Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/117/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125200117
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3125200117.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. F. XXXX/
X, XXX XX A. G. A. H. a otca: I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom J. F. XXXX/X, XXX XX A. G.
A. H., v konaní o zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č. k. 78P/1/2025-33 zo dňa 19. mája 2025 do výrokov I., II., takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. v spojení so závislými výrokmi V., VI. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že otec je povinný prispievať na výživu A. B., nar.
XX.XX.XXXX, mesačne zvýšenou sumou 220,- Eur vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám
matky maloletej s účinnosťou od 07.01.2025 (výrok I.).
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 07.01.2025 do 31.05.2025 v sume 96,- Eur otcovi
povolil splácať v splátkach vo výške 10,- Eur mesačne spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa
v mesiaci k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok, keď

nezaplatením jednej splátky sa stane splatný celý dlh (výrok II.).
Návrh matky na uloženie povinnosti otcovi uhrádzať polovicu nákladov na zdravotnú starostlivosť
a záujmovú činnosť maloletej a doplatiť náklady na zdravotnú starostlivosť a záujmovú činnosť maloletej
za obdobie od roku 2022 do roku 2024 zamietol (výroky III., IV.).
Samostatným výrokom zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 4P/40/2021-54
zo dňa 14.01.2022 v časti určenia vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletej (výrok V.).
O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu

(výrok VI.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh matky maloletej, jeho
odôvodnenie, vyjadrenie otca, vyjadrenie kolízneho opatrovníka a po vykonanom dokazovaní za
aplikácie ust. § 28 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3, § 78 Zákona o rodine rozhodol
tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Naposledy rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 4P/40/2021-54 zo dňa
14.01.2022 bolo rozhodnuté o právach a povinnostiach rodičov k maloletej A. po ukončení spolužitia
dňa 16.11.2021, kedy sa otec odsťahoval k svojej matke. Maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti
matky, otcovi bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 200,- Eur a bol upravený spôsob stretávaniasa otca s maloletou. V čase tohto súdneho rozhodnutia bol otec zamestnaný v spoločnosti Masterwork
Corp s.r.o. v jednozmennej prevádzke, s priemerným čistým príjmom za rok 2021 vo výške 870,- Eur.
MatkabolazamestnanánaStrednejpriemyselnejškolevA.G.A.H.akoekonómka,sčistýmpriemerným

zárobkom za rok 2021 vo výške 1.009,- Eur. Maloletá navštevovala 3. ročník ZŠ v A. G. A. H.. Vo voľnom
čase navštevovala tanečný odbor ZUŠ, kde sa platilo 32,- Eur polročne. Výška vyživovacej povinnosti
bola otcovi určená v sume 200,- Eur mesačne, ktorá predstavovala 23 % z príjmu otca, ktoré výživné
bolo v schopnostiach a možnostiach otca platiť.

4. Od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom za základe vykonaného dokazovania, podľa záveru
okresného súdu, došlo k výraznej zmene pomerov najmä na strane maloletej, ktorá nastúpila na 2.
stupeň ZŠ a zvýšili sa jej výrazne výdavky v súvislosti so zabezpečením zdravotnej starostlivosti.
Maloletá A. je vekovo staršia, fyzicky vyspelejšia, pričom výdavky spojené s jej výživou, zdravotnou
starostlivosťou, školskou a mimoškolskou činnosťou sa zvýšili. Otec nereagoval na potreby maloletej pri
prechode na 2. stupeň a momentálne v čase zvýšených výdavkov na ortodonciu. Okresný súd považoval

za dôvodné vyhovieť návrhu matky na zvýšenie výživného, pri ktorom zvýšení porovnal pomery na
strane maloletej, matky a otca maloletej v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi
na ich strane v súčasnosti. Na strane maloletej došlo k zmene pomerov z dôvodu uplynutia času od
poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, nárastu nákladov spojených so zdravotným stavom maloletej
(napr. ortodoncia a gastrologické vyšetrenia a podobne), nákladov spojených so zabezpečením potrieb

maloletej pri školskej dochádzke a mimoškolskej činnosti. U maloletej sa zmenili nároky na stravovanie,
oblečenie, hygienu, pribudli náklady na zdravotnú starostlivosť. Na strane otca nedošlo k zmene príjmu,
len k miernemu zvýšeniu. Počet vyživovacích povinností u otca a matky od posledného posudzovania
vyživovacej povinnosti zostal nezmenený, obidvaja majú vyživovaciu povinnosť k dcére A.. Matka je
naďalejzamestnaná.Otecnadrámecsúdomurčenéhovýživnéhoneprispievamaloletej,čozdôvodňoval

nemožnosťou stretávať sa s dcérou pre problémy s matkou a komunikáciou s ňou. Na základe
zváženia zistených zvýšených potrieb maloletej, najmä spojených s rastom, zabezpečením zdravotnej
starostlivosti, ako aj potrieb spojených so zabezpečením školskej dochádzky, okresný súd zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca, avšak vzhľadom na mierne zvýšenie príjmu otca a výrazné zvýšenie
výdavkov na strane maloletej bolo otcovi uložené platiť výživné vo výške 220,- Eur. Matka maloletej

s určením výživného vo výške 220,- Eur mesačne vyslovila súhlas.

5. Návrh matky na uloženie povinnosti otcovi uhrádzať polovicu nákladov na zdravotnú starostlivosť
a záujmovú činnosť maloletej a návrh matky na uloženie povinnosti otcovi doplatiť náklady na zdravotnú
starostlivosť a záujmovú činnosť maloletej za obdobie od roku 2022 do roku 2024 zamietol, pretože

takéto určenie by presahovalo príjmové možnosti otca, avšak práve zistenie mimoriadnych výdavkov
viedlookresnýsúdkzvýšeniuvyživovacejpovinnostiotca,ktorý,naprieknezhodámsmatkou,jepovinný
jej pomôcť pri zabezpečovaní potrieb maloletej.

6. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 07.01.2025 do 31.05.2025 okresný súd určil vo

výške 96,- Eur a otcovi ho povolil v súlade s § 232 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP splácať v
splátkachvovýške10,-Eurmesačnespolusbežnýmvýživnýmvždydo15.dňavmesiacikrukámmatky,
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok s tým, že nezaplatením
jednej splátky sa stane splatný celý dlh.

7. Okresný súd súčasne zmenil predchádzajúce rozhodnutie podľa § 121 CMP, a to rozsudok Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 4P/40/2021-54 zo dňa 14.01.2022.

8. O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

9. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorý
namietal, že určená výška výživného v sume 220,- Eur mesačne je neprimeraná, a to pre zníženie
jeho priemerného čistého mesačného príjmu z hodnoty 880,- Eur v roku 2021 na hodnotu cca 813,-
Eur v roku 2025. Firma MK Masterwork s.r.o. A. G. A. H., kde je zamestnaný už 13-ty rok, zápasí asi

rok s nedostatkom zákaziek na oddelení montáže, kde otec maloletej pracuje. Firma, aby zachovala
pracovné miesta, tak robí šetriace postupy. Otcovi sa znížil čistý mesačný príjem za mesiac júl 2025
na 717,- Eur. Súčasne je tu hrozba, že príde o zamestnanie z dôvodu možného prepúšťania ku koncu
roku 2025. Žiadal, aby bolo vzaté do úvahy to, že je osobou zdravotne ťažko postihnutou na základerozhodnutia o priznaní štatútu ZŤP, a tým je horšie si nájsť prácu na pracovnom trhu z dôvodu jeho
postihnutia. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a určiť výživné v sume 180,- Eur mesačne.

10. K odvolaniu otca maloletej sa vyjadrila matka, ktorá s odvolaním nesúhlasila. Uviedla, že na maloletú
bolo určené výživné v januári 2022, kedy maloletá chodila do 4. ročníka ZŠ a teraz chodí do 7. ročníka
ZŠ a odvtedy sa výrazne zmenili pomery. Okresný súd oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu zvýšil
výživné iba o „20,- Eur“ a i s takýmto zvýšením otec maloletej nesúhlasil. Matka poukázala na zmeny
v pomeroch, a to vek a školskú dochádzku maloletej, jej záujmovú činnosť, keď má mimoriadny talent,

venuje sa tancu od 5 rokov, pravidelne navštevuje základnú umeleckú školu a súkromnú tanečnú školu,
nastal nárast nákladov z titulu zdravotnej starostlivosti, a to ortodontickej liečby. Matka poukázala na
prehľad výdavkov na maloletú dcéru v roku 2024, na mesačné náklady na bývanie 506,- Eur, výdavky
na tanečnú školu a ZUŠ, zakúpila jej telefón v sume 173,- Eur, tablet 278,- Eur. Preukaz fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím slúži na uplatnenie zliav a výhod u otca maloletej. Matka zdôraznila,
že práve pre potrebnú ortodontickú starostlivosť pre maloletú sa zvýšili na jej strane výdavky, ktoré

dobrovoľne otec neprepláca, pričom obidvaja rodičia sú povinní zabezpečovať aj zdravotnú starostlivosť
maloletého dieťaťa. Vzhľadom k zvýšeniu výdavkov na maloletú uviedla, že výživné v sume 300,-
Eur, ktoré požadovala, zodpovedá potrebám maloletej s tým, že nebolo namieste, pokiaľ okresný súd
zamietol jej návrhy, aby druhý rodič, a to otec, prispieval na náklady spojené so záujmovou činnosťou
maloletej a na zdravotnú starostlivosť spojenú s ortodontickou liečbou. Žiadala odvolanie otca ako

nedôvodné zamietnuť s tým, aby bolo vyhovené jej návrhu.

11. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že matka učí maloletú vyrastať bez otca. Poukázal
na jednotlivé dátumy stretnutia sa s maloletou dcérou, z ktorých bolo zrejmé, že maloletá dcéra nemá
záujem o stretnutia s otcom, nemá záujem s otcom komunikovať a matka maloletej zo svojej strany nič

nerobí k tomu, aby pripravovala maloletú na stretnutia s otcom. Otec maloletej poukázal na odsek 18.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom sa poukazuje na to, že matka maloletej vyslovila súhlas
s výškou výživného.

12. Ďalším podaním sa matka vyjadrila k vyjadreniu otca. Namietala skreslenosť informácií, ktoré otec

uvádza. Otec bol viackrát informovaný o potrebe výmeny zubného strojčeka u maloletej a nákladov
s tým súvisiacich. Nie je ochotný prispievať na zdravotnú starostlivosť maloletej, jeho tvrdenia sú
účelové. Uviedla, že od decembra 2022 sama zaplatila na zdravotnú starostlivosť maloletej súvisiacu
s ortodonciou sumu 1.552,12 Eur. Podľa matky otec maloletej nebude dobrovoľne prispievať na takéto
zvýšené náklady vznikajúce so zdravotnou starostlivosťou, pokiaľ o nich nerozhodne súd.

13. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote otcom maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.

1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to
ani dôležitý verejný záujem, za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP posúdil rozsudok okresného súdu
v napadnutých výrokoch I., II. o vyživovacej povinnosti otca a o nedoplatku na zročnom výživnom
v spojení so súvisiacimi výrokmi V., VI. a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za dodržania
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I., II. v spojení

so súvisiacimi výrokmi V., VI. potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. §
387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletého
dieťaťa bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.

15CoP/117/2025-88 zo dňa 09.12.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,
v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 09.12.2025 a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

16. Primárne krajský súd uvádza, že pre posúdenie odvolacích dôvodov otca maloletého dieťaťa
nebolo potrebné v konaní pred odvolacím súdom zopakovať, resp. doplniť dokazovanie, ak okresný
súd v dostatočnom a potrebnom rozsahu zistil skutočný stav veci na posúdenie návrhu matkymaloletého dieťaťa na zvýšenie výživného a zhodnotenie zmien pomerov oproti poslednému súdnemu
rozhodnutiu, ktorým, okrem iného, bola otcovi určená vyživovacia povinnosť vo výške 200,- Eur,
z ktorého vecne správne zisteného skutkového stavu vychádzal aj odvolací súd. Naviac z obsahu

Zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.05.2025 mal krajský súd za zistené, že rodičia maloletého dieťaťa
a ani kolízny opatrovník nemali návrhy na doplnenie dokazovania a na záver nechceli nič viac uviesť.
Krajský súd nezistil dôvod pre doplnenie dokazovania listinami, na ktoré poukazovali a súčasne, ktoré
dokladali rodičia maloletého dieťaťa v štádiu vzájomného doručovania podaní pri postupe v zmysle §
373 ods. 3, § 374 ods. 1, 2 CSP. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie.

17. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok okresného súdu napadnutý odvolaním otca
maloletého dieťaťa do výrokov I., II., ktorými bolo rozhodnuté, že otec je povinný prispievať na výživu
maloletej zvýšenou sumou mesačne 220,- Eur a nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od
07.01.2025 do 31.05.2025 v sume 96,- Eur bol otcovi povolený splácať v splátkach vo výške 10,- Eur
mesačne spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc právoplatnosťou

rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. Ostatné výroky rozsudku okresného súdu otec maloletého
dieťaťa odvolaním nenapadol.
Odvolanie proti rozsudku okresného súdu nepodala matka ani kolízny opatrovník, ktorí sa podľa
Zápisnice z pojednávania zo dňa 19.05.2025 po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení
oopravnomprostriedku,akoajovýkonerozhodnutia,vzdalisvojhoprávapodaťodvolanie,ktorévzdanie

aj vlastnoručne podpísali.
Vzhľadom k uvedenému procesnoprávnemu stavu potom predmetom posudzovania sa nestali ostatné
výroky rozsudku okresného súdu, okrem výrokov I., II. v spojení so súvisiacimi výrokmi V. o zmene
predchádzajúcehosúdnehorozhodnutiaovyživovacejpovinnostiotcavovzťahukmaloletejaVI.,ktorým
žiadnemu z účastníkov nebol priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

18. Podstatou odvolania podaného otcom maloletého dieťaťa bolo namietanie, že zvýšená vyživovacia
povinnosť na dieťa v sume 220,- Eur mesačne oproti predchádzajúcemu výživnému určenému v sume
200,- Eur mesačne je neprimeraná z titulu zníženia priemerného čistého mesačného príjmu z hodnoty
870,- Eur v roku 2021 na hodnotu cca 813,- Eur v roku 2025, ako aj, že firma, v ktorej je zamestnaný,

robí úsporné opatrenia, pre ktoré sa otcovi maloletého dieťaťa znížil čistý mesačný príjem za mesiac júl
2025 na 717,- Eur a hrozí, že z dôvodu možného prepúšťania príde o zamestnanie. Otec maloletého
dieťaťa uviedol, že tieto skutočnosti neboli dostatočne zohľadnené, čo vyústilo k určeniu neprimeranej
výšky výživného s poukazom aj na rozhodnutie ÚPSVaR Nové Mesto nad Váhom, odbor sociálnych
vecí a rodiny číslo: NM1/OPPKŤZPaPČ/SOC/2025/29438-3 zo dňa 11.02.2025, ktorým bolo vyhovené

žiadosti otca maloletého dieťaťa na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím zo dňa 29.01.2025.

19. K odvolacím dôvodom otca maloletého dieťaťa sa uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný,
pretože okresný súd dôsledne pristupoval k vyhodnoteniu zmeny pomerov podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona

o rodine v spojení s ust. § 26 Zákona o rodine, § 157 CMP. Krajský súd za aplikácie ust. § 387 ods. 2
CSP v podrobnostiach poukazuje na odseky odôvodnenia napadnutého rozsudku 5., 16., 18., ktorými
bola posudzovaná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane otca, ktorý je osobou
povinnou z výživného.

20.Ztituluaplikácieust.§387ods.2CSPkrajskýsúdnebolpovinnýzopakovať vodôvodnenísvojho
rozsudku vecne správne závery obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď bolo postačujúce
na ne len odkázať, ak rozhodnutie odvolacieho súdu a okresného súdu predstavuje z hľadiska predmetu
konania organickú jednotu, avšak za dodržania ust. § 387 ods. 3 druhá veta CSP bol krajský súd povinný
sa vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými otcom maloletého dieťaťa v odvolaní, k čomu na

základe nižšie uvedených zhodnotení došlo.

21. Naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej rozhodnuté rozsudkom okresného
súdu č. k. 4P/40/2021-54 zo dňa 14.01.2022, ktorým potom, ako bola maloletá zverená do osobnej
starostlivosti matky, bola otcovi určená vyživovacia povinnosť vo výške 200,- Eur a upravený spôsob

stretávania sa otca s maloletou. V čase tohto posledného súdneho rozhodnutia otec bol zamestnaný
v spoločnosti Masterwork Corp s.r.o., s priemerným čistým príjmom v roku 2021 vo výške 870,- Eur,
matka bola zamestnaná na Strednej priemyselnej škole v A. G. A. H. ako ekonómka s čistým priemernýmzárobkom za rok 2021 vo výške 1009,- Eur. Maloletá navštevovala 3. ročník ZŠ v A. G. A. H. a vo voľnom
čase navštevovala tanečný odbor ZUŠ.

22. Od tohto posledného súdneho rozhodnutia nastala zmena pomerov na strane maloletej, ktorá
nastúpila na 2. stupeň základnej školy, je vekovo staršia, fyzicky vyspelejšia, výdavky vzrástli aj
v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou maloletej, momentálne na ortodonciu.

23. Otcom maloletej nebolo rozporované, že došlo k nárastu výdavkov súvisiacich s výchovou

a výživou maloletej od posledného súdneho rozhodnutia a ani to, že matka má výdavky so zdravotnou
starostlivosťou maloletej. Podstatou obrany otca maloletej bolo to, že jeho znížený čistý mesačný príjem
mu neumožňuje platiť okresným súdom zvýšené výživné z 200,- Eur mesačne na 220,- Eur mesačne.

24. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že výšku nákladov na bežné potreby maloletého dieťaťa,
resp. výdavky na zabezpečenie bežných potrieb maloletého dieťaťa, t.j. strava, ošatenie, hygienické

potreby, školské potreby vzhľadom k veku dieťaťa nie je potrebné osobitne dokazovať, pretože tieto
výdavky sú známe a vychádzajú zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a ich obvyklej
spotrebe pre dieťa v určitom veku (primerane rozhodnutie NS SR sp. zn. 7CdoR/7/2025 zo dňa 16.
októbra 2025). Vo všeobecnosti sa uvádza, že odôvodnené potreby maloletých detí v rovnakom veku
a na rovnakom stupni vzdelávania sa nemusia dokazovať, pretože sú spravidla totožné, ide o všeobecne

známu skutočnosť (primerane rozhodnutie NS SR sp. zn. 5CdoR/14/2024). V rámci dokazovania preto
namieste majú priestor mimoriadne, zvýšené výdavky na maloleté dieťa.

25. Správne skonštatoval okresný súd, že na strane maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov
z dôvodu plynutia času, vyššieho veku od posledného súdneho rozhodnutia, keď maloletá k dátumu

rozhodnutia okresného súdu mala 12 rokov, je staršia, vzrástli výdavky aj v súvislosti s nástupom na 2.
stupeň základnej školy, keď v čase posledného súdneho rozhodnutia navštevovala 3. ročník základnej
školy.

26. Okresný súd správnym spôsobom aplikoval ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď pri určovaní, resp.

zvyšovaní výživného na maloletú, pri vyhodnotení potrieb maloletej, vyhodnocoval schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného, ktorým je otec maloletej.

27. Na rozdiel od odvolacieho dôvodu otca maloletej, krajský súd mal za to, že okresný súd v konaní
zohľadnilschopnostiamožnostiotcamaloletej,keďkonštatovalzmenupomerovnastraneotcamaloletej

oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu, zobral do úvahy to, že došlo k zvýšeniu príjmu otca (hoci len
miernemu), čomu prispôsobil aj zvýšené výživné, naposledy určené v sume 200,- Eur, na sumu 220,-
Eur mesačne. V čase posledného súdneho rozhodnutia bol priemerný čistý príjem otca za rok 2021
vo výške 870,- Eur. Z dôkazov vykonaných pred okresným súdom vyplynula čistá priemerná mesačná
mzda podľa potvrdenia zamestnávateľa u otca za obdobie 1/2025 – 4/2025 v sume 867,38 Eur a za

obdobie 5/2024 – 4/2025 čistá priemerná mesačná mzda predstavovala 918,26 Eur – 929,39 Eur. Oproti
čistému mesačnému príjmu otca v čase posledného súdneho rozhodnutia vo výške 870,- Eur mesačne,
je zrejmé tak, ako vecne správne uviedol okresný súd, že došlo k (miernemu) zvýšeniu príjmu otca,
t.j. k zmene príjmovej možnosti na strane otca došlo oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu, na čo
namieste reflektoval okresný súd tomu zodpovedajúcim primeraným zvýšením výživného zo sumy 200,-

Eurna220,-Eur.Bolopreukázané,žeotec,okremmaloletej,nemáinúvyživovaciupovinnosť.Okresným
súdom zvýšené výživné otcovi ako povinnému z výživného voči maloletému dieťaťu nevybočuje ani
z metodiky výpočtu výživného v Slovenskej republike, ktorá síce má odporúčací charakter, avšak za
stanovených kritérií určuje tabuľkový výpočet výživného pri jednom dieťati, ktoré navštevuje 2. stupeň
základnej školy, a to 22 % z čistého mesačného príjmu povinného rodiča.

28. Pri hodnotení zmeny pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu o určení výživného nie je
možné zobrať do úvahy len krátke hľadisko, a preto bolo namieste pri ustaľovaní čistého mesačného
príjmu otca maloletej vychádzať z dlhšieho časového horizontu, a to z obdobia dosahovanej čistej
mesačnej mzdy u otca za kalendárny rok. Nebolo preto dôvodné zohľadniť odvolaciu námietku otca

maloletej o prechodne zníženom príjme, na základe prechodných úsporných opatrení prijímaných
zamestnávateľom otca maloletej. Pri zmene vyživovacej povinnosti súdy nie sú povinné hodnotiť
jednotlivo krátky časový úsek, ak zmena pomerov nielen na strane dieťaťa, ale aj výživou povinného
rodiča má zahŕňať dlhšie časové obdobie, nie krátkodobé časové úseky.29. K vecnej správnosti rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch I., II. o výživnom
a zameškanom výživnom, odvolací súd poukazuje na ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP, podľa ktorého

pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, a preto prípadné zmeny stavu, ktoré by nastali
po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, nemôžu spätne meniť pohľad na správnosť napadnutého
rozsudku v čase jeho vydania. Pokiaľ by aj následne nastala podstatná zmena pomerov, uvedené môže
byť dôvodom zmeny ostatného rozsudku v samostatnom konaní.

30. Pokiaľ aj matka v konaní pred okresným súdom a následne v odvolacom konaní vo vyjadrení
k odvolaniu podanému otcom maloletej poukazovala na zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť
maloletej súvisiace s ortodonciou, tak krajský súd nepopiera vznik takýchto výdavkov, avšak na ich
úhrade výživným zo strany otca maloletej sa môže podieľať len v rámci svojich schopností a možností.
Vyživovacia povinnosť má v sebe zahŕňať tak pravidelné, ako aj nepravidelné výdavky a zohľadňovať aj
vyskytnutéjednorazovémimoriadnevýdavky,avšakuvedenémáokremoprávnenýchpotriebmaloletého

dieťaťa rešpektovať aj zákonnú podmienku schopností, možností povinného rodiča v danom prípade
otca, čo podľa krajského súdu vecne správne premietol okresný súd do zvýšenia vyživovacej povinnosti
otca zo sumy 200,- Eur na sumu 220,- Eur mesačne. Krajský súd mal za zistené, že matka maloletej
s určením výživného vo výške 220,- Eur mesačne vyslovila súhlas, do ktorej sumy bola premietnutá aj
skutočnosť vzniku mimoriadnych výdavkov na strane maloletej s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

súvisiacej s ortodonciou. Inými slovami vyjadrené krajským súdom bežné výdavky na dieťa v určitom
veku a na plnenie školských povinností sa nedokazujú. Pokiaľ išlo o mimoriadne výdavky, na ktoré
poukazovala matka maloletej, ktoré vznikajú s ortodontickou liečbou a navštevovaním základnej
umeleckej školy a súkromnej tanečnej školy maloletou, tak tieto sa zohľadňujú v určenej výške
výživného, čo okresný súd premietol (i napriek miernemu zvýšeniu príjmu na strane otca maloletej)

zvýšením výživného zo sumy 200,- Eur na 220,- Eur, pretože bol povinný reflektovať aj na schopnosti
a možnosti otca ako povinného z výživného.

31. Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že otec maloletého dieťaťa už v konaní pred
okresným súdom predložil rozhodnutie, ktorým sa vyhovelo žiadosti o vyhotovenie preukazu fyzickej

osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý otcovi maloletého dieťaťa umožňuje uplatňovanie, resp.
kompenzáciu určitých nákladových, finančných položiek, čo však nezasiahlo do vecne správneho
rozhodnutia okresného súdu o zvýšení vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa za konštatovania
zmeny pomerov od posledného súdneho rozhodnutia.

32. Ku komplexnosti danej veci sa uvádza, že matka maloletého dieťaťa, ktorá sa po vyhlásení rozsudku
okresným súdom vzdala práva na podanie odvolania, nenamietala výroky III., IV. rozsudku okresného
súdu, ktorými bol zamietnutý návrh matky na uloženie povinnosti otcovi uhrádzať polovicu nákladov
na zdravotnú starostlivosť a záujmovú činnosť maloletej, doplatiť náklady na zdravotnú starostlivosť a
záujmovú činnosť maloletej za obdobie od roku 2022 do roku 2024. Krajský súd predmetom konania

nemal výroky III., IV. rozsudku okresného súdu, ktoré zostali nedotknuté a u ktorých nebola zistená
vecná nesprávnosť, ak výživné, jeho výška má zahŕňať úhradu výdavkov tak pravidelných, ako aj
nepravidelných, prípadne mimoriadnych výdavkov, avšak, ako bolo zdôvodnené vyššie pri jeho určovaní
musia byť rešpektované schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, v danom prípade
otca maloletého dieťaťa. Zákon o rodine nepripúšťa nárok oprávneného na iné peňažné plnenie od

povinného, ako je výživné.

33. Krajský súd nevyhodnotil odvolanie otca maloletého dieťaťa za dôvodné, preto vo vyvolanom
odvolacom konaní rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I., II. o výživnom a nedoplatku na
výživnom v spojení so súvisiacimi výrokmi V. o zmene posledného súdneho rozhodnutia v časti určenia

vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletej a VI., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania potvrdil, ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods.
2 CSP.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP

tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody
postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách v zmysle § 54, § 55 CMP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.