Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. júl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720200759
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8720200759.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: Bývalé urbárske spolumajiteľstvo
Milbach - pozemkové spoločenstvo, so sídlom Mlynica 141, IČO: 31 300 103, zastúpeného: Klčo &
partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Šoltésovej 12, Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 47 235 578, proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, Bratislava,

IČO: 31 364 501, o zaplatenie 47.600,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č. k. 12C/10/2020-410 zo dňa 07.03.2024, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok vo výroku II. a III. a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu I. inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto, že cit.:

,,I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.310,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne od 7.2. 2024 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Stranám náhradu trov nepriznáva.“

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal zaplatenia istiny

47.600,- eur s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že žalovaný užíva nehnuteľnosti v jeho vlastníctve
zapísané na LV č. XXX pre k.ú. A. A. bez právneho dôvodu a bez toho, aby žalobcovi poskytol
protiplnenie. Zároveň špecifikoval pozemky B., ktorých sa užívanie bez právneho dôvodu týka. Výšku
uplatnenej istiny žalobca ustálil podľa výšky odplaty ustálenej znalcom C. D. D. v znaleckom posudku
z roku 2020. Ročná výška nájmu predmetných pozemkov mala predstavovať sumu 23.800,- eur,
pričom nárok je uplatnený od februára 2018 do februára 2020, teda za dva roky vo výške 47.600,-

eur. Konštatoval, že v priebehu konania žalobca požiadal o pripustenie zmeny žaloby tak, že z titulu
jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena si uplatňuje sumu 13.253,- eur spolu s úrokom z
omeškania 5,05 % od 18.05.2020 a ďalšiu sumu si uplatňuje vo výške 76.912,98 eur rovnako s úrokom
z omeškania. Zmenu žaloby žalobca odôvodnil tým, že podľa geometrického plánu č. XX/XXXX, ktorý
je zapísaný na príslušnom liste vlastníctva, má žalovaný zapísané vecné bremeno v rozsahu z parc. č.
X/X o výmere 56 m2 a z parc. č. X/X o výmere 154 m2. Z titulu náhrady za zriadenie vecného bremena

by mu mal žalovaný zaplatiť sumu za 210 m2 x 63,11 eur /m2 (podľa znaleckého posudku C. D. č.
XXX/XXXX, čo predstavuje sumu 13.253,10 eur). Rozsah užívania parciel žalovaným vo vlastníctve
žalobcu je zrejmý z GP vypracovaného geodetkou C. E. D., podľa ktorého z parc. č. X/X žalovaný nad
rozsah zapísaného vecného bremena užíva 2.662 m2 a z parcely X/X užíva 500 m2. Z parcely XX/
XXX žalovaný užíva výmeru o veľkosti 842 m2. Z titulu náhrady za užívanie nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu by mal teda žalovaný vydať bezdôvodné obohatenie v sume 40.128,088 eura (Náhrada za

bezdôvodné užívanie nehnuteľností ročne vypočítaná ako užívaná plocha 4004 m2 x 5,011 eur/m2, t.j.
20.064,044eura.).Zároveň žalobcarozšírilsvojnároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniazaobdobieod marca 2020 do decembra 2022 v rozsahu 22 mesiacov, čo predstavuje sumu 36.784,- eur. Nakoniec
žalobca na pojednávaní dňa 7.2.2024 požiadal súd o pripustenie zmeny žaloby v časti uplatnenej výšky
jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena spočívajúceho v rozšírení žaloby tak čo do istiny

na sumu 41.631,42 eura ako aj úroku z omeškania na 9,5 % ročne od 7.2.2024 do zaplatenia. Zmenu
žaloby odôvodnil predloženým znaleckým posudkom znalca C. D. D. z roku 2023.
Uviedol,žeuplatnenýnárokžalobcunazaplateniejednorazovejnáhradyzazriadenievecnéhobremena,
zapísaného na LV č. XXX u žalovaných parciel X/X a X/X čo do základu, nepovažoval za sporný. V
priebehu súdneho konania došlo k zápisu vecného bremena na časti parcely X/X a X/X o celkovej

výmere 237 m2, za ktoré žalobcovi jednorazová náhrada prislúcha. Žalobca ustálil výmeru, ktorú pri
zmene žaloby určil pôvodne na 210 m2. Spornou zostala výška jednorazovej náhrady, kde žalobca sa
domáhazaplateniasumy41.631,42eurvychádzajúczposudkuC.D.ažalovanýtrvánavyčíslenejvýške
jednorazovej náhrady 1.310,- eur v posudku C. F.. Obe strany sa pri vyčíslenej hodnote jednorazovej
odplaty za zriadenie vecného bremena odvolávajú na predložené znalecké posudky.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pri posúdení nároku bude vychádzať zo záverov znaleckého

posudku č. XX/XXXX znalca C. G. F., ktorý jediný posudzoval výšku jednorazovej náhrady zohľadňujúc
rozsah zapísaného vecného bremena na časti žalovaných parciel. Uviedol, že nezistil také skutočnosti,
pre ktoré by mal byť znalec v konaní zaujatý, čo by malo za následok diskvalifikáciu znalca a ním
podaného znaleckého posudku. Znalec poprel, aby k stranám sporu alebo predmetu konania mal taký
vzťah, ktorý by ho vylučoval z podania posudku. Samotná skutočnosť, že v dávnejšej dobe a to pred viac

ako15rokmibolzamestnancomžalovanéhoažeprežalovanéhoajvsúčasnejdobenazákladeúspechu
vo výberových konaniach vyhotovuje znalecké posudky, nie je dôvod na jeho vylúčenie. Žalobca po
predložení posudku žalovaným v zákonnej lehote nevzniesol kvalifikovanú námietku zaujatosti znalca,
o ktorej by mal súd rozhodnúť. Znalec C. G. F. tak v znaleckom posudku, ako aj vo svojej výpovedi pred
súdom jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje závery. Znalecký posudok špecifikuje nehnuteľnosti, ktoré

sú zaťažené vecným bremenom v rozsahu jeho zaťaženia. Na druhej strane znalecký posudok znalca
C. D. D. z roku 2023 takéto závery nedeklaruje. Navyše vykazuje nedostatky spočívajúce v neúplných
podkladoch, ktoré mali byť súčasťou znaleckého posudku podľa platnej právnej úpravy účinnej v čase
jeho vyhotovenia. Znalecký posudok v prijatých záveroch nerozlišuje rozsah pozemkov, u ktorých je
zapísané vecné bremeno na LV č. XXX podľa geometrického plánu. Znalec vo svojej výpovedi pred

súdom nevedel presvedčivo objasniť zmenu východiskových hodnôt, napríklad koeficient všeobecnej
situácie u tých istých nehnuteľností v roku 2020 a v roku 2023. Sám uviedol, že ku zmene koeficientov
pristúpil najmä z dôvodu, aby dospel k výsledkom porovnateľným s trhovou všeobecnou hodnotou
nehnuteľností. Tieto závery nie sú jednoznačné, presvedčivé a javia sa účelové. Žalobca si pri tomto
nároku na jednorazovú náhradu z uvedeného posudku vypožičal iba čiastkové údaje, ktoré následne

dosadildonímrealizovanéhovýpočtu,kderozsahvecnéhobremenaprebratéhozoznaleckéhoposudku
znalca Závackého 237 m2 vynásobil všeobecnou hodnotou jednorazovej odplaty za zriadenie vecného
bremena pri pozemkoch ním posudzovaných v celkovej výmere 4 744 m2, ustálenou C. D. na sumu
175,66 eur /m2.
V časti uplatnenia istiny 76.912,96 eur s príslušenstvom súd prvej inštancie žalobný návrh neuznal

za dôvodný. Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetný nárok má predstavovať užívanie
nehnuteľnosti žalobcom za obdobie od februára 2018 do decembra 2022 bez právneho dôvodu a preto
má žalobcovi byť vydané bezdôvodné obohatenie vyčíslené ako užívanie parciel o celkovej výmere
4.004 m2 pri stanovenej výške bezdôvodného obohatenia 5,011 eur/ m2/ rok. Je nepochybné, že rozsah
užívania nehnuteľností žalovaným vo vlastníctve žalobcu žalobca odvodzuje z geometrického plánu z

roku 2021 vypracovaného geodetkou C. E. D.. Z geometrického plán menovanej nepochybne vyplýva,
že tento bol vyhotovený na základe objednávky žalovaného a predmetom objednávky bolo zriadenie
zákonného vecného bremena vo vyznačenom rozsahu. Okolnosti vyhotovenia geometrického plánu a
podkladov k nemu C. E. D. vysvetlila vo svojej svedeckej výpovedi. Do geometrického plánu boli
zahrnuté tak parcely, ktoré sú predmetom žaloby, ako aj parcely, ktoré predmetom žaloby nie sú, hoci sú

vovlastníctvežalobcu.Účelomvyhotovenéhogeometrickéhoplánubolovytýčeniepozemkov,naktorých
je postavená inžinierska stavba - železničná lanová a iná dráha a jej súčasti. Pri zohľadnení uvedeného
geometrického plánu a príslušných ustanovení zákona o dráhach č. 513/2009 Z.z. v znení účinnom od
1.2.2014 a s prihliadnutím k dôvodovej správe k novele zákona, súd prvej inštancie konštatoval, že v
rozsahu vytýčenom geometrickým plánom existuje ku dňu účinnosti zákona zákonné vecné bremeno

viaznuce na pozemkoch žalobcu. Rozsah vytýčeného vecného bremena žalobca nijako nespochybnil.
Preto súd prvej inštancie nemohol konštatovať, aby dané pozemky žalovaný užíval bez právneho
dôvodu, i keď žalovaný doposiaľ návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností ako vlastníkstavby železničnej dráhy alebo jej súčastí alebo stavby v ochrannom pásme železničnej dráhy, ktorá
slúži prevádzke dráhy, nepodal.
Ak žalobca v pôvodnej žalobe celkovú výmeru pozemkov ustálil na 5.011 m2, zmenami žaloby nakoniec

upresnil stav užívania na výmeru 4.004 m2, celá časť je zaťažená zákonným vecným bremenom.
Žalobcovi preto nie je možné priznať náhradu za takéto užívanie nehnuteľností žalovaným z titulu
bezdôvodného obohatenia, ale, ako to upravuje zákon, vlastníkovi patrí jednorazová primeraná náhrada
stanovená znaleckým posudkom. Za danej situácie je preto znalecký posudok znalca C. D. z roku 2020
bez právneho významu k predmetu sporu, pretože výšku takejto náhrady nerieši.

Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si voči žalovanému takéto právo na vyplatenie jednorazovej
náhrady v zákonnej premlčacej lehote neuplatnil. Žalobca si svoje právo mohol prvýkrát uplatniť
nadobudnutím účinnosti zákona dňa 01.02.2014. Lehota na uplatnenie nároku podľa § 6a zákona
č. 513/2009 Z.z. o dráhach nezačína plynúť odo dňa zapísania vecného bremena do katastra
nehnuteľností, ale dňom účinnosti zákona. Premlčacia doba uplynula dňom 01.02.2017, pričom žaloba
bola súdu podaná dňa 09.03.2020. Pri uplatnenej námietke premlčania žalovaným, premlčané právo

žalobcu súd nemôže priznať. Súd prvej inštancie sa teda stotožnil s tvrdením žalovaného, že právo
zodpovedajúce vecnému bremenu vyplývajúce z ust § 6a novely zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach
vzniklo nadobudnutím účinnosti novely zákona bez ohľadu na to, či o rozsahu vecného bremena bol
vykonaný záznam v príslušnej evidencii nehnuteľností.
Žalobca napadol vznesenie námietky premlčania žalovaným ako úkon vykonaný v rozpore s dobrými

mravmi, čo skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný sám prejavil záujem sporné nehnuteľnosti odkúpiť a
v priebehu procesu rokovania prerušil. V dôsledku toho mala žalobcovi uplynúť premlčacia lehota na
uplatnenie práva na súde.
K tejto námietke súd prvej inštancie konštatoval, že z predložených listinných dôkazov je nepochybné,
že už v čase, kedy žalovaný oslovil žalobcu so žiadosťou o majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov

v roku 2018 ich odkúpením, ktorý spôsob vtedy preferoval, bol objektívne nárok žalobcu na priznanie
jednorazovej náhrady už premlčaný uplynutím trojročnej premlčacej doby. Ak medzi stranami nedošlo k
dohode o obsahu kúpnej zmluvy s dojednaním kúpnej ceny za pozemky, na ktorých už v dobe rokovaní
viazlo zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného, nie je možné konštatovať, že žalovaný sa
dopustilľstivéhokonania,ktorévyvolaloužalobcunádejmožnéhokonsenzuvotázkevysporiadaniapráv

k nehnuteľnostiam, malo byť zapríčinené uplynutie premlčacej doby na uplatnenie práva jednorazovej
náhrady. Žalobca je naďalej vlastníkom sporných nehnuteľností, avšak s povinnosťou strpieť výkon práv
žalovaného. Takáto záver nevyplýva ani z listu žalobcu, v ktorom oznamuje možný predaj pozemkov
inej osobe. Žalovaný vysvetlil, že jeho pôvodným zámerom bolo zakúpiť parcely vo väčšom rozsahu,
ako v rozsahu ohraničeného vecným bremenom, no neskôr od uvedeného zámeru ustúpil.

V danom prípade námietku premlčania uplatnil žalovaný v priebehu konania a jej uplatnenie samo o
sebe nemalo za následok, nevyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Súd preto nemal dôvod s
poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania k tejto námietke neprihliadať.
Konštatoval, že ak by uznal nárok žalobcu ako nárok z bezdôvodného obohatenia, námietku by
vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 107 Občianskeho zákonníka, pretože právo na

vydanie bezdôvodného obohatenia si žalobca uplatnil v subjektívnej dvojročnej a objektívnej trojročnej
premlčacej lehote. Inak sa javí vznesená námietka premlčania pri posudzovaní nároku žalobcu ako
nárokuztitulujednorazovejnáhradyzazriadenievecnéhobremena. Plynutielehôtnauplatnenienároku
súd v takomto prípade posudzuje podľa ust. § 100 a 101 Občianskeho zákonníka .
Uviedol, že v podaní - zmena žaloby síce žalobca konštatuje, že žalovaný užíva nad rozsah zapísaného

vecného bremena z parcely X/X 2662 m2 a z parcely X/X 500 m2 aj oproti GP C. D. z roku 2021,
no toto jeho konštatovanie sa nepremietlo do žalobného nároku a sám ani nepreukázal, aby žalovaný
skutočne v danom rozsahu/vychádzajúc z geometrického plánu č. XX/XXXX/, uvedené parcely užíval.
Tento rozsah žalobca uvádza v písomnom vyjadrení spojenom s návrhom na mimosúdne vysporiadanie
sporu. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú.

3. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že vychádzajúc z výsledku sporu
úspešnejšou stranou v konaní bol žalovaný, ktorému by prislúchala náhrada trov s poukazom na
ust. § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) podľa
pomeru úspechu v konaní. Súd prvej inštancie však dospel názoru, že sú dané podmienky hodné

osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, pre ktoré úspešnejšej strane náhradu trov nepriznal, a to
okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu nároku. Žalobcu viedli k podaniu žaloby nevysporiadané
otázky užívania predmetných nehnuteľností. Žalovaný až v priebehu konania ustálil rozsah zákonného
vecného bremena, na ktorý sa odvoláva. Od 1.2.2014 pritom zákon predpokladá podanie návrhu navykonanie záznamu v katastri nehnuteľností práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Sám žalovaný
tým vystavil žalobcu neistote v otázke rozsahu vecného bremena.

4. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II. a III. podal žalobca odvolanie z dôvodov uvedených v
ust. § 365 ods. písm. b), d), f) a h) CSP. Namietal, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a
nedostatočne odôvodnené. Vnútorne je rozporné najmä pokiaľ ide o odôvodnenie poznatkov, ktoré boli
získané z vykonaného znaleckého dokazovania, ale aj vysvetlenia prečo sa súd priklonil k tomu alebo
onomu záveru formulovanému v znaleckom posudku, pričom ani v jednom prípade nešlo o znalecké

dokazovanie nariadené súdom, ale výslovne len o súkromné znalecké posudky predložené stranami
sporu.
Namietal, že súd len bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia skonštatoval, že sa stotožňuje so znaleckým
posudkom predloženým zo strany žalovaného (pozn. C. G. F. č. XX/XXXX), a znalecký posudok
predložený žalobcom (pozn. C. D. D., XX/XXXX) vyhodnotil tak, že okrem iného neobsahoval závery
týkajúcej sa zohľadnenia vecného bremena. Predmetný záver nie je pravdivý, nakoľko zo znaleckého

posudku C. D. D. č. XXX/XXXX predloženého žalobcom, v bode 4.1.6., jednoznačne vyplýva, že
oceňoval „všeobecnú hodnota jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena“, a teda znalec
uvádza v akej sume za m2 by táto náhrada mala byť stanovená. Námietky, ktoré voči tomuto znaleckému
posudku boli vznesené, súdny znalec jednoznačne a podrobne vysvetlil priamo na pojednávaní. Na
odstránenie týchto rozporov, ako aj na vyjadrenie samotného znalca už ale súd prvej inštancie v

odôvodnení rozhodnutia vôbec nereflektoval, hoci práve tieto mali prispieť k tomu, prečo súd preferoval
konkrétny znalecký posudok, a to v konkurencii dvoch znaleckých posudkov.
Z odôvodnenia rozhodnutia, okrem konštatovania, že súdny znalec C. G. F. oceňoval jednorazovo
náhradu za zriadenie vecného bremena vo svojom znaleckom posudku (pozn. čo realizoval aj C. D.)
vôbec nevyplýva, prečo súd práve znalecký posudok C. G. F. považoval za správny a relevantný.

Namietal, že súd prvej inštancie sa tiež nezaoberal diametrálnou odlišnosťou hodnôt stanovených
pri určení jednorazovej náhrady, osobitne potom, keď hodnota stanovená C. G. F. bola spochybnená
znaleckým posudkom C. D. D.. Súd prvej inštancie úplne rezignoval na bližšie odôvodnenie okolností,
resp. úvah na základe ktorých dospel k presvedčeniu o irelevantnosti záveru znaleckého posudku C. D.
D., pričom na druhej strane rovnako rezignoval na vysporiadanie sa s okolnosťami ktoré ho viedli, že

bude vychádzať zo záverov znaleckého posudku C. G. F..
Okrem nedostatku odôvodnenia, ktoré súvisí so stanovením hodnoty jednorazovej náhrady výrazné
vady odôvodnenia rozhodnutia súvisia aj s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia (ako aj
jeho posúdenia), ktoré si žalobca uplatňoval z dôvodu, že v priebehu celého konania riadne tvrdil a
preukazoval, že žalovaný užíva pozemok nad rozsah zákonného vecného bremena a počas konania

navrhoval v tejto časti dokazovanie (pozn. užívanie nad rozsah potvrdil aj samotný žalovaný).
Žalobca poukázal na bod 36. odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie konštatuje, že
žalobca podal návrh na zmenu žaloby a to poukazom na GP vypracovaný geodetkou C. E. D. (bližšie
podanie žalobcu zo dňa 22.01.2023 zmena žaloby a vyjadrenie), a na druhej strane súd v bode 46.
odôvodnenia rozhodnutia konštatuje, že uvedené skutočnosti sa nepremietli do žalobného návrhu, a že

ani žalobca nepreukázal skutočné užívanie daného rozsahu, pričom tento rozsah užívania nepopieral
ani sám žalovaný, a to aj s poukazom na vyjadrenie žalovaného zo dňa 21.02.2023 („Z uvedeného
podania žalobcu na zmenu žaloby je zrejmá tá skutočnosť, že už nie je sporný stav rozsahu užívania
časti pozemkov vo vlastníctve žalobcu žalovaným.“). Vyššie uvedený záver je teda vnútorne rozporný,
nekonzistentný, nemá oporu v zistenom skutkovom stave, a dokonca je v priamom rozpore so zhodnými

tvrdeniami strán sporu.
Žalobca nesúhlasil s konštatovaním súdu o prípadnom neunesení dôkazného bremena zo strany
žalobcu nakoľko rozsah užívania pozemkov nebol medzi stranami sporný, a to aj v dôsledku
vyjadrenia samotného žalovaného po porovnaní už zapísaných geometrických plánov s nezapísaným
geometrickým plánom vypracovaným pani C. E. D., a to GP č. XXX/XXXX. Poukázal pritom na

ustanovenie § 186 ods. 2 CSP.
V konaní nebolo sporné, že žalovaný si dal pred začatím súdneho konania, na účely majetkovoprávneho
vysporiadania vypracovať GP č. XX/XXXX (čo preukazuje užívanie pozemkov žalovaným) a následne
už v priebehu súdneho konania dal zapísať vecné bremeno v rozsahu GP č. XX/XXXX, avšak že
v skutočnosti užíva pozemky vo vlastníctve žalobcu v rozsahu nezápisného GP č. XXX/XXXX (na

zriadenie zákonného vecného bremena vo vyznačenom rozsahu), ktorý do dnešného dňa nebol
zapísaný. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zápisnice z pojednávania na ktorom bola vypočutá aj
svedkyňa C. E. D.. Rozsah skutočného užívania potom žalobca uviedol aj vo svojom podaní „ZMENA
ŽALOBY a VYJADRENIE“, čo pretavil aj do samotného žalobného návrhu.Nad rámec vyššie uvedeného, ku konštatovaniu súdu o prípadnom neunesení dôkazného bremena v
časti užívania pozemkov žalovaným vo vlastníctve žalobcu žalobca uviedol, že na preukázanie, tohto
skutočného užívania navrhol dôkaz, a to „obhliadku na mieste sporných pozemkov“, ktorú súd nie len,

že nevykonal, ale sa s uvedeným dôkazom, resp. s jeho nevykonaním ani nevysporiadal v rámci
odôvodnenia svojho rozhodnutia.
Je nepochybné a vyplýva to aj z obsahu samotného spisu, že rozsah užívania nebol sporný, resp.
žalobca ho hodnoverným spôsobom preukázal, nakoľko rozsah užívania nepopieral ani samotný
žalovaný. Rozsah užívania tiež vyplýval aj z dostupných geometrických plánov, ktoré boli vypracované

podľa skutočného stavu, ako aj fotodokumentácie predloženej žalobcom v súdnom konaní.
Na druhej strane, pokiaľ súd prvej inštancie považoval rozsah užívania napriek predloženým dôkazov
za sporný, mal vykonať dôkaz navrhovaný žalobcom, a to ohliadku na mieste samom. O to absurdnejšie
následne vyznieva záver súdu o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu. Súd sa pritom na
žiadnom mieste nevysporiadal ani len s týmto návrhom, a ani s dôvodmi pre ktoré uvedený dôkaz
nevykonal.

Žalobca uniesol dôkazné bremeno v časti preukázania skutočného užívania pozemkov žalovaným vo
vlastníctve žalobcu, a to aj s poukazom na porovnanie vyššie uvedených GP, ako aj s poukazom
na skutočnosť, že tento rozsah nespochybňoval ani samotný žalovaný. Rozsah užívania sporných
nehnuteľností pritom vyplýval aj z ďalších vykonaných dôkazov, a to predovšetkým komunikácie,
ktorá bola súčasťou žaloby v súlade s ktorou prebiehali medzi stranami rokovania ohľadne odpredaja

pozemkov, ktoré žalovaný užíval. Jediným dôvodom pre ktorý k uvedenému napokon neprišlo bol rozpor
ohľadne dojednania kúpnej ceny.
Žalobca namietal, že súd prvej inštancie pochybil pri zisťovaní skutkového stavu, a následne aj
pri hodnotení výšky jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena, keď sa sústredil len na
preukazovanie záverov vyplývajúcich zo ZP C. F., pričom svojvoľne odmietol závery ZP C. D. D., ktoré

boli aj náležite objasnené pri jeho výpovedi.
Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané zo ZP C. D. D., akú hodnotu majú
nie len pozemky užívané žalovaným vo vlastníctve žalobcu, ale aj aká výška jednorazovej náhrady
prislúcha žalobcovi za obmedzenie jeho vlastníckeho práva a to vecným bremenom.
Súd prvej inštancie rovnako pochybil pri zisťovaní skutkového stavu veci týkajúceho sa bezdôvodného

obohatenia, keď užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu žalovaným nad rozsah vecného bremena
posúdil, tak že toto spadá pod zákonné vecné bremeno, a to bez náležitého skúmania skutočného
rozsahu užívania pozemkov žalovaným vo vlastníctve žalobcu, pričom sa obmedzil len na strohé
konštatovanie, že má za to, že uvedené spadá pod zákonné vecné bremeno.
Podľa žalobcu je absolútne zrejmé, a to aj s poukazom na obsah súdneho spisu, že k časti žaloby

týkajúcej sa bezdôvodného obohatenia sa žalovaný nevyjadroval, resp. k nej bol pasívny a rovnako
žalovaný ani nepopieral skutočný rozsah užívania pozemkov žalovaným vo vlastníctve žalobcu.
Rovnako z vykonaného dokazovanie vyplynulo, resp. žalovaný priznal, že užíva pozemky vo vlastníctve
žalobcu nad rámec rozsahu vecného bremena zapísaného v katastri nehnuteľností (GP č. XX/XXXX), a
skutočný rozsah užívania týchto pozemkov preukazuje GP č. XXX/XXXX vypracovaný C. E. D. a to na

požiadavku žalovaného, ktorý do dnešného dňa nebol zapísaný.
Na základe vykonaného dokazovania, tak bolo v konaní jednoznačne preukázané, že do zápisu GP č.
XXX/XXXX vypracovaného C. E. D., ktorý určuje skutočný rozsah užívania pozemkov žalobcu zo strany
žalovaného, do katastra nehnuteľností žalovaný užíva tieto pozemky bez právneho dôvodu.
Pokiaľ si žalovaný nesplní svoju zákonnú povinnosť, a nedá zapísať GP, ktorý odráža skutočný rozsah

užívania pozemkov do katastra nehnuteľností, nemal žalobca ani objektívnu možnosť vedieť v akom
rozsahu je obmedzený na svojom vlastníckom práve. V čoho dôsledku žalovaný užíva, alebo môže
užívať predmetné pozemky, resp. ich časť do zápisu GP len bez právneho dôvodu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je tak jednoznačne zrejmé, že súd na podklade vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho závery uvedené v odôvodnení

rozhodnutia sú neudržateľné. Nakoľko súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci, nemohol
vo vzťahu k takto zistenému skutkovému stavu ani správne interpretovať právnu normu, resp. právne
normy, a to okrem iného aj samotné premlčanie (námietka premlčanie), čo sám nakoniec konštatoval
súd prvej inštancie v bode 45. odôvodnenia.
Žalobca okrajovo dodal, že námietka premlčania žalovaného (ktorá bola vznesená po koncentrácií a aj

v rozpore s dobrými mravmi) sa pritom vždy viazala len na priznanie jednorazovej náhrady za zriadenie
vecného bremena a nie na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nemôže byť preto správny právny záver
súdu, ak v jednej časti ten istý nárok považuje za premlčaný a v inej časti ten istý (totožný nárok zhľadiska vlastného právneho titulu) za premlčaný nepovažuje). Žalobca si pritom od počiatku uplatňoval
nárok v sume 47.600,- eur. Právne posúdenie kvalifikácie tohto nároku bolo na súde.
Žalobca zdôraznil tiež, že žalovaný sám vo svojom podaní uznal nárok na jednorazovú náhradu, t.j. už

ani na samotnej námietke premlčania netrval, a nárok na jednorazovú náhradu žalovaný ako taký uznal
a to v podaní zo dňa 01.06.2023 z čoho je zrejmé, že na vznesenej námietke už logicky netrval a ani
trvať nemohol ak nárok na jednorazovú náhradu ako taký uznal, a sporná bola len jeho výška.
Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo III. výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný.
Žalovaný v prvom rade uviedol, že v predmetnom súdnom konaní bol úspešnou stranou tak, ako to v
bode 50. napadnutého rozhodnutia konštatuje súd prvej inštancie. Žalobca sa obrátil na súd so žalobou
o vydanie bezdôvodného obohatenie vo výške 47.000,- eur s príslušenstvom, pričom počas súdneho

konania niekoľkokrát menil a rozširoval svoj žalobný návrh až do štádia, že žiadal súd, aby zaviazal
žalovaného na náhradu za zriadenie zákonného vecného bremena v sume 41.631,42 eura spolu s
úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 7.2.2024 do zaplatenia a v časti bezdôvodného obohatenia žiadal
žalobca priznať sumu 76.912,96 eura s príslušenstvom. V zmysle úspechu vo veci podľa § 255 CSP
bol žalovaný úspešný v spore na cca 99 %. Napriek úspechu v spore súd prvej inštancie nepriznal

žalovanému náhradu trov konania, ktoré si riadne uplatnil v súdnom konaní (v zmysle písomného
vyjadrenia zo dňa 16.10.2023).
Žalovaný má za to, že podľa okolností prípadu tu nie je daný dôvod hodný osobitného zreteľa, aby
súd musel v danej veci uplatniť postup podľa 257 CSP. Žalovaný nijakým spôsobom nezapríčinil to,
že sa ocitol na súde. Počas súdneho konania bolo preukázané konanie žalobcu rozporné s dobrými

mravmi, kedy v dôsledku vidiny získania finančných prostriedkov od žalovaného nepočkal na eventuálne
ukončenie procesu odpredaja a za účelom urýchleného získania finančných prostriedkov podal žalobu
a domáhal sa zaplatenia nemalej finančnej čiastky (47.000,- eur s prísl.) z titulu mylnej domnienky
(právneho omylu), že žalovaný sa obohacuje na úkor žalobcu tým, že užíva jeho pozemky bez právneho
dôvodu.

Žalovaný zdôraznil, že vyše 50 rokov je žalobca obmedzený vo svojom vlastníctve tým, že sa
na časti jeho pozemkov nachádza železničné teleso s jeho súčasťami. Žalobca sa nikdy nijakým
spôsobom nedomáhal svojich práv, takpovediac akceptoval skutkový stav. Iniciatíva na majetkoprávne
usporiadanie zišla prvýkrát z dobrej vôle žalovaného. Žalovaný nijakým spôsobom nebránil žalobcovi si
uplatniť svoje majetkové práva riadne a včas, naopak žalobca svojim pasívnym konaním prispel k stavu,

že jeho majetkové právo na jednorazovú náhradu sa stalo premlčaným.
Žalovaný nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že prispel k stavu, že žalobca si uplatnil vyššie
spomínaný nárok na súde. Rozsah obmedzenia žalobcu v užívaní pozemkov tu je daný už vyše 50
rokov a nič na danom stave by nezmenil fakt, keby bolo na LV č. XXX zapísané zákonné vecné
bremeno v zmysle § 6a zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

rozsahu zachytenom v GP č. XXX/XXXX pred podaním samotnej žaloby v roku 2020. Zápis samotného
zákonného vecného bremena záznamom má len evidenčný charakter a nemá vplyv na vznik, zmenu
alebo zánik práv k nehnuteľnostiam (teda má iba tzv. deklaratórny účinok), ktorým sa len potvrdzuje
zákonom priznaný stav.
Počas súdneho konania bolo preukázané, že predmetné majetkovoprávne otázky súvisiace s užívaním

pozemkov žalobcu sú už dávno vysporiadané zriadením vecného bremena zo zákona o dráhach v
platnom znení. Rozsah zákonného vecného bremena nebol nikdy sporný, veď napokon aj sám žalobca
akceptoval správnosť rozsahu zákonného vecného bremena, ktorý bol uvedený v GP č. XXX/XXXX a
upustil od svojho tendenčného konania, ktorým rozsah spochybňoval z dôvodu, že zistil, že jeho žalobný
návrh nie je dôvodný.

Vzhľadom na úspech žalovanej strany v konaní sa javí neprimerane prísne ale hlavne nespravodlivé a
v rozpore s dobrými mravmi, aby žalovanému neboli nahradené trovy súdneho konania. Žalovaný má
za to, že nie je dôvod, aby vzhľadom na osobné, majetkové alebo zárobkové pomery ako aj okolnosti
prípadu a konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi by mal byť žalovaný ukrátený na náhrade
výdavkov, ktorému mu vznikli v súvislosti s podanou žalobou zo strany žalobcu, ktorej podanie nijakým

spôsobom nezapríčinil.
Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho III. výroku tak,
že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 2.306,25 eur, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.6. K odvolaniu žalobcu podal sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že znalecký posudok pána D. hneď
v úvode (označenie rímska I.) vykazuje znaky nesprávnosti keď v stati použité právne predpisy a

literatúra má uvedený najdôležitejší právny predpis - t.j. vyhláška MS č. 492/2004 Z.z. o stanovení
všeobecnejhodnoty,kdemuchýbaspojenievplatnomznení.Taktiežvtejtostatiznalecuvádzazákonné
normy, ktoré vôbec nespadajú pod posudzovaný prípad. Taktiež znalec v časti II. Posudku - všeobecné
údaje nedodržal právnymi normami stanovenú osnovu znaleckého posudku, v ktorej absentuje pod
h.) - informácie z územného plánu o záväzných regulatívoch priestorového usporiadania a funkčného

využívania pozemkov (tento bod pod zavedený novelou č. 160/2023 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2023).
Za tohto nedodržania zákonného postupu je znalecky posudok p. D. z roku 2023 neprípustný, nakoľko
neobsahuje platnú úpravu znaleckého posudku.
Podľa názoru žalovaného znalec C. D. taktiež účelovo nadhodnotil koeficienty vo svojom znaleckom
posudku z roku 2023 oproti znaleckého posudku z roku 2020 (zvýšil všeobecné hodnotu pozemkov o
viac ako 300 %) bez náležitého a riadneho odôvodnenia, pričom na hlavnom pojednávaní len stroho

zdôvodnil, že koeficienty musel navýšiť preto, aby dospel k cene, ktorú určil trh, pričom znalec opomenul
tú skutočnosť, že na výpočet všeobecnej hodnoty použil metódu polohovej diferenciácie a nie výnosovú
(ktorá je založená a vychádza z trhových cien).
Podľa žalovaného taktiež na posudzovaný prípad týkajúci sa určenie jednorazovej náhrady podľa GP
č. XXXXXXXX-XX/XXXX za zriadenie vecného bremena nie je možné použiť ZP pána D. z roku 2023,

nakoľko zákonné vecné bremeno bolo zapísané v roku 2020, čiže výška náhrady by sa mala určiť
za obdobie roku 2020, kedy bolo zákonné vecné bremeno zapísané (od tohto okamihu bol žalobca
obmedzený vo svojich vlastníckych právach) a nie až za obdobie roka 2023, z ktorého vychádza ZP p.
D. z roku 2023. Keďže ZP pána D. z roku 2020 neobsahoval výšku primeranej jednorazovej náhrady,
jediný možný posudok, ktorý bolo možné použiť v súdnom konaní bol posudok pána F.

Z vyššie uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že súd prvej inštancie nemohol vychádzať zo ZP C. D.
z roku 2023, pretože je v rozpore so zákonnými normami, je nesprávny, nepoužiteľný pre posudzovaný
prípad určenia jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena a východiskové hodnoty v ňom sú
jednoznačne určené účelovo oproti ZP C. D. z roku 2020.
Čo sa týka ďalšieho zdôvodnenia žalobcu konštatovaného v odvolaní týkajúceho sa rozporuplného

názoru súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané bezdôvodné užívanie pozemkov nad rozsah
zákonného vecného bremena podľa GP č. XXX/XXXX v zmysle § 6a zákona o dráhach a s tým
súvisiaceho nevykonaného dôkazu osobnej miestnej obhliadky žalovaný uvádza, že v tomto bode
žalobca podľa žalovaného účelovo zavádza. Až do predloženia samotného geodetického zamerania
(ktoré sa ukázalo ako zhodné s GP č. XXX/XXXX), ktoré si vyhotovil žalobca a predložil súdu začiatkom

roka 2023, žalobca po celý čas spochybňoval rozsah zákonného vecné bremena, ktorý bol určený v
GP č. XXX/XXXX a tvrdil, že žalovaný užíva pozemky vo vlastníctve žalobcu vo väčšom rozsahu, ako
to je zachytené v spomínanom GP č. XXX/XXXX (napr. vyjadrenie žalobcu zo dňa 29.8.2022 resp.
10.11.2021). Z tohto dôvodu mu príde argumentácia žalobcu týkajúcu sa tohto dôvodu odvolania ako
právne nezmyselná a vysoko tendenčná. Ako konštatuje sám žalobca v odvolaní, nakoniec sám žalobca

uznal skutkový stav, t.j. že rozsah užívania pozemkov, ktoré sú predmetom tohto sporu je nesporný
a je správne zachytený v GP č. XXX/XXXX (a nie v GP č. XX/XXXX, ktorý bol určený na prípadný
kúpno-predajný proces, a v ktorom boli len čiastkovo riešené pozemky vo vlastníctve žalobcu, pričom
v predmetnom GP č. XX/XXXX bol stanovený rozsah pozemkov širšie z dôvodu, aby vlastníkovi pri
úspešnom predaji nezostali zvyškové časti pozemkov). Z tohto dôvodu nám príde nezmyselné, že

žalobcovi teraz prekáža nevykonanie dôkazu miestnej obhliadky, na ktorej už potom ani sám netrval.
Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že prispel k stavu, že žalobca si uplatnil nárok na súde. Rozsah
obmedzenia žalobcu v užívaní pozemkov tu je daný už vyše 50 rokov (existenciu železničného telesa a
jeho súčastí, ktoré sú situované na pozemkoch žalobcu) a nič na danom stave by nezmenil fakt, keby
bolo na LV č. XXX zapísané zákonné vecné bremeno v zmysle § 6a zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozsahu zachytenom v GP č. XXX/XXXX pred podaním
samotnej žaloby v roku 2020. Počas súdneho konania bolo preukázané, že predmetné majetkovoprávne
otázky súvisiace s užívaním pozemkov žalobcu sú už dávno vysporiadané zriadením vecného bremena
zo zákona o dráhach v platnom znení. Rozsah zákonného vecného bremena nebol nikdy sporný, veď
napokon aj sám žalobca akceptoval správnosť rozsahu zákonného vecného bremena, ktorý bol uvedený

v GP č. XXX/XXXX a upustil od svojho tendenčného konania, ktorým rozsah spochybňoval z dôvodu,
že zistil, že jeho žalobný návrh nie je dôvodný. Nakoľko žalovaný užíva pozemky § 6a zákona o dráhach
na základe vecného bremena, ktoré vzniklo ex lege účinnosťou novely č. 432/2013 Z.z., ktorou sa
menil a dopĺňal zákon o dráhach o zákonné ustanovenie § 6a., v danom prípade sa nejedná zo stranyŽelezníc Slovenskej republiky o protiprávne konanie, spočívajúce v získaní majetkového prospechu, a
preto je neprípustné uvažovať o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Predmetné
zákonné vecné bremeno týkajúce sa pozemkov § 6a zákona o dráhach má konštitutívny charakter

od účinnosti prijatia ustanovenia § 6a (t.j. 1.2. 2014), pričom jeho vznik nie je podmienený zápisom
v katastri nehnuteľnosti, z dôvodu, že zákonné vecné bremena sa do katastra nehnuteľnosti zapisujú
podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam záznamom, takýto zápis má evidenčný charakter a nemá vplyv na vznik, zmenu alebo
zánik práv k nehnuteľnostiam (teda má iba tzv. deklaratórny účinok).

Podľa žalovaného finančná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena
v zmysle § 6a zákona dráhach má jednorazový charakter a patrí tomu, kto bol vlastníkom pozemku v
deň, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť. Nároky vo forme náhrady za pretrvávajúce (pokračujúce)
obmedzovanie vlastníckeho práva k spornej parcele nemajú oporu v zákone. V tejto súvislosti žalovaný
citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/49/2014 zo dňa 14.04.2016. Nakoľko zákon
o dráhach v § 6a neobsahuje osobitnú právnu úpravu inštitútu premlčania, v zmysle subsidiárnej

pôsobnosti zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov je potrebné
použiť ustanovenia OZ, ktoré upravujú inštitút premlčania (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
4Cdo/89/2008 zo dňa 21.12.2009). Keďže žalobca si právo na náhradu za obmedzenie svojho
vlastníctva neuplatnil v stanovenej lehote (do 31.01.2017, došlo k premlčaniu jeho práva na základe
premlčacej námietky vznesenej zo strany žalovaného na súdnom pojednávaní dňa 10.5.2021. Žalobca

tak stratil nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti
podľa § 6a zákona o dráhach. Žalovaný zdôraznil, že vyše 50 rokov je žalobca obmedzený vo svojom
vlastníctve tým, že sa na časti jeho pozemkov nachádza železničné teleso s jeho súčasťami. Žalobca
sa nikdy nijakým spôsobom nedomáhal svojich práv, takpovediac akceptoval skutkový stav. Iniciatíva
na majetkoprávne vysporiadanie zišla prvýkrát z dobrej vôle žalovaného. Žalovaný nijakým spôsobom

nebránil žalobcovi si uplatniť svoje majetkové práva riadne a včas, naopak žalobca svojim pasívnym
konaním prispel k stavu, že jeho majetkové právo na jednorazovú náhradu sa stalo premlčaným
Uviedol, že žalobca vo svojom závere poukazuje na fakt, že súd ako aj žalovaný pri § 6a zákona
o dráhach argumentujú premlčaním ale pri zákonnom vecnom bremene podľa GP č. XXXXXXXX-
XX/XXXX sa už neargumentuje premlčaním. Žalobca v tomto prípade úmyselne zamlčuje fakt, že

zákonné vecné bremeno podľa GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX sa riadi iným právnym stavom a právnym
titulom a to ustanovením § 4 zákona o dráhach, ktorý sa vzťahuje. Zákonné vecné bremeno podľa
GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX sa týkalo výstavby novej (nie existujúcej) inžinierskej siete a bolo na
LV zapísané z dôvodu získania stavebného povolenia (preukázania právneho vzťahu k pozemku) pre
stavbu : „Rekonštrukcie trate H. - H. I.“. Na uvedenú situáciu bolo potrebné vykonať zápis zákonného

vecného bremena podľa § 4 zákona o dráhach, nakoľko na budovanie nových stavieb v súvislosti s
prevádzkou žel. dráhy bol do právneho poriadku inkorporovaný práve spomínaný § 4 zákona o dráhach.
Z platného právneho stavu žalovaný nikdy pri zapísaný vecného bremena podľa § 4 zákona o dráhach
nemohol argumentovať premlčaním, keďže na tento režim zákonného vecného bremena je v zákone
explicitne stanovená jednoročná prekluzívna lehota na uplatnenie jednorazovej náhrady, pričom túto

lehotu žalobca splnil a požiadal do 1 roka od zápisu o vyplatenie jednorazovej náhrady podľa § 4 zákona
o dráhach.
Na záver žalovaný dodal, že počas súdneho konania bolo preukázané konanie žalobcu rozporné s
dobrými mravmi (nie konanie žalovaného), kedy v dôsledku vidiny získania finančných prostriedkov od
žalovaného nepočkal na eventuálne ukončenie procesu odpredaja a za účelom urýchleného získania

finančných prostriedkov podal žalobu a domáhal sa zaplatenia nemalej finančnej čiastky (47.000,- eur
s prísl.) z titulu mylnej domnienky (právneho omylu), že žalovaný sa obohacuje na úkor žalobcu tým,
že užíva jeho pozemky bez právneho dôvodu (poukazuje na všeobecne, aj v oblasti súkromného práva
uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat /neznalosť zákona neospravedlňuje/, vyplývajúcu zo samej
podstaty práva)

Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v
merite veci ako vecne a právne správny.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej
časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu (§ 124 CSP) bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok II.

napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, ako aj súvisiaci
výrok III. o trovách konania. Vzhľadom na odvolanie žalovaného, bol taktiež preskúmavaný výrok III.
rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania. Vzhľadom na uvedené výrok I. rozsudku nebol v
odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.

10. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, teda že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku

je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana
môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím
dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

11. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v obvode dráhy je povinný strpieť umiestňovanie súčastí dráhy
a vykonanie činností podľa odsekov 2 a 3. Oprávnenia prevádzkovateľa dráhy podľa odsekov 2 a 3
sú vecnými bremenami viaznucimi na nehnuteľnostiach v obvode dráhy a na prístupových cestách k
obvodu dráhy. Návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností podá prevádzkovateľ dráhy. Ak
je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti obmedzený v dôsledku umiestnenia súčasti dráhy v obvyklom

užívaní nehnuteľnosti; má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania
nehnuteľnosti; toto právo zaniká, ak sa neuplatnilo u prevádzkovateľa dráhy do jedného roka odo dňa
zapísania vecného bremena do katastra nehnuteľností.

12. Podľa § 6a zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak

vlastník stavby železničnej dráhy okrem vlečky v súkromnom vlastníctve a jej súčastí alebo stavby
v ochrannom pásme železničnej dráhy okrem vlečky v súkromnom vlastníctve, ktorá slúži prevádzke
dráhy, nie je vlastníkom pozemku pod týmito stavbami, má vlastník týchto stavieb k pozemku pod nimi
právozodpovedajúcevecnémubremenu,ktoréhoobsahomjejehoužívanie,výkonsprávy,údržby,opráv
a rekonštrukcie stavieb na nich umiestnených a na zabezpečenie prístupu k nim (1). Návrh na vykonanie

záznamuvkatastrinehnuteľnostípodľaodseku1podávlastníkstavbyželezničnejdráhyalebojejsúčastí
alebo stavby v ochrannom pásme železničnej dráhy, ktorá slúži prevádzke dráhy (2) Ak je vlastník alebo
užívateľ nehnuteľnosti obmedzený v dôsledku umiestnenia stavieb podľa odseku 1 v obvyklom užívaní
nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu stanovenú znaleckým posudkom za nútené
obmedzenie užívania nehnuteľnosti (3).

13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 209 ods. 1 a 2 CSP súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou
bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd (1). Ak je spolu so žalobou predložený súkromný
znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalecsi je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto
dôkazu, akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca (2).

16. V predmetnom spore sa žalobca domáhal po zohľadnení súdom pripustených zmien žaloby uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 41.631,42 eura s príslušenstvom titulom jednorazovej
náhrady za zriadenie vecného bremena a sumy 76.912,96 eura s príslušenstvom titulom bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného za užívanie pozemkov v jeho vlastníctve bez právneho dôvodu.
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel tejto žalobe iba v časti jednorazovej náhrady za

zriadenie vecného bremena vo výške 1.310,- eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol z dôvodu, že pri
určení výšky náhrady vychádzal zo znaleckého posudku predloženého žalovaným a v časti uplatneného
bezdôvodného obohatenia žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaný užíva pozemky vo
vlastníctve žalobcu nad rozsah vecného bremena bez právneho dôvodu.

17. Žalobca svoj nárok na náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 41.631,42 eura podložil

geometrickým plánom č. XX/XXXX (č.l. 278), vypracovaným spoločnosťou J. K. A.. A.. F. - C. C. L., ktorý
je zapísaný na LV XXX, pre M. G. N., k.ú. A. A., podľa ktorého má žalovaný zapísané vecné bremeno
v rozsahu z parc. č. X/X o výmere 56 m2 a z parc. č. X/X o výmere 181 m2, celkovo 237 m2. Výšku
požadovanej náhrady žalobca odvodil od znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom
C. D. D. 06.10.2023, podľa ktorého všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného

bremena je 175,66 eura za m2, teda spolu 41.631,42 eura.

18. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 76.912,96 eura žalobca odvodil od
geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa 17.08.2021, vypracovaného E. D., podľa ktorého z parc. č.
X/X žalovaný nad rozsah zapísaného vecného bremena užíva 2.662 m2, z parcely X/X užíva 500 m2

a z parcely XX/XXX žalovaný užíva výmeru o veľkosti 842 m2. Predmetný nárok predstavuje užívanie
týchto nehnuteľnosti bez právneho dôvodu za obdobie od februára 2018 do decembra 2022 o celkovej
výmere 4.004 m2 pri stanovenej výške bezdôvodného obohatenia 5,011 eura/m2/rok podľa znaleckého
posudku vypracovaného C. D. D. č. XXX/XXXX.

19. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie boli preukázané nasledujúce skutočnosti:
ź žalobca je vlastníkom parciel registra O. evidovaných na mape určeného operátu parc. č. X/X o výmere
1.322 m2 - zastavané plochy a nádvorie a parc. č. X/X o výmere 4.576 m2 - zastavané plochy a nádvorie
vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/1 podľa čiastočného výpisu z LV č. XXX pre M. G. N., k. ú. A.
A.. V časti P. - ťarchy je zaznamenané zriadenie zákonného vecného bremena v zmysle § 4 ods. 4

zák. č. 513/2009 Z.z. za účelom uloženia, prevádzky, opravy a údržby podzemných inžinierskych sietí:
miestny a ochranný kábel ako aj v práve prístupu k týmto inžinierskym sieťam v prospech Železnice
SR v rozsahu vyznačenom v GP č. XXXXXXXX - XX/XXXX, J. - XXX/XXXX podľa F. - XXXX/XXXX (na
parcele B. X/X, X/X, parc. B. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX - č. zmeny XXX/XX (č.l. 14 súdneho spisu).
ź Listom zo dňa 10.5.2021 žalobca požiadal žalovaného o uplatnenie práva na jednorazovú primeranú

náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností podľa § 4 ods. 4 zák. č. 513/2009 Z. z. s
odôvodnením, že žalobca je obmedzený v užívaní pozemkov zapísaných na LV č. XXX k.ú. A. A., a
to parciel B. X/X, X/X, B. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX zákonným vecným bremenom za účelom uloženia
prevádzky opravy a údržby podzemných inžinierskych sietí, miestny a ochranný kábel, ako aj v práve
prístupu k týmto inžinierskym sieťam v prospech žalovaného v rozsahu vyznačenom v J. XXXXXXXX-

XX/XXXX, J. - XXX/XXXX podľa F. (na parcele B. X/X, X/X, B. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX - č. zmeny XXX/
XX). (Prílohová obálka na č.l. 134 súdneho spisu).
ź Na základe žiadosti žalovaného spoločnosť J. K. A.. A.. F. - C. C. L. vyhotovila geometrický plán pod č.
XXXXXXXX - XX/XXXX na vyznačenie práva uloženia inžinierskej siete na pozemkoch p. č. XXX/XX, č.
XXX/XX, č. XXX/XX a č. XXX/X. Podľa poznámky k výkazu výmer zriaďuje sa vecné bremeno na parcely

O. X/X, X/X, a na parcely P. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX vo vyznačenom rozsahu spočívajúce v práve
uloženia, prevádzky, opravy a údržby podzemných inžinierskych sietí: miestny a ochranný kábel, ako aj
v práve prístupu k týmto inžinierskym sieťam pre oprávneného ŽSR. Diel 1 od parcely č. X/X predstavuje
výmeru 181 m2, diel 2 od parcely X/X predstavuje 56 m2, diel 3 od parcely XXX/X predstavuje 5 m2,
diel 4 od parcely č. XXX/XX predstavuje 168 m2 a diel 5 od parcely XXX/XX predstavuje 129 m2 (č.l.

278 až 280 súdneho spisu).
ź Železnice Slovenskej republiky - C. E. D. vyhotovila 17.8.2021 pod č. XXX/XXXX geometrický plán
na zriadenie zákonného vecného bremena vo vyznačenom rozsahu. Podľa výkazu výmer - poznámka:
zriaďuje sa zákonné vecné bremeno na parc. registra O. XX/XXX, X/X, XX/X, X/X, XX/X,XX/XXX, naparc. registra P. č. poradové XXX/XX, XXX/XX. Vyčíslenie rozsahu vecného bremena diel 1 na parc. č.
XX/XXX je vo výmere 842 m2- zast. plocha, diel 2 na parcele X/X vo výmere 2. 729 m2, diel 3 na parcele
XX/X v rozsahu 16 m2, diel 4 na parcele X/X vo výmere 661 m2, diel 5 na parcele XX/X vo výmere 39

m2, diel 6 na parcele XX/XXX vo výmere 8 m2, diel 8 na parcela č. XXX/XX vo výmere 137 m2, a diel
7 na parc. č. XXX/XX vo výmere 308 m2 (č.l. 155 až 158 súdneho spisu).
ź znalec C. D. D. na žiadosť žalobcu vyhotovil znalecký posudok č. XX/XXXX z dňa 09.02.2020 vo veci
stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku parc. č. B. č. XXX/XX, č. XXX/XX, diel č. 1 a 2, č. XXX/XX
k.ú. A. A. a nájmu na danom pozemku, zapísané na LV č. XXX. Znalec v znaleckom posudku stanovil

jednotkovú všeobecnú hodnotu pozemkov na sumu 63,11 eur/m2, všeobecnú hodnotu pozemkov spolu
vo výmere 4.744 m2 na 299.000,- eur a výšku nájmu za dané pozemky 5,011 eur/rok a 23.800 eur ročne
(č.l. 10 až 20 súdneho spisu).
ź znalec C. D. D. na žiadosť žalobcu vyhotovil znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 06.10.2023
na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku parc. B. č. XXX/XX, č. XXX/XX diel č. 1 a 2, XXX/XX
k. ú. A. A., nájmu a vecného bremena na danom pozemku, pozemok zapísaný na LV č. XXX pre

účel prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností
metódou polohovej diferenciácie pozemkov spolu vo výmere 4.744 m2 pri jednotkovej všeobecnej
hodnote pozemku 210/57 eur/m2 na sumu 998.944,08 eur, hodnotu nájmu za rok v sume 99.576,56
eur/rok a v bode III. všeobecnú hodnotu závad (vecné bremeno - závada) v sume 833.314,44 eura (č.l.
350 až 363 spisu).

ź znalec C. G. F. na žiadosť žalovaného v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 08.05.2023 vo veci
stanovenia odhadu všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena - „in rem“
v zmysle § 4 zákona o dráhach, na časti parciel registra O. č. X/X o výmere 181 m2 a č. X/X o výmere
56 m2, vedených na LV č. XXX k.ú. A. A., podľa GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX, za účelom majetkovo
právneho vysporiadania podľa stavu ku dňu ohodnotenia stanovil všeobecnú hodnotu jednorazovej

odplaty za zriadenie vecného bremena v sume 5,52 eur/m2 (č.l. 310 až 332 súdneho spisu).

20. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca si uplatnil 2 nároky, a to nárok na zaplatenie jednorazovej
náhrady za zriadenie vecného bremena a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (č.l. 291
spisu). Žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nároku žalobcu na jednorazovú náhradu

za zriadenie vecného bremena (č.l. 142 súdneho spisu). Súd prvej inštancie vo vzťahu k nároku na
zaplatenie jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena vyhovel v časti o zaplatenie 1.310,-
eur, keď žalovaný v podstate uznal nárok čo do základu (č.l. 300 spisu) o zápise vecného bremena
v časti parciel X/X a X/X o výmere 237 m2 a zamietol ho vo zvyšnej uplatnenej časti z dôvodu
jej neopodstatnenosti, pričom porovnával argumentácie znalcov (bod 37 odôvodnenia napadnutého

rozsudku). Podľa všetkého v tejto časti súd prvej inštancie námietku premlčania nepreskúmaval.

Vo vzťahu k druhému uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie
posudzoval námietku premlčania, avšak nárok posúdil ako nárok vlastníka na jednorazovú primeranú
náhradu a tento zamietol z dôvodu úspešného uplatnenia námietky premlčania žalovaným (bod 40

a nasl. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Naviac súd prvej inštancie posudzoval tento nárok z
aj hľadiska vecnoprávneho posúdenia, pričom dospel k záveru o neopodstatnenosti žaloby z dôvodu
existencie zákonného vecného bremena (bod 39 odôvodnenia napadnutého rozsudku).

21. Ako konštatoval súd prvej inštancie v bode 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v konaní

nebol sporný základ nároku žalobcu na náhradu jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena
v rozsahu z parcely č. X/X o výmere 56 m2 a z parcely č. X/X o výmere 181 m2, ktorý žalovaný
vo svojom vyjadrení zo dňa 21.02.2023 uznal. Spornou bola výška tohto uplatneného nároku, keď
žalobca ju odvodzoval od vlastného znaleckého posudku vypracovaného znalcom C. D. D., podľa
ktorého všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena je 175,66 eura/m2,

čo pri celkovej výmere 237 m2 predstavovalo celkovú náhradu 41.631,40 eura. Žalovaný rozporoval
uvedené závery predložením vlastného znaleckého posudku C. F. č. XX/XXXX z 08.05.2023, podľa
ktorého všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena je v sume 5,52 eur/
m2. Preto žalovaný trval na vyčíslenej výške jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena vo
výške 1.310,- eur.

22. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie vzhľadom
na rozdielne závery znalca C. D. a znalca C. F. ohľadne výšky náhrady nariadil výsluch oboch
znalcov a umožnil stranám sporu klásť znalcom otázky. Pri určení výšky náhrady za zriadenie vecnéhobremena súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku C. F. č. XX/XXXX z 08.05.2023,
ktorý svoje závery v znaleckom posudku, ako aj vo svojej výpovedi na pojednávaní 07.02.2024 jasne
a zrozumiteľne odôvodnil, o nestrannosti ktorého nemal pochybnosti. Na znalecký posudok C. D.

súd neprihliadol z dôvodu, že nešpecifikoval nehnuteľnosti, ktoré sú zaťažené vecným bremenom
v rozsahu jeho zaťaženia, vykazoval nedostatky spočívajúce v podkladoch, ktoré mali byť súčasťou
znaleckého posudku podľa účinnej a platnej právnej úpravy, znalec nevedel presvedčivo objasniť zmenu
východiskových hodnôt, napr. koeficient všeobecnej situácie u tých istých nehnuteľností v roku 2020
a v roku 2023. Závery znalca považoval za nejednoznačné, nepresvedčivé a účelové.

23. Pokiaľ ide o hodnotenie znaleckého posudku ako dôkazu platí, že pravidlá hodnotenia dôkazov sú
upravené v Čl. 15, ako aj v § 191 CSP a spravujú sa teóriou voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy a
tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva zákon
Pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú
znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd hodnotí len presvedčivosť posudku pokiaľ

ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými
vykonanými dôkazmi (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/41/2010, 4Cdo/255/2021). Pri
hodnotení súkromného znaleckého posudku súdom platia tie isté kritéria ako pri hodnotení znaleckého
posudku súdom ustanoveného znalca. V prípade, že má súd k dispozícii dva znalecké posudky
s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, musí ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov

vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záverov druhého znaleckého
posudku (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 4Cdo/67/2022 z 26.04.2023 a sp.zn. 4Cz/13/82
z 15.07.1982 /R 45/84/).

24. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie pre svoje rozhodnutie považoval za

presvedčivý znalecký posudok C. F. č. XX/XXXX z 08.05.2023, o ktorého nestrannosti nemal
pochybnosti, znalec bol na pojednávaní dňa 07.02.2024 vypočutý, obe strany mali možnosť klásť mu
doplňujúce otázky strany a tým odstrániť nejasnosti a nedostatky a nevychádzal zo záverov znaleckého
posudku znalca C. D. č. XXX/XXXX, ktorý na rozdiel od C. F., nešpecifikoval vo svojom znaleckom
posudkunehnuteľnosti,ktorésúzaťaženévecnýmbremenomvrozsahujehozaťaženiaanepresvedčivo

nadhodnotil koeficienty vo svojom znaleckom posudku z roku 2023 oproti znaleckého posudku z roku
2020 bez náležitého a riadneho odôvodnenia, keď pri výsluchu na pojednávaní dňa 07.02.2024 len
zdôvodnil,žekoeficientymuselnavýšiťpreto,abydospelkcene,ktorúurčiltrh,pričomsámznalecuznal,
žeprikoeficientevšeobecnejsituácieC.F.správnezaradiltútooblasťdokategórie4,čosiúplneprotirečí
s tým, že on považuje za správne koeficient, ktorý spadá do oblasti 5, pričom vo svojom vlastnom

znaleckom posudku z roku 2020 použil koeficient spadajúci do oblasti 4, odvolací súd nezistil nesprávne
hodnotenie znaleckých posudkov súdom prvej inštancie, prípadne nesúlad s pravidlami hodnotenia
týchto znaleckých posudkov ako dôkazov, tak v podstate tejto hodnotiacej línii nemožno nič vytknúť až
na ďalšie kritériá presvedčivosti navrhnutých výsledkov činnosti znalcov.

25. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že aj znalec C. D. vo svojom znaleckom posudku č. XXX/XXXX
oceňoval všeobecnú hodnotu jednorazovej náhrady za zriadenie vecného, teda uviedol v akej sume za
m2 by táto náhrada mala byť stanovená, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nemal na mysli
len samotné určenie výšky náhrady. Súd prvej inštancie prihliadol pri znaleckom posudku C. F. na to, že
ten zohľadnil rozsah zapísaného vecného bremena na časti žalovaných parciel.

26. Odvolací súd nateraz aprobuje záver súdu prvej inštancie o akceptovateľnosti záverov znaleckého
posudku (C. F.) v časti jednorazovej náhrady, avšak bude nevyhnutné sa precíznejšie vyrovnať s tak
veľkými rozdielmi v hodnotách za m2 (5,52 eura, naproti tomu 175,66 eura) ako ju zastabilizovali znalci
v týchto hodnotených znaleckých posudkoch.

27. Inak povedané, tak ako už bolo vyššie uvedené, taký markantný rozdiel v hodnotách za m2
pri stanovení jednorazovej náhrady si zaslúži vyššiu mieru pozornosti pre naplnenie požiadavky
zákonodarcu v ust. § 220 CSP v otázke presvedčivosti.

28. Uvedené bez ďalšieho neznamená, že nárok na jednorazovú náhradu presahujúci sumu 1.310,- eur
je opodstatnený. So zreteľom na uvedené odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti nezodpovedá kritériám
odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP.29. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 76.912,96 eura
za obdobie od februára 2018 do decembra 2022 za užívanie parciel v celkovej výmere 4.004 m2
titulom bez právneho dôvodu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nakoľko žalobca odvodzoval tento

nárok od geometrického plánu C. E. D. č. XXX/XXXX, do ktorého boli zahrnuté parcely, ktoré sú
predmetom žaloby, ako aj parcely, ktoré predmetom žaloby nie sú, hoci sú vo vlastníctve žalobcu a po
zohľadnení príslušných ustanovení zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach v znení účinnom od 01.02.2014,
že v rozsahu vytýčenom predmetným geometrickým plánom existuje ku dňu účinnosti zákona zákonné
vecné bremeno viaznúce na pozemkoch žalobcu. Rozsah vytýčeného pozemku pritom žalobca nijako

nespochybnil. Žalobcovi preto nie je možné priznať náhradu za takéto užívanie nehnuteľností žalovaným
z titulu bezdôvodného obohatenia, ale patrí mu jednorazová primeraná náhrada stanovená znaleckým
posudkom, ku ktorej nárok si však žalobca neuplatnil na súde v rámci trojročnej premlčacej dobe
plynúcej od účinnosti novely zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach 01.02.2014, keďže žalobca podal
žalobu až 09.03.2020.

30. K tvrdeniam žalobcu, že žalovaný užíva nad rozsah zapísaného vecného bremena z parcely X/
X 2.662 m2 a z parcely X/X 500 m2 aj oproti GP C. D. z roku 2021, súd prvej inštancie uviedol, že
toto konštatovanie žalobcu sa nepremietlo do žalobného nároku a sám žalobca ani nepreukázal, aby
žalovanýskutočnevdanomrozsahu/vychádzajúczgeometrickéhoplánu č.XX/XXXX/,uvedenéparcely
užíval.

31. Žalobca v odvolaní namietal vo vzťahu ku konštatovaniu súdu o prípadnom neunesení dôkazného
bremena v časti užívania pozemkov žalovaným vo vlastníctve žalobcu, žalobca uviedol, že na
preukázanie tohto skutočného užívania navrhol dôkaz, a to „obhliadku na mieste sporných pozemkov“,
ktorúsúdnielen,ženevykonal,alesasuvedenýmdôkazom,resp.sjehonevykonanímaninevysporiadal

v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia.

32. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca vo svojom vyjadrení k podaniu žalobcu zo dňa 22.01.2022
(č.l. 220 súdneho spisu) navrhol vykonanie obhliadky na mieste sporných pozemkov. Svoj návrh
odôvodnil tým, že pokiaľ ide o predložený geometrický plán č. XXX/XXXX, namietal, že tento zodpovedá

reálnemu skutkovému stavu. Podľa žalobcu predmetný geometrický plán totiž vychádza len vyjadrení
žalovaného, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že geometrický plán vypracovala C. E. D. na podklade
podkladovposkytnutýchzostranyžalovaného.Tvrdil,žeodpočiatkunamieta,žežalovanýužívamajetok
v jeho vlastníctve nad rozsah stanovený obvodom dráhy, a teda aj nad rozsah vymedzený geometrickým
posudkom. Uviedol, že nie je v dôkaznej núdzi, ale trvá a navrhuje dôkazy na odstránenie spornej

skutočnosti, a to že žalovaný užíva pozemky nad rozsah formálne určeného železničného telesa.
Žalobca už v tomto smere predložil súdu aj dôkazy v podobe relevantných fotografií.

33. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 08.09.2022 (č.l. 267 súdneho spisu) vyplýva, že na otázku súdu,
aby žalobca špecifikoval navrhovaný dôkaz vykonaním obhliadky na mieste samom, ako by vykonaním

obhliadky mohlo napomôcť k špecifikácii parciel užívaných žalovaným žalobca uviedol, že na týchto
dotknutých pozemkoch sa nachádza aj mimo obvodu dráhy majetok, ktorý je vo vlastníctve žalovaného.
Sú to veci, ktoré bezprostredne súvisia s prevádzkovaním železničného telesa.

34. ,,Ako už vyslovil Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp.zn. 4Cdo/100/2018 a 5Cdo/202/2018

procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených
návrhoch (a dôkazoch) tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých
dôvodov tak rozhodnúť, ale neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť
len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo
vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument,

podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje
vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité
tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním
bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje
v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné

právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí
nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho
protiústavnosť.“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/1072019 z 31.03.2021).35. Nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý
z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť možno kvalifikovať ako porušenie práva na
spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej „ústavy“ (pozri

III. ÚS 332/09). V takomto prípade by prichádzalo do úvahy aj vyslovenie porušenia základného práva
na rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 3 ústavy, keďže nevykonanie účastníkom konania
navrhovaného dôkazu by ho oproti druhému účastníkovi konania znevýhodňovalo. (porov. Uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2022, sp.zn. 4Cdo/3/2022).

36. V otázke premlčania nároku uplatneného žalobou sa žiada uviesť, že v rámci ekonómie súdneho
konania sa prioritne posudzuje námietka premlčania a následne súd posudzuje vecnú opodstatnenosť
žaloby. Z napadnutého rozsudku a jeho dôvodov nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie postupoval,
pokiaľ na jednej strane sa vecne zaoberal opodstatnenosťou žaloby v časti bezdôvodného obohatenia
a neskôr konštatoval úspešnú námietku premlčania pre uplatnenú jednorazovú náhradu, preto v tejto
časti je rozsudok nepreskúmateľný a nepresvedčivý.

37. Zmyslom inštitútu premlčania vo vzťahu k veriteľovi je tak stimulácia jeho aktívneho prístupu k
uplatňovaniusvojichsubjektívnychpráv,pretožezozásadyvigilantibusiurascriptasunt(voľnepreložené
ako „bdelým patrí právo“, teda objektívne právo chráni toho, kto náležite dbá na svoje subjektívne právo)
vyplýva, že o existencii kvalifikovaného časového odstupu vo forme premlčacej lehoty je informovaný.

38. Inštitút premlčania má však teleologické dopady i na oblasť práva procesného. Čím dlhší časový
odstup je medzi fakticitou deja skutkovej podstaty (správania sa osôb) a rozhodovaním súdu o tomto
skutkovom deji, tým je väčšia pravdepodobnosť objektívnej nehospodárnosti tohto súdneho konania. So
zvyšujúcim sa časovým odstupom sa zvyšuje riziko dôkaznej núdze sporových strán, čo má nepochybne

svoj vplyv na dĺžku súdneho konania.

39.Prioritnýmdôvodomprekasačnévybavenievecivtejtočastijeneodôvodnenienevykonaniaohliadky
na mieste samom a odvolací súd identifikoval, však ďalší dôvod a to posudzovanie bezdôvodného
obohatenia uplatnené žalobou ako jednorazovú náhradu, pre ktorú platí odlišné právne posúdenie ako

pre spomínané uplatnené bezdôvodné obohatenie.
Pokiaľ žalobca si želal posúdiť svoju žalobu ako bezdôvodné obohatenie, súd prvej inštancie podľa
názoru odvolacieho súdu nemôže v kontradiktórnom konaní zvoliť iný právny dôvod uplatňovaného
nároku, v tomto prípade dôvod na jednorazovú náhradu.

40. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku totižto nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie vysporiadal s
návrhom žalobcu na vykonanie obhliadky, a ani s dôvodmi pre ktoré uvedený dôkaz nevykonal. Takýto
procesný postup súdu prvej inštancie mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu veci z hľadiska
tvrdení žalobcu by bolo možne kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie.

41. Zhrnúc doposiaľ uvedené, odvolacie dôvody žalobcu boli opodstatnené, pretože súd prvej inštancie
sa v napadnutom rozsudku nedostatočne a nie zrozumiteľne vysporiadal s rozhodujúcimi právnymi
skutočnosťami,ktorésúvýznamnépreprijatiekonečnéhorozhodnutiaaktoréjedôvodnéposúdiťvrámci
dvojinštančného súdneho konania, pri zachovaní práva sporovej strany na podanie riadneho opravného
prostriedku.

42. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie
všeobecného súdu považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1 dohovoru (z rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2006, sp.zn. I. ÚS 265/05).

43. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa sporovej strane konania odníma možnosť v odvolacom
konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, keďže aj pre odvolací súd je problematické
zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

44. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktorédôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

45. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je pritom v priamej spojitosti so základným právom na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia
nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu,

že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie
všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého
vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami,
vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania
posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom
rozhodovaní o veci samej.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch II. a III. zrušil v zmysle
ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

47. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o žalobe žalobcu v vzrušujúcom rozsahu

v časti o nároku na jednorazovú náhradu a vydanie bezdôvodného obohatenia vo vyššie uvedených
intenciách viazaný právnym posúdením odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie sa vysporiada s návrhom
žalobcu na vykonanie dôkazu, a to obhliadky na mieste sporných pozemkov. Po opätovnom posúdení
veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám
stanoveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania (§ 396

ods. 3 CSP).

48. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).