Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125251723
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:6125251723.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: UNIQA pojišťovna, a.s., so
sídlom Evropská 810/136, Praha 6, IČO: 49 240 480, vykonávajúca podnikateľskú činnosť v Slovenskej
republike prostredníctvom organizačnej zložky UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného
členského štátu, IČO: 53 812 948, Krasovského 3986/15, Bratislava, zastúpená: soukeník - štrpka s.r.o.,
Strážnická 8141/5, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/
XX, D., zastúpená Mgr. Michalom Ferčákom, advokátom, Bernolákova 1652/29, Topoľčany, o zaplatenie
534,08 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej „súd

prvej inštancie“), zo dňa 23. júna 2025 č.k. 19C/32/2025-91 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie“), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 534,08
eura s úrokom z omeškania vo výške 8,40% ročne zo sumy 534,08 eura od 01. 12. 2024 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca má nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným rozhodnutím.

1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že dňa 31. 08. 2022 bola E. B. spôsobená
dopravná nehoda motorovým vozidlom zn. Citroen C4, evidenčné číslo F., poistené u žalobcu. Pri
dopravnej nehode cyklista G. D. utrpel zranenie. E. B. bola trestným rozkazom uznaná vinnou a bol
jej uložený trest. Poistná zmluva povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

motorovým vozidlom na predmetné motorové vozidlo bola uzavretá dňa 12. 06. 2022 medzi žalobcom
a žalovanou ako poistníkom. Zdravotná poisťovňa Dôvera uhradila náklady na poskytnutú zdravotnú
starostlivosť poškodeného G. D. v sume 171,15 eura, ktorú sumu si uplatnila u žalobcu. Žalobca ukončil
šetrenie poistnej udalosti dňa 01. 03. 2023 a poškodenému poukázal poistné plnenie v sume 1938 eur,
titulom bolestného a titulom straty na zárobku sumu 561,23 eura. Žalobca si uplatnil voči žalovanej
sumu 534,08 eura, ktorá suma predstavuje 20% z uhradeného poistného plnenia z dôvodu porušenia
ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a/, § 12 ods. 1 písm. g/ zákona číslo 381/2001 Z.,z. o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon č. 381/2001 Z.z.).1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 10 ods. 1 písm. a/, § 12 ods. 1
písm. g/, písm. h/ zákona číslo 381/2001 Z.z., § 217 ods. 1, ods.. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo
40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995

Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“).

1.3. Vzhľadom na zmenu právnej úpravy, relevantnej pre posúdenie merita veci, súd prvej inštancie
považoval za potrebné ustáliť, ktorú právnu úpravu je potrebné na daný spor aplikovať. Ustanovenie §
12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. bolo s účinnosťou od 01. 08. 2024 zmenené. Prechodné

ustanovenia k tomuto ustanoveniu uvedené neboli. Súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zákazu
retroaktivity, posudzoval namietané nesplnenie povinnosti žalovanej oznámiť žalobcovi vznik škodovej
udalosti podľa právnej úpravy účinnej v čase dopravnej nehody, t.j. ku dňu 31. 08. 2022. Dôvodil tým, že
právny poriadok Slovenskej republiky je založený na princípe zákazu retroaktivity a vychádza zo zásady
pôsobenia právnych noriem do budúcnosti, ktorá zásada je zakotvená v čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej
republiky. Za absencie prechodného ustanovenia, ktoré by umožnilo aplikovať ustanovenie §

12. 1 písm. h/ v znení účinnom od 01. 08. 2024 aj na právne vzťahy vzniknuté do 31. 07. 2024, sa pre
právne vzťahy vzniknuté od 01. 10. 2019 do 31. 07. 2024 použije právna úprava zákona číslo 381/2001
Z.z. v znení účinnom od 01. 10. 2019 do 31. 07. 2024.

1.4. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu. Žalovaná v priebehu

konania na súde prvej inštancie namietala, že škodu nespôsobila, v dôsledku čoho považovala
aplikáciu § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu dopravnej nehody za
vylúčenú. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou nestotožnil. Spôsobenie škody uvádzané v tomto
ustanovení je potrebné chápať ako aj spôsobenie v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, za
ktoré žalovaná ako prevádzkovať objektívne zodpovedá. K rovnakým záverom dospeli súdy aj v iných

skutkovo porovnateľných prípadoch, kedy žalovaných, ako poistníkov, zaviazali na plnenie regresného
nároku uplatneného poisťovňou a to aj v prípadoch, kedy neboli zároveň vodičmi motorových vozidiel.
Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní pod sp.zn. III. ÚS 90/2021 zrušil rozsudok Krajského súdu
Košice sp.zn. 26Cob/146/2018, avšak nekonštatoval nedôvodnosť regresného nároku uplatneného voči
žalovanému, ktorý bol poistníkom, avšak dopravnú nehodu nespôsobil. Vzhľadom na súdnu prax, súd

prvej inštancie konštatoval, že ak bola škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla, zodpovedá
za ňu tak vodič motorového vozidla, ktorý dopravnú nehodu zavinil, a to podľa § 420 Občianskeho
zákonníka a podľa § 427 Občianskeho zákonníka zodpovedá aj prevádzkovateľ vozidla, ktorým bola
škoda spôsobená. Zodpovednosť vodiča je zodpovednosťou subjektívnou, nevzniká v prípade, ak
vodič škodu nezaviní, zodpovednosť prevádzkovateľa je zodpovednosťou objektívnou, ktorá vzniká

spôsobením škody motorovým vozidlom a zodpovednostným subjektom je prevádzkovateľ bez ohľadu
na to, či škodu spôsobil, alebo nie. Ak teda zákon č. 381/2001 Z.z. v ustanovení § 12 ods. 1
písm. g/ v znení účinnom ku dňu dopravnej nehody, hovorí o spôsobení škody, jej predpokladom
nie je skutočnosť, či bola táto škoda spôsobená konaním prevádzkovateľa, resp. jeho zavinením, ale
objektívna skutočnosť spočívajúca v tom, že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla.

Žalovaná, ako poistník, je v tomto spore pasívne vecne legitimovaná.

1.5. Žalovaná, ako poistník motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, porušila povinnosť
oznámiť žalobcovi vznik škodovej udalosti vzniknutej na území Slovenskej republiky do 15 dní po jej
vzniku. Táto skutočnosť v konaní nebola sporná. Žalovaná tak naplnila dikciu ustanovenia § 12 ods. 1

písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom v čase dopravnej nehody (31. 08. 2022) a žalobcovi
tým vzniklo právo na náhradu poistného plnenia. Žalovaná v konaní nepreukázala, že existovali dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by nesplnenie uvedenej povinnosti žalovanej ospravedlnilo.

1.6. Žalobca preukázal, že v rámci poistného plnenia vyplatil poškodenému sumu 2499,23 eura, z toho

sumu vo výške 1938 eur titulom bolestného a sumu vo výške 561,23 eura titulom straty na zárobku počas
práceneschopnosti od 31. 08. 2022 do 03. 10. 2022. Žalobca tiež uhradil zdravotnej poisťovni Dôvera
sumu 171,15 eura titulom vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Celková suma
poistného plnenia predstavovala sumu 2670,38 eura. Voči žalovanej sa žalobca domáha zaplatenia 20%
z tejto sumy, čo zodpovedá žalovanej sume 534,08 eura. Súd prvej inštancie považoval vyhodnotenie

plneniažalobcomzaprehľadnéazrozumiteľné,pričomnepovažovalzanejasnosťomylžalobcuuvedený
v návrhu na vydanie platobného rozkazu, kde uviedol sumu 538,08 eura namiesto sumy 534,08 eura.
Toto považoval za chybu v písaní, ktorú žalobca odstránil počas upomínacieho konania. Regresný nárok
žalobcu na zaplatenie sumy 534,08 eura vyhodnotil ako dôvodný a preukázaný a preto žalobe vyhovel.1.7. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, nakoľko preukázal, že výzvou zo dňa 27.
11. 2024 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú žalovaná nezaplatila a dňom 01. 12. 2024

sa dostala do omeškania, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
Tieto priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády.

1.8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému
žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným

rozhodnutím.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná. Dôvodila, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
vtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces(§365ods.1písm.b/CSP)arozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

2.1. Žalovaná namieta, že konaním súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, nakoľko napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Vytýka súdu prvej inštancie, že sa so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie nevysporiadal, rozhodnutie je arbitrárne,

nepreskúmateľné.

2.2. Nestotožnila sa s výkladom ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z., ktoré
odporuje jeho gramatickému zneniu. V danej veci poistené motorové vozidlo šoférovala iná osoba, než
poistník. Z gramatického znenia tohto ustanovenia vyplýva, že spôsobenie škody nemožno stotožňovať

s civilnoprávnou zodpovednosťou za jej vznik. Dané ustanovenie jasne vyžaduje, aby poistník spôsobil
škodu motorovým vozidlom. Zákon pri podmienkach vzniku regresného nároku nehovorí o tom, že by
škoda mala byť spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ani o tom, že za je vznik by mal zodpovedať
poistník. Rozhodnutia krajských súdov, na ktoré súd prvej inštancie odkazuje, nemajú povahu ustálenej
súdnej praxe a ani sa nejedná o rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

2.3. Ďalej žalovaná sa nestotožnila s aplikáciou ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001
Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku dopravnej nehody. Novelizované ustanovenie zákonom č. 177/2024
výslovne vyžaduje, aby v dôsledku porušenia povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 bolo sťažené
alebo znemožnené riadne prešetrovanie poisťovateľom potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti

poskytnúť poistné plnenie. Uvedená novela neobsahuje úpravu prechodných ustanovení, teda od
nadobudnutiajejúčinnostisapostupujepodľanovejprávnejúpravy.Súdprvejinštanciesanavyševôbec
nevysporiadal s otázkou, kedy mal žalobcovi vzniknúť regresný nárok voči žalovanej. V konaní nebolo
sporným, že žalobca svoje výzvy doručoval spoločnosti MoooGroup s.r.o., voči žalovanej si uplatnil až
podaním žaloby na súde, t.j. v čase účinnosti zákona č. 177/2024 Z.z.

2.4. Žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietne a žalovanej prizná náhradu trov konania, alternatívne aby napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca k odvolaniu žalovanej v písomnom vyjadrení sa stotožnil so závermi uvedenými
v napadnutom rozsudku. Uviedol, že argumenty žalovanej boli uvedené už v podanom odpore a tiež
boli predmetom posudzovania zo strany súdu prvej inštancie, súd sa s nimi v dostatočnom rozsahu
vysporiadal. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obdo/44/2015, zo záverov ktorého
vyplýva,žesúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktoré

majú pre vec podstatný význam. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o aplikácii ustanovenia §
12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. účinného ku dňu dopravnej nehody (31. 08. 2022). Poukázal
tiežnato,žeskutočnosť,žežalovanáporušilapovinnosťoznámiťžalobcovivznikškodovejudalostido15
dní po jej vzniku, nebola v konaní sporná. Ak teda žalovaná naplnila dikciu ustanovenia § 12 ods. 1 písm.
g/ zákona č. 381/2001 Z.z. účinného v čase dopravnej nehody, nemali by byť akékoľvek pochybnosti

o tom, že žalobcovi vzniklo právo na náhradu poistného plnenia, resp. jeho časti vyplateného titulom
škody vzniknutej pri prevádzke motorového vozidla. Za situácie, ak žalovaná nepreukázala, že existovali
na jej strane dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by nesplnenie uvedenej povinnosti ospravedlnili,
je nárok žalobcu daný a dôvodný.3.1. K argumentácii žalovanej k výkladu ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z.,
účinnom od 01. 08. 2024 uviedol, že žalovaná pravdepodobne nerozlišuje medzi podstatou subjektívnej

a objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v dôsledku čoho
následne prijíma závery nemajúce oporu v právnej úprave. Ak bola škoda spôsobená prevádzkou
motorového vozidla, zodpovedá za ňu tak vodič motorového vozidla, ktorý dopravnú nehodu zavinil
a to podľa § 420 Občianskeho zákonníka a rovnako aj prevádzkovateľ motorového vozidla podľa§
427 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť vodiča je pritom zodpovednosťou subjektívnou, teda

nevzniká v prípade, ak vodič škodu nezaviní, pričom zodpovednosť prevádzkovateľa je zodpovednosťou
objektívnou, ktorá vzniká spôsobením škody motorovým vozidlom a zodpovednostným subjektom je
prevádzkovateľ bez ohľadu na to, či škodu spôsobil alebo nie. Ak teda zákon 381/2001 Z.z. hovorí
o spôsobení škody, jej predpokladom nie je skutočnosť, či bola táto škoda spôsobená vlastným
konaním prevádzkovateľa, resp. jeho zavinením, ale objektívna skutočnosť spočívajúca v tom, že škoda
bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla a poistník za túto škodu zodpovedá podľa § 427

Občianskeho zákonníka.

3.2. K námietke, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou, kedy mal žalobcovi vzniknúť
regresný nárok voči žalovanej, žalobca uviedol, že žalovanú vyzýval na zaplatenie dlžnej sumy dňa 27.
11. 2024, pričom nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že žalobca túto výzvu doručoval iba spoločnosti

MoooGroup s.r.o., ale túto súčasne doručoval aj žalovanej. Ďalej dôvodil, že je potrebné rozlišovať medzi
hmotnoprávnym vznikom nároku žalobcu a momentom, kedy žalobca vyzýval žalovanú na jeho úhradu.
Tieto momenty nie možné stotožňovať a vyvodzovať od nich rovnaké právne následky. Uplatňovaný
nárok podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z., účinný v čase dopravnej nehody, predstavuje
osobitný nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou, pričom tento

vzniká momentom vyplatenia poistného plnenia, v danom prípade dňom 01. 03. 2023, 20. 03. 2023 a 12.
04. 2023, kedy došlo zo strany žalobcu k vyplateniu jednotlivých poistných plnení.

3.3. Z týchto dôvodov považuje žalobca závery súdu prvej inštancie vyslovené v napadnutom rozhodnutí
súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobcu z dôvodu naplnenia podmienky uvedenej v ustanovení

§ 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. účinného ku dňu vzniku poistnej udalosti, za vecne správne,
ktoré neboli žalovanou relevantným spôsobom spochybnené v konaní pred súdom prvej inštancie, ani
v jeho odvolaní.

3.4. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhuje ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu

trov odvolacieho konania.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu iba odkázala na dôvody uvádzané v podanom
odvolaní, na ktorých naďalej trvá.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej iba odkázal na dôvody uvádzané v jeho
vyjadrení k odvolaniu žalovanej, ktorých sa pridržiava.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie

vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
§ 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, §
219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne

zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Predmetom konania v danej veci je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha uloženia povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 534,08 eura s úrokom z omeškania. V podanej žalobe dôvodil

tým, že motorovým vozidlom, ktorého prevádzkovateľom je žalovaná, a ktoré je poistené u žalobcu,
bola spôsobená dopravná nehoda, v dôsledku ktorej poškodený utrpel zranenia a žalobca v rámci
plnenia poistného plnenia vyplatil poškodenému celkom sumu 2670,38 eura. Keďže žalovaná, ako
prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, nenahlásil túto poistnú udalosťv lehote tak, ako to stanovuje ustanovenie § 10 ods. 1 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z., vznikol žalobcovi
nárok podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. na náhradu poistného plnenia alebo jeho
časti. Z tohto dôvodu si preto žalobou uplatnil voči žalovanej náhradu vyplateného poistného plnenia

v rozsahu 20% zo sumy 2670,38 eura. Žalovaná s plnením žalobcovi nesúhlasí.

7.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi sumu 534,08 eura s 8,40% úrokom z omeškania od 01. 12. 2024 do zaplatenia. Dôvodil tým,
že v danom prípade bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001

Z.z. účinného v čase vzniku dopravnej nehody a teda v čase vzniku poistnej udalosti. Zákonom číslo
177/2024 Z.z., účinným od 01. 08. 2024 došlo k novelizácii tohto ustanovenia, avšak pre absenciu
prechodných ustanovení, bolo potrebné v danej veci aplikovať ustanovenie tohto zákona, účinné v čase
vzniku poistnej udalosti, t.j. ku dňu 31. 08. 2022. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že ide o objektívnu
zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla. Spornou skutočnosťou v danom prípade nebolo
to, že žalovaná poistnú udalosť žalobcovi neohlásila v zákonom stanovenej lehote. Nepreukázala,

že existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by nesplnenie uvedenej povinnosti žalovanej
ospravedlnili. Vyčíslenie žalovanej sumy bolo súdu prvej inštancie prehľadné a zrozumiteľné, nárok
vyhodnotil ako dôvodný a preukázaný.

7.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalovaná. Namietala porušenie práva na

spravodlivý proces, spočívajúci v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, jeho arbitrárnosti
a nepreskúmateľnosti. Ďalej namietala aplikáciu ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001
Z.z., účinného v čase dopravnej nehody, vecnú pasívnu legitimáciu žalovanej dôvodiac, že ona škodu
nespôsobila, nevysporiadanie sa s otázkou, kedy mal vzniknúť hmotnoprávny nárok žalobcovi.

7.3. Žalobca v písomnom vyjadrení sa s námietkami žalovanej nestotožnil. Dôvodil, že tieto námietky
uviedla žalovaná už v podanom odpore proti platobnému rozkazu a súd prvej inštancie sa so všetkými
jej námietkami riadne v napadnutom rozsudku vysporiadal.

8.Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, odvolania
žalovanej,súcviazanýdôvodmipodanéhoodvolania,dospelkzáveru,ževdanejvecisúdprvejinštancie
vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne
posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu

stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie podľa § 220 CSP rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej
stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto
dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

9.1.Odvolací súd iba poznamenáva, že je potrebné mať na zreteli, že konanie pred súdom prvej
inštancie a odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu
s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak preto následne odvolací
súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie stačí, ak v odôvodnení
rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci;

rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie.

10.Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže hoiba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

11. Odvolateľ, žalovaná, v podanom odvolaní namieta nepreskúmateľnosť napadnutého
rozsudku v dôsledku nedostatočného odôvodnenia, nezodpovedania rozhodných otázok žalovanej
a nevyporiadania sa s argumentáciou žalovanej. Odvolací súd, predtým ako preskúmal

napadnutý rozsudok, skúmal, či súd prvej inštancie nezaťažil konanie vadou konania, namietanou
žalovanou, spočívajúcou v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

11.1. Žalovaná v podanom odvolaní namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, dôvodiac jeho
nedostatočným odôvodnením, v čom vidí procesnú vadu konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/
CSP. Odvolací súd poukazuje na stálu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

v danom prípade konkrétne na rozhodnutie sp.zn. 3Cdo 118/2016, v ktorom dovolací súd uviedol,
že: „nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou najvyššieho súdu (R 111/1998)
považovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“), nezakladajúcu prípustnosť dovolania. Správnosť
takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdili viaceré rozhodnutia ústavného súdu
o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných

s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015).
Ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, že „sa väčšinovým
názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok
riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 O.s.p., ale len tzv. inú vadu
konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ OSP.“. Obdobne argumentoval ústavný súd v uznesení zo 14.

januára 2015 sp. zn. III. ÚS 1/2015 a tiež v uznesení z 26. augusta 2015 sp. zn. I. ÚS 364/2015. Na
rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo
prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú
vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ OSP. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,

ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP“. Toto stanovisko, ktoré bolo
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R
2/2016.

11.2. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby

sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety
a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu
neobsahujevôbecžiadneodôvodnenie,alebokeďsavyskytli„vadynajzákladnejšejdôležitostipresúdny
systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej,

že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).“

11.3. Uvedené stanovisko sa vzťahuje aj vady konania pred súdom prvej inštancie, na ktoré
odvolací súd musí prihliadať aj bez návrhu. Civilný sporový poriadok, upravuje odvolací dôvod, odňatie
možnosti konať pred súdom v ustanovení § 365 ods.1 písm. b/ CSP, a po jeho zistení umožňuje

odvolaciemu súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP napadnuté rozhodnutie zrušiť. Odvolací súd po
preskúmaní napadnutého rozsudku v danej veci však nezistil žalovanou namietanú vadu konania,
pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahovalo náležitosti § 220 ods. 2 CSP, obsahovalo
dôvody a úvahy, na základe ktorých v danej veci rozhodol. Súd prvej inštancie sa v napadnutom
rozsudku podrobne zaoberal zdôvodnenej použitej právnej normy, pasívnej vecnej legitimácie žalovanej,

ako aj zdôvodnením výšky priznanej náhrady. Námietku žalovanej, týkajúcu sa nedostatočného
odôvodnenia rozhodnutia a následného porušenia práva na spravodlivý proces, vyhodnotil ako účelovú
a neopodstatnenú.

12. Odvolací súd, stotožniac sa tak s výrokom napadnutého rozsudku, ako aj jeho dostatočným a

podrobným odôvodnením, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, iba na zdôraznenie
správnosti tohto rozhodnutia dodáva, že zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlač.381/2001Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov, vustanovení
§ 10 ods. 1 psím. a/ ukladá poistenému (v danom prípade žalovanej) povinnosť oznámiť poisťovateľovi(v danom prípade žalobcovi) vznik škodovej udalosti a to do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na
území Slovenskej republiky. Skutočnosť, že žalovaná je prevádzkovateľom predmetného motorového
vozidla, s ktorým bola dňa 31. 08. 2022 spôsobená poistná udalosť (dopravná nehoda), nebola v konaní

sporná. Taktiež nebola sporná ani skutočnosť, že žalovaná predmetnú poistnú udalosť poisťovateľovi
nenahlásila. Ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. účinného v čase dopravnej
nehody výslovne uvádza, že: „Poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia
alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla,
ak poisťovateľ preukáže, že poistený spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných

osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.“. Zo spisového materiálu jednoznačne
vyplýva, že žalovaná, ako prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým bola spôsobená poistná udalosť,
si svoje povinnosti podľa § 10 ods. 1 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. nesplnila. Z tohto dôvodu následne
vznikol žalobcovi nárok na postup podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom
v čase vzniku poistnej udalosti, t.j. 31. 08. 2022.

13. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie nemal v danej veci aplikovať ustanovenie § 12 ods.
1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z., účinného v čase vzniku poistnej udalosti (31. 08. 2022), ale mal
aplikovať ustanovenie § 12 ods. 1 písm. h/ zákona č. 381/2001 Z.z., účinného od 01. 08. 2024. Súd prvej
inštancie sa v napadnutom rozsudku touto námietkou žalovanej veľmi podrobne zaoberal, v bode 33.
rozsudku rozviedol svoje úvahy, z akého dôvodu aplikoval ustanovenie platné v čase vzniku dopravnej

nehody. Odvolací súd sa s týmto zdôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a na toto odôvodnenie
poukazuje. Odvolací súd iba dodáva na zdôraznenie správnosti, že nárok žalobcu na náhradu časti
vyplateného poistného plnenia vznikol dňom jeho skutočného vyplatenia, t.j. dňom 01. 03. 2023, 20. 03.
2023, 12. 04. 2023, kedy jednotlivé poistné plnenia boli poškodenému vyplatené. Všetky tieto plnenia
nastali pred dňom účinnosti novely zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú motorovým vozidlom č. 177/2024 Z.z., ktorá novela nadobudla účinnosť dňa 01. 08. 2024.
Za situácie, že slovenský právny poriadok vychádza z princípu zákazu retroaktivity právnych noriem,
nebolo možné v danej veci aplikovať ustanovenie § 12 ods. 1 písm. h/ zákona, účinného od 01. 08. 2024,
keďže nárok žalobcu vznikol pred účinnosťou tejto novely zákona.

14. Žalovaná tak v priebehu celého konania, ako aj v podanom odvolaní namieta svoju vecnú pasívnu
legitimáciu dôvodiac, že ona nespôsobila vznik škody a preto nie je za ňu ani zodpovedná. Súd prvej
inštancie sa touto námietkou žalovanej zaoberal v napadnutom rozsudku a v bode 34. sa s ňou aj
riadne vysporiadal a riadne odôvodnil dôvodnosť vecnej pasívnej legitimácie žalovanej. Odvolací súd
iba dodáva, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla,

ktorým je nepochybne žalovaná, ktorá si svoju zákonnú povinnosť nahlásiť poistnú udalosť žalobcovi
nesplnila. Samotné ustanovenie § 10 zákona č. 381/2001 Z.z. hovorí, že poistený je povinný oznámiť
poisťovateľovi vznik škodovej udalosti. Aj ustanovenie § 12 tohto zákona v úvode hovorí, že poisťovať
má proti poistenému právo na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil
z dôvodu škody vrátane inej ujmy spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak poisťovateľ preukáže

skutočnosti uvedené v tomto ustanovení. V danej veci poisteným bola jednoznačne žalovaná, ktorá
si túto povinnosť nesplnila. Za tejto situácie následne nastupuje sankcia, ktorou je nárok žalobcu
(poisťovateľa)vočipoistenému(žalovanej)vzmysleustanovenia§12ods.1písm.g/zákonač.381/2001
Z.z. v znení účinnom v čase vzniku poistnej udalosti.

15. Odvolací súd záverom dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
stranami sporu. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Ústavného súd Slovenskej republiky, napr.
IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

16. Ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu vysporiadať sa s podstatnými námietkami
odvolateľa, uvedenými v podanom odvolaní. Dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

16.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva naspravodlivý proces), je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane
znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva, a to v takej
miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa

článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala
bezzbytočnýchprieťahov,vjehoprítomnostiaabysamoholvyjadriťkuvšetkýmvykonávanýmdôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť

súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom

vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre
ľudské práva (ESĽP) opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania),
t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok,
ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie
zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo

vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval
Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne
otázky súvisiace s predmetom sporu.

16.1.1. V danej veci však splnenie podmienok, ktoré by zakladali vyššie uvedený odvolací dôvod,
preukázané neboli. Žalovaná v podanom odvolaní nešpecifikovala aké konkrétne jej práva mali byť zo
strany súdu prvej inštancie porušené, súd prvej inštancie umožnil žalovanej vyjadriť sa v danej veci,
umožnil jej v dostatočnom časovom priestore predložiť súdu prvej inštancie dôkazy preukazujúce jej
tvrdenia. Odvolateľka vytýka súdu prvej inštancie, že nedal odpoveď na všetky jej otázky, nevysporiadal

sa s jej argumentáciou, v dôsledku čoho je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný a arbitrárny.
Odvolacísúdsastoutonámietkouodvolateľkynestotožnil.Užvodôvodnenítohtorozhodnutiasavyjadril
k nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, nevzhliadol žiadne dôvody na vyslovenie arbitrárnosti
rozsudku. Odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva odpoveď na všetky otázky vyslovené žalovanou
v priebehu konania, spĺňa náležitosti uvedené v ustanovení § 220 CSP. Z vykonaného dokazovania

nevyplýva, že súd prvej inštancie porušil právo žalovanej na spravodlivý proces a že by znemožnil
realizáciu jej procesných práv. Z tohto dôvodu námietku žalovanej vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú.

16.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci), je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

16.2.1.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku nezistil nesprávnu aplikáciu právnych
noriem. Žalovaná za nesprávne právne posúdenie považuje predovšetkým záver súdu prvej inštancie
o aplikácii ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku
poistnej udalosti (31. 08. 2022). Podľa jej názoru mal súd prvej inštancie aplikovať ustanovenie § 12

ods. 1 písm. h/ zákona č. 381/2001 Z.z., účinného od 01. 08. 2024.

16.2.2. S touto námietkou žalovanej sa vysporiadal už súd prvej inštancie, konkrétne v bode 33.
napadnutého rozsudku, s ktorým záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a taktiež odvolacísúd poukazuje na odôvodnenie tohto rozhodnutia. Keďže iné nesprávne právne posúdenie odvolací súd
nezistil, námietku odvolateľky preto odvolací súd vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú.

16.3. Odvolateľka ďalej v podanom odvolaní namieta svoju vecnú pasívnu legitimáciu. Aj s touto
námietkou sa vysporiadal už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, konkrétne v bode 34. Odvolací
súd sa s týmto záverom stotožnil, na tieto dôvody, ako aj na odôvodnenie tohto rozhodnutia poukazuje.
Námietku vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú.

16.4. Žalovaná ďalej v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nedal odpoveď na skutočnosť,
kedy hmotnoprávny nárok žalobcu vznikol. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne
v bode 36. vyplýva, že zo strany žalobcu došlo k poistnému plneniu, ktoré žalovaná nenamietala. Súd
prvej inštancie mal preukázané poistné plnenie z jednotlivých oznámení o výške poistného plnenia.
Hmotnoprávny nárok žalobcu voči žalovanej v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č.
381/2001 Z.z. v znení účinnom v čase dopravnej nehody, vznikol žalobcovi bezprostredne po zaplatení

poistného plnenia. Prehľadné a zrozumiteľné bolo podľa súdu prvej inštancie aj vyčíslenie nároku
žalobcu. Chybu v návrhu na vydanie platobného rozkazu považoval za chybu v písaní, pričom omyl
v uvedení sumy 538,08 eura namiesto správnej sumy 534,08 eura vyhodnotil ako chybu v písaní, ktorú
žalobaodstránileštepočasupomínaciehokonania.Žalobcasiuplatnilnárok20%zosumy2670,38eura,
ktorá výška zodpovedá nároku žalobcu v sume 534,08 eura. Odvolací súd aj túto námietku odvolateľky

vyhodnotil ako nedôvodnú.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a námietky odvolateľa uvedené v podanom odvolaní, vyhodnotil ako
nedôvodné a účelové.

18.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP v spojení
sustanovením§255ods.1CSPtak,žeúspešnémužalobcovipriznalnároknanáhradutrovodvolacieho
konania voči žalovanej, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).