 m2, diel 6 na parcele

28/101 vo výmere 8 m2, diel 8 na parcela č. 456/14 vo výmere 137 m2, a diel 7 na parc, č. 456/15 vo
výmere 308 m2.

27.Podľa návrhu kúpnej zmluvy predloženej žalobcom v presne nezistenej dobe bol vyhotovený návrh
kúpnej zmluvy č. 8482210018 medzi predávajúcim K. Q. D. a kupujúcim Železnice SR, predmetom ktorej

mal byť odpredaj pozemku KNE parc. č. 896 o výmere 6108 m2 v k. ú. A. A. na základe vypracovaného
geometrického plánu na odčlenenie časti parcely vo výmere 933 m2 na majetkovoprávne vysporiadanie
stavby železničnej trati TEŽ za kúpnu cenu 28.185,93 eur pri cene náhrady 30,21 eur/m2.

28.Dňa 6.10.2021 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu predložil žalovanému ponuku na

uzavretie dohody o urovnaní sporového konania tak, že žalobca žalovanému odpredá špecifikované
pozemky za aktuálnu trhovú cenu.

29.Podľa správy Mesta Vysoké Tatry zo dňa 10.3.2023 adresovanej žalovanému, pozemky
KNE parc.č.2/1 a 7/1 v k. ú. A. A. sú podľa platného územného plánu súčasťou funkčnej plochy, územia

dopravnej vybavenosti – železničnej v regulačnom bloku S 99. Podľa grafickej časti územného plánu je
cez parcelu č.7/1 navrhovaný koridor uvažovanej úpravy trate TEŽ.30.Dňa 4.4.20203 žalovaný vyhotovil objednávku dodávateľovi C. H. G. na vyhotovenie znaleckých
posudkov okrem iného stanovenie všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty za zriadenie vecného
bremena in rem v zmysle § 4 Zákona o dráhach na časti pozemkov 2/1 o výmere 181 m2, časti pozemku

X/X o výmere 56 m2 zapísaných na LV č.XXX k. ú. A. A. podľa GP 22/2020 za účelom majetkovo
právneho vypsoriadania.

31.Dňa8.5.2023znalecC.H.G.nazáklade žiadostizadávateľa–žalovaného vyhotovilpodč.XX/XXXX
znalecký posudok vo veci stanovenia odhadu všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty za zriadenie

vecného bremena – „in rem“ v zmysle § 4 Zákona o dráhach, na časti parciel registra I. č. 2/1 o výmere
181 m2 a č, X/X o výmere 56 m2, vedených na LV č. XXX k. ú. A. A., podľa GP č. XXXXXXXX-
XX/2020 zistenej podľa platného právneho predpisu, za účelom majetkovo právneho vysporiadania
podľa stavu ku dňu ohodnotenia. Znalec v bode 2.1 stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov zaťažených
vecných bremenom metódou polohovej diferenciácie na sumu 15.525,87 eur, všeobecnú hodnotu
jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena v sume 5,52 eur/m2 (vecné bremeno – právo

uloženia miestneho a ochranného kábla). V bode III. znalec vyčíslil vecné bremeno – právo uloženia
miestneho a ochranného kábla u parciel EKN 2/1 – diel 1 a 7/1 diel 2 vo výške 1.310,- eur. Prílohou
znaleckého posudku je objednávka, výpis z katastra nehnuteľností, geometrický plán, katastrálna mapa,
územnoplánovacia informácia poskytnutá Mestom Vysoké Tatry dňa 10.3.2023 a fotodokumentácia.
V bode V. znalec vyhlásil, že je si vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého úkonu.

32.Dňa 6.10.2023 na základe objednávky zadávateľa – žalobcu znalec C. D. D. vyhotovil znalecký
posudok č. XXX/XXXX na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku parc. KNC č. XXX/XX, č. XXX/XX
diel č. 1 a 2, XXX/XX k. ú. A. A., nájmu a vecného bremena na danom pozemku, pozemok zapísaný
na LV č. XXX pre účel prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Znalec v bode II., odsek 2 a nasl.

stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností metódou polohovej diferenciácie pozemkov spolu vo výmere
4744 m2 pri jednotkovej všeobecnej hodnote pozemku 210/57 eur/m2 na sumu 998.944,08 eur, hodnotu
nájmu za rok v sume 99.576,56 eur/rok a v bode III. všeobecnú hodnotu závad (vecné bremeno –
závada ) v sume 833.314,44 eur. Prílohou znaleckého posudku je list vlastníctva, informatívna kopia
katastrálnej mapy a geometrický plán na majetkovo právne vysporiadanie parciel č. plánu 83/2016.

V bode V. znalec vyhlásil, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.
Prílohou znaleckého posudku C. D. D. č. 082/23 je geometrický plán na majetkové vysporiadanie parciel
456/81, č. 456/84, č. 456/85, na oddelenie parciel p. č. 456/82, 456/86, 222/10, na zameranie stavby
na parcele 456/83, na vyňatie z LPF p. č. 222/10 č. plánu 83/2016, vyhotovený ŽSR.

33.Svedkyňa C. F. D. uviedla, že od 1.7.2003 je zamestnancom žalovaného na stredisku železničnej
geodézie vo funkcii autorizovaný geodet. Náplňou jej práce je vyhotovovanie geometrických plánov,
ich autorizačné overenie, preverovanie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v majetku železníc.
Geometrický plán z roku 2021 č. XXX/XXXX vyhotovila na objednávku Žalovaného - oblastnej správy
majetku Košice. Jednalo sa o vyhotovenie GP na zriadenie zákonného vecného bremena tak, ako

ho určí objednávateľ. V železničnej knihe boli zapísané pozemky, ktoré boli vykúpené pre tatranskú
elektrickú železnicu. V rámci spracovania požiadavky, teda vyhotovenia GP zistila, že v roku 1963 bol
vyhotovený GP na rozšírenie telesa v predmetnom území. Táto časť nebola vykúpená. V tých rokoch
sa bralo užívacie právo na úroveň vlastníckeho práva. V dokumentácii katastra a železničnej knihy
našla evidenčný list č.9, v ktorom na predmetnú časť mal žalovaný užívacie právo. K predmetnému

evidenčnému listu je posledná aktualizácia z 18.5.1992. K tomu existuje stará katastrálna mapa.
V súvislosti so spracovaním GP sa nepodieľala na meraniach v teréne. Tie vykonávali kolegovia zo
strediska železničnej geodézie na mieste samom. Boli zamerané inžinierske siete, vytýčené OZT káble
a elektrikárske káble. Potom boli zamerané osi koľají, osí vlečiek a prístupové cesty k pozemkom, ktoré
užíva žalovaný. V podstate to bolo zamerané v rozsahu, ktorý vytýčili jednotlivé zložky železníc a ktoré

boli nevyhnutné pre výkon dopravy. Tieto údaje boli zamerané vo vzťahu k pozemkom, ktoré žalovaný
nemal vo vlastníctve, ale iba v užívaní. Ploty k daným pozemkom neexistujú žiadne. Po vykonaní
meraní oblastnej správe majetku zaslala návrh a zameraný skutkový stav na vyjadrenie k rozsahu
vecného bremena, ktoré je potrebné zriadiť. Správa majetku sa k návrhu vyjadrila na základe toho, čo
je nevyhnutne potrebné. Pre chod železnice spracovala GP. Autorizačne bol GP overený ňou a úradne

overený katastrálnym odborom na Katastrálnom úrade Poprad. O zápis sa už následne stará oblastná
správa majetku železníc Košice. Jej úlohou nie je skúmať zákon č.513/2009, ale splniť objednávku na
základe pokynu objednávateľa, ktorý by mal preskúmať tento zákon.34.Znalec C. H. G. uviedol, že zotrváva na záveroch znaleckého posudku č.XX/XXXX. Posledných
15 rokov nemá žiadny vzťah k žalovanému. Nenašiel žiadnu skutočnosť, ktorá by ho zo znaleckého
dokazovania vylučovala. Z podkladov, ktoré mu boli doručené, vyplýva presah dvoch obmedzení na

príslušnej časti pozemkov. Po konzultácii so zadávateľom mu bolo spresnené, že má napriek tomu
presahu vypracovať posudok v zmysle doloženého GP. Závery sa týkajú dátumu dňa ohliadky, ktorú
vykonal 27.4.2023. Odôvodnenie postupov použitých v ZP sa nachádza v samotnom ZP v bode II, 1a
odsek a), kde je uvedené. Znalecké podklady, z ktorých vychádzal, sú uvedené na strane 2 I. v bode
I. 5 a v bode 6 a strane 2. Medzi rozhodujúce podklady patrí obhliadka , územnoplánovacia informácia

poskytnutá zadávateľovi v posudku Mestom Vysoké Tatry. Okrem toho, čo je uvedené v posudku, robil
prieskum realitného trhu v predmetnom mieste. Na strane 6 uviedol údaj jednotková všeobecná hodnota
pozemku 65,51 eur/m2, čo je údaj korektný a správny. Údaj 5,50 eur/m2,ktorý predstavuje všeobecnú
hodnotu jednorazovej odplaty za m2 za zriadenie vecného bremena pokladá rovnako za správny.

35.Znalec C. D. D. sa vyjadril, že trvá na svojich záveroch obsiahnutých v ZP č. XXX/XXXX č.

XXX/XXXX. Hodnotil parcely C KN, ktoré sú zapísané v bode I. bod 5 posudku z roku 2023. Použil
metódu polohovej diferenciácie. Určil jednotkovú všeobecnú hodnotu pozemku za m2/210,57,- eur ,
ktorú pokladá za správnu. ZP sa vypracováva vždy v mieste a v čase. Hodnotu 65,51 eur pokladá za
strašne nízku. V danom regióne sa pohybovala v tejto výške asi pred 3 rokmi.
Ním stanovená všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena 175,66 eur/

m2 je uvedená správne. Bol si hodnotené pozemky pozrieť. V minulosti pre žalobcu už vyhotovoval
nejaké znalecké posudky. Má vedomosť o novele právnych predpisov z roku 2023. Do znaleckého
posudku opomenul písm h zapracovať. Podľa neho tento bod nemá žiadny vplyv na určenie všeobecne
hodnoty pozemku. Územný plán má vplyv na pozemky, ktoré sa plánujú zastavať. V danom prípade sú
pozemky dlhodobo zastavané železnicou, sú vnesené do územného plánu obce a v tomto prípade sa

nepredpokladajú žiadne zmeny. V priebehu posledných 3 rokov ceny nehnuteľností neúmerne stúpli,
a to minimálne o 300 %. Napríklad stavebné pozemky v Poprade stáli 60,- eur/m2, teraz sa predávajú aj
za viac ako 200,-eur/m2.To platí aj pre Tatry, avšak základné hodnoty boli 100 a teraz sú 400. Myslí tým
stavebné pozemky. Trh stanovil navýšenie použitého koeficientu všeobecnej situácie 1,10 v ZP z roku
2020 na 1,5 v posudku z roku 2023 s konštatovaním luxusná obytná oblasť, aby sa reálne pracovalo

s trhovými hodnotami nehnuteľností. Rovnaký koeficient všeobecnej situácie zaradil pôvodne do bodu
4 a v roku 2023 do bodu 5 preto , aby vedel dospieť k hodnote, ktorú určil trh. To sa týka v podstate
všetkých koeficientov, ktoré uviedol. Znalec G. určil dobre bod 4 koeficientu všeobecnej situácie, ale
pravdepodobne uplatnením tohto koeficientu nedospel k trhovej hodnote. Všeobecnú hodnotu určil
metódou polohovej diferenciácie, nie výnosovou. Výpočet je realizovaný programom, a keď nedá roky

pri hodnote návratnosti investície, tak mu nič program nevypočíta. Určil dobu návratnosti 20 rokov, to je
maximálna doba návratnosti, a ak druhý znalec uviedol dobu návratnosti 35 rokov, tak je to nesprávna
hodnota. Preklep v texte pri citovaní čísla vyhlášky nemôže mať dosah na výpočet.

Podľa § 4 zákona č. 513/2009 Z.z.

(1) V obvode dráhy je zakázané
a) vysádzať stromy a kry,
b) bez súhlasu prevádzkovateľa dráhy a bez povolenia špeciálneho stavebného úradu umiestňovať
stavby, reklamné, propagačné a informačné zariadenia, ktoré nesúvisia s prevádzkou dráhy ani s
dopravou na dráhe.

(2) V obvode dráhy nemožno vykonávať činnosti, ktoré by mohli ohroziť dráhu alebo dopravu na dráhe;
činnosti, ktoré nesúvisia s prevádzkou dráhy ani s dopravou na dráhe možno vykonávať len so súhlasom
prevádzkovateľa dráhy. Vlastník alebo užívateľ nehnuteľností v obvode dráhy je povinný užívať ich tak,
aby neohrozovali dráhu alebo dopravu na dráhe, a je povinný umožniť prevádzkovateľovi dráhy prístup
k súčastiam dráhy cez svoje pozemky.

(3) Prevádzkovateľ dráhy je povinný trvalo zabezpečovať obvod dráhy a priechodný prierez dráhy v
stave, ktorý neohrozuje dráhu a jej súčasti, ani dopravu na dráhe, a predchádzať ohrozeniam prevádzky
dráhy. Na tento účel je prevádzkovateľ dráhy oprávnený vyzvať vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti v
obvode dráhy, aby okliesnil alebo odstránil v nevyhnutnom rozsahu prekážajúce stromy a kry a odstránil
spadnuté stromy, kamene a predmety, ktoré sú ohrozením prevádzky dráhy alebo niektorej jej súčasti

alebo ohrozením bezpečnosti a plynulosti dopravy na dráhe. Ak vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti
neuposlúchne výzvu prevádzkovateľa dráhy a hrozí bezprostredné nebezpečenstvo pre prevádzku
dráhy alebo pre dopravu na dráhe, prevádzkovateľ dráhy je oprávnený sám vykonať tieto činnosti v
nevyhnutnom rozsahu po upovedomení vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti.(4) Vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v obvode dráhy je povinný strpieť umiestňovanie súčastí dráhy
a vykonanie činností podľa odsekov 2 a 3. Oprávnenia prevádzkovateľa dráhy podľa odsekov 2 a 3
sú vecnými bremenami viaznucimi na nehnuteľnostiach v obvode dráhy a na prístupových cestách k

obvodu dráhy. Návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností podá prevádzkovateľ dráhy. Ak
je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti obmedzený v dôsledku umiestnenia súčasti dráhy v obvyklom
užívaní nehnuteľnosti; má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania
nehnuteľnosti; toto právo zaniká, ak sa neuplatnilo u prevádzkovateľa dráhy do jedného roka odo dňa
zapísania vecného bremena do katastra nehnuteľností.

(5) Bez súhlasu prevádzkovateľa dráhy nemôžu vstupovať osoby na dráhu a v obvode dráhy na miesta,
ktoré nie sú prístupné verejnosti. Bez súhlasu prevádzkovateľa dráhy možno vstupovať do obvodu dráhy
len
a) na prechod dráhy v mieste úrovňového križovania dráhy s cestnou komunikáciou,
b) na osobných nástupištiach, na prístupových cestách k nim a na iných miestach určených na pohyb
cestujúcich,

c) na nakladacích rampách a na prístupových cestách k nim a na iných miestach určených pre nakládku,
prekládku a vykládku tovaru,
d)poverejneprístupnýchúčelovýchkomunikáciáchvobvodedráhyzriadenýchprevádzkovateľomdráhy
alebo so súhlasom prevádzkovateľa dráhy.
(6) Osoby podľa odseku 5 sú povinné pohybovať sa a správať sa v obvode dráhy podľa pravidiel

určených prevádzkovateľom dráhy, najmä rešpektovať zákazy a príkazy na označeniach priestorov a
na výveskách a uposlúchnuť pokyny oprávnených zamestnancov prevádzkovateľa dráhy.
(7) Dohľad nad verejným poriadkom, ochranu základných práv a slobôd, ochranu života a zdravia
cestujúcich prepravovaných vlakmi osobnej dopravy a v staniciach a ich majetku vykonáva Policajný
zbor alebo osoba určená prevádzkovateľom dráhy alebo dopravcom.

Podľa § 5 - Ochranné pásmo dráhy
(1) Ochranné pásmo dráhy je priestor po oboch stranách obvodu dráhy vymedzený zvislými plochami
vedenými v určenej vzdialenosti od hranice obvodu dráhy; zriaďuje sa na ochranu dráhy, jej prevádzky
a dopravy na nej.

(2) Ochranné pásmo novej dráhy vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia. Ochranné pásmo
zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia o zrušení dráhy.
(3) Ak stavebné povolenie neurčuje inak, hranica ochranného pásma dráhy je
a) pre železničnú dráhu 60 metrov od osi krajnej koľaje, najmenej však 30 metrov od vonkajšej hranice
obvodu dráhy,

b) pre ostatné koľajové dráhy a pre pozemnú lanovú dráhu 15 metrov od osi krajnej koľaje,
c) pre visutú lanovú dráhu 15 metrov od nosného alebo dopravného lana,
d) pre trolejbusovú dráhu 10 metrov od krajného vodiča trakčného trolejového vedenia.
(4) Ak dráha vedie po cestnej komunikácii alebo v uzavretom priestore prevádzkovateľa dráhy, ochranné
pásmo dráhy sa nezriaďuje.

Podľa § 6a uvedeného zákona
(1) Ak vlastník stavby železničnej dráhy okrem vlečky v súkromnom vlastníctve a jej súčastí alebo stavby
v ochrannom pásme železničnej dráhy okrem vlečky v súkromnom vlastníctve, ktorá slúži prevádzke
dráhy, nie je vlastníkom pozemku pod týmito stavbami, má vlastník týchto stavieb k pozemku pod nimi
právozodpovedajúcevecnémubremenu,ktoréhoobsahomjejehoužívanie,výkonsprávy,údržby,opráv

a rekonštrukcie stavieb na nich umiestnených a na zabezpečenie prístupu k nim.
(2) Návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností podľa odseku 1 podá vlastník stavby
železničnej dráhy alebo jej súčastí alebo stavby v ochrannom pásme železničnej dráhy, ktorá slúži
prevádzke dráhy.
(3) Ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti obmedzený v dôsledku umiestnenia stavieb podľa odseku

1 v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu stanovenú znaleckým
posudkom za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti.

Podľa § 11 uvedeného zákona
Na účely uskutočnenia stavby dráhy a jej súčastí alebo stavby v ochrannom pásme dráhy, ktorá slúži

prevádzke dráhy alebo doprave na dráhe, na účely prístupu k dráhe alebo k jej súčastiam a na účely
zabezpečenia prevádzky dráhy alebo doprav na dráhe, možno potrebné pozemky a stavby vyvlastniť
alebo zriadiť k nim vecné bremeno.
(2)Podmienky vyvlastnenia a vyvlastňovacie konanie upravuje všeobecný predpis o vyvlastňovaní .Podľa zákona č. 432/2013 Z.z. z 27. novembra 2013, účinného 1.2.2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a

ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Čl.I bod 3 3. Za § 6 sa vkladá § 6a, ktorý znie: "§ 6a
(1) Ak vlastník stavby železničnej dráhy okrem vlečky v súkromnom vlastníctve a jej súčastí alebo stavby
v ochrannom pásme železničnej dráhy okrem vlečky v súkromnom vlastníctve, ktorá slúži prevádzke

dráhy, nie je vlastníkom pozemku pod týmito stavbami, má vlastník týchto stavieb k pozemku pod nimi
právozodpovedajúcevecnémubremenu,ktoréhoobsahomjejehoužívanie,výkonsprávy,údržby,opráv
a rekonštrukcie stavieb na nich umiestnených a na zabezpečenie prístupu k nim.
(2) Návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností podľa odseku 1 podá vlastník stavby
železničnej dráhy alebo jej súčastí alebo stavby v ochrannom pásme železničnej dráhy, ktorá slúži
prevádzke dráhy.

(3) Ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti obmedzený v dôsledku umiestnenia stavieb podľa odseku
1 v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu stanovenú znaleckým
posudkom za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti.".

Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona , K bodu 2

Obdobne ako pri pozemných komunikáciách aj v železničnej infraštruktúre existujú prípady kedy v
obvode dráhy aj v ochrannom pásme dráhy pozemok pod dráhou alebo jej súčasťou nie je vo vlastníctve
štátu a v správe manažéra infraštruktúry. Navrhuje sa zriadenie vecného bremena podľa ustanovenia §
151n a nasl. Občianskeho zákonníka, ak vlastník stavby nemá ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku

pod stavbou železničnej dráhy okrem vlečky v súkromnom vlastníctve alebo jej súčasti dohodnuté iné
právo napr. nájomný vzťah. Vecné bremeno nezakladá vlastnícke právo a nie je definitívnym riešením.

Podľa § 151n O.z.
(1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný

niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené
buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
(2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na
nadobúdateľa.
(3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy;
ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Podľa PRÍL.7 vyhlášky 228/2018 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

v znení platnom od 1.6. 2023

OSNOVA ZNALECKÉHO POSUDKU PRE ODBOR STAVEBNÍCTVO, ODVETVIE ODHAD HODNOTY
NEHNUTEĽNOSTÍ
I. Úvod

1. Úloha znalca (podľa uznesenia orgánu verejnej moci alebo objednávky, číslo uznesenia) a predmet
znaleckého skúmania
2. Účel znaleckého posudku
3. Dátum, ku ktorému je posudok vypracovaný (rozhodujúci na zistenie stavebnotechnického stavu)
4. Dátum, ku ktorému sa nehnuteľnosť alebo stavba ohodnocuje

5. Podklady na vypracovanie posudku
a) podklady dodané zadávateľom
b) podklady získané znalcom
6. Použité právne predpisy a literatúra
7. Definície dôležitých pojmov

8. Osobitné požiadavky zadávateľa
II. Posudok
1. Všeobecné údaje, ktoré obsahujú najmäa) výber použitej metódy; najmä zdôvodnenie výberu, podmienky výberu a dôvody vylúčenia ostatných
metód stanovenia všeobecnej hodnoty, informácie o použitých rozpočtových ukazovateľoch na
stanovenie východiskovej hodnoty,

b) vlastnícke a evidenčné údaje, najmä identifikáciu predmetu posúdenia podľa dokladu o vlastníctve;
ak je znalecký posudok vypracovaný v súvislosti s výstavbou diaľnic alebo líniových stavieb,
postačuje len identifikácia predmetu posúdenia podľa overeného geometrického plánu alebo, ak
tak ustanovuje osobitný predpis,3) podľa predbežného geometrického plánu; identifikáciu predmetu
posúdenia nenahrádza výpis z listu vlastníctva,

c) údaje o obhliadke predmetu posúdenia, najmä dátumy vykonania obhliadky, zamerania a
fotodokumentácie,
d) technická dokumentácia, najmä porovnanie súladu projektovej dokumentácie a stavebnej
dokumentácie so zisteným skutočným stavom,
e) údaje katastra nehnuteľností, najmä porovnanie súladu popisných a geodetických údajov katastra
nehnuteľností so zisteným skutočným stavom,

f) vymenovanie jednotlivých pozemkov a stavieb, ktoré sú predmetom ohodnotenia; stavby, ktoré
sa nezapisujú do katastra nehnuteľností, sa identifikujú parcelným číslom pozemku, na ktorom sú
postavené,
g) vymenovanie jednotlivých pozemkov a stavieb, ktoré nie sú predmetom ohodnotenia,
h) informácia z územného plánu o záväzných regulatívoch priestorového usporiadania a funkčného

využívania pozemkov, názov územného plánu k rozhodnému dátumu a identifikácia, kde je územný plán
verejne prístupný (internetová stránka).

Podľa § 100 O.z.
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na

premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a

bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 O.z.
Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

36.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd
preukázané, že žaloba je čiastočne dôvodnou. Žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal zaplatenia
istiny 47.600,- eur s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že žalovaný užíva nehnuteľnosti v jeho
vlastníctvezapísanénaLVč.XXXprek.ú.A.A.bezprávnehodôvodu abeztoho,abyžalobcoviposkytol

protiplnenie . Zároveň špecifikoval pozemky B., ktorých sa užívanie bez právneho dôvodu týka. Výšku
uplatnenej istiny ustálil podľa výšky odplaty ustálenej znalcom C. D. D. v znaleckom posudku z roku
2020. Ročná výška nájmu predmetných pozemkov mala predstavovať sumu 23.800,- eur, pričom nárok
je uplatnený od februára 2018 do februára 2020, teda za dva roky vo výške 47.600,- V priebehu konania
žalobca požiadal o pripustenie zmeny žaloby tak, že z titulu jednorazovej náhrady za zriadenie vecného

bremena si uplatňuje sumu 13.253,- eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % od 18.05.2020 a ďalšiu
sumu si uplatňuje vo výške 76.912,98 eur rovnako s úrokom z omeškania. Zmenu žaloby odôvodnil
tým, že podľa geometrického plánu č. XX/XXXX, ktorý je zapísaný na príslušnom liste vlastníctva, má
žalovaný zapísané vecné bremeno v rozsahu z parc. č. 7/1 o výmere 56 m2 a z parc.č.2/1 o výmere
154 m2. Z titulu náhrady za zriadenie vecného bremena by mu mal žalovaný zaplatiť sumu za 210 m2

x 63,11 eur /m2 (podľa znaleckého posudku C. D. č. XXX/XXXX, čo predstavuje sumu 13.253,10 eur).
Rozsah užívania parciel žalovaným vo vlastníctve žalobcu je zrejmý z GP vypracovaného geodetkou
C. F. D., podľa ktorého z parc. č. 7/1 žalovaný nad rozsah zapísaného vecného bremena užíva 2662
m2 a z parcely X/X užíva 500 m2. Z parcely 32/110 žalovaný užíva výmeru o veľkosti 842 m2. Z titulu
náhrady za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu by mal teda žalovaný vydať bezdôvodné

obohatenie v sume 40.128,088 eur.(Náhrada za bezdôvodné užívanie nehnuteľností ročne vypočítaná
ako užívaná plocha 4004 m2 x 5,011 eur/m2, t. j. 20.064,044 eur.) Zároveň žalobca rozšíril svoj nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od marca 2020 do decembra 2022 v rozsahu 22
mesiacov, čo predstavuje sumu 36.784,- eur.Nakoniec žalobca na pojednávaní dňa 7.2.2024 požiadal súd o pripustenie zmeny žaloby v časti
uplatnenej výšky jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena spočívajúceho v rozšírení žaloby
tak čo do istiny na sumu 41.631,42 eur ako aj úroku z omeškania na 9,5 % ročne od 7.2.2024 do

zaplatenia. Zmenu žaloby odôvodnil predloženým znaleckým posudkom znalca C. D. D. z roku 2023.

37.V časti žaloby o uplatnenom nároku na zaplatenie jednorazovej náhrady za zriadenie
vecného bremena, zapísaného na LV č.XXX u žalovaných parciel X/X a 2/1 čo do základu, nie je
sporný. V priebehu súdneho konania došlo k zápisu vecného bremena na časti parcely X/X a 2/1

o celkovej výmere 237 m2, za ktoré žalobcovi jednorazová náhrada prislúcha. Žalobca ustálil výmeru,
ktorú pri zmene žaloby určil pôvodne na 210 m2. Spornou zostala výška jednorazovej náhrady, kde
žalobca sa domáha zaplatenia sumy 41.631,42 eur vychádzajúc z posudku C. D. a žalovaný trvá na
vyčíslenej výške jednorazovej náhrady 1.310,- eur v posudku C. G.. Obe strany sa pri vyčíslenej
hodnote jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena odvolávajú na predložené znalecké
posudky. Súddospelkzáveru,že priposúdenínároku budevychádzaťzozáverovznaleckéhoposudku

č. XX/XXXX znalca C. H. G., ktorý jediný posudzoval výšku jednorazovej náhrady zohľadňujúc rozsah
zapísaného vecného bremena na časti žalovaných parciel. Súd nezistil také skutočnosti, pre ktoré
by mal byť znalec v konaní zaujatý, čo by malo za následok diskvalifikáciu znalca a ním podaného
znaleckého posudku. Znalec poprel, aby k stranám sporu alebo predmetu konania mal taký vzťah,
ktorý by ho vylučoval z podania posudku. Samotná skutočnosť, že v dávnejšej dobe a to pred viac ako

15 rokmi bol zamestnancom žalovaného a že pre žalovaného aj v súčasnej dobe na základe úspechu
vo výberových konaniach vyhotovuje znalecké posudky,nie je dôvod na jeho vylúčenie. Žalobca po
predložení posudku žalovaným v zákonnej lehote nevzniesol kvalifikovanú námietku zaujatosti znalca,
o ktorej by mal súd rozhodnúť. Znalec C. H. G. tak v znaleckom posudku, ako aj vo svojej výpovedi pred
súdom jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje závery. Znalecký posudok špecifikuje nehnuteľnosti, ktoré

sú zaťažené vecným bremenom v rozsahu jeho zaťaženia. Na druhej strane znalecký posudok znalca
C. D. D. z roku 2023 takéto závery nedeklaruje . Navyše vykazuje nedostatky spočívajúce v neúplných
podkladoch, ktoré mali byť súčasťou znaleckého posudku podľa platnej právnej úpravy účinnej v čase
jeho vyhotovenia. Znalecký posudok v prijatých záveroch nerozlišuje rozsah pozemkov , u ktorých je
zapísané vecné bremeno na LV č. XXX podľa geometrického plánu. Znalec vo svojej výpovedi pred

súdom nevedel presvedčivo objasniť zmenu východiskových hodnôt, napríklad koeficient všeobecnej
situácie u tých istých nehnuteľností v roku 2020 a v roku 2023. sám uviedol, že ku zmene koeficientov
pristúpil najmä z dôvodu, aby dospel k výsledkom porovnateľným s trhovou všeobecnou hodnotou
nehnuteľností. Tieto závery nie sú jednoznačné , presvedčivé a javia sa účelové. Žalobca si pri tomto
nároku na jednorazovú náhradu z uvedeného posudku vypožičal iba čiastkové údaje, ktoré následne

dosadil do ním realizovaného výpočtu, kde rozsah vecného bremena prebratého zo znaleckého
posudku znalca Závackého 237 m2 vynásobil všeobecnou hodnotou jednorazovej odplaty za zriadenie
vecného bremena pri pozemkoch ním posudzovaných v celkovej výmere 4 744 m2, ustálenou C. D.
na sumu 175,66 eur /m2.

38.Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku uplatnenou stranou v konaní. Je však viazaný
skutkovými tvrdeniami.

39.V časti uplatnenia istiny 76.912,96 eur s príslušenstvom súd žalobný návrh neuznal za dôvodný.
Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetný nárok má predstavovať užívanie nehnuteľnosti

žalobcom za obdobie od februára 2018 do decembra 2022 bez právneho dôvodu a preto má žalobcovi
byť vydané bezdôvodné obohatenie vyčíslené ako užívanie parciel o celkovej výmere 4004 m2 pri
stanovenej výške bezdôvodného obohatenia 5,011 eur/ m2/ rok. Je nepochybné, že rozsah užívania
nehnuteľností žalovaným vo vlastníctve žalobcu žalobca odvodzuje z geometrického plánu z roku 2021
vypracovaného geodetkou C. F. D.. Z geometrického plán menovanej nepochybne vyplýva, že tento

bol vyhovený na základe objednávky žalovaného a predmetom objednávky bolo zriadenie zákonného
vecného bremena vo vyznačenom rozsahu. Okolnosti vyhotovenia geometrického plánu a podkladov
k nemu C. F. D. vysvetlila vo svojej svedeckej výpovedi. Do geometrického plánu boli zahrnuté
tak parcely, ktoré sú predmetom žaloby, ako aj parcely, ktoré predmetom žaloby nie sú, hoci sú vo
vlastníctve žalobcu. Účelom vyhotoveného geometrického plánu bolo vytýčenie pozemkov, na ktorých

je postavená inžinierska stavba – železničná lanová a iná dráha a jej súčasti. Pri zohľadnení uvedeného
geometrického plánu a príslušných ustanovení zákona o dráhach č. 513/2009 Z. z. v znení účinnom od
1.2.2014 a s prihliadnutím k dôvodovej správe k novele zákona, je možné konštatovať, že v rozsahu
vytýčenom geometrickým plánom existuje ku dňu účinnosti zákona zákonné vecné bremeno viaznucenapozemkochžalobcu.Rozsahvytýčenéhovecnéhobremenažalobcanijakonespochybnil. Pretonieje
možné konštatovať, aby dané pozemky žalovaný užíval bez právneho dôvodu, i keď žalovaný doposiaľ
návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností ako vlastník stavby železničnej dráhy alebo jej

súčastí alebo stavby v ochrannom pásme železničnej dráhy, ktorá slúži prevádzke dráhy, nepodal.
Akžalobcavpôvodnejžalobe celkovúvýmerupozemkovustálilna 5011m2, zmenamižaloby nakoniec
upresnil stav užívania na výmeru 4004 m2, celá časť je zaťažená zákonným vecným bremenom.
Žalobcovi preto nie je možné priznať náhradu za takéto užívanie nehnuteľností žalovaným z titulu
bezdôvodného obohatenia, ale, ako to upravuje zákon, vlastníkovi patrí jednorazová primeraná náhrada

stanovená znaleckým posudkom. Za danej situácie je preto znalecký posudok znalca C. D. z roku
2020 bez právneho významu k predmetu sporu, pretože výšku takejto náhrady nerieši.

40.Žalobca si voči žalovanému takéto právo na vyplatenie jednorazovej náhrady v zákonnej premlčacej
lehote neuplatnil. Žalobca si svoje právo mohol prvýkrát uplatniť nadobudnutím účinnosti zákona dňa
1.2.2014. Lehota na uplatnenie nároku podľa § 6a zákona o dráhach nezačína plynúť odo dňa zapísania

vecného bremena do katastra nehnuteľností, ale dňom účinnosti zákona. Premlčacia doba uplynula
dňom 1.2.2017, pričom žaloba bola súdu podaná dňa 9.3.2020. Pri uplatnenej námietke premlčania
žalovaným, premlčané právo žalobcu súd nemôže priznať. Súd sa teda stotožńuje s tvrdením
žalovaného,žeprávozodpovedajúcevecnémubremenuvyplývajúcezust§6anovelyzákonaodráhach
vzniklo nadobudnutím účinnosti novely zákona bez ohľadu na to, či o rozsahu vecného bremena bol

vykonaný záznam v príslušnej evidencii nehnuteľností.

41.Žalobca napadol vznesenie námietky premlčania žalovaným ako úkon vykonaný v rozpore s dobrými
mravmi, čo skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný sám prejavil záujem sporné nehnuteľnosti odkúpiť
a v priebehu procesu rokovania prerušil. V dôsledku toho mala žalobcovi uplynúť premlčacia lehota na

uplatnenie práva na súde.

42.Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti súdnych autorít postup podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto iba
v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, keď voči strane konania by nepriznanie jej nároku súdom
v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a

charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil, prípadne kedy
k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych
cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel
poškodiť,čiznevýhodniťpovinnúosobu(tzv.šikanóznyvýkonpráva).Tietookolnostimusiabyťnaplnené
v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým

je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu
zo základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt -právo patrí bdelým. Preto je
potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať,
či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s § 3 ods. 1 OZ, postupovala
s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so

zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti
a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, aleaj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich
práv a povinností z neho vyplývajúcich. Preto pre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania z
dôvodu ich rozporov s dobrými mravmi sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých bola námietka
premlčania uplatnená.

43.Z predložených listinných dôkazov je nepochybné, že už v čase, kedy žalovaný oslovil žalobcu so
žiadosťou o majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov v roku 2018 ich odkúpením , ktorý spôsob vtedy
preferoval, bol objektívne nárok žalobcu na priznanie jednorazovej náhrady už premlčaný uplynutím
trojročnej premlčacej doby. Ak medzi stranami nedošlo k dohode o obsahu kúpnej zmluvy s dojednaním

kúpnej ceny za pozemky , na ktorých už v dobe rokovaní viazlo zákonné vecné bremeno v prospech
žalovaného, niejemožnékonštatovať,žežalovanýsadopustilľstivéhokonania,ktorévyvolaloužalobcu
nádej možného konsenzu v otázke vysporiadania práv k nehnuteľnostiam, malo byť zapríčinené
uplynutie premlčacej doby na uplatnenie práva jednorazovej náhrady. Žalobca je naďalej vlastníkom
sporných nehnuteľností, avšak s povinnosťou strpieť výkon práv žalovaného. Takáto záver nevyplýva

ani z listu žalobcu, v ktorom oznamuje možný predaj pozemkov inej osobe. Žalovaný vysvetlil, že jeho
pôvodným zámerom bolo zakúpiť parcely vo väčšom rozsahu, ako v rozsahu ohraničeného vecným
bremenom, no neskôr od uvedeného zámeru ustúpil.44.Námietka premlčania ako prostriedok procesnej obrany je hmotnoprávnou námietkou , ktorú môže
uplatniť strana právnym úkonom a spôsobuje oslabenie práva protistrany. Včasnosť jej uplatnenia súd
posudzuje v kontexte ust. § 149 a nasl. CSP. Súd na prostriedok procesnej obrany nemusí prihliadať,

ak nebol uplatnený včas. V danom prípade námietku premlčania uplatnil žalovaný v priebehu konania
a jej uplatnenie samo o sebe nemalo za následok, nevyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania.
Súd preto nemal dôvod s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania k tejto námietke
neprihliadať.

45.Ak by súd uznal nárok žalobcu ako nárok z bezdôvodného obohatenia, námietku by vyhodnotil
ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 107 O.z., pretože právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
si žalobca uplatnil v subjektívnej dvojročnej a objektívnej trojročnej premlčacej lehote. Inak sa javí
vznesená námietka premlčania pri posudzovaní nároku žalobcu ako nároku z titulu jednorazovej
náhrady za zriadenie vecného bremena. Plynutie lehôt na uplatnenie nároku súd v takomto prípade
posudzuje podľa ust. § 100 a 101 O.z.

46.Vpodaní -zmenažalobysícežalobcakonštatuje,žežalovanýužívanadrozsahzapísanéhovecného
bremena z parcely X/X 2662 m2 a z parcely X/X 500 m2 aj oproti GP C. D. z roku 2021, no toto
jeho konštatovanie sa nepremietlo do žalobného nároku a sám ani nepreukázal, aby žalovaný skutočne
v danom rozsahu / vychádzajúc z geometrického plánu č. XX/XXXX/ ,uvedené parcely užíval. Tento

rozsah žalobca uvádza v písomnom vyjadrení spojenom s návrhom na mimosúdne vysporiadanie sporu.

47.V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

48. O úroku z omeškania z priznanej istiny súd rozhodol v súlade s ust. § 517 OZ a § 3 nar.

vlády R č.85/1997 Z. z. Žalobca si z uplatnenej istiny pôvodne uplatnil úrok z omeškania od
25.2.2020. Na pojednávaní dňa 7.2.2024 však požiadal o zmenu žaloby, v rámci ktorej výšku úroku
z omeškania stanovil na 9,5 % ročne od 7.2.2024 do zaplatenia. Predmetný nárok na zaplatenie
jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena si žalobca uplatnil v podaní doručenom súdu
dňa 22.1.2023.Sám žalovaný si nechal vyhotoviť znalecký posudok na stanovenie odhadu všeobecnej

hodnoty jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena a tento predložil súdu dňa 1.6.2023. Aj
keď sám žalovaný výšku žalovanej istiny po všeobecnú hodnotu stanovenú znalcom nespochybnil,
nepristúpil dobrovoľne k plneniu, čím sa minimálne odo dňa nasledujúceho dňom 1.3.2023 dostal do
omeškania so zaplatením peňažnej pohľadávky. Ku dňu 2.6.2023 predstavovala zákonná výška úroku
z omeškania 8,75 % ročne. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z istiny 1.310,-

eur odo dňa 7.2.2024, od ktorého dňa si sám žalobca po pripustení zmeny žaloby úrok z omeškania
uplatnil. V prevyšujúcej časti výšky uplatneného úroku súd žalobu žalobcu rovnako zamietol.

49.V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci, zodpovednosti za výsledok. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov

konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 257 C.s.p., podľa ktorého ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Pre rozhodnutie
o nepriznaní náhrady trov konania sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody
hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. V zmysle ustálenej judikatúry / uznesenie NSSR
2NCdo/17/2009, 3MCdo/46/2012 ho nemožno považovať za také ustanovenie, ktoré by zakladalo

voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia
vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov
konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu
neprimeranej tvrdosti a nastoleniu spravodlivosti medzi stranami sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho
konania a jeho výsledok. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného

zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto
nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade
trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý
musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného
zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom

všetkých strán a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť,
ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany.
Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)na súde, postoj strán v priebehu konania a pod. Len skutkové okolnosti danej veci nemôžu byť dôvodom
hodným osobitného zreteľa.

50.Vychádzajúc z výsledku sporu úspešnejšou stranou v konaní bol žalovaný, ktorému by prislúchala
náhradatrovspoukazomnaust.§255/2CSPpodľapomeruúspechuvkonaní.Súdjevšaknázoru,žesú
dané podmienky hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, pre ktoré úspešnejšej strane náhradu
trov nepriznal, a to okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu nároku. Žalobcu viedli k podaniu žaloby
nevysporiadané otázky užívania predmetných nehnuteľností. Žalovaný až v priebehu konania ustálil

rozsah zákonného vecného bremena, na ktorý sa odvoláva. Od 1.2. 2014 pritom zákon predpokladá
podanie návrhu na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu. Sám žalovaný tým vystavil žalobcu neistote v otázke rozsahu vecného bremena.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo

ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.