Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Svk/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200529
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1023200529.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu:
BILLA REALITY SLOVENSKO, s.r.o., so sídlom Bajkalská č. 19/A, Bratislava, právne zastúpená
advokátskou kanceláriou Farbiak legal, s.r.o., so sídlom Bernolákova č. 16, Banská Bystrica, proti
žalovanému:Úradgeodézie,kartografieakatastraSR,sosídlomChlumeckéhoč.2,Bratislava,zaúčasti
ďalších účastníkov konania: 1/ LIB BROKER, s.r.o., so sídlom Hollého č. 1, Bratislava, IČO : 36 733
334, 2/ Okresná prokuratúra Bratislava V, so sídlom Prokofievova č. 4, Bratislava, 3/ PREŠOVSKÁ 1st.,
s.r.o., so sídlom Trenčianska č. 47, Bratislava, IČO: 36 354 945, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného číslo: LPO/2023/000605-5/Fi zo dňa 13.01.2023, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti
rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/95/2023 - 206 zo dňa 20.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/95/2023 - 206 zo dňa 20.11.2024 sa zrušuje a vec
sa vracia správnemu súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania
1. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. BA-5S/95/2023 - 206 zo dňa 20.11.2024 (ďalej „napadnutý
rozsudok") zrušil rozhodnutie žalovaného číslo: LPO/2023/000605-5/Fi zo dňa 13.01.2023 (ďalej
„preskúmavané rozhodnutie"), ako aj rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor opravných

prostriedkov(vzáhlavínapadnutéhorozsudkuoznačenéhoakoďalšíúčastník1/)UPo21/22-BPRzodňa
20.07.2022 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie") a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
Žalobcovi priznal náhradu trov konania a ďalším účastníkom náhradu trov nepriznal.

II. Administratívne konanie
2. Prvostupňovým rozhodnutím Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov podľa § 24 ods.
8 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o prokuratúre")

nevyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V č. Pd 35/22/1105 - 4 zo dňa
17.05.2022. V tomto proteste prokurátor navrhol, aby prvostupňový správny orgán zrušil rozhodnutie č.
V-40994/21 zo dňa 15.12.2021 o povolení vkladu práva vecného bremena do katastra nehnuteľností in
rem, spočívajúceho v práve vstupu, prechodu alebo prejazdu pešo alebo osobnými alebo nákladnými
autami v rozsahu podľa geometrického plánu č. 155/2021 zo dňa 01.12.2021 cez nehnuteľnosť C KN p.
č.XXXX/XXkat.úz.R.vprospechkaždodobéhovlastníkanehnuteľnostiCKNp.č.XXXX/XXtohoistého
katastrálneho územia, na základe zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 25.01.2012 uzavretej

medzi žalobcom a ďalším účastníkom 1/ LIB BROKER, s.r.o.

3. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím nevyhovel odvolaniu prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava V a účastníka konania - žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Skonštatoval síce,že napadnuté vkladové rozhodnutie zo dňa 15.12.2021 je v rozpore so zákonom a inak by tu boli
dôvody na jeho zrušenie, avšak po jeho vydaní došlo k prevodu nehnuteľnosti C KN p. č. XXXX/XX
na tretiu osobu, konkrétne Prešovskú 1st., s.r.o. (ďalší účastník 3/) titulom kúpnej zmluvy V-42214/21

zo dňa 23.12.2021, a preto by prípadným zrušením vkladového rozhodnutia mohli byť dotknuté práva
tretích osôb nadobudnuté v dobrej viere, že vecné bremeno je platne zriadené. Tým, že došlo k zmene
vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti, došlo vlastne k skutočnosti, že nie je možné protestom
prokurátora napadnúť vkladové rozhodnutie, ktoré naozaj bolo vydané v rozpore so zákonom.

III. Konanie na správnom súde
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca. Uviedol v nej viaceré dôvody, pre ktoré
je podľa neho potrebné zrušiť prvostupňové rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora zo dňa
20.07.2022 ako aj preskúmavané rozhodnutie zo dňa 13.01.2023. Správny súd sa v napadnutom
rozsudku obšírne vyjadril k dôvodom, pre ktoré je podľa jeho názoru rozhodnutie o vklade vlastníckeho
práva č. V-40994/2021 zo dňa 15.12.2021 nezákonné. Okrem iného poukázal na § 45 ods. 1 SSP,

ktorý už dobromyseľne nadobudnuté práva nesubsumuje pod osobitnú ochranu pri podaní protestu
alebo žaloby proti rozhodnutiu, ktorým nebolo vyhovené protestu. Preto prvostupňové rozhodnutie aj
preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a zaviazal žalovaného nanovo sa zaoberať protestom
prokurátora a dôvodmi v ňom uvedenými v súlade s právnom názorom správneho súdu.

IV. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
5. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalovaný podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Vo
vzťahu k dôvodu podľa písmena f) svoju kasačnú sťažnosť nijako neodôvodnil. Čo sa týka písmena
g), teda nesprávneho právneho posúdenia veci, zotrval na svojom právnom názore, že nebolo možné
vyhovieť protestu prokurátora z dôvodu, že po vydaní protestom napadnutého vkladového rozhodnutia

V-40994/2021 došlo k ďalšiemu prevodu vlastníckeho práva parcely, ktorej sa týkalo vkladové konanie,
na tretiu osobu, ktorá by bola zrušením vkladového rozhodnutia negatívne dotknutá. Žiadal napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.

6. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila Okresná prokuratúra Bratislava V tak, že sa stotožnila s dôvodmi

uvedenými v napadnutom rozsudku a žiadala kasačnú sťažnosť zamietnuť.

7. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj žalobca tak, že sa plne stotožnil s dôvodmi uvedenými v
napadnutom rozsudku a žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť.

V. Posúdenie veci kasačnom súdom
8.NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyakokasačnýsúd(§438ods.2SSP),pozistení,žekasačná
sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455
SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je
potrebné zrušiť.

9. Žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom. Aby
mohol kasačný súd meritórne posúdiť túto námietku, musel sa prioritne zaoberal otázkou, či mal správny
súd právomoc preskúmať preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako základnú procesnú podmienku
vedenia súdneho konania. Právomoc predstavuje právo a povinnosť správneho súdu prejednať a

rozhodnúť vec. Vo všeobecnosti je právomoc správnych súdov pozitívne vyjadrená v § 6 SSP.
Ustanovenie § 7 SSP negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne
súdy nepreskúmavajú a to z pohľadu predmetu prieskumu a skúmanej otázky. V tu prejednávanom
prípade je potrebné posúdiť otázku spôsobilosti preskúmavaného rozhodnutia byť predmetom súdneho
prieskumu. Na splnenie tejto podmienky musia správne súdy prihliadať ex offo. Pokiaľ správny súd v

tomto smere nemal výhrady, zjavne ju považoval za splnenú a preskúmavané rozhodnutie za spôsobilý
predmet súdneho prieskumu.

10. Zo súdneho a administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal správnu žalobu proti rozhodnutiu
žalovaného, ktorým zamietol jeho odvolanie a odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V

voči prvostupňovému rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora tejto prokuratúry podľa § 24 ods. 8
zákona o prokuratúre. Bolo teda predovšetkým potrebné posúdiť, či preskúmavané rozhodnutie nespĺňa
niektorú zo skutkových podstát negatívnej enumerácie uvedených v § 7 SSP, teda či nie je vyňaté z
právomoci správnych súdov preskúmať jeho zákonnosť.11. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za

následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Podľa § 24 ods. 14 zákona o prokuratúre v znení účinnom ku dňu podania správnej žaloby (03.04.2023)

ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora a nezruší ním napadnuté rozhodnutie alebo
opatrenie, je prokurátor oprávnený podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy správnu žalobu na správny súd podľa osobitného predpisu.9i)
9i) § 45 ods. 1, § 178 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.
Podľa § 45 ods. 1 SSP prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d)
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal

protest, ktorému nebolo vyhovené.

12. Z ustanovení § 2 ods. 1, § 177 a § 178 ods. 1 SSP je zrejmé, že správne súdnictvo má slúžiť
na ochranu subjektívnych práv, na ktorých bol žalobca podľa svojho tvrdenia ukrátený. Toto ukrátenie
musí byť v žalobe vyjadrené a musí byť aspoň potenciálne možné. Úlohou správneho súdu pri skúmaní

podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) je posúdiť, či takéto subjektívne právo žalobcovi
vôbec môže patriť a či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý žalobcu na tomto
subjektívnom práve ukrátiť. Ak je zrejmé, že žalobcom tvrdené subjektívne právo nemôže existovať,
potom doň nemôže byť zasiahnuté a správna žaloba na jeho ochranu tak nemôže byť prípustná (porov.
uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 9Sžsk/103/2020 alebo 7Ssk/7/2021).

13. Žalobca v správnej žalobe nerozlišuje medzi ním ako subjektom podávajúcim správnu žalobu
o preskúmanie rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora a prokurátorom, ktorý protest podal.
Uvádza iba, že podal podnet na prokuratúru na preskúmanie zákonnosti vkladového rozhodnutia
V-40994/2021 a že v proteste prokurátor požadoval zrušenie tohto rozhodnutia a jeho nahradenie

zákonným rozhodnutím. Tú skutočnosť, že nebolo vyhovené tomuto protestu, pokladal zrejme za
porušenie vlastného subjektívneho práva, ktoré však v žalobe nijako nekonkretizoval. Z toho zrejme
vyvodzoval aj jeho subjektívne právo na súdnu ochranu, a teda na podanie správnej žaloby. Tieto závery
však nemajú oporu v právnych predpisoch.

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona o prokuratúre prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy
fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Túto pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori podľa
§ 4 ods. 1 písm. c) a e) cit. zák. okrem iného uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi
a dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. Tento dozor vykonáva prokurátor
podľa § 21 ods. 1 písm. a) prvého bodu cit. zákona preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov

verejnej správy a uplatňuje ho protestom [§ 22 ods. 1 písm. a) cit. zák.]. Protest prokurátor podľa § 23
ods. 1 cit. zákona podá, ak (je presvedčený, že) takýmto rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný
všeobecne záväzný právny predpis. Jeho podaním sa začína konanie o proteste, v ktorom sa podľa §
23 ods. 3 cit. zák. rozhoduje o tom, či k takému porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného
právneho predpisu došlo alebo nie. Účastníkmi tohto konania sú podľa § 24 ods. 2 cit. zák. tí, ktorí

boli alebo mali byť účastníkmi konania pred orgánom verejnej správy, v ktorom bolo vydané protestom
napadnuté rozhodnutie. Podľa § 24 ods. 14 cit. zák. platí, že ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu
prokurátora a nezruší ním napadnuté rozhodnutie, je prokurátor oprávnený podať proti rozhodnutiu
správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku.

15. Z citovaných ustanovení celkom zreteľne vyplýva, že prokurátor pri podaní protestu vykonáva svoje
verejnomocenské oprávnenie, ktoré mu dáva zákon o prokuratúre. Toto verejnomocenské oprávnenie
vykonáva vo vlastnom mene, v rámci vykonávania zákonom vymedzenej pôsobnosti (§ 3, § 4 ods. 1, §
21 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z.) zákonom ustanovenými prostriedkami - protestom prokurátora (§ 23
a 24 cit. zák.). Prokurátor pri podávaní protestu neuplatňuje subjektívne právo účastníka konania, teda

nekoná ako splnomocnenec či poverenec účastníka konania. Preto ani konanie o proteste prokurátora
nie je konaním o subjektívnom práve účastníka konania, ale je len osobitným formalizovaným postupom,
v ktorom orgán verejnej správy reaguje na verejnomocenský akt iného orgánu - protest prokurátora. Ide v
podstate o špecifické prieskumné konanie, ktoré vytvára orgánom verejnej správy priestor, aby odstránilinezákonnosť rozhodnutia, ktorú im prokurátor v proteste vytýka. Orgány verejnej správy môžu na protest
zareagovať tak, že buď zotrvajú na zákonnosti napadnutého aktu (a protestu nevyhovejú), alebo ju
uznajú a predpísaným spôsobom príslušné rozhodnutie zrušia. Pokiaľ orgány verejnej správy protestu

nevyhovejú a ponechajú napadnuté rozhodnutie nedotknuté, existujúci právny stav sa nijako nemení.
Preto judikatúra už skôr dospela k záveru, že proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu nemôže účastník
konaniapodaťsprávnužalobu(porov.uznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Sžo/219/2015).Rovnako
tak ustanovenie § 24 ods. 14 zákona o prokuratúre ustanovuje, že v takomto prípade môže správnu
žalobu podať len prokurátor, ktorý ju ale nepodáva proti rozhodnutiu, ktorým sa protestu nevyhovelo, ale

priamo proti tomu rozhodnutiu, proti ktorému protest pôvodne smeroval (rovnako uznesenie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/43/2022).

16. V konaní o proteste prokurátora sa nekoná ani o subjektívnych právach účastníkov konania, ani o
samotnom práve prokurátora. Ako jasne vyplýva z § 23 ods. 3 zákona o prokuratúre, jeho predmetom je
výlučne objektívna otázka, či napadnutým rozhodnutím došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona alebo

iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Dôvodom, prečo účastníkmi konania o proteste sú aj
účastníci konania, v ktorom sa vydalo napadnuté rozhodnutie, takisto nie je okolnosť, že by sa v tomto
konaní rozhodovalo o ich právach. Účastníkmi sú preto, že podľa § 24 ods. 7 zákona č. 153/2001 Z. z.
výsledkom konania o proteste môže byť zrušenie napadnutého rozhodnutia a týmto zrušením môžu byť
priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov. Dôvod ich účasti je teda

rýdzo procesný - vytvoriť im procesný priestor na uplatňovanie ich vplyvu na konanie, skôr než prípadne
dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Účastníci však v tomto konaní nemajú subjektívne právo,
na ktorého ochranu by konanie o proteste malo slúžiť.

17. Keďže podľa podaného výkladu konanie o proteste nie je určené na uplatňovanie subjektívnych

práv účastníkov konania, ani rozhodnutie o nevyhovení protestu nemôže znamenať zásah do takého
subjektívneho práva účastníka. Rozhodnutie o proteste prokurátora, ktorým správny orgán protestu
nevyhovel, nie je teda samo osebe rozhodnutím vo veci samej. Ak správny orgán protestu vyhovie,
nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené pôvodné právoplatné rozhodnutie; ak však správny
orgán protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie, a teda aj práva a povinnosti ním založené,

zostávajú nedotknuté. Rozhodnutím o nevyhovení protestu prokurátora teda správny orgán len vyjadril
svoj procesný postoj k dôvodom uplatneným v proteste. V dôsledku toho zostalo pôvodné právoplatné
rozhodnutie nezmenené a sféra materiálnych práv a povinností žalobcu zostala nedotknutá. Toto
rozhodnutie je tak procesným rozhodnutím, ktoré nemohlo mať vplyv na práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti účastníkov konania. Preto je takéto rozhodnutie podľa § 7 písm. e) SSP vylúčené z

prieskumu správnymi súdmi.

18. Žalobca podaním takejto správnej žaloby posunul súdne konanie do pozície, v ktorej má správny
súd de facto posúdiť zákonnosť právoplatného vkladového rozhodnutia, hoci formálne bolo za predmet
súdneho prieskumu označené iné rozhodnutie. Takýto postup je však v rozpore s právnou úpravou.

Pritom žalobca uviedol, že podal osobitnú správnu žalobu na preskúmanie vkladového rozhodnutia zo
dňa 15.12.2021.

VI. Záver a náhrada trov kasačného konania
19. Kasačný súd konštatuje, že nespôsobilosť predmetu prieskumu spôsobuje nedostatok právomoci

správneho súdu ako podmienky konania. Na splnenie tejto podmienky prihliada správny súd z úradnej
povinnosti aj bez námietky a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Správny súd tak mal v prvom rade
skúmať, či preskúmavané rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Pokiaľ na právnu
sféru žalobcu nemôže mať žiaden vplyv, potom ide o rozhodnutie vyňaté zo súdneho prieskumu podľa
§ 7 písm. e) SSP a žaloba na jeho prieskum je neprípustná podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Keďže

správny súd na túto vadu [§ 440 ods. 1 písm. a) SSP] neprihliadol, rozsudok správneho súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP bez toho, aby sa zaoberal vecnou stránkou
preskúmavaného rozhodnutia.

20. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude umožniť účastníkom konania vyjadriť sa k záverom

kasačného súdu, tieto vyjadrenia vyhodnotiť a opätovne posúdiť splnenie podmienok konania v
nadväznosti na označený predmet súdneho prieskumu. Kasačný súd dodáva, že v ďalšom konaní
správny súd nebude ako s ďalším účastníkom konania konať s Okresným úradom Bratislava, odbor
opravných prostriedkov, ktorého v záhlaví napadnutého rozsudku označil ako ďalšieho účastníka 1/,pretože sa jedná o orgán verejnej správy, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie a ako taký nemôže mať
charakter ďalšieho účastníka v zmysle § 33 ods. 3 SSP.

21. O trovách tohto kasačného konania rozhodne správny súd v konečnom rozhodnutí (§ 467 ods. 3
SSP).

22. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.