Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/99/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200785
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200785.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: ACS spol. s r.o.,
so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, IČO: 31 389 333, zastúpeného Advokátska kancelária Melničák
a Semančíková, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 29, Bratislava, IČO: 36 860 891, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100402776/2021 zo dňa 09.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky
č. 100402776/2021 zo dňa 09.03.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101533547/2020,

9106408/Hlôzodňa06.10.2020avec vracia orgánuverejnejsprávyprvéhostupňanaďalšiekonanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie
oprávnenostinárokunavrátenienadmernéhoodpočtualebojehočastizazdaňovacieobdobiedecember

2014.

2. Správca dane rozhodnutím č. 101533547/2020, 9106408/Hlô zo dňa 06.10.2020 (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) žalobcovi za
zdaňovacie obdobie december 2014 určil rozdiel v sume XX.XXX,- eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej
len „DPH“), nepriznal nadmerný odpočet v sume X.XXX,XX eur a vyrubil daň v sume X.XXX,XX eur.

V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane
podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „zákon o DPH“) z faktúr,
vystavených dodávateľmi Dial sk, s.r.o., IČO: 45 579 075, Ing. Rastislav Ryant, IČ DPH: A. a B. C. D.,
IČ DPH: 5K1020535472 za dodanie zemných a inštalačných prác z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že
zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené týmito dodávateľmi. Správca dane vykonanie fakturovaných
prác nespochybnil. Zároveň správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že
počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania zistil objektívne skutočnosti a jednoznačne

preukázal, že žalobca musel vedieť, že uplatnením odpočítania dane z faktúr od deklarovaných
dodávateľov sa zapojil do protiprávneho konania, ktorého výsledkom bol daňový únik.3. Žalovaný rozhodnutím č. 100402776/2021 zo dňa 09.03.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.
Žaloba

4. Žalobou zo dňa 13.05.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.05.2021, sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím

správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. Žalobca namietal nesprávne právne a skutkové posúdenie veci, keď jediný dôvod, pre ktorý mu
žalovaný nepriznal nárok na odpočet DPH, spočíval v spochybnení reálnosti plnenia, v účtovaní a
v plnení daňových povinností u subjektov na úrovni dodávateľ žalobcu a jeho subdodávateľ. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na doterajšiu súdnu prax, podľa ktorej nie je možné extenzívnym spôsobom

prenášať dôkaznú povinnosť na daňový subjekt a zaťažovať ho zodpovednosťou za dokazovanie
splnenia daňovej povinnosti u subjektov na úrovni o niekoľko stupňov nižšie od žalobcu. Žalobca mal za
to, že v prejednávanej veci preukázal všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na priznanie uplatneného
nároku na odpočet DPH, najmä fyzicky existujúce plnenie, kompletná účtovná dokumentácia, podrobné
faktúry s prílohami, protokoly o odovzdaní a prevzatí, zmluva, potvrdenia bezhotovostných platieb,

svedecké výpovede. Napriek tomu a bez preukázania akejkoľvek vedomosti žalobcu o údajnom
nezákonnom postupe medzi dodávateľom žalobcu a jeho subdodávateľom, konajúce daňové orgány
preniesli na žalobcu negatívne dopady vzťahov medzi týmito subjektami.

6. Ďalej žalobca namietal, že protokol z daňovej kontroly neobsahuje číslo konania, ale evidenčné číslo

zaevidovaniadokumentuvinformačnomsystémefinančnejsprávy.Zprotokolujetiežzrejmé,žeosobou,
ktorá ho vyhotovila, je B. E. A., avšak jeho podpis na protokole absentuje. Dokument označený ako
protokol z daňovej kontroly teda neobsahuje náležitosti vyžadované Daňovým poriadkom. Akt orgánu
štátnej správy, u ktorého absentujú základné zákonné požiadavky, je paaktom, alebo nulitným aktom.
Nejedná sa o dokument orgánu verejnej moci, ktorý by vyvolával zákonom definované následky, a to

ukončenie daňovej kontroly a začatie vyrubovacieho konania.

7. Žalobca tiež namietal nemožnosť vyrubenia rozdielu DPH v dôsledku plynutia času s poukazom na
§ 69 Daňového poriadku. Nemožnosť vyrubenia rozdielu DPH je podľa žalobcu daná dvoma dôvodmi,
a to a) skutočnosťou, že vo veci ešte nedošlo k doručeniu riadneho protokolu z daňovej kontroly (takýto

úkon smerujúci k vyrubeniu dane musel byť urobený do konca roka 2019), b) v dokumente označenom
ako protokol z daňovej kontroly sa rozdiel DPH vo výške 3.462,80 eur neuvádzal. Tento bol uvedený až
v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 06.10.2020, t. j. po uplynutí dátumu 31.12.2019.

8. Ďalšie pochybenie daňových orgánov videl žalobca v nesprávnom hodnotení otázky odbornej

starostlivosti, keď z preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, že žalovaný za absenciu odbornej
starostlivosti u žalobcu a jeho konateľov považoval fakt, že títo nepoznali menoslov pracovníkov (t. j.
jednotlivých fyzických osôb vykonávajúcich jednotlivé práce) pôsobiacich na jeho stavenisku. Rovnako
konštrukcia žalovaného o ekonomickej nedôvodnosti postupu žalobcu je neakceptovateľná a rozporná
so skutkovým stavom a zásadami logiky. Žalobca potreboval vykonať konkrétne práce spôsobom,

ktorý by bol z jeho pohľadu realizovateľný (nemožnosť nepretržitého dohľadu na všetky rozostavané
stavebné aktivity), a preto využil služby dodávateľov, ktorí mu uvedené boli spôsobilí zabezpečiť.
Tvrdená nesprávnosť postupu žalobcu bola zistená výlučne na základe dokumentácie subdodávateľov
dodávateľa žalobcu a jedinej svedeckej výpovede p. E. F.. Jednalo sa o dôkazné prostriedky, ktoré boli
realizované v inom konaní a dokazovanie bolo vykonané bez akejkoľvek súčinnosti žalobcu.

9. Tvrdenie žalovaného o údajnej vedomosti žalobcu o nekalom postupe označil žalobca za nepravdivé.
Žalobca mal uzavretú zmluvu so svojím dodávateľom, od ktorého prijal plnenie, za ktoré zaplatil a splnil
s tým súvisiacu povinnosť voči štátu. O vzťahoch medzi dodávateľom žalobcu a jeho subdodávateľmi
nemal žalobca žiadne informácie, ktoré by umožnili prijať záver, že preukázateľne vedel o namietaných

negatívnych skutočnostiach. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je podľa žalobcu zrejmý zásadný
rozpor v rozhodujúcej otázke, a to, či dôvodom pre nepriznanie odpočtu DPH bolo nepreukázanie
reálnosti plnenia (fiktívna dodávka) alebo nepreukázanie dodania plnenia konkrétnym dodávateľom.III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.06.2021 navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Uviedol, že žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie dane na základe vykonaného dokazovania,
z ktorého je zrejmé, že k dodaniu prác zo strany deklarovaných dodávateľov ako aj subdodávateľov na
uvedených faktúrach, nedošlo. Pokiaľ spoločnosti RUDOLF s.r.o. a TRIPOSTAV s.r.o. stavebné práce
nedodalianeuskutočnili,anideklarovanídodávateliaDialsk,s.r.o.,B.C.D.aB.D.D.nemohlitietopráce

dodať žalobcovi. Žalovaný mal za to, že v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva
daňový subjekt do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nepreukázal, že k dodaniu
zdaniteľných plnení došlo práve deklarovanými dodávateľmi. Všetky získané dôkazy svedčia o tom, že
zodpovedné osoby, ktoré konali v mene žalobcu, jednoznačne vedeli, že osoby, ktoré sa pohybovali
na ich stavbách, nekonali v mene spoločnosti Dial sk, s.r.o. Žalobca si nezabezpečil dostatok dôkazov,
ktorými by vedel osoby priradiť k dodávateľom, ktorí im jednotlivé práce fakturovali, pretože práce na

rovnakých úsekoch im fakturovali tak spoločnosť Dial sk, s.r.o., ako aj jej konatelia - platitelia DPH, a to
fyzické osoby B. C. D. a B. D. D.. Správca dane zo všetkých dôkazov usúdil, že práce boli vykonané, ale
z dôvodu zníženia výšky vykázanej daňovej povinnosti žalobcu boli spoločnosťami, resp. platiteľmi DPH
B. C. D. a B. D. D. a spoločnosťou Dial sk, s.r.o. vystavené faktúry, ktorými si žalobca znížil vykázanú
daňovú povinnosť, aj keď vedel, že práce v skutočnosti neboli vykonané v mene týchto spoločností.

11. K námietke žalobcu o absencii zákonných náležitostí protokolu, a to čísla konania a vlastnoručného
podpisu alebo kvalifikovaného elektronického podpisu zamestnanca správcu dane, ktorý ho vyhotovil,
žalovaný uviedol, že predmetný protokol obsahuje v zmysle § 47 písm. b) Daňového poriadku
správne číslo, vygenerované informačným systémom finančnej správy, pričom toto číslo je jedinečné a

neopakovateľné. Pre lepšiu orientáciu a priradenie, ktoré oddelenie a ktorý zamestnanec správcu dane
predmetný dokument evidoval, uviedol správca dane za evidenčné číslo dokumentu aj organizačný kód
oddelenia daňovej kontroly a skratku priezviska, ktorá určuje konkrétneho zamestnanca, ktorý daný
dokument evidoval a vypracoval. Z označenia, ktoré obsahuje predmetný protokol, je zrejmé, že ho
vyhotovil a následne zaevidoval v informačnom systéme finančnej správy zamestnanec správcu dane

B. E. F., ktorý je aj na protokole podpísaný a ktorý samotnú daňovú kontrolu aj vykonával. To, že protokol
vyhotovil a zaevidoval v systéme B. E. F., potvrdzuje skutočnosť, že evidenčné číslo protokolu obsahuje
jeho skratku priezviska. Z poverenia č. 100579240/2019 zo dňa 07.03.2019 vyplýva, že výkonom
daňovej kontroly bol poverený aj zamestnanec správcu dane B. E. A., ktorý však v deň evidovania
dokumentu do informačného systému finančnej správy nebol prítomný na pracovisku, čo B. E. F. k

jeho menu v protokole uviedol. Daňový poriadok vo svojom ustanovení nezakazuje, aby bol v závere
protokolu uvedený a podpísaný len ten zamestnanec správcu dane, ktorý protokol vyhotovil.

12. Žalovaný mal za to, že správca dane neporušil lehotu na vyrubenie dane za zdaňovacie obdobie
december 2014, keďže žalobcovi bol protokol z daňovej kontroly doručený dňa 10.12.2019 a lehota na

vyrubenie dane sa predĺžila o 5 rokov od konca roka 2019.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného

13. Žalobca v replike zo dňa 22.07.2035 zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe. Žalovaný
sa k replike žalobcu nevyjadril.

V.
Konanie na správnom súde

14. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej
agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade

s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu
a vedená pod sp. zn. BA-2S/99/2021.15. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP
v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie

žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, vrátane konania, ktoré predchádzalo
ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 15.01.2026.
VI.
Relevantná právna úprava

16. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

17. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

18. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

19. Podľa § 47 Daňového poriadku protokol musí obsahovať b) číslo konania, k) vlastnoručný

podpis osoby, ktorá vyhotovila protokol; ak sa protokol vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje
vlastnoručný podpis, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 69 ods. 1 prvá veta Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov

po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

21. Podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na

vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú
lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený.
Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno
najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom

daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

22. Podľa § 69 ods. 3 písm. a) Daňového poriadku za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu
dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie protokolu
z daňovej kontroly.

23. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

25. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

27. Predmetom prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím správcu dane, ktorým nebolo žalobcovi priznané právo na odpočet DPH v kontrolovanom
zdaňovacom období december 2014.

28. Podstatou žalobných námietok bolo, že (i) daňové orgány vec nesprávne právne a skutkovo posúdili,

(ii) v protokole z daňovej kontroly absentujú zákonné náležitosti, (iii) zaniklo právo vyrubiť daň a (iv)
ďalšie pochybenia daňových orgánov, a to nesprávne vyhodnotenie otázky odbornej starostlivosti,
ekonomickej nedôvodnosti postupu žalobcu a záver o vedomosti žalobcu o nekalom postupe jeho
dodávateľa a subdodávateľov.

29. Vzhľadom na uvedené bolo úlohou správneho súdu v prvom rade identifikovať žalovaným

vymedzenýdôvodnepriznaniažalobcomuplatnenéhoprávanaodpočítaniedanezospornýchobchodov
a relevantné skutkové okolnosti, na ktorých bol tento záver žalovaného postavený.

30. Správny súd uvádza, že odpočítanie dane môže byť v zmysle záverov Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky odopreté v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie

hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k
zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020
zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022).

31. Hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH sú (i) existencia

zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb
daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pri preukazovaní splnenia materiálnych
podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní
daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade
vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

32. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového
rozhodnutia správcu dane dospel k záveru, že tieto je potrebné zrušiť ako vychádzajúce z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Správny súd prisvedčil námietke žalobcu, že z odôvodnenia preskúmavaných
rozhodnutí je zrejmý zásadný rozpor v rozhodujúcej otázke, a to, čo bolo dôvodom pre nepriznanie

odpočtu DPH. Rozlišovanie medzi požiadavkou na preukázanie hmotnoprávnych podmienok priznania
práva na odpočítanie DPH a odopretím práva na odpočítanie DPH z dôvodu spáchania daňového
podvodu resp. zneužitia práva v rámci daňového konania má zásadný dopad na celé daňové konanie,
a to najmä preto, že od určenia dôvodu nepriznania práva na odpočítanie DPH závisí posúdenie miery
dôkazného bremena. Žalobca bol toho názoru, že zákonom stanovené podmienky pre odpočítanie dane

splnil, a preto v takomto prípade mu mala byť pre odopretie práva na odpočítanie dane zo strany správcu
dane v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie preukázaná vedomá účasť na podvodnom/
zneužívajúcom konaní.

33. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí nespochybnil realizáciu fakturovaných prác, ale

spochybňoval to, kto tieto práce reálne vykonal, teda konštatoval nepreukázanie vykonania prác
daňovým subjektom RUDOLF s.r.o. pre deklarovaných dodávateľov žalobcu s tým, že následne títo
dodávatelia nemohli fakturované práce dodať žalobcovi. Správca dane v prejednávanej veci dospel
k záveru, že síce k plneniu zo zdaniteľných obchodov došlo (nespochybnil materiálnu existenciu
zdaniteľného plnenia), avšak nie deklarovaným dodávateľom. Z uvedeného plynie záver, že správca

dane považoval preukázanie dodania služby deklarovaným dodávateľom za hmotnoprávnu podmienku
pre vznik nároku na odpočet DPH. Rovnako žalovaný v napadnutom rozhodnutí (str. 23) konštatoval,
že nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba
predložením faktúr, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a
to osobou na faktúre uvedenou.

34. Pokiaľ teda daňové orgány vo svojich rozhodnutiach dôvodili, že musí byť nesporne preukázané,
že preverované zdaniteľné plnenie bolo poskytnuté práve tým dodávateľom, ktorý bol na faktúrach
ako dodávateľ označený, správny súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie vo veciC-154/20 Kemwater ProChemie, podľa ktorej hmotnoprávnou podmienkou odpočtu nie je stotožnenie
skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť
zdaniteľnou osobou. Nedodržanie formálnych podmienok môže mať za následok nepriznanie odpočtu

DPH, ak porušenie takýchto formálnych požiadaviek znemožňuje predloženie jasného dôkazu o tom,
že hmotnoprávne požiadavky boli splnené.

35. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nie je možné odmietnuť odpočítanie
dane len z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ, k

čomu však vedú závery daňových orgánov. Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020 uviedol, že hmotnoprávne podmienky, ktorým podlieha
právo na odpočítanie dane, sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo
poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že vznik daňovej
povinnostisaviažekdodaniutovarualeboslužby,alebeztoho,abydodávateľbolbližšiekonkretizovaný.
Podľa Súdneho dvora Európskej únie skutočnosť, že dotknutý tovar nedodala osoba, ktorá vyhotovila

faktúru, ani jej subdodávateľ, nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru
nedošlo,aaniktomu,abymohlobyťodopretéprávonaodpočítaniedane.Zrozhodnutiatedanevyplýva,
že hmotnoprávnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby
musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová
povinnosť. Hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový

subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a
dôkazy, že v danom prípade tovar, na základe ktorého vzniklo právo na odpočítanie dane, použil pre
potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len
vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že
hmotnoprávne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo

zneužívajúcim spôsobom (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Sfk/52/2021 zo dňa 15.11.2022).

36. Na základe vyššie uvedeného je potrebné prijať záver, že hmotnoprávnou podmienkou na
odpočítanie dane nie je preukázanie konkrétnej osoby deklarovaného dodávateľa, ako to uviedli daňové

orgány vo svojich rozhodnutiach. Daňové orgány vec nesprávne právne posúdili, keď spochybňovali
splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane tým, že zdaniteľné
plnenie nebolo uskutočnené osobou uvedenou na faktúre.

37. Pokiaľ daňové orgány založili pochybnosti o dodaní tovaru žalobcovi deklarovaným dodávateľom

na okolnostiach, týkajúcich sa nesúčinnosti resp. nekontaktnosti subdodávateľov dodávateľa žalobcu,
správny súd uvádza, že ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov, ako aj Súdneho dvora
Európskej únie, identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalšieho) nie sú spôsobilé vyvolať
dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie
práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o (I)

nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (II) nedostatok potrebných materiálnych
a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C- 610/19 zo dňa
03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci G. H.,

C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49), (III) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného
reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa
03.09.2020, bod 64).

38. Nezrovnalosti v otázke obstarania tovaru dodávateľom daňového subjektu, resp. subdodávateľmi

jeho dodávateľa, sú takými skutočnosťami, ktoré sa týkajú iného daňového subjektu a za ktoré v
zásade nezodpovedá nadobúdateľ tovaru uplatňujúci odpočítanie dane na vstupe (žalobca), pokiaľ je
preukázaná existencia tovaru u tohto nadobúdateľa a nie sú indície o jeho účasti na daňovom podvode.
Nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a
obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru. Zo základnej premisy chápania

a konceptu inštitútu právnej zodpovednosti vyplýva, že nikto nemôže znášať zodpovednosť za konanie
tretieho subjektu, na ktoré nemá žiaden dosah, resp. ktoré je mimo jeho vplyvu a moci aprobovanej
právom.Každýnesiezodpovednosťzavlastnésprávanie,pričomvýnimkyztohtopravidlamôžestanoviť
iba zákon (napr. ručenie za daň podľa § 69b zákona o DPH, osobitné prípady objektívnej zodpovednostia pod.), a preto napr. nedostatky v účtovnej evidencii, prípadne akejkoľvek inej daňovo relevantnej
dokumentácii, ako aj iné nezrovnalosti na strane tretej osoby nemožno bez opory v zákone pričítať
na ťarchu daňového subjektu, ktorý je s touto osobou v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu. Tieto

nedostatky na strane tretích subjektov nemusia automaticky znamenať a viesť k záveru o nepreukázaní
existencie zdaniteľného plnenia za predpokladu, že kontrolovaný daňový subjekt disponuje vlastnými
daňovo významnými dôkazmi, ktoré preukazujú opak (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022).

39. Správny súd konštatuje, že nezrovnalosti ohľadne pôvodu tovaru na samom začiatku obchodného
reťazca (najmä ak nie je sporná existencia tovaru) samy osebe nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú
pochybnosť o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH.
Nemožnosť kontaktovať sa s osobami oprávnenými konať za dodávateľa v čase realizácie obchodu, či
so súčasným konateľom dodávateľa, ako aj pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného
reťazca, nie sú skutočnosťami objektívne spôsobilými založiť kvalifikované pochybnosti o splnení

hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, a teda ani reálne vyvolať prenos dôkazného bremena na
daňový subjekt. Tieto by (aj spolu s vytýkanou nekontaktnosťou či nesúčinnosťou subjektov na tomto
stupni reťazca) boli smerodajnými len v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť
daňového subjektu (žalobcu) o podvodnom konaní (nedovolenom daňovom úniku mimo rámca bežných
obchodných podmienok) u niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca (napr. rozsudok

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/79/2022 zo dňa 21.08.2024).
40. Daňové orgány nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane
založili na skutočnostiach, ktoré sú mimo sféru a dosah žalobcu ako daňového subjektu z hľadiska
možnostiichovplyvnenia.Správnysúd,prisvedčujúcžalobcovivsúvislostisuvedenýmzdôrazňuje,žeje
v rozpore s európskym právom, ak daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH

zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov
nemožno považovať za hodnoverné, pretože v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré
boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len
vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na
daňovom podvode alebo vedela, alebo mohla vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového

podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na
predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu
(uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020).

41. Ak teda daňový subjekt preukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie odpočtu

DPH, správca dane je v prípade ďalších pochybností povinný skúmať, či došlo k daňovému podvodu.
Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (viď napríklad rozsudky vo veciach C- 354/03, C-355/03 a
C-484/03 Optigen; C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, či C-80/11 a C-142/11 Mahagében
a Dávid) ako podvod na DPH označuje situácie, v ktorých jeden z účastníkov reťazca neodvedie daň
a ďalší si ju odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom smernice

Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Daňové orgány pri posudzovaní
jednotlivých prípadov musia zrozumiteľne a presne popísať všetky skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že
došlo k podvodnému konaniu daňového subjektu. Pokiaľ správca dane preukáže objektívne skutočnosti
o tom, že daňový podvod nastal, pristúpi k skúmaniu subjektívnej stránky účasti tohto daňového subjektu
na podvode. Pri posudzovaní subjektívnej stránky správca dane vyhodnotí aj to, či daňový subjekt prijal

primerané opatrenia na to, aby zaistil, že jeho plnenie nebude súčasťou podvodného reťazca (napr.
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/28/2021 zo dňa 18.12.2023
v obdobnej veci tých istých účastníkov konania).

42. Účasť žalobcu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane aplikovaná

až potom, čo by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri otázky
tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z
rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (i) Vznikol
z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? (ii) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom
podvodného konania? (iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované

zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak boli posudzované zdaniteľné
obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?
Skutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a overuje vnútroštátny súd(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020). Správca
dane a ani žalovaný však uvedeným spôsobom dokazovanie neviedli.

43. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom nesprávneho hodnotenia otázky odbornej starostlivosti,
z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane poukázal na nedostatok odbornej
starostlivosti v konaní žalobcu a na tzv. Axel Kittel test. Správny súd uvádza, že vyžadovanie a
zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať
rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre

dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že
sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, body 53, 54, 56 a 58) a nie pri posudzovaní splnenia/
nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. V tejto súvislosti je tiež potrebné
zdôrazniť, že ani pri vyžadovaní a skúmaní primeranej obozretnosti podnikateľa nemôže byť daňovému
subjektu „de facto“ uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho

dodávateľa/subdodávateľov, kedy sa na neho fakticky prenesie kontrolná činnosť, ktorá patrí správcovi
dane na to vybavenému príslušnými oprávneniami (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci
SCPaperConsultSRL,C-101/16zodňa19.10.2017,bod51;voveciVikingoFővállalkozóKft.,C-610/19
zo dňa 03.09.2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 57).

44. Pokiaľ teda mienil správca dane odmietnuť priznanie nároku na odpočet dane z dôvodu
nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok, bolo potrebné, aby bol spochybnený buď status
dodávateľa ako platiteľa dane, alebo existencia zdaniteľného plnenia, alebo použitie dodaných služieb
daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Skúmanie otázky, či žalobca konal alebo
nekonal s odbornou starostlivosťou, či prijal dostatočné opatrenia na predchádzanie svojej účasti na

podvode a poukázanie na nezrovnalosti ohľadne pôvodu tovaru na samom začiatku obchodného
reťazca, je typické pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel
alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode, a preto daňové orgány nemôžu na
ich podklade konštatovať nepreukázanie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. V tejto
súvislosti je potrebné žalobnú námietku týkajúcu sa rozloženia dôkazného bremena vyhodnotiť ako

opodstatnenú, pretože je nesprávnym právnym posúdením, ak daňové orgány prijmú záver, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia hmotnoprávnych podmienok, pokiaľ
základom pre toto konštatovanie bolo aj to, že vo veci malo dôjsť k podvodnému konaniu. Ak teda
daňový subjekt preukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie odpočtu DPH, správca
dane je v prípade ďalších pochybností povinný skúmať, či došlo k daňovému podvodu. Pokiaľ mienil

správca dane odmietnutie nároku na odpočet založiť na účasti žalobcu na daňovom podvode resp. na
vedomosti žalobcu o podvodnom konaní u niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca,
tak dôkazné bremeno zaťažovalo správcu dane.

45. Otázky splnenia podmienok na odpočet DPH a účasť na daňovom podvode predstavujú dve

samostatné skutočnosti, ktoré nie je možné stotožňovať a kombinovať. Daňové orgány teda na základe
daňovej kontroly buď formulujú pochybnosti týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych alebo formálnych
podmienok, ktoré zdaniteľnej osobe jasne a zrozumiteľne avizujú a umožňujú mu ich predkladaním
ďalších dôkazov vyvracať (dôkazné bremeno daňového subjektu), alebo konštatujú záver o účasti
zdaniteľnej osoby na daňovom úniku a sú zaťažené preukazovaním jeho participácie (dôkazné bremeno

finančných orgánov).

46. Námietku žalobcu, týkajúcu sa absencie zákonných náležitostí protokolu z daňovej kontroly,
vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Predmetný protokol obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 47
Daňového poriadku. Obsahuje aj číslo vygenerované informačným systémom finančnej správy. V tejto

súvislosti je potrebné prisvedčiť žalovanému, že z označenia, ktoré obsahuje predmetný protokol, je
zrejmé, že protokol z daňovej kontroly vyhotovil a následne zaevidoval v informačnom systéme finančnej
správy zamestnanec správcu dane B. E. F., ktorý je aj na protokole podpísaný, a ktorý samotnú daňovú
kontrolu aj vykonával. To, že protokol vyhotovil a zaevidoval v systéme B. E. F. potvrdzuje fakt, že
evidenčné číslo protokolu obsahuje jeho skratku priezviska. Z poverenia č. 100579240/2019 zo dňa

07.03.2019 vyplýva, že na výkon daňovej kontroly bol poverený aj zamestnanec správcu dane B. E. A.,
ktorý však v deň evidovania dokumentu do informačného systému finančnej správy nebol prítomný na
pracovisku. Zamestnanec správcu dane uvedenú skutočnosť k jeho menu v protokole uviedol, z ktoréhodôvodu jeho podpis predmetný protokol neobsahuje. Daňový poriadok nezakazuje, aby bol v závere
protokolu uvedený a podpísaný len ten zamestnanec správcu dane, ktorý protokol vyhotovil.

47. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu o zániku práva vyrubiť daň. Možnosť
vyrubiť daň je časovo obmedzená. Aj v daňovom konaní môže plynutie času spôsobiť premlčanie
(oslabenie práva) alebo preklúziu (zánik) práva. Z pojmového vymedzenia, čo je vyrubením dane,
vyplýva, že daň sa vyrubuje nielen úkonom správcu dane - rozhodnutím, ale aj úkonom daňového
subjektu - podaním daňového priznania, resp. dodatočného priznania, resp. zaplatením dane, pri ktorej

nie je povinnosť podať daňové priznanie, kedy sa daň považuje za vyrubenú. Ak právo vyrubiť daň
zanikneanapriektomudôjdekúkonu,ktorýbyinakmalzanásledokvyrubeniedane,tentoúkonnemôže
mať právne následky.

48. Podľa § 69 ods. 1 prvá veta Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov

po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. V zmysle § 69 ods.
2 Daňového poriadku ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo
rozdieludanealebouplatnenienárokunasumupodľaosobitnýchpredpisov,plynúlehotypodľa§69ods.

1 Daňového poriadku znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený.
V prípade žalobcu sa za úkon smerujúci na vyrubenie dane považoval v zmysle § 69 ods. 3 písm.
a) Daňového poriadku protokol z daňovej kontroly. Predmetný protokol bol žalobcovi doručený dňa
10.12.2019, a teda lehota na vyrubenie dane sa v zmysle § 69 ods. 2 Daňového poriadku predĺžila o
5 rokov od konca roka 2019.

49. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 191
ods. 3 písm. a) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného a rovnako aj prvostupňové rozhodnutie správcu
dane zrušil, keď tieto vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a vec s poukazom na § 191
ods. 4 SSP vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

50. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou správcu dane postupovať vo vyššie naznačenom
smere. Správny súd opätovne poukazuje na to, že odoprieť právo na odpočítanie dane možno iba
v prípade, ak správca dane relevantne spochybní splnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok
práva na odpočítanie dane, alebo preukáže, že došlo k zneužívajúcemu, prípadne podvodnému konaniu

a že žalobca o takomto konaní vedel alebo mohol vedieť, prípadne aj, že sa podvodného alebo
zneužívajúceho konania zúčastnil. Správny súd zdôrazňuje, že účasť žalobcu na daňovom podvode by
mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane aplikovaná až potom, čo správca dane unesie vlastné
dôkazné bremeno a kladne zodpovie všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu. Skutočnosť, či žalobca
ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je

spojené s daňovým únikom alebo prípadne vedel alebo mohol vedieť, že ide o podvodné konanie, je
dôkazným bremenom správu dane.

51. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval

v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

52. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému

žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175
ods. 2 SSP.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.