Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122295292
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6122295292.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík
s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: ROSSETA s.r.o.,
Školská144/58,Terchová,IČO:36284475,právnezastúpený:AdvokátskakanceláriaJUDr.Bacmaňák,

spol. s r. o., so sídlom Zvolenská 4014/31, Martin, IČO: 55 075 339, o zaplatenie 10 773,- eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/39/2022-110
zo dňa 25. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 10 773,-

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 22.02.2022 do zaplatenia. Žalobcovi proti
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že ku vzniku škody na strane žalobcu, spočívajúcej
v úhyne cca 140 kg rýb pstruha dúhového v rybníkoch v obci Raková, časť Trstená – Hlboké (v jeho
vlastníctve), došlo v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovaného – počas vykonávania
stavebných úprav v koryte vodného toku Trstená znečistením vody cementovými zmesami (vykonávané

výkopové a zemné práce, montáž strateného debnenia pre základy oporných múrov, montáž panelov
oporných múrov, betonárske práce, pohyb mechanizmov v toku počas vykonávaných prác). Uvedené
bez najmenších pochybností vyplýva z právoplatného rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného
prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina č.k. 1394402021/6613/72/2021-23117/2021 zo dňa
09.07.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.07.2021, keď z výsledku vyšetrovania OR PZ Čadca,
zdokumentovaný vo vyšetrovacom spise č. ČVS: ORP-497/2-VYS-CA-2019, vyplýva, že stavebné

úpravy v koryte vodného toku Trstená vykonával iba žalovaný a vyšetrovaním bolo vylúčené zavinenie
úniku cementových zmesí do toku Trstená inými podnikateľskými subjektmi a ich pracovníkmi, ktorí
sa nejakým spôsobom podieľali na stavebných prácach. Vyšetrovaním vyšetrovateľa OR PZ Čadca
nebolo zistené naplnenie skutkovej podstaty trestného činu, preto bol vyšetrovací spis postúpený
inšpekcii ako správnemu orgánu na prejednanie správneho deliktu. Z výsledku riešenia MZV na toku
Raková dňa 31.08.2021, vykonaného inšpekciou a z výsledkov vyšetrovania OR PZ Čadca vyplýva,

že k mimoriadnemu zhoršeniu vôd na toku Trstená v obci Raková 31.08.2019 došlo zaobchádzaním
s cementovými zmesami v rozpore s § 39 ods. 2 písm. b) Vodného zákona a jeho pôvodcom je žalovaný.
V danom prípade možno hovoriť o zodpovednosti za škodu žalovaného v rozsahu vyplývajúcom
z citovaného rozhodnutia a je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného. Bolo preukázané, že
zodpovedným subjektom na náhradu škody je žalovaný, a preto námietka žalovaného o nedostatku
jeho pasívnej vecnej legitimácii je nedôvodná. Zodpovednosť žalovaného za škodu posúdil v zmysle

ust. § 420a ods. 1 v spojení s ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), kedy ide
o objektívnu zodpovednosť. Pri stanovení rozsahu výšky škody vychádzal zo záverov odbornéhovyjadrenia č. 3/2019 a nepochybných zistení, že výška spôsobenej škody na uhynutých násadach
pstruha dúhového v množstve 1 197 kg v rybníkoch v obci Raková, časť Trstená – Hlboké, ktoré
uhynuli v dňoch 27.08.2019 až 19.09.2019, je vo výške 10 773,- eur. Žalobca preukázal, že bol

vlastníkom násady pstruha dúhového, zakúpeného v období apríl 2019 na chov v prevádzke rybníky
Raková. Za príčinu následku je treba považovať každé konanie, bez ktorého by následok nenastal.
Podstatné pre rozhodnutie bolo, že bez konania žalovaného, t.j. bez jeho prevádzkovej činnosti, by
ku vzniku škody zjavne nedošlo. Z dokazovania nepochybne vyplynulo, že príčinou úhynu rýb pstruha
dúhovéhovrybníkochvobciRaková,časťTrstená–Hlboké,ktorýchmajiteľomježalobca,bolohavarijné

znečistenie vody cementovými zmesami v kombinácii s ďalšími chemickými látkami, zvírenými v dnovom
sedimente trstenského potoka počas vykonávania stavebných úprav v koryte vodného toku Trstená
a betonárske práce, v dôsledku ktorých došlo k znečisteniu povrchovej vody toku Trstená cementovými
zmesami, vykonávala iba spoločnosť žalovaného. Nedošlo by ku škode – majetkovej ujme žalobcu, ak
by nedošlo k znečisteniu vody prevádzkovou činnosťou žalovaného v koryte vodného toku Trstená.
Pokiaľ ide o námietku premlčania, túto posúdil v zmysle ust. § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka. Žalobca udával, že si v procesnom postavení poškodeného dňa 13.11.2019 uplatnil nárok
na náhradu škody a trestné konanie sa skončilo vydaním uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 15.03.2021,
ktorým bola vec postúpená Slovenskej inšpekcii životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia
Žilina na prejednanie správneho deliktu. Vo veci bolo vydané rozhodnutie o uložení pokuty žalovaného
rozhodnutím zo dňa 09.07.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.07.2021. Preto možno konštatovať,

že tento deň je okamihom, kedy sa žalobca ako poškodený dozvedel, že žalovaný pri realizácii
stavebných úprav spôsobil mimoriadne zhoršenie vôd na toku Trstená a v dôsledku znečistenia
povrchovejvodycementovýmizmesamidošlokúhynurýb,ktorýchmajiteľomježalobca.Pretodvojročná
subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody začala plynúť 28.07.2021 a uplynula
28.07.2023, pričom žaloba v danom prípade bola podaná 22.04.2022, teda v rámci subjektívnej

dvojročnej premlčacej doby. Ku škodovej udalosti došlo 31.08.2019, a tak ku dňu podania žaloby
nedošlo ani k uplynutiu trojročnej objektívnej premlčacej doby. Preto námietka vznesená žalovaným je
nedôvodná.
O úroku z omeškania rozhodol v zmysle ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka a §
3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď mal preukázané, že žalobca vyzval listom zo dňa 01.02.2022

žalovaného na zaplatenie škody, ktorú výzvu žalovaný prevzal 18.02.2022 a v poskytnutej lehote troch
dní od doručenia výzvy túto nezaplatil. Boli splnené podmienky na priznanie úroku z omeškania od
22.02.2022.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. h) CSP. Mal za to, že rozhodnutie má vadu v otázke posúdenia vnesenej námietky
premlčania v uplatnenom nároku. Nesúhlasí, že začiatok dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je
možné stanoviť dňom 28.07.2021, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie v správnom konaní.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo 871/2002. Nad mieru akýchkoľvek

pochybnostíjenesporné,žežalobcaakopoškodenýsamuseloškode,akoajoosobe,ktorúpovažujeza
škodcu,dozvedieťnajneskôrzoznaleckéhoposudkuč.18/2019zodňa20.12.2019znalcomIng.Petrom
Belešom, PhD., ktorého účelom bolo posúdenie príčiny úhynu rýb, avšak žalovaný je toho názoru, že
žalobca mal subjektívnu vedomosť o rozhodných skutočnostiach predpokladaných v § 106 ods. 1 OZ pre
začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby už bezprostredne po vzniku škody. Nakoľko mal žalobca

vedomosti o skutkových okolnostiach, ktoré by mohli viesť k záveru o škode a o tom, kto by za ňu mohol
zodpovedať už v čase škodovej udalosti, a to v rozmedzí dní 26.08.2019 a 31.08.2019, premlčacia doba
v predmetnom prípade začala plynúť najneskôr 31.08.2019, pričom dvojročná subjektívna premlčacia
doba uplynula 31.08.2021. Žaloba bola podaná na súde 22.04.2022, teda takmer 8 mesiacov po uplynutí
subjektívnej premlčacej doby. Nad rámec toho dal do pozornosti, že žalobcom uplatnený nárok by bol

premlčaný aj za predpokladu, že by sa žalobca o rozhodných skutočnostiach dozvedel až zo znaleckého
posudku č. 18/2019, vyhotoveného 20.12.2019, napriek presvedčeniu už o skoršej vedomosti žalobcu.
Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že podanú žalobu v celom rozsahu zamietne, eventuálne
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s argumentáciou žalovaného obsiahnutou v odvolaní
nesúhlasí. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožňuje, pričom napádaný rozsudok
považuje za vecne správny, presvedčivý a po právnej stránke riadne odôvodnený. Rozhodnutie je
súladné s ustálenou rozhodovacou praxou a zákonné. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštanciev odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne vysporiadal s námietkou žalovaného o premlčaní
nároku žalobcu a záver súdu v tejto námietke považuje za správny. Stotožňuje sa s právnym názorom
súdu prvej inštancie, podľa ktorého dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na

náhradu škody začala plynúť okamihom 28.07.2021, kedy žalobca ako poškodený mal k dispozícii údaje
o majetkovej ujme, ako i o zodpovednom subjekte, ktoré mu umožňovali podať žalobu o náhradu škody
na súde. Aj v prípade pripustenia argumentácie žalovaného, teda, že by premlčacia doba začala plynúť
odo dňa 31.08.2019, čo rezolútne ale odmieta, nebol by nárok žalobcu premlčaný, a to s poukazom
na § 112 Občianskeho zákonníka. Ku škode došlo v období od 26.08.2019 do 31.08.2019, pričom

vyšetrovateľ OR PZ Čadca dňa 31.08.2019 začal trestné stíhanie pre prečin ohrozenia a poškodenia
životného prostredia, žalobca si v procesnom postavení svedka – poškodeného dňa13.11.2019 uplatnil
nárok na náhradu škody, avšak trestné konanie sa skončilo vydaním uznesenia o postúpení veci
na prejednanie správneho deliktu a vec bola následne prejednaná Slovenskou inšpekciou životného
prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Žilina, ktorá rozhodnutím z 09.07.2021 s právoplatnosťou
28.07.2021 vo veci rozhodla, a teda počas tohto konania došlo k spočívaniu premlčacej doby v zmysle

§ 112 Občianskeho zákonníka. Citoval z judikatúry Z IV, s. 638, R III/1967, s. 67, V 27/1984, R 31/1974,
R 29/1985. Navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný v replike uviedol, že s tvrdením žalobcu sa nestotožňuje a jeho tvrdenie, že nadobudol

vedomosť o výške škody a o tom, kto spôsobil škodu až právoplatnosťou rozhodnutia správneho orgánu
28.07.2021, je v priamom rozpore so skutočnosťou, nakoľko už zo samotného spisového materiálu
bolo nad akúkoľvek mieru pochybností preukázané, že žalobca sa s informáciou o údajnej škode
a osobe škodcu mal objektívnu možnosť oboznámiť najneskôr zo znaleckého posudku č. 18/2019 zo
dňa 20.12.2019, napriek tomu, že túto vedomosť mal už bezprostredne po vzniku škody v rozmedzí dní

26.08.2019 a 31.08.2019. Rovnako je protichodné a navzájom odporujúce si tvrdenie žalobcu na jednej
strane o disponovaní s údajmi o škode a zodpovednom subjekte až počnúc dňom 28.07.2021, hoci na
druhej strane žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že si v procesnom postavení svedka – poškodeného
už dňa 13.11.2019 uplatnil nárok na náhradu škody, pričom v zmysle ustálenej judikatúry je pre riadne
uplatnenie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní nevyhnutné, aby z takéhoto podania bolo

zrejmé, z akých dôvodov, v akej výške a voči komu sa uplatňuje. Napokon, žalobca o tomto nepredložil
súdu žiaden dôkaz. Zotrval na svojich argumentoch, že nárok je premlčaný, ako aj na svojom odvolacom
návrhu.

5.Žalobcavduplikezotrvalnasvojichdoterajšíchvyjadreniach,akoajnavyjadrenívočiodvolaniu,pokiaľ

ide o námietku premlčania. Odmieta tvrdenia žalovaného o produkovaní protichodných a navzájom si
odporujúcich tvrdení, nakoľko skutočnosti uvádzané žalobcom, na ktoré žalovaný poukazuje, rozhodne
nie sú protichodnými, ani odporujúcimi. Z jeho vyjadrenia je zrejmé, že záver súdu o tom, že nárok
žalobcu nie je premlčaný s tým, že aj v prípade pripustenia argumentácie žalovaného, teda, že by
premlčacia doba začala plynúť 31.08.2019, čo rezolútne odmieta, nebol by nárok premlčaný s poukazom

na § 112 Občianskeho zákonníka. Zopakoval tvrdenia o tom, kedy došlo ku škode, kedy začal trestné
stíhanie vyšetrovateľ a kedy si v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody. Rovnako odmieta
tvrdenia žalovaného o tom, že by si umelo prispôsoboval skutočnosti podstatné pre začatie plynutia
premlčacej doby tak, aby už žalovaným vznesená námietka premlčania žalobcom uplatneného nároku
nespôsobila jeho neúspech v konaní, ako i tvrdenie o uvádzaní zrejme nepravdivých, či zavádzajúcich

informácií zo strany žalobcu. Je to práve žalovaný, ktorý uvádza zjavne nesprávne a nepravdivé
informácie v predmetnom spore. Na jednej strane považuje žalovaný nárok žalobcu za premlčaný, na
druhej strane bol ochotný nahradiť žalobcovi 50% istiny, ako to vyplýva z e-mailovej komunikácie. Ak by
skutočne považoval nárok za premlčaný, nepochybne by neponúkol žalobcovi náhradu škody vo výške
50%. Zotrvával tiež na svojom odvolacom návrhu.

6. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

7. V preskúmavanej veci žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, keď uvádzal, že
o škode a o tom, kto spôsobil škodu sa žalobca dozvedel už zo samotnej škodovej udalosti, aleboprípadne od vydania znaleckého posudku č. 18/2019, v ktorom boli posúdené príčiny úhynu rýb pstruha
dúhového. Naopak, žalobca sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že subjektívna premlčacia doba
začala plynúť od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu o uložení pokuty žalovaného a zároveň

tvrdil, že malo dôjsť k spočívaniu premlčacej doby v zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka, keď si
už v rámci trestného konania uplatnil nárok na náhradu škody. Súd prvej inštancie sa týmito argumentmi
sporových strán žiadnym spôsobom v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal.

8. Nemožno sa jednoznačne stotožniť s tým, že žalobca získal vedomosť o tom, kto za vzniknutú

škodu zodpovedá a o výške škody až rozhodnutím správneho orgánu o uložení poriadkovej pokuty
a teda, že k právoplatnosti tohto rozhodnutia sa viaže začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby
u práva na náhradu škody bez posúdenia argumentácie jednak na strane žalobcu a aj žalovaného,
a bez dostatočného zistenia skutkového stavu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že
žalobca už v žalobe navrhoval vykonať dôkaz pripojením správneho spisu, ako aj vo vyjadrení zo
dňa 06.03.2023 (č.l. 73) navrhol pripojiť vyšetrovací spis OR PZ Čadca na preukázanie ním tvrdených

skutočnostíohľadneuplatneniasináhradyškodyvrámcitrestnéhokonania.Súdprvejinštancieuvedený
dôkaz nevykonal, ani žiadnym spôsobom v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil, prečo tento dôkaz
nebol vykonaný. Práve oboznámením sa s obsahom tohto spisu by bolo možné náležite sa vysporiadať
s argumentáciou oboch strán ohľadne riadneho si uplatnenia náhrady škody, premlčania tohto nároku
a i tvrdenej skutočnosti žalobcu o spočívaní premlčacej doby. Bez vykonania tohto dôkazu nie je možné

sa náležite vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania.

9. V zmysle § 112 OZ premlčacia doba sa zastavuje (spočíva) po dobu konania, ak veriteľ v premlčacej
dobe uplatní právo na súde alebo na inom príslušnom orgáne a v začatom konaní riadne pokračuje. Po
odpadnutí prekážky, ktorá spôsobila spočívanie premlčania, môže plynúť premlčacia doba ďalej ešte v

tom čase, ktorý uplynul od začiatku plynutia premlčacej doby až do vyskytnutia prekážky. Predpokladom
spočívania premlčacej doby je, aby oprávnený (veriteľ) riadne pokračoval v začatom konaní.

10. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, je treba
vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného. O tom, kto za škodu zodpovedá, sa poškodený

dozvie vtedy, ak obdrží informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho
škodcu, teda akonáhle získa vedomosť o takých skutkových okolnostiach, ktoré sú rozhodné pre
určenie zodpovedného subjektu. Pritom stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, boli
spôsobilé urobiť záver o tom, kto zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla. Rozhodujúcim teda je, kedy sa
poškodený o skutkových okolnostiach preukázateľne dozvedel a nie, či a kedy si mohol na ich základe

vytvoriť právny záver o zodpovednosti určitej osoby, či si overiť jej identitu. Začiatok behu subjektívnej
premlčacej doby nie je závislý na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov, alebo kedy si
vytvorí pre neho priaznivejšiu procesnú situáciu k tomu, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť,
mohol v súdnom konaní preukázať. Subjektívna vedomosť poškodeného o osobe, ktorá je zodpovedná
za škodu, teda nepredpokladá nespochybniteľnú istotu v určení osoby zodpovednej za vznik škody,

ale vychádza sa z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody, možno požadovať, aby nárok
uplatnila na súde, ak má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, za ktorých sa javí
zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 4Cdo/110/2022).

11. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 1Cdo 82/2009 konštatoval: „Dovolací súd nepovažuje za
správny názor, že žalobca vedomosť o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, nadobudol až 30.
júna 2001, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Humenné z 31. mája 2001 sp.zn.
1T 170/2001, ktorým bol žalovaný odsúdený pre trestný čin sprenevery a žalobca bol ako poškodený
odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie (t.j. názor, že ku tomuto

dňu sa viaže začiatok plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody). Poškodený sa totiž dozvie
o tom, kto za škodu zodpovedá v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o tých skutkových
okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba
za škodu zodpovedá. Nemusí však ísť o nespochybniteľnú istotu o takomto zodpovedajúcom subjekte.“

12. Odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cz 27/83, uverejnené
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod poradovým číslom 29/195,
v ktorom bola vyslovená právna veta : „Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu
škody spôsobenej mu trestným činom (§ 43 ods. 2 Trestného poriadku) a v tomto začatom konaníriadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie (§ 261 ods. 3
Zák.práce). Po skončení trestného stíhania (porov. § 12 ods. 9 Tr. por.), v ktorom nedošlo k uloženiu
povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej

doby pokračuje.“ Napriek tomu, že uvedené rozhodnutie odkazuje na predošlú právnu úpravu v podobe
Trestného poriadku, je možné ho aplikovať aj na súčasný právny stav.

13. Najvyšší súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 1Cdo/43/2010 konštatoval, že: „Pre posúdenie otázky
premlčaniadovolacísúdodkazujenapomernebohatújudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,

resp. Najvyššieho súdu Českej republiky, a tak z dôb spoločného štátu ako aj následne po rozdelení,
ktorá je plne použiteľná, pretože spoločný právny základ zastal zatiaľ nezmenený. Pri posudzovaní
otázky, kedy sa poškodený (žalobca) dozvedel o škode, treba v zmysle vyššie uvedeného vychádzať z
preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť dozvedieť
sa o nej), teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a
to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo možné natoľko

objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde.
Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. Znalosť poškodeného o
osobe škodcu sa viaže k okamihu, kedy poškodený získal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť
úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná (R 38/75). Ak poškodený uplatní svoje právo na
náhradu škody spôsobenej trestným činom v adhéznom konaní jednak riadne, tj. najneskôr na hlavnom

pojednávaní pred začatím dokazovania( podľa súčasnej slovenskej právnej úpravy najneskoršie do
skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania), popr. už v trestnom oznámení vyjadrí ako
poškodený vôľu požadovať od konkrétnej osoby náhradu škody z konkrétnych dôvodov v konkrétnej
výške (nestačí len vyjadrenie poškodeného, že sa pripája k trestnému konaniu a žiada náhradu
škody), jednak včas, t. j. v priebehu premlčacej doby a v konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od

tohoto uplatnenia po dobu adhézneho konania nebeží (R 29/1985, uznesenie Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 27. 4. 2011, sp. zn. 25 Cdo 3300/2010). Ak nedošlo v trestnom konaní k uloženiu
povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody, má poškodený možnosť uplatniť si nárok
na náhradu škody v občianskom súdnom konaní v premlčacej dobe, ktorej beh pokračuje po skončení
trestného konania, o ktorom bol ako poškodený upovedomený, až do jeho úplného vyčerpania. (Rc

31/74). Poškodený v konaní riadne pokračuje aj vtedy, ak po skončení trestného konania v primeranej
dobe pokračuje v občianskom súdnom konaní. Určenie tejto primeranej doby bude vždy otázkou
posúdenia okolností jednotlivého konkrétneho prípadu.“

14. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie bez toho, aby náležite zistil, kedy došlo k uplatneniu

nároku na náhradu škody tvrdením žalobcu v trestnom konaní, či náhradu škody riadne uplatnil
v zmysle § 46 Trestného poriadku, či došlo k spočívaniu premlčacej doby, kedy sa poškodený (žalobca)
dozvedel o tom aká škoda mu vznikla a kto za jej vznik nesie zodpovednosť a až následne sa
vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania, vo veci samej rozhodol a žalobe bez ďalšieho vyhovel.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezhodnotil žalovaným namietané skutočnosti, rovnako

tvrdenie žalobcu o uplatnení si nároku na náhradu škody v trestnom konaní, resp. žiadnym spôsobom
neodôvodnil ich bezvýznamnosť, či irelevantnosť. Odôvodnenie jeho rozhodnutia je nutné považovať za
nedostatočné, čím porušil právo odvolateľa na spravodlivý proces. Povinnosťou všeobecného súdu je
uviesť v rozhodnutí dostatočne relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť
a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr.

rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 107/07).

15. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, súd prvej inštancie nedostatočne posúdil otázku vznesenej
námietky premlčania a otázku spočívania premlčacej doby, ktorú tvrdil žalobca v zmysle ust. § 112
Občianskeho zákonníka, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na

nové konanie a rozhodnutie, v ktorom sa bude náležite zaoberať skutočnosťami uvádzanými sporovými
stranami a vykoná žalobcom navrhovaný dôkaz - pripojením a oboznámením správneho spisu, prípadne
vyšetrovacieho spisu, z ktorého bude zrejmé, akým spôsobom si uplatnil žalobca nárok na náhradu
škody v rámci trestného konania a vyšetrovania daného skutku, či uvedené bolo riadne vykonané a teda,
či došlo k spočívaniu premlčacej doby počas tohto konania jednak pred vyšetrovateľom, a jednak pred

konaním správneho orgánu. Takisto bude povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa námietkou
žalovaného, kedy skutočne sa žalobca dozvedel o tom, kto mu spôsobil škodu a o výške škody, teda, či
mal možnosť sa skôr s týmito skutočnosťami oboznámiť už z vyšetrovacieho spisu.16. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).