Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8525200357
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8525200357.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Slavomír Firment, advokát so
sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 076 986, proti žalovaným: 1. D. E., rod. F., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 2. C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX
C., 3. C. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 4. H. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
C. XXX, XXX XX C., 5. C. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 6. A. F., rod. I., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom J. XXX/XXX, XXX XX I., 7. K. D. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX
XX C., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. až 7. rade k nehnuteľnosti – parcele registra
„E“ č. 7463 druh pozemku orná pôda o výmere 13719 m2, vedenej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v
katastrálnom území C., obec C., okres Stará Ľubovňa, z r u š u j e.

II. Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosť – novovytvorenú parcelu
registra „C“ č. 2617/3 druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 3430 m2, ktorá bola odčlenená z
parcely registra „E“ č. 7463 druh pozemku orná pôda o výmere 13719 m2 na základe geometrického

plánu č. 26/2024 zo dňa 19.11.2024 vyhotoveného geodetom K. D. H., autorizačne overeného K. E.
L. dňa 19.11.2024 a úradne overeného Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálnym odborom dňa
11.12.2024 pod č. G1-906/2024, a to v podiele 1/1 z celku.

III. Súd p r i k a z u j e do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. až 7. rade nehnuteľnosť
– novovytvorenú parcelu registra „C“ č. 2617/2 druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 10289
m2, ktorá bola odčlenená z parcely registra „E“ č. 7463 druh pozemku orná pôda o výmere 13719
m2 na základe geometrického plánu č. 26/2024 zo dňa 19.11.2024 vyhotoveného geodetom K. D. H.,

autorizačne overeného K. E. L. dňa 19.11.2024 a úradne overeného Okresným úradom Stará Ľubovňa,
katastrálnym odborom dňa 11.12.2024 pod č. G1-906/2024, a to žalovanému v 1. rade v podiele
571625/10289250, žalovanému v 2. rade v podiele 2286500/10289250, žalovanému v 3. rade v podiele
2286500/10289250, žalovanému v 4. rade v podiele 2286500/10289250, žalovanému v 5. rade v podiele
1143250/10289250, žalovanému v 6. rade v podiele 571625/10289250 a žalovanému v 7. rade v podiele
1143250/10289250.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť
žalovaný v 3. rade, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1., 2., 4., 5., 6. a 7. rade n
e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec C., okres Stará Ľubovňa, ktorá je

vedená na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „E“ č. 7463, orná pôda o výmere 13719 m2
(ďalej len „sporná parcela“), ktorej ďalšími podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní v 1. až 7. rade a
následne vyporiadania podielového spoluvlastníctva spôsobom reálneho rozdelenia spornej parcely,
nakoľko tomu nebráni zákonná úprava osobitného predpisu regulujúca ďalšie drobenie pozemkov. Na
tento účel dal vypracovať geometrický plán, na podklade ktorého sa od spornej parcely vyčlenili dva
pozemky, a to parcela registra „C“ č. 2617/2, trvalý trávny porast o výmere 10289 m2, ktorá má v

zmysle žalobného návrhu pripadnúť do podielového spoluvlastníctva žalovaným v 1. až 7. rade a parcela
registra „C“ č. 2617/3, trvalý trávny porast o výmere 3430 m2, tá zodpovedá veľkosti ideálneho podielu
žalobcu na spornej parcele a má mu pripadnúť, aby ju mohol nerušene užívať. Skôr než bola žaloba
podaná, doručil žalobca žalovaným list a oznámil im svoj zámer podielové spoluvlastníctvo zrušiť a
vyporiadať ho spôsobom uvedeným v žalobnom návrhu s tým, že v ňom boli vyzvaní na vyjadrenie

vlastného stanoviska k mimosúdnej dohode v lehote 15 dní a pre prípad vyjadrenia nesúhlasu s
jej uzatvorením upozornení na možný vznik výdavkov v súdnom konaní, ktoré si voči tomu-ktorému
podielovému spoluvlastníkovi mieni uplatniť. Šiesti zo spoluvlastníkov boli ochotní k dohode pristúpiť, o
čom bol žalobca informovaný buď písomne alebo telefonicky; ostatný spoluvlastník, žalovaný v 3. rade,
napriek tomu, že mu bola výzva preukázateľne doručená dňa 24.2.2025, v poskytnutej lehote na ňu

nezareagoval, preto k jej uzatvoreniu nedošlo. Za týchto okolností navrhol, aby súd uložil žalovanému
v 3. rade povinnosť nahradiť mu trovy konania.

2. V rámci prípravy pojednávania vyzval súd žalovaných, aby sa k žalobe vyjadrili. Žalovaný v
4. rade s usporiadaním vlastníckych vzťahov navrhovaným žalobcom súhlasil, nenavrhol vykonať

žiadne dôkazy. Žalovaný v 2. rade, i napriek skutočnosti, že pred podaním žaloby vyjadril s návrhom
žalobcu súhlasné stanovisko, v konaní požiadal súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k žalobe,
a to s úmyslom oboznámiť sa, či umiestnenie novovytvorenej parcely, ktorá má pripadnúť žalobcovi
zodpovedá dojednaniam právnych predchodcov spoluvlastníkov, v poskytnutej lehote však súdu
vyjadrenie nepredložil, až krátko pred pojednávaním sa dostavil na súd a vyjadril so žalobným návrhom

súhlas a ospravedlnil vlastnú neúčasť. Žalovaný v 3. rade, ktorý je v príbuzenskom vzťahu so žalobcom
vo vyjadrení k žalobe v prvom rade vyslovil s rozdelením spornej parcely súhlas, k čomu ďalej uviedol, že
nikdy s navrhovaným riešením nevyjadril nesúhlas. Očakával, že mu žalobca ľudsky ozrejmí svoj zámer,
potom by k mimosúdnej dohode pristúpil. S navrhovanou úpravou nároku na náhradu trov konania sa
však nestotožnil a požiadal ho nepriznať žiadnej zo strán. Poukázal pri tom na skutočnosť, že súhlas

nebol daný okrem neho aj ďalšími spoluvlastníkmi, ako i na charakter konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, keď meritórne rozhodnutie je v záujme všetkých zo spoluvlastníkov.
Ostatní podieloví spoluvlastníci svoje právo vyjadriť sa k žalobe a následne i k vyjadreniam strán sporu
nevyužili.

3. Súd nariadil vo veci pojednávanie konané dňa 27.11.2025. Žalovaný v 2. rade svoju neprítomnosť
ospravedlnil osobne pred začatím pojednávania. Ostatní žalovaní sa nariadeného pojednávania
nezúčastnili svoju neprítomnosť ospravedlnili písomne. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní
zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu, a to aj vo vzťahu k úprave náhrady trov konania. Na otázku
súdu aký bol postoj žalovaného v 3. rade k návrhu žalobcu na uzatvorenie mimosúdnej dohody uviedol,

že žalovaný v 3. rade na predžalobnú výzvu nereagoval, avšak túto si prevzal. Taktiež neúspešná bola
aj snaha o osobné stretnutie zo strany žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a po vyhodnotení dôkazov, za preukázané
podstatné skutkové tvrdenia považuje:

4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C., obec C., okres Stará Ľubovňa mal súd
preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi parcely registra „E“ č. 7463, orná pôda o
výmere 13719 m2 nachádzajúcej sa v extraviláne, participujúc na spoluvlastníctve ideálnymi podielmi,
žalobca o veľkosti 1/4 z celku, žalovaní v 1. a 6. rade, zhodne, o veľkosti 1/24 z celku, žalovaní v 2. a

3. rade, zhodne, o veľkosti podielu 112/672 z celku, žalovaný v 4. rade o veľkosti 1/6 z celku a žalovanív 5. a 7. rade o veľkosti 1/12 z celku. Žalobcovi preto podľa veľkosti podielu pripadá výmera 3429,75
m2 a žalovaným súhrnná výmera 10289,25 m2.

5. Na podklade predloženého geometrického plánu č. 26/2024 zo dňa 19.11.2024 vyhotoveného
geodetom K. D. H., autorizačne overeného K. E. L. dňa 19.11.2024 a úradne overeného Okresným
úradom Stará Ľubovňa, katastrálnym odborom dňa 11.12.2024 pod č. G1-906/2024 boli od spornej
parcely odčlenené dva diely, dve novovzniknuté parcely, a to parcela registra „C“ 2617/2, trvalý trávny
porast o výmere 10289 m2 a parcela registra „C“ č. 2617/3, trvalý trávny porast o výmere 3430 m2;

výmery novovzniknutých parciel teda zodpovedajú súčtu veľkostí podielov žalovaných a veľkosti podielu
žalobcu.

6. Ďalej mal súd preukázané, že žalobca pred podaním žaloby adresoval žalovaným v 1. až 7. rade
predžalobnú výzvu v snahe usporiadať vlastnícke vzťahy dohodou; žalobný návrh pritom zodpovedá
obsahu návrhu na uzatvorenie mimosúdnej dohody. Žalovaní v 1., 4., 6. a 7. rade vyjadrili svoj súhlas

písomne – listinami, ktoré boli v konaní predložené ako dôkaz, o tom, že súhlas bol udelený i žalovanými
v 2. a 5. rade telefonicky, nevznikla pochybnosť, keď táto skutočnosť nebola popretá. Žalovaný v 3. rade
na predžalobnú výzvu nereagoval, súhlas vyjadril až po doručení žaloby súdom.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

7. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spoluvlastníctvo je podielové alebo
bezpodielové.

8. Podľa § 137 ods. 2 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a

povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

9. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

10. Podľa § 141 ods. 2 OZ, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.

11. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na

návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia
súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich
pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok,

alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

13. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Súd dospel k právnemu záveru:

14. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k mimosúdnej dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek
požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že
nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z

akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a
jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa, to však len pri vyporiadaní spôsobomprikázania veci za náhradu alebo predaja veci a rozdelenia výťažku z neho medzi spoluvlastníkov, nie
v prípade reálneho rozdelenia.

15. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec
patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov alebo
jedného z nich k tejto veci. Ústredným pojmom podielového spoluvlastníctva je „ideálny podiel“, ktorý
vyjadruje mieru spoluvlastníctva na spoločnej veci. Znamená to, že nikomu nepatrí presne určená časť
veci, ale celá vec patrí všetkým, preto v tomto smere zákon upravuje aj záväzné poradie spôsobov

vyporiadania: 1. rozdelením veci; 2. prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za
primeranú náhradu; 3. nariadením predaja veci a následným rozdelením výťažku. Pri vyporiadaní je súd
povinný prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov a tiež na budúce účelné využitie veci a nie
je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi a súhlasnými stanoviskami účastníkov konania, pokiaľ tie
nemajú oporu v zákonnej úprave.

16. Napriek skutočnosti, že zákonná úprava ust. § 142 ods. 1 OZ do značnej miery ovplyvňuje konanie
v tom zmysle, že ustanovuje záväznú postupnosť spôsobov vyporiadania, čoho vonkajším znakom je
možnosť súdu rozhodnúť inak, ako je navrhované, svoj charakter sporového konania nestráca. Výsledok
konania vyvolávajú, ako aj znášajú, teda sú zaň zodpovedané výlučne sporové strany, a to svojim
aktívnym postojom spočívajúcim v bremene tvrdenia a dôkaznom bremene, a to či už vo vzťahu k

rozhodnutiu vo veci samej, ako aj vo vzťahu k úprave ďalších súvisiacich nárokov ako napríklad nároku
na náhradu trov konania.

17. V prejednávanom prípade možno konštatovať, že k uzatvoreniu dohody ešte pred podaním žaloby
na súd medzi všetkými podielovými spoluvlastníkmi nedošlo, preto sa žalobca totožného nároku –

rozdelenia spornej parcely tak, že jedna jej časť zodpovedajúca novovzniknutej parcele registra „C“ č.
2617/3 bude prikázaná do jeho výlučného vlastníctva a ostatná časť zodpovedajúca novovzniknutej
parcele registra „C“ č. 2617/2 zostane v podielovom spoluvlastníctve žalovaných – domáha v súdnom
konaní. Dôvodom neuzatvorenia dohody bol nečinný postoj žalovaného v 3. rade.

18. Súd žalobný návrh podrobil prieskumu a dospel k záveru, že ten je v súlade so zákonnou úpravou,
ktorá uprednostňuje reálnu deľbu veci. Sporná parcela sa nachádza mimo zastaveného územia obce,
slúži poľnohospodárskemu účelu a jej rozdelením nenastane stav odporujúci úprave obsiahnutej v
osobitnom predpise, keď obe z novovzniknutých parciel podľa geometrického plánu budú čo do výmery
väčšie ako 3000 m2. Reálne rozdelenie v zmysle návrhu žalobcu je za týchto okolností technicky i

právne možné. K tomu len súd dodáva, že v prospech jednotlivých vlastníkov podľa veľkosti ich podielov
by reálna deľba už možná nebola, teda zachovanie podielového spoluvlastníctva je nevyhnutné; v
predmetnom prípade medzi všetkými zo žalovaných, keď jednak s úpravou navrhnutou žalobcom
vyjadrili súhlas a iná alternatíva deľby nebola navrhnutá a materiálne podložená, preto v zmysle zásad
sporového konania nie je uskutočniteľná.

19. V nadväznosti na vyššie uvedené súd podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných zrušil a
vyporiadal ho rozdelením, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol takto:

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci.

22. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

23. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa od iných sporových konaní nelíši

a ak nie sú dané zvláštne a závažné okolnosti, ktoré sú spôsobilé zapríčiniť uplatnenie moderačného
práva súdu vo vzťahu k úprave nároku na náhradu trov konania podľa § 257 CSP, súd rozhodne v
zmysle zásady úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1, resp. ods. 2 CSP; o to viac, ak správanie stranysporu vyvolalo súdne konanie, a tým aj vznik výdavkov s ním spojených (porovnaj nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 25. mája 2023, sp. zn. III. ÚS 73/2023).

24. V uvedenom prípade je nesporné, že žalobca mal v konaní plný úspech, keď súd rozhodol,
preto by mu mal byť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí priznaný nárok na náhradu trov konania
voči žalovanej strane. Potreba autoritatívneho usporiadania vzájomných vlastníckych práv na základe
rozhodnutia súdu tkvela v tomto prípade nanajvýš a preukázateľne v správaní žalovaného v 3. rade,
ktorý z neznámych príčin znemožnil uzatvorenie mimosúdnej dohody; (porovnaj uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2012, sp. zn. 4 M Cdo 10/2012). Za týchto okolností nebolo možné
zaviazať každého zo žalovaných na náhradu trov konania; povinnosť bola uložená iba žalovanému v
3. rade.

25. V tomto smere súd poukazuje i na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 138/2022,v zmysle
ktorého: „...účelom noriem (§ 255 CSP) je odškodniť stranu sporu za výdavky, ktoré jej vznikli v dôsledku

opomenutia konania druhej, procesne neúspešnej strany. Takýmto opomenutím nie je len nezaplatenie
dlhu alebo nevydanie veci, ale aj nedostatok záujmu na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.“
Obdobný názor bol vyslovený i nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 05. apríla 2022, sp. zn.:
IV. ÚS 404/22.

26. Dôvody na uplatnenie § 257 CSP súd v konaní nevzhliadol.

27. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Stará
Ľubovňa.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môžu oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.