Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Cbi/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123341863
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vavreková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123341863.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

27Cbi/1/2023

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Dominikou Vavrekovou, v právnej veci
žalobcu AGROPODIEL Priechod, s.r.o., so sídlom Priechod 282, 976 11 Priechod, IČO: 36 034 592,
zast. SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti
žalovanému ADVO INSOLVENCY, k.s., so sídlom kancelárie 29. augusta 31, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 46 772 910, správca úpadcu A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. X, XXX XX D., zast. JUDr.

Ladislav Barát, s.r.o., so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 639, o vylúčenie majetku zo súpisu
všeobecnej podstaty

r o z h o d o l :

27Cbi/1/2023

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

27Cbi/1/2023

1. Žalobca sa žalobou podanou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal vylúčenia stavby –

rodinného domu nezapísaného na liste vlastníctva, súpisné číslo nepridelené, postaveného na parcele
E. F., XX/X o výmere 709 m2, záhrada, evidovanej na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie G.,
obec G., okres G. G. a na parcele E. F. XX o výmere 710m2, záhrada, spoluvlastnícky podiel 1/2,
súpisová hodnota 90.000 Eur, zo súpisu všeobecnej podstaty vo veci konkurzu na majetok
úpadcu A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. X, XXX XX D. (ďalej len „úpadca“), vedenom na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2K/20/2015, pod položkou č. 7, zverejnenej v Obchodnom vestníku
č. 114/2021 zo dňa 15. 06. 2021, značka záznamu K028671. Žalobca taktiež žiadal priznať nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2K/20/2015-281
zo dňa 18. 01. 2023, doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 29.05. 2023, uložil súd žalobcovi povinnosť podať proti žalovanému na Okresný súd Banská Bystrica
žalobu na vylúčenie zapísaného nehnuteľného majetku do všeobecnej podstaty pod položkou č. 7 –
neskolaudovaný dokončený rodinný dom v obci G., katastrálne územie G., parcela č. XX/X, XX, súpisné

číslo nepridelené, spoluvlastnícky podiel 1/2, a to v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia. Žalobca
ďalej uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 2K/20/2015 zo dňa 08. 04. 2015,
zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 14. 04. 2015 pod č. 70/2015, začal voči úpadcovi konkurzné
konanie. Následne Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 2K/20/2015-23 zo dňa 20. 04. 2015,
zverejneným v Obchodnom vestníku č. 78/2015 dňa 24. 04. 2015 a právoplatným

dňa 25. 04. 2015, vyhlásil na majetok úpadcu konkurz, otvoril malý konkurz a za správcu konkurznej
podstaty ustanovil ADVO INSOLVENCY, k. s., so sídlom kancelárie 29. augusta 31, 974 01 Banská
Bystrica, S1604. Správca dňa 15. 06. 2021 zverejnil v Obchodnom vestníku č. 114/2021 doplnenie
súpisu všeobecnej podstaty o novú súpisovú zložku, v ktorom do všeobecnej podstaty majetku úpadcu
pridal zložku č. 7 – neskolaudovaný dokončený rodinný dom v obci G., katastrálne územie G., parcela
č. XX/X, XX, súpisné číslo nepridelené, spoluvlastnícky podiel 1, odhadovaná hodnota 90.000 Eur.

Žalobca poukázal na § 78 ods. 1 až ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) s tým, že po tom, čo sa mu dostalo do
pozornosti zverejnenie v Obchodnom vestníku č. 114/2021, v súlade s § 78 ods. 3 ZKR doručil
dňa 26. 10. 2022 prostredníctvom svojho právneho zástupcu správcovi podanie, ktorým sa domáhal
vylúčenia majetku zapísaného ako súpisová zložka por. č. 7 zo súpisu majetku s odôvodnením, že

rodinný dom nemal byť do súpisu majetku konkurznej podstaty vôbec zapísaný. Napriek skutočnosti,
že úpadca bol v počiatkoch výstavby rodinného domu stavebníkom, táto skutočnosť sa po vydaní
stavebného povolenia zmenila na základe Zmluvy o postúpení práv, ktorou previedol práva stavebníka
zostavebnéhopovolenianaspoločnosťAGROPODIELPriechod,s.r.o.zaúčelomfinancovaniavýstavby
rodinného domu, a teda aj následného nadobudnutia vlastníckeho práva k rodinnému domu. Na základe

podania žalobcu správca dňa 02. 11. 2022 v Obchodnom vestníku č. 210/2022 zverejnil oznámenie
o pripísaní poznámky o spornom zápise v prospech žalobcu. V súlade s § 78 ods. 2 ZKR správca
listom doručeným do kancelárie právneho zástupcu žalobcu dňa 15. 11. 2022 vyzval právneho zástupcu
na uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov, ktoré vylučujú zapísanie majetku do súpisu všeobecnej
podstaty. Právny zástupca žalobcu správcovi dňa 12. 12. 2022 zaslal odpoveď označenú

ako Uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov, prílohy ktorej tvorili doklady spochybňujúce vlastníctvo
úpadcu k stavbe, ktoré svedčí žalobcovi ako skutočnému stavebníkom predmetnej stavby. Výstavba
rodinného domu bola objednaná a realizovaná žalobcom. Žalobca žiadal z týchto dôvodov správcu o
vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty. Pretože správca po predložení dôkazov nepožiadal
zástupcov veriteľov o súhlas s vylúčením majetku zo súpisu všeobecnej podstaty z dôvodu nesplnenia

podmienok na vylúčenie majetku zo súpisu, žalobca bol nútený domáhať sa voči žalovanému vylúčenia
majetku zo súpisu všeobecnej podstaty prostredníctvom tejto žaloby. Tak, ako žalobca uviedol v liste
zo dňa 26. 10. 2022 adresovanom správcovi, v počiatkoch výstavby rodinného domu bol stavebníkom
manžel úpadcu a úpadca, a to na základe Stavebného povolenia vydaného Okresným úradom v Banskej
Bystrici, odbor životného prostredia, dňa 18. 11. 1998, právoplatného dňa 19. 11. 1998 (ďalej len

„stavebné povolenie“). Manžel úpadcu a úpadca postúpili na žalobcu práva zo stavebného povolenia
za účelom realizácie objednávky výstavby rodinného domu žalobcom namiesto úpadcu. Na základe
postúpenia práv zo stavebného povolenia sa žalobca v plnom rozsahu stal právnym nástupcom
postupcov a zároveň tým došlo k zmene v osobe stavebníka stavby. Žalobca mal teda postavenie
stavebníka a bol oprávnený v plnom rozsahu realizovať práva zo stavebného povolenia. Dohodou medzi

úpadcom a jej manželom na jednej strane a spoločnosťou žalobcu na strane druhej o prevode práv
a povinností zo stavebného povolenia došlo k právnemu nástupníctvu vo vzťahu k osobe stavebníka
na žalobcu. Stavebné povolenie je záväzné aj pre osobu nového stavebníka, ktorá vystupuje na účel
hypotézy právnej normy uvedenej v ustanovení § 70 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) ako právny nástupca pôvodného stavebníka. Žalobca

a úpadca sa riadili ustanovením § 70 Stavebného zákona platným a účinným v čase postúpenia práv
stavebníka a realizácie stavby a to, že stavebné povolenie je záväzné aj pre právnych nástupcov
účastníkov stavebného konania. Ustanovenie § 70 Stavebného zákona je v nezmenenom znení platné
a účinné aj v deň podania tejto žaloby. Zmenu osoby stavebníka z úpadcu na žalobcu na základe
zmluvy zákon nezakazuje, pričom na platnosť postúpenia práv zo stavebného povolenia nebola podľa

stavebných predpisov v čase postúpenia stanovená zákonná povinnosť oznamovať stavebnému úradu
zmenu. Taktiež ani účinky prevodu práv nie sú spojené s rozhodnutím stavebného orgánu. V zmysle
stavebného zákona platného a účinného v čase vydania stavebného povolenia a následného prevodu
právztohtostavebnéhopovolenianebolaustanovenápovinnosťoznamovaťzmenuvosobestavebníka.V stavebnej praxi nie je vylúčené, aby stavbu objednala a reálne financovala iná osoba ako prvotný
stavebník uvedený v stavebnom povolení. Postúpenie práv stavebníka zo stavebného povolenia bolo
uskutočnené s cieľom následného nadobudnutia vlastníckeho práva k rodinnému domu žalobcom tak,

aby rodinný dom nadobudol do majetku žalobca, t. j. spoločnosť s majetkovou a personálnou účasťou
manžela úpadcu a úpadcu a boli zabezpečené dostatočné finančné prostriedky pri financovaní výstavby.
Dôvodom zmeny stavebníka a objednávateľa výstavby bolo taktiež šetrenie nákladov, keďže žalobca
v rámci obchodných vzťahov mohol dojednať ekonomicky výhodnejšie cenové podmienky realizácie
stavby, nákupu materiálu a tovarov ako úpadca s jej manželom, ktorí sú fyzickými osobami. Úpadca

uskutočnil túto zmenu uvedomujúc si skutočnosť, že previesť už dokončenú stavbu z fyzických osôb
na spoločnosť môže byť ekonomicky nevýhodné. V čase vydania stavebného povolenia žalobca ešte
neexistoval a teda až následne, keď spoločnosť vznikla, mohlo dôjsť k postúpeniu stavebného povolenia
a k realizácii výstavby rodinného domu prostredníctvom spoločnosti žalobcu. Žalobca ako stavebník
objednal na základe Objednávky stavebných prác zo dňa 24. 11. 1999 celú stavbu rodinného domu
s krovom u dodávateľa stavebnej firmy H. I. – MIRANN, IČO: 11 929 391, Rudlovská 2, Banská Bystrica.

Dodávateľ zhotovil stavbu v zmysle objednávky zadanej žalobcom a zastupoval stavebníka v celom
stavebnom konaní pred stavebným úradom. Skutočnú realizáciu stavby rodinného domu objednal a
financoval u tejto stavebnej firmy žalobca, čo podľa žalobcu potvrdzuje predložená objednávka. Žalobca
ďalej uviedol, že B. H. I. bol zhotoviteľom stavby, čo vyplýva aj zo samotného znenia stavebného
povolenia, v obsahu ktorého je uvedené, že stavby bude dodávateľsky uskutočňovaná firmou MIRANN

a realizoval úkony ako splnomocnený zástupca už v rámci vydania stavebného povolenia. Objednávka
stavebných prác žalobcom u stavebnej firmy pána H. I., ktorý sa osobne zúčastňoval na všetkých
stavebných procesoch od vydania stavebného povolenia, je podľa názoru žalobcu spôsobilá vyvodiť
záver o nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcu k novovzniknutej stavbe. Žalobca navrhol výsluch
svedka – pána H. I. za účelom ozrejmenia a preukázania vyššie opísaných skutočností o objednaní

stavebných prác žalobcom, skutočnej realizácie výstavby rodinného domu a jej financovania žalobcom.
Rodinný dom bol postavený žalobcom ako objednávateľom stavebných prác, financoval výstavbu
a má za to, že z tohto titulu mu patrí vlastnícke právo k stavbe. Za zásadnú skutočnosť žalobca
považuje postúpenie oprávnenia realizovať práva zo stavebného povolenia v plnom rozsahu na žalobcu.
Žalobca taktiež poukázal na súkromnoprávnu zásadu, že stavba nie je súčasťou pozemku, zakotvenú

v ustanovení § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá platila už aj v čase objednávky výstavby
rodinného domu a postúpenia práv zo stavebného povolenia. Podľa žalobcu titulom nadobudnutia
vlastníckeho práva žalobcu k stavbe je vytvorenie novej veci, teda žalobca nadobudol vlastnícke právo
originálnym spôsobom. K vzniku vlastníckeho práva žalobcu došlo v dôsledku inej právnej skutočnosti,
ktorou je postavenie stavby (vytvorenie novej nehnuteľnej veci). Ide o originálny spôsob nadobúdania

vlastníctva k novo vzniknutej veci, t. j. k novopostavenému domu. Správca teda nebol oprávnený stavbu
zaradiť do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu.

3. Žalobca k podanej žalobe pripojil nasledovné listiny: uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 2K/20/2015-281 zo dňa 18. 01. 2023, Výpis z listu vlastníctva č. XX pre k. ú. G., zverejnenie v

Obchodnom vestníku č. 114/2021 zo dňa 15. 06. 2021, Vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty
zo dňa 26. 10. 2022, Výzva na uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov podľa § 78 ods. 2 ZKR,
Uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov zo dňa 12. 12. 2022, rozhodnutie Okresného úradu v Banskej
Bystrici o umiestnení stavby zo dňa 30. 10. 1998, Stavebné povolenie zo dňa 18. 11. 1998, úplný výpis
z obchodného registra spoločnosti žalobcu, Objednávka stavebných prác zo dňa 24. 11. 1999, úplný

výpis zo Živnostenského registra č. 601 -3464 – H. I. – MIRANN, Príjmový pokladničný doklad zo dňa
23. 06. 2004, Faktúra č. 0000040154 s Cenovou ponukou z 11. 06. 2004, Zmluva o dielo č. 002927 so
Súpisom vykonaných prác a dodávok a Zápisom o odovzdaní a prevzatí, Príjmový pokladničný doklad
zo dňa 14. 09. 2005 a Faktúra č. 64610174 zo dňa 06. 06. 2006 s príjmovým pokladničným dokladom
a dodacím listom.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02. 08. 2023 prostredníctvom právneho zástupcu tvrdil,
že žalobca podal žalobu oneskorene až dňa 27. 06. 2023, t. j. po uplynutí hmotnoprávnej lehoty na
podanie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty uloženej Okresným súdom Banská
Bystrica uznesením sp. zn. 2K/20/2015 zo dňa 18. 01. 2023, zverejneným v Obchodnom vestníku

pod č. 16/2023 dňa 24. 01. 2023 (30 dní od doručenia tohto uznesenia). Žalovaný s poukazom na
ustanovenie § 78 ods. 4 ZKR uviedol, že ustanovenie § 78 ZKR v súvislosti s podaním žaloby o vylúčenie
veci zo súpisu všeobecnej podstaty osobitne neupravuje začatie plynutia lehoty na podanie žaloby,
ani spôsoby doručovania uznesenia, ktorým súd uložil osobe uvedenej v návrhu správcu povinnosťpodať žalobu a preto sa v tomto prípade uplatnia všeobecné ustanovenia § 199 ZKR, ktoré upravujú
doručovanie a zverejňovanie súdnych rozhodnutí a iných písomností v rámci konkurzu. Ustanovenie
§ 199 ZKR svojou úpravou rozlišuje medzi spôsobmi doručovania písomností v konaniach vedených

podľa ZKR a dňom doručenia písomnosti, a to tak, že všetky písomnosti (uznesenia, ako aj iné súdne
písomnosti) je súd v zásade povinný doručovať tak, že ich zverejní v Obchodnom vestníku. Súd
nedoručuje písomnosť prostredníctvom Obchodného vestníka iba vtedy, ak ZKR pri danom uznesení
uvádza iný spôsob jeho doručovania. Iným vhodným spôsobom doručuje súd písomnosti aj vtedy, ak ide
o doručenie uznesenia, ktorým sa účastníkovi ukladá povinnosť alebo sa účastník na niečo vyzýva (napr.

uznesenie, ktorým súd uloží povinnosť osobe uvedenej správcom podať vylučovaciu žalobu). Za deň
doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti súdu sa v zásade považuje deň nasledujúci po
dni skutočného zverejnenia súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku.
Výnimky z tohto pravidla môže stanoviť len zákon, pričom je dôležité uviesť, že ustanovenie § 78 ods.
4 ZKR žiadne výnimky ohľadom okamihu doručenia uznesenia neustanovuje. Uvedené podľa žalobcu
znamená, že pre plynutie lehôt nie je dôležitý deň doručenia písomnosti prostredníctvom poštovej služby

alebo elektronickej pošty ale deň nasledujúci po dni skutočného zverejnenia písomnosti v Obchodnom
vestníku, a to bez ohľadu na to, či sa o tejto skutočnosti adresát písomnosti skutočne dozvedel.
Žalobca s poukazom na komentár k ZKR (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár.
4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 1400) uviedol, že k rovnakému právnemu názoru sa priklonila
aj odborná verejnosť. Za deň doručenia dotknutého uznesenia žalovaný považuje deň nasledujúci

po dni zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku, t. j. dňa 25. 01. 2023 a nie deň kedy bolo
uznesenie doručené právnemu zástupcovi žalobcu do elektronickej schránky v súlade s CSP. Posledný
deň lehoty na podanie žaloby uplynul dňa 25. 02. 2023, to znamená, že žalobca podal žalobu zjavne po
lehote stanovenej súdom. Žalovaný je presvedčený, že žalobcovi nedodržaním hmotnoprávnej lehoty
na podanie žaloby o vylúčenie veci zo súpisu všeobecnej podstaty zaniklo právo domáhať sa vylúčenia

predmetného majetku zo súpisu všeobecnej podstaty a uplatní sa zákonná domnienka, v zmysle ktorej
sa zápis predmetného majetku do súpisu všeobecnej podstaty považuje za nesporný, v dôsledku čoho
je žaloba podaná zjavne nedôvodne.

5. Vo vzťahu k vecnej stránke žaloby žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal dostatočne hodnoverným

spôsobom existenciu vlastníckeho práva žalobcu k predmetu sporu, t. j. neuniesol dôkazné bremeno
a preto považuje žalobu za zjavne nedôvodnú. Žalobca svoje tvrdenia ohľadom postúpenia práv a
povinností zo stavebného povolenia z úpadcu na žalobcu žiadnym spôsobom nepreukázal, keďže
nijako bližšie vo svojich podaniach nešpecifikoval (napr. dátumom uzavretia) zmluvu o postúpení práv
a povinností a túto ani nepredložil do konania ako dôkaz k podanej žalobe. Z uvedeného dôvodu

je podľa žalovaného celá argumentácia žalobcu o existencii vlastníckeho práva žalobcu k rodinného
domu ponechaná len v rovine nedôveryhodných skutkových tvrdení. Dôkazy ktoré žalobca priložil k
žalobe (Objednávka stavebných prác, príjmové pokladničné doklady, faktúry, cenová ponuka, zmluva
o dielo, súpis vykonaných prác a dodávok, zápis o odovzdaní a prevzatí, ako ani dodací list) nijako
nepreukazujú, že žalobca skutočne financoval a uhrádzal realizáciu stavby a už vôbec nepreukazujú,

že medzi úpadcom a žalobcom došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení práv a povinností zo stavebného
povolenia. Žalovaný podotkol, že väčšina z týchto dokumentov sú len internými dokladmi spoločnosti,
na ktorých môže byť uvedený na strane objednávateľa ktorýkoľvek subjekt nezávisle od ich vzájomnej
dohody. Postup v zmene osoby stavebníka prezentovaný žalobcom v žalobe považuje žalovaný za
účelový a nelogický, ktorý určite nevyplýva zo stavebnej praxe. Ak by skutočne existovala zmluva o

postúpení práv a povinnosti zo stavebného povolenia, je nelogické, aby žalobca v záujme nadobudnutia
vlastníckeho práva k rodinnému domu a dosiahnutia jeho následného zápisu do katastra nehnuteľností
(účel zmluvy ktorý prezentuje žalobca) túto zmenu v osobe stavebníka neoznámil stavebnému úradu
za účelom zmeny stavebníka na stavebnom povolení a následne bez väčších problémov vydania
kolaudačného rozhodnutia a získania vlastníctva nehnuteľnosti. V praxi sa prevod na základe zmluvy o

prevode práv a povinností zo stavebného povolenia využíva v prípadoch, ak stavebník nie je vlastníkom
pozemku, na ktorom má stáť stavba (čo nebol prípad žalobcu). Pri tomto postupe sa však stretávame s
rozličnou rozhodovacou činnosťou stavebných úradov, kedy niektoré stavebné úrady zmluvu o prevode
práv a povinností uznávajú ako legitímny spôsob prevodu práv a povinností stavebníka a iné zas
tento spôsob neakceptujú vzhľadom na verejnoprávny charakter stavebného povolenia. Preto je v praxi

tiež zaužívané, že strany ktoré zamýšľajú prevod na základe zmluvy o prevode práv a povinností zo
stavebného povolenia si najprv vyžiadajú stanovisko príslušného stavebného úradu k zamýšľanému
prevodu a až potom realizujú samotný prevod (čo žalobca vzhľadom na jeho vyjadrenie neurobil),
v opačnom prípade by sa strany vystavovali riziku, že stavebný úrad realizovaný prevod neuzná aodmietne vykonať zmenu v stavebnom povolení. Všeobecne uznávaným spôsobom prevodu práv a
povinností zo stavebného povolenia, ktorý v praxi nevyvoláva žiadne problémy, je prevod vlastníckeho
práva k pozemku, spolu s ktorým prechádzajú na nového vlastníka aj práva a povinnosti zo stavebného

povolenia. Je preto otázne a opäť nepochopiteľné, prečo úpadca a jeho manžel nepreviedli na žalobcu,
t. j. spoločnosť v ktorej mali 100 % majetkovú a personálnu účasť, vlastnícke právo k stavebnému
pozemku, spolu s ktorým by prešli na žalobcu aj všetky práva a povinnosti zo stavebného povolenia, ale
namiestotohosizvolilirizikovýspôsobprevoduprávapovinností,priktoromsaanilenneunúvalinahlásiť
zmenu v osobe stavebníka stavebnému úradu. Zákon takýto postup prezentovaný žalobcom vyslovene

nezakazuje, je však neštandardný, nedôveryhodný a už vôbec nesmeruje k naplneniu účelu zmluvy,
ktorý prezentuje žalobca a hlavne žalobca svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je podľa žalovaného rovnako nedôveryhodná aj ekonomická
kauzauzatvoreniazmluvyoprevodeprávapovinnostízostavebnéhopovoleniaprezentovanážalobcom
v podanej žalobe. Ak úpadca a jeho manžel zmenou v osobe stavebníka a objednávateľa výstavby
rodinného domu skutočne sledovali ekonomický cieľ spočívajúci v znížení nákladov na výstavbu

rodinného domu, tak nie je vylúčené, že financovanie výstavby prebehlo spôsobom, že dodávatelia
podľa zadania vystavovali faktúry na žalobcu, tieto však v skutočnosti uhrádzal úpadca a jeho manžel
z vlastných finančných prostriedkov, či už priamo dodávateľom alebo žalobcovi. V opačnom prípade,
ak by sa malo jednať čisto o finančné prostriedky žalobcu, tak je ekonomicky nevýhodné a iracionálne,
aby žalobca ako financujúci subjekt umožnil úpadcovi užívať rodinný dom (hoci aj neskolaudovaný)

po dobu 23 rokov. Žalovaný taktiež poukázal na to, že žalobca od roku 1999 nevykonal žiadne úkony
smerujúce k zápisu prevodu práv stavebníka zo stavebného povolenia na príslušnom stavebnom úrade,
tak aby sa žalobca skutočne stal účastníkom stavebného konania a následne mohol požiadať o vydanie
kolaudačného rozhodnutia a nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Žalovanému sa konanie
žalobcu javí skôr ako machinácia v konkurznom konaní, kedy sa žalobca svojím konaním snaží z

konkurznej podstaty vylúčiť majetok, ktorý patrí úpadcovi. Zároveň nemožno vylúčiť, že úpadca chce
zámerne znehodnotiť svoj majetok na úkor uspokojenia prihlásených veriteľov tým, že ostane vlastníkom
pozemku, na ktorom stojí stavba s iným vlastníkom, v dôsledku čoho sa pozemok stane neatraktívny
pre potencionálnych kupcov a tak docieliť to, že pozemok sa nepodarí speňažiť alebo sa speňaží
za veľmi nízku cenu. Dôkaz navrhnutý žalobcom - vypočutie svedka pána H. I., žalovaný označil

za zbytočné a nehospodárne, pretože je pochybnosť, že svedok ako dodávateľ/zhotoviteľ by vedel
akokoľvek dôveryhodne preukázať skutočné financovanie výstavby rodinného domu, pôvod finančných
prostriedkov použitých na jeho výstavbu, či samotnú existenciu zmluvy o postúpení práv a povinností
zo staveného povolenia medzi úpadcom a žalobcom. Tieto skutočnosti môže hodnoverným spôsobom
preukázať len žalobca predložením zmluvy, na základe ktorej došlo k prevodu práv a povinností zo

stavebného povolenia z úpadcu na žalobcu a dôkazy preukazujúce jej skutočné financovanie žalobcom.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiadal súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a
priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. K vyjadreniu žalovaného sa v podaní zo dňa 08. 09. 2023 vyjadril žalobca, ktorý prostredníctvom

právneho zástupcu uviedol, že uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2K/20/2015 – 281
zo dňa 18. 01. 2023 bolo síce v Obchodnom vestníku č. 16/2023 vydané dňa 24. 01. 2023, avšak
právnemu zástupcovi žalobcu bolo doručené až dňa 29. 05. 2023. Podľa žalobcu došlo k pochybeniu
práve na strane samotného žalovaného ako správcu, ktorý nesprávne postupoval, keď nepredložil
súdu plnú moc právneho zástupcu žalobcu. Uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené

až na základe predchádzajúcej komunikácie právneho zástupcu so súdom, kedy právny zástupca zistil,
že súd plnou mocou udelenou žalobcom vôbec nedisponoval a preto nemal vedomosť o právnom
zastúpení. Keďže predmetným uznesením bola žalobcovi uložená povinnosť podať žalobu, v súlade s
§ 199 ods. 2 ZKR boli naplnené podmienky pre doručovanie iným spôsobom ako len zverejnením v
Obchodnom vestníku. Samotný žalovaný uviedol, že výnimky z doručovania zverejnením v Obchodnom

vestníku môže stanoviť len zákon, pričom zákon tak robí práve v ustanovení § 199 ods. 2 ZKR, ktoré
stanovuje výnimku z doručovania v konkurznom konaní, keď uvádza aj iný spôsob doručovania ako
zverejnenie písomnosti v Obchodnom vestníku. Ak by sa za deň doručenia považoval deň po zverejnení
predmetného uznesenia v Obchodnom vestníku a výnimka z doručovania v konkurznom konaní by sa na
danýprípadnevzťahovala,súdbykonanieprávnehozástupcužalobcusmerujúcekdoručeniuuznesenia

považoval za bezpredmetné a nezaoberal sa ním. Súd si bol vedomý povinnosti osobitne doručiť
uznesenie postupom podľa Civilného sporového poriadku a právnemu zástupcovi žalobcu uznesenie
doručil do elektronickej schránky dňa 29. 05. 2023. Z popísaných skutočností podľa žalobcu vyplýva,
že aj samotný súd prihliadal na skutočnosť, že predmetným uznesením sa ukladá účastníkovi určitápovinnosť. Žalobca dal do pozornosti stanovisko samotného konkurzného súdu v uznesení Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 1K/1/2015-292: „Vzhľadom na to, že v súlade s ust. § 199 ods. 2 ZKR toto
uznesenie súd doručuje aj podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 105

a nasl.), lehota na podanie žaloby vyzvanej osobe plynie odo dňa doručenia tohto uznesenia podľa
ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 111).“

7.Žalobcasavosvojomvyjadrenínestotožnilstvrdeniamižalovanéhovovzťahukvecnejstránkežaloby
a vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca mal v rámci bežnej stavebnej praxe previesť vlastnícke

právonastavebníkanielenkstavbealeajkpozemku,čímbysavyholzbytočnýmkomplikáciám,žalobca
poukázal na súkromnoprávnu zásadu, že stavba nie je súčasťou pozemku, zakotvenú v ustanovení §
120 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ktorá platila už
ajvčaseobjednávkyvýstavbyrodinnéhodomuapostúpeniaprávzostavebnéhopovolenia.Spoukazom
na uvedené je možné, aby staviteľom a vlastníkom stavby bola iná osoba ako vlastník pozemku a
prvotný stavebník v zmysle stavebného povolenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je

podľa žalobcu akceptovateľné, aby majetok žalobcu mal byť súčasťou konkurznej podstaty v konkurze
vedenom na úpadcu a následne speňažený, čo by znamenalo závažný zásah do vlastníckeho práva
žalobcu. Žalobca zotrval na svojich vyjadreniach v žalobe, že motiváciou výstavby rodinného domu na
strane žalobcu boli práve finančné dôvody a ekonomická výhodnosť. Úpadca s manželom ako vlastník
pozemku požiadal o vydanie stavebného povolenia a následne výstavbu objednal a financoval žalobca

ako spoločnosť s majetkovou a personálnou účasťou úpadcu ako prvotného stavebníka. V čase vydania
stavebného povolenia žalobca ešte neexistoval a teda až následne, keď spoločnosť vznikla, mohlo dôjsť
k postúpeniu stavebného povolenia a k realizácii výstavby rodinného domu prostredníctvom spoločnosti
žalobcu. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca v konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy
na preukázanie skutočnosti, že výstavbu realizoval žalobca, uviedol, že keďže uplynula značná doba

(takmer 24 rokov) od začiatku samotnej výstavby, zo strany žalobcu nie je možné predložiť všetky
dokumenty a kompletné účtovníctvo žalobcu z tohto obdobia, nakoľko už uplynula zákonná lehota
archivovania účtovných dokladov. Žalobca sa však snažil predložiť všetky relevantné doklady, ktoré sa
podarilo zachovať a ktorými do dnešného dňa disponuje. Za rozhodujúce dôkazy žalobca považuje
Objednávku stavebných prác zo dňa 24. 11. 1999 a Čestné vyhlásenie zo dňa 19. 05. 2023. Z obsahu

Objednávky stavebných prác zo dňa 24. 11. 1999 podľa žalobcu vyplýva, že celú stavbu rodinného domu
s krovom u dodávateľa objednal a financoval žalobca. Dodávateľ zhotovil stavbu v zmysle objednávky
zadanej žalobcom a zastupoval stavebníka v celom stavebnom konaní pred stavebným úradom. Z
obsahu predloženého Čestného vyhlásenia zo dňa 19. 05. 2023, ktoré pre účely konania poskytol
samotný dodávateľ H. I., je podľa žalobcu zrejmé, že v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti pre

žalobcu zhotovil dielo – stavbu rodinného domu, ktorý je predmetom tohto sporu. Z obsahu tejto listiny
taktiež podľa žalobcu vyplýva, že všetky peňažné nároky voči žalobcovi vzniknuté z titulu zhotovenia
stavby boli medzi dodávateľom a žalobcom ako objednávateľom stavby v plnom rozsahu vysporiadané
a všetky vykonané práce a dodávky na stavbe boli riadne vyfakturované a žalobcom zaplatené. Žalobca
taktiež zotrval na svojom návrhu na výsluch svedka H. I..

8.Žalobcaksvojmuvyjadreniupripojilnasledovnélistiny:ZverejnenievObchodnomvestníkuč.16/2023,
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1K/1/2015-292 zo dňa 06. 03. 2023,
potvrdenie o odoslaní žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty zo dňa 27. 06. 2023
s doručenkou a Čestné vyhlásenie zo dňa 19. 05. 2023.

9. K vyjadreniu žalobcu sa v podaní zo dňa 27. 10. 2023 vyjadril žalovaný, ktorý prostredníctvom
právneho zástupcu zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. Žalovaný sa nestotožnil s výkladom
ustanovenia § 199 ods. 2 ZKR žalobcom s odôvodnením, že aj keď ZKR predpokladá doručovanie
písomnosti aj iným vhodným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom vestníku, to ešte automaticky

neznamená, že za deň doručenia sa nepovažuje deň nasledujúci po dni zverejnenia písomnosti v
Obchodnom vestníku. Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že k pochybeniu pri doručovaní uznesenia
došlo na strane žalovaného, pretože žalovaný riadne uviedol právneho zástupcu žalovaného vo svojom
návrhu a súd túto skutočnosť evidoval a uviedol v predmetnom uznesení. Súd zároveň doručoval
uznesenie aj do elektronickej schránky žalobcu, ten si ho v odbernej lehote neprevzal a bolo mu

doručené až uplynutím úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia dňa 03. 02. 2023.

10. Žalovaný naďalej považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Po zhrnutí svojej doterajšej
argumentácie žalovaný zopakoval, že žalobca do konania predkladá všetky možné listiny a dôkazy,avšakpodstatnédôkazyadokumenty,akojenapríkladZmluvaopostúpeníprávapovinnostístavebníka,
od ktorej odvodzuje svoje nároky uplatnené predmetnou žalobou do konania nepredložil, pretože
takouto žalobca nedisponuje. K objednávke stavebných prác zo dňa 24. 11. 1999 nie sú priložené

žiadne ponuky, výkaz a výmer stavby vypracovaný pre žalobcu, ani žiadne dodacie listy, faktúry a ich
úhrady. Zo samotnej objednávky nemožno vyvodiť záver, že vlastníkom novovzniknutej stavby sa stal
žalobca a už vôbec z nej nemožno dospieť k záveru, že medzi úpadcom a žalobcom skutočne došlo k
uzatvoreniu Zmluvy o prevode práv a povinností stavebníka. Dokumenty predložené žalobcom týkajúce
sa obstarania hnuteľného majetku, a to 1 ks. trojité okno s parapetom (biele o rozmeroch 2380 x 1455 –

pričom okná na rodinnom dome v obci G. sú hnedé) a nábytok a zariadenie (nočný stolík, regál rohový,
bambusové žalúzie), podľa názoru žalovaného nijako nesúvisia s predmetom sporu. Z predložených
dokumentov ani nevyplýva, že hnuteľné veci boli skutočne dodané žalobcovi na nehnuteľnosť v obci
G.. Žalovaný zároveň tvrdil, že minimálne trojité okno s parapetom boli predmetom dodávky na úplne
inú nehnuteľnosť či zákazku. Pri obstaraní hnuteľných vecí nikde nie je uvedené miesto dodania tovaru
s výnimkou Zmluvy o dielo č. 002 927 na dodávku a montáž plastových výrobkov – okno, zo dňa

18. 06. 2004, kde je uvedené miesto dodania „vlastný Priechod“ (Zmluva je súčasťou spisu). Pre
účely preukázania, že vlastníkom neskolaudovaného domu je úpadkyňa s jej manželom, si žalovaný
v rámci výkonu svojej funkcie správcu vyžiadal súčinnosti od niektorých orgánov. Na žiadosť správcu
o poskytnutie súčinnosti v zmysle ustanovenia § 75 ZKR Obec Baláže poskytla správcovi odpoveď
zo dňa 25. 09. 2023, v rámci ktorej uviedla, že k neskolaudovanému domu nebolo vydané povolenie

na dočasné užívanie. Neskolaudovaný dom bez povolenia na dočasné užívanie nemôže byť v zmysle
platných právnych predpisov predmetom nájomnej zmluvy, to znamená, že žalobca ako údajný vlastník
neskolaudovaného domu umožnil úpadcovi a manželovi bezodplatne užívať rodinný dom po dobu 23
rokov. Keďže žalobca nemohol počas tohto dlhého obdobia ako údajný vlastník rodinný dom prenajať, a
zároveňprenájomnehnuteľnostíanižalobcanemávpredmetečinnosti,niejeneznámezakýchdôvodov

a prečo by bolo pre žalobcu ekonomicky výhodné financovať celú stavbu rodinného domu. Z odpovede
rovnako vyplýva, že platcom miestneho poplatku za komunálne a drobné stavebné odpady, ako aj dani
z nehnuteľnosti je manžel úpadcu. Na žiadosť správcu poskytla svoju odpoveď aj Stredoslovenská
distribučná, a.s. V zmysle odpovede zo dňa 13. 09. 2023 koncovým odberateľom elektrickej energie
pre odberné miesto Baláže, popisné číslo 101 je opäť J. B. a nie žalobca. Podľa Stredoslovenská

vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. odberateľom na odbernom mieste Baláže, popisné číslo 101
za obdobie od prvého prihlásenia k odberu až doposiaľ je manžel úpadcu p. B.. Za účelom preukázania,
ako evidoval žalobca predmetný majetok v účtovníctve, žalovaný navrhol, aby súd vyžiadal od žalobcu
účtovné doklady, ktoré preukazujú, že žalobca o spornom majetku účtuje v účtovníctve, na akých účtoch
a v akej hodnote, a to najmä Hlavnú knihu analyticky od roku 2020 až do roku 2022 a Výkaz pohybov

a zostatkov na účtoch na ktorých žalobca eviduje a účtuje o spornom majetku od roku 2020 až do roku
2022.

11. Žalovaný k svojmu vyjadreniu pripojil nasledovné listiny: Výňatok z komentára Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, str. 1400, Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 20K/7/2023 zo dňa 07. 09.

2023 uverejnené v Obchodnom vestníku, Výňatok z komentára Zákona o konkurze a reštrukturalizácii,
str. 156, odpoveď Obce Baláže na žiadosť zo dňa zo dňa 25. 09. 2023, odpoveď Stredoslovenská
distribučná, a.s. na žiadosť zo dňa 13. 09. 2023 a odpoveď Stredoslovenská vodárenská prevádzková
spoločnosť, a.s. zo dňa 16. 10. 2023.

12. Žalobca v podaní zo dňa 09. 10. 2024 navrhol prerušiť toto konanie podľa § 164 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) do právoplatného skončenia konania o žalobe
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.
21C/62/2024. Svoj návrh odôvodnil tým, že ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu všeobecnej
podstaty, správca majetok zapísaný do súpisu bezodkladne vylúči. Rozhodnutím súdu v tomto konaní

o vylučovacej žalobe však žalobca nedosiahne určenie vlastníctva nehnuteľnosti a zápis do katastra
nehnuteľností, a teda nedôjde k odstráneniu právnej neistoty v jeho postavení. Rozhodnutie v konaní
o vylučovanej žalobe nie je spôsobilým podkladom pre zmenu v úradnej evidencii. Žalobca preto podal
dňa 04. 10. 2024 na Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. 21C/62/2024 žalobu
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Dokazovanie súdu v konaní o vylučovacej žalobe má iný

charakter a otázka vlastníctva môže byť riešená len ako otázka predbežná, a to len za predpokladu, že
má pre rozhodnutie sporu právny význam, pričom súd sa s touto otázkou vysporiada len v odôvodnení
rozhodnutia, nie v samotnom enunciáte. V prípade vedenia konania o vylučovacej žalobe a súčasne
konania o určení vlastníckeho práva k tomuto majetku, má prednosť vyriešenie otázky vlastníckehopráva k stavbe originárnym spôsobom (zhotovením veci) v konaní o určení vlastníckeho práva, t. j.
vydaním meritórneho rozhodnutia súdu vo veci určenia vlastníckeho práva. Ak by sa v konaní o určení
vlastníckeho práva právoplatne rozhodlo až následne, resp. až neskôr ako o vylučovacej žalobe alebo

by došlo k vydaniu dvoch protichodných rozhodnutí, znamenalo by to pre žalobcu len prehĺbenie
stavu právnej neistoty. V tomto smere žalobca poukázal na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 96/2008, R 52/2010 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/169/2020 zo dňa 28. októbra 2020.

13. Žalovaný v podaní zo dňa 18. 10. 2024 s návrhom žalobcu na prerušenie konania nesúhlasil
a považoval ho za nedôvodný a účelový. Poukázal na zásadu, podľa ktorej konkurzné konanie musí
byť vedené tak, aby žiadny z účastníkov nebol nespravodlivo poškodený alebo zvýhodnený a aby
sa dosiahlo rýchle, hospodárne a čo najvyššie uspokojenie veriteľov. Naplnenie požiadavky rýchlosti
konania je garantované inštitútmi ZKR, jedným z ktorých je aj žaloba o vylúčenie majetku zo súpisu
majetku podstát s cieľom docieliť rýchlosť, efektívnosť a plynulosť priebehu nadväzujúceho konkurzného

konania tak, aby nedochádzalo k jeho neprimeranému predlžovaniu na úkor prihlásených veriteľov.
Napriek tomu žaloba o vylúčenie majetku nepochybne poskytuje jednotlivcovi dostatočnú a účinnú
ochranu jeho dotknutých práv. Konanie o vylúčení majetku zo súpisu podstát je riadnym civilným
sporovým konaním, v ktorom rozhoduje a otázku existencie vlastníckeho práva posudzuje súd, rovnako
ako v konaní o určení vlastníckeho práva, pričom otázka vlastníckeho práva je v danom konaní

otázkou prejudiciálnou. Žalobcovi v predmetnom konaní patria rovnaké prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany a tiež má k dispozícii všetky opravné prostriedky, rovnako ako v konaní
o určení vlastníckeho práva. Žalobca preto nevidí žiadny zákonný dôvod prerušiť prebiehajúce súdne
konanie o vylúčení majetku len z dôvodu, že žalobca predmetným konaním nedosiahne ním požadovaný
stav – zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, najmä ak zákonná úprava vylučovacej žaloby

reflektuje požiadavku rýchlosti a hospodárnosti konkurzného konania ako spoločný záujem prihlásených
veriteľov, ktorý by mal prevýšiť nad súkromnoprávnym záujmom žalobcu. Žalovaný osobitne zdôraznil,
že žalobca mal dostatok času na podanie žaloby o určení vlastníckeho práva, resp. riešiť vzniknutú
situáciu (vyše 20 rokov), ktorú sa teraz počas vyhláseného konkurzu snaží zhojiť a účelovo tým
predlžovať konkurz na úkor prihlásených veriteľov. Žalobca podal žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu

dňa 27. 06. 2023 a žalobu o určenie vlastníckeho práva až dňa 04. 10. 2024, t. j. po vyše roku vedenia
predmetného sporu, v ktorom bol nariadený už druhý termín pojednávania. Z pohľadu žalovaného tak
ide o obštrukciu v konaní zo strany žalobcu, ktorou sa žalobca snaží oddialiť vydanie meritórneho
rozhodnutia súdu. Žalovaný nijako nerozporoval závery žalobcom citovaných rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, nesúhlasil však so závermi, ktoré z nich žalobca vyvodzuje. Rozhodnutia

citované žalobcom v návrhu na prerušenie konania sa zaoberajú problematikou existencie prekážky
veci právoplatne rozhodnutej v súvislosti s podaním vylučovacej žaloby a žaloby o určenie vlastníckeho
práva, keďže v oboch sa rieši otázka existencie vlastníckeho práva. Z rozhodnutí nijako nevyplýva
záver, že by tieto dve konania nemohli byť vedené popri sebe ako dve samostatné konania a už vôbec
nie záver, že vyriešenie otázky vlastníckeho práva v konaní o určení vlastníckeho práva by malo byť

uprednostnené pred vydaním meritórneho rozhodnutia v konaní o vylúčení majetku zo súpisu podstát
alebožebytýmbolazaloženáskutočnosť,ktorábyodôvodňovalaprerušenieužprebiehajúcehokonania
o vylúčení majetku. Žalovaný s poukazom na ustanovenie § 47 ods. 5 ZKR žiadal, aby súd návrh
žalobcu na prerušenie konania zamietol. Citované ustanovenie zužuje okruh žalobných dôvodov, ktoré
možnopočaskonkurzuuplatniťvočisprávcovi,aksatýkajúmajetkupodliehajúcehokonkurzupatriaceho

úpadcovi. Zákon predpokladá, že počas účinkov vyhlásenia konkurzu je možné žalobu voči správcovi
efektívne podať iba v prípadoch a takým spôsobom, ako to predvída ZKR, teda najmä v prípadoch,
ak ide o incidenčné alebo excindačné žaloby. Z uvedeného dôvodu by podľa názoru žalovaného
mala byť žaloba o určenie vlastníckeho práva braná ako nesúladná so ZKR a následne zamietnutá
ako neprípustná. Preto žalovaný navrhol, aby súd v predmetnom konaní pokračoval a nariadil termín

pojednávania vo veci samej.

14. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 26. 11. 2024.

15. Žalobca na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na návrhu na prerušenie

konania. Doplnil, že vlastnícke právo je nepremlčateľné a preto je na vôli dotknutého vlastníka, kedy
sa tohto nároku dovolá. Súdne konanie je spojené s nemalými finančnými nákladmi pre účastníka a
preto nie je na mieste spochybňovanie zámeru nového konateľa žalobcu, ktorý sa rozhodol podať
žalobu o určenie vlastníckeho práva. Podporne poukázal na princíppredvídateľnosti rozhodovania súdu a v tejto súvislosti na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 41CoKr/10/2022 zo dňa 14. 09. 2022, v ktorom odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej
inštancie o prerušení konania o finančnej žalobe do času právoplatného skončenia iného súdneho

konania. Pokiaľ je predmetom samostatného konania, v ktorom sa meritórne vo výroku rozhodnutia
vyrieši tá otázka, ktorá je v excindačnom konaní prejudiciálnou otázkou, je daný dôvod prerušenia
konania zo strany súdu. Rozhodnutie má zásadný význam na vyriešenie prejudiciálnej otázky a teda
aj na konečné rozhodnutie vo veci samej o excindačnej žalobe žalobcu. V prípade, ak by došlo k
speňaženiu majetku, tak na strane žalobcu ide o nezvratný stav, preto je dôvodné počkať na rozhodnutie

v inom súdnom konaní, kde sa táto prejudiciálna otázka vyrieši. Tak isto je to závažný zásah do
vlastníckeho práva žalobcu, pretože hrozba speňaženia majetku je v prudkom rozpore s charakterom
a právnou silou vlastníckeho práva, lebo žalobcovi svedčí silnejšie právo a to vlastnícke právo, ktoré
vylučuje zahrnutie majetku do súpisu. Správca v danom vyjadrení poukazoval na zásady konkurzného
konania, čo však žalobca nepovažuje za relevantný argument v danom prípade rodinného domu ani
poukazovanie na zásadu rýchlosti a hospodárnosti z hľadiska životnosti majetku, pretože nehnuteľnosti

na trhovej hodnote v súčasnosti nestrácajú. Správca síce koná za účelom dosiahnutia pre veriteľov čo
najvyššej miery uspokojenia pohľadávok, avšak tento účel nie je nadradený ochrane vlastníckeho práva
žalobcu. Navyše z pohľadu žalovaného správcu je zahrnutie do súpisu založené len na stavebnom
povolení, od ktorého odvodzuje, že teda by mal byť tento majetok súčasťou súpisu a speňažený, keďže
vlastnícke právo nie je evidované v katastri nehnuteľností. Žalobca riadne uplatnil svoje vlastnícke

právo k nehnuteľnosti a domáha sa zákonom stanoveným postupom vylúčenia majetku zo súpisu
a tým ochrany jeho práv prostredníctvom tohto súdneho konania, ale súčasne aj žalobou o určenie
vlastníckeho práva, ktorá je podkladom k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Čo
sa týka vecnej stránky žaloby, žalobca poukázal na konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej vlastníctvo
novopostavenej stavby nadobúda osoba, ktorá stavbu uskutočnila s úmyslom ju mať pre seba. Táto

osoba je stavebníkom v občiansko-právnom zmysle slova, pričom môže ísť aj o osobu, ktorá je odlišná
od stavebníka v zmysle správnych predpisov, teda odlišnú od osoby, ktorá je uvedená ako stavebník
v stavebnom alebo kolaudačnom rozhodnutí. Môže ísť aj o osobu, ktorá je odlišná od osoby vlastníka
pozemku, na ktorom sa stavba postaví v zmysle odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn 5Co/753/2015, ktoré bolo potvrdené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

7Cdo/192/2018. V danom prípade teda išlo o vytvorenie, zhotovenie novej veci, výstavba novej stavby
a žalobca nadobudol vlastnícke právo originálnym spôsobom.

16. Žalovaný na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na svojich písomných
vyjadreniach. Doplnil, že z účtovných závierok navrhovateľa nevyplýva nikde zmienka o tom, že by

malo ísť o stavbu, ktorá by bola účtovaná. Žalobca počas celého konania nepredložil žiadne relevantné
dôkazy, ku ktorým by súd mal prihliadať ako k dôkazom svedčiacim v prospech žalobcu. Zopakoval,
že účtovníctvo žalobcu nenasvedčuje tomu, že by bolo v majetku evidované vynakladanie nákladov
na stavbu, hoci aj neskolaudovanú. Sám konateľ žalobcu v rámci výsluchu priznal, že súdny exekútor
v rámci exekučného konania vedeného na majetok žalobcu ako povinného neobdržal informáciu o tom,

že by v majetku spoločnosti mal figurovať aj neskolaudovaný rodinný dom. Žalobca je presvedčený, že
sa tak jedná aj vo vzťahu k exekučnému konaniu, ktoré je na žalobcu vedené z roku 2008. Na jednej
strane sa žalobca hlási k majetku ako predmetu tohto súdneho sporu a na druhej strane vo vzťahu k jeho
vlastným záväzkom v rámci exekúcií tento majetok zamlčuje. Osobitne poukázal na údajné ekonomické
racio toho, že žalobca staval túto nehnuteľnosť. Je pomerne obvyklá prax, že si podnikatelia dávajú

nejaké nákladové stavebné položky do svojho účtovníctva, pričom ide o ich súkromný majetok, ale toto
nemôžezakladaťvlastníckeprávo.Pokiaľbynavrhovateľakospoločnosťmalmaťúmyselstavaťrodinný
dom pre seba, čiže pre spoločnosť, od výstavby až po súčasnosť by nehnuteľnosť neužívali fyzické
osoby, ktoré nijakým spôsobom nesúvisia s podnikateľskou činnosťou žalobcu.

17. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení, o ktorých pravdivosti nenadobudol ani na základe
vykonaného dokazovania pochybnosti, na základe vykonaného dokazovania a na základe skutočností
známych súdu z jeho činnosti ustálil nasledovný skutkový stav:

18.Súdvtomtoštádiukonaniapovažujezanespornéto,žeuznesenímOkresnéhosúduBanskáBystrica

sp. zn. 2K/20/2015 zo dňa 20. 04. 2015, zverejneným v Obchodnom vestníku 78/2015 dňa 24. 04.
2015, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, bol otvorený malý konkurz a za správcu konkurznej
podstaty bol ustanovený žalovaný. Žalovaný dňa 15. 06. 2021 zverejnil v Obchodnom vestníku 114/2021
doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o spoluvlastnícky podiel1 na neskolaudovanom dokončenom rodinnom dome špecifikovanom v žalobe. Dňa 26. 10. 2022
žalobca doručil prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanému podanie, ktorým sa domáhal
vylúčenia predmetného majetku zo súpisu majetku, na základe čoho žalovaný dňa 02. 11. 2022 v

Obchodnom vestníku 210/2022 zverejnil oznámenie o pripísaní poznámky o spornom zápise v prospech
žalobcu. Podaním zo dňa 15. 11.2022 vyzval žalovaný žalobcu na uvedenie dôvodov a
predloženie dôkazov, ktoré vylučujú zapísanie majetku do súpisu všeobecnej podstaty, na čo právny
zástupca žalobcu žalovanému odpovedal dňa 12. 12. 2022. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.
k. 2K/20/2015-281 zo dňa 18. 01. 2023, zverejneným v Obchodnom vestníku 16/2023 dňa 24. 01.

2023, uložil súd žalobcovi povinnosť podať žalobu proti žalovanému na vylúčenie dotknutého majetku
zo všeobecnej podstaty, a to v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia. Súd predmetné uznesenie
doručoval žalobcovi (doručené na základe fikcie doručenia dňa 03. 02. 2023), dňa 29. 05. 2023
bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu. Stavebníkom v zmysle stavebného povolenia Okresného
úradu v Banskej Bystrici ŽP- 898/02544/8DM, Ev. č. 781/98 zo dňa 18. 11. 1998 boli J. B. a manželka
(úpadca).

19. Spornou otázkou v K. konaní medzi stranami bolo, či bola žaloba podaná včas a ak áno, či je daný
dôvod na vylúčenie dotknutého majetku zo všeobecnej podstaty na základe existencie skutočností, ktoré
zapísanie majetku do súpisu vylučujú, a teda či žalobca preukázal, že v čase zápisu existovalo tvrdené
vlastnícke právo žalobcu, na základe ktorého žalovaný ako správca nemal takýto majetok do všeobecnej

podstaty zapísať.

20. Súd z Objednávky stavebných prác zo dňa 24. 11. 1999 zistil, že žalobca ako odberateľ si od H. I. –
MIRANN, Rudlovská cesta 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 11 929 391 ako dodávateľa objednal stavbu
rodinného domu s krovom na pozemku parc. č. XX/X, XX, obec G., na základe stavebného povolenia

z 11/1998, ŽP – 898/02544/8DM, EV. Č. 781/98.

21. Súd z Čestného vyhlásenia zo dňa 19. 05. 2023, predloženého žalobcom, zistil, že H. I. vyhlásil, že
v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti ako zhotoviteľ H. I. – MIRANN, IČO: 11 929 391, s miestom
podnikania L. M. X, XXX XX G. G. zhotovil pre žalobcu ako objednávateľa dielo – stavbu rodinného

domu s krovom v obci G., na parcelách č. XX/X, XX, k. ú. G., a to na základe objednávky stavebných
prác zo dňa 24. 11. 1999 a zároveň potvrdil, že všetky peňažné nároky vzniknuté voči žalobcovi z titulu
zhotovenia stavby vyššie uvedeného rodinného domu boli ku dňu tohto vyhlásenia v plnom rozsahu
vysporiadané. Všetky vykonané práce a dodávky na stavbe rodinného domu boli riadne vyfakturované
a žalobcom zaplatené.

22. Súd z Odpovede Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s. na žiadosť
o poskytnutie súčinnosti zo dňa 16. 10. 2023 zistil, že za obdobie prvého prihlásenia odberu je zmluvným
odberateľom J. B., nar. XX. XX. XXXX.

23. Súd zo Stanoviska spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a.s. zo dňa 13. 09. 2023 zistil, že
koncovým odberateľom elektrickej energie na odbernom mieste EIC: 24ZSS13029080001 na adrese
G. XXX je J. B. s totožnými údajmi ako na výpise z listu vlastníctva, na odbernom mieste EIC:
24ZSS1040564000N na adrese G. XXX je od 17. 09. 2022 J. E., pán J. B. bol odberateľom do 16. 09.
2022.

24. Súd z Odpovede Obce Baláže na žiadosť zo dňa 25. 09.2023 zistil, že ako platca miestneho poplatku
za komunálne a drobné stavebné odpady ako aj dane z nehnuteľnosti je evidovaný p. J. B..

25. Súd z výsluchu konateľa žalobcu J. B., nar. XX. XX. XXXX zistil, že jeho otec J. B. sa rozhodol dom

stavať na firmu hlavne z dôvodu DPH a zníženia nákladov, keďže nebol znalý zákonov. S mamou mali
stavebné povolenie na seba, ale rozhodli sa stavať dom na firmu. Následne aj pán I. otcovi odporučil,
aby stavali na firmu. Hlavný dôvod teda bol zníženie nákladov. Ako konateľ spoločnosti nemá k dispozícii
žiadnu dokumentáciu, účtovníctvo z toho obdobia. Na otázku právneho zástupcu, či žalobca ako povinný
v exekúcii vedenej pod sp. zn. 83EX/721/2023 súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom v prospech

oprávneného Ministerstvo pôdohospodárstva, rozvoja vidieka Slovenskej republiky, na vymoženie istiny
36.840,28 Eur s úrokom, informoval v zmysle exekučného poriadku súdneho exekútora o tomto majetku
spoločnosti, ktorého vylúčenia sa domáha, konateľ žalobcu J. B. odpovedal, že nie s odôvodnením, žetento majetok nie je na žiadnom liste vlastníctva a teraz sa rozhoduje o tom, či je to majetok žalobcu
alebo nie.

26. Súd zo žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 04. 10. 2024, pripojenej zo spisu
OkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.21C/62/2024,zistil,žežalobca(totožnýžalobcavtomtokonaní)
sa predmetnou žalobou domáha voči žalovaným A. B., nar. XX. XX. XXXX (žalovaný 1/), J. B., nar. nar.
XX. XX. XXXX (žalovaný 2/) a H. B., nar. XX. XX. XXXX (žalovaný 3/) určenia, že je výlučným vlastníkom
stavby – rodinného domu postaveného na parcele E. F. XX/X A. F. XX v k. ú. G., okres G. G., na základe

Stavebného povolenia vydaného Okresným úradom v Banskej Bystrici, odbor životného prostredia zo
dňa 18. 11. 1998, ŽP- 898/02544/8DM, Ev. č. 781/98 a náhrady trov konania v rozsahu 100 %.

27. Súd v danej veci nevykonal dokazovanie výsluchom svedka navrhovaného žalobcom, a to H. I.
z dôvodu, že vykonanie predmetného výsluchu súd nepovažoval za hospodárne a nevyhnutne potrebné
pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobca navrhoval vypočuť menovaného za účelom ozrejmenia a

preukázania objednania stavebných prác žalobcom, skutočnej realizácie výstavby rodinného domu a jej
financovania žalobcom. Keďže uvedené skutočnosti vyplývajú z Čestného vyhlásenie menovaného zo
dňa 19. 05. 2023, ako aj Objednávky stavebných prác zo dňa 24. 11. 1999, súd považoval vykonanie
výsluchu menovaného za nadbytočné.

28. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

29. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu

s rozhodnutím vo veci samej.

30. Podľa § 47 ods. 4 ZKR v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, súdne a iné
konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení
konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo

z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

31. Vyššie citované zákonné ustanovenie stanovuje fakultatívnu možnosť súdu prerušiť konanie, ak
prebieha iné súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.
V danej veci žalobca navrhol prerušiť konanie z dôvodu, že na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.

zn. 21C/62/2024 v priebehu tohto konania inicioval konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
– rozostavanému rodinnému domu označenému v žalobe, ktorého spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1
bol zo strany žalovaného ako správcu konkurznej podstaty zapísaný do súpisu všeobecnej konkurznej
podstaty úpadcu, pričom úpadca (nie správca konkurznej podstaty) je jedným zo žalovaných v konaní
ourčenievlastníckehopráva.Návrhžalobcunaprerušeniekonaniadoprávoplatnéhoskončeniakonania

vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 21C/62/2024 v zmysle § 164 CSP súd považuje za nedôvodný,
a to s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 47 ods. 4 ZKR v znení účinnom v čase vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu, súdne a iné konania (zodpovedá § 47 ods. 5 ZKR v súčasnom znení).
V tomto smere sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, že počas účinkov vyhlásenia konkurzu je
možné žalobu týkajúcu sa majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi efektívne podať iba

v prípadoch a takým spôsobom, ako to predvída ZKR, a to priamo voči správcovi konkurznej podstaty.
Zo žaloby podanej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 21C62/2024 vyplýva, že bola podaná
priamo voči úpadcovi ako žalovanému 1/, nie voči správcovi konkurznej podstaty. Citované ustanovenie
hovorí, že jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu je, že účastníkom súdneho konania sa namiesto
úpadcu stáva správca. Vyhlásenie konkurzu má zásadný vplyv jednak na súdne konania, ktoré sú voči

úpadcovi už vedené, taktiež na všetky prípadné ďalšie konania, ktoré by žalobcovia voči úpadcovi
mienili začať už po vyhlásení konkurzu, čo vyplýva z potreby, aby správca konkurznej podstaty úpadcu
mohol aktívne pôsobiť v tých právnych sporoch, ktoré sa týkajú majetku podliehajúcemu konkurzu.
V opačnom prípade by bolo možné v dôsledku procesnej pasivity úpadcu bez účasti správcu v súdnom
konaní a jeho možnosti uplatniť prostriedky procesnej obrany privodiť rozhodnutie výrazne v neprospech

veriteľovúpadcu.VovzťahukrozhodnutiamNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikycitovanýmžalobcom
v návrhu na prerušenie konania súd uvádza, že tieto pojednávajú o súbehu konania o vylučovacej
žalobe a o žalobe o určenie vlastníckeho práva v súvislosti s preukazovaním naliehavého právneho
záujmu, resp. s prekážkou veci právoplatne rozsúdenej, a teda z ich záverov nevyplýva povinnosťsúdu prerušiť konanie o vylučovacej žalobe až do skončenia konania o žalobe určovacej. V tomto
smere sa súd taktiež stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý nijako nerozporoval závery žalobcom
citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nesúhlasil však so závermi, ktoré z nich

žalobca vyvodil, pretože z nich nevyplýva záver, že vyriešenie otázky vlastníckeho práva v konaní
o určení vlastníckeho práva by malo byť uprednostnené pred vydaním meritórneho rozhodnutia v konaní
o vylúčení majetku zo súpisu podstát alebo že by tým bola založená skutočnosť, ktorá by odôvodňovala
prerušenie už prebiehajúceho konania o vylúčení majetku. V intenciách vyššie uvedeného sa preto súdu
skôr javí, že podanie návrhu na prerušenie konania zo strany žalobcu bolo skôr účelové. V tejto súvislosti

žalovaný osobitne zdôraznil, že žalobca mal dostatok času na podanie žaloby o určenie vlastníckeho
práva, resp. riešenie vzniknutej situácie (vyše 20 rokov), ktorú sa teraz počas vyhláseného konkurzu
snaží zhojiť a účelovo tým predlžovať konkurz na úkor prihlásených veriteľov. Súd pre plnosť dodáva, že
otázka vlastníckeho práva žalobcu sa, aj keď ako otázka prejudiciálna, rieši aj v tomto civilnom sporovom
konaní, a teda nie je ponechaný bez súdnej ochrany, v dôsledku čoho súd po zvážení všetkých okolností
daného prípadu nepovažoval pokračovanie v tomto konaní za závažný zásah do vlastníckeho práva

žalobcu tak, ako to v konaní prezentoval. Žalobcovi v predmetnom konaní patria rovnaké prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany a tiež má k dispozícii všetky opravné prostriedky,
rovnako ako v konaní o určení vlastníckeho práva. Preto súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa
§ 164 CSP zamietol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

32. Podľa § 78 ods. 4 ZKR v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, súd uloží
osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie kratšej ako 30 dní podala žalobu
proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je
nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh
správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne uplynula lehota na podanie tejto žaloby.

33. Podľa § 199 ods. 1 ZKR v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, ak tento
zákon neustanovuje inak, uznesenia a iné písomnosti súdu sa v konaniach podľa tohto zákona doručujú
ich zverejnením v Obchodnom vestníku. Uznesenie, ktoré sa zverejňuje v Obchodnom vestníku, sa
zverejňuje bez odôvodnenia.

34. Podľa § 199 ods. 2 ZKR v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, ak
ide o doručenie uznesenia, ktorým sa účastníkovi ukladá povinnosť alebo ktorým sa účastník vyzýva,
uznesenie sa v konaní podľa tohto zákona doručí aj iným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom
vestníku; tým nie je dotknuté doručovanie podľa odseku 1.

35. Podľa § 199 ods. 9 ZKR v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, Ak tento
zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje
nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom
vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa

považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

36. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“), vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

37. Žalovaný v tomto konaní namietal, že žaloba nebola žalobcom podaná v lehote stanovenej
ustanovením § 74 ods. 4 ZKR, keďže nebola podaná do 30 dní od zverejnenia uznesenia v Obchodnom
vestníku, ale až po doručení uznesenia právnemu zástupcovi žalobcu. Súd sa nestotožnil s výkladom
ustanovenia § 199 ZKR prezentovaným žalovaným. Podľa názoru súdu je potrebné výnimku v

ustanovení § 199 ods. 9 ZKR v znení „ak tento zákon neustanovuje inak“ vykladať v spojení
s ustanovením § 199 ods. 2 ZKR a lehotu na podanie vylučovacej žaloby počítať od písomného
doručenia uznesenia právnemu zástupcovi žalobcu, aj keď toto nastalo neskôr ako zverejnenie
uznesenia v Obchodnom vestníku. V tomto smere súd poukazuje na bod 8. uznesenia Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 2K/20/2015-281 zo dňa 18. 01. 2023 v znení: „V prípade, že osoba, ktorej súd

uložil podať žalobu voči správcovi, takúto žalobu v lehote 30 dní od písomného doručenia uznesenia
nepodá (v tejto lehote musí byť žaloba doručená na konkurzný súd“, prípadne bude podaná po tejto
lehote, nastupuje zákonná fikcia, že zaradenie majetku do súpisu je nesporné, t. j. správca poznámkuo spornom zápise vymaže a majetok speňaží.“ Súd preto považuje žalobu za podanú v lehote v súlade
s vyššie citovaným ustanovením § 78 ods. 4 ZKR.

38. Spornou otázkou v tomto konaní ostalo, či je daný dôvod na vylúčenie dotknutého majetku zo
všeobecnej podstaty na základe existencie skutočností, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú, a
teda či žalobca preukázal, že v čase zápisu existovalo tvrdené vlastnícke právo žalobcu, na základe
ktorého žalovaný ako správca nemal takýto majetok do všeobecnej podstaty zapísať. K uvedenému
súd uvádza, že predpokladom úspešnosti žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty

v konkurze je uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú,
je teda povinnosťou žalobcu tvrdiť a zároveň preukázať, že v čase zapísania majetku do súpisu
konkurznej podstaty existovalo právo žalobcu, na základe ktorého správca nemal tento do súpisu
zapísať. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe takýmto právom vylučujúcim zápis majetku do súpisu
konkurznej podstaty môže byť len vlastnícke a spoluvlastnícke právo (ustanovenie § 123 a nasl.
Občianskeho zákonníka) a právo držby (ustanovenie § 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Žalobca

v predmetnom konaní tvrdil, že nadobudol vlastnícke právo k stavbe ako majetku zapísanému do
súpisu konkurznej podstaty originálnym spôsobom, a to vytvorením novej veci - výstavbou novej
stavby ako osoba, ktorá stavbu uskutočnila s úmyslom ju mať pre seba s tým, že takouto osobou
môže byť aj osoba odlišná od stavebníka v zmysle správnych predpisov, teda odlišná od osoby
uvedenej ako stavebník v stavebnom alebo kolaudačnom rozhodnutí. V konaní nebolo sporné, že

majetok, vylúčenia ktorého sa žalobca domáhal, nie je doposiaľ zapísaný na liste vlastníctva. Súd
mal v danej veci za to, že žalobca nepreukázal žiadne konkrétne právo odôvodňujúce vylúčenie
sporného majetku z konkurznej podstaty úpadcu, keď neuniesol dôkazné bremeno, že k stavbe má
vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo alebo právo držby. Žalobca nepreukázal, že je osobou, ktorá
stavbu uskutočnila s úmyslom mať ju pre seba tak, ako to v konaní tvrdil. Žalobca jednak nepreukázal

tvrdený prevod práv a povinností zo stavebného povolenia, vo vzťahu ku ktorej skutočnosti žalovaný
vzniesol prostriedky procesnej obrany, keď tvrdil, že takáto zmluva neexistuje, inak by ju žalobca
do konania predložil, taktiež by ju predložil stavebnému úradu, dokonca žalobca tvrdenú zmluvu o
postúpení práv a povinností vo svojich podaniach nijako bližšie nešpecifikoval napr. dátumom uzavretia.
Žalovaný v konaní taktiež argumentoval tým, že žalobca jednak tvrdí, že je vlastníkom stavby, na

druhej strane tento majetok zamlčal vo vzťahu k jeho vlastným záväzkom v rámci exekúcií vedených na
jeho majetok. Uvedené skutkové tvrdenia žalovaného žalobca nepoprel, naopak z výsluchu súčasného
konateľa žalobcu vyplynulo, že o majetku, ktorého vylúčenia sa podanou žalobou domáha, neinformoval
súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie na majetok žalobcu ako povinného. Žalovaný
namietal taktiež skutočnosť, že žalobca stavbu neeviduje v účtovníctve, ktorú skutočnosť žalobca

žiadnym spôsobom nerozporoval, evidenciu stavby v účtovníctve nepreukázal. V tomto smere sa
bránil argumentom, že uplynula zákonná lehota archivovania účtovných dokladov, ktorá skutočnosť
však podľa názoru súdu naovplyvňuje aktuálne evidovanie majetku v účastníctve. Tvrdenie žalobcu
o originálnom nadobudnutí vlastníckeho práva k stavbe „s úmyslom mať ju pre seba“ nebolo preukázané
ani výsluchom konateľa žalobcu, z ktorého naopak vyplynulo, že úpadca s manželom ako stavebníci

uvedení v stavebnom povolení sa rozhodli „dom stavať na firmu“ z dôvodu zníženia nákladov a úspory
finančných prostriedkov predstavujúcich daň z pridanej hodnoty. Uvedené žalovaný doplnil skutkovým
tvrdením, že „je pomerne obvyklá prax, že si podnikatelia dávajú nákladné stavebné položky do svojho
účtovníctva, pričom ide o ich súkromný majetok, čo však nemôže zakladať vlastnícke právo.“ Pokiaľ
žalobca preukazoval nadobudnutie vlastníckeho práva k stavbe Objednávkou stavebných prác zo dňa

24. 11. 1999, súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že predmetný listinný dôkaz je spôsobilý privodiť
záver o nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcu k novovzniknutej stavbe. Tak ako uviedol žalovaný,
doklady predložené žalobcom (Objednávka stavebných prác, príjmové pokladničné doklady, faktúry,
cenová ponuka, zmluva o dielo, súpis vykonaných prác a dodávok, zápis o odovzdaní a prevzatí, ako ani
dodací list) nijako nepreukazujú, že žalobca skutočne financoval, nielen objednal stavbu a že stavebné

náklady neuhrádzal v skutočnosti úpadca s manželom z vlastných finančných prostriedkov, či už priamo
dodávateľom alebo žalobcovi. Naopak v kontexte skutočností uvedených konateľom žalobcu počas
výsluchu sa javí, že úpadca s manželom len využili financovanie stavby rodinného domu a objednanie
stavebných prác prostredníctvom žalobcu za účelom úspory nákladov a taktiež finančných prostriedkov
predstavujúcich daň z pridanej hodnoty. Objednávka stavebných prác zo dňa 24. 11. 1999 ani Čestné

vyhlásenie zo dňa 19. 05. 2023 tak nepreukazujú existenciu skutočností, ktoré zapísanie majetku do
súpisu vylučujú, a to existenciu žalobcom tvrdeného spoluvlastníckeho práva. Z uvedeného dôvodu súd
ani nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka H. I., pretože vykonanie
tohto dôkazu by nemalo žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci samej (viď aj bod 19. tohto odôvodnenia).Súd sa v tomto smere taktiež stotožnil s argumentáciou žalovaného, že pokiaľ by bol žalobca ako
obchodná spoločnosť mal úmysel stavať rodinný dom pre seba, od výstavby až po súčasnosť by
nehnuteľnosť neužívali fyzické osoby, ktoré nijakým spôsobom nesúvisia s podnikateľskou činnosťou

žalobcu. Žalobca vo vzťahu k tomuto tvrdeniu žalovaného ostal pasívny, nepoprel predmetné skutkové
tvrdenia žalovaného podopreté Odpoveďou Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti,
a.s. na žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 16. 10. 2023, Stanoviskom spoločnosti Stredoslovenská
distribučná, a.s. zo dňa 13. 09. 2023 a Odpoveďou Obce Baláže na žiadosť zo dňa 25. 09.2023. S
poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal

skutočnosti odôvodňujúce vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu.

39. Súd preto žalobu žalobcu nepovažoval za dôvodnú a žalobu zamietol tak, ako je uvedené II. výroku
tohto rozhodnutia.

40. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, teda 100 % (výrok III. tohto rozhodnutia). O výške
náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia poverený vyšší súdny úradník.

Poučenie:

27Cbi/1/2023
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia
na Okresnom súde Banská Bystrica.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej