Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/69/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200371
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200371.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a

členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: FERRO CORE a.s.,
Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava, zastúpený: AK Antol s.r.o., Hviezdoslavova 546/14, 902 01 Pezinok,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100356470/2020 zo dňa 05.02.2020, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len správca dane) vykonal u žalobcu – platiteľa dane z pridanej hodnoty
(DPH) daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie september 2011. Daňová kontrola začala v deň určený
v Oznámení o daňovej kontrole č. 20067841/2015/9104404 zo dňa 07.04.2015. O výsledku správca
dane vyhotovil protokol č. 101482988/2017 zo dňa 04.07.2017 (ďalej len protokol). Daňová kontrola
bola ukončená v zmysle ust. § 46 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok)

dňom doručenia protokolu dňa 17.07.2017. Nasledujúci deň po doručení protokolu žalobcovi sa začalo
vyrubovacie konanie (§ 68 daňového poriadku).

2. Správca dane rozhodnutím č. 101951270/2019 zo dňa 15.08.2019 (ďalej len prvostupňové
rozhodnutie) určil žalobcovi podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku rozdiel v sume nadmerného odpočtu
81 393,72 eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2011 a znížil nadmerný zo sumy 528 518,73
eur na sumu 447 125,01 eur. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že

žalobca si za predmetné zdaňovacie obdobie uplatnil odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a)
v nadväznosti na § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z. z.) z prijatých faktúr č. 2011038 o dňa
06.09.2011, DPH vo výške 10 394,36 eur, č. 2011039 zo dňa 15.09.2011, DPH vo výške 15 513,74 eur,
č. 2011040 zo dňa 26.09.2011 vo výške 12 954,48 eur, č. 2011041 zo dňa 30.09.20144, DPH vo výške
5156,48eurzanákuprebierkovejoceleoddodávateľainavias.r.o.,Hronská85,97401BanskáBystrica,
IČO: 46 065 164 (ďalej len inavia s.r.o.), spoločnosť bola ex offo vymazaná z obchodného registra

od 02.06.2018 (pozn. súdu). Podľa zistení dožiadaného Daňového úradu Banská Bystrica zástupcovia
inavia s.r.o. sa v mieste sídla spoločnosti nezdržujú, dlhodobo nepreberajú poštu, nespolupracujú
so správcom dane, sídlo spoločnosti inavia s.r.o. sa nachádza v rodinnom dome bez skladovýcha výrobných priestorov, pričom majitelia nehnuteľnosti o spoločnosti inavia s.r.o. nič nevedia a podľa ich
vyjadrenia tam uvedená spoločnosť nikdy nesídlila.

3. Žalobca v daňovom priznaní za obdobie september 2011 deklaroval dodanie tovaru a služieb
s oslobodením od dane pre zahraničných odberateľov obchodnú spoločnosť ADALAT CZ s.r.o., Preslova
1266/11, 150 00 Praha ČR, IČ DPH CZ26782324 (ďalej len ADALAT CZ s.r.o.) na základe odberateľskej
faktúry č. 211159 v celkovej hodnote 26 268,84 eur a obchodnú spoločnosť KŠ-STAVBY s.r.o.,
Nový Zichov 3172/6, 150 00 Praha, IČ DPH: CZ27852644 (ďalej len KŠ-STAVBY s.r.o.) na základe

odberateľskej faktúry č. 211150 v celkovej hodnote 52 952,40 eur. Okrem týchto plnení žalobca vystavil
vpreverovanomobdobíprespoločnosťADALATCZs.r.o.faktúryč.211140vcelkovejhodnote79032,24
eur a č. 211141 v celkovej hodnote 65 994,48 eur, ktoré neuviedol do daňového priznania ani do
súhrnného výkazu. Správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií
(MVI) ohľadom spoločnosti ADALAT CZ s.r.o. a KŠ-STAVBY s.r.o., ktorou žiadal preveriť uskutočnenie
deklarovaných obchodov. Dňa 11.02.2016 mu bola doručená odpoveď na žiadosť o MVI, v ktorej český

správca dane uviedol, že spoločnosť ADALAT CZ s.r.o. je dlhodobo nekontaktná, nekomunikuje od roku
2012, nepredložila žiadne doklady, nemá u správcu dane zriadený žiadny bankový účet, podľa daňového
priznania za 3. štvrťrok 2011 vykázala nadobudnutie tovarov z EÚ v hodnote 5 872 866 KČ a za 4.
štvrťrok 2011 podala nulové daňové priznanie k DPH. Registrácia na DPH jej bola zrušená v roku 2013.
Nepodarilo sa potvrdiť nadobudnutie tovaru od žalobcu.

4. Správca dane následne požiadal českú finančnú správu o MVI za účelom preverenia prepravy tovaru
deklarovanéhonapredloženýchCMRuprepravcuMartinPechar–Pechartrans,HorníTěrlicko413,735
42 Těrlicko, IČ 731 762 22 pre spoločnosti ADALAT CZ s.r.o. a KŠ –STAVBY s.r.o. Daňová kontrola bola
z tohto dôvodu opäť prerušená. Z odpovede na žiadosť o MVI doručenej správcovi dane dňa 13.06.2017

vyplýva, že podľa výpovede pána Pechara všetky doklady v tlačenej forme boli prevzaté Políciou ČR
Ostrava. Ďalej uviedol, že v roku 2011 nemal so žalobcom (predtým pod názvom FERO ZEDA a.s.)
žiadny obchodný vzťah, spolupracoval so spoločnosťou ADALAT CZ s.r.o. v oblasti prepravy na trase
Martin – Ostrava a poskytnutí skladových služieb. Nakládka prebehla v skladoch žalobcu v Martine
a vykládka v prenajatých priestoroch skladu Pechar trans v priemyselnom areály Homola, Vratimovská

624/11, Ostrava – Kunčičky. Spoločnosť ADALAT CZ s.r.o. mala podpísanú skladovaciu zmluvu.
Tovar v Martine vydali skladníci žalobcu, príjem tovaru vykonala Lenka Kurfúrstová (vedúca skladu
a zamestnankyňa Pechar trans). Manipuláciu tovaru vykonali jeho zamestnanci skladníci. Konkrétne
autá a vodičov vykonávajúcich prepravu nevedel povedať, faktúry boli hradené v hotovosti, kto ich hradil
je uvedené na príjmových dokladoch.

5. V priebehu vyrubovacieho konania správca dane vypočul svedka Ing. Juraja Ľahučkého –
zamestnanca žalobcu. Vzhľadom na to, že sa tento svedok odvolával na zamestnancov žalobcu,
ktorí vykonával funkciu skladníka, vedúceho prevádzky a administratívnych pracovníkov kontrolujúcich
úhrady a na otázky, kto zabezpečoval evidenciu motorových vozidiel a ich váženie pri vstupe do areálu

prevádzky a výstupe z areálu, nevedel uviesť odpoveď, správca dane vyzval žalobcu, aby predložil
dôkazy preukazujúce tvrdenia tohto svedka. Na predmetnú výzvu žalobca nereagoval.

6. Správca dane dňa 05.04.2018 prerokoval so splnomocneným zástupcom žalobcu pripomienky
k protokolu z daňovej kontroly. Zástupca k vyjadreniam správcu dane zaslal dňa 16.04.2018 písomné

stanovisko, v ktorom trval na svojich vyjadreniach a na vypočutí navrhnutých svedkov. Doručil emailovú
komunikáciu medzi Ing. Ľahučkým a Miroslavom Moulinsom – konateľom CofinPrint CZ zo dňa 05.12.,
06.12. a 08.12.2011 a uviedol, že funkciu skladníka vykonával Ivan Krátoczký.

7.Správcadanenáslednevykonaldňa19.06.2018ústnepojednávaniesosvedkomIvanomKrátoczkým,

ktorý uviedol, že v kontrolovanom období bol zamestnancom žalobcu na pozícií vedúceho skladu. Keď
prišiel kamión na základe dodacieho listu, CMR alebo informácie poskytnutej od členov predstavenstva,
alebo emailom od Čekana vedúci prevádzky v Košiciach prevzal tovar, skladníci kamión vyložili, vyplnili
interný doklad – príjemku tovaru, kde bolo uvedené ŠPZ auta, kto vykladal tovar, množstvo a druh
tovaru a podpis, na základe predmetného skladníkmi podpísaného interného listu, dodacieho listu

a prepravného listu v počítači v skladovom programe zaevidoval príjem tovaru, keď prišla faktúra, overil
správnosť údajov, zaznačil číslo faktúry do skladového programu a podpísal sprievodku k faktúre. Ak
prišiel kamión mimo pracovnej doby, bezpečnostná služba mu to telefonicky oznámila a podľa nutnosti
zabezpečil vykládku, od členov predstavenstva dopredu dostal avízo len na to, aby nachystal miestov sklade a aby boli ľudia k dispozícii. K vyskladneniu tovaru uviedol, že sa uskutočňovalo dvojakým
spôsobom a to, buď sa predávali výrobky (ohýbaná a strihaná betonárska oceľ), alebo ucelené balíky.
Výdaj výrobkov sa uskutočňoval na základe požiadavky stavby v rámci Bratislavského kraja, výrobky

sa naložili na auto, prepravu zabezpečoval osobne on. Ak sa jednalo o prepravu ucelených balíkov,
t.j. nakúpený a neupravený tovar na základe e-mailovej požiadavky obchodného úseku, dal príkaz na
nakládku tovaru na kamión. Skladníkom dal pokyn na naloženie tovaru na základe internej výdajky
(predtlač tlačiva ním ručne vypísaný). Skladníci vyplnili presnú váhu, taubu a podpísali vyskladnenie,
na základe týchto údajov vystavil a podpísal dodací list a v prípade exportu CMR. Dodací list bol aj

skladovou výdajkou. Váženie tovaru robili skladníci na žeriavových váhach v sklade pri výdaji tovaru.
Tovar, ktorý prichádzal do skladu a vychádzal zo skladu sa spolu s motorovým vozidlom vážil na vrátnici
na cestnej váhe, t.j. kontrolné váženie, ktoré sa evidovalo v počítači na vrátnici, kde sa zaznamenávala
váha netto, brutto, ŠPZ vozidla, dátum a čas. Tovar sa v sklade evidoval v skladových kartách, fyzická
inventúra sa v sklade vykonávala, inventúrne hárky sa odovzdávali ekonómke.

8. Správca dane vyzval žalobcu, aby sa vyjadril, prečo nepredložil okrem emailovej komunikácie
dôkazy preukazujúce tvrdenia svedka Ivana Krátoczkého. Splnomocnený zástupca k tomuto uviedol,
že daňové a účtovné doklady spoločnosti sú zaistené policajným zborom a spoločnosť k nim nemá
prístup, preto požiadal správcu dane, aby si ich zaobstaral sám. Vyšetrovateľ Prezídia PZ Národnej
kriminálnej agentúry mjr. Orda – Oravec poskytol správcovi dane doklady, ktoré boli žalobcovi zaistené.

Správca dane zistil, že prílohou faktúr súvisiacich s predajom betonárskej ocele je okrem dodacieho
listu aj doklad o hmotnosti, vážny lístok – výdaj a doklad o prevzatí tovaru, ale pri faktúrach súvisiacich
s dodaním tovaru do iných členských štátov sa nachádzali iba dodacie listy a prepravné doklady CMR.
Skladové karty tovaru sa medzi zaistenými dokladmi nenachádzali. Doklady preukazujúce tvrdenia
svedka Ivana Krátoczkého, že tovar vyskladnil na základe internej výdajky s presnou váhou, taubu

a podpisom skladníka a že na vrátnici sa na cestnej váhe vykonávalo kontrolné váženie sa medzi
zaistenými dokladmi nenachádzali. Podľa vyjadrenia vyšetrovateľa žalobcovi nebola fyzicky odobratá
žiadna výpočtová technika, boli z nej len stiahnuté údaje a preto žalobca disponuje všetkými účtovnými
záznamami. Tvrdenie žalobcu, že doklady sú zaistené políciou nie je pravdivé.

9. Z uvedených zistení správca dane dospel k záveru, že predmetný tovar v celkovej hodnote 52 952,40
pre spoločnosť KŠ – STAVBY s.r.o. a tovar v celkovej hodnote 171 295,56 eur pre spoločnosť ADALAT
CZ s.r.o. nebol dodaný tak, ako to deklaroval žalobca, nebolo preukázané, že tovar bol odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet a z tohto dôvodu nebola splnená podmienka oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného

členského štátu v zmysle ust. § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 222/20044 Z. z.

10. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 100356470/2020 zo dňa 05.02.2020 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) tak,
že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia po zhrnutí

zistení správcu dane k námietke žalobcu o neprimerane dlhom výkone daňovej kontroly a nezákonnom
prerušeníuviedol,žedaňovákontrolaprebiehalavzhľadomnaprerušeniavdôsledkuMVIod29.04.2015
do 25.01.2016, t.j. 272 dní, 07.12.2016 do 25.01.2017, t.j. 50 dní a od 13.06.2017 do 17.7.2017 t.j. 35
dní, čo je celkovo 357 dní. Správca dane teda neprekročil zákonnú lehotu. Pokiaľ žalobca poukazoval
na judikatúru Súdneho dvora EÚ, neuviedol, akým spôsobom by mohla ovplyvniť záver správcu dane

s poukazom na to, že žalobcovi nebol priznaný odpočet DPH z dôvodu, že nevedel preukázať, že
tovar opustil územie Slovenskej republiky. Žalobca preukazoval nárok na odpočet faktúrami, o ktorých
pravdivosti správca dane vzhľadom na zistené skutočnosti nadobudol oprávnené pochybnosti. Správca
dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa na skutkový stav, realitu vecného
plnenia a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dodanie

tovaru odberateľom KŠ – STAVBY s.r.o. a ADALAT CZ s.r.o. Záverom žalovaný poukázal na to,
že prepravca Martin Pechar – Pechar trans bol obvinený z výroby a podielu na výrobe fiktívnych
prepravných dokumentov, čomu nasvedčujú čisté predvyplnené CMR medzinárodné nákladné listy,
potvrdené prevažne len prepravcom, ktoré boli nájdené v rámci prehliadky iných priestorov žalobcu na
adrese Hattalova 12/C, Bratislava.

II. Správna žaloba11. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.03.2020 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, pričom napadnuté
rozhodnutie navrhol zrušiť z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pre

orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci.

12. Podľa názoru žalobcu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ako aj vedenie dokazovania bolo
správcom dane vykonané tendenčne v neprospech žalobcu. Žalobca navrhol vykonať výsluchy Jána
Topora–vedúcehopobočkyMartinvčasevykonaniaspornýchobchodov,ktorýmalvedomosťoosobách
vykonávajúcich nakladanie tovaru, výsluch Bohuša Jurkoviča, konateľa Waren Transport s.r.o. a Aleny
Pohajdovej. Správca dane uvedené výsluchy nevykonal, hoci konštatoval, že sa nepodarilo preukázať
existenciu a dodanie tovaru.

13. Správca dane vykonával kontrolu po deviatich rokoch od uskutočnenia predmetných obchodov a nie
je možné dávať za vinu žalobcovi, že niektoré zúčastnené subjekty už neexistujú, nepodnikajú alebo
došlo k zmene majiteľov a štatutárnych orgánov.

14. Žalobca má pochybnosti o zákonnosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu uplynutia lehôt na
výmenu informácií podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, podľa ktorého má dožiadaný orgán
poskytnúť informácie najneskôr do 3 mesiacov. Prerušenie daňovej kontroly bolo teda neprimerane
dlhé, pričom zo spisu správcu dane nevyplýva presný termín žiadosti o MVI, ako aj jej doručenie, resp.
uplynutie lehoty. Žalobca sa domnieva, že kontrola bola prerušená nezákonne dlho a je nezákonná,

pretože uplynula jednoročná lehota na jej vykonanie odo dňa začatia kontroly.

15. Žalobca považuje hodnotenie skutkového stavu obsiahnuté v protokole za prekvapivé a poukazuje
na všeobecnú teóriu týkajúcu sa vedenia dokazovania v daňovom konaní. Taktiež poukázal na právny
názor vyslovený v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého dôkazné bremeno

žalobcu sa nemôže vzťahovať na právne vzťahy jeho dodávateľov a dodávateľových subdodávateľov.
Zároveň poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa účasti v reťazci zaťaženom podvodom,
v zmysle ktorej je možné odoprieť odpočet DPH len vtedy, ak daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť,
alebo mal vedieť, že obchody sú fiktívne a sú spojené s daňovým podvodom.

16. Z administratívneho spisu k daňovej kontrole takéto skutočnosti nevyplývajú a contratio postup
správcu dane je v rozpore s týmito závermi.

17. Správca dane bez relevantného odôvodnenia neakceptoval výpoveď Martina Pechara, Ivana
Krátoczkého a Ing. Juraja Ľahučkého, ktoré potvrdzovali existenciu tovaru a popisovali, ako prebiehali

jednotlivé obchody. Závery napadnutého rozhodnutia sú nekonkrétne, všeobecné bez opory vo
vykonanom dokazovaní a žalobca zároveň vznáša námietku premlčania vo vzťahu k celému nároku.

III. Vyjadrenie žalovaného

18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.07.2020, v ktorom konštatoval, že vzhľadom
na totožnosť námietok žalobcu v odvolacom konaní sa plne pridržiava argumentácie v napadnutom
rozhodnutí. Žalovaný opäť popísal zistenia správcu dane a priebeh administratívneho konania. Uviedol,
že správca dane nespochybnil existenciu tovaru, ale z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tovar
nebol dodaný do iného členského štátu, ako bolo deklarované na faktúrach. Poukazuje na to, že

skutočné prevzatie tovaru českými subjektami sa nepodarilo potvrdiť.

19. K judikatúre Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval žalobca, žalovaný uviedol, že táto nie
je relevantná, vzhľadom na to že dôvodom vyrubenia vlastnej daňovej povinnosti nebolo u žalobcu
neuznanie odpočítania dane z dodávateľských faktúr, ale skutočnosť, že žalobca nakúpený tovar

nedodal do iných členských štátov, a z toho titulu mu nevznikol nárok na oslobodenie od dane. Pokiaľ
nie je jednoznačne preukázané, že tovar bol fyzicky premiestnený do iného členského štátu (a takýto
dôkaz nebol predložený ani správcom dane zistení), nemôže byť uplatnený princíp zdanenia v štáteurčenia, ale je uplatnený princíp zdanenia v štáte pôvodu, čo znamená, že u dodávateľa nedochádza
k oslobodeniu od DPH.

20. Žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Mecsek – Gabona, podľa ktorého, ak
platiteľ dane nesplní povinnosti, ktoré mu ukladá vnútroštátny predpis o DPH v oblasti dokazovania
oslobodenia dodania tovaru do iného členského štátu od DPH, nie je možné mu priznať oslobodenie od
dane. Z judikatúry ďalej vyplýva, že na získanie oslobodenia od dane dôkazné bremeno má dodávateľ
tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky na oslobodenie od dane boli splnené. Žalovaný

poukázal na ust. § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z. z. a smernicu Rady 2006/112/ES o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá ustanovuje podmienky oslobodenia od dane.

21. Žalobca nesplnil podmienku oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského
štátu pre odberateľa ADALAT CZ s.r.o. a KŠ – STAVBY s.r.o. a nepreukázal dodanie tovaru v celkovej
sume 224 247,96 eura od dane oslobodeného v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. Keďže správca

dane nespochybnil existenciu tovaru a jeho vlastníctvo, považoval predmetnú dodávku za dodanie
tovaru v tuzemsku v zmysle § 8 zákona č. 222/2004 Z. z., pri ktorom vzniká daňová povinnosť. Žalovaný
sa opiera o judikatúru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej na to, aby dodanie tovaru osobe identifikovanej
pre daň v inom členskom štáte mohlo byť oslobodené od dane, musí sa tovar odoslať alebo prepraviť
z jedného členského štátu do druhého (C-409/04 – Teleos).

22. Žalovaný poukazuje na to, že z odpovede Oddelenia finančnej polície, úradu boja proti
organizovanejkriminalitePPZSR,ktoréposkytloinformáciezelektronickéhomýtnehosystému,niektoré
vozidlá, ktoré mali vykonať prepravu, neboli v kontrolovanom zdaňovacom období zaregistrované
v elektronickom mýtnom systéme alebo boli zaregistrované, avšak údaje z predložených nákladných

listov dokladov CMR nesúhlasia s výstupmi z elektronického mýtneho systému. V deviatich prípadoch
bola zaznamenaná jazda vozidlom, ktoré však išlo zo Slovenska prázdne, v týchto prípadoch bol
nákladný list CMR vystavený neoprávnene.

23. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca ďalej nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

24. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

25. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

26. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

27. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

28. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný
alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou
osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte,

alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a
b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje
identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.29. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky
oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,

c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,

alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

V. Pojednávanie a vyhlásenie rozsudku

36. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022
Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022

Z. z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z. z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov
na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.
Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/69/2020 vedený na Správnom súde
v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/69/2020.

37. Správny súd v Bratislave, ako vecne a miestne príslušný súd na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby preskúmal na pojednávaní konanom dňa 10. decembra 2025
žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd rozhodol
na pojednávaní rozsudkom, ktorý vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta zákona č. 162/2015

Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), keďže účastníci konania
ani verejnosť neboli na pojednávaní prítomní. Žalobca aj žalovaný boli na pojednávanie riadne a včas
predvolaní, svoju neprítomnosť ospravedlnil iba žalovaný, ktorý súhlasil s prejednaním veci bez jeho
prítomnosti. Žalobca svoju neúčasť neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania.

VI. Právne posúdenie veci

38. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové
rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie
september 2011 vo výške 81 393,72 eur. Spornou v danom prípade zostala medzi účastníkmi otázka, či

žalobca preukázal splnenie zákonných podmienok na oslobodenie od DPH z dodania tovaru do iného
členského štátu (Českej republiky) na základe faktúr vystavených dodávateľmi ADALAT CZ s.r.o. a KŠ-
STAVBY s.r.o. uplatnených v zdaňovacom období september 2011.

39. Vychádzajúc z obsahu žalobných námietok správny súd posudzoval zistenie skutkového stavu

správcom dane a žalovaným. Žalobca uvádza, že dokazovanie bolo v daňovom konaní vedené
tendenčne v neprospech žalobcu, keď správca dane nevykonal navrhnuté výsluchy svedkov. Po
preskúmaní administratívnych spisov správcu dane a žalovaného správny súd nezistil žalobcom tvrdenú
tendenčnosť a poukazuje na to, že správca dane žalobcovi opakovane dával príležitosť vysvetliť sporné
skutočnosti a objasniť pochybnosti správcu dane o skutočnom vykonaní prepravy tovaru.

40. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dôkazným bremenom splnenia podmienok na odpočítanie
DPH je primárne zaťažený daňový subjekt. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že dodanie
tovaru do iného členského štátu sa uskutočnilo tak, ako bolo deklarované na predložených dokladoch.Formálne splnenie podmienok iba na základe účtovných dokladov nie je postačujúce, keďže oslobodené
od dane je s poukazom na ust. § 46 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. je práve dodanie tovaru, ktorý je
reálne odoslaný alebo prepravený.

41. Splnenie dôkazného bremena daňového subjektu uplatňujúceho odpočet dane nespočíva iba v
jeho formálnej deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia byť podopreté
faktami, musia byť vystavené na materiálnom podklade a musia byť ako právna skutočnosť aj
preukázané. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 (v spojení s rozhodnutím

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17): „Dôkazné bremeno je na daňovom
subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne
je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom
uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
(jeiniciátoromodpočítaniaDPH)aktorýsiajtentonárokuplatnil;pretojejehopovinnosťoupreukázať,že
nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu

dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak
daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť
nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.

42. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,

nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020 a sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019).

43. Dôkazy svedčiace v prospech žalobcu (formálne vyhotovené doklady o preprave, výsluchy svedkov
– Martina Pechara, Ivana Krátoczkého a Ing. Juraja Ľahučkého) správca dane hodnoverným spôsobom

spochybnil,keďpoukázalnato,ževýpovedesvedkovniesúpodloženéžiadnymirelevantnýmidokladmi,
ktoré by však vzhľadom na obsah výpovede týchto svedkov mali existovať a mal by ich mať žalobca
k dispozícií. Na uvedený záver správcu dane žalobca v administratívnom konaní ani v podanej žalobe
nijako nereagoval a hodnoverným spôsobom nevyvrátil pochybnosti správcu dane o tom, že sa preprava
tovaru reálne uskutočnila. Za týchto okolností boli podľa názoru správneho súdu pochybnosti správcu

dane oprávnené (chýbajúca dokumentácia, nepravdivé tvrdenie žalobcu o zaistení dokumentácie,
predvyplnené CMR nájdené v priestoroch žalobcu) a bolo na žalobcovi, aby predložil také dôkazy, ktoré
by tieto dôvodné pochybnosti správcu dane vyvrátili.

44. Čo sa týka nevykonania ďalších výpovedí svedkov správny súd poukazuje na to, že pochybnosti

o reálne vykonanej preprave konkrétneho tovaru vznikli z dôvodu, že žalobca nebol schopný predložiť
dokumenty vzťahujúce sa k vykonanej preprave (rozsah ktorých o. i. vyplynul z výpovede svedka
Ivana Krátoczkého). Prečo žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by preukazovali výpovede svedka,
žalobca neobjasnil. Žalobca bol tiež správcom dane v priebehu konania vyzvaný na doloženie zoznamu
zamestnancov, na ktorých sa odvolával svedok Ing. Juraj Ľahučký, na túto výzvu žalobca nereagoval.

Z návrhu na doplnenie dokazovania pritom nie je zrejmé, ako by mali navrhnutí svedkovia prispieť
k odstráneniu pochybností o vykonanej preprave. Existenciu tovaru správca dane nespochybnil.

45. K námietke o nezákonnom výkone daňovej kontroly z dôvodu prekročenia zákonnej jednoročnej
lehoty a neprimerane dlhých prerušení daňovej kontroly v dôsledku medzinárodnej výmeny informácií,

správny súd poukazuje na závery z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20, v ktorom sa
súdny dvor zaoberal povahou lehôt na poskytnutie informácií stanovených v nariadení č. 904/2010
a otázkou ich vplyvu na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly správcom dane z dôvodu realizácie
medzinárodnej výmeny informácií, pričom uviedol: „Článok 10 nariadenia Rady (EU) č. 904/2010 zo 7.
októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v

spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie
môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského
štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu
administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením. Z uvedeného vyplýva, že skutočnosť, že
trojmesačná lehota na vybavenie žiadosti o MVI bola dožiadanou stranou prekročená, nemá vplyv

na zákonnosť prerušenia konania podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku, ani na to, že lehota na
vykonaniedaňovejkontrolypočasprerušeniakonaniavzmysle§61ods.5daňovéhoporiadkuneplynula
(viď napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sžfk/83/2019 alebo
6Sžfk/63/2020). Správny súdu s prihliadnutím na uvedený názor, rešpektujúc aj závery Súdneho dvoraEÚ vo veci C-186/20, je toho názoru, že v prejednávanom prípade nedošlo k prekročeniu maximálnej
jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly.

46. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nemožno klásť za vinu, že niektoré subjekty už neexistujú
a nekomunikujú vzhľadom na značný časový odstup, správny súd opäť poukazuje na to, že je to žalobca,
ktorý mal preukázať dodanie tovaru tak, ako bolo deklarované na predmetných faktúrach. Skutočnosť,
že niektoré subjekty zanikli, prípadne nie sú kontaktné, neznemožnila žalobcovi preukázať reálny výkon
prepravy do iného členského štátu. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na judikatúru Súdneho dvora

EÚ, ktorá sa však týka účasti daňového subjektu v reťazci zaťaženom podvodom na DPH, a teda sa na
prejedávaný prípad nevzťahuje. Dôvodom zníženia nadmerného odpočtu bolo nepreukázanie splnenia
podmienok na oslobodenie od dane – reálne odoslanie alebo preprava tovaru do iného členského štátu.

47. Ostatné námietky žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nekonkrétne, všeobecné bez opory vo
vykonanom dokazovaní, ako aj premlčanie celého nároku, zostali len vo všeobecnej rovine bez bližšej

špecifikácie v skutkových a právnych okolnostiach, a preto ich správny súd nemohol vyhodnotiť. Nie je
úlohou správneho súdu argumentáciu žalobcu dopĺňať ani svojvoľne rozširovať a nahrádzať tak jeho
aktivitu v konaní.

48. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalobcove námietky

nie sú spôsobilé spochybniť závery správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca neuniesol svoje
dôkazné bremeno vzťahujúce sa k uskutočneniu prepravy do iného členského štátu, a tým aj nárok na
oslobodenie od DPH, ako materiálnu podmienku na priznanie nároku na odpočet DPH. Správny súd
nezistil ani iné porušenie daňového konania zo strany správnych orgánov, ako ho uvádzal žalobca,
a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

49. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

50. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v 30 dní
od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).