Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123210500
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123210500.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek

senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., B. X, štátneho občana SR, právne zastúpeného: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., so sídlom
Bratislava, Žilinská 14, IČO: 47 232 757, proti žalovanému: Mesto Nové Mesto nad Váhom, so sídlom
Čsl. armády 64/1, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 00 311 863, právne zastúpenému: inLEGAL s.r.o.,
so sídlom Bratislava - Ružinov, Kamenárska 17A, IČO: 52 645 991, o vyslovenie nedodržania zásady
rovnakéhozaobchádzaniaaozaplatenie5.000,-eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. februára 2025, č.k. 68C/43/2023-132, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol
a zároveň výrokom II. uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou dňa 09.11.2023 sa žalobca domáhal,
aby súd vyslovil, že žalovaný vo vzťahu k nemu porušil zásadu rovnakého zaobchádzania, čím zasiahol

do jeho práva vlastniť majetok. Ďalej sa voči žalovanému domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy vo
výške 5.000,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Dôvodil tým, že v
roku 2011 prejavil u žalovaného záujem o kúpu časti CKN pozemku parc. č. 4915/1 - ostatná plocha
v k.ú. D. E. D. F., ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti rekreačnej chaty žalobcu v oblasti
G. F.. Žalovaný v tom čase odpredaj časti pozemku žalobcovi podmienil tým, že žalobca na svoje
náklady zabezpečí preloženie jestvujúcej inžinierskej siete - vodovodný rad PVC DN100, vedúcej cez
predmetný pozemok, existencia ktorej tak bola prekážkou predaja tohto pozemku, kvôli čomu ho žalobca

v tom čase nekúpil. Žalovaný ako vlastník sa však o predmetný pozemok roky riadne nestaral. Keďže
tento pozemok bol súčasťou dvora žalobcu, starala sa oň žalobcova rodina (odpratávanie suchých
konárov zo stromov na brehu jazera, hrabanie lístia, odpratávanie odpadu po návštevníkoch Zelenej
vody a ich domácich zvierat, výsev trávy, vysádzanie okrasných drevín, odstraňovanie náletových drevín
- inváznych rastlín a pod.), čím suplovali povinnosti žalovaného vo vzťahu k jeho majetku. Napriek
tomu dňa 02.11.2022 žalovaný predmetný pozemok predal spoločnosti BKP HOLDING, spol. s r. o.,
so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Námestie slobody 2122/22, IČO: 44 115 598, zastúpenej H. I.

J.. Žalobca poukázal na nepravdivosť informácií týkajúcich sa dôvodov hodných osobitného zreteľa
odôvodňujúcich predaj predmetného pozemku uvedenej obchodnej spoločnosti, ktoré spočívali v tom,
že pozemok bol dlhodobo neudržiavaný, boli na ňom opakovane vytvárané nelegálne skládky, ktoré
spoločnosť na vlastné náklady odstránila a pod.. Nepravdivé informácie obsahuje aj samotná kúpnazmluva, kde sa nenachádza zmienka o existencii inžinierskych sietí na dotknutom pozemku, konkrétne
v čl. IV bod 1/ kúpnej zmluvy je uvedené, že ..."Predávajúci prehlasuje, že na predávanej nehnuteľnosti
neviaznu žiadne záložné práva, obmedzenia, vecné bremená a ani iné právne vady, ťarchy, dlhy,

nájomné práva a ani žiadne iné práva (nároky) tretích osôb ", pričom na dotknutom pozemku práva
tretích osôb evidentne viaznu, sú tam už spomínané inžinierske siete a taktiež je na ňom zriadený aj
hlavný uzáver vody patriaci výlučne k nehnuteľnosti žalobcu. V zmluve nie je zmienka o vodovodnom
rade (inžinierskej sieti) ani o vodovodnom uzávere patriacom žalobcovi, čo svedčí o tom, že predaj
predmetného pozemku prebehol výhradne formálne, takpovediac „od stola" a bez zistenia skutkového

stavu. V konaní žalovaného možno vidieť nerovnaký prístup k žalobcovi a ku kupujúcemu (spoločnosti
BKP HOLDING, spol. s. r. o.), ktorému bol pozemok napokon predaný. Žalobca sa pritom ešte v roku
2017 rozhodol, nakoľko sa mu pozemok za chatou nepodarilo od žalovaného v roku 2011 kúpiť, požiadať
žalovaného o dlhodobý prenájom dotknutého pozemku. Žalobca mal vedomosť, že obdobne aj ostatní
vlastníci, ktorí obývajú chaty v jeho blízkosti, majú v dlhodobom prenájme časti mestských pozemkov,
ktoré užívajú na rekreačné účely. Žalobca chcel nájmom dotknutého pozemku zabrániť aj tomu, aby

ho cudzí ľudia využívali ako parkovisko. Mal zámer na ňom vysadiť okrasné dreviny. Na svoju žiadosť
však opäť obdržal od žalovaného negatívnu odpoveď. Žalovaný odmietol pristúpiť na dlhodobý prenájom
časti predmetného pozemku s odôvodnením, že tento pozemok je v zmysle Územného plánu Zóny G.
F. súčasťou prístupových priestorov a nespevnených plôch s tým, že na tomto pozemku nie je možnosť
rozšírenia pozemkov súkromných chát. Aj tu možno vidieť, že žalovaný opätovne zvolil vo vzťahu k

žalobcovi nerovnaký prístup pri žiadosti o dlhodobý prenájom. Žalobca je presvedčený, že žalovaný
vzhľadom na vyššie uvedené nie raz porušil vo vzťahu k nemu zásadu rovnakého zaobchádzania podľa
čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, a to iba z titulu, že nie je obyvateľom D. E. D. F.. Žalobca pritom v tomto meste
viac ako tri desaťročia vlastní a užíva svoj zdedený majetok po svojich predkoch, ktorí preukázateľne boli
obyvateľmi tohto mesta. Takýto prístup žalovaného javí známky diskriminácie z dôvodu majetku a iného

postavenia žalobcu. Žalobca nerozumie ako je možné, že predaj ani nájom pozemku nebol vo vzťahu k
nemurokymožný,avšakvovzťahukukupujúcemuužmožnýbolbeztoho,abybolinaplnenépodmienky,
ktoré žalovaný predostrel žalobcovi potom, čo tento prejavil záujem o kúpu dotknutého pozemku.
Žalobca má za to, že žalovaný sa voči nemu dopustil nerovnakého prístupu, dôsledkom čoho bol žalobca
oproti kupujúcemu znevýhodnený hneď dvakrát. S poukazom na čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, § 2 ods. 1,

§ 2a ods. 2, § 9 ods. 1, 2, 3 zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach
a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon), sa žalobca domáhal aj primeraného
zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu porušením zásady rovnakého zaobchádzania
žalovaným vznikla, a to vo výške 5.000,- eur. Náhrada nemajetkovej ujmy by tak žalobcovi aspoň z časti
kompenzovala škody, ktoré mu konaním žalovaného vznikli, a to najmä psychickú ujmu všetkých členov

rodiny, zdevastovanie prostredia chaty výrubom drevín, či celkové obmedzenie užívania nehnuteľnosti
(nadmerné slnečné žiarenie, odstránenie vetrolamu a pod.). V replike žalobca doplnil, že dňa 04.09.2017
podal žiadosť o dlhodobý prenájom časti pozemku parc. č. 4915/1 - ostatná plocha, pričom v odpovedi
od prednostu mestského úradu č. OPSM-162/2018 zo dňa 23.03.2018 sa uvádza, že tento pozemok
je v zmysle Územného plánu zóny G. F., súčasťou prístupových priestorov a nespevnených plôch s

tým, že tu nie je navrhovaná možnosť rozšírenia pozemkov súkromných chát. Z tohto dôvodu mesto
nepristúpi na dlhodobý prenájom uvedenej časti pozemku. Napriek tejto skutočnosti má obdobnú časť
(bezprostredne pokračujúcu) tohto pozemku v dlhodobom nájme aj susedná chata XXXX. Ďalej uviedol,
že dňa 22.01.2023 podal žiadosť o odkúpenie voľnej časti pozemku z parcely č. 4915/1 - ostatná
plocha o rozlohe vo veľkosti 49 m2. Pod číslom 0PSM-844/2023-25167 zo dňa 11.05.2023 však obdržal

stanovisko k žiadosti o odpredaj od prednostu MsÚ pána H. K., v ktorom sa uvádza, že podľa platného
Územného plánu zóny G. F. nie je tento pozemok určený na odpredaj. Aj v uvedenej súvislosti potom
možno vidieť porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, keďže uskutočnený predaj časti pozemku z
parcely č. 4915/1 - ostatná plocha v novembri 2022 spoločnosti BKP HOLDING, spol. s r.o. je v jasnom
kontraste so zamietnutím žalobcovej žiadosti zo dňa 22.01.2023 o predaj bezprostredne pokračujúcej

časti tohto pozemku z parcely č. 4915/1 - ostatná plocha, kedy Územný plán zóny G. F. neurčoval
pozemok č. 4915/1 - ostatná plocha na odpredaj.

3. Žalovaný označil žalobu za neopodstatnenú v celom rozsahu. K žiadosti žalobcu o odkúpenie časti
predmetného pozemku uviedol, že žalobca listom zo dňa 26.04.2011 požiadal žalovaného o odkúpenie

časti „C“ KN pozemku parc. č. 4915/1, nachádzajúceho sa v k.ú. D. E. D. F., a to vo výmere 159
m2, ktorá bola žalobcom označená, na základe ním predloženého grafického návrhu, zboku parcely č.
5907. Žalovaný listom zo dňa 13.06.2011 žalobcovi oznámil, že s predajom predmetnej časti pozemku
súhlasí, avšak za splnenia podmienky: „preloženia časti vodovodného radu mimo záujmové územiedo pozemku prístupovej komunikácie vo vzdialenosti min. 1,0 m od novej hranice pozemku na náklady
kupujúceho“. Žalobca následne listom odstúpil od žiadosti o odkúpenie časti „C“ KN pozemku parc.
č. 4915/1, nakoľko nesúhlasil s podmienkou preloženia vodovodu. V roku 2011 bol tento vodovod

vo vlastníctve žalovaného, avšak v roku 2018 sa stal predmetom nepeňažného vkladu do spoločnosti
Trenčianske vodárne a kanalizácie, a.s.. K žiadosti žalobcu o prenájom časti predmetného pozemku
žalovaný uviedol, že dňa 04.09.2017 žalobca listom požiadal žalovaného o dlhodobý prenájom časti „C"
KNpozemkuparc.č.4915/1vk.ú.D.E.D.F.ovýmere120m2,ktorýžalobcavymedzilnímpredloženým
grafickým návrhom. Žalovaný listom zo dňa 23.03.2018 zaslal žalobcovi stanovisko, že: „....pozemok je

v zmysle Územného plánu zóny G. F. súčasťou prístupových priestorov a nespevnených plôch s tým,
že tu nie navrhovaná možnosť rozšírenia pozemkov súkromných chát. Z tohto dôvodu mesto nepristúpi
na dlhodobý prenájom uvedenej časti pozemku". V prípade žiadosti o dlhodobý prenájom však išlo o inú
časť „C" KN pozemku parc. č. 4915/1, než ktorú žiadal žalobca odpredať vo svojej skoršej žiadosti zo dňa
26.04.2011 (spredu parcely č. 5907), pričom táto časť nebola predmetom prevodu na BKP HOLDING,
spol. s.r.o.. Vo vzťahu k odpredaju pozemkov spoločnosti BKP HOLDING, spol. s r.o., žalovaný uviedol,

že táto spoločnosť požiadala o odkúpenie pozemkov vo vlastníctve žalovaného, pričom Mestské
zastupiteľstvo uznesením č. 515/2022-MsZ zo dňa 13.09.2022 schválilo spôsob prevodu vlastníctva
na spoločnosť BKP HOLDING, spol. s r.o. a to: jednak „C“ KN pozemku parc. č. 4915/2 - ostatná
plocha o výmere 42 m2 a jednak novovytvoreného „C“ KN pozemku parc. č. 4915/96 - ostatná plocha
o výmere 379 m2, ako prípad hodný osobitného zreteľa za kúpnu cenu vo výške 63.150,- eur (t.j. v

cene 150 eur/m2). Uznesením č. 540/2022-MsZ Mestské zastupiteľstvo schválilo samotný prevod týchto
pozemkov.Žiadosťžalobcuoprenájomčastipôvodnejparcelyč.4915/1vr.2017savšaktýkalainejčasti
parcely, ktorá nebola predmetom prevodu na BKP Holding spol. s r.o.. Žalovaný sa tak nemohol dopustiť
diskriminačného konania voči žalobcovi, keď odpredal pozemok inému záujemcovi v podstatne inom
rozsahu, za iných podmienok a v inom časovom období (s odstupom 11 rokov). Navyše žalovaný je pri

nakladaní s majetkom mesta viazaný výlučne ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov,
pričom o samotnom prevode rozhoduje mestské zastupiteľstvo ako kolektívny orgán. Žalovaný požíva
vlastnícke právo podľa čl. 20 Ústavy SR v rovnakom rozsahu ako ktorýkoľvek iný právny subjekt a pri
nakladaní so svojím majetkom má mesto po formálnej stránke postavenie subjektu súkromného práva
(R 90/2008). Ak teda žalovaný vystupuje ako vlastník nehnuteľnosti a so svojím vlastníctvom disponuje

v rámci súkromnoprávneho vzťahu, je výlučne na zvážení mesta, komu a za akých podmienok majetok
predá, prenajme, prípadne dá do užívania (pri dodržaní zákonných postupov nakladania s majetkom
mesta). Navyše žalovaný v minulosti viackrát odpredal majetok (pozemky) kupujúcim, ktorý nemali trvalý
pobyt v D. E. D. F., čo vyvracia tvrdenie žalobcu, že žalovaný žalobcovi neodpredal pozemok preto, že
nie je obyvateľom D. E. D. F.. Žalobcove tvrdenie, že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania

podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR voči žalobcovi z titulu, že nie je obyvateľom D. E. D. F., je tak nepravdivé.
4. Vyhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania na zistené skutkové závery súd prvej inštancie
aplikoval ust. § 2 ods. 1, § 2a ods. 2, § 9 ods. 1, 2, 3 zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní
v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (ďalej len „antidiskriminačný zákon“), článok 12
ods. 2 Ústavy SR, vo svetle ktorých v okolnostiach posudzovanej veci dospel k záveru, že žalobe nie

je možné vyhovieť. Nebolo sporné, že žalobca dňa 29.04.2011 požiadal žalovaného o odpredaj časti
C-KN pozemku parc. č. 4915/1 - ostatná plocha v k.ú. D. E. D. F., o výmere cca 159 m2 (11,70 m
x 20,25 m x 21,6 m x 4 m). Išlo o časť mestského pozemku susediacu s C-KN pozemkom žalobcu
parc. č. 5097 po jeho dlhšej strane zo strany bližšej k vodnej ploche. Nakoľko cez požadovanú časť
pozemkuviedol(adoposiaľvedie)verejnývodovodPVCDN100,ktorýbolvdanomčasevovlastníctvea

správe žalovaného, žalovaný podmienil predaj pozemku preložením uvedeného vodovodu do pozemku
prístupovej komunikácie vo vzdialenosti 1 m od novej hranice pozemku, a to na náklady kupujúceho.
Za týchto podmienok žalobca stratil záujem o odkúpenie daného pozemku a listom zo dňa 07.09.2011
oznámil žalovanému, že od svojej žiadosti odstupuje v plnom rozsahu. Podmienenie predaja uvedenej
časti mestského pozemku vykonaním prekládky verejného vodovodu, súd v tomto prípade nevyhodnotil

ako neprimeranú prekážku predaja, alebo šikanóznu podmienku. V roku 2011 bol žalovaný vlastníkom
a zároveň aj správcom tejto verejnej vodovodnej siete, preto mu ako mestu nemožno upierať plné právo
sledovať a chrániť svoje oprávnené záujmy a nevystavovať sa riziku prípadných komplikácii spojených
s rozdielnym vlastníctvom pozemku a v ňom vedených verejných inžinierskych sietí. Oprávnený záujem
žalovaného, ako vlastníka verejnej vodovodnej siete slúžiacej širšiemu okruhu obyvateľov, jednoznačne

prevažoval nad oprávneným záujmom žalobcu, ktorý len chcel mať okolo svojej rekreačnej chaty
väčší vlastný priestor, krajšie prostredie a byť menej rušený resp. obťažovaný inými návštevníkmi
G. F.. Navyše, žalobca netvrdil a ani neprodukoval dôkaz o tom, že by žalovaný pri prevodoch
pozemkov v danej lokalite a danom čase takúto podmienku iným záujemcom nekládol, resp. že v tomtoohľade postupoval v zmluvných vzťahoch nekonzistentne, teda nebolo v konaní tvrdené diskriminačné
správanie žalovaného voči žalobcovi v danom čase. Ďalej sa súd nestotožnil s názorom žalobcu, že bez
konkrétneho normatívneho aktu žalovaného bol uvedený postup žalovaného protiprávny. Žiaden právny

predpis totiž neukladá obciam povinnosť mať túto oblasť zmluvných práv upravenú či už všeobecne
záväzným nariadením, alebo iným normatívnym právnym aktom. Právne významnou skutočnosťou a
podstatnou zmenou v právnych pomeroch bolo to, že dňa 18.06.2018 sa vodovodná a kanalizačná
sieť v rekreačnej oblasti G. F., vrátane vodovodu vedúceho na spornom C-KN pozemku 4915/1
v k.ú. D. E. D. F., stala predmetnom nepeňažného vkladu žalovaného do obchodnej spoločnosti

Trenčianskevodárneakanalizácie,a.s.(skrátenýnázovTVK,a.s.),založenejzaúčelomprevádzkovania
verejných vodovodných a kanalizačných sietí pre zúčastnené obce a mestá. Vkladom tejto vodovodnej
siete prešlo vlastnícke práv k predmetnému vodovodu na spoločnosť TVK, a.s., ktorá sa zároveň
stala aj správcom resp. prevádzkovateľom tejto inžinierskej siete. Keď v roku 2022 spoločnosť BKP
HOLDING, spol. s r.o. požiadala žalovaného o odpredaj časti C-KN parcely č. 4915/1 v k.ú. D. E. D.
F. priamym predajom z dôvodov hodných osobitného zreteľa, dotknutý verejný vodovod už nebol vo

vlastníctve, ani správe žalovaného. Neexistoval teda žiaden rozumný dôvod, aby žalovaný podmieňoval
prevod vlastníckeho práva k danému pozemku povinnosťou preloženia uvedeného vodovodu, keďže
išlo o vodovod patriaci a spravovaný spoločnosťou TVK, a.s.. Podstatným spôsobom sa tak zmenili
podmienky, okolnosti i možné dopady prípadného predaja tejto časti spornej parcely č. 4915/1. Čiže
nešlo o identickú situáciu aká existovala v roku 2011, keď o prevod tejto časti pozemku žiadal žalobca.

Toto kritérium tak nemožno hodnotiť ako potenciálne diskriminačné. Vo vzťahu k žiadosti spoločnosti
BKP HOLDING, spol. s r.o. z roku 2022 o odpredaj časti C-KN parcely č. 4915/1 v k.ú. D. E. D. F.,
priamym predajom z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nebolo sporné, že táto informácia bola
žalovaným riadne zverejnená v súlade s právnymi predpismi. Táto žiadosť bola preskúmaná príslušnými
orgánmi a komisiami žalovaného mesta a následne riadne dvakrát schválená Mestským zastupiteľstvom

žalovaného. Žalobca v roku 2022 žiadnym spôsobom nereagoval na zverejnenú informáciu týkajúcu
sa žiadosti BKP HOLDING, spol. s r.o. o priamy odpredaj časti C-KN pozemku 4915/1 v k.ú. D. E. D.
F., ani neprejavil záujem o nadobudnutie vlastníckeho práva k tejto časti nehnuteľnosti, ani žalovaného
v tomto smere nekontaktoval. Preto je ťažké uvažovať o diskriminácii žalobcu zo strany žalovaného,
keď sa žalobca v roku 2022 o daný pozemok žiadnym spôsobom neuchádzal. O to viac to platí, ak

žalobca dňa 07.09.2011 oznámil písomne žalovanému, že od svojej žiadosti na odpredaj časti pozemku
odstupuje. Nemožno rozumne a spravodlivo žiadať od žalovaného, aby zrušenú žiadosť žalobcu naďalej
evidoval a zaoberal sa ňou aj v roku 2022, kedy o odkúpenie sporného pozemku prejavil záujem
iný žiadateľ, a to BKP HOLDING, spol. s r.o. Nakoľko nepatrí do právomoci súdu v tomto konaní
akýmkoľvek spôsobom posudzovať zákonnosť procesov žalovaného v rámci výkonu samosprávy, ani

vecnú správnosť rozhodnutí jeho orgánov, súd dôkazné návrhy a námietky žalobcu týkajúce sa najmä
zisťovania pravdivosti dôvodov hodných osobitného zreteľa uvedených spoločnosťou BKP HOLDING,
spol. s r.o., nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie v tomto konaní a preto sa nimi bližšie nezaoberal.
Na základe vykonaného dokazovania tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že v súvislosti s prevodom
vlastníckeho práva k časti C-KN parcely č. 4915/1 v k.ú. D. E. D. F. na spoločnosť BKP HOLDING spol.

s.r.o., nebola preukázaná žiadna forma diskriminácie žalobcu. Žalobca sa po roku 2018 (kedy verejný
vodovod prešiel do vlastníctva TVK, a.s.), o kúpu danej časti C-KN parcely č. 4915/1 v k.ú. D. E. D. F. u
žalovaného neuchádzal. Neučinil tak ani v roku 2022, kedy o daný pozemok prejavila záujem spoločnosť
BKP HOLDING, spol. s r.o. a informácia o tejto žiadosti bola žalovaným zverejnená. Už vôbec nebolo
preukázané tvrdenie žalobcu, že bol diskriminovaný z dôvodu, že nemá trvalý pobyt v D. E. D. F., pretože

žalovaný preukázal, že predal pozemky aj osobám majúcim bydlisko v iných mestách než D. E. D. F..
Toto tvrdenie žalobcu tak nebolo ničím podložené. Pokiaľ ide o „Žiadosť žalobcu o dlhodobý prenájom“
zo dňa 04.09.2017, je potrebné uviesť, že táto sa týkala inej časti C-KN parcely č. 4915/1 v k.ú. D. E. D.
F., ktorá nebola predmetom predaja spoločnosti BKP HOLDING, spol. s r.o.. Táto časť pozemku susedí
s kratšou stranu pozemku žalobcu. Žalobca v roku 2017 pritom žiadal žalovaného o dlhodobý prenájom

pozemku o rozmeroch 15 m x 8 m a dňa 22.01.2023 podal žiadosť o odkúpenie tejto časti pozemku
v rozsahu 19,5 m x 2,5 m t.j. celkom 49 m2. Obe žiadosti boli žalovaným odmietnuté s poukazom na
ich nesúlad s platným Územným plánom zóny G. F.. Podľa neho je predmetná časť pozemku súčasťou
prístupových priestorov a nespevnených plôch s tým, že tu nie je navrhovaná možnosť rozšírenia
pozemkov súkromných chát a aktuálne tento pozemok územným plánom nie je určený na odpredaj.

Vo vzťahu k tejto časti C-KN parcely č. 4915/1 žalovaný v konaní netvrdil a z vykonaných dôkazov
ani súd nezistil žiadne konkrétne okolnosti alebo dôvody svedčiace pre záver o diskriminácii žalobcu
žalovaným v porovnaní s inými účastníkmi právnych vzťahov. Vychádzajúc z citovaných právnych
predpisov, k naplneniu znakov diskriminačného konania voči žalobcovi, by muselo byť nevyhnutnepreukázané, že žalovaný konal resp. postupoval vo vzťahu k žalobcovi, nachádzajúcemu sa v rovnakej
alebo porovnateľnej situácii ako iná osoba, rozdielnym spôsobom, než postupoval voči inej osobe.
Zároveň by sa tak malo stať z niektorého dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona

(z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej
skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu,
farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku,
rodualeboinéhopostaveniaalebozdôvoduoznámeniakriminalityaleboinejprotispoločenskejčinnosti),
k čomu však podľa presvedčenia súdu prvej inštancie nedošlo. Z uvedených dôvodov žalobu ako celok

zamietol. Za situácie, kedy nebola preukázaná diskriminácia žalobcu žalovaným, nemohol žalobcovi
vzniknúť ani nárok náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej sa žalovaný s poukazom na § 9 ods.
3 antidiskriminačného zákona domáhal. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a
plne úspešnému žalovanému priznal proti procesne neúspešnému žalobcovi právo na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne zmenu rozsudku tak, že jeho
žalobe bude vyhovené a bude mu priznaný plný nárok na náhradu trov konania. Uplatňujúc dôvody na

odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP (existencia inej vady, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil
svoje rozhodnutie) v konkrétnostiach namietal vecnú nesprávnosť záveru, že podmienka prekládky
verejného vodovodu nemala byť neprimeraná ani šikanózna vo vzťahu k žalobcovi, keď súd opomenul,

že vo vzťahu k žiadosti žalobcu z roku 2011 nebola konštruovaná iba jedna podmienka, týkajúca sa
preloženia vodovodného radu, ale tiež podmienka zabezpečenia prístupovej komunikácie. Podmienka
preloženia vodovodného radu bola úplne objektívne neprimeraná s cieľom odradiť žalobcu od kúpy,
pretože v praxi by sa bolo jednalo o 50 až 100 metrov výkopových prác cez prístupovú komunikáciu.
Súd prvej inštancie nevysvetľuje, o aké vlastné oprávnené záujmy žalovaného malo ísť a aké by boli

konkrétne riziká pri rozdielnom vlastníckom režime pozemku a inžinierskych sietí, ku ktorému časom
došlo aj tak, keď žalovaný vložil inžinierske siete do majetku tretej strany. Nesúhlasí ani so záverom
súdu, že žalobca netvrdil a nepreukázal, že by žalovaný pri prevodoch pozemkov nekládol takúto
podmienku iným záujemcom. Bolo na žalovanom, aby preukázal, že k diskriminácii nedochádzalo,
pričom však bolo tvrdené a preukázané, že od roku 2011 až do prevodu v roku 2022 nedošlo k žiadnej

podstatnej skutkovej ani právnej zmene, ktorá by odôvodňovala rozdielny postoj voči záujemcom.
Tvrdeniaozmenevlastníckehorežimusúúčelovéairelevantné,keďžeinžinierskesietetamboliajvroku
2011. Pokiaľ ide o podmienku zabezpečenia prístupu, táto ostala v konaní súdom opomenutá. Podľa
jeho názoru, rozhodnutie súdu legitimizuje fakticky a legalizuje neprimerané a selektívne ukladanie
šikanóznych podmienok pri prevode majetku. Súd prvej inštancie sa nekriticky stotožnil s tvrdeniami

žalovaného o rozdielnosti skutkovej situácie medzi rokmi 2011 a 2022 napriek tomu, že táto bola
nezmenená. Na pozemku sa nachádza okrem verejného vodovodu aj vodovodná prípojka výhradne
slúžiaca žalobcovej nehnuteľnosti, vrátane uzáveru vodovodnej prípojky, čo je nakoniec aj v rozpore
s článkom IV. bod 1 kúpnej zmluvy, ktorou pozemok nadobudla spoločnosť BKP HOLDING spol. s
r.o., kde žalovaný ako predávajúci prehlásil, že na predávanej nehnuteľnosti neviaznu žiadne vady ani

ťarchy. Bod 40/ odôvodnenia podľa neho navodzuje dojem, že má ísť na ťarchu žalobcu, že denno-
denne nesledoval úradnú tabuľu žalovaného, na toto však on podľa svojho názoru nemal dôvod.
Vzhľadom k podmienkam, ktoré jemu stanovil žalovaný v roku 2011, ktoré sa rovnali prakticky vylúčeniu
možnosti predaja pozemku žalobcovi, nebol dôvod sa domnievať, že by žalovaný povolil prakticky
bezpodmienečné nakladanie s dotknutým pozemkom. Pokiaľ o sporný pozemok prejavil záujem niekto

iný, mali mu byť určené rovnaké podmienky ako žalobcovi v roku 2011 a keďže sa tak nestalo,
v tom on vidí nerovnaké a diskriminačné konanie žalovaného voči žalobcovi. V bode 41/ odôvodnenia
súd neguje zásadnú časť argumentácie žalobcu, týkajúcu sa absencie dôvodov hodných osobitného
zreteľa na strane spoločnosti BKP HOLDING veľmi všeobecným spôsobom tvrdiac, že nepatrí do
právomoci súdu posudzovať zákonnosť procesov žalovaného v rámci výkonu samosprávy, ani vecnú

správnosť rozhodnutí jeho orgánov, ktorý názor sa žalobcovi javí ako prekvapivý zvlášť po tom, ako sa
po výsluchoch svedkov preukázalo, že žalovaný ako mesto doslova žiadnym spôsobom nepreveroval
skutočnú existenciu deklarovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa, v dôsledku ktorých došlo
k priamemu predaju záujmového pozemku dotknutej spoločnosti. Predmetom konania nebolo určenieplatnosti, alebo neplatnosti zmluvy, či rozhodnutia postupov žalovaného a preto argument žalobcu
o tom, že nemá právomoc, neobstojí. Konajúci súd mal aplikovať postup podľa § 194 CSP upravujúci
prejudicialitu, ktorý mu dáva priestor posúdiť aj tie otázky, o ktorých priamo vo výroku rozhodnúť nemôže.

Skúmanie a existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa bolo v danej veci kľúčové, keďže ich
absencia zvýrazňovala, ak nie priamo preukazovala nerovnaký prístup žalovaného, ktorý žalobcovi
časť pozemku nechcel za žiadnych okolností dať do nájmu ani predať, ale pri dotknutej spoločnosti
nebolo prekážkou ani to, že deklarované dôvody hodné osobitného zreteľa boli vyfabulované a ako také
neboli žalovaným ani nijako skúmané a preverované, čo potvrdili vo svojich výsluchoch aj svedkovia

na pojednávaní dňa 15.11.2024. Naviac bolo preukázané, že v období medzi podaním žiadosti žalobcu
z roku 2011 a rokom 2022, kedy došlo k prevodu, nedošlo k žiadnej zmene územného plánu v dotknutej
lokalite G. F.. Žalovaný dokonca pri prevode pozemku na dotknutú spoločnosť porušil vlastný územný
plán v tom, že dotknutý pozemok mal byť súčasťou prístupových priestorov a nespevnených plôch
a nie je na ňom navrhovaná v zmysle plánu možnosť rozšírenia pozemkov súkromných chát. Pri BKP
HOLDING spol. s r.o. nebol problém pri predaji to, že na pozemku sú inžinierske siete, nebol problém,

že sa neskúmali neexistujúce dôvody hodné osobitného zreteľa a nebol problém ani územný plán, ktorý
parcelu č. 4915/1 vníma ako súčasť prístupových priestorov a naopak pri jeho žiadostiach o kúpu/nájom
bola raz prekážka inžinierske siete a inokedy zase územný plán. Hoci opakované žiadosti o dlhodobý
prenájom nesúvisia priamo s predajom sporného pozemku, stále sa jedná o jeden a ten istý pozemok
s rovnakým číslom a v rovnakej lokalite. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by existoval skutočný

a legitímny, faktický či právny dôvod, ktorý by žalovaného voči spoločnosti BKP HOLDING v roku 2022
pri kúpe alebo iným osobám najmä vlastníkom chaty č. 3017 pri nájme favorizoval. Inú vadu konania
podľa neho možno identifikovať predovšetkým v tom, že súd sa nevysporiadal s tým, že žalovaný ani
účinne nepoprel a nespochybnil existenciu nájomných vzťahov iných osôb na parcele č. 4915/1, avšak
žalobcovi nechcel na danej parcele nájom umožniť, v dôsledku čoho považuje rozhodnutie súdu za

arbitrárneanepreskúmateľné.Rovnakopresvedčivosúdnevysvetlil,prečoneprihliadalnaargumentáciu
ohľadom neexistencie a neskúmania dôvodov hodných osobitného zreteľa, hoci toto s ohľadom na
pravidlá prejudiciality mohol a mal posúdiť sám. Konajúci súd nevykonal navrhované dokazovanie, hoci
svedkovia, ktorých žalobca označil, mohli relevantne vypovedať k sporným skutkovým okolnostiam,
čím konanie zaťažil ďalšou vadou. Súd len stroho v tomto smere konštatoval, že ďalšie dokazovanie

nevykonal pre nadbytočnosť. Nebolo procesnou úlohou žalobcu preukázať diskriminačnú pohnútku
žalovaného, ale stačilo osvedčiť dôvodné predpoklady, pre ktoré došlo ku konaniu, ktoré nepochybne
malo diskriminačné znaky, keď nediskriminačné zaobchádzanie, resp. existenciu rovnakého prístupu
mal dôkazne preukázať žalovaný.

6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uvádza, že rozsudok súdu považuje za vecne správny a navrhuje tento potvrdiť s tým, že
mu bude priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Od počiatku žalobu považuje
za neopodstatnenú, nedôvodnú, bez akéhokoľvek relevantného právneho základu, ku ktorému
záveru dospel rovnako v rozhodnutí súd prvej inštancie, ktorý sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal

vyčerpávajúco so všetkými podstatnými skutkovými a právnymi okolnosťami prejednávanej veci, ktoré
boli podstatné pre rozhodnutie. Predpokladom úspešnosti žaloby by bolo zistenie, že žalovaný konal
voči žalobcovi v rovnakej, alebo porovnateľnej situácii a druhou, že konal voči nemu rozdielnym
spôsobom ako voči inej osobe, pričom v okolnostiach tejto veci ani jedna z týchto podmienok naplnená
nebola. Žalovaný sa nemohol dopustiť diskriminačného konania voči žalobcovi tým, že odplatne

v roku 2022 previedol spoločnosti BKP HOLDING iný pozemok ako žiadal žalobca, v úplne inom
časovom období a za iných skutkových okolností. Nemožno spravodlivo požadovať od vlastníka –
žalovaného, aby pri prevodoch majetku alebo prenechaní majetku do užívania prihliadal na desiatky
žiadostí iných záujemcov doručovaných mestu v priebehu predchádzajúcich rokov, v tomto prípade
až od roku 2011, naviac za iného personálneho obsadenia tak kolektívnych orgánov mesta, ako aj

pozície štatutárneho zástupcu mesta. Žalovaný je pri nakladaní s majetkom mesta viazaný výlučne
ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom o samotnom prevode rozhoduje
mestské zastupiteľstvo ako kolektívny orgán. Žalovaný požíva vlastnícke právo v zmysle ústavy
v rovnakom rozsahu ako ktorýkoľvek iný právny subjekt. Z výsluchov svedkov navrhnutých žalobcom
nevyplynuli žiadne skutočnosti preukazujúce tvrdenia žalobcu, dokonca výsluchy H. C., F. D., H. C.

možno z hľadiska predmetu prejednávanej veci označiť za ničotné. Preto akékoľvek ďalšie návrhy
žalobcu na vykonanie dokazovania nemajú opodstatnenie, keďže žalobca naviac ani neozrejmil, akú
relevanciu by mali na prejednávanú vec (navrhovaný výsluch H. I. - vedúceho oddelenia investičnej
výstavby a rozvoja v roku 2011, H. L. - bývalého poslanca mestského zastupiteľstva do roku 2022 a H.E. - geodeta zameriavajúceho sporné pozemky). Na základe dokazovania súd dospel k záveru, že v
súvislosti s prevodom vlastníckeho práva k časti KNC parcely č. 4915/1 na spoločnosť BKP HOLDING
nebola preukázaná žiadna forma diskriminácie žalobcu. Žalobca sa po roku 2018, kedy verejný vodovod

prešiel do vlastníctva TVK, a.s., o kúpu danej časti parcely u žalovaného neuchádzal. Neučinil tak ani v
roku 2022, kedy o daný pozemok prejavila záujem dotknutá spoločnosť a informácia o tejto skutočnosti
bola žalovaným zverejnená. Už vôbec nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že bol diskriminovaný z
dôvodu, že nemá trvalý pobyt v D. E. D. F., pretože žalovaný preukázal, že predal pozemky aj osobám
majúcim bydlisko v iných mestách než D. E. D. F., ktoré tvrdenie žalobcu nebolo ničím doložené. Tvrdí

teda absenciu totožnosti predmetu diskriminácie. V konkrétnosti uvádza, že spoločnosti BKP HOLDING
bol schválený prevod pozemku parcely reg. KNC č. 4915/2 o výmere 42 m2 a novovytvoreného pozemku
KNC č. 4915/96 o výmere 379 m2 za kúpnu cenu 63.150,- eur. Žalobca sa však domáha nemajetkovej
ujmy za údajné diskriminačné konanie žalovaného voči nemu nevyhovením jeho žiadostiam o odpredaj,
resp. prenájom rôznych častí parciel o rôznych výmerách vo vlastníctve žalovaného, a to konkrétne
podľa žiadostí žalobcu, tento žiadal v roku 2011 o odkúpenie časti pôvodnej parcely č. 4915/1 o výmere

159 m2, v roku 2017 žiadal o dlhodobý prenájom parcely č. 4915/1 bez špecifikácie výmery a v roku
2017 žiadal o odkúpenie pôvodnej parcely č. 4915/1 o výmere 49 m2, ktorá zodpovedala časti parcely,
ktorú pôvodne žiadal do dlhodobého nájmu v roku 2017. Súčasťou vyjadrenia žalovaného je tiež
grafický nákres plôch, ktoré boli dotknuté či už prevodom na tretiu osobu a požiadavkami žalobcu
vznesenými v priebehu vyššie identifikovaných rokov, z ktorých podľa žalovaného je zrejmé, že len

vo vzťahu k časti parcely prevedenej na spoločnosti BKP HOLDING sa žalobca domáhal odplatného
prevodu v roku 2011 na základe svojej žiadosti a následne pokiaľ ide o žiadosti žalobcu z roku 2017
na nájom a z roku 2023 na odpredaj, tak tieto sa týkali úplne iného pozemku, ktorý znázorňuje na
nákrese červenou a oranžovou farbou. V ďalšom tvrdí tiež absenciu časovej súvislosti, keďže prevod
pozemku na BKP HOLDING sa uskutočnil na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.11.2022, pričom

žiadosť žalobcu o odkúpenie pôvodnej parcely č. 4915/1 o výmere 159 m2 bola doručená žalovanému
ešte dňa 13.06.2011. Žiadosť žalobcu zo dňa 04.09.2017 sa týkala inej časti parcely, ktorá nebola
predmetom predaja spoločnosti BKP HOLDING ani zčasti, naviac išlo o žiadosť o prenájom, ktorá
časť pozemku susedí s kratšou stranou pozemku žalobcu. Žalobca v roku 2017 žiadal o dlhodobý
prenájom pozemku o rozmeroch 15 m x 8 m a dňa 22.01.2023 žiadal o odkúpenie tejto časti pozemku

v rozsahu 19,5 m x 2,5 m, t.j. celkom 49 m2, ktorá rovnako nebola predmetom predaja spoločnosti BKP
HOLDING, a to ani v časti. V konečnom dôsledku k tvrdeniu o rozdielnych skutkových okolnostiach
uvádza, že už len samotná absencia totožnosti predmetu diskriminácie a časových súvislostí svedčí
bez ďalšieho o nedôvodnosti žaloby. Pokiaľ žalobca ťažisko argumentácie opiera o to, že v roku 2011
mu predaj pozemku zo strany žalovaného bol podmieňovaný premiestňovaním vodovodu do pozemku

prístupovej komunikácie vo vzdialenosti 1 m od novej hranice pozemku, pričom už v roku 2022 takáto
podmienka novému kupujúcemu nebola vznesená, tak v konaní bolo preukázané, že dňa 18.06.2018
sa vodovodná a kanalizačná sieť v rekreačnej oblasti G. F., vrátane vodovodu vedúceho na spornom
pozemku KNC č. 4915/1 stala predmetom nepeňažného vkladu žalovaného do obchodnej spoločnosti
Trenčianske vodárne a kanalizácie a.s., založenej za účelom prevádzkovania verejných vodovodných

a kanalizačných sietí, čím prešlo vlastnícke právo k predmetnému vodovodu na spoločnosť TVK a.s.,
ktorá sa zároveň stala aj správcom, resp. prevádzkovateľom tejto inžinierskej siete a teda v roku 2022
na rozdiel od roku 2011 žalovaný nebol vlastníkom ani správcom verejného vodovodu PVC DN100, ktorý
viedol cez pozemok, ktorú skutočnosť vyhodnotil identicky aj súd prvej inštancie vo výsledku tak, že
takéto kritérium, ktorého sa dožadoval žalobca, nebolo možné hodnotiť ako potencionálne diskriminačné

a rovnako ani podmienku preloženia vodovodu v roku 2011, keďže v tom čase bol žalovaný vlastníkom
aj správcom tejto verejnej vodovodnej siete. A tak oprávnený záujem žalovaného ako vlastníka verejnej
vodovodnej siete slúžiacej širšiemu okruhu obyvateľov prevažoval nad oprávneným záujmom žalobcu,
ktorý len chcel mať okolo svojej rekreačnej chaty väčší rozsah pozemku. Argumentáciu žalobcu, že
k diskriminácii voči nemu malo dôjsť z dôvodu, že nie je obyvateľom D. E. D. F., považuje za absolútne

absurdnú. Poukazuje na výpoveď vedúcej právneho oddelenia žalovaného E. C. L., ktorá uviedla, že
keď sa v roku 2022 riešila žiadosť spoločnosti BKP HOLDING o odpredaj pozemku, nebolo možné
pri rozsahu činností žalovaného zistiť, že žalobca mal v roku 2011 o tento pozemok záujem, pretože
pravdepodobne v tom čase aj jeho žiadosť už bola skartovaná, pričom vo vzťahu k jeho žiadosti
z roku 2017 uviedla, že pozemok je podľa schváleného územného plánu vedený ako rezervoár pre

budúcu komunikáciu a nie je určený na predaj, pričom územný plán sa v rozpätí rokov 2011 a 2022
nezmenil a tiež uviedla, že pri prijímaní, vyhodnocovaní a posudzovaní žiadostí, týkajúcich sa prenájmu
či odkúpenia akýchkoľvek nehnuteľností od žalovaného, je bydlisko alebo sídlo záujemcu irelevantné.
Poukazuje tiež na bod 42/ odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. Dopozornosti dáva, že prevod pozemku na spoločnosti BKP HOLDING bol riadne schválený na dvoch
zasadnutiach mestského zastupiteľstva žalovaného. Za prekvapivú považuje jeho argumentáciu, že
súd negoval zásadnú časť jeho argumentácie, týkajúcu sa absencie dôvodov hodných osobitného

zreteľa na strane spoločnosti BKP HOLDING tvrdiac, že sa pri výsluchoch svedkov jednoznačne
preukázalo, že žalovaný ako mesto doslova žiadnym spôsobom nepreveroval skutočnú existenciu
deklarovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa, v dôsledku ktorých prišlo k priamemu predaju
zakúpeného pozemku. Poukazuje na § 9a ods. 8 písm. e/ zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, v znení
účinnom od 01.09.2019 do 31.10.2023 „pri prevodoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného

zreteľa, o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom
osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený, zámer previesť majetok týmto spôsobom je obec povinná
zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním prevodu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli
a na svojej internetovej stránke, ak ju má obec zriadenú, pričom tento zámer musí byť zverejnený
počas celej tejto doby.“ Zákon o majetku obcí v znení vyššie vymedzenom nekonkretizuje prípady hodné
osobitného zreteľa. Podmienkou je rozhodnutie trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov obecného

zastupiteľstva. Účelom tejto úpravy je umožniť obciam reagovať na špecifické situácie pri prevode
majetku. Táto kompetencia je zákonom daná len obecnému zastupiteľstvu, ako kolektívnemu orgánu
obce. Preto nie je možné ani v zásadách hospodárenia s majetkom obce túto kompetenciu preniesť
na iný orgán, napr. na starostu. Každý prípad však treba posúdiť individuálne a o každom prípade by
malo obecné zastupiteľstvo rozhodovať trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. V tomto prípade

sa prevod vlastníctva majetku presne v súlade s vyššie uvedeným aj realizoval. Dokonca aj Okresná
prokuratúra Nové Mesto nad Váhom si vyžiadala materiál v spojitosti s preskúmaním dotknutého
uznesenia obecného zastupiteľstva, pričom vo vzťahu k tomuto prevodu nebolo prokuratúrou zistené
žiadne porušenie zákona. Z uznesenia mestského zastupiteľstva zo dňa 13.09.2022 vyplýva (ktorým bol
schválenýprevod),žeodôvodnenieokolnostíhodnýchosobitnéhozreteľaspočívalovtom,žepredmetné

pozemky priamo súvisia s parcelami, ktoré sú vo vlastníctve spoločnosti, boli dlhodobo neudržiavané,
čo spoločnosti zhoršuje užívanie vlastných pozemkov, na pozemku boli vytvárané opakovane nelegálne
skládky, ktoré spoločnosť na vlastné náklady odstraňovala a tiež opakovane boli využívané na nelegálne
stanovanie a keďže spoločnosť chcela pozemky využívať v súlade s územným plánom mesta a na
pozemku nie je možná výstavba chaty, došlo k schváleniu tohto prevodu. Z výpovede svedkyne E.

C. L. vyplynulo, že v roku 2022 spoločnosť BKP HOLDING požiadala o odpredaj neudržiavaného a
zarasteného pozemku KNC č. 4915/1, k žiadosti bola priložená snímka z katastrálnej mapy, ako aj
ortofotomapy, z ktorých bolo zrejmé, že ide o pozemok zarastený. Žiadosť bola riadne prejednaná
finančnou komisiou, zverejnená na webovej stránke mesta, prerokovaná mestským zastupiteľstvom,
občania mali možnosť sa s týmto zámerom oboznámiť a v rámci toho tiež s tým, o aký pozemok a za

akých podmienok bude D. E. D. F. tento predávať. Z výpovede svedka H. M. J., niekdajšieho vedúceho
odboru výstavby a následne oddelenia rozvojových projektov mesta vyplynulo, že po obdržaní tejto
žiadosti spoločnosti BKP HOLDING, oddelenie nakladania s majetkom mesta požiadalo o stanovisko, či
je možné pozemok odpredať, boli sa tam s kolegom osobne pozrieť, zistili, že ide o zarastený pozemok
bez možnosti výstavby, preto dali k odpredaju súhlasné stanovisko. Pozemok bol vtedy zarastený celý,

zo strany od vody rástlo množstvo drevín, kvôli čomu pozemok nebol v celom rozsahu prístupný, od vody
aj z priľahlej cesty tam bol nafúkaný rôzny odpad a tento pozemok priamo vyzýval podľa svedka k tvorbe
nelegálnych skládok. Nemal vedomosť o tom, že v minulosti sa riešila nejaká žiadosť o odpredaj tohto
istého pozemku. Podľa žalovaného sumárne všetky uvedené skutočnosti vyvracajú tvrdenia žalobcu,
že žalovaný v rámci procesu prevodu pozemku v prospech spoločnosti BKP HOLDING nepreskúmal

reálnu existenciu touto spoločnosťou tvrdených dôvodov hodných osobitného zreteľa. Poukazuje na to,
že ani samotná prokuratúra pri prieskume zákonnosti predmetného prevodu nebola oprávnená skúmať
samotné zdôvodnenie tejto žiadosti z hľadiska existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, nakoľko
o tom, či tieto boli dané výlučne v rámci svojej diskrečnej právomoci rozhodujú poslanci mestského
zastupiteľstva na základe prejavenej vôle hlasovaním, a to trojpätinovou väčšinou, ako tomu bolo aj

v tomto prípade. Poukazuje tiež v konečnom dôsledku na to, že žalobca sa ani raz žalovaného na
predmetný prevod nedopytoval, nezúčastnil sa ani jedného z dvoch mestských zastupiteľstiev, ktoré sa
prevodu týkali, a to napriek tomu, že bol zverejnený zámer previesť majetok po dobu 15 dní na úradnej
tabuli pred konaním zasadnutia zastupiteľstva, tiež na internetovej stránke mesta a účasť občanov na
zastupiteľstve je bežnou vecou a tiež zasadnutia sú vysielané naživo. V konečnom dôsledku považoval

za potrebné uviesť, že žalobca ani ničím nepreukázal, že by mal záujem a bol by schopný, resp. ochotný
nadobudnúťpozemokvovýmere421m2zakúpnucenuvovýške63.150,-eur,tedavcene150,-eur/m2,
určenú na základe znaleckého posudku, ktorá bola pre žalovaného mimoriadne priaznivá v intenciách
trhových pomerov.7. Žalobca nevyužil svoju zákonnú možnosť replikovať písomné vyjadrenie žalovaného.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore (žalobca), v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, vykonal
preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a

dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
(a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

10. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd vyslovil, že žalovaný vo vzťahu k nemu porušil

zásadu rovnakého zaobchádzania a to rozdielnym nastavením podmienok odpredaja časti KNC parc. č.
4915/1 - ostatná plocha v k.ú. D. E. D. F., ktorého bol žalovaný vlastníkom a ktorý v roku 2022 previedol
kúpnou zmluvu do vlastníctva záujemcu -spoločnosti BKP HOLDING, keď žalobcovi v roku 2011 v reakcii
na jeho žiadosť o odkúpenie identického pozemku, jeho odpredaj podmienil neprimeranou a šikanóznou
podmienkou prekládky inžinierskych sietí - vodovodného radu PVC DN100, ktorý sa na dotknutej parcele

nachádzal, ktorá podmienka mala za následok, že žalobca od žiadosti o kúpu odstúpil, čím žalovaný
zasiahol do jeho práva vlastniť majetok. Zároveň sa voči žalovanému v nadväznosti na tento tvrdený
zásah, domáhal aj zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- eur a plnej náhrady trov
konania.

11. Súd prvej inštancie o žalobe rozhodol tak, že výrokom I. túto v celom rozsahu zamietol a zároveň
výrokom II. uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. Svoje
rozhodnutie založil na závere, že žalobcom identifikované konanie žalovaného, od ktorého odvodzoval
v spore svoje nároky žalobca, nevykazuje znaky diskriminačného konania (porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania) podľa čl.12 ods. 2 Ústavy SR v spojitosti s §§ 2 ods. 1, 2a ods. 2, 9 ods. 1, 2

antidiskriminačného zákona, z ktorého dôvodu mu v súvislosti s ním ani nevznikol nárok na náhradu
ním požadovanej nemajetkovej ujmy (§ 9 ods. 3 antidiskriminačného zákona). Plný úspech žalovaného
mal zároveň za následok priznanie mu plného nároku na náhradu trov konania voči žalobcovi (255
ods. 1 CSP).

12. Odvolateľ (žalobca) vychádzajúc z obsahu odvolania uplatňuje dôvody na odvolanie uvedené v ust.
§ 365 ods. 1 pod písm. b/ resp. d/, e/, f/ a h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces/existencia inej
vady, nevykonanie navrhovaných dôkazov, nesprávne skutkové a právne závery na ktorých súd prvej
inštancie založil svoje rozhodnutie). Ťažiskovo nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný
svojim konaním voči nemu, v konkrétnosti šikanóznym a neprimeraným podmienením mu odpredaja

dotknutej časti pozemku prekládkou vodovodného radu v roku 2011 neporušil na jeho ťarchu zásadu
rovnakého zaobchádzania, keď na strane druhej v roku 2022 rovnaký pozemok odpredal bez identickej
podmienky tretiemu subjektu (spoločnosť BKP HOLDING), keď naviac súd prvej inštancie (ani žalovaný
pri odpredaji) ani neskúmal reálnu existenciu okolností hodných osobitného zreteľa, ktorými dôvodila
táto spoločnosť vo svojej žiadosti o odpredaj tohto pozemku, napriek čomu, do vlastníctva pozemok

v konečnom dôsledku v roku 2022 získala. Tiež namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci
pre nevykonanie ním navrhovaných dôkazov - výsluchov svedkov (ktorých svedkov však v odvolaní
nekonkretizuje) a v konečnom dôsledku tvrdí tiež vady odôvodnenia rozhodnutia, ktoré považuje
za nedostatočné (nepreskúmateľné), a rozhodnutie ako celok vo výsledku označuje za arbitrárne.

13. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie

rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a samotný odvolateľ existenciu takýchto vád ani netvrdil.

14. Následne odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu rozhodnutie z hľadiska jeho správnosti vo
svetle vecných odvolacích námietok žalobcu, teda možného naplnenia ním produkovaných odvolacíchdôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery na
ktorých je založené rozhodnutie).

15. Nesprávny skutkový záver (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) je
spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov
podľa kritérií daných ust. § 191 CSP, vychádzajúc z ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí

zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti

alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

16. Nesprávne právne posúdenie veci (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP)
je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne

mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne
interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku
toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

17. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností, vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil

odvolací súd ako nedôvodné. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
sa dostatočne zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, vykonal predložené/navrhnuté dôkazy
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, tieto vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. §
191 CSP a zo správne zistených skutočností, vyvodil tiež správne právne závery na ktorých založil
svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa plne stotožňuje v okolnostiach tejto veci s jeho názorom, že

žalobcom identifikované konanie žalovaného, od ktorého odvodzoval v spore svoje nároky žalobca,
nevykazuje znaky diskriminačného konania (porušenia zásady rovnakého zaobchádzania) podľa čl.12
ods. 2 Ústavy SR v spojitosti s §§ 2 ods. 1, 2a ods. 2, 9 ods. 1, 2 antidiskriminačného zákona,
z ktorého dôvodu mu v súvislosti s ním ani nevznikol nárok na náhradu ním požadovanej nemajetkovej
ujmy (§ 9 ods. 3 antidiskriminačného zákona), ktoré správne závery súdu prvej inštancie nemohli

opodstatnene indikovať k inému, ako zamietajúcemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorý správne
vzal do úvahy všetky k nároku sa vzťahujúce výsledky vykonaného dokazovania, preukázané skutkové
okolnosti a ich vplyv na nároky strán, vychádzajúc z nich opodstatnene žalobe nevyhovel a žalovanému
v rozsahu jeho plného úspechu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi (§ 262 ods. 1,
2, § 255 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie pri posudzovaní rozhodujúcich skutočností postupoval v

súlade so zákonom, rozhodol o nich poukazom na relevantné skutočnosti, jeho rozhodnutie nevykazuje
známky arbitrárnosti s následkom nespôsobilosti odvolania k inému, ako potvrdzujúcemu rozhodnutiu
odvolacieho súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Súčasne sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s dostatočným a zrozumiteľným odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho
dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre

strany známe fakty spolu so správnou citáciou zákonných ustanovení jednotlivých právnych predpisov.

18. Nad rámec toho, že všetky ťažiskové odvolacie námietky boli žalobcom produkované už pred súdom
prvej inštancie, ktorý sa s nimi dostatočne a správne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia,
na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam produkovaným žalobcom odvolací súd

uvádza nasledovné:

19. Z obsahu spisového materiálu vyplýva a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dňa 29.04.2011
požiadal žalovaného o odpredaj časti C-KN pozemku parc. č. 4915/1 - ostatná plocha v k.ú. D. E. D. F.,
o výmere cca 159 m2 (11,70 m x 20,25 m x 21,6 m x 4 m). Išlo o časť mestského pozemku susediacu

s C-KN pozemkom žalobcu parc. č. 5097 po jeho dlhšej strane zo strany bližšej k vodnej ploche.

20. Rovnako nebolo sporné zistenie, že cez požadovanú časť pozemku viedol /a doposiaľ vedie/ verejný
vodovod PVC DN 100, ktorý bol v danom čase (v roku 2011) vo vlastníctve a správe žalovaného,ktorý podmienil predaj pozemku žalobcovi preložením časti tohto vodovodu, ktorá prechádzala časťou
požadovanej parcely a to do pozemku prístupovej komunikácie vo vzdialenosti 1 m od novej hranice
pozemku, a to na náklady kupujúceho. Za týchto podmienok žalobca stratil záujem o odkúpenie daného

pozemku a listom zo dňa 07.09.2011 oznámil žalovanému, že od svojej žiadosti odstupuje v plnom
rozsahu.

21. Žalovaný ako akcionár spoločnosti Trenčianske vodárne a kanalizácie, a.s., so sídlom Trenčín,
Kožušnícka 4, IČO: 36 302 724, dňa 18.06.20 vložil do tejto spoločnosti nepeňažný vklad, predmetom

ktorého bola vodovodná infraštruktúra v lokalite Zelená voda, zahŕňajúca vodovody, kanalizácie, vrty
i ČOV a iné zariadenia, čím vlastnícke právo k týmto zariadeniam prešlo ku dňu 18.06.2018 na
spoločnosť Trenčianske vodárne a kanalizácie, a.s. (TVK, a.s), čo znamená, že keď v roku 2022
spoločnosť BKP HOLDING, spol. s r.o. požiadala žalovaného o odpredaj časti C-KN parcely č. 4915/1
v k.ú. D. E. D. F. priamym predajom z dôvodov hodných osobitného zreteľa, dotknutý verejný vodovod
už nebol vo vlastníctve, prevádzke, ani správe žalovaného.

22.ZKúpnejzmluvyč.16/2022/KZ-OPSMzodňa02.11.2022 vyplýva,žežalovanýpopredchádzajúcich
schváleniach uznesením Mestského zastupiteľstva Mesta Nové Mesto nad Váhom č. 515/2022-
MsZ zo dňa 13.09.2022, ktorým bol schválený spôsob prevodu vlastníctva a uznesením Mestského
zastupiteľstva Mesta Nové Mesto nad Váhom č. 540/2022-MsZ zo dňa 25.10.2022, ktorým bol schválený

prevodvlastníctvaakoprípadhodnýosobitnéhozreteľa(schvaľovaný3/5-inovouväčšinou),previedolna
spoločnosť BKP HOLDING, spol. s r.o., so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Námestie slobody 2122/22,
IČO: 44 115 598, zastúpenej H. I. J., vlastnícke právo k C-KN pozemkom parc. č. 4915/2 - ostatné
plochy o výmere 42 m2 a novovytvoreného pozemku parc.č. 4915/96 - ostatné plochy o výmere 379
m2, ktorý bol vytvorený z pôvodnej C-KN parcely 4915/1 - ostatná plocha v k.ú. D. E. D. F.. Prevod bol

uskutočnený za kúpnu cenu 150,- Eur/m2, čo pri výmere 421 m2 predstavuje kúpnu cenu vo
výške 63.150,- eur.

23. Z dokazovania tiež vyplynulo a strany to ani nespochybňovali, že informácia o žiadosti spoločnosti
BKPHOLDING,spol.sr.o.zroku2022oodpredajčastiC-KNparcelyč.4915/1vk.ú.D.E.D.F.,priamym

predajomzdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa,bolažalovanýmriadnezverejnenávsúladesprávnymi
predpismi, táto bola preskúmaná príslušnými orgánmi a komisiami žalovaného mesta a následne riadne
dvakrátschválenáMestskýmzastupiteľstvomžalovaného.Dňa28.02.2023siOkresnáprokuratúraNové
Mesto nad Váhom v rámci preskúmania uznesenia obecného zastupiteľstva vyžiadala spisový materiál
týkajúci sa uznesenia Mestského zastupiteľstva Mesta Nové Mesto nad Váhom č. 515/2022-MsZ zo dňa

13.09.2022, ktorým bol schválený spôsob prevodu vlastníctva a uznesenie Mestského zastupiteľstva
Mesta Nové Mesto nad Váhom č. 540/2022-MsZ zo dňa 25.10.2022, pričom nekomunikovala
zistenie žiadnych nedostatkov v procese odpredaja vo svetle právnej úpravy, ktorou je tento proces
upravený.

24. Žalobca netvrdil a z dokazovania opak ani nevyplynul, že by v roku 2022 akýmkoľvek spôsobom
reagoval na zverejnenú informáciu týkajúcu sa žiadosti BKP HOLDING, spol. s r.o. o priamy odpredaj
časti C-KN pozemku 4915/1 v k.ú. D. E. D. F., či prejavil záujem o nadobudnutie vlastníckeho práva k
tejto časti nehnuteľnosti, príp. žalovaného v tomto smere kontaktoval.

25. Pokiaľ ide o Žiadosť žalobcu o dlhodobý prenájom zo dňa 04.09.2017, jej predmetom bola
požiadavka na prenájom inej časti C-KN parcely č. 4915/1 v k.ú. D. E. D. F., ako tej, ktorá bola
predmetom predaja spoločnosti BKP HOLDING, spol. s r.o. Táto časť pozemku susedí s kratšou stranu
pozemku žalobcu. Žalobca v roku 2017 žiadal žalovaného o dlhodobý prenájom pozemku o rozmeroch
15 m x 8 m a dňa 22.01.2023 podal žiadosť o odkúpenie práve tejto časti pozemku v rozsahu 19,5

m x 2,5 m t.j. celkom 49 m2. Obe žiadosti boli žalovaným odmietnuté s poukazom na ich nesúlad
s platným Územným plánom zóny Zelená voda. Podľa neho je predmetná časť pozemku súčasťou
prístupových priestorov a nespevnených plôch s tým, že tu nie je navrhovaná možnosť rozšírenia
pozemkov súkromných chát a aktuálne tento pozemok územným plánom nie je určený na odpredaj.
VovzťahuktejtočastiC-KNparcelyč.4915/1žalovanývkonanínetvrdilazvykonanýchdôkazovanisúd

nezistil žiadne konkrétne okolnosti alebo dôvody svedčiace pre záver o diskriminácii žalobcu žalovaným
v porovnaní s inými účastníkmi právnych vzťahov, existenciu ktorých nakoniec žalobca ani netvrdil.26. Z Kúpnej zmluvy č. 5/2019/KZ-OPSM zo dňa 11.11.2019 a Kúpnej zmluvy č. 17/2022/KZ-OPSM
zo dňa 24.11.2022 predložených žalovaným vyplýva, že žalovaný po predchádzajúcich schváleniach
Mestským zastupiteľstvom previedol vlastnícke právo k pozemkom na nadobúdateľov s trvalým pobytom

v Trenčíne a v Piešťanoch.

27. Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky
všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie,
národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné

postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

28. V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o
ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon), každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké
zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.

29. Podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona, dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania
spočívavzákazediskrimináciezdôvodupohlavia,náboženskéhovyznaniaaleboviery,rasy,príslušnosti
k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského
stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo
sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo

inej protispoločenskej činnosti.

30. Podľa § 2a ods. 2 antidiskriminačného zákona, priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie,
pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa
mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

31. Podľa § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona, každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa
domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal
zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav

alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z
dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti
právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.

32. Podľa § 9 ods. 3 antidiskriminačného zákona, ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce,

najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť,
spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

33. Ako vyplýva z vyššie uvedených citovaných ustanovení zákona, Ústava SR diskrimináciu zakazuje
v článku 12 a v boji s diskrimináciou bol na Slovensku prijatý tiež Zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, tzv. antidiskriminačný zákon,
ktorý upravuje uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej
ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva

v zákaze diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu, vzhľadom na konkrétne okolnosti a na možnosti osoby,
ktorá má povinnosť túto zásadu dodržiavať. Jednou z foriem diskriminácie rozlišovaných zákonom, je
tiež priama diskriminácia, za ktorú sa považuje konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou
zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo, alebo by sa mohlo zaobchádzať
s inou osobou v porovnateľnej situácii. Ak sa osoba domnieva, že bola, či je dotknutá na svojich

právach, právom chránených záujmoch, či slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania,
môže sa svojich práv domáhať na súde za existencie konkrétnych tvrdení, že jej právo bolo dotknuté
porušenímzásadyrovnakéhozaobchádzania,soznačenímosoby,oktorejtvrdí,žetútozásaduporušila,
s povinnosťou predložiť dôkazy, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania došlo, pričom následne je to žalovaný ako potenciálny porušiteľ, ktorý je zaťažený

povinnosťou preukázať, že zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu ku konkretizovanému konaniu
žalobcom neporušil.34. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk potom je potrebné prisvedčiť žalovanému,
že predpokladom úspešnosti takejto žaloby je primárne zistenie, že označený porušovateľ, v tomto
prípade žalovaný, konal voči žalobcovi v rovnakej alebo porovnateľnej situácii a zároveň, že v tejto

situácii konal voči nemu rozdielnym spôsobom, ako voči inej osobe.

35.Vkonkrétnostiachtejtovecižalobcadiskriminačnékonaniežalovanéhovočinemuspájasosituáciou,
kedy v roku 2011 požiadal žalovaného o odpredaj časti CKN pozemku parc. č. 4915/1 – ostatná plocha
v k.ú. D. E. D. F., o výmere cca 159 m2 (11,70 m x 20,25 m x 21,6 m x 4 m) s tým, že išlo o časť

mestského pozemku susediacu s CKN pozemkom žalobcu parc. č. 5097 po jeho dlhšej strane zo
strany bližšej k vodnej ploche, pričom žalovaný vyhovenie tejto jeho žiadosti podmienil preložením časti
verejného vodovodu PVC DN100, ktorý bol v uvedenom čase vo vlastníctve a správe žalovaného tak,
že tento bude predložený do pozemku prístupovej komunikácie vo vzdialenosti 1 m od novej hranice
pozemku, a to na náklady kupujúceho, ktorá podmienka mala za následok, že žalobca od tejto žiadosti
o kúpu odstúpil, pričom na strane druhej bez stanovenia takejto podmienky v roku 2022 na žiadosť

spoločnostiBKPHOLDING,ktorápožiadalažalovanéhooodpredajčastiCKNparcelyč.4915/1priamym
predajom z dôvodov hodných osobitného zreteľa, tejto žiadosti vyhovel bez toho, aby jej úspešnosť
podmieňoval preložením dotknutého verejného vodovodu, tak ako v prípade žalobcu v roku 2011,
zároveň poukazujúc na nevyhovenie aj ďalším žiadostiam žalobcu a to prvej z roku 2017 o dlhodobý
prenájom žalobcom identifikovanej časti CKN parcely č. 4915/1 a ďalšej z roku 2023 o jej odkúpenie,

pričom ani jednej z týchto dvoch žiadostí vyhovené nebolo a podľa tvrdenia žalobcu diskriminačné
zaobchádzanie žalovaného voči nemu má mať pôvod tiež v skutočnosti, že nie je osobou s trvalým
pobytom na území mesta Nové Mesto nad Váhom.

36. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s názorom

súdu prvej inštancie, že v okolnostiach tejto veci nemožno udržateľne konštatovať a dokonca ani
uvažovať o tom, že konaním žalovaného, od ktorého odvodzuje žalobca opodstatnenosť svojej
žaloby, by mohlo dôjsť/došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania voči nemu zo strany
žalovaného a tým k vzniku nároku na strane žalobcu na poskytnutie mu satisfakcie, ktorej sa v princípe
prostredníctvom ním formulovanej žaloby domáha. Z dokazovania totiž vyplynulo, že absentujú

v konkrétnostiach tejto veci, vzhľadom na rozdielne skutkové okolnosti, a to nielen z hľadiska predmetu,
ale aj z hľadiska časového také situácie, ktoré by bolo možné udržateľne porovnať a tak uzavrieť, že ich
pomerovaním skutočne, tak ako to žalobca tvrdí, s ním žalovaný ako potenciálny porušiteľ zaobchádzal
menej priaznivo (v tomto prípade v súvislosti s jeho žiadosťou z roku 2011 o odpredaj mu časti CKN
pozemku parcely č. 4915/1, v kolízii s odpredajom časti CKN parcely č. 4915/1 v roku 2022 spoločnosti

BKP HOLDING spol. s r.o. žalovaným).

37. Je síce pravdou, že žalobca v roku 2011 požiadal žalovaného o odpredaj časti CKN pozemku
parcely č. 4915/1, i keď vo výmere menšej (150 m2) oproti výmere väčšej tohto pozemku, ktorá bola
vo výsledku odpredaná spoločnosti BKP HOLDING na základe jej žiadosti o 11 rokov neskôr (teda

v roku 2022), pričom pozitívne riešenie jeho žiadosti podmienil žalovaný prekládkou časti vodovodu,
ktorý cez túto časť parcely viedol a ktorý vodovod v tom čase bol vo vlastníctve, správe a prevádzkovaní
žalovaného, avšak (ako to správne vyhodnotil tiež súd prvej inštancie) vyhodnotiť túto podmienku
stanovenú žalovaným vo vzťahu k žalobcovi v roku 2011 ako diskriminačnú, za existencie odlišných
skutkových okolností týkajúcich sa vlastníctva identického vodovodného potrubia, ktoré boli prítomné

včasepredajatohtopozemkuspoločnostiBKPHOLDING,vdôsledkuktorých žalovanýužnedisponoval
žiadnymiprávamiktomutovodovodu(dispozíciousním),tedazdôvoduodlišnostiťažiskovejskutočnosti
týkajúcej sa vlastníctva tohto potrubia, uvažovať udržateľne nie je možné. Dotknutý verejný vodovod sa
stal totiž predmetom nepeňažného vkladu už v roku 2018 (teda ešte štyri roky predtým, ako bol pozemok
odpredaný spoločnosti BKP HOLDING) do obchodnej spoločnosti Trenčianske vodárne a kanalizácie,

a.s., založenej za účelom prevádzkovania verejných vodovodných a kanalizačných sietí pre zúčastnené
obce a mestá, čím aj prešlo vlastnícke právo k predmetnému vodovodu na túto spoločnosť, ktorá
sa zároveň stala aj správcom, resp. prevádzkovateľom tejto inžinierskej siete, čím jednak žalovaný
už v čase odpredaja dotknutého pozemku v roku 2022 nedisponoval oprávnením s touto prípojkou
akýmkoľvek spôsobom nakladať, a jednak na rozdiel od roku 2011 na jeho strane z tohto dôvodu už

logicky absentoval oprávnený záujem na takom usporiadaní pomerov, ktoré by mu správu a nerušenú
prevádzku tohto vodovodu nielen z pohľadu postavenia vlastníka, ale aj povinnosti zabezpečiť jeho
prevádzku z hľadiska verejného záujmu nerušene zabezpečili. Tieto rozdielne zistené skutočnosti súd
prvej inštancie vyhodnotil v celom rozsahu správne a s jeho závermi v tomto smere sa odvolací súdplne stotožňuje, v súvislosti s čím nemožno ani súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobcu, že súd
prvej inštancie nevysvetlil, aký záujem mohol mať žalobca na prekládke časti verejného vodovodu v roku
2011. Je totiž absolútne prirodzené a logické, že žalovaný v tom čase ako vlastník a správca tejto

verejnej vodovodnej siete mal snahu eliminovať do budúcnosti možné komplikácie, v podobe aj možných
sporov v súvislosti so situáciou, ktorá by vznikla v prípade, ak by odpredal v roku 2011 žalobcovi časť
ním požadovaného pozemku s tým, že na tomto by sa nachádzala časť verejnej vodovodnej siete vo
vlastníctve žalovaného a obmedzil by tak a nemožno vylúčiť, že priam sťažil výkon svojich právomocí
k nej. V okolnostiach prítomných v roku 2011 tak nemožno stanovenie uvedenej podmienky žalovaným

považovať za diskriminačné o to viac, že v tom čase neboli žalobcom ani tvrdené situácie, ktoré by bolo
možné udržateľne v tomto smere porovnávať (žalobca nepreukazoval, ale ani netvrdil, že by v danom
období tu boli iní záujemcovia o odkúpenie rovnakej časti parcely, ktorým by žalovaný takúto podmienku
nebol stanovil). Tvrdenie žalobcu o porušení zásady rovnakého zaobchádzania zo strany žalovaného
odpredajom pozemku o 11 rokov neskôr, t.j. v roku 2022 tretej osobe avšak pri zmenených skutkových
okolnostiach práve v ťažiskovom bode, od ktorého sa dotknutá podmienka v roku 2011 odvodzovala

(vlastníctvo verejnej vodovodnej siete žalovaným), udržateľne možné nie je. Nie je preto pravdivé ani
tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie sa nekriticky stotožnil výlučne s obrannou argumentáciou
žalovaného v tomto smere, keďže je zjavné, že táto má pôvod vo vykonaným dokazovaním zistených
rozhodujúcich skutočnostiach, významných pre posúdenie ťažiskovej otázky. Zároveň v roku 2022,
teda v období, kedy bola žalovaným zákonom predpísaným spôsobom zverejnená informácia o žiadosti

spoločnosti BKP HOLDING na odpredaj identickej parcely (i keď vo väčšej výmere, ako žiadal žalobca
v roku 2011), žalobca netvrdil ani nepreukazoval, že by v tom čase prítomných (odlišných) skutkových
okolnostiach, bol prejavil záujem o odkúpenie identickej časti parcely a už vôbec nie za cenu, ktorú táto
spoločnosť vo výsledku za tento pozemok žalovanému zaplatila (150,- eur/m2), či že by žalovaného
bol z tohto dôvodu akýmkoľvek spôsobom kontaktoval. Z dokazovania totiž vyplynulo a sporným ani

nebolo, že informácia o žiadosti spoločnosti BKP HOLDING z roku 2022 o odpredaj časti dotknutej
parcely priamym predajom z dôvodov hodných osobitného zreteľa bola žalovaným riadne, v súlade
spríslušnýmiprávnymipredpismizverejnená,preskúmanápríslušnýmiorgánmiakomisiamižalovaného
mesta a následne dvakrát schválená mestským zastupiteľstvom žalovaného, pričom tento postup bol aj
predmetom preskúmania zo strany okresnej prokuratúry, ktorá žiadne pochybenie v procese odpredaja

pozemku tejto spoločnosti nezistila (nekomunikovala). Odvolací súd sa preto plne stotožňuje s názorom
súdu prvej inštancie, že za týchto okolností je prakticky nemožné uvažovať o akejkoľvek diskriminácii
žalobcu zo strany žalovaného v súvislosti s predajom dotknutej časti pozemku v roku 2022 tretej osobe,
keď samotný žalobca sa v tomto období, za v tom čase existujúcich skutkových okolností o odpredaj
tohto pozemku neuchádzal a v roku 2011 o svojej vlastnej vôli naviac od žiadosti o odkúpenie pozemku

ustúpil. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že nemožno rozumne ani spravodlivo od žalovaného
požadovať, aby zrušenú žiadosť žalobcu z roku 2011 naďalej evidoval a zaoberal (v období prakticky
11-tich rokov), teda aj v roku 2022, kedy o odkúpenie sporného pozemku prejavil záujem iný žiadateľ,
a to spoločnosť BKP HOLDING s.r.o.. Bolo výlučne na žalobcovi, aby sa správal s primeranou bdelosťou
a venoval pozornosť zverejňovaniu informácií o prípadných žiadostiach o odkúpenie tejto parcely, ako

predmetu záujmu žalobcu a to aj v roku 2022, a v medziach, v ktorých mu to právne predpisy dovoľujú,
do tohto procesu aj iniciatívne vstúpil a tiež svoje požiadavky v tomto smere uplatnil. Pokiaľ v tomto
smere vykazoval nečinnosť, nemôže táto ísť na ťarchu žalovaného. Pokiaľ žalobca v odvolaní tiež
uvádza, že súd prvej inštancie sa nevysporiadaval aj s druhou podmienkou, ktorá mu bola určená v roku
2011 žalovaným, a to podmienkou zriadenia mu prístupovej cesty, tak takúto podmienku ako predmet

diskriminácie žalobca vo svojej žalobe neformuloval, z ktorého dôvodu ani nebol dôvod zo strany súdu
prvejinštanciesaňouzaoberať.Vkonanísatiežvneposlednomradenepreukázaloanitvrdeniežalobcu,
že v súvislosti s jeho žiadosťou o odpredaj pozemku mal byť diskriminovaný z dôvodu, že nemá trvalý
pobyt na území D. E. D. F., keďže žalovaný toto jeho tvrdenie vyvrátil predložením kúpnych zmlúv
z rokov 2019 a 2022, z ktorých jasne vyplýva, že žalovaný po predchádzajúcich schváleniach mestským

zastupiteľstvom, previedol vlastnícke právo k tam identifikovaným pozemkom aj na nadobúdateľov
s trvalým pobytom či už v meste Trenčín, alebo v Piešťanoch.

38. Bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia sú v konečnom dôsledku aj námietky
žalobcu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal existenciou okolností hodných osobitného zreteľa,

ktorými odôvodňovala spoločnosť BKP HOLDING svoju žiadosť o odpredaj dotknutej časti parcely,
teda nezisťoval ich preskúmanie žalovaným, či absenciu niektorých žalobcom tvrdených skutočností
v kúpnej zmluve z roku 2022 (ich nesprávne uvedenie týkajúce sa napr. vecného bremena, viažuceho
sa k existujúcej vodovodnej prípojke a ďalšie), s ktorými sa podľa jeho názoru mal súd prvej inštancievysporiadať v rámci prejudiciality. Ani v tomto smere odvolací súd nemôže postupu súdu prvej inštancie
nič vytknúť, keďže žalobca zjavne opomína, že predmetom sporu nie je ani určenie vlastníckeho práva,
ani určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z roku 2022, predmetom ktorej bol prevod dotknutého pozemku

na spoločnosť BKP HOLDING, v ktorom konaní by (aj to len vo vzťahu k niektorým skutočnostiam)
prichádzalodoúvahysatýmitozaoberať, ktorévšakpodľanázoružalobcupotrebnéprejudiciálneotázky
nebol dôvod v tomto spore riešiť a v konečnom dôsledku s niektorými z nich ani nemal súd prvej inštancie
právomoc sa vôbec zaoberať. Je potrebné si totiž uvedomiť, že zdôvodnenie žiadosti spoločnosti
BKP HOLDING z hľadiska existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v tom smere, či tieto a do

akej miery boli dané, patrila výlučne do diskrečnej rozhodovacej právomoci poslancov mestského
zastupiteľstva, ktoré na základe prejavenej vôle hlasovaním 3/5-inovou väčšinou po predchádzajúcom
zverejnení informácie o tejto žiadosti (teda tak ako to predpisuje zákon v § 9a ods. 8 písm. e/ zák.
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom od 01.09.2019 do 31.10.2023), kladne o predaji
(žiadosti spoločnosti BKP HOLDING) v roku 2022 rozhodla, z ktorého dôvodu aj samotná prokuratúra
pri prieskume zákonnosti predmetného prevodu skúmala výlučne dodržanie procesu odpredaja tohto

pozemku z hľadiska zákonných parametrov. Vyššie uvedená rozhodovacia kompetencia je zákonom
daná len obecnému zastupiteľstvu ako kolektívnemu orgánu obce a dotknutý prevod vlastníctva majetku
obce v roku 2022 na spoločnosť BKP HOLDING sa presne naplnením tejto kompetencie aj zrealizoval,
z dôvodu ktorého zistenia, sú v princípe vyčerpané možnosti súdu správnosť posudzovania týchto
okolností hodných osobitného zreteľa vôbec preskúmavať.

39. V konečnom dôsledku, pokiaľ v rámci tejto žaloby žalobca poukazoval, resp. sa cítil byť
diskriminovaný aj v súvislosti s postupom žalovaného, ktorý nevyhovel jeho žiadosti o dlhodobý
prenájom pozemku zo dňa 04.09.2017, či následne žiadosťou o odkúpenie časti tohto pozemku v roku
2023, ktoré obe boli žalovaným odmietnuté poukazom na ich nesúlad s platným územným plánom zóny

Zelená Voda, tak v tomto smere nie sú splnené podmienky už len porovnateľnosti s obdobnou situáciou,
a to ani vo vzťahu k odpredaju časti pozemku v roku 2022 spoločnosti BKP HOLDING, keďže ako
správne konštatuje tiež súd prvej inštancie, obe tieto žiadosti sa týkali inej časti CKN parcely č. 4915/1,
ktorá nikdy nebola predmetom predaja, ani prenájmu spoločnosti BKP HOLDING, ktorá časť pozemku
susedí s kratšou stranou pozemku žalobcu. Vo vzťahu k v týchto žiadostiach identifikovanej časti parcely

neboližalobcomvkonkrétnostipreukazované,aleanitvrdenéžiadnerelevantnésituácie,okolnostialebo
dôvody svedčiace pre záver o jeho diskriminácii v porovnaní s akýmikoľvek inými účastníkmi právnych
vzťahov.

40.Vsumáretedavyhodnotiacvšetkyvyššieuvedenéskutočnosti,súdprvejinštancierozhodolsprávne,

keď žalobe nevyhovel, pretože okolnosti posudzovanej veci tak ako boli v konaní zistené, neumožňovali
záver o porušení zásady rovnakého zaobchádzania žalovaným voči žalobcovi konaním, ktoré za
diskriminačné považoval v zmysle svojej žaloby žalobca, čím na jeho strane nemohol legitímne vzniknúť
ani ním uplatňovaný satisfakčný nárok.

41. Bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia je tiež žalobcom z obsahu odvolania
vyplývajúce uplatnenie dôvodu na odvolanie uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP (nedostatočne
zistenýskutkovýstavprenevykonanienavrhovanýchdôkazov)keďžekpreskúmaniusprávnostipostupu
súdu prvej inštancie v tomto smere, nie je táto námietka spôsobilou primárne z dôvodu, že žalobca
v odvolaní vôbec nekonkretizoval svedkov, ktorých výsluchy ako ním navrhované vykonanie dôkazov,

by pre zistenie skutkového stavu veci a v akom smere malo byť prínosom, keď povinnosťou odvolacieho
súdu nie je ich dohľadávanie, čo už samo osebe diskvalifikuje túto námietku z odvolacieho prieskumu
vo svetle možného naplnenia vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu. Pokiaľ by však odvolací súd
teoreticky vychádzal z toho, že odvolateľ mal na mysli svedkov, nevypočutie ktorých odôvodňuje
nadbytočnosťou súd prvej inštancie v bode 25/ napadnutého rozhodnutia, tak v tomto smere nemožno

súdu prvej inštancie nič vytknúť, keďže vo vzťahu k nim si žalobca v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie nesplnil svoju povinnosť konkretizovať, v čom má výsluch týchto svedkov byť prínosným
na zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre posúdenie ťažiskových otázok významných pre
rozhodnutie.

42. Sumárne tak možno konštatovať, že všetky vyššie uvedené vecné námietky produkované
odvolateľom, neboli spôsobilé k záveru o naplnení dôvodov na odvolanie uvedených v ust. § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP, ako ani dôvodu na odvolanie uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP.43. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal zostávajúcou odvolacou námietkou žalobcu, ktorá vyplynula
z obsahu odvolania a to ním tvrdeným nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktorá je
subsumovateľná pod dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, príp. d/ CSP (porušenie

práva na spravodlivý proces/existencia inej vady).

44.Žalobca formulujevosvetlevyššieuvedenéhodôvodunámietkuonedodržaníparametrovkladených
zákonom na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, konkrétne tvrdí jeho nepreskúmateľnosť a tým aj
arbitrárnosť, naplnenie čoho vzhliada v tom, že súd prvej inštancie presvedčivo nevysvetlil, prečo

neprihliadal na jeho argumentáciu ohľadom neexistencie a neskúmania dôvodov hodných osobitného
zreteľa, ktoré mali zohrávať úlohu pri odpredaji dotknutého pozemku tretiemu subjektu, hoci s ohľadom
na pravidlá prejudiciality mohol a mal posúdiť ich existenciu sám.

45. Je pravdou, že odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces
v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy

SR, avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré nebolo
vyhovené uplatnenému nároku, či obrannej argumentácii nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého
nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval,
treba považovať za nepreskúmateľné.

46. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto prípade v intenciách vzťahujúcich sa k uplatnenému nároku
však tvorí rámcovo dostatočný podklad pre uskutočnenie jeho prieskumu v odvolacom konaní, spĺňajúc
parametrezákonnéhorozhodnutiapožiadavkamidanýmiust.§220ods.2CSP. Odvolacísúdpoukazuje
na to, že aj Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že súd v rozsudku nemusí reagovať na každý
argument prednesený v súdnom konaní, vyžaduje sa, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý

je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia (či jeho časti) považovaný za významný (napr. rozsudok
vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, obidva z 9. decembra 1994, Annuaire, séria
A č. 303 A a č. 303 B), čo dopadá v plnej miere tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05), k naplneniu čoho
v posudzovanej veci aj došlo.

47. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení dostatočným spôsobom
poukázal na zistený skutkový stav a z neho vyvodil závery, pre ktoré nebolo možné vyhovieť žalobcovi

a to ani na podklade ním produkovanej argumentácie a na strane druhej zrozumiteľne poukázal na to,
prečo bolo možné nárokovaný úspech žalobcu v spore zvrátiť prostredníctvom žalovaným produkovanej
argumentácie s ktorou sa plnohodnotne a postačujúco vysporiadal. Skutočnosť, že žalobca sa so
spôsobom posúdenia nastolených otázok súdom prvej inštancie, či dôvodmi na ktorých rozhodnutie
založil súd prvej inštancie subjektívne nestotožňuje a považuje ich za nesprávne, nemôže sama o

sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, nepreskúmateľnosti, či arbitrárnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie a tiež nemôže byť spôsobilá založiť odlišné rozhodnutie, ak súd prvej inštancie pri
posudzovaní esenciálnych otázok vychádzal z platnej právnej úpravy. Závery súdu prvej inštancie
pri posudzovaní rozhodujúcich otázok boli výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových
okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia

dôkazov súd viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia o uplatnenom nároku.

48. Samotná polemika odvolateľa s právnymi závermi súdu prvej inštancie, či len všeobecné
spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia a kritika toho, ako súd prvej inštancie pristupoval k riešeniu
ťažiskovej právnej otázky, či kritika toho, že súd neriešil v rozsahu predstáv odvolateľa otázky, ktoré

však pre rozhodnutie o nároku neboli rozhodujúce, či do jeho kompetencie nepatrili, významovo nie je
spôsobilou narušiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

49. Z uvedených dôvodov tak nebolo možné konštatovať pre tvrdené vady odôvodnenia rozhodnutia
naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného tak v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ako ani pod písm.

d/ CSP.

50. Sumárne teda žalobcom produkované odvolacie námietky neboli spôsobilé privodiť v prospech neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.51. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval
pri posúdení rozhodujúcich otázok správne, za súčasného zistenia o správnosti rozhodnutia tiež v časti

o trovách konania medzi stranami sporu, rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne
rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene, či zrušeniu napadnutého rozhodnutia, či
s ktorými by sa nebol zaoberal a vysporiadal už súd prvej inštancie.

52. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovanému vzhľadom k jeho plnému úspechu v odvolacom konaní, priznal náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi ako odvolateľovi v plnom rozsahu.
53. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného vzniknutých v odvolacom konaní rozhodne
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).