Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Spv/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100463
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100463.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: Kleen s. r. o., so sídlom Bojnická 10, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové
Mesto, IČO: 36 814 326 (právny nástupca pôvodného žalobcu KLEEN spol. s r.o., Šumavská 1, 821
08 Bratislava – mestská časť Ružinov IČO: 51 751 534), právne zastúpený: KRUŽLIAK Advokátska
kancelária, so sídlom Grösslingová 6 – 8, 811 09 Bratislava, IČO: 42 179 483, proti žalovanému:
Úrad priemyselného vlastníctva SR, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 1949-2021/II-12-2024 zo dňa 05. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobca si prihláškou ochrannej známky POZ 1949-2021zo dňa 22.07.2021 prihlásil ako ochrannú
známku slovné označenie „SHINE“ pre tovary „mydlá; leštiace a hladiace prípravky; prípravky na
dosiahnutie vysokého lesku; prípravky na odstraňovanie škvŕn; detergenty (nie na použitie vo výrobnom

procese a na lekárske použitie); prípravky na čistenie povrchov; prípravky na odstraňovanie vodného
kameňa (pre domácnosť); odmasťovacie prípravky (nie na použitie vo výrobnom procese); čistiace
prípravky; čistiace oleje; chemické čistiace prípravky na domáce použitie“ v triede 3, „chemické
dezinfekčné prostriedky na WC; dezinfekčné prípravky; antibakteriálne mydlá; antibakteriálne tekuté
mydlá;dezinfekčnémydlá“vtriede5medzinárodnéhotriedeniatovarovaslužieb(ďalejajlen„prihlásené
označenie“ alebo „predmetné označenie“).

2. Úrad priemyselného vlastníctva SR ako orgán verejnej správy prvého stupňa (ďalej aj len „orgán
verejnej správy 1. stupňa“ alebo „úrad“) vo výsledku prieskumu zo dňa 20.08.2021 uviedol, že
predmetom prihlášky ochrannej známky je slovné označenie „SHINE“, ktoré je tvorené výlučne slovom
„shine“ v bežnom type písma veľkej tlačenej abecedy, s významom leštenie, leštidlo, lesk, ligot, žiara,
leštiť, lesknúť sa, skvieť sa, žiariť (in.: Anglicko-slovenský slovník PC Translator 2010.21). Orgán
verejnej správy prvého stupňa uviedol, že vo vzťahu k prihláseným tovarom, ktoré možno hromadne
označiť ako prípravky na leštenie, čistenie, odmasťovanie a dezinfekciu, nemá prihlásené označenie

ako celok rozlišovaciu spôsobilosť podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných
známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochranných známkach“), pretože podľa
§ 5 ods. 1 písm. c) tohto zákona pozostáva výlučne z údajov, ktoré v obchodnom styku môžu
slúžiť na určenie účelu, zamerania, charakteru a druhu prihlásených tovarov. Označenie poskytujerelevantnej spotrebiteľskej verejnosti len jednoduchú a zrozumiteľnú informáciu o tom, že pod takýmto
označením budú poskytované leštidla, resp. tovary, ktoré sú svojim účelom a charakterom zamerané na
leštenie a s tým súvisiace čistenie, odmasťovanie a dezinfekciu. Ako príslušnú spotrebiteľskú verejnosť

orgán verejnej správy prvého stupňa zahrnul širokú spotrebiteľské verejnosť s priemerným stupňom
pozornosti, ako aj odbornú verejnosť v oblasti leštenia, čistenia a dezinfikovania s tým, že táto verejnosť
by takto označené tovary neidentifikovala ako pochádzajúce od určitého podnikateľa, ale spájala by
ich výlučne s účelom a zameraním použitia, ako aj druhom daných tovarov a táto skutočnosť by bola
rozhodujúca pri ich kúpe. Prihlásené označenie orgán verejnej správy vyhodnotil ako opisné a bez

rozlišovacej spôsobilosti.

3. Vo svojom stanovisku k výsledku prieskumu zo dňa 28.02.2022 žalobca uviedol, že s posúdením
veci orgánom verejnej správy prvého stupňa nesúhlasí. Vo vzťahu k rozporu s § 5 ods. 1 písm. c)
zákona o ochranných známkach namietal, že prihlásené označenie by muselo byť spojené so základnou
charakteristikou tovaru natoľko priamo, aby ho priemerný spotrebiteľ vyhodnotil bez dlhšej alebo

detailnejšie úvahy či reflexie. Podľa žalobcu ide o spojenie dvoch cudzích slov a prihlásené označenie
vytvára u priemerného spotrebiteľa istý element prekvapenia, respektíve výrazný alebo neobvyklý
aspekt pri vnímaní daného označenia, na základe ktorého je vylúčená jeho opisnosť a to s osobitným
poukazovaním na to, že v prípade identifikovaného priemerného spotrebiteľa, bez ohľadu na to, či ide
o širokú odbornú verejnosť, teda bežného občana SR, anglický jazyk nie je jeho materinskou rečou a

vnímanie slov v cudzom jazyku nemožno považovať za ekvivalentné bezprostrednému vnímaniu ich
významu v slovenčine. Žalobca tiež namietal, že by anglický výraz SHINE bezprostredne označoval druh
alebovlastnosťtovaru,ktorýmábyťoznačený.PoukázalnaprekladačeGoogluTranslateaDeepLstým,
že prvotným významom slova SHINE je lesk a nie leštidlo ako to uviedol orgán verejnej správy prvého
stupňa v posúdení. Žalobca ešte argumentoval, že anglické slovo neoznačuje ani druh ani vlastnosť

označovaného tovaru a len minimálne vo veľmi prenesenom význame možný výsledok aplikácie tovaru.
Vo vzťahu k ustanoveniu § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach žalobca predložil dôkazy, ktoré
podľanehopreukazovali,žeprihlásenéoznačenienadobudlorozlišovaciuspôsobilosťajvdôsledkujeho
používania pred podaním prihlášky. Konkrétne predložil faktúry o predaji výrobkov svojmu obchodnému
partnerovi CWS-boco Slovensko s.r.o., ktorý mal ďalej produkty predávať prostredníctvom vlastného e-

shopu spotrebiteľom, a taktiež predložil aj doklady o prevádzkovaní vlastného e-shopu dostupného na
www.kleen.sk. Podľa žalobcu prihlásené označenie disponuje vlastnou rozlišovacou spôsobilosťou, ide
o slovo v anglickom jazyku, ktoré nie je bezprostredne známe priemernému spotrebiteľovi a prvotný
význam v anglickom jazyku je lesk, teda neslúži na označenie druhu alebo vlastnosti označovaného
tovaru, nie je len opisné a má vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť.

4. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. POZ 1949-2021/Z-228-2023 zo
dňa 01.08.2023 rozhodol tak, že prihláška ochrannej známky POZ 1949-2021 zo dňa 22.07.2021
sa zamieta podľa § 28 ods. 4 v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných
známkach. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia aj vo vzťahu k

námietkamprednesenýmvstanoviskuzodňa28.02.2022uviedol,ženetrvánatom,žeslovnéoznačenie
SHINE opisuje druh nárokovaných tovarov, keďže žalobca predložil slovníkové výklady, ktoré tento
význam slova neuvádzajú. Pre úplnosť ale orgán verejnej správy uviedol, že existujú aj výkladové
slovníky, ktoré slovo SHINE vykladajú aj vo význame „leštidlo“ (PC translator 2010.21 a tiež slovník
https://slovnik.aktuality.sk/preklad/anglicko-slovensky/?q=shine).Vzhľadomnato,žeinéslovníkytakýto

význam slova neuvádzajú, nedá sa potom jednoznačne tento význam slova preukázať. Uvedený záver
podľa úradu ale nič nemení na skutočnosti, že slovné označenie má iba opisný charakter, pretože
všetky slovníky, a to aj tie, na ktoré poukázal žalobca v stanovisku, uvádzajú významy slova SHINE
ako lesk, žiara, žiariť, lesknúť sa, leštenie, leštiť, vyleštiť. Tieto významy slova sú jednoznačné vo
vzťahu k tovarom nárokovaným v triedach 3 a 5 predmetnej prihlášky opisné, pretože v obchodnom

styku môžu slúžiť na určenie účelu, zamerania, charakteru prihlásených tovarov. Označenie poskytuje
spotrebiteľskej verejnosti len jednoduchú a zrozumiteľnú informáciu o tom, že pod takýmto označením
budú poskytované tovary, ktoré sú svojim účelom a charakterom zamerané na leštenie a s tým súvisiace
čistenie, odmasťovanie a dezinfekciu. Prihlásené označenie prostredníctvom významov leštenie a leštiť
priamo informuje spotrebiteľskú verejnosť, že pod takýmto označením budú poskytované tovary, ktoré

sú svojim účelom a charakterom zamerané na leštenie a s tým súvisiace čistenie, odmasťovanie a
dezinfekciu. Slovné označenie je opisné, ak aspoň jeden z jeho prípadných významov označuje povahu
dotknutých tovarov alebo služieb. Priemerný spotrebiteľ môže vnímať slovný prvok SHINE ako údaj
slúžiaci na určenie účelu, zamerania a charakteru tovarov. Z hľadiska konštatovania zápisnej výluky jepostačujúce,keďoznačenieposkytujepriemernémuspotrebiteľoviaspoňjedenlogickývýznamopisujúci
nárokované tovary uvedené v prihláške ochrannej známky. Ďalej úrad uviedol, že relevantná časť
slovenskej verejnosti je v súčasnosti vzdelaná v anglickom jazyku do takej miery, že z významového

hľadiska je schopná rozpoznať spojenie bežných anglických pojmov, ku ktorým patrí aj slovo SHINE.
Vo vzťahu k úrovni jazykovej vyspelosti slovenskej verejnosti poukázal úrad na článok v internetovom
slovenskom médiu zameranom na biznis, spravodajstvo a lifestyle – „START UP“ zo dňa 15.11.2022,
s názvom „Slováci na svetovej špičke: Tento cudzí jazyk ovláda excelentne, dokázal nový prieskum“.
Úrad poukázal na to, že v zmysle tohto článku bola preukázaná úroveň znalosti anglického jazyka na

Slovensku na maximách, ďalej, že v tomto článku bolo uvedené, že Slováci si v tomto jazyku vedia
prečítať noviny, rozumejú televíznym programom a nemajú problém pripraviť pracovnú prezentáciu
po anglicky. Zároveň úrad poukázal aj na to, že prihlásené označenie je tvorené zo slova, ktoré
napriek tomu, že nemá slovenský pôvod, je veľmi frekventované v rôznych trhových segmentoch a je
bežne používaným anglickým slovom, čo dokazuje aj vyhľadávanie v internetovom vyhľadávači Google.
Úrad uviedol náhodne vybrané odkazy, kde sa slovo SHINE bežne používa v súvislosti s leštiacimi a

čistiacimi prípravkami a pomôckami rôzneho druhu. Ďalej úrad uviedol, že žalobca ako prihlasovateľ
dostatočne nepreukázal rozsah, objem a intenzitu používania predmetného označenia. K faktúre č.
210100066 uviedol, že táto faktúra je z 10.09.2021, teda z obdobia po podaní prihlášky ochrannej
známky a je preto irelevantná. Pokiaľ ide o túto faktúru a aj o ďalšiu predloženú faktúru, tak tieto
podľa úradu ani neobsahujú žiadne informácie o charaktere tovarov, ktoré boli fakturované a navyše

názvov fakturovanej položky uvedenej vo faktúre je „SHINE Kleen“, teda ide o označenie, ktoré nie je
zhodné s prihláseným označením. Zároveň úrad uviedol, že z predložených faktúr nie je zrejmý ďalší
dôležitý údaj, ktorý by umožňoval zistiť v akom rozsahu boli fakturované tovary odberateľom žalobcu
CWS-boco Slovensko, s.r.o. ďalej distribuované koncovým spotrebiteľom, pretože títo predstavujú
relevantnú spotrebiteľskú verejnosť a nie jeden veľký obchodný partner žalobcu. Faktúry sa podľa

úradu nevzťahovali k prihlásenému označeniu a nie je z nich zrejmý ani rozsah, v akom sa tovary
distribuovali konečným spotrebiteľom, nie je zrejmý ani charakter tovarov. K ďalšiemu dôkazu úrad
uviedol, že tento zachytáva na internetovej stránke „kleen.sk“ jeden alkalický nepenivý odmastňovač
s názvom SHINE, teda nevzťahuje sa na celý nárokovaný zoznam tovarov. Ďalší doklad zachytáva
produkt s označením SHINE na stránke „kleen.sk“ v bližšie neurčenom čase a preto nie je zrejmé, či

tento produkt bol predávaný pred prihláškou ochrannej známky. Ďalší doklad preukazuje, že internetová
stránka„kleen.sk“bolazaregistrovanávroku2018nainýsubjektInteractivevisions.r.o.anienažalobcu.
Pokiaľ išlo o výtlačok zo stránky web.archive.com, tak tento podľa úradu preukazuje, že 10.04.2021
túto stránku používal žalobca, ale nebol predložený doklad, ktorý by túto stránku zaznamenal pred
podaním prihlášky aj s jej obsahom a ponukou produktov. Z predložených dokladov podľa úradu nie

je zrejmé, či pred podaním prihlášky boli na stránke kleen.sk ponúkané tovary nárokované v prihláške
pod označením SHINE. Preto vyhodnotil, že nebolo preukázané, že prihlásené označenie nadobudlo
rozlišovaciu spôsobilosť pred podaním prihlášky, pretože nebolo intenzívne a dlhodobo používané a
relevantná verejnosť neidentifikuje tovary zatriedené v triede 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a
služieb označené týmto označením ako tovary pochádzajúce od konkrétnej osoby. Predmetné slovné

označenie SHINE bude táto verejnosť považovať za opisné, ktoré poskytuje len informáciu o účele,
zameraní a charaktere prihlásených tovarov.

5. Proti uvedenému rozhodnutiu úradu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol predseda Úradu
priemyselného vlastníctva SR (žalovaný) rozhodnutím č. POZ 1949-2021/II-12-2024 zo dňa 05.04.2023

tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“) v spojení s § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o
ochranných známkach rozklad zamietol a rozkladom napadnuté rozhodnutie potvrdil.

6. Žalovaný k prihlásenému označeniu uviedol, že hoci ide o anglické slovo, toto predstavuje slovo

základnej slovnej zásoby anglického jazyka, ktorého význam je, vzhľadom na rozšírenosť anglického
jazyka a jeho prenikanie do rôznych oblastí života, známy značnej časti slovenskej spotrebiteľskej
verejnosti. Žalovaný zotrval na závere, že prihlásené označenie je vo vzťahu k nárokovaným tovarom,
ktoré možno súhrnne označiť ako mydlá, čistiace a leštiace prípravky a prípravky na domáce chemické
čistenie a dezinfekciu, označením bez rozlišovacej spôsobilosti. Relevantná verejnosť bude prihlásené

označenie vo vzťahu k nárokovaným tovarom vnímať ako opisné, poskytujúce priamu informáciu o účele
a zameraní týchto tovarov, konkrétne, že ide o tovary určené na leštenie a s tým súvisiace čistenie,
odmasťovanie a dezinfekciu.7. Ďalej žalovaný poukázal na to, že anglický jazyk je celosvetovo najpoužívanejším jazykom
a Slovenská republika nie je izolovanou krajinou, keď je plnoprávnym členom európskeho a
medzinárodného spoločenstva. Podľa žalovaného nie je sporné, že v súčasnosti do života slovenskej

spoločnosti preniká stále viac výrazov a slovných spojení z angličtiny, s čím priamo súvisí aj zvyšovanie
úrovne ovládania anglického jazyka slovenským spotrebiteľom. Anglický jazyk sa bežne vyučuje na
území SR, spotrebitelia sa s ním stretávajú v rôznych ďalších súvislostiach (pri cestovaní, na internete,
v reklame, v rámci pracovných procesov, na sociálnych sieťach). Angličtina vplýva na slovenskú
verejnosť natoľko, že anglicizmy sa stali slovami, ktoré tvoria bežnú slovnú zásobu a v mnohých

oblastiach je bežné, že nové anglické výrazy či pomenovania postupne vytláčajú staršie slovenské
ekvivalenty, respektíve sa používajú spolu s nimi. V tejto súvislosti odkázal žalovaný na článok s názvom
„Slovenčina pod „paľbou“ anglicizmov?“ publikované pri príležitosti 3. ročníka Konferencie mladých
filológov v Banskej Bystrici zo dňa 09.09.2023. Záver prvostupňového orgánu o tom, že anglický jazyk je
známy podstatnej časti slovenskej spotrebiteľskej verejnosti aspoň na základnej používateľskej úrovni,
teda v rozsahu základnej slovnej zásoby, do ktorej patrí aj slovo tvoriace prihlásené označenie, je

podľa žalovaného všeobecne známou skutočnosťou, ktorá pre svoje uplatnenie nepotrebuje vykonanie
žiadneho osobitného dokazovania. Pokiaľ žalobca v rozklade s odkazom na ustanovenie § 51 ods. 5
zákona o ochranných známkach poukazoval na to, že ustanovenie § 34 ods. 6 Správneho poriadku
je v konaní pred úradom vo veciach ochranných známok vylúčené, a teda notorieta pre úrad nemôže
predstavovať podklad preukázania skutkového tvrdenia, žalovaný k tomu uviedol, že úrad je viazaný

základnými pravidlami konania upravenými v § 3 Správneho poriadku, ktoré sú premietnutím princípov
„dobrej správy“. Podľa žalovaného vo veci bolo postupované podľa zákona, keď v súlade s § 28
ods. 4 zákona o ochranných známkach bola posúdená spôsobilosť prihláseného označenia na zápis
do registra ochranných známok podľa § 5 tohto zákona, pričom pri svojom rozhodovaní úrad musel
zohľadniť aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe žalovanému z jeho činnosti. V tejto súvislosti

žalovaný poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (rozhodnutie sp. zn. 3Sžh/2/2007
a sp. zn. Sžhuv/5,6/2013), v zmysle ktorej podľa žalovaného všeobecne známa skutočnosť musí byť
braná do úvahy v konaní pred úradom.

8. Pokiaľ žalobca namietal vo vzťahu k článku zverejnenom na www.startitup.sk, že prieskumu sa

zúčastnilo až 87 % respondentov mladších ako 35 rokov, pričom táto skupina predstavuje len časť
celkovej relevantnej spotrebiteľskej verejnosti na Slovensku, žalovaný uviedol, že tento článok bol
len podporným argumentom s cieľom poukázať na to, že aj médiá sa zaoberajú tým, že Slováci
aktívne ovládajú a používajú anglický jazyk nielen v školách ale aj v bežnej komunikácii. Slovenská
spotrebiteľská verejnosť je konfrontovaná s anglickým jazykom v rámci vyučovacích procesov alebo v

pracovnom prostredí. Globalizácia prináša potrebu používať anglický jazyk pri výkone práce, pričom
znalosť anglického jazyka je v súčasnosti veľmi často kritériom pre prijatie na mnohé pracovné pozície,
anglický jazyk je tiež súčasťou zábavného priemyslu. Mnoho ľudí trávi množstvo svojho voľného času na
sociálnych sieťach, na ktorých je množstvo obsahu tvorené práve v anglickom jazyku. Je teda zrejmé,
že podstatná časť spotrebiteľskej verejnosti je s anglickým jazykom konfrontovaná a anglický jazyk jej

bude známy minimálne na používateľskej úrovni, teda v rozsahu základnej slovnej zásoby.

9. Pokiaľ žalobca namietal oprávnenosť posúdenia predpokladanej znalosti cudzieho jazyka zo strany
úradu, teda že úrad má oprávnenie posúdiť opisnosť slová v slovenskom jazyku, ale toto oprávnenie
spochybnilvovzťahukanglickémujazyku,takžalovanýuviedol,žeúradvykonávaprieskumaposudzuje

zápisnú spôsobilosť všetkých označení prihlásených na zápis do registra ochranných známok bez
ohľadu na to, či sú tvorené slovnými prvkami v slovenčine alebo v cudzom jazyku.

10. Podľa žalovaného v prípade prihláseného označenia nie je splnená ani minimálna miera rozlišovacej
spôsobilosti potrebná na zápis do registra ochranných známok, keďže slovo predstavujúce prihlásené

označenie má vo vzťahu k nárokovaným tovarom jasne opisný význam, pričom tento je podstatnej časti
slovenskej spotrebiteľskej verejnosti známy.

11. Žalovaný uzavrel, že prihlásené označenie je výlučne slovné, bez akýchkoľvek inštinktívnych prvkov
a nemá vo vzťahu k nárokovaným tovarom rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) zákona

o ochranných známkach. Prihlásené označenie opisuje účel a zameranie vo vzťahu k nárokovaným
tovarom a zároveň napĺňa zápisnú výluku v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach.
V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci T-234/06 zo dňa
19.11.2009, v zmysle ktorého sa označenie považuje za opisné, pokiaľ má dostatočne priamu akonkrétnu spojitosť s predmetnými výrobkami alebo službami, ktorá by dotknutej verejnosti umožňovala
okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis jednej z vlastností predmetných výrobkov a služieb,
čo možno považovať za naplnené.

12. Žalovaný zároveň odobril aj závery prvostupňového orgánu o tom, že žalobca nepreukázal
nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia vo vzťahu k nárokovaným tovarom pred
podaním prihlášky ochrannej známky. V tejto súvislosti poukázal na dôkazy, ktoré žalobca predložil
v rámci prvostupňového konania, aj na ďalší dôkaz, ktorý žalobca predložil v rámci rozkladového

konania - nedatovaný printscreen webovej stránky www.cws.com. Žalovaný zdôraznil, že označenie
môže nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť len intenzívnym a dlhodobým používaním, vďaka ktorému
relevantná verejnosť identifikuje tovary alebo služby ním označované ako tovary alebo služby
pochádzajúce od konkrétnej osoby. Keďže zákon o ochranných známkach vyžaduje preukázanie
nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti pred dátumom podania samotnej prihlášky ochrannej známky,
bolo potrebné predložiť materiály z obdobia pred 22.07.2021. Žalovaný zopakoval, že faktúra č.

210100066 bola vystavená 10.09.2021, teda nespadá do rozhodného obdobia. Faktúra č. 200100074
bola vystavená pred podaním prihlášky dňa 27.07.2020 pre odberateľa CWS-boco Slovensko, s.r.o. a
predmetom dodania bolo okrem iného 128 kusov tovarov označených ako „SHINE kleen 5l“. Žalovaný
uviedol, že ide o tovar, ktorý nie je označený výlučne prihláseným označením, ale obsahuje aj ďalšie
slovo, a to fantazijný prvok, na základe ktorého sa bude spotrebiteľ na trhu orientovať a na základe

ktorého dokáže identifikovať obchodný pôvod tovaru. Pokiaľ prihlasovateľ v podanom rozklade uviedol,
že slovo „kleen“ predstavuje jeho „umbrella band“, a že používanie tohto slova spolu s prihláseným
označením neovplyvňuje konštatovanie o používaní prihláseného označenia vo vzťahu k nárokovaným
tovarom, tak žalovaný uviedol, že v zmysle zákona o ochranných známkach je potrebné preukázať, že
len na základe samotného prihláseného označenia, ktoré samé o sebe nemá rozlišovaciu spôsobilosť,

bude spotrebiteľ schopný identifikovať takto označené nárokované tovary ako tovary pochádzajúce z
konkrétneho obchodného zdroja a odlíšiť ich od rovnakých tovarov iných subjektov na trhu. Na základe
používania prihláseného označenia spolu s ďalším fantazijným (rozlišujúcim) prvkom, v predmetnom
prípade spolu so slovným prvkom „kleen“, však uvedené nemožno mať za preukázané. K dôkazu
- printscreen webovej stránky www.kleen.sk žalovaný uviedol, že tento zobrazuje produkt SHINE -

alkalický nepenivý odmasťovač, ale tento dôkaz je nedatovaný, a preto ho nemožno považovať za
relevantný pre účely preukázania nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia na
základe jeho používania v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach. K ďalšiemu dôkazu
žalovaný uviedol, že z neho vyplýva, že doménové meno kleen.sk bolo vytvorené 12.07.2018, t. j. pred
podaním prihlášky ochrannej známky, a to s platnosťou do 12.07.2022. Ďalej k ďalšiemu dôkazu uviedol,

že tento predstavuje výsledok vyhľadávania v archíve Wayback Machine na webovej stránke, ktorý
zobrazuje webovú stránku www.kleen.sk zo dňa 10.04.2001. Obidva tieto dôkazy obsahujú výsledky
vyhľadávania a preukazujú existenciu doménového mena kleen.sk a webovej stránky www.kleen.sk,
avšak nijakým spôsobom z nich nevyplýva používanie označenia „SHINE“ vo vzťahu k nárokovaným
tovarom, ani o jeho vnímaní na trhu relevantným spotrebiteľom, preto tieto dôkazy označil žalovaný

za nerelevantné. K printscreen webovej stránky www.cws.com žalovaný uviedol, že z neho nie
je možné vyvodiť dátum jeho vyhotovenia a rovnako z neho nevyplýva používanie prihláseného
označenia vo vzťahu k nárokovaným tovarom. Podľa žalovaného predložené dôkazy nepreukázali
používanie prihláseného označenia, na základe ktorého by bolo zrejmé, že relevantní spotrebitelia budú
prihlásené výlučne slovné označenie vnímať ako označenie obchodného pôvodu nárokovaných tovarov,

to znamená, že len na základe prihláseného označenia dokážu identifikovať obchodný pôvod takto
označenýchtovarovanebudúhovovzťahuknárokovanýmtovaromvnímaťlenakooznačenieopisujúce
ich účel a zameranie. Za jediný relevantný doklad označil žalovaný faktúru č. 200100074, ktorá ale
nepreukazuje, že spotrebiteľ len na základe prihláseného označenia bez ďalšieho rozlišujúceho prvku
by dokázal identifikovať obchodný pôvod takto označených tovarov. Vzhľadom na povahu nárokovaných

tovarov, ktoré sú cenovo nenáročné a predáva sa ich ročne desiatky tisíc kusov, dodané množstvo
tovaru - 128 ks tovaru, ktoré bolo predmetom faktúry vystavenej v roku 2020, nepredstavuje ani
dostatočný objem, intenzitu a územný rozsah predaja, ktoré sú potrebné na preukázanie nadobudnutia
rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia na zápis do registra obchodných známok na základe
jeho používania. Ostatné predložené doklady nie sú datované alebo nespadajú do rozhodného obdobia

alebo z nich nevyplýva používanie prihláseného označenia vo vzťahu k nárokovaným tovarom ako ani
jeho vnímanie na trhu relevantným spotrebiteľom.13. Na základe uvedenej argumentácie považoval žalovaný rozhodnutie prvostupňového orgánu za
správne.

Správna žaloba - žalobné body

14. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý

vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich
nemá oporu.

15. Vo vzťahu k vadám zistenia a hodnotenia skutkového stavu žalobca uviedol, že kľúčovou okolnosťou
pre rozhodnutie žalovaného bola znalosť anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa,
ktorý podľa názoru žalovaného rozumie anglickým slovám tvoriacim prihlásené označenie (prihlásené

označenie je tvorené jedným slovom – pozn. správneho súdu). Žalobca poukázal na argumentáciu
žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí s tým, že v prípade znalosti cudzieho jazyka slovenskou
verejnosťou sa celkom logicky jedná o otázku skutkovú a argumentácia žalovaného o schopnosti
priemerného slovenského spotrebiteľa porozumieť dvom konkrétnym anglickým slovám tvoriacim
prihlasované označenie (ide iba o jedno slovo – pozn. správneho súdu) má povahu skutkového záveru.

Podľa žalobcu z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný nevykonal na preukázanie
tohtoskutkovéhozáveružiadnedôkazyakonštatoval,žesajednáovšeobecneznámuskutočnosť,ktorú
nemusí dokazovať. Žalobca poukázal na ustanovenie § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach, v
zmysle ktorého na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až § 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1

a § 60. Ďalej poukázal na to, že podľa § 34 ods. 6 Správneho poriadku platí, že skutočnosti všeobecne
známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Podľa žalobcu samotný
zákon o ochranných známkach neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by žalovanému umožňovali ako
podklad svojho rozhodnutia použiť všeobecne známu skutočnosť, pričom podporná aplikácia § 34
ods. 6 Správneho poriadku je ustanovením § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach vylúčená.

Posudzovaná situácia, teda skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ rozumie slovám tvoriacim prihlásené
označenie, je úplne odlišná od posúdenia významu označení v slovenskom jazyku, kedy význam slova
je celkom logicky slovenskému spotrebiteľovi bezprostredne zrejmý, a teda používanie výrazov bez
rozlišovacej spôsobilosti alebo označujúci charakter alebo určenie tovaru je priamo určiteľné s ohľadom
na bežný jazykový význam oboch slov bez nutnosti akejkoľvek dodatočnej analýzy. V prípade slov v

cudzom jazyku je však situácia odlišná práve v tom, že k posúdeniu hypotézy ustanovenia § 5 ods.
1 písm. b), resp. c) zákona o ochranných známkach je nevyhnutné posúdiť, do akej miery priemerný
slovenský spotrebiteľ rozumie konkrétnemu slovu v cudzom jazyku, ktoré tvorí prihlásené označenie.
Pokiaľ je žalovaný toho názoru, že priemerný slovenský spotrebiteľ slovu rozumie v takej miere, aby bolo
na prekážku zápisnej spôsobilosti, musí osvedčiť znalosť cudzieho jazyka v slovenskej spotrebiteľskej

verejnosti objektívnym spôsobom, a to v takom rozsahu, aby nielen demonštroval znalosť cudzieho
jazyka, ale aby súčasne vedel uskutočniť aj záver o tom, že táto znalosť je postačujúca vo vzťahu ku
konkrétnemu slovu či slovám, ktoré tvoria prihlasované označenie, aby význam slova či slov v cudzom
jazyku vnímali úplne rovnako ako ekvivalentné slovenské slová.

16. Žalobca ďalej poukázal na časť odôvodnenia žalovaného, ktorou reagoval na námietku prednesenú
v rozklade o vylúčení aplikácie § 34 ods. 6 Správneho poriadku na základe ustanovenia § 51 ods.
5 zákona o ochranných známkach s tým, že z tejto časti odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že síce
zákonodarca explicitne vylúčil pre účely konania podľa zákona o ochranných známkach aplikáciu
ustanovenia § 34 ods. 6 Správneho poriadku, avšak podľa názoru žalovaného všeobecne známe

skutočnosti netreba dokazovať s poukazom na „princípy správneho konania“. Absencia ustanovenia
o prípustnosti všeobecne známych skutočnosti v zákone o ochranných známkach podľa žalobcu však
celkom logicky znamená, že všeobecne známa skutočnosť nemôže byť pre účely dokazovania v konaní
podľa zákona o ochranných známkach využitá. Podľa žalobcu neobstojí postup úradu, pri ktorom
svojvoľne využil všeobecne známe skutočnosti na preukázanie skutkového zistenia na základe aplikácie

zásad správneho konania či princípov „dobrej správy“. Naopak absolútny rozpor so zásadami správneho
konania by zakladal žalovaným prezentovaný názor, keď žalovaný by mohol voľne odôvodňovať svoje
skutkové zistenia všeobecne známymi skutočnosťami, ale v prípade žalobcu by to bolo vylúčené s
poukazom na § 52 ods. 1 zákona o ochranných známkach, podľa ktorého účastník konania je povinnýnavrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa odchýlil od čisto právneho
posúdenia veci a pustil sa cestou zistenia a preukazovania skutkového stavu (o znalosti cudzích slov
slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou, ktoré sa majú prenášať do hodnotenia vnímania označenia

slovenskými spotrebiteľmi), preto bolo jeho povinnosťou odôvodniť tieto skutkové zistenia dôkazmi.
K žalovaným uvádzaným rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR žalobca uviedol, že žiadne z nich sa
v odôvodnení nevysporiadalo argumentačne so skutočnosťou, že zákon o ochranných známkach
aplikáciu § 34 ods. 6 Správneho poriadku vylučuje. Žalovaný podľa žalobcu žiadnym spôsobom teda
nevykonal dokazovanie smerujúce k znalosti anglického jazyka slovenskej spotrebiteľskej verejnosti, a

preto žalovaným konštatovaný skutkový záver o znalosti anglického jazyka slovenskej spotrebiteľskej
verejnosti bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci a tento záver nemá oporu v administratívnom
spise.

17. V rámci námietok týkajúcich sa nesprávneho právneho posúdenia žalobca uviedol, že predmetné
označenie pozostáva zo slova v cudzom jazyku a keďže význam tohto slova nie je priemernému

slovenskému spotrebiteľovi bezprostredne známy, nemôže byť z jeho pohľadu hodnotený ako slovo
bežnej slovnej zásoby, ktoré nemá rozlišovaciu spôsobilosť, respektíve na určenie druhu tovaru.
Žalovaný teda postupoval v rozpore s ustanoveniami § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných
známkach a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. V rámci námietok o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného žalobca namietal, že pri hodnotení
podmienok zápisnej spôsobilosti je nutné vychádzať z okolností každého individuálneho prípadu a v
tomto prípade žalovaný vychádza z viacerých všeobecných tvrdení, ktoré žiadnym spôsobom bližšie
neodôvodnil:
- žalovaný si vyhodnotil, že slovo tvoriace prihlasované označenie je bežné anglické slovo, a to len

vzhľadom na to, že jeho význam sa nachádza v slovníku anglického jazyka. Už samo o sebe tento záver
bez podrobnejšej analýzy príslušného výrazu podľa objektívnych okolností, ktoré majú bezprostredný
vplyv na skutočnosť, či sa jedná o slovo bežné alebo nie, považoval žalobca za arbitrárny a zo strany
žalovaného za nezdôvodnený.
- napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a neodôvodnené práve v kontexte aplikácie dvoch všeobecných

tvrdení o prenikaní anglického jazyka do slovenčiny, ktorými žalovaný odôvodnil kľúčové závery pre
vydanie rozhodnutia, teda, že z hľadiska priemerného spotrebiteľa nie je vôbec žiaden rozdiel medzi
situáciou, kedy prihlasované označenie pozostáva z cudzieho slova, a situáciou, kedy by ho tvorilo slovo
slovenského jazyka, a preto aj v tomto smere vykazuje rozhodnutie znaky arbitrárnosti, ktoré majú za
dôsledok aj nedostatočné zdôvodnenie a nepreskúmateľnosť.

19. V petite správnej žaloby žalobca navrhol, aby správny súd zrušil tak prvostupňové ako aj
druhostupňové rozhodnutie.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

20. Žalovaný uviedol, že žalobca v správnej žalobe nespochybňuje význam slova tvoriaceho prihlásené
označenie tak, ako ho popísal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ale spochybňuje konštatovanie
o znalosti anglického jazyka priemerným slovenským spotrebiteľom, ktorú považoval žalovaný za
všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné dokazovať. Vo vzťahu k týmto námietkam

poukázal žalovaný na ustanovenie § 186 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého sa
nedokazujú skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy
zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku
Európskych spoločenstiev a Úradnom vestníku Európskej únie. Žalovaný poukázal aj na komentár k

tomuto ustanoveniu, v zmysle ktorého sa za skutočnosti všeobecne známe, tzv. notoriety, považujú
skutočnosti známe konajúcemu súdu a širokému okruhu osôb, napríklad skutočnosť, že sa stala
konkrétna tragická nehoda alebo povodeň, skutočnosť, že vodka je alkoholickým nápojom, že sa na
ľade šmýka, že suché drevo je horľavé a pod. Ďalej, že v súdnej praxi sa dajú nájsť rozhodnutia,
v ktorých súd za notorietu v prostredí Slovenskej republiky považoval napríklad to, že pojem „Niva“ sa

u priemerného spotrebiteľa, ktorý nakupuje potraviny a syry, nevyhnutne spája so špecifickým druhom
syra, obsahujúci modrozelenú pleseň a pod. Notorieta zbavuje súd povinnosti vykonať ohľadom nej
dokazovanie, zároveň však nevylučuje, aby predmetom dokazovania boli aj skutočnosti, ktoré sú pre súdnepochybné a strana sporu ich spochybňuje. Súd notorietu konštatuje a dôkazné bremeno sa presúva
na stranu, ktorá existenciu notoriety popiera.

21. Žalovaný poukázal aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/5, 6/2013 zo dňa
07.10.2014, v zmysle ktorého práve intenzita všeobecne známej skutočnosti, jej známosť širokému
okruhu osôb, účastníkom konania aj orgánom prejednávajúcim vec, jej dáva tú vlastnosť, že sa jej
obsah prezumuje za preukázaný. Určité skutočnosti objektívnej reality v spoločnosti sú také intenzívne
a exkluzívne, že sudca ich existenciu môže v rozhodnutí deklarovať ako člen spoločnosti, napr. ako

spotrebiteľ. Rozhodovacia činnosť súdu je založená aj na poznaní objektívnej reality sudcami ako
členmi spoločnosti, spotrebiteľmi na potravinovom trhu. Tzv. notoriety sú skutočnosti, ktoré sú známe
väčšiemu okruh ľudí vymedzenému buď územne alebo profesionálne a tieto skutočnosti musia byť
známe súdu. Všeobecne známe skutočnosti tvoria v rámci dokazovania pozadie, na ktorom sa vytvára
úsudok správneho orgánu pri vytváraní správnej úvahy. Súd notorietu iba konštatuje a v dôsledku
konštatácie sa dôkazné bremeno presúva na subjekt, ktorý jej existenciu popiera. Z uvedeného podľa

žalovaného vyplýva, že pokiaľ účastník konania spochybní tvrdenú všeobecne známu skutočnosť,
prechádza dôkazné bremeno na jeho stranu. V tomto správnom konaní k takémuto postupu ale nedošlo
a žalobca sa obmedzil len na konštatovanie nesúhlasu so závermi žalovaného, žiadne konkrétne dôkazy
či argumenty o tom, že znalosť anglického jazyka slovenského spotrebiteľskou verejnosťou nie je
všeobecne známa ale nepredložil.

22. Žalovaný a aj prvostupňový orgán v rozhodnutí uviedli dôvody svojej správnej úvahy, ktoré ich viedli
k záveru, že relevantná spotrebiteľská verejnosť bude vynímať význam slova, ktorým je prihlásené
označenie tvorené ako „lesk, žiara, žiariť, lesknúť sa, leštenie, leštiť, vyleštiť, blyšťať sa“, keď okrem
iného konštatoval, že angličtina je celosvetovo najpoužívanejším jazykom, že Slovenská republika

nie je izolovanou krajinu a je plnoprávnym členom európskeho ako aj medzinárodného spoločenstva.
Zahraničné vplyvy sa prejavujú v rôznych oblastiach života slovenskej spotrebiteľskej verejnosti, či je to
obchod,priemyselvzdelanie,zábavaaspotrebiteľskáverejnosťjetakkonfrontovanásnajpoužívanejším
svetovýmjazykom-angličtinouvnajrozličnejšíchkaždodennýchsituáciách.Dôsledkomtejtoskutočnosti
je nielen prispôsobenie vzorcov správania sa spotrebiteľskej verejnosti (uvedomenie si potreby ovládať

anglický jazyk), ale aj prispôsobenie celospoločenského prístupu k vzdelávaciemu systému. Je
všeobecne známe, že po spoločenských zmenách v roku 1989 došlo k výraznej zmene vo výučbe
cudzích jazykov a ďalším dôležitým míľnikom v podpore výučby cudzích jazykov bol aj vstup Slovenskej
republiky do EÚ. Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších
predpisov zaviedol od roku 2011 zásadu, že cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo

žiakovi ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať. V súlade s touto
zásadou a na základe vtedy prijatej koncepcie vyučovania jazykov na základných a stredných školách
bola zavedená povinná angličtina do tretieho ročníka základnej školy. Hoci sa následne od školského
roku 2019/2020 zrušila povinnosť mať anglický jazyk ako prvý cudzí jazyk, zaviedla sa povinnosť zvoliť
si tento jazyk ako druhý povinný jazyk v prípade, že nebol zvolený ako prvý cudzí jazyk. O rozšírenosti

výučby anglického jazyka svedčí napr. aj správa TASR z 27.09.2022 ttps://www.teraz.sk/spravy/najviac-
ziakov-sa-vskolach-uci-ako/663151-clanok.html, podľa ktorej najviac žiakov základných a stredných
školách sa ako cudzí jazyk učí angličtinu. V základných školách sa ju v období 2020/2021 učilo cez
419 000 žiakov, na stredných školách to bolo vyše 188 500 žiakov. Žalovaný poukázal aj na Správu o
priebehu a výsledkoch externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky v školskom roku

2016/2017 spracovanú Národným ústavom certifikovaných meraní vzdelávania zo septembra 2017, kde
je uvedený aj vývoj počtu maturantov z anglického jazyka v rokoch 2006 až 2017, podľa ktorého sa
tento počet v daných rokoch pohyboval od najnižšieho 31 874 v roku 2006 po 41 983 v roku 2012,
celkový počet maturantov sa v tomto období pohyboval v rozmedzí 40 000 až 60 000. Uvedené údaje
podľa žalovaného hovoria len o znalosti anglického jazyka medzi žiakmi základných a stredných škôl,

ale vzhľadom na časové súvislosti dátumu podania prihlášky ide v súčasnosti o kategóriu spotrebiteľskej
verejnosti do 30 rokov, preto nemožno poprieť, že anglický jazyk už predovšetkým od roku 1989 preniká
do rôznych oblastí života slovenskej spotrebiteľskej verejnosti. Slovenská spotrebiteľská verejnosť je
konfrontovaná s anglickým jazykom nielen v rámci vyučovacích procesov, ale aj v pracovnom prostredí,
aj v rámci trávenia voľného času. Je teda zrejmé, že aj ostatná spotrebiteľská verejnosť (vo vyšších

vekových kategóriách) je s anglickým jazykom konfrontovaná a tento jazyk bude podstatnej časti
verejnosti známy, a to minimálne na základnej používateľský úrovni, teda v rozsahu základnej slovnej
zásoby.23. Žalovaný poukázal aj na index znalosti angličtiny (EF English Proficiency Index) spracovaný
spoločnosťou EF Education first, podľa ktorého patrí Slovenská republika od roku 2017 v znalosti
anglického jazyka medzi krajiny s vysokou úrovňou odbornosti a táto vysoká úroveň podľa tohto indexu

vypovedá o schopnosti v tomto jazyku prečítať si noviny, porozumieť televíznym programom a bez
problémov pripraviť pracovnú prezentáciu po anglicky.

24. Žalovaný poukázal aj na vybrané rozsudky Súdneho dvora EÚ, ktoré sa dotýkajú otázky rozšírenia
anglického jazyka medzi obyvateľstvom EÚ a vymedzenia základnej slovnej zásoby anglického jazyka.

Žalovaný poukázal na rozsudok vo veci T-436/12 zo dňa 08.07.2015 (obrazové označenie „rock&rock“),
v zmysle ktorého ... takéto obmedzenie voľnej súťaže vyplývajúce z vyhradenia základného výrazu
anglickéhojazykajedinémuhospodárskemusubjektunemožnoodôvodniťsnahouodmeniťtvorivéalebo
reklamné úsilie majiteľa skorších ochranných známok. Ak totiž nejde o rozlišovaciu spôsobilosť zvýšenú
v dôsledku používania, obchodná hodnota, ktorú predstavuje uvedené vyhradenie, nie je výsledkom
takéhoto úsilia majiteľa, ale len výsledkom zmyslu daného slova, ktorý je predurčený predmetným

jazykom a ktorý odkazuje na vlastnosti predmetných tovarov a služieb. Ďalej žalovaný poukázal na
rozsudok vo veci T-528/11 zo dňa 16.01.2014 (obrazová ochranná známka „forever“)... hoci nemožno
tvrdiť, že väčšina portugalskej verejnosti hovorí plynule po anglicky, možno dôvodne predpokladať, že
veľká časť tejto verejnosti má aspoň základné vedomosti tohto jazyka, ktoré jej umožňujú porozumieť
a vysloviť tak základné a bežné anglické slová ako „forever“ alebo vysloviť v angličtine čísla do 10.

Žalovaný poukázal aj na rozsudok vo veci T-273/08 zo dňa 28.10.2009 (slovná ochranná známka „First-
On-Skin“), v ktorom bolo uvedené: ..že kolízne známky sú zložené zo základných výrazov anglického
jazyka, ktorých významu bude veľká väčšina relevantné spotrebiteľskej verejnosti, ktorú je potrebné
chápať ako verejnosť so základnou znalosťou tohto jazyka, rozumieť. Žalovaný poukázal ďalej na
rozsudok vo veci T-118/09 zo dňa 05.10.2011 (obrazová ochranná známka „Bloomclothes“), v zmysle

ktorého ...navyše je potrebné konštatovať, čo ani strany sporu nespochybňujú, že rovnako ako to uviedol
odvolací senát, toto slovo na jednej strane je opísané vo vzťahu k dotknutým tovarom a službám, a na
druhej strane je to slovo základnej slovnej zásoby anglického jazyka, ktorému bude rozumieť podstatná
časť relevantnej verejnosti.

25. Podľa žalovaného medzi slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou sú všetky vyššie uvedené
skutočnosti dobre známe a ako celok jednoznačne odôvodňujú fakt, že slovo „shine“ slovenská
relevantná spotrebiteľská verejnosť vníma vo význame ako to bolo uvedené v rozhodnutí. Úvaha o
miere znalosti anglického jazyka slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou uvedená v rozhodnutí, ktorá
viedla k prijatiu záverov vyjadrených v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí, je tak založená na

skutočnostiach známych žalovanému z jeho úradnej činnosti ako aj zo súvisiacej judikatúry. Tvrdenia
žalobcu o opaku ako aj názor o nutnosti osvedčenia znalosti cudzieho jazyka a tiež konkrétneho slova,
ktorým je prihlásené označenie, je tak potrebné považovať za nedôvodné.

26. Žalovaný ďalej poukázal na zmätočnosť žalobcovej argumentácie, keď žalobca opakovane uvádza

tvrdenia vo vzťahu k slovám tvoriacim prihlásené označenie napriek tomu, že predmetom napadnutého
rozhodnutia bolo posúdenie zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia tvoreného jedným slovom.

27. K námietkam o nesprávnom právnom hodnotení charakteru prihláseného označenia žalovaný
uviedol,žehocianglickýjazykmáažmiliónslov,ajtí,prektorýchjeangličtinarodnýmjazykom,používajú

na vyjadrenie toho, čo hovoria alebo píšu, v 90% len 7 500 slov. Tieto predstavujú základnú slovnú
zásobu anglického jazyka. V internetovom slovníku Longman sú k jednotlivým slovám pridané znaky - 1,
2 alebo 3 červené bodky. Označenie tromi červenými bodkami znamená, že ide o najčastejšie používané
slová anglického jazyka. Po zadaní slova tvoriaceho prihlásené označenie do uvedeného slovníka sa
toto zobrazilo s tromi červenými bodkami, pričom bolo doplnené ešte o znak „S3“, ktorý znamená, že ide

o slovo patriace medzi 3 000 najpoužívanejších hovorových slov. Z uvedeného je preto zrejmé, že slovo
tvoriace prihlásené označenie patrí do bežnej, základnej slovnej zásoby anglického jazyka, ktorému aj
priemerný slovenský spotrebiteľ, s ohľadom na rozšírenosť a znalosť anglického jazyka na Slovensku,
bude rozumieť a pripíše mu konkrétny význam.

28. K žalobnej argumentácii týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia žalovaný ešte uviedol, že
žalobca len tvrdí nesprávnosť záverov žalovaného, ale nijakým spôsobom neuvádza, prečo by mali byť
tieto závery nesprávne. Žalovaný zotrval na zákonnosti a správnosti správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia a navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

29. Úvodom správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že od 16.07.2025 došlo k zrušeniu
pôvodného žalobcu KLEEN spol. s r.o., so sídlom Šumavská 1, Bratislava, IČO: 51 751 534 v dôsledku
zlúčenia a právnym nástupcom žalobcu je spoločnosť Kleen s.r.o., Bojnická 10, Bratislava, IČO: 36 8414
326.

30. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň
14.01.2026. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu poukázal na podanú správnu žalobu a dôvody
v nej uvedené a vyjadril sa v zhode s jej obsahom. Zdôraznil, že pokiaľ žalovaný v rozhodnutiach
odkazoval na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ vo vzťahu k znalostiam anglického jazyka, tak
tieto závery nie sú aplikovateľné, pretože v týchto rozhodnutiach bola vyhodnocovaná iná spotrebiteľská
verejnosť ako je to v prípade spotrebiteľskej verejnosti na Slovensku, teda ide o viacero krajín

Európskej únie, vo vzťahu ku ktorým je anglický jazyk inak používaný ako je používaný na Slovensku.
Uviedol aj, že všetky konania sú žalobcom iniciované práve z toho dôvodu, aby v prípade, že je
žalovaným posudzované cudzojazyčné prihlásené označenie, bola rozhodovacia činnosť žalovaného
predvídateľná, konkrétne aby boli známe parametre, na základe ktorých bude určované, že ide
o cudzojazyčné slovo patriace do základnej slovnej zásoby. Až vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný

poukázal na ďalší slovník a preukazoval tu v podstate, že slovo „shine“ je základným slovom slovnej
zásoby, ale tieto argumenty neboli uvedené v rozhodnutí. Zotrval na závere, že nebol dostatočne zistený
skutkový stav vo vzťahu k záveru v akej miere ovláda slovenská spotrebiteľská verejnosť anglický
jazyk, keď toto nebolo preukázané vykonanými dôkazmi a taktiež nebolo preukázané, že prihlásené
označenie je slovom základnej slovnej zásoby anglického jazyka. Poverená zástupkyňa žalovaného

uviedla, že žalovaný odkazuje na už podané vyjadrenia a považuje rozhodnutie za zákonné, dostatočne
alogickyodôvodnenéstým,ževecbolasprávneprávneposúdenápodľapríslušnýchustanovenízákona
o ochranných známkach. V rámci záverečného slova právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava
podanej správnej žaloby, že rozhodnutia sú nezákonné, nakoľko vychádzali z nedostatočného zistenia
skutkového stavu, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a to predovšetkým

vovzťahukpreukázaniuznalostianglickéhojazykarelevantnouspotrebiteľskouverejnosťouavovzťahu
k významu prihláseného označenia. Žiadal zrušiť tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie, ako aj zaviazať žalovaného náhradou trov konania. Poverená
zástupkyňa žalovaného v rámci záverečného slova uviedla, že žalovaný považuje rozhodnutia ako aj
im predchádzajúce konania za zákonné a navrhuje správnu žalobu zamietnuť.

31. Správny súd v Banskej Bystrici ako kauzálne príslušný na toto konanie podľa § 16 SSP preskúmal
správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu
verejnej správy, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom rozsah súdneho prieskumu
bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a po prejednaní

veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa
§190 SSP zamietol.

32. Správny súd úvodom poukazuje na to, že žalobca podal viacero správnych žalôb týkajúcich
sa rozhodnutí žalovaného, pretom ktorých bolo potvrdenie prvostupňových rozhodnutí, ktorými bol

zamietnutý návrh na zápis prihlášky ochrannej známky s odkazom na ust. § 28 ods. 4 v spojení s §
5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach, konkrétne ide o veci vedené na Správnom
súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-74/12/2023, sp. zn. BB-74/13/2023 a sp. zn. 1Spv/1/2023. Aj
keď sa označenia prihlásené ako ochranné známky v jednotlivých konaniach líšili, podstata žalobných
námietok je vo všetkých konaniach obdobná, preto správny súd vychádzal z argumentácie prijatej

v rozhodnutiach prijatých v uvedených veciach, s ktorou sa stotožňuje (rozsudky sp. zn. BB-74/12/2023
zodňa22.01.2025,sp.zn.BB-74/13/2023zodňa27.03.2025asp.zn. 1Spv/1/2023zodňa26.05.2025).

33. Podľa § 1 zákona o ochranných známkach v znení účinnom pre toto konanie; Tento zákon upravuje
práva a povinnosti súvisiace s právnou ochranou ochranných známok a konania vo veciach ochranných

známok pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“).34. Podľa § 2 zákona o ochranných známkach v znení účinnom pre toto konanie; Ochrannú známku
môže tvoriť akékoľvek označenie, najmä slová vrátane osobných mien, kresby, písmená, číslice, farby,
tvar tovaru alebo tvar obalu tovaru alebo zvuky, ak je toto označenie spôsobilé

a) rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby a
b) byť vyjadrené v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky
(ďalej len „register“) spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje jasne a presne určiť
predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky.

35. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach v znení účinnom pre toto konanie; Do
registra sa nezapíše označenie, ak nemá rozlišovaciu spôsobilosť.

36. Podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach v znení účinnom pre toto konanie;
Do registra sa nezapíše označenie, ak je tvorené výlučne označeniami alebo údajmi, ktoré v obchodnom
styku môžu slúžiť na určenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, prípadne

času výroby tovarov či poskytnutia služieb, alebo iných vlastností tovarov alebo služieb.

37. Podľa § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach v znení účinnom pre toto konanie; Označenie
uvedené v odseku 1 písm. b) až d) sa zapíše do registra, ak prihlasovateľ preukáže, že označenie
nadobudlo pred dňom podania prihlášky, na základe jeho používania na území Slovenskej republiky

alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky, rozlišovaciu spôsobilosť k tovarom alebo službám, pre
ktoré je prihlásené.

38. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ochranných známkach v znení účinnom pre toto konanie; Úrad v
konaní o zápise ochrannej známky do registra preskúma, či prihláška spĺňa podmienky ustanovené

týmto zákonom.

39. Podľa § 28 ods. 4, 5 zákona o ochranných známkach v znení účinnom pre toto konanie; (4) Ak
označenie nie je spôsobilé na zápis podľa § 5, úrad prihlášku zamietne. Pred rozhodnutím o zamietnutí
prihlášky úrad musí umožniť prihlasovateľovi vyjadriť sa k dôvodom, na ktorých základe sa má prihláška

zamietnuť.
(5) Ak sa dôvody na zamietnutie prihlášky podľa odseku 4 týkajú len určitej časti tovarov alebo služieb,
úrad prihlášku zamietne len pre tieto tovary alebo služby.

40. Podľa § 40 ods. 1, 2, 3 zákona o ochranných známkach v znení účinnom pre toto konanie; (1) Ak

tento zákon neustanovuje inak, proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia; včas podaný rozklad má odkladný účinok. (2) Pri rozhodovaní o rozklade je úrad
viazaný jeho rozsahom; to neplatí a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie z vlastného podnetu,
b) vo veciach spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej
strane. (3) Odôvodnenie rozkladu musí byť podané do jedného mesiaca odo dňa podania rozkladu. V

prípade nepodania odôvodnenia rozkladu v tejto lehote úrad konanie o rozklade zastaví. Úrad konanie
zastaví aj v prípade oneskoreného alebo neprípustného rozkladu.

41. Podľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach v znení účinnom pre toto konanie; Na konanie
pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19, § 28, §

29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.

42.Podľa§52ods.1,2,3zákonaoochrannýchznámkachvzneníúčinnompretotokonanie;(1)Účastník
konania je povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (2) Úrad vykonáva
dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomných súvislostiach. (3) Úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli
účastníkmi konania predložené. zákona o ochranných známkach; Účastník konania je povinný navrhnúť
a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

43.Podľa§3ods.1,5Správnehoporiadku(1)Správneorgánypostupujúvkonanívsúladesozákonmia

inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (5) Rozhodnutie správnych orgánov
musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o
skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.44. Podľa § 46 Správneho poriadku; Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

45. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku; V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

46. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických
osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať
súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale

bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s
rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (§ 134 ods. 1 SSP, s výnimkou prípadov
uvedených v ods. 2). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať

podľa zistení zo administratívneho spisu ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad.
Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým
dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými
predpismi.

47. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bol zamietnutý rozklad
žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí prihlášky
ochrannej známky č. POZ 1949-2021 zo dňa 22.07.2021 prihlasovateľa (žalobcu) podľa § 28
ods. 4 Zákona o ochranných známkach v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. b) a písm. c) zákona

o ochranných známkach. Rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného boli
odôvodnené v podstate tým, že prihlásené označenie „SHINE“ vo vzťahu k nárokovaným tovarom
v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb nemá rozlišovaciu spôsobilosť a je opisné. K
možnosti prekonania konštatovanej zápisnej nespôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5 ods. 2
zákona o ochranných známkach prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný uviedli, že prihlasovateľ

(žalobca) predloženými dokladmi nepreukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného
označenia na základe jeho používania (vo vzťahu k nárokovaným tovarom).

48. Správny súd predovšetkým uvádza, že žalobca svojou argumentáciou uvedenou v správnej
žalobe v podstate nespochybnil závery orgánov verejnej správy o nedostatku rozlišovacej spôsobilosti

prihlasovaného označenia, ani závery o opisnosti prihlasovaného označenia „SHINE“ vo vzťahu
k nárokovaným tovarom alebo službám. V správnej žalobe neprodukoval ani žiadne námietky vo
vzťahu k prijatému záveru o neprekonaní zápisnej výluky v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných
známkach žalobcom predloženými dôkazmi. Podľa formulácie žalobných dôvodov žalobca primárne
namietal vady zistenia a hodnotenia skutkového stavu s argumentáciou, že podľa odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia kľúčovou pre rozhodnutie je znalosť anglického jazyka u značnej časti
relevantnej spotrebiteľskej verejnosti, ktorej je podľa názoru žalovaného slovo tvoriace prihlásené
označenie známe, vzhľadom na rozšírenie anglického jazyka a jeho prenikanie do rôznych oblastí
života, nakoľko ide o slovo základnej slovnej zásoby anglického jazyka. Bolo poukázané na skutočnosť,
že anglický jazyk preniká do života slovenskej spoločnosti (anglicizmy sa stali slovami tvoriacimi bežnú

slovnú zásobu, používajú sa popri slovenských výrazoch alebo nahrádzajú slovenské výrazy), s čím
súvisí aj zvyšovanie úrovne ovládania anglického jazyka slovenským spotrebiteľom aspoň na základnej
používateľskej úrovni, t.j. v rozsahu základnej slovnej zásoby, do ktorej podľa žalovaného patrí aj slovo,
ktorým je tvorené prihlásené označenie, čo žalovaný považoval za všeobecne známu skutočnosť, ktorá
pre svoje uplatnenie nepotrebuje vykonanie žiadneho osobitného dokazovania. V rámci tejto námietky

žalobca poukázal na ust. § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach, v zmysle ktorého sa o.i. ust.
§ 34 ods. 6 Správneho poriadku (podľa ktorého skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať) neaplikuje. Žalobca namietal nedostatočné zistenie
skutkového stavu na riadne posúdenie veci, pričom mal za to, že žalovaný nevykonal dokazovaniesmerujúce k znalosti anglického jazyka u slovenskej spotrebiteľskej verejnosti, neosvedčil znalosť
cudzieho jazyka u slovenskej spotrebiteľskej verejnosti objektívnym spôsobom, a preto žalovaným
konštatovaný záver o znalosti anglického jazyka u slovenskej spotrebiteľskej verejnosti podľa žalobcu

nemá ani oporu v administratívnom spise, v dôsledku čoho žalobca namietal aj nesprávne právne
posúdenie veci.

49. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že procesné právo obsahuje právne normy regulujúce konanie
pred úradom, ktorý je zodpovedný za registráciu ochranných známok. Úradu je teda zákonom zverená

kompetencia posudzovať o.i. splnenie podmienok pre zápis prihlasovaného označenia prihlasovateľa
(v tomto prípade žalobcu) ako ochrannej známky. Ustanovenie § 5 zákona o ochranných známkach
taxatívne vymenúva dôvody zamietnutia prihlasovaného označenia do registra ochranných známok.
Ide o tzv. absolútne výluky zápisu označenia do registra, na ktoré úrad prihliada z úradnej povinnosti.
Absolútne dôvody sú výsledkom transpozície čl. 4 Smernice 2015/2436/EÚ (ďalej aj „Smernica“), ktorý
v ods. 1 taxatívne vymenúva obligatórne dôvody zamietnutia zápisu a v ods. 2 a 3 uvádza fakultatívne

dôvody, ktorými členské štáty môžu doplniť výpočet absolútnych dôvodov. Slovenský zákonodarca
prevzal do ustanovenia § 5 aj tieto fakultatívne dôvody uvedené v Smernici. Mnohé z týchto dôvodov
sú všeobecne formulované a pred ich aplikáciou na určitý skutkový stav vyžadujú výklad. Výklad týchto
pojmov patrí do právomoci národných úradov, ktoré zapisujú ochranné známky do registra, ako aj
správnych súdov, pričom je potrebné rešpektovať výklad, ktorý v danej veci už podal Súdny dvor EÚ.

Správne súdy majú tiež možnosť požiadať Súdny dvor EÚ o výklad v rámci prejudiciálneho konania.
Posúdenie jednotlivých absolútnych dôvodov pre nevykonanie zápisu prihlasovaného označenia do
registra ochranných známok je preto vecou výkladu a následnej aplikácie na zistený skutkový stav
orgánov verejnej správy a správnych súdov a nie vecou ich diskrečnej právomoci (viď rozsudok
Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 8As 37/2011-154). Niektoré absolútne dôvody sa prekrývajú

(napr. nedostatok rozlišovacej spôsobilosti je samostatný dôvod pod písm. b) ods. 1 § 5 zákona
o ochranných známkach a zároveň je súčasťou dôvodu pod písm. a) ods. 1 cit. ustanovenia). Napriek
tomu, podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ to nič nemení na skutočnosti, že každý z dôvodov zamietnutia
zápisu je nezávislý od ostatných a vyžaduje samostatné preskúmanie (C-304/06 P, bod 54).

50. Rozlišovacia spôsobilosť je základným a nemenným atribútom ochranných známok daným už od
počiatku ich vzniku, keďže je hlavným dôvodom zavedenia ochranných známok vôbec. Umožňuje
nielen odlíšiť jednu fyzickú alebo právnickú osobu od iných (túto funkciu plní aj obchodné meno),
ale najmä umožňuje odlíšiť výrobky a služby jednej fyzickej alebo právnickej osoby od ostatných,
čím spotrebiteľovi zároveň poskytuje aj informácie o vlastnostiach a kvalite ponúkaného výrobku a

umožňuje mu tak ľahšiu orientáciu na trhu a tvorbu jeho rozhodnutia o výbere vhodnej spotrebiteľskej
stratégie. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ podstatnou funkciou ochrannej známky je garantovanie
identity pôvodu tovarov alebo služieb spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi tým, že mu umožňuje
bez možnosti zámeny rozlišovať tovary alebo služby od ostatných tovarov alebo služieb, ktoré majú
iný pôvod (C-517/99, bod 22; C-39/97, bod 28). Na to, aby ochranná známka mohla plniť svoju

podstatnú úlohu v systéme nenarušenej hospodárskej súťaže, ktorú sa snaží ZFEÚ vytvoriť, musí
poskytnúť záruku, že všetky tovary a služby označené touto ochrannou známkou, vznikli pod kontrolou
jednej osoby, ktorá je zodpovedná za ich kvalitu (C-39/97, bod 28; C-10/89, body 13 a 14 a tam
citovaná judikatúra). Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky podľa sekundárneho práva EÚ sa
musí posudzovať tak vo vzťahu k tovarom a službám, ktoré sú ňou označené, ako aj vzhľadom na

vnímanie príslušnej skupiny verejnosti, ktorú tvoria riadne informovaní a primerane pozorní a obozretní
spotrebitelia (C-363/99, bod 34 a tam citovaná judikatúra; viď aj § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných
známkach). Rozlišovaciu spôsobilosť možno vnímať z pohľadu objektu (tovarov a služieb), subjektu,
ktorý dané označenie používa, a z pohľadu samotného označenia, ktoré má byť zapísané ako ochranná
známka. Napokon, pri posudzovaní rozlišovacej spôsobilosti nesmie chýbať pohľad príslušnej skupiny

verejnosti, ktorej sú označené výrobky alebo služby určené. Niektoré označenia prihlasované ako
ochranná známka vykazujú menšiu, iné väčšiu rozlišovaciu spôsobilosť. Rozlišovacia spôsobilosť
ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia 2017/1001 (ďalej aj „Nariadenie“)
znamená, že daná ochranná známka umožňuje identifikovať výrobok alebo službu, pre ktoré sa zápis
žiada, ako výrobok alebo službu pochádzajúce od určitého podniku, a teda odlíšiť tento výrobok

alebo túto službu od výrobkov alebo služieb iných podnikov (viď rozsudok z 08.02.2011, Paroc/ÚHVT
(INSULATEFORLIFE),T-157/08,EU:T:2011:33,bod44acitovanújudikatúru).Rozlišovaciaspôsobilosť
ochrannej známky sa musí posudzovať na jednej strane vo vzťahu k výrobkom alebo službám, pre
ktoré sa zápis požaduje, a na druhej strane vo vzťahu k jej vnímaniu príslušnou skupinou verejnosti(viď rozsudok z 25.09.2014, Giorgis/ÚHVT – Comigel (Forma dvoch zabalených pohárov), T-474/12,
EU:T:2014:813, bod 13 a citovaná judikatúra]. Označenia, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť,
uvedené v článku 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia, sa považujú za nespôsobilé plniť základnú funkciu

ochrannej známky, a to identifikovať pôvod tovaru alebo služby, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje,
aby tak spotrebiteľovi, ktorý nadobudne tento tovar alebo službu, umožnil pri ďalšom nadobudnutí
vykonať rovnaký výber, ak sa skúsenosť ukáže byť pozitívnou, alebo vykonať iný výber, ak sa ukáže
ako negatívna (rozsudok z 27. 02.2002, Eurocool Logistik/ÚHVT (EUROCOOL), T-34/00, EU:T:2002:41,
bod 37; viď tiež rozsudky z 15.09.2009, Wella/ÚHVT (TAME IT), T-471/07, EU:T:2009:328, bod 14

a citovanú judikatúru, a z 13.03.2024, Quality First/EUIPO (MORE-BIOTIC), T-243/23, neuverejnený,
EU:T:2024:162, bod 19 a citovanú judikatúru). Ďalším významným rozhodnutím je rozsudok ESD vo
veci C - 541/18 zo dňa 12.09.2019 AS proti proti Deutsches Patent- und Markenamt, v ktorom Súdny
dvor EÚ uviedol, že „... článok 3 ods. 1 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/
ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok
sa má vykladať v tom zmysle, že rozlišovacia spôsobilosť označenia, o ktorého zápis ako ochrannej

známky sa žiada, sa má preskúmať s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti,
vrátane všetkých spôsobov pravdepodobného používania prihlasovanej ochrannej známky. V prípade
neexistencie iných nepriamych dôkazov ide o také spôsoby používania, ktoré vzhľadom na zvyklosti v
dotknutom hospodárskom odvetví môžu byť v praxi významné“. Toto rozhodnutie zdôraznilo význam
dôkladnéhoposúdeniarozlišovacejspôsobilostipriprihlasovaníochrannýchznámok,pričomjepotrebné

brať do úvahy nielen jednotlivé prvky označenia, ale aj celkový dojem a spôsob akým budú vnímané
relevantnou skupinou verejnosti.

51. Žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy v preskúmavanom prípade posúdili rozlišovaciu
spôsobilosť prihláseného označenia tak z objektívneho, ako aj zo subjektívneho hľadiska a svoju úvahu

uviedli v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Objektívne hľadisko znamená, že posudzované
označenie musí byť čo do obsahu i prevedenia natoľko originálne, že jeho individuálne prvky umožnia
spoľahlivo odlíšiť konkrétny výrobok/službu, pre ktorú sa používa. Subjektívnym hľadiskom je vlastné
vnímanie spotrebiteľom. Označenie je dištinktívne, ak je spotrebiteľ schopný podľa neho rozoznať
označený výrobok/službu a dokáže si ho spojiť s jeho výrobcom/poskytovateľom. Do úvahy sa berie

priemerný spotrebiteľ s obvyklým prehľadom a bežnou orientáciou na trhu, s priemernými geografickými
a jazykovými znalosťami. Nedostatkom rozlišovacej spôsobilosti trpia predovšetkým označenia popisné
a druhové. Popisné označenia sú všeobecne také, ktoré iba charakterizujú vlastnosť, spôsob výroby
alebo zloženie výrobku a pod. Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky má teda za úlohu odlíšiť
tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb iných osôb. Správny súd v tejto súvislosti

poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. j. 7 As 35/2011 - 246 vo veci GOLF, podľa
ktorého „smyslem ochranných známek je mimo jiné „oslovit“ relevantní okruh spotřebitelů tak, aby
pomocí označení výrobek tzv. identifikovali s jeho původcem. Právě stanovením zákonných podmínek
zápisné způsobilosti zákon omezil „lákání spotřebitelů“ pomocí označení požadavkem určité minimální
míry rozlišovací způsobilosti, aby institut ochranných známek plnil svůj primární identifikační účel v

rámci konkurenční soutěže podnikatelů na relevantním trhu. (…) Proto by značky a údaje, které mohou
sloužit pro určení vlastností zboží nebo služeb, pro které se žádá zápis, měly zůstat volně k dispozici
všem podnikatelům, aby mohly být použity při popisu stejných vlastností jejich vlastního zboží“. Vo
všeobecnosti platí, že cudzojazyčné označenia môžu mať vplyv na túto schopnosť. Napríklad slovo
„pizza“ pre talianske jedlo má slabú rozlišovaciu spôsobilosť. Ak naopak cudzojazyčné označenie

nemá vnímateľný význam pre priemerného spotrebiteľa, jeho rozlišovacia spôsobilosť je vysoká a
môže byť registrované ako ochranná známka. Úrad skúma či priemerný spotrebiteľ cieľovej krajiny
rozumie významu cudzojazyčného slova. Pri skúmaní cudzojazyčného označenia ochrannej známky je
dôležité posúdenie nasledovných kritérií: znalosť cudzieho jazyka v cieľovej skupine; význam slova, jeho
opisnosť v súvislosti s tovarom a službou; výslovnosť a vizuálna podobnosť s existujúcimi ochrannými

známkami. Je teda možné zhrnúť, že cudzojazyčné označenie môže mať pozitívny aj negatívny vplyv
na rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky, ak je výraz opisný a široko známy pravdepodobne
nebude chránený, ak je však cudzojazyčné slovo pre spotrebiteľa nezrozumiteľné alebo fantazijné,
môže mať vysokú rozlišovaciu spôsobilosť a môže byť vhodné na ochranu ako ochranná známka.
Ak cudzojazyčné označenie priamo opisuje vlastnosti výrobku alebo služby čo i len v jednej variante

významu, nemá dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť uznanú ako ochranná známka. Súdny dvor EÚ
sa pokúsil vymedziť prípady, na ktoré sa tento absolútny dôvod zamietnutia prihlasovaného označenia
vzťahuje. Podľa neho ide o prípady, keď je označenie, ktorého zápis ako ochrannej známky sa požaduje,
spôsobilé označiť „vlastnosť“ výrobkov alebo služieb, ktoré sú predmetom prihlášky; voľba výrazu„vlastnosť“ zdôrazňuje skutočnosť, že označeniami, ktoré sú predmetom tohto ustanovenia, sú iba tie
označenia, ktoré slúžia na označovanie vlastností tovarov alebo služieb, pre ktoré sa zápis požaduje,
ktoré zainteresované kruhy ľahko rozpoznajú (C-51/10 P, body 49 až 50). V rozsudku T-507/08 - Natur

-Aktiva (2011) spoločnosť Hipp požiadala o registráciu ochrannej známky „Natur-Aktiva“ pre potraviny
a nápoje, pričom súd rozhodol, že kombinácia slov natur (príroda) a aktiva (aktivita) je pre priemerného
spotrebiteľa v Európskej únii dostatočne zrozumiteľná a opisná, a preto nemá rozlišovaciu spôsobilosť.
Tento prípad poukazuje na to, že ak je cudzojazyčné slovo v bežnom použití ľahko zrozumiteľné
vo viacerých jazykoch, môže byť považované za opisné. Súdny dvor EÚ tiež konštatoval, že zápis

označenia možno zamietnuť iba vtedy, ak možno rozumne predpokladať, že ho zainteresované kruhy
skutočne identifikujú ako opis jednej z uvedených vlastností (C-51/10 P, bod 50; C-108/97 a C-109/97,
bod 31; C-363/99, bod 56). Súdy EÚ napr. odmietli priznať právnu ochranu označeniu „1000“ pre
periodiká obsahujúce krížovky, keďže toto označenie by verejnosť vnímala ako opisný charakter tovaru,
že dané periodikum obsahuje 1000 krížoviek (C-51/10 P, T-298/06) alebo označeniu „ecodoor“, ktoré
by verejnosť vnímala ako ekologický spôsob konštrukcie dverí, ale nie ako označenie vyjadrujúce

pôvod tovarov od konkrétneho podnikateľa (T-625/11, bod 24; C-126/13 P), či označeniu „EcoPerfect“,
ktoré sa využíva na označenie výrobkov alebo služieb, ktoré sú priateľské k životnému prostrediu a
nezaťažujú ho (T-328/11, bod 45). Z uvedeného vyplýva, že označenie má opisný charakter, pokiaľ
má dostatočne priamu a konkrétnu spojitosť s predmetnými tovarmi alebo službami, ktorá by dotknutej
verejnostiumožňovalaokamžiteabezďalšiehorozmýšľaniavnímaťopisjednejzvlastnostípredmetných

výrobkovaleboslužieb(T-234/06,bod25atamcitovanájudikatúra).Opisnýcharakterochrannejznámky
sa totiž posudzuje vo vzťahu k výrobkom, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, berúc do úvahy
predpokladané vnímanie priemerného spotrebiteľa predmetnej kategórie tovarov, riadne informovaného
a primerane pozorného a obozretného (T-234/06, bod 26). Správny súd podporne poukazuje aj na
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 6As 304/2020 – 42 zo dňa 23.06.2021 vo veci

zamietnutia návrhu na zápis slovnej ochrannej známky v znení „TravelPortal“, nakoľko prihlasované
označenie vyhodnotil ako nespôsobilé na zápis pre jeho chýbajúcu rozlišovaciu spôsobilosť.

52. V preskúmavanom prípade orgány verejnej správy dospeli k záveru, že znalosť anglického jazyka
u priemerného slovenského spotrebiteľa dosahuje základnú úroveň, do ktorej spadá aj slovný prvok

tvoriaci prihlásené označenie „SHINE“. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v súčasnosti
prenikajú anglické výrazy do slovenského jazyka a tieto v niektorých prípadoch vytláčajú slovenské
ekvivalenty. Orgány verejnej správy svoj záver o znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského
spotrebiteľa odôvodnili s argumentáciou, že prihlásené označenie je tvorené výlučne slovným prvkom
„SHINE“, napísaným štandardným typom písma. Slovo „SHINE“ v preklade z anglického jazyka

znamená „lesk, žiara, žiariť, lesknúť sa, leštenie, leštiť, vyleštiť, svietiť, blyšťať sa“ (In.:anglicko-
slovenský slovník PC Translator 2010.21). Aj keď slovný prvok „SHINE“, ktorý tvorí prihlásené
označenie, predstavuje anglický výraz, t.j. ide o slovo pochádzajúce z jazyka, ktorý je pre slovenského
spotrebiteľa cudzím jazykom, resp. nie je úradným jazykom na Slovensku, prvostupňový orgán verejnej
správy poukázal na úroveň znalosti anglického jazyka relevantnej spotrebiteľskej verejnosti na území

Slovenskej republiky, pričom relevantná časť slovenskej verejnosti je v súčasnosti už do takej miery
vzdelaná v oblasti najvýznamnejšieho svetového jazyka, akým je angličtina, že z významového
hľadiska je okamžite schopná rozpoznať bežné anglické pojmy, ku ktorým patrí aj slovo SHINE.
Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia k argumentu prihlasovateľa ohľadom znalosti anglického jazyka
slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou doplnil, že anglický jazyk, z ktorého predmetný výraz pochádza,

je celosvetovo najpoužívanejším jazykom, pričom Slovenská republika nie je izolovanou krajinou,
je plnoprávnym členom tak európskeho, ako aj medzinárodného spoločenstva. Nie je sporné,
že v súčasnosti do života slovenskej spoločnosti preniklo a preniká stále viac výrazov a slovných
spojení z angličtiny, s čím priamo súvisí aj zvyšovanie úrovne ovládania anglického jazyka slovenským
spotrebiteľom. Anglický jazyk sa jednak bežne vylučuje na našom území, a taktiež sa spotrebitelia

s ním stretávajú v rôznych ďalších súvislostiach (na dovolenkách, resp. vo všeobecnosti pri cestovaní,
na internete, na sociálnych sieťach, v reklame, v rámci pracovných procesov). Angličtina vplýva
na slovenskú verejnosť natoľko, že anglicizmy sa stali slovami, ktoré tvoria bežnú slovnú zásobu.
V mnohých oblastiach je celkom bežné, že nové anglické výrazy či pomenovania postupne vytláčajú
staršie slovenské ekvivalenty, resp. používajú sa spolu s nimi. Často sa o nich a ich vplyve na slovenčinu

vedú spoločenské diskusie, pričom nejde o ojedinelý fenomén len na Slovensku. Anglické výrazy sa
používajú v štandardnej slovnej zásobe obyvateľstva v mnohých krajinách sveta, pričom mnohé slová
sa stali globalizmami/internacionalizmami, čo vysvetľuje aj článok s názvom „Slovenčina pod „paľbou“
anglicizmov“, publikované pri príležitosti 3. ročníka Konferencie mladých filológov v Banskej Bystriciz 09. septembra 2003. Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenie, že anglický jazyk je známy podstatnej
časti slovenskej spotrebiteľskej verejnosti aspoň na základnej používateľský úrovni, teda v rozsahu
základnej slovnej zásoby, do ktorej patrí aj slovo, ktoré tvorí prihlásené označenie, je všeobecne známou

skutočnosťou, ktorá pre svoje uplatnenie nepotrebuje vykonanie žiadneho osobitného dokazovania
zo strany úradu. S ohľadom na uvedené nie je dôvodné tvrdiť, že priemerný slovenský spotrebiteľ,
zaktoréhojevzmysleustálenejjudikatúrySúdnehodvoraEÚpotrebnépovažovaťriadneinformovaného
a primerane pozorného a obozretného spotrebiteľa, nebude rozumieť slovo „SHINE“, ktoré predstavuje
prihlásené označenie len preto, že ide o slovo pochádzajúce z cudzieho jazyka, resp. jazyka ktorý nie

je úradný.

53. Podľa názoru správneho súdu vyššie uvedená argumentácia orgánov verejnej správy sa nevymyká
zásadám logického uvažovania, zodpovedá spoločenským podmienkam a skutočnosti, že väčšia časť
slovenských spotrebiteľov ovláda anglický jazyk do takej miery, že rozumie významu slova tvoriaceho
prihlásené označenie napriek tomu, že anglický jazyk nie je úradným jazykom na Slovensku. Žalobca

napokon v správnej žalobe (v rámci námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu) expressis
verbis netvrdil, že vyššie uvedená úvaha, resp. závery orgánov verejnej správy sú nesprávne, resp.
že nezodpovedajú skutočnosti a nepredložil ani dôkazy spochybňujúce závery prijaté orgánmi verejnej
správy, ktoré sa nevymykajú zásadám logického uvažovania a nespornej skutočnosti, že prenikanie
anglického jazyka na území Slovenska sa stále viac prehlbuje, a preto podstatná časť slovenskej

verejnosti (slovenských spotrebiteľov) ovláda anglický jazyk do takej miery, že rozumie významu slova
tvoriaceho prihlásené označenie, nepredložil ani dôkazy spochybňujúce záver, že slovo „shine“ je
bežné slovo patriace do základnej slovnej zásoby a aj pomerne často sa vyskytujúce v podmienkach
Slovenskejrepublikyvspojeníleštiacimiačistiacimiprostriedkami,očomsvedčiaajodkazyslovenských
internetových stránok v internetovom vyhľadávači google, na ktoré bolo poukázané v prvostupňovom

rozhodnutí. Správny súd preto vyhodnotil uvedenú námietku žalobcu ako nedôvodnú.

54. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaným konštatovaný skutkový stav o znalosti anglického jazyka
v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci a súčasne predmetný
skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise, a to z dôvodu, že žalovaný žiadnym spôsobom

nevykonal dokazovanie smerujúce k znalosti anglického jazyka u slovenskej spotrebiteľskej verejnosti,
pričom s poukazom na § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach, (ktorý o.i. vylučuje aplikáciu ust. § 34
ods. 6 Správneho poriadku v konaní podľa zákona o ochranných známkach) uviedol, že tzv. notorietu
ako podklad preukázania skutkového tvrdenia v rámci správneho konania týkajúceho sa ochranných
známok nemožno zvoliť, správny súd uvádza, že je možné prisvedčiť žalobcovi, že zákon o ochranných

známkach v ust. § 51 vylučuje o.i. aj aplikáciu ust. § 34 ods. 6 Správneho poriadku (podľa ktorého
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať).
Žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy ale v rámci posudzovania splnenia podmienok pre zápis
prihlasovaného označenia do registra ochranných známok mali v kompetencii posúdiť všetky rozhodné
skutočnosti, na základe ktorých následne posudzovali splnenie, resp. nesplnenie podmienok na zápis

predmetnéhoprihlasovanéhooznačeniadoregistraochrannýchznámok,pričomvrámcisprávnejúvahy,
v intenciách zákona a v súlade so zásadami logického uvažovania orgány verejnej správy následne
svoju úvahu uviedli v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Správny súd má za to, že žalovaný i
prvostupňový orgán verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav potrebný pre rozhodnutie o prihláške
žalobcu vo vzťahu k splneniu podmienok pre zápis predmetného prihlasovaného označenia do registra

ochranných známok v zmysle ust. § 5 zákona o ochranných známkach, keď po zistení, že prihlasované
označenie nespĺňa podmienky na zápis v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach
(nedostatočná rozlišovacia spôsobilosť a opisnosť), ako aj nepreukázanie prekonania vznesených
zápisných výluk v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach predloženými dôkazmi (ktorý
záver žalobca v správnej žalobe ani nenamietal) konštatovali, že neboli splnené podmienky pre zápis

prihlasovaného označenia do registra a následne prihlášku zamietli s poukazom na § 28 ods. 4 v spojení
s § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných zámkach. V tejto súvislosti je podľa správneho súdu
potrebné poukázať na to, že aj keď vo všeobecnosti platí, že orgán verejnej správy má povinnosť
zistiť presne a úplne skutočný stav veci a obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie
je viazaný len návrhmi účastníkov konania, toto vyjadrenie zásady materiálnej pravdy je však v konaní

pred Úradom nahradené ustanoveniami, ktoré sú vyjadrením zásady formálnej pravdy, čím sa procesná
aktivita, najmä povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena, prenáša na účastníkov konania. Za úspech v
konaní nesie zodpovednosť účastník konania, ktorý je povinný navrhovať dôkazy, a v prípade, že nimi aj
disponuje, tieto dôkazy predkladať. Dôkazy následne vykonáva orgán verejnej správy. Orgán verejnejsprávy je však povinný vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli účastníci konania a je viazaný odôvodnením
a dôkazmi účastníkov konania. Z vlastnej iniciatívy dôkazy nenavrhuje. Správny súd poukazuje v tejto
súvislosti na povinnosť žalobcu ako účastníka administratívneho konania v zmysle § 52 ods. 1 a 3

zákona o ochranných známkach predložiť alebo navrhnúť dôkazy, ak mal za to, že závery orgánov
verejnej správy nie sú správne, resp. že skutkový stav nie je dostatočne zistený. V preskúmavanom
prípade žalobca v administratívnom konaní nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie
úrovne znalosti anglického jazyka priemerného slovenského spotrebiteľa, ktorá by nepostačovala na
porozumenie významu anglického slova „shine“, preto bol orgán verejnej správy v rámci zákonom

zverenej správnej úvahy a posúdenia rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného označenia oprávnený
posúdiť to, či priemerný slovenský spotrebiteľ porozumie významu týchto slov. Možno preto súhlasiť
so žalovaným, že pokiaľ účastník konania chcel relevantne spochybniť záver, ku ktorému orgány
verejnej správy oboch stupňov dospeli v rámci im zákonom zverenej správnej úvahy, prešlo dôkazné
bremeno na jeho stranu, a teda žalobca mal povinnosť predložiť dôkazy, ktorými by orgánmi verejnej
správy tvrdenú skutočnosť vyvrátil. V predmetnom konaní však žalobca nepredložil žiadne dôkazy

či argumenty o tom, že slovenská spotrebiteľská verejnosť nemá mať vedomosť o významne anglického
slova tvoriaceho prihlásené označenie, ani že sa nejedná o bežné slovo patriace do základnej slovnej
zásoby. Zároveň je potrebné uviesť, že orgány verejnej správy svoju úvahu o znalosti anglického jazyka
slovenským spotrebiteľom ako aj o prenikaní anglických výrazov do slovenského jazyka podopreli aj
odkazom na publikované články. Taktiež je potrebné poukázať na to, že bolo zistené a preukázané,

že slovo „shine“ sa v podmienkach Slovenskej republiky používa v súvislosti s leštiacimi a čistiacimi
prostriedkami (uvedených 7 odkazov na internetové stránky v nasledovných súvislostiach : starostlivosť
o lesklú a polomatnú nehrdzavejúcu oceľ; tekutý prípravok na čistenie a ošetrovanie dreveného nábytku,
obkladového dreva a iných drevených plôch; kvapalina na čistenie grilov, pecí, konvektomatov a krbov;
kefka na čistenie pneumatík; prípravok určený na čistenie a dezinfekciu extrémne znečistených miest

predovšetkým tam, kde sa vyskytujú baktérie alebo plesne; cestovná súprava na čistenie topánok;).

55. Správny súd ešte pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že žalovaný v odôvodnení svojho
rozhodnutia síce uviedol, že tvrdenie, že anglický jazyk je známy podstatnej časti slovenskej
spotrebiteľskej verejnosti aspoň na základnej používateľskej úrovni, teda v rozsahu základnej slovnej

zásoby, do ktorej patrí aj slovo tvoriace prihlásené označenie, je všeobecne známou skutočnosťou,
ktorá pre svoje uplatnenie nepotrebuje vykonanie žiadneho osobitného dokazovania zo strany úradu.
Napriek tomu je potrebné uviesť, že záver o znalosti anglického jazyka podstatnou časťou slovenskej
spotrebiteľskej verejnosti nie je v rozhodnutiach prezentovaný bez toho, aby bola orgánmi verejnej
správy uvedená úvaha, na základe ktorej k takémuto záveru dospeli, keď orgán verejnej správy prvého

stupňa poukazoval na článok publikovaný v internetovom médium www.startitup.sk dňa 15.11.2022 –
„Slovácinasvetovejšpičke:Tentocudzíjazykovládameexcelentne,dokázalnovýprieskum“apreukázal
aj frekventovanosť použitia slova „shine“ v rôznych trhových segmentoch v podmienkach Slovenskej
republiky, teda záver, že anglické slovo „shine“ je bežne používaným anglickým slovom preukázal orgán
verejnej správy prvého stupňa aj vybranými odkazmi na slovenské internetové stránky v internetovom

prehliadači Google, z ktorých vyplýva, že slovo „shine“ sa bežne používa v podmienkach Slovenskej
republiky v súvislosti s leštiacimi a čistiacimi prípravkami. Žalobca v rozklade namietal odkaz na článok
zverejnený v internetovom médiu www.startitup.sk s názvom „Slováci na svetovej špičke: Tento cudzí
jazyk ovládame excelentne, dokázal nový prieskum“ z 15.11.2022, a to, že prieskumu sa zúčastnilo
až 87 % respondentov mladších ako 35 rokov, teda podľa žalobcu táto skupina predstavovala len časť

celkovej relevantnej spotrebiteľskej verejnosti na Slovensku. Žalovaný k týmto námietkam uvedeným
v rozklade uviedol, že tento článok bol podporným argumentom, s cieľom poukázať na to, že aj médiá
sa zaoberajú tým, že Slováci aktívne ovládajú a používajú anglický jazyk, a to nielen v školách,
ale aj v bežnej komunikácie. Žalovaný poukázal na to, že spotrebiteľská verejnosť je konfrontovaná
s anglickým jazykom nielen v rámci vyučovacích procesov ale aj v pracovnom prostredí, ďalej uviedol,

že globalizácia prináša potrebu používať anglický jazyk pri výkone práce, že znalosť anglického
jazyka je v súčasnosti veľmi často kritériom pre prijatie na mnohé pracovné pozície a že anglický
jazyk je tiež súčasťou zábavného priemyslu, pričom mnoho ľudí sleduje seriály či pri filmy práve
v tomto jazyku a aj na sociálnych sieťach je množstvo obsahu tvoreného práve v anglickom jazyku,
čo podľa žalovaného dokazuje, že podstatná časť spotrebiteľskej verejnosti je s anglickým jazykom

konfrontovaná a tento jazyk jej bude známy minimálne na základnej používateľskej úrovni. Zároveň je
potrebné uviesť, že žalovaný poukazoval aj na prenikanie anglických výrazov do slovenského jazyka
s tým, že anglicizmy sa stali slovami, ktoré tvoria bežnú slovnú zásobu, čo podporuje aj článok
„Slovenčina pod „paľbou“ anglicizmov?“, publikovaný pri príležitosti 3. ročníka Konferencie mladýchfilológov v Banskej Bystrici dňa 09.09.2003. Z uvedeného vyplýva, že záver o znalosti anglického
jazyka je výsledkom vyhodnotenia, v rámci ktorého orgány verejnej správy oboch stupňov logicky
vyhodnotili známe a nesporné skutočnosti, pričom uviedli podporne aj odkazy na publikované články.

Správny súd opakovane poukazuje na to, že aj z odkazov na internetové stránky iných subjektov bolo
preukázané, že anglický výraz „shine“ je na Slovensku používaný v súvislosti s čistiacimi a leštiacimi
prípravkami, a teda ide o bežne sa vyskytujúci anglický výraz známy priemernému slovenskému
spotrebiteľovi, teda poskytujúci priemernému slovenskému spotrebiteľovi opisnú informáciu o účele,
zameraní a charaktere prihlásených tovarov (teda, že ide o tovary, ktoré sú svojím účelom a charakterom

zamerané na leštenie a s tým súvisiace čistenie, odmasťovanie a dezinfekciu).

56. Správny súd má vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za to, že pokiaľ orgány verejnej správy
oboch stupňov dospeli k záveru, že prihlasované označenie „SHINE“ nemá rozlišovaciu spôsobilosť a je
opisné vo vzťahu k nárokovaným tovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb,
ktoré sú svojím účelom a charakterom zamerané na leštenie a s tým súvisiace čistenie, odmasťovanie

a dezinfekciu, tento záver je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Prihlasovaného označenie
„SHINE“ nemá rozlišovaciu spôsobilosť pre nárokované výrobky samé osebe, pretože je tvorené
slovom anglického jazyka, s ktorého významom je bežný slovenský spotrebiteľ oboznámený (o čom
svedčí aj používanie tohto slova na označenie leštiacich a čistiacich prípravkov inými subjektmi),
a ktoré bezprostredne súvisí s nárokovanými výrobkami, ktoré sú zamerané na leštenie a s tým

súvisiace čistenie, odmasťovanie a dezinfekciu. Jedná sa preto o označenie popisné, bez rozlišovacej
spôsobilosti.

57. Pokiaľ žalobca namietal, že skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise, a to vo vzťahu ku
skutkovému záveru o znalosti anglického jazyka priemerného slovenského spotrebiteľa na takej úrovni,

že porozumie významu slova „shine“, ktoré tvorí prihlasované označenie, správny súd zdôrazňuje, že
otázku rozlišovacej spôsobilosti označenia je potrebné posudzovať vo vzťahu k výrobkom a službám,
prektorésazápisžiada,atiežvovzťahuktomu,akotietovýrobky(resp.služby)vnímapríslušnáskupina
verejnosti (napr. C-456/01 P a C-457/01 P, bod 35; C-25/05 P, bod 25; C-238/06 P, bod 79; C344/10 P a
C-345/10 P, bod 43). Záver o nedištinktívnosti vychádza vždy z objektívneho a subjektívneho posúdenia

s tým, že sa má všeobecne za to, že všeobecné, popisné a široko formulované označenie prispieva
k nedištinktívnosti označenia výrobkov a služieb. V posudzovanej veci nie je pochýb, že sa vo vzťahu
k ponúkaným výrobkom jedná o označenie všeobecné a popisné a nie o označenie originálne. Žalovaný
nie je k tejto otázke povinný vykonávať žiadny prieskum znalosti úrovne anglického jazyka priemerného
slovenského spotrebiteľa. Naopak, je na žalobcovi, aby v zmysle § 5 zákona o ochranných známkach

preukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti, v rámci ktorého môže, resp. musí predložiť dôkazy,
z ktorých by vyplývalo, že široká verejnosť bude vnímať toto označenie ako označenie originálne,
ktoré je spojené so žalobcom. Preto ak žalobca síce namietal nedostatočne zistený skutkový stav
ohľadom znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa v miere dostatočnej na
porozumenie významu slova tvoriaceho prihlasované označenie, avšak nepredložil žiadny dôkaz, ktorý

by úroveň tejto znalosti preukázal, neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojej povinnosti preukázať
rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovaného označenia. Napokon žalobca (ako už bolo vyššie uvedené)
ani nenavrhol v tomto smere vykonať žiadne dokazovanie. Správny súd poukazuje na to, že zákon
o ochranných známkach upravuje práva a povinnosti orgánu verejnej správy a účastníkov konania
pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie. Aj z dôvodovej správy k zákonu o ochranných známkach

vyplýva,že„...ustanovenie§52Zákonaoochrannýchznámkachkorešpondujestendenciouprekonania
princípu materiálnej pravdy, ktorá sa striktne prejavuje v zásade oficiality. Nadväzuje na praktickosť a
logickúštruktúrukontradiktórnostikonaniaanauplatňovaniezásadyformálnejpravdy.Uvedenéprincípy
umožňujú účastníkom konania podporiť svoje tvrdenia navrhnutím dôkazov a tým ovplyvniť priebeh
samotného konania. Ustanovenie upravuje aj ďalšie všeobecné zásady dokazovania a hodnotenia

dôkazov pred úradom. Úradu nenáleží zisťovať skutočnosti a podklady potrebné pre rozhodnutie v
konaní.“ V tejto súvislosti správny súd podporne poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Sžh 1/2010 zo dňa 30.06.2011, ktorého závery o dokazovaní v konaní pred úradom sú napriek
tomu, že zodpovedajú predchádzajúcej právnej úprave (zákon č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach)
použiteľné aj v tomto konaní a v zmysle ktorých „... účastníci konania sú povinní predložiť alebo

navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom súčasne (zákon) zakotvuje právo a povinnosť
úradu vykonávať dokazovanie a hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Len skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov, ktoré
boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté, môže byť podkladom pre rozhodnutie. Správny orgánje povinný postupovať v súlade so Správnym poriadkom, aj keď je účastník nečinný a správnemu
orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje.
Nečinný účastník však následne nemôže namietať nevykonanie dôkazov, resp. neuváženie skutočností,

ktoré mohol oznámiť, označiť alebo predložiť a neurobil tak. Účastník správneho konania má nielen
právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie pravdivosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy
správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti môže mať za následok neunesenie
jeho dôkaznej povinnosti ovplyvňujúcej výsledok konania. Nemožno preto rozumne od správneho
orgánu očakávať, že bude predvídať možné výhrady a námietky účastníkov konania a v súlade s týmito

s účastníkom komunikovať“.

58. V posudzovanom prípade orgány verejnej správy oboch stupňov dospeli tiež k záveru, že
žalobca nepreukázal ani to, že prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť vo
vzťahu k nárokovaným tovarom. Úrad a následne žalovaný pri posudzovaní otázky, či prihlasované
označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pri používaní v obchodnom styku, vychádzali z dôkazov

predložených žalobcom, pričom dospeli k zhodnému záveru, že z predložených dôkazných materiálov
je zrejmé, že nepreukazujú nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia v zmysle §
5 ods. 2 zákona o ochranných známkach, keďže buď nie sú datované, príp. nespadajú do rozhodného
obdobia, t. j. do obdobia pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky, alebo sa na nich
nenachádzaprihlásenéoznačenievtakejpodobe,vakejboloprihlásenénazápisdoregistraochranných

známok, príp. nepreukazujú spojitosť s prihláseným označením. Nakoľko k tomuto právnemu záveru
a k samotnému spôsobu vyhodnotenia dôkazov orgánmi verejnej správy žalobca v správnej žalobe
neuplatnil žiadne žalobné námietky a správny súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia za žalobcu, ani nemôže za žalobcu všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené
v správnej žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

žalovaného konkretizovať, uvedené závery nemohli byť premetom prieskumu správnym súdom.

59. Správny súd neuznal za dôvodné ani žalobné námietky o nesprávnom právnom posúdení veci.
Žalobca v rámci týchto námietok uviedol len to, že význam slova tvoriaceho prihlásené označenie
nie je priemernému slovenskému spotrebiteľovi bezprostredne známy, preto nemôže byť toto slovo

hodnotené ako slovo bežnej slovnej zásoby, ktoré nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Táto argumentácia
podľa správneho súdu neobstojí z vyššie uvedených dôvodov. Navyše v prvostupňovom rozhodnutí (ako
už bolo uvedené) bolo poukázané aj na 7 odkazov na internetové stránky iných subjektov v internetovom
prehliadači google, z ktorých vyplýva, že v podmienkach Slovenskej republiky je slovo „shine“ používané
v súvislosti s čistiacimi a leštiacimi prípravkami, čo umocňuje záver, že toto slovo v cudzom jazyku je

priemernému slovenskému spotrebiteľovi známe a nemá dostatok rozlišovacej spôsobilosti.

60. Žalobca napokon v správnej žalobe namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného pre nedostatok dôvodov. Túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti

v zmysle § 46 až 47 Správneho poriadku, ktorého ustanovenia sa v zmysle § 51 zákona
o ochranných známkach aplikujú aj na konanie o ochranných známkach. Napadnuté rozhodnutie
správny sa považuje za náležite odôvodnené vo vzťahu k výroku, teda vo vzťahu k posúdeniu toho,
či prihláška ochrannej známky, resp. prihlasovaného označenia spĺňa alebo nespĺňa náležitosti, resp.
podmienky pre jej zápis do registra ochranných známok. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia

(ani v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia) správny súd neidentifikoval žiadne nedostatky, ktoré
by spôsobovali jeho nepreskúmateľnosť. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje dôvody,
ktoré jasne a zrozumiteľne dávajú odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 115/03 zo dňa 03.03.2003). Žalovaný v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, v čom spočíva nedostatok rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného
označenia žalobcu a aké úvahy ho viedli k záveru, že žalobca nepreukázal prekonanie zápisných výluk
vyplývajúcich z ust. § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach.

61. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého má právo

na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti
úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania
pred správnym súdom nepriznal. Správny súd nezistil splnenie podmienok pre rozhodnutie o trovách
konania žalovaného podľa § 168 SSP.62. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačná
sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.