Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/14/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125204100
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7125204100.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zast. Mgr. Martinom Majerčíkom, advokátom so sídlom Krajinská
30, 821 06 Bratislava proti žalovanému: Midas real s.r.o., IČO: 48 152 749, so sídlom: Odborárska 52,
Bratislava - mestská časť Nové Mesto, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so

sídlom Hlavná č. 11, 917 01 Trnava o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Košice z 16. októbra 2025 č.k. 56C/6/2025-122 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni 100% trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že žalobkyňa je vlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., obec D., okres Košice II zapísaných na liste vlastníctva
čísla XXXX vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, a to:
- byt č. 11 na 4.poschodí vo vchode č. 15 bytového domu so súpisným číslom XXX, F. G. C. H. D.
postavenom na parcele registra C parcelné číslo 835 o výmere 402 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie v podiele 1/1,

- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 243/10 000
k celku a
- spoluvlastnícky podiel na pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, a to pozemku parcely registra
C parcelné číslo 835 o výmere 402 m2: druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti 243/10
000 k celku. ( I.)

O trovách konania rozhodol tak , že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100% s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. (II.)

2. Len proti výroku II. tohto rozsudku o trovách konania podal žalovaný odvolanie. Meritórny výrok
rozsudku I. nebol odvolaním napadnutý; v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. §
367 ods.3 CSP, a preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní.

3. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný navrhoval rozhodnúť o trovách konania podľa
§ 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Poukazoval pritom na dôvody uvedené v ods.5 odôvodnenia napadnutého tohto
rozsudku.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom spore ide v prípade žalovaného o osobu prepojenú
so spoločnosťou HOFFE s.r.o. (HOFFE s.r.o. je jej spoločníkom, spoločníkmi oboch spoločností sú
DIMARKO REAL s.r.o. a A. I. a konateľom oboch spoločností je J. K. L.). Spoločnosť M. N. mala

vedomosť o uzavretých zmluvách žalobkyne so Slovak Estate s.r.o., keďže v čase vlastníctva spornej
nehnuteľnosti spoločnosťou Slovak estate s.r.o. spoločnosť HOFFE s.r.o. konala voči druhovi žalobkyne
ako „nový“ budúci predávajúci a prenajímateľ nehnuteľnosti. Argumentácia žalovaného, že nemal žiadnu
vedomosť o okolnostiach uzavretia kúpnej zmluvy a následných úkonoch preto neobstojí. Ak by aj
pripustil, že žalovaný o uvedených skutočnostiach nemal do podania žaloby žiadnu vedomosť, po

doručení žaloby a všetkých jej príloh voči podanej žalobe namietal a tvrdil platnosť kúpnej zmluvy.
Stanoviskozmenilažporozhodnutíodvolaciehosúduoneodkladnomopatrení,vktoromsúdkonštatoval
neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalovaný neprejavil snahu o mimosúdne vyriešenie sporu a skutočnosť, že
následne (po posúdení veci Krajským súdom v Košiciach) s nárokom žalobkyne súhlasil, nepredstavuje
podľa jeho názoru mimoriadne okolnosti, ktoré by mali zmierniť ťarchu jeho zodpovednosti za trovy
konania. Uzavrel, že žalovaným uvádzané skutočnosti nie sú okolnosťami výnimočného charakteru

odôvodňujúce aplikáciu ust. § 257 CSP, zároveň súdom neboli zistené ani iné okolnosti, pre ktoré by
nemal priznať žalobkyni náhradu trov konania, preto podľa § 255 ods.1 zaviazal žalovaného nahradiť
žalobkyni trovy konania v celom rozsahu s tým, že priznaná náhrada trov konania zahŕňa aj náhradu
trov neodkladného opatrenia (vrátane odvolacieho konania), ktoré tvorilo súčasť tohto konania.

5. Žalovaný podaným odvolaním formálne uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d)
a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania v rozsahu
100%. V podstatnom zopakoval svoju argumentáciu na súde prvej inštancie a to, že v čase uzavretia
zmluvy medzi žalobkyňou a spoločnosťou Slovak Estate s.r.o. nebol s touto obchodnou spoločnosťou

v žiadnom obchodnom styku a nemal k dispozícii predmetnú zmluvu (i), predmetnú nehnuteľnosť zakúpil
s investičným úmyslom od Slovak Estate s.r.o. v roku 2024 za 55.000 €, teda za vyššiu sumu, ako
bola stanovená v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, ktorú žalobkyňa uzavrela so spoločnosťou Slovak
Estate s.r.o. , pričom on nemal vedomosť o uzavretí tejto zmluvy, opak v konaní nebol preukázaný
(ii), preto nezodpovedá za konanie spoločnosti Slovak Estate s.r.o. (iii), žalobkyňa ho neupozornila, že

považuje zmluvy uzavreté so Slovak Estate s.r.o. za absolútne neplatné, nikdy ho nekontaktovala, rovno
podala žalobu na súd, pričom o jej námietkach sa dozvedel až z elektronického súdneho spisu (iv),
žalobkyňa mu prestala uhrádzať nájomné za užívanie nehnuteľnosti a dokonca neuhrádza ani poplatky
u správcu, ktoré uhrádza žalovaný (v). S uvedenými námietkami sa súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku nevysporiadal, preto je rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný, čoho následkom je, že súd

nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za dôvody hodné osobitného zreteľa podľa
§ 257 CSP považuje skutočnosť, že nezavinil začatie konania a žiadnym spôsobom neprispel k tomu,
že kúpna zmluva medzi žalobkyňou a Slovak Estate s.r.o. bola vyhodnotená odvolacím súdom v rámci
konania o neodkladnom opatrení, ako neplatná, pričom poukazuje tiež na to, že neplatnosť zmluvy

súdom prvej inštancie v rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia, konštatovaná nebola. Vyjadril
názor, že skúmať platnosť predchádzajúcej zmluvy o prevode vlastníctva nie je oprávnený v poradí ďalší
kupujúci,lebonatojednaknemádôvodanifaktickúmožnosťkeďženebolzmluvnoustranoutohtoúkonu.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok v napadnutej časti ako vecne

správnyaodôvodnenýpotvrdiť,zároveňsiuplatnilanároknanáhradutrovodvolaciehokonania.Zhrnula,
že v prejednávanej veci žalovaný po doručení žaloby a všetkých listinných dôkazov jej nárok popieral
a tvrdil opak, disponoval vykonateľným exekučným titulom, čím ju vystavoval bezprostrednej hrozbe
zásahu do bývania, procesný postoj zmenil až po rozhodnutí odvolacieho súdu v konaní o neodkladnom
opatrení. Tieto okolnosti nie je možné kvalifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257

CSP a to aj v súlade s konštantnou judikatúrou. Vyjadrila názor, že skutkové a hodnotiace závery súdu
prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní a žalovaný ich relevantným spôsobom v odvolaní
nespochybňuje.

7. Žalovaný v odvolacej replike zopakoval odvolaciu argumentáciu.

8. Žalobkyňa v odvolacej duplike rovnako zotrvala na svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného.9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP ), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP,

v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b, d) a h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok
konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné.

10. Žalovaný svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť rozhodnutia súdu
prvejinštancieotrováchkonaniazhľadiskaspôsobuprávnehoposúdeniaotázkynaplnenia/nenaplnenia
zákonných predpokladov pre nepriznanie nároku v spore úspešnej žalobkyne na náhradu trov konania
v zmysle ust. § 257 CSP, v ktorom je zároveň inkorporované uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa ust.
§ 365 ods.1 písm. b) CSP, keďže sa odvolateľovi javí byť rozhodnutie súdu prvej inštancie nedostatočne

odôvodnené a tiež odvolacieho dôvodu podľa písm. d) tohto ustanovenia a to, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorú vadu (iné pochybenie v procesnom
postupe súdu, ktoré by nebolo subsumovateľné pod iný odvolací dôvod) však nekonkretizoval, preto sa
naplnením tohto odvolacieho dôvodu odvolací súd nezaoberal.

11. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej
normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty
konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v
tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych
predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý

mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu
normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy
vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

12. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

13. Citované ustanovenie zákona umožňuje súdu nepriznať nárok na náhradu trov konania strane sporu,
ktorej inak tento nárok patrí. Aplikácia tejto normy pri rozhodovaní o trovách konania prichádza do
úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky: jedná sa o dôvody hodné osobitného

zreteľa a ide o výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti pritom
zákon bližšie nedefinuje, výklad týchto kategórii teda ponecháva na súdnu prax. Tá za dôvody hodné
osobitného zreteľa považuje najmä neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu
sporu, povahu a okolnosti prípadu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov
výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem (por. Števček, M., Ficová,

S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 942).

14. Odvolateľ koncentruje dôvody uplatnenia moderačného práva súdu do skutočnosti, že začatie
konania nezavinil, neprispel k tomu, že zmluva žalobkyne so spoločnosťou Slovak Estate s.r.o. bola

vyhodnotená ako absolútne neplatná, o tejto zmluve nemal a ani nemohol mať vedomosť ako v poradí
ďalší kupujúci, pričom žalobkyňa mu neuhrádza nájomné ani ďalšie poplatky spojené s bývaním
neuhrádza správcovi.

15. Akiste žiadnu zo žalovaným uvádzaných súvislostí nemožno a priori vylúčiť z okruhu dôvodov pre

uplatnenie sudcovskej moderácie pri rozhodovaní o trovách konania. Ustanovenie § 257 CSP je totiž
právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. právnou normou, ktorej hypotéza nie je stanovená
priamo právnym predpisom (ani pozitívnym a ani negatívnym vymedzením), ale ktorá ponecháva
súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej
normy z vopred neobmedzeného okruhu okolností. Jednotiacim znakom takto do úvahy prichádzajúcich

okolností je ich výnimočnosť z hľadiska spravodlivosti usporiadania nákladov konania. Záver súdu o
výnimočnosti prípadu a prítomnosti dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady
trov konania sa preto musí opierať o také zistené okolnosti, za ktorých by v konkrétnom prípade bolo
nespravodlivé zaťažiť stranu povinnosťou nahradiť náklady konania podľa jeho výsledku, a za ktorýchby zároveň bolo možné spravodlivo požadovať na oprávnenom subjekte, aby náklady konania ním
vynaložené znášal zo svojho. Z výnimočnosti sudcovskej moderácie vyplýva, že skutočnosť hodná
osobitného zreteľa nemôže spočívať len na všeobecnom kritériu týkajúcom sa veci alebo strany, nakoľko

v opačnom prípade by sa muselo pripustiť, že určité kategórie osôb (napr. starobní dôchodcovia,
nezamestnané osoby a pod) alebo strany v istých druhoch sporoch (frekventovane sa do takejto pozície
stavajú napr. spotrebitelia v spotrebiteľských sporoch) fakticky trovy konania podľa výsledku s použitím §
257 CSP pravidelne nenahrádzajú, čo logicky prvok mimoriadnosti vylučuje. Spravodlivosť usporiadania
vnáša do procesu rozhodovania o trovách potrebu posudzovať skutočnosti na strane oboch dotknutých

subjektov, pričom, ako už bolo zmienené, vo výsledku by záver o potrebe mimoriadneho nepriznania
(zníženia) náhrady mal vyjadrovať nielen nespravodlivosť toho, aby jedna strana nahradila trovy druhej,
ale zároveň aj spravodlivosť toho, aby oprávnená strana znášala trovy sama. Odvolací súd zdôrazňuje,
že § 257 CSP neslúži na zmierňovanie majetkových rozdielov (por. napr. nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. I. ÚS 2862/07 z 5. novembra 2008) a že dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno
vzhliadnuť len v tom, že by priznanie náhrady trov konania privodilo jednej strane väčšiu ujmu, než

druhej (por. napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 401/2006 z 26. októbra 2006).
Porovnanie dopadu uloženia povinnosti nahradiť trovy konania do majetkových sfér účastníkov tak môže
mať z hľadiska aplikácie § 257 CSP vplyv len vtedy, pokiaľ k skutočnosti, že priznanie náhrady privodí
jednému účastníkovi väčšiu ujmu než druhému, pristúpia ďalšie právom aprobované okolnosti.

16. Vo svetle týchto právno-teoretických východísk možno v danom prípade na prvý pohľad vzhliadnuť
momenty, ktoré vyvolávajú potrebu zamyslieť sa nad spravodlivosťou toho, aby žalovaný hradil
trovy v konaní úspešnej žalobkyne za situácie, že žalobkyňa sa pred podaním žaloby nepokúsila
o mimosúdne vyriešenie sporu. Uvedená argumentácia žalovaného je však v príkrom rozpore s jeho
obranou v spore obsiahnutou v jeho vyjadreniach k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorý návrh a žalobu si prečítal „náhodou“ v elektronickom súdnom spise ( vyjadrenie z 28.3.2025),
ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu o nariadení neodkladného opatrenia z 14.4.2025, z ktorých ani
náznakom nevyplýva ochota riešiť predmet sporu mimosúdne. V kontexte uvedeného je rovnako
ťažké uveriť argumentácii žalovaného týkajúcej sa nemožnosti poznať obsah zmluvy medzi žalobkyňou
a spoločnosťou Slovak Estate s.r.o.. Uvedená argumentácia žalovaného by takto mohla mať eventuálny

význam v prípade, ak by uznal nárok žalobkyne najneskôr pri „náhodnom“ prečítaní žaloby alebo aspoň
v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia, procesným úkonom, ktorého následkom by mohol
byť naň nadväzujúci dispozitívny procesný úkon žalobkyne so žalobou ústiaci do zastavenia konania
a rozhodnutia o trovách konania podľa § 256 CSP. Pre úplnosť je potrebné dodať, že odvolací súd
v konaní o odvolaní žalovaného proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia mal k dispozícii

len tie listinné dôkazy a len tie skutkové tvrdenia žalobkyne, ktoré tvorili obsah spisu a disponoval nimi
i žalovaný, preto argument, že o neplatnosti pôvodnej kúpnej zmluvy sa dozvedel až z rozhodnutia
odvolacieho súdu, zjavne nemôže obstáť. Napokon argumenty o kúpnej cene ním uhradenej ďalšiemu
(druhému)zradukupujúcichaoneuhrádzanínájomnéhočipoplatkovspojenýchsbývanímžalobkyňou,
nesúvisia s predmetom tohto sporu, teda určením vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keďže vyplývajú

z iných právnych vzťahov a teda nemôžu byť okolnosťou majúcou vplyv na posúdenie existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP v tomto spore.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia,

ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vychádzajúc
zo zásady úspechu podľa § 255 ods.1 CSP a súčasnej absencie dôvodov hodných osobitného zreteľa
pre aplikáciu § 257 CSP, ako aj zákonnosť a správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, na ktoré
zároveň v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), nezistiac odchylnosť záverov súdu prvej
inštancie od veci samej či extrémnu nelogickosť úvah súdu, ktoré by viedli k záveru o arbitrárnosti alebo

nepreskúmateľnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia s tým, že za procesnú vadu konania podľa §
365 ods. 1 písm. b) CSP nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
odvolateľa (por. uznesenie NS SR 5Cdo/84/2017) a preto rozsudok v napadnutom výroku o trovách
konania strán ako vecne správne potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP.
V odvolacom konaní žalovaný nemal úspech, a preto odvolací súd priznal plne úspešnému žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba

a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.