Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 48Ek/2740/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124443163
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michael Krajňák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124443163.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna
48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX D. E., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 18 865,56
EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Branislav Plško, súdny exekútor, so

sídlom exekútorského Letná 5, 831 03, Bratislava, IČO: 31 761 925, pod sp. zn. 133EX 406/24, o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) zamieta.

II. Súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania v spojení s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 26.11.2024 domáhal od povinného vymoženia
pohľadávky vo výške 18 865,56 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – Platobný
rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica vydaný v upomínacom konaní zo dňa 13.08.2024, sp. zn.

26Up/978/2024, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.09.2024.

2. Poverením zo dňa 13.12.2024 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora: JUDr. Branislav Plško, súdny exekútor, so sídlom exekútorského Letná 5, 831 03, Bratislava,
IČO: 31 761 925, ktorý ju vedie pod sp. zn. 133EX 406/24.

3. Dňa 15.10.2025 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol zaslaný oprávnenému na
vyjadrenie.Súdzpredloženýchdôkazovzistil,ženávrhnazastavenieexekúcienebolpodanývzákonnej
15-dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.

Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 15.10.2025 uvádza následovné, cit.:
„Vážený pán exekútor JUDr. Plško, na základe exekučného konania vedeného pod spisovou značkou

133EX 406/24 si Vám ako povinný dovoľujem podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), a to z dôvodu dlhodobej nevymožiteľnosti
pohľadávky.
Dôvody návrhu:
1. Som dlhodobo bez príjmu – v súčasnosti nepoberám žiadnu mzdu, ani dôchodok.
2. Nie som zamestnaný – evidovaný som ako nezamestnaný na Úrade práce (príp. uveďte).

3. Nevlastním žiaden majetok, ktorý by bolo možné speňažiť (nehnuteľnosť, auto, podnikateľský
majetok).4. Nemám žiadne finančné prostriedky na bankových účtoch, o čom svedčia nulové zostatky a
zablokované účty.
5. Nepoberám žiadne sociálne dávky nad nezbaviteľne minimum.

Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že exekúciu nie je možné vykonať, pričom tento stav je dlhodobý
a nemení sa.
Návrh:
Nazákladeuvedenéhožiadam,abybolaexekúciavedenápodsp.zn.133EX406/24zastavená,nakoľko

je dlh nevymožiteľný v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.“

4. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že, cit.: „V exekučnej veci
oprávneného Intrum Slovakia s.r.o., zast. JUDr. Jánom Šoltésom, c/a proti povinnému A. C., vedenej
na Vašom exekútorskom úrade pod sp.zn. 133EX406/24 o vymoženie peňažnej pohľadávky, týmto
k podaniu povinného zaujímame nasledovné stanovisko. Nárok bol uplatnený v exekúcii z dôvodu

neplnenia súdom uloženej povinnosti v exekučnom titule, na základe ktorého je vedená táto exekúcia.
Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by nastali
po vzniku exekučného titulu a ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti. Návrh povinného na zastavenie
exekúcie navrhujeme v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný.“

5. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a.) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b.) exekučný titul bol zrušený,

c.) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d.) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
e.)jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj

bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie
exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11. Podľa § 121 ods. 5 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako „Civilný sporový poriadok“), lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na
súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie
urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

12. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a predložených dokumentov dospel k
záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nebol podaný včas podľa § 61k ods. 2 Exekučného
poriadku, nemožno mu teda priznať odkladný účinok.13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu,
že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať
sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre

ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na
základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie
exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie
exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na
vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie
zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti,

ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia
exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti,
avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to
bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie

citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť.

15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia

exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie
exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré
musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom

rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že
návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti,
ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho
po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné
skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

16. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinnými, platná právna úprava zakotvila tzv.
koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania
návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie
na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané

po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného
poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a
ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v §61k ods.
1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku

podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať
len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným
účinkom. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky
skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku
exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným

účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna
skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu
neprihliadne, s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Tým sa
zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii.

17. Exekučný súd teda poukazuje na platnú právnu úpravu rozhodovania o zastavení exekúcie súdom,
teda podľa § 61k Exekučného poriadku, ktorá obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa
ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie
neuplatnil (nepreukázal) včas. Exekučný súd sa napriek tomu zaoberal dôvodnosťou podaného návrhu.18. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie
ktorého nemožno exekúciu vykonať. Exekučný súd je viazaný spôsobilým Exekučným titulom, je

oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku judikovaného práva po vydaní exekučného titulu, avšak
neskúma vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko mu takúto právomoc zákon nedáva. Súd preto
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktoré má byť
exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným
ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie

súdnemu exekútorovi, pričom povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny
dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že Exekučný titul je v celom
rozsahu právoplatný a vykonateľný.

19. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam sa súd zaoberal podaným návrhom povinného na
zastavenie exekúcie. Súd dospel k záveru, že neboli naplnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie,

nakoľko súčasná životná situácia povinného majúca povahu nedostatočnej sociálnej úrovne v podobe
nezamestnanosti, absencia príjmu či nemajetnosť nezakladá právo povinného na zastavenie exekúcie.
Účelom exekučného konania je nútené vymoženie práva oprávneného, exekúcia predstavuje nútený
zásah do sféry povinného, ktorý mal možnosť dobrovoľne splniť a vymáhať sa majúcu povinnosť a túto
nevyužil. Preto všeobecné tvrdenia o zlej sociálnej situácii povinného, nemajetnosti či nepobieraní dávok

nemôžu zakladať dôvodné obavy oprávneného o eventuálne nedosiahnutie účelu exekučného konania.

20. Exekučný súd poukazuje na platnú právnu úpravu rozhodovania o zastavení exekúcie súdom,
teda podľa § 61k Exekučného poriadku, ktorá obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa
ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie

neuplatnil (nepreukázal) včas. Exekučný súd sa napriek tomu zaoberal dôvodnosťou podaného návrhu.

21. Exekučný súd tak nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať
sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné
chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým

exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom
predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Úlohou exekučného konania tak nie je opätovné riešenie
sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon
nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi.

22. Skutočnosťou teda naďalej zostáva, že exekúcia sa začala a je vedená dôvodne, nakoľko povinný
nesplnil to, čo jej ukladá právoplatný a vykonateľný Exekučný titul.

23. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov a skutočností, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení,
a dospel k právnemu názoru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených

dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinnej za preukázané, že bola naplnená podmienka
na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinnej na zastavenie
exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto
uznesenia.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

25. V ustanovení § 255 Civilného sporového poriadku v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa
ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada

zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému
účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v
súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku
exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj
aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd návrh povinného na

zastavenie exekúcie zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených
trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1
Exekučného poriadku). Oprávnený si však v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie
žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak siúčastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne
trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a ani nevyčíslil. Na
daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku

alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím základných princípov čl. 4
ods. 2 Civilného sporového poriadku aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v
súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade
trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne

neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť
tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že
exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči
povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči
povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal,
tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.