Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/116/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125205734
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7125205734.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa W. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpenej v konaní Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny V., L. W. Č.. X, XXX XX V.Š., dieťa rodičov: matky U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/
XA, V.- T., XXX XX V.-T., H. E.: F. X/A, V.-T. a otca: R. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XXB,
V.-T., na návrh navrhovateľov: S. I., nar. XX.XX.XXXX a R. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom T.
XXX/XX, XXX XX V., obaja právne zastúpení: JUDr. Jozefom Göblom, advokát so sídlom v Košiciach,
Pytliacka 15, 040 01 Košice, v konaní úprave styku starých rodičov a maloletého dieťaťa, o odvolaní

navrhovateľov proti rozsudku Mestského súdu Košice sp.zn. 12P/49/2025-120 zo dňa 02.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Návrhom navrhovatelia doručeným súdu prvej inštancie 07.04.2025 žiadali, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým by upravil styk s maloletou W. jedenkrát do mesiaca, a to vždy posledný

víkend v mesiaci, a to od piatku od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. Súčasne sa domáhali
navrhovatelia aj totožného rozhodnutia vo veci samej.
K návrhu sa vyjadril otec maloletej zo dňa 14.04.2025. Uviedol, že s návrhom sa oboznámil a nemá
voči nemu žiadne výhrady.
Matka sa k návrhu osobitne písomne nevyjadrila.
Kolízny opatrovník vykonal šetrenie 24.04.2025, zisťoval pomery na strane žiadateľov starých
rodičov maloletej. Záverom k predmetu veci uviedol, že šetrením pomerov nezistil skutočnosti, na

základe ktorých má súd neodkladným opatrením upraviť styk dieťaťa so starými rodičmi, kedy obaja
navrhovatelia potvrdili, že sú toho času s vnučkou v kontakte a starí rodičia majú podaný aj návrh vo
veci samej.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pod sp.zn. 12P/49/2025 - 120

dňa 02. októbra 2025 rozhodol tak, že:

„I. Návrh navrhovateľov zamieta.II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh navrhovateľov ako

osôb blízkych maloletému dieťaťu, ktorí toho času nežijú v spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom
posúdil súd prvej inštancie a z vykonaného dokazovania a z výpovedí účastníkov ako aj úradu práce
sociálnych vecí a rodiny mal za preukázané, že dochádza k stretávaniu sa navrhovateľov a maloletej.
Zároveň vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby ktorýkoľvek z rodičov bránil stretávaniu sa
starých rodičov s maloletou. Na základe týchto skutočností súd zamietol návrh starých rodičov na úpravu

styku, nakoľko súd nemal za preukázané, že je potrebné styk starých rodičov a maloletej upravovať,
keďže k styku starých rodičov a maloletej dochádza pravidelne. Zároveň nedoplnil dokazovanie v zmysle
návrhu právneho zástupcu navrhovateľov znaleckým dokazovaním, keďže zo zisteného skutkového
stavu mal súd preukázané, že starí rodičia a maloletá majú dobrý vzťah. Pokiaľ majú starí rodičia záujem
o trávenie zvýšeného množstva času s maloletou, môžu o to kedykoľvek požiadať otca maloletého
dieťaťa. Súd zároveň upustil od výsluchu otca, ktorý svoje súhlasné stanovisko s podaným návrhom

uviedol vyjadrením zo dňa 14.04.2025. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v zmysle
ustanovenia § 52 CMP, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval príslušné ustanovenia zákona
o rodine, konkrétne § 25 ods. 1 až 5 ako aj § 118 Občianskeho zákonníka a § 38 ods. 1, 2 CMP.

III. Odvolanie navrhovateľov a vyjadrenie účastníkov konania

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolali navrhovatelia, pričom považujú rozsudok súdu prvej
inštancie za nedostatočne odôvodnený, pričom uvedené odôvodnenie nespĺňa odôvodnenie súdneho
rozhodnutia a odvolanie podávajú voči rozsudku vo výroku I. podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d),
e), f) a h) CSP. Čo sa týka vykonaných dôkazov majú navrhovatelia za to, že sa súd nimi dostatočne

nezaoberal, v dostatočnom rozsahu ich vyhodnotil nesprávne, nedostatočne a dospel k nesprávnym
záverom a nesprávnym skutkovým zisteniam. Konajúci súd neakceptoval návrh starých rodičov na
vypočutie maloletej k návrhu a na nariadenie znaleckého dokazovania a vyhodnotenia znaleckého
posudku z oblasti detskej psychológie. Ako dôvod odvolania vidia nesprávne právne posúdenie veci
konajúcim súdom a zároveň prvostupňový súd vôbec nezohľadnil všetky uvádzané skutočnosti zo strany

starých rodičov. Porušil zásadu rovnakého princípu účastníkov konania. Starí rodičia sú presvedčení,
že došlo k porušeniu práva starých rodičov a maloletej zjavnou neodôvodnenosťou a arbitrárnosťou,
svojvôľou súdu. Zároveň konajúci súd neakceptoval návrh starých rodičov na znalecké dokazovanie,
nezabezpečil názor maloletej, konajúci súd sa nevysporiadal s námietkou starých rodičov, že nebola
splnená výzva a povinnosť uložená zo strany konajúceho súdu, aby kolízny opatrovník najneskôr do

7 dni pred pojednávaním preveril pomery. Zároveň poukázali na článok 4 Civilného mimosporového
poriadku, ako aj na ustanovenie § 38 ods. 1, 2 CMP. K jednotlivým dôvodom odvolania uviedli, že nebolo
preukázané, že starí rodičia a maloletá majú dobrý vzťah. Napriek všetkému konajúci súd nevyhovel ich
návrhu, pretože podľa názoru konajúceho súdu majú priestor stretávať sa s maloletou. Ďalej poukázali v
odvolaní na to, že nebola splnená procesná podmienka k tomuto konaniu a rozhodnutiu nebola vypočutá

W. a nebol zistený jej názor. Boli preverené pomery starých rodičov, ale názor maloletej sa nedozvedeli.
Súd neakceptoval návrh starých rodičov na nariadenie znaleckého dokazovania. Matka neumožňuje
starým rodičom stretávanie s maloletou, navyše matka maloletej ide ešte ďalej a snaží sa zakázať otcovi
výkon rodičovských práv. Poukazujú na to, že úprava styku starých rodičoch s vnučkou je nanajvýš
aktuálna a akútna, synovi pomáhajú s W. kde môžu, nemajú problém s vedením domácnosti ako je

pranie, žehlenie, kvôli otcovi a nezhodám rodičov teda otca a matky maloletej nevidia W.. Kým trpia ako
starí rodičia čas plynie, matka maloletej býva v podnájme na T. ulici, tam sa nedostanú. Ďalej poukazujú
na to, že nie sú si vedomí ich pochybenia, spoločne absolvovali rodinné výlety, podujatia, sviatky, počas
siedmich rokov W. strávili s maloletou pomerne veľa času, venovali sa jej, bola s nimi, zabezpečovali
maloletej servis, stravu, hygienu, hry. Kvôli problémom syna s matkou maloletej a hnevu jej matky sú

oni ako starí rodičia diskriminovaní v stretávaní sa s maloletou. Poukázali na ustanovenie § 25 ods. 5
Zákona o rodine ako aj článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa, pričom argumentovali tým, že príbuznými
sa rozumejú aj starí rodičia. O obmedzení rodičovských práv rodičov môže súd vysloviť len z dôvodov
uvedených v § 38. V zákone o rodine je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom, samozrejme,
že účastník nemá právo, aby súd vykonal všetky jeho dôkazy, ale má právo navrhovať dôkazy. Ďalej

argumentovali,žezávažnejšieporušeniavidiavosvojvôlikonajúcehosúdu,rozporvhodnotení,postupu,
aplikácii a výklade práva. Súd nedal odpovede na všetky otázky k tomuto, na doplnenie uvádzajú, že
rovnosť je v poskytnutí príležitosti, aby mal účastník možnosť uplatniť svoje procesné práva. Všetko
uvedené predstavuje nie bežné pochybenie súdu a poukazujú opätovne na záujem dieťaťa, že v jejdanom prípade nebol zisťovaný, myslia si, že vzhľadom na preukázané je jasné, že vnučka ich má rada
a že žiaden problém tam neexistuje. Čas, ktorý má stanovený syn na stretávanie s maloletou nechcú
narúšať, majú tak málo času spoločného s vnučkou. Ak by sa zmenila úprava styku rodičov k dcére tak

by sa zmenilo aj stretávanie s nimi. Z dôvodov a skutočností uvedených vyššie navrhujú odvolaciemu
súdu rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že starí rodičia maloletej majú právo na styk s maloletou
jedenkrát do mesiaca, a to vždy v posledný víkend v mesiaci, a to od piatku od 16:00 hod. do nedele
do 16:00 hod. s tým, že starí rodičia maloletú vyzdvihnú v jej bydlisku v čase uvedenom a rovnako tam
ju aj otcovi, respektíve matke maloletej odovzdajú v určenom čase. Ak sa odvolací súd nestotožní s ich

návrhom, navrhujú napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, zároveň určiť, že ani jeden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril otec maloletej R. I., a to podaním zo dňa 14.11.2025, ktorý
argumentuje tým, že súhlasí s odvolaním navrhovateľov. Ich kontakt s dcérou W. je obmedzený.
Navrhuje,abyodvolacísúdrozhodol,žeprávonastykmajústarírodičiasmaloletoujedenkrátvposledný

víkend v mesiaci od piatku od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. starí rodičia maloletú vyzdvihnú v jej
bydlisku v určenom čase a odovzdajú ju tam otcovi, matke maloletej v určenom čase, resp. rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Zároveň sa vyjadrila k odvolaniu aj matka maloletej W. podaním zo dňa 17.11.2025, ktorá

argumentuje tým, že odvolanie je založené na účelových tvrdeniach v prospech otca maloletej dcéry.
Navrhovatelia sa začali zaujímať o maloletú až po vynesení rozsudku vo veci 12P/120/2023 zo dňa
06.02.2025. Na doplnenie uviedla, že od októbra 2023 do 06.02.2025, respektíve do 05.08.2025 sa
o maloletú W. navrhovatelia nezaujímali, neprejavili o ňu záujem, ani jeden raz jej netelefonovali,
pričom navrhovateľom nikdy nebolo bránené v styku s maloletou. Navrhovatelia podali návrh na

neodkladné opatrenia a zároveň aj po zamietnutí návrhu na vydanie neodkladného opatrenia začali
nepríjemne intenzívne telefonicky kontaktovať maloletú W., kedy volali opakovane niekoľkokrát denne.
Matka zdôrazňuje, že už len nátlakové správanie sa otca malo na maloletú negatívny dopad, čo je
zdokumentované aj v správe zo dňa 27.02. a 30.09.2025 doktorky Y.. C.. Navrhovateľom zo strany matky
nebolo nikdy bránené v styku s maloletou W.. Navrhovatelia sú s maloletou v pravidelnom dennom

kontakte. Tieto tvrdenia taktiež konštatoval aj konajúci súd. Dochádza k pravidelnému stretávaniu
navrhovateľov s maloletou a žiaden z rodičov nebráni navrhovateľom styku s ich vnučkou. S ohľadom
na vyššie uvedené skutočnosti matka považuje odvolanie navrhovateľov za nedôvodné a účelovo
konštruované. Navrhuje odvolanie navrhovateľov zamietnuť a potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie.
Súčasťou vyjadrenia sú aj správy ohľadom vyšetrení dieťaťa maloletej W. z 27.02.2025 a 30.09.2025

u Y.. C..

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 12.11.2025 uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu a
návrh navrhovateľov považuje za nedôvodný.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané v zmysle ustanovenia §
362 CSP oprávneným subjektom - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané

s poukazom na ustanovenie § 359 CSP proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP po konštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a 363 CSP a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie
dôvody preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom s poukazom na ustanovenie §
65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, kedy deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne
5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň,
ako bol vyvesený na úradnej tabuli súdu a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie
rozsudku súdu prvej inštancie a preto podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
2 ods. 1 CMP napadnutý rozsudok ako vecne správny a zákonný potvrdil.

9. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie,
pretože jeho argumentácia vo všetkých častiach napadnutého rozsudku bola vecne správna, objektívna
a presvedčivá. Odvolací súd má za to, že dôvody, ktoré uviedol súd prvej inštancie v napadnutomrozhodnutí sú presvedčivé a odvolacie dôvody, ktoré uvádzajú odvolatelia s ohľadom na zrušenie,
resp. zmenu samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom styku s maloletou W., sú dôvodné.
K predmetným dôvodom sa jednoznačne vyjadril už súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení

rozhodnutia, pričom tieto dôvody vyargumentoval a odvolací súd má za to, že samotné odvolacie dôvody
neboli spôsobilé tomu, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil, resp. zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Súd prvej inštancie všetky dôvody, ktoré uvádzajú odvolatelia v odvolaní posúdil už v samotnom

konaní a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa týmito dôvodmi konkrétne zaoberal, pričom správne
rozhodol o samotnom zamietnutí návrhu, nakoľko tento nebol dôvodný, pričom zo samotného konania
bolo preukázané, že navrhovatelia ako starí rodičia majú možnosť stretávať sa s maloletou W. v dobe,
kedy sa táto nachádza u svojho otca, resp. zo strany matky maloletej W. nie je bránené, aby sa uvedený
styk starých rodičov a maloletej W. realizoval. Dôvody, ktoré uvádzajú navrhovatelia v odvolaní neboli
žiadnym spôsobom preukázané, teda odvolací súd sa plne stotožnil s dôvodmi, ktoré uviedol súd prvej

inštancie, nakoľko tieto vychádzali zo skutočného stavu konania a svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
aj náležite na základe správneho právneho záveru aj odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 1
CSP.

11. Súd prvej inštancie sa podľa odvolacieho súdu zároveň vyjadril ku všetkým podstatným okolnostiach

podaného návrhu a všetky dôvody, ktoré uvádzali navrhovatelia v návrhu správne posúdil. Čo sa
týka znaleckého dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu uvedené dokazovanie nie je potrebné
z dôvodu nehospodárnosti a bezúčelovosti v samotnom konaní o úprave styku starých rodičov a
maloletého dieťaťa vôbec vykonať. Čo sa týka samotného vyjadrenia maloletej W. ani odvolací súd
nepovažuje uvedené vyjadrenie maloletej za potrebné v danom konaní nakoľko v predmetnom konaní

sa vyjadrili jednak rodičia maloletej, bola predložená správa Y.. C. a zároveň vypovedali navrhovatelia,
ktorí bezpochyby argumentovali tým, že bývajú na spoločnom pozemku rodinného domu na adrese,
ktorý vlastní dcéra s manželom a ďalší dom je vo vlastníctve syna R., ktorý je vlastne otcom maloletej W..
Z uvedeného bezpochyby vyplýva, že ide o pozemok, ktorý je bezprostredný pozemku otca a starých
rodičov maloletej W..

12. Kvôli sporom a nezhodám rodičov, teda otca a matky maloletej W., argumentovali tým, že nevidia
W. oni ako starí rodičia, čo vlastne nepotvrdil ani syn, ale ani matka maloletej, teda ich nevesta. V
správe kolízneho opatrovníka zo dňa 24.04.2025, ktorým bolo vykonané sociálne zisťovanie pomerov
na strane žiadateľov, a to starých rodičov, vyplýva, že starí rodičia uviedli, že na podanom návrhu trvajú z

dôvodov, ktoré tam uviedli a že nevideli maloletú 7 týždňov, keďže komunikácia s matkou je problémová.
Od 16.04.2025 je vnučka v starostlivosti ich syna, otca a s vnučkou sú toho času teda v pravidelnom
kontakte. Prakticky svojím vyjadrením si protirečili samotní navrhovatelia, keď uviedli, že sa 7 týždňov
nevideli, avšak dňa 24.04.2025 potvrdili, že nakoľko sa nachádza vnučka od 16.04.2025 u syna, tak
sú v pravidelnom kontakte, teda nastala situácia, že budú mať opäť prístup k vnučke po tomto termíne

zamedzený, čo však nevyplývalo z tých skutočností, ktoré boli preukázané vyjadrením jednak otca
maloletej W., ako aj matky.

13. Matka maloletého dieťaťa k predmetnému návrhu uviedla, že s týmto návrhom nesúhlasí, pretože
nikdy nebránila W., ani starým rodičom, aby mohli byť spolu v kontakte. To, že maloletá W. 7 týždňov

bola u matky bolo to z dôvodu, že situácia v rodine po tom ako otec dieťaťa na základe platného
uznesenia o neodkladnom opatrení matke riadne a včas nevrátil maloletú, tak vlastne došlo, že matka
bola na vyšetrení s maloletou u lekárky. Matka uviedla, že za celý čas, kedy bola W. u nej ju starí rodičia
nekontaktovali, nedožadovali sa stretnutia s vnučkou a na základe toho sa matka dozvedela o vyznačení
právoplatnosti rozsudku zo dňa 16.04.2025, odovzdala dieťa otcovi, nakoľko v rozsudku je upravený

styk otca v nepárnom roku v čase veľkonočných sviatkov. Otec dieťa matke v sobotu nevrátil a podal
na matku trestné oznámenie. Matka túto skutočnosť nahlásila 22.04.2025 na prokuratúru, medzitým
došlo k vyznačeniu právoplatnosti na rozsudku a toho času nie sú rodičovské práva a povinnosti k
dieťaťu upravené žiadnym platným rozhodnutím. Dieťa sa nachádza u otca, no matka má s ohľadom
na všetky doteraz vykonané dokazovania obavu o dcéru. Otec dieťaťa s úradom osobne nekomunikuje

iba prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

14. Čo sa týka ohľadom psychického vývinu maloletej W. dôrazne apeloval právny zástupca na matku
prostredníctvom starých rodičov a právneho zástupcu otca, aby si boli vedomí toho, že svojej rodičovskejzodpovednosti a vzájomných vzťahov sa pri zabezpečovaní výchovy a starostlivosti o maloletú W. majú
starať obaja. Uznesením zo dňa 05.05.2025 súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2025. Následne bolo vykonané pojednávanie

02.10.2025 za prítomnosti všetkých účastníkov navrhovatelia zotrvali na podanom návrhu, matka s
podanýmnávrhomnesúhlasila,nakoľkostarírodičiavidiasvojuvnučkukaždýtýždeň.Kolíznyopatrovník
uviedol, že starí rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na realizáciu styku, čo potvrdila aj maloletá v
auguste, kedy uviedla, že spolu s ockom sa stretáva so svojimi starými rodičmi zo strany otca. Vzhľadom
na uvedené aj kolízny opatrovník tento návrh považuje za nedôvodný a navrhol vykonať výsluchy u

prítomných účastníkov.

15.Podľanázoruodvolaciehosúdusúdprvejinštancievykonalvšetkypotrebnédôkazynato,abydospel
k záveru, že predmetný návrh navrhovateľov je v súčasnej dobe bezpredmetný a tento je potrebné
zamietnuť. S dôrazom na ustanovenie § 118 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v
priamom rade, súrodenec, manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za

osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako
vlastnú. Vykonané dokazovanie preukázalo súdu, že obaja navrhovatelia sú blízke osoby, sú to rodičia
otca maloletej W., pritom starý otec vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že výpoveď starej matky
je pravdivá, ich syn nebráni stretávaniu s ich vnučkou, naposledy bol s vnučkou včera, dnes ráno, keď
išla do školy bolo to 5 minút. Na otázku súdu, aby starý otec odpovedal, prečo si vybral práve posledný

víkend v mesiaci, k tomu starý otec uviedol, že im je to jedno kedy to bude, aspoň jeden deň by sa chceli
venovať maloletej, lebo ich syn má jeden deň a pol dňa s dcérou tak, že jemu nechcú z toho jedného
brať W. na ich styk. Oni ju nemôžu zobrať, lebo to je jeho čas na W., takže súd má z výpovedí účastníkov
konania aj zo správy kolízneho opatrovníka za preukázané, že dochádza k stretávaniu s navrhovateľmi
a maloletou, takže zároveň aj vykonané dokazovanie nepreukázalo, aby ktorýkoľvek z rodičov bránil

stretávaniu sa starých rodičov a maloletou.

16. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočne rozsiahle dokazovanie na to, aby
si overil, či k samotnému stretávaniu sa maloletej W. s navrhovateľmi ako starými rodičmi zo strany
otca dochádza, či bránia rodičia v stretávaní sa maloletej so starými rodičmi. Uvedené bezpochyby

preukázalo, že v styku s maloletou nebránia rodičia a takisto aj starý otec na pojednávaní potvrdil, že
s maloletou sa videl, dôvodom samotného podaného návrhu je to, že časový rozsah stretávania nie je
podľa starých rodičov dostatočný a že s vnučkou sú málo. Ide len o ich subjektívny názor.

17. Odvolací súd s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré boli v konaní preukázané má za to, že súd

prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho k tomu prislúchajúce
skutkové závery a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie vyhodnotil všetky zákonné kritériá
rozhodné pre stanovenie správneho rozsahu styku maloletej W. so starými rodičmi ako navrhovateľmi,
ako aj rozhodnutie o samotnej realizácii styku a návrh súd prvej inštancie ako nedôvodný zamietol.
Pritom sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením samotného rozhodnutia ako aj s právnym názorom

súdu prvej inštancie a v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
aj náležite odôvodnil a odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, pričom
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP
poukazuje na obsah napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd zdôrazňuje, že z obsahu ustanovenia § 25 ods. 5 Zákona o rodine, súd môže upraviť styk

dieťaťa s blízkymi osobami, nie musí.

18. V kontexte uplatnených odvolacích námietok zo strany navrhovateľov ako starých rodičov a
nesúhlasu so skutkovými zisteniami ako aj tým, že súd prvej inštancie nevykonal znalecké dokazovanie,
nevypočul maloletú, je odvolací súd toho názoru, že postačovali všetky vykonané dôkazy na to,

aby dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh navrhovateľov je v súčasnej dobe nedôvodný,
bezpredmetný, pretože k styku maloletej so starými rodičmi ako navrhovateľmi momentálne dochádza,
k jeho intenzite sa nevyjadroval vzhľadom ku rodinnej situácii.
Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že počas celého konania pred súdom prvej inštancie k porušeniu
práv navrhovateľov - starých rodičov nedošlo. Títo boli vypočutí a počas konania svoje práva hájili

prostredníctvom právneho zástupcu.19. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na strane maloletej W. v súčasnej
dobe nie je potrebné zákonnou formou upraviť styk so starými rodičmi, nakoľko k tomuto dochádza bez
toho, aby bránili v styku jej rodičia, ktorí v súčasnej dobe majú medzi sebou problémy.

20. K námietkam odvolateľov odvolací súd argumentuje tým, že odvolacie dôvody neboli spôsobilé tomu,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, tak ako to žiadajú navrhovatelia v odvolaní,
resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Nakoľko odvolací súd nezistil dôvod na predmetnú zmenu, resp. zrušenie, predmetné rozhodnutie
podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správne a zákonné potvrdil.

22. Zároveň odvolací súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 52 CMP.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3 : 0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).