Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2023

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 17P/57/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623203863
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Komár

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2023:7623203863.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Juraj Komár v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XX, právne zast. JUDr. Hovan Hospůdka, s.r.o., so sídlom M.Gorkého 8, Spišská
Nová Ves proti manželovi, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XX, právne zast. JUDr. Lenkou Polák Csikyovou, advokátkou so sídlom Hlavná 137, Prešov za
účasti maloletého dieťaťa: B. B., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom
práce sociálnych vecí a rodiny Poprad o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov A. B., D. E., nar. XX.XX.XXXX a A. B., D. B., nar. XX.X.XXXX uzavreté

dňa X.X.XXXX v C., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Spišský Štvrtok vo zväzku
č. X, ročník XXXX, na str. XX pod por. č. XX rozvádza.

II.Zverujesanačasporozvodemaloletá B.B.,nar.X.XX.XXXX doosobnejstarostlivostimatkystým,že
obaja rodičia sú oprávnení a povinní mal. dieťa zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej B. sumou 160,- Eur mesačne vopred k rukám matky,

vždy do 15.teho dňa počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou B. každý párny víkend v mesiaci od piatka od 15.30 hod.
do nedele do 18.00 hod. tak, že otec si dieťa vyzdvihne v stanovený čas v mieste bydliska matky a
v stanovený čas ako koniec styku maloleté dieťa otec odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka je
povinná na styk dieťa s otcom pripraviť.

V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou B. každý prvý nepárny týždeň v mesiaci od utorka od

15.30 hod. do štvrtku do 17.00 hod., tak že otec si dieťa vyzdvihne v stanovený čas v mieste bydliska
matky a v stanovený čas ako koniec styku maloleté dieťa otec odovzdá matke v mieste jej bydliska.
Matka je povinná na styk dieťa s otcom pripraviť.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 20.7.2023 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky (ďalej aj ako matka), ktorým sa
domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo, maloletú dcéru na čas po rozvode zveril do jej osobnej

starostlivosti. Matka nežiadala styk otca s maloletou dcérou neupravovať. Svoj návrh odôvodnila tou
skutočnosťou, že od začiatku manželstva mali rozdielne názory a priority. Zvrat v ich manželstve nastal,
keď si manžel založil živnosť a jeho príjem začal byť nestabilný a nedokázal sa finančné postarať
o rodinu a preto musela nastúpiť do práce, nevedela sa na manžela spoľahnúť, sľuby neplnil až došlok ochladeniu vzťahov. Takéto ochladenie spôsobilo, že sa citovo úplne oddialili. Z ich manželstva vzišli
tri deti, pričom dve sú už plnoleté. Najmladšia dcéra trpí Downovým syndrómom, ale napriek tomu
navštevuje bežnú školu. Z dôvodu, že dcéra má 8 rokov a doposiaľ zabezpečovala celú starostlivosť

o dcéru a je naviazanú na matku, žiadala o jej zverenie do osobnej starostlivosti.

2. Súd vykonaným dokazovaním v priebehu pojednávania zistil nasledujúci skutkový stav:

3. Navrhovateľka na pojednávaní (9.11.2023 a 14.12.2023) zotrvala na podanom návrhu. Ďalej uviedla,

že ich manželstvo dlhé roky neplní svoju funkciu, intímne 6 rokov. Pôvodne chcela od manžela odísť
už pred 2 rokmi ale kvôli deťom ostala. Neskôr si uvedomila, že to bola chyba a rozhodla sa odísť až
teraz. Počas obdobia, keď bola s maloletou na rodičovskom príspevku chodila do práce cez prázdniny,
aby prispela do rodiny, lebo manžel jej nedával každý mesiac výplatu a niekedy si od nej aj požičal. Žili
spolu 23 rokov, ale už 14 – 15 rokov žije v neplnohodnotnom vzťahu. Hoci mu dala opakovane šance
na obnovenie vzťahu, neviedlo to k ničomu. Naposledy boli na spoločnej akcii a to stužkovej ale išli tam

samostatne, kde zatancovali jeden tanec. Ohľadom maloletej uviedla, že od marca žijú spoločne a keď
bola u otca spolu s ňou. Ak ju zobral a prespávala tam od piatku do nedele tak k nej chodila počas
dňa. Hoc chce byť aj s otcom je pre ňu ťažké bez matky. Na každú zmenu prostredia reaguje, musí ju
nato pripravovať. Nemá pojem o čase a preto nevie ako by reagovala ak by mala byť u otca v rámci
striedavej starostlivosti a z tohto dôvodu nesúhlasila s takouto formou starostlivosti. Tiež poukázala

na skutočnosť, že maloletá bola najdlhšie s otcom 2 dní sama a nevie ako by reagovala na dlhší čas
odlúčenia od matky, keďže ešte k takej situácii nedošlo. Počas prázdnin bola maloletá u otca cez deň
a víkend s matkou, keď bola u otca chodila za maloletou poobede k nej, a keď chcela ísť s matkou
zobrala ju zo sebou. Matka ďalej uviedla, že nechce, aby maloletá bola odtrhnutá od rodiny, nebráni
v stretávaní, chodí k otcovi aj on nakoľko tam býva jej staršia dcéra. S manželom komunikujú písomne,

telefonicky. Poukázala na skutočnosť, že za obdobie medzi pojednávaniami dcéra bola zas s matkou,
otec bol v F. a za tie 3 víkendy, dva víkendy nebol doma a s dcérou bol raz, v piatok ju vyzdvihol a štvrtý
víkend zase mal ísť do Trnavy a zase bola s matkou, keďže máva počas víkendov zákazky. Z dôvodu,
že maloletá trpí Downovým syndrómom je starostlivosť náročnejšia, potrebovala zakúpiť zošity, aby s
ňou aj mimo školy opakoval rôzne činnosti ako kreslenie, počítanie. Čo sa týka učenia do školy je to pri

maloletej zložitejšie, nakoľko treba vystrehnúť čas, kedy je sústredená, inak je nervózna a nechce sa
jej. Mimo školy chodí s maloletou na rehabilitácie, plávanie a za odborným lekárom. Ako svoje mesačné
výdavky uviedla potraviny 390 eur, na maloletú 150 eur (školský klub, strava škola, plávanie, výlety),
elektrina, voda, plyn 300 eur, staršej dcére posiela 100 eur, spláca úver s manželom 300 eur, pričom
manžel jej zasiela od apríla 300 eur. V súčasnosti poberá opatrovateľský príspevok na dcéru vo výške

569 eur mesačne a je zamestnaná od 1.11.2023 ako zdravotná sestra so základným mesačným platom
620 eur v rozsahu 25 hodín týždenne.

4. Manžel, ktorý návrh nepodal na pojednávaní (9.11.2023 a 14.12.2023) uviedol, že ich vzťah sa skončil
kvôli financiám a hádkam. Medzičasom sa zamestnal ako kuriér s výkonom práce Poprad – Spišská

Nová Ves a zrušil opatrovateľský príspevok. Jeho pracovná doba je od 7:00 do 13:00 – 14:00, častejšie
aj dlhšie, preto ak sa bude nachádzať ešte v práci, mal. dcéra bude v družine poprípade zavolá matke,
aby po ňu prišla. Okrem tejto práce si privyrába cez víkendy stolárčinou pre známych, venuje sa chovu
hydiny a dobytku a to ráno a večer po pol hodine, poľnohospodárstvo je na dcére. Ďalej vo vzťahu
k striedavej starostlivosti uviedol, že svoje aktivity si vie ustriehnuť, naplno sa bude dcére venovať

a ďalší víkend sa bude venovať práci a svojim pravidelných aktivitám. Ak je dcéra v jeho domácnosti
bez prítomnosti matky, robí s ňou domáce úlohy, hrá sa s vnukom, so svojimi sestrami má veľmi dobrý
vzťah, neustála prítomnosť matky nie je potrebná. Matka mu v styku nebránila. Maloletá funguje sama,
no v čase strávenom spolu, táto netrpezlivo čaká na matku. Ako svoje výdavky uviedol - úver na bývanie
85 eur, auto 303 eur, voda 330 eur, elektrina 77 eur, telefón a internet 32 eur, pohonné hmoty 150 eur,

lieky 40 eur.

5. Súd na pojednávaní (14.12.2023) zamietol návrh otca na vykonanie výsluchu svedka (dcéry G. H. a I.
B.) a návrh otca na vykonanie znaleckého posudku (psychologické posúdenie).

6. Z listinných dôkazov, ktoré boli vykonané počas pojednávania vyplýva nasledovné:7. Zo sobášneho listu vyplynulo, že navrhovateľka a manžel, ktorý návrh nepodal uzavreli manželstvo
5.8.2000 v C., ktoré je zapísané knihe manželstiev Matričného úradu I. J. vo zväzku č. X, ročník XXXX,
na str. XX pod por. č. XX.

8. Z rodného listu vyplynulo, že navrhovateľka a manžel, ktorý návrh nepodal sú rodičmi maloletej B..

9.UznesenímOkresnéhosúduSpišskáNováVespodsp.zn.17P/57/2023-17bolÚradpráce,sociálnych
vecí a rodiny Poprad ustanovený za kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletého dieťaťa v tomto

konaní.

10. Z potvrdení o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie vyplynulo, že otec maloletej poberal
príspevok v roku 2022 v sumách 608,44 eur, 708,44 eur, 625,65 eur a v roku 2023 v sumách 625,65
eur a 669 eur.

11. Z listín predložených navrhovateľkou vyplynulo, že má prenajatý byt v Levoči, je a bola zamestnaná
ako zdravotná sestra v období od 1.6.2020 do 31.5.2021 s mesačným príjmom cca 850 eur v čistom,
od 1.3.2023 do 31.12.2023 vykonáva prácu na základe dohody o pracovnej činnosti ako sestra na
ambulancii pevnej ambulantnej pohotovostnej služby pre deti a dorast v rozsahu 10 hodín týždenne
s odmenou vo výške 8,35 eur. Taktiež spoločne splácajú úver vo výške 14 300 eur od 25.2.2021

s predpokladaným splatením 20.3.2026. Z výpisu z účtu navrhovateľka doložila jej príjmy a výdaje za
obdobie od 1.7.2023 do 31.7.2023, kde vklady boli vo výške 1995,42 eur a výdaje vo výške 1957,16 eur.

12. Z písomného vyjadrenia manžela, ktorý návrh nepodal okrem iného vyplynulo, že nesúhlasí
z návrhom matky. Priznal, že posledných 18 mesiacov pociťuje odstup manželky od jeho osoby, ale

napriek tomu je toho názoru, že manželstvo bude opätovne plniť svoju funkciu. Ďalej poukázal nato, že
na zabezpečenie rodiny začal podnikať v oblasti stolárstva, založil rodinnú farmu, z ktorej zabezpečoval
potraviny ako aj financie predajom prebytku tretím osobám. Taktiež ako poľovník zabezpečuje divinu,
venuje sa včelárstvu z čoho má jeho rodina med. Z týchto činnosti vypomáhal rodine tým spôsobom,
že nemuseli dlhé roky nakupovať mäso, zeleninu, keďže to pokryli z vlastnej činnosti. Živnosť ukončil

v roku 2022, aby sa mohol venovať maloletej B., ktorá vzhľadom na svoj zdravotný stav potrebuje
zvyšnú starostlivosť a z tohto dôvodu poberá opatrovateľský príspevok. Na základe uvedených dôvodov
nesúhlasil s rozvodom, ale v prípade, že súd ich manželstvo rozvedie tak žiadal, aby bola maloletá
zverená do jeho osobnej starostlivosti, keďže celý život vyrastala v rodinnom dome a jej odsťahovanie
nepriaznivo vplýva na jej zdravie.

13. Z vyjadrenia matky k vyjadreniu otca vyplynulo, že manžel celú vec zľahčuje, pričom problémy
v manželstve začali v čase, keď tento začal podnikať (stolár), nakoľko túto činnosť nevie riadne
vykonávať (nedodržiavanie platobných a odvodových povinností) a požičané peniaze na rozbeh jeho
podnikania nie sú dodnes splatené. Suroviny a potraviny, ktoré manžel zabezpečuje sú z finančného

pohľadu veľmi zanedbateľné položky, preto sa navrhovateľka musela zamestnať. Manžel taktiež
preceňuje úlohu dcér pri pomoci s výchovou mal. B., nakoľko tieto majú svoj vlastný život a starosti.

14. Z obsahu správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že v manželstve sa narodili tri deti, dve z
nich sú dospelé. Maloletá B. navštevuje tretí ročník Základnej školy v K., s nástupom do školy boli

výdavky (oblečenie, obuv, a iné potreby) vo výške cca 200 eur, mal. navštevuje aj školský klub (15 eur
mesačne). Mal. Klára má diagnózu Dawnov syndróm, je vzdelávaná podľa individuálneho výchovno-
vzdelávacieho programu, s pridelenou asistentkou. Matka pre priaznivý rast a vývin plánuje dcére
rôzne aktivity (plávanie, lyžovanie, korčuľovanie, sánkovanie, kultúrne podujatia). Maloletá pri rozhovore
uviedla, že sa jej v škole páči, s mamou chodieva na výlety do ZOO, plávať, na kolotoče, doma mame

pomáha variť, utiera prach, upratuje hračky. S mamou chodieva do C., kde býva jej rodina, pričom
uviedla, že sa bojí otca, lebo na mamu a na ňu kričí. Dôvodom odchodu navrhovateľky zo spoločnej
domácnosti boli nedorozumenia v manželskom spolužití, rozdielne názory na riešenie problémov v
rodine, problémová komunikácia, nezodpovedný prístup manžela k plneniu povinností a následne citové
odcudzenie. Manželia využili odbornú pomoc na referáte poradensko-psychologických služieb na úrade,

kde dospeli k dohode o starostlivosti o maloletú, kedy sa otec s dcérou stretáva – streda, štvrtok, piatok
až nedeľa (aj za prítomnosti matky). Matka má však výhrady voči starostlivosti o dieťa zo strany manžela
ako je podávanie liekov, prípravu na vyučovanie, otec sa mal. osobne nevenuje, ale ich dospelé dcéry,
ktoré s ním bývajú. Navrhovateľka uviedla, že manžel nemá čas na dcéru, lebo sa venuje stolárskejčinnosti, včelárstvu, poľovníctvu, chovu domácej hydiny a hospodáreniu na poliach. Ďalej zo správy
vyplývalo, že matka je zamestnaná ako zdravotná sestra s príjmom vo výške 1000 eur mesačne, poberá
prídavok na dieťa vo výške 120 eur mesačne. Otec mal. dieťaťa je poberateľom peňažného príspevku

na opatrovanie vo výške 669 eur mesačne, má rodinnú firmu C. I., v ktorej má otec funkciu prokuristu.
Rodičia majú vyživovaciu povinnosť k dvom deťom, mal. Kláre a dospelej dcére I. B., nar. X.X.XXXX. O
maloleté dieťa je riadne postarané, maloletá má vytvorený dobrý vzťah k obom rodičom, vhodné bytové
podmienky ako aj individuálne potreby má zabezpečené u oboch rodičov. Kolízny opatrovník odporúčal
zveriťmal.Klárusprihliadnutímnajejdiagnózu,špecificképotrebyaodporúčanieklinickejpsychologičky

do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať výživným primeraným jej odôvodneným potrebám.

15. Zo správy psychologického vyšetrenia z ambulancie klinickej psychológie A. L. F. vyplynulo,
že mal. Klára bola vyšetrená na žiadosť matky, v uvedenej ambulancii je evidovaná od roku 2018
s diagnózou Downov syndróm. U maloletej nie je podľa psychologičky vzhľadom na jej diagnózu
striedavá starostlivosť vhodná, neodporúča sa meniť organizáciu práce a prostredia, nakoľko akékoľvek

zmeny pri včasnom neoboznámení môžu byť stresujúce, je potrebná stabilita a pravidelnosť vo všetkých
činnostiach a u oboch výchovných prostrediach (u matky aj otca).

16. Z predloženej pracovnej zmluvy vyplynulo, že otec je od 13.11.2023 zamestnaný ako vodič kamiónu
vo vnútroštátnej doprave na dobu určitú do 31.10.2024 s mesačnou mzdou vo výške 1000 eur. Zo správy

Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Poprad vyplýva, že otec nie je evidovaný ako príjemca dávok ani
príspevkov.

17. Z rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Poprad zo dňa 6.12.2023 vyplynulo, že
tento vyhovel žiadosti navrhovateľky a s účinnosťou od 1.12.2023 je matka poberateľkou peňažného

príspevku na opatrovanie mal. Kláry ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (dovtedy poberal otec)
a to vo výške 569,00 eur mesačne.

18. Z ďalšieho písomného vyjadrenia manžela, ktorý návrh nepodal, vyplynul jeho návrh na zverenie
maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko je toho názoru, že dieťa má právo

na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Od opustenia spoločnej domácnosti matkou v marci
2023 sa v starostlivosti o mal. B. zaviedol režim, v zmysle ktorého sa obaja rodičia pravidelne v tejto
starostlivosti striedajú, pričom sa maloletá na tento režim podľa názoru otca veľmi dobre adaptovala a
nie sú s tým žiadne závažnejšie problémy. Potreby maloletej otec veľmi dobre pozná. Ďalej poukázal
na správu z psychologického vyšetrenia vypracovanú A. L. F., ktorú v celom rozsahu namietal, nakoľko

sa vyšetrenie vykonalo bez jeho vedomia a účasti a vychádzalo len z tvrdení uvádzaných matkou. Otec
preto trvá na znaleckom posudku, ktorý by vypracovala nezávislá osoba. Ani matkou navrhovaná úprava
stykuotcasdcérounereflektujeprávodieťaťanarovnakústarostlivosťodobochrodičov,pretonavrhoval
ako primeraný 1 týždňový interval striedavej starostlivosti a zároveň žiadal, aby súd po dobu jej trvania
výživné neurčil.

19. Z vyjadrenia navrhovateľky k vyššie uvedenému vyjadreniu manžela, kt. návrh nepodal vyplynulo,
že od posledného pojednávania (9.11.2023) do 11.12.2023 otec síce požaduje striedavú starostlivosť,
ale reálne ju nedokáže zabezpečiť, nakoľko menil s matkou dohodnuté termíny styku, spoliehal sa na
matku, ktorá kvôli otcovi nakoniec musela upravovať svoj pracovný čas a aktivity. Navrhovateľka je preto

toho názoru, že u otca sa len potvrdilo, že pri jeho súčasnej pracovnej dobe a voľnočasových aktivitách
nedokáže maloletej poskytovať ním požadovanú formu starostlivosti. V starostlivosti o maloletú sa
neustále spolieha nielen na matku, ale aj svoje dve plnoleté dcéry, s ktorými žije v spoločnej domácnosti.
Matka nevhodnosť striedavej starostlivosti argumentovala aj pravidelným a systematickým plnením
školských povinností, ktoré mal. dieťaťu vie plne zabezpečiť len matka, nakoľko sú dôležitou súčasťou

riadnej integrácie maloletej do spoločnosti.

20. V priebehu konania bol súdu zo strany navrhovateľky doručený aj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým požadovala, aby súd zveril maloletú do jej výlučnej osobnej starostlivosti, otca zaviazal
výživným a jeho styk s maloletou neupravil a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Súd uznesením č.k. 17P/86/2023-11 zo dňa 30.8.2023 rozhodol a to tak, že návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.21. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrhu
niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,

že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia.

22. Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

23. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

24. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

25.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním

potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

26. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak
sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

27. Súd na základe vykonaných dôkazov uvádza, že vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch,
ktoré viedli navrhovateľku k podaniu návrhu na rozvod. Súd je toho názoru, že manželstvo je dostatočne
vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom účelom manželstva je vytvoriť harmonické
a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní
manželstvo funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v

manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá
objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie
niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad na rozhodnutie súdu v konaní o
zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov

znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp.
rodiny založenej manželstvom.

28. Súd má z výpovede navrhovateľky a vyjadrenia manžela za preukázané, že manželstvo dlhodobo
neplní túto svoju spoločenskú funkciu, nakoľko manželia spolu netrávia spoločne voľný čas a navonok

žiadnym spôsobom nepôsobia ako ucelená rodina. Nepotvrdilo sa ani to, že by uvedené manželstvo
účastníkov plnilo naďalej aj svoju biologickú funkciu, ktorá sa prejavuje v ich intímnom spolunažívaní,
keďže manželia zhodne uviedli, že nevedú spolu intímny život. Matka žije s maloletou dcérou
v samostatnej domácnosti, čiže manželstvo neplní ani svoju výchovnú funkciu.

29. Rovnako je preukázané, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní ani hospodársku
funkciu, ktorá sa inak prejavuje vo forme spoločného hospodárenia, kam patrí prispievanie na
úhradu potrieb rodiny podľa možnosti, schopností a majetkových pomerov toho-ktorého z manželov. Z
vykonaného dokazovania je preukázané, že manželia hospodária oddelene.

30. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu, táto je dostatočne daná vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. V tomto konaní bolo preukázané, že navrhovateľka deklaruje, že sa chce
rozviesť a z takéhoto jej správania sa je možné jednoznačne vyvodiť, že nemá záujem na ďalšom
trvaní takéhoto manželstva. Manžel s dôvodmi rozvodu a trvalosť rozvratu potvrdil a s návrhom na
rozvod manželstva súhlasil. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov

žiadnu z uvedených funkcií už v súčasnosti neplní a je hlboko a vážne rozvrátené, preto je potrebné
ich manželstvo rozviesť.31. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

32. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým
deťom pochádzajúcim z ich manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov konania pochádza
maloletá B..

33. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

34. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

35. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

36. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

37. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

38. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

39. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

40. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

41. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

42. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%

zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

43.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.44. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

45. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

46. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

47. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak
je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje
dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom
konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom

základe s ostatnými účastníkmi konania.

48. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje okrem iných
aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, výžive maloletého a styku s maloletým.

49. Po zohľadnení dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti zveril súd maloletú do osobnej
starostlivosti matky. Pri zverení maloletej súd citlivo posudzoval najlepší záujem maloletej aj vzhľadom
na jej zdravotný stav. Bolo preukázané, že starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka od času kedy
sa odsťahovala. O dieťa je zo strany matky riadne postarané, má zabezpečené bytové podmienky
a prostredie v ktorom je vychovávané spĺňa prísne kritéria na jej zdraví vývin. Pri zverení maloletej

do starostlivosti matky zohľadnil dôležitú skutočnosť a to jej zdravotný stav. Súd má zato, že matka
vzhľadom na svoje zamestnanie, úpravu pracovnej doby a na svoje schopnosti najlepšie zabezpečí
maloletej starostlivosť. Ide hlavne o spôsob jej vzdelávania nakoľko matka už dlhodobo pozná a aplikuje
také spôsoby v príprave, ktoré zabezpečia kontinuitu vzdelávania do budúcna. Matka pozná náladovosť
maloletej a jej časový harmonogram, ktorý je zložitejší vzhľadom na jej zdravotný stav a vie vystriehnuť

ten správny moment, kedy je maloletá sústredená na učenie. Je potrebné zdôrazniť, že zanedbanie
opakovaných činnosti, ktoré sa maloletá naučila môže spôsobiť, že ich zabudne a tým sa ich bude
musieťučiťnanovo,čospôsobímeškanievučenísaďalšiehoučiva.Umaloletejjedôležitýstabilnýrežim
vo všetkých činnostiach a flexibilitu. Tú súd usúdil, že otec vzhľadom na svoje zamestnanie, v ktorom
občasne ostáva dlhšie a jeho mimopracovné povinnosti ako je starostlivosť o hospodárske zvieratá,

stolárstvo, poľovníctvo, môžu byť spôsobilé narušiť zabehnutý režim maloletej a tým pôsobiť nepriaznivo
na jej vývoj a vzdelanie. Z týchto dôvodov súd nevidel ako najlepšiu striedavú starostlivosť u maloletej.

50. Vzhľadom na vykonané dokazovanie rešpektujúc najlepší záujem detí bolo potrebné upraviť styk
otca s maloletou. Dieťa má podľa Dohovoru o právach dieťaťa právo na výchovu a starostlivosť zo

strany obidvoch rodičov. V zmysle ust. § 28 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, majú obaja rodičia
rovnaké práva a povinnosti vo vzťahu k dieťaťu a žiaden rodič nemôže na základe svojho svojvoľného
rozhodnutia brániť v styku s dieťaťom druhému rodičovi. Keďže sa rodičia nevedeli dohodnúť na styku
bolo ho potrebné upraviť autoritatívnym rozhodnutím, so zreteľom na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav,
možnosti rodičov ho uskutočňovať, záujem o výchovu otca a budovanie citových väzieb otca s dieťaťom.

V zmysle týchto intencii bol upravený styk otca. Takto nastavený styk svojou podstatou zabezpečí
plynulé rozvíjanie ich vzájomných väzieb. Zabezpečí aby otec počas starostlivosti si vybudoval základný
rámec starostlivosti a prípravy dieťaťa na školské povinnosti, nakoľko pri starostlivosti o maloletú je
potrebné pristupovať obzvlášť opatrne, keďže jej diagnóza si vyžaduje iný prístup učení a starostlivosti.
V neposlednom rade súd poukazuje na skutočnosť, že matka opakovane navštevuje otca s maloletou,

nakoľko s otcom žije v jeho spoločnej domácnosti ich staršia dcéra, ktorú chodí navštevovať. Z tohto
možno usúdiť, že komunikácia a vzťah matky a otca je na takej komunikačnej úrovni, že nie je mu
bránené v stretávaní sa s maloletou a nie je vylúčené, že matka zo svojej pozície bude napomáhať
otcovi so spôsobmi prípravy maloletej.51. Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej

povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká
peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria
výživa vo vlastnom zmysle slova (šatstvo, bielizeň, obuv) poplatky za bývanie a tiež potreby súvisiace s
rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce
povolanie,kultúrne,športovéarekreačnépotreby,akoajpotrebysúvisiacesozdravotnýmstavom.Miera

týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu. Na
druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami,
schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové
schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale
aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam
rodičov.

52. Po zhodnotení pomerov oboch pomerov bolo potrebné určiť rozsah vyživovacej povinnosti otca
s prihliadnutím na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Základným kritériom pre určenie výšky výživného
bola pre súd opodstatnenosť potrieb maloletého dieťaťa (po zohľadnení veku, rozsahu starostlivosti
o dieťa, iných vyživovacích povinností, finančných možností rodičov). Výšku určeného výživného

súd ustálil na sumu 160 eur mesačne, pričom vychádzal z príjmu otca vo výške 1000 eur brutto.
Takto určená výška je spôsobilá pokryť životné výdavky maloletému dieťaťu (ošatenie, bývanie, strava,
zvýšená socializácia, všestranný rozvoj, príprava na povolanie pod.). K predmetnej výške výživného
súd dospel analýzou doterajších príjmov a výdavkov otca, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že po
úhrade nevyhnutných výdavkov je v možnostiach otca platiť takto určené výživné. Treba poukázať na

skutočnosť, že otec bude vykonávať starostlivosť o dieťa niekoľko dní v mesiaci vrátane víkendov. Preto
bolo potrebné pri určení výšky výživného prihliadnuť aj nato, že v tom čase musí otec dieťaťa disponovať
finančnými prostriedkami, aby dokázal pokryť potreby dieťaťa. Pod tieto potreby netreba zahŕňať len
stravu, oblečenie a pod. ale aj možnosť uskutočňovať výlety a rôzne akcie. Ak by súd určil výživné
vo vyššej miere mohla by nastať situácia, kedy otec by nevedel počas starostlivosti ponúknuť dieťaťu

žiadnu možnosť vyžitia a trávenia voľného času mimo domáceho prostredia. Týmto spôsobom by sa
neumožnilo vytrvávať silnejšie väzbe medzi oboma a skôr by to viedlo k tomu, že dieťa by prestalo mať
záujem tráviť čas s otcom pre jeho zlú finančnú situáciu.

53. Na margo výdavkov deklarovaných navrhovateľkou súd poukazuje na skutočnosť, že výdavky

spojené s bývaním hradí matka, ktorá týmto spôsobom plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému
dieťaťu. Naproti tomu otec, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti je povinný prispievať na
dieťa výživným. Výška výživného sa odvíja aj od toho, či druhy rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do
osobnej starostlivosti zabezpečuje dieťaťu starostlivosť. V predmetnom konaní bola určená starostlivosť
aj zo strany otca a z tohto možno vyvodiť jednoznačný záver, že otec má záujem o dieťa a je vysoký

predpoklad, že pokiaľ bude v jeho starostlivosti bude mu hradiť niektoré výdavky. Je potrebné dodať, že
otec sa nikdy nebránil uhrádzaniu výdavkov na maloletú. Keďže komunikácia oboch rodičov ohľadom ich
dieťaťa je na dobrej úrovni je možné predpokladať, že otec nebude mať problém prispievať aj nad rámec
výživného na zabezpečenie potrieb dieťaťa (poplatky za školu, pomôcky, kurzy, rehabilitácie a pod. ).
Týmto chce súd poukázať nato, že obaja rodičia majú svoje povinnosti voči ich dieťaťu a pokiaľ obaja

rodičia chcú realizovať s dieťaťom styk mali by nájsť komunikačnú cestu, ktorou by sa vedeli dohodnúť
na uhrádzaní niektorých výdavkov a predišli tým, situáciám, ktoré by boli nekomfortné pre dieťa.

54. V závere súd len dodáva, že nevykonal dokazovanie výsluchmi svedkov a nariadenia znaleckého
dokazovania, z dôvodu, že tieto dôkazy mali osvedčiť spôsobilosť otca vychovávať maloletú dcéru

a preukázať, či u maloletej je možné nastaviť striedavú starostlivosť vzhľadom na jej zdravotný stav. Súd
mal preukázané, že otec maloletej je spôsobilý jej zabezpečiť starostlivosť a je možné predpokladať,
že maloletá by svojim spôsobom vedela byť u otca celý týždeň. Otázka, ktorú by tieto dôkazy
nezodpovedali, je skutočnosť, či forma takejto starostlivosti vzhľadom na zdravotný stav maloletej,
pracovné a voľnočasové povinnosti otca je v najlepšom záujem maloletej. Nakoľko súd mal zato, že nie

je v najlepšom záujem maloletého dieťaťa forma striedavej starostlivosti, nebolo potrebné tieto dôkazy
vykonať vzhľadom na zistený skutočný stav veci.55. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

56. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

57. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa § 52 CMP v
spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností

k maloletému dieťaťu nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 Civilného mimosporového
poriadku).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov od právoplatnosti výroku
rozsudku o rozvode prehlásiť pred orgánom povereným viesť matriku, že opäť prijíma svoje predošlé

priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.