Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Ek/587/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125242927
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Schmidt
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125242927.3

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávneného:SikaMBCCSlovakiaspol.sr.o.,Nastanicu
937/26b, 010 09 Žilina IČO: 53 076 281 zast.: AKFU LEGAL s. r. o., Havlíčkova 11A, 811 04 Bratislava-
Staré Mesto IČO:47 950 358 proti povinnému: JALBA, s.r.o., Horný Val 8/17, 010 01 Žilina, IČO: 36 393
452 o vymoženie 4989,6 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Marián Janec
so sídlom exekútorského úradu Sad SNP, 01001 Žilina, IČO: 42214939, pod s. zn. 351EX 141/25, o

návrhu súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty tretej osobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povereného súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty tretej osobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.02.2025 domáhal od
povinného vymoženia 4989,6 EUR s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - platobný
rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 30Up/1802/2024 zo dňa 08.11.2024, vykonateľný dňa

10.12.2024 (ďalej aj ako ,,exekučný titul“).

2. Súd dňa 12.03.2025 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie
súdneho exekútora A. A. B., so sídlom exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, IČO: 42
214 939.

3.Súdnyexekútordňa16.02.2026doručilsúdunávrhnauloženieporiadkovejpokutyzodňa16.02.2026,
v ktorom uviedol, že navrhuje uložiť Finančnému riaditeľstvu, Daňový úrad Žilina poriadkovú pokutu
vo výške 500,00 EUR alebo uložil povinnosť poskytnúť požadované údaje v lehote určenej súdom.
Svoj návrh odôvodnil tým, že žiadosťou o poskytnutie súčinnosti sa obrátil na Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, v zastúpení Daňovým úradom Žilina a žiadal o zaslanie kópie kontrolného
výkazu dane z pridanej hodnoty, prípadne žiadal oznámiť IČ DPH odberateľa (protistrany), ktorú

povinne uviedol v posledných troch daňových priznaniach., žiadal tiež uviesť právny dôvod vzniku
pohľadávky (nadmerného odpočtu), resp. právny dôvod vzniku pohľadávky povinného (platiteľa DPH),
ako zdaniteľnej osoby registrovanej pre uplatňovanie osobitnej úpravy na základe osobitného daňového
priznania - ktorým je podanie konečného daňového priznania k DPH OSS (uplatnený nárok na vrátenie
už zaplatenej dane z pridanej hodnoty), v nadväznosti na § 68ca zákona č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o DPH“), v spojení s článkom

63c vykonávacieho nariadenia Rady 2019/2026 (osobitná právna úprava EÚ k podávaniu konečného
daňového priznania k DPH OSS), a deň vzniku pohľadávky. Následne mu bola doručená odpoveď,
ktorou žiadal správca doplnenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti v časti o poskytnutie kópie kontrolného
výkazu k dani z pridanej hodnoty podľa § 78a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
doplnili o riadne odôvodnenú a konkretizovanú požiadavku na oznámenie alebo sprístupnenie daňového
tajomstva, najmä na identifikáciu majetku povinného, špecifikáciu pohľadávok, ku ktorým by bolo možné

poskytnúť záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku alebo majetok podliehajúci exekúcii. Po
doplnenípodaniabolaexekútorovidoručenáodpoveď,vktorejmubolivrozporesozákonomodmietnutéposkytnutie informácií o povinnom v požadovanom rozsahu a doručená výzva na doplnenie žiadosti.
Správca dane naďalej odmieta poskytnúť súčinnosti v požadovanom rozsahu, najmä oznámenie údajov
z kontrolného výkazu DPH, s odvolaním sa na daňové tajomstvo. Napriek skutočnosti, že povinnosť

poskytnúť údaje požadované údaje vyplýva priamo z Exekučného poriadku. Účel poskytnutia súčinnosti
bol jasne označený: identifikácia majetku povinného, ktorý podlieha exekúcii, najmä pohľadávok
povinného voči tretím osobám (§ 66 EP). Oprávnenosť exekútora bola riadne preukázaná poverením
súdu (§ 34 ods. 1 EP). Kontrolný výkaz síce nie je evidenciou pohľadávok, ale obsahuje údaje, z ktorých
možno pohľadávky identifikovať. Exekútor nežiada, aby správca dane pohľadávku „určil“. Exekútor

žiada údaje potrebné na jej identifikáciu - to je jeho zákonná povinnosť. Povinnosť označiť „konkrétnu
pohľadávku“ nie je v zákone. Správca tvrdí, že údaje z KV DPH sú utajovanými skutočnosťami podľa
zákona 215/2004 Z. z. Kontrolný výkaz DPH nespadá ani pod jednu z oblastí podľa § 1 písm. a) - v)
nariadenia (obrana, bezpečnosť, SIS, jadrová bezpečnosť, vojenské materiály atď.). Takýmto postupom
správca dane popiera základný element zisťovania majetku povinného - že orgán verejnej moci, ktorý
disponuje relevantnými údajmi, ich poskytne práve preto, aby bolo možné majetok identifikovať. Výklad

správcu dane by viedol k úplnému popretiu účelu § 42 EP a prakticky by znemožnil výkon exekúcie,
pretože exekútor by nemal možnosť zistiť majetok povinného, pokiaľ by ho už vopred nepoznal.
Takýto postup je preto právne neprípustný, nelogický a protiústavný. Nakoľko správca dane postupoval
v rozpore s výslovnými ustanoveniami zákonov, formalisticky a bez súvislosti s účelom exekúcie,
spôsobom znemožňujúcim výkon právoplatného súdneho rozhodnutia.

4. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) počas exekúcie
sú tretie osoby povinné exekútorovi na jeho žiadosť poskytnúť súčinnosť v rozsahu primeranom
vymáhanému nároku, ak sa im preukázal poverením na vykonanie exekúcie.

5. Podľa § 42 ods. 2 Exekučného poriadku súdy, prokuratúra, iné štátne orgány, orgány územnej
samosprávy, iné orgány verejnej moci, notári, iné fyzické osoby a právnické osoby, ak rozhodujú o
právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, poskytnú
údaje potrebné na výkon jeho činnosti podľa tohto zákona; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať

mlčanlivosť podľa osobitných predpisov.

6. Podľa § 42 ods. 4 Exekučného poriadku štátne orgány, iné orgány verejnej moci a právnické osoby,
ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku,
poskytnú údaje potrebné na výkon jeho činnosti podľa tohto zákona; túto povinnosť má najmä orgán,

ktorý vedie evidenciu nehnuteľností, orgán, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel, vodičských
preukazov a centrálny depozitár cenných papierov.

7. Podľa § 42 ods. 5 Exekučného poriadku tretie osoby, ktoré majú u seba záznamy alebo dokumenty
týkajúce sa majetku podliehajúceho exekúcii alebo majetok podliehajúci exekúcii, umožnia exekútorovi

tieto záznamy, dokumenty alebo majetok prehliadnuť a na žiadosť mu záznamy alebo dokumenty vydajú
alebo urobia iné opatrenie požadované exekútorom na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov
alebo majetku; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť.

8. Podľa § 42 ods. 12 Exekučného poriadku súčinnosť podľa tohto zákona sú tretie osoby povinné

poskytnúť exekútorovi bezodkladne, bezodplatne a prednostne elektronicky. Ak má tretia osoba na to
vytvorené technické podmienky, poskytuje súčinnosť zdieľaným, nepretržitým a priamym prístupom na
základe dohody podľa odseku 13. Exekútor nesmie tretiu osobu obťažovať žiadosťami o poskytnutie
súčinnosti nad mieru, ktorú možno od nej spravodlivo vyžadovať.

9. Podľa § 42 ods. 15 Exekučného poriadku pri neposkytnutí súčinnosti sa ustanovenia o poriadkovej
pokute pri neposkytnutí súčinnosti povinným použijú rovnako.

10. Podľa § 64 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný

vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote
vymáhanej povinnosti.11. Podľa § 65 Exekučného poriadku exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj
niekoľkými spôsobmi. V prípade zjavného nepomeru vymáhanej povinnosti a hodnoty zabezpečeného
majetku povinného je exekútor, po preukázaní dostatočného zabezpečenia vymáhanej povinnosti

majetkom zo strany povinného a na jeho žiadosť, povinný odblokovať zabezpečený majetok v
prevyšujúcej časti.

12. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13. Podľa § 102 ods. 1 CSP, súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä
tým, že: a) nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi
okolnosťami, b) sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť
neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, c) neuposlúchne príkaz súdu, d) ruší poriadok alebo

dôstojný priebeh pojednávania alebo e) urobí hrubo urážlivé podanie.

14. Podľa § 102 ods. 2 CSP, výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej
povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur.

15. Podľa § 102 ods. 3 CSP, súd môže pri opakovanom porušení povinnosti uložiť poriadkovú pokutu
do 2 000 eur.

16. Poriadková pokuta je jedným z prostriedkov poriadkových opatrení, ktoré zákon umožňuje použiť
súdu na riadny a nerušený chod konania. Pri ukladaní poriadkovej pokuty je súd v rámci voľnej úvahy

povinný diferencovať stupeň a závažnosť previnenia osoby, ktorej sa poriadková pokuta ukladá, a to so
zreteľom na požadovaný účel vo forme efektívnosti a hospodárnosti konania.

17. Zmyslom a účelom sankčného opatrenia v podobe poriadkovej pokuty je zabezpečenie toho,
aby bola splnená povinnosť uložená súdom, respektíve súdnym exekútorom pri výkone exekúcie. V

exekučnom konaní možno rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty vnímať ako procesnú sankciu,
ktorou možno vynútiť splnenie tých povinností, ktorých splnenie je nevyhnutné pre riadny priebeh
exekučného konania a ktoré plnené neboli. Svojou podstatou zároveň umožňuje zabezpečiť nielen
súčinnosť povinného, ale aj tretích osôb v prípade, ak títo nemajú záujem plniť povinnosti uložené
Exekučným poriadkom. Výška pokuty musí byť primeraná v pomere k tomu, aby prevenčne pôsobila

smerom k splneniu procesnej povinnosti.

18. Exekučný súd k návrhu súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty uvádza, že vyššie
citovaná právna úprava na jednej strane ukladá povinnosť štátnym orgánom poskytnúť súdnemu
exekútorovi na základe jeho výzvy ním požadovanú súčinnosť (§ 42 ods. 2, ods. 4 Exekučného

poriadku) za predpokladu, že je to na ukončenie exekúcie potrebné a zároveň je to primerané
vymáhanému nároku, avšak na strane druhej, poskytnutím súčinnosti nemôže byť porušená povinnosť
zachovávať mlčanlivosť uložená podľa osobitných predpisov (§ 42 ods. 2 posledná veta za bodkočiarkou
Exekučného poriadku). Na to, aby súdny exekútor v rámci výkonu exekúcie postupoval tak, že podá
návrh na uloženie poriadkovej pokuty štátnemu orgánu z dôvodu neposkytnutia ním požadovanej

súčinnosti, je potrebné splnenie podmienky, že takýto procesný postup je nevyhnutný pre dosiahnutie
ukončenia exekúcie, podmienka primeranosti a skutočnosť, že dotknutý štátny orgán vedie evidenciu
majetku povinného a v poskytnutí súčinnosti mu nebráni žiadna zákonná prekážka. Inak povedané,
súdny exekútor požiada súd o uloženie poriadkovej pokuty štátnemu orgánu, ktorý vedie evidenciu
majetku povinného v prípade, ak z dôvodu jeho pasivity v konaní, súdny exekútor nemôže pokračovať vo

výkone exekúcie v čoho dôsledku dochádza k narušeniu riadneho priebehu exekučného konania. V tejto
súvislosti je potrebné ďalej poznamenať, že ak štátny orgán súčinnosť súdnemu exekútorovi neposkytne
a o prípadných následkoch nesplnenia si tejto povinnosti bol exekútorom poučený, exekučný súd mu
poriadkovúpokutumôžeuložiť.Zuvedenéhotedavyplýva,žeuloženieporiadkovejpokutyjefakultatívne
a teda súd pristúpi k jej uloženiu po tom, čo zistí, že požadovaná súčinnosť poskytnutá nebola, pričom

tomu nebránili žiadne objektívne dôvody. Exekučný súd ďalej prihliada aj na výšku vymáhaného nároku,
požadovanú súčinnosť a jej vplyv na ukončenie, resp. neukončenie exekúcie.19. K návrhu súdneho exekútora exekučný súd ďalej uvádza, že v súvislosti s rozhodovaním o uložení
poriadkovej pokuty sa riadi vlastnou úvahou nielen v tom smere, v akej výške ju uloží, keď v zmysle
ust. § 102 ods. 2 a 3 CSP možno uložiť pokutu v maximálnej výške 500,- eur a pri opakovanom

porušení povinnosti maximálne do 2.000,- eur, ale aj v tom smere, či poriadkovú pokutu vzhľadom na
jej účel uloží. V posudzovanej veci sa súdny exekútor domáha sprístupnenia kontrolných výkazov DPH
povinného. Exekučný súd je však toho názoru, že kontrolný výkaz DPH v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov spadá
pod daňové tajomstvo, keďže ide o informáciu, ktorá bola získaná správcom dane pri správe daní.

Pokiaľ súdny exekútor poukazuje na ustanovenia Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/2004
Z.z. ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane
utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď poukazuje na skutočnosť, že
kontrolný výkaz DPH sa oblastí uvedených v § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/2004
Z.z. netýka, exekučný súd uvedené tvrdenie v súvislosti s návrhom na uloženie poriadkovej pokuty
považuje za irelevantné a to s poukazom na ust. § 1 ods. 3 zákona č. 216/2004 Z.z. v zmysle

ktorého sa uvedený zákon nevzťahuje na ochranu tajomstva upraveného v osobitných predpisoch
(napr. § 17 Obchodného zákonníka, § 91 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 23, 23a a 23b zákona Slovenskej národnej rady č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov). Exekučný súd zároveň v predmetnom prípade nemôže konštatovať ani pasivitu

zo strany Daňového úradu Žilina, keďže tento vyzval súdneho exekútora na odstránenie nedostatkov
jeho podania, a to výzvou zo dňa 05.02.2026, a zo dňa 13.02.2026. Následne podľa Oznámenia
Daňového úradu Žilina zo dňa 04.02.2026 súdny exekútor síce reagoval na výzvu správcu dane avšak
neuviedol špecifikáciu pohľadávok, ku ktorým by bolo možné poskytnúť záznamy z kontrolného výkazu
DPH. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor nevykonal odstránenie nedostatkov svojej žiadosti. Tiež

je potrebné poukázať aj na ust. §§ 64 a 65 Exekučného poriadku, podľa ktorých zisťovanie majetkových
pomerov povinného má smerovať predovšetkým k danej vymáhanej pohľadávke a musí zodpovedať
princípu primeranosti. To znamená, že súdny exekútor má oprávnenie požadovať poskytnutie súčinnosti
len v rozsahu primeranom vymáhanému nároku po tom, čo vyčerpal všetky jemu dostupné možnosti,
prostredníctvom ktorých má možnosť zistiť pre neho relevantné informácie v súvislosti so zisťovaním

majetkových pomerov povinného. Súčinnosť zo strany subjektov vymedzených v ust. § 42 Exekučného
poriadku je popri šetrení lustráciami z verejne dostupných zdrojov, súčinnosti povinného či vyhlásenia
povinného o majetku v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku, a napokon osobného zisťovania
majetkových pomerov povinného, len jedným zo spôsobov získavania informácií nevyhnutných k
ukončeniu exekúcie. Nakoľko v posudzovanej veci súdny exekútor žiadnym spôsobom nepreukázal, ako

postupoval v prípade zisťovania majetku povinného a či vyčerpal všetky vyššie uvedené možnosti, súd
aj vzhľadom na doposiaľ uvedené jeho návrhu nevyhovel a tento ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.