Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825201576
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5825201576.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy

Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci
navrhovateľky/manželky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. proti manželovi: E. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., v konaní o návrhu manželky na rozvod manželstva,
o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7Pc/18/2025-18 zo dňa 29.
septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 7Pc/18/2025-18 zo dňa 29. septembra 2025 p o t v r d
z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. rozviedol
manželstvo účastníkov konania; výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.
2. Okresný súd citujúc § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o rodine“), § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine, § 18 zákona o rodine mal na základe
vykonaného dokazovania preukázané, že manželia spolu síce bývajú v rovnakom byte, avšak spoločne
nehospodária, nekomunikujú spolu, netrávia spolu čas, nevedú spolu intímny život, neposkytujú si

vzájomne podporu a pomoc, pričom táto situácia trvá najmenej od roku 2016. Manželka obnovenie
spolužitia s manželom vylúčila, pretože s manželom majú odlišné názory, životné hodnoty, k manželovi
stratila citový vzťah. Podľa okresného súdu manželstvo neplní žiadnu z úloh, ktoré predpokladá
zákon o rodine a fakticky je už len formálnym zväzkom. Vzhľadom na trvajúce nezhody manželov
a jednoznačne odmietavý postoj manželky k otázke obnovy manželského spolužitia dospel okresný súd
k záveru, že rozvrat vzťahov medzi manželmi je nielen hlboký, ale aj trvalý, bez reálnej perspektívy
zlepšenia v budúcnosti. Z manželstva nepochádzajú maloleté deti, preto rozvod manželstva nebude ani

v rozpore so záujmami maloletých detí. Rozvrat manželstva okresný súd ustálil zo zhodných vyjadrení
manželov, medzi ktorými je dlhodobo narušená komunikácia, každý z manželov vidí príčinu tohto
stavu v druhom manželovi, manželia majú odlišné hodnoty a názory na viaceré otázky manželského
spolužitia. Zároveň okresný súd zistil, že manželka počas trvania manželstva nadviazala vzťah s iným
mužom. Vyjadrenie manžela, že by s rozvodom manželstva súhlasil, pokiaľ by mal záruku, že bude
mať dostatočný majetok na dôstojnú starobu, okresný súd vyhodnotil ako vyjadrenie, ktoré nemôže
byť dôvodom pre nevyhovenie návrhu na rozvod manželstva. Od manželky v tomto smere nemožno

požadovať žiadnu „záruku“ ako podmienku pre vyhovenie návrhu na rozvod manželstva. O trovách
konania okresný súd rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“).3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie manžel z dôvodu, že okresný súd rozhodol
predčasne, vec nesprávne právne posúdil a neustálil, ktorá strana spôsobuje podstatné problémy
v manželstve. Taktiež okresný súd nevzal do úvahy, že manželkou označené dôvody pre rozvod sú

vyvolané prevažne jej stranou a je to ona, ktorá by mala prejaviť vyššiu mieru úsilia po náprave ako on.
Podľa manžela mal okresný súd jemu a manželke poskytnúť lehotu s možnosťou na zlepšenie súčasnej
situácie, a to s prihliadnutím na jeho súčasný zdravotný stav. Od roku 2015 má určenú mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75 % podľa zákona o sociálnom poistení a v roku
2019malmozgovúpríhodu.Manželkamápodľanehovedomosť,žesúdnekonanieorozvodmanželstva

negatívne vplýva na jeho zdravotný stav a následne mu zhoršuje všetky zdravotné výsledky. K tomu
prispieva aj správanie manželky, ktorá odmieta korektne sa dohodnúť o spôsobe doriešenia jeho bytovej
otázky na dôstojné dožitie v starobe. Ako už uviedol je ochotný manželke odpustiť neveru a pokúsiť
sa o obnovenie dobrého manželského vzťahu, pričom jej konanie považuje za ľahkovážne, a to vo
vzťahu k spoločným deťom, ktorým je dávaný zlý príklad. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vrátil okresnému súdu na opätovné rozhodovanie.

4. Manželka vo svojom vyjadrení k odvolaniu súhlasila s napadnutým rozsudkom a uviedla, že svoje
stanovisko nezmení.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení
neskorších predpisov /ďalej len „CSP“/ v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s §

2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) potvrdil rozsudok okresného súdu
v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP, keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení zákona o rodine, správne a zákonne rozhodol
o rozvode účastníkov konania, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného

prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a poukazuje na ne cez úpravu v §
387 ods. 1, 2 CSP tak, ako sú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie.
6. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým
posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/
týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré

prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu,
odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia
podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
7. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na

základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu

a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je
konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku
ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2

CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa
na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolací

súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím dôvodom manžela,
v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP).
8. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, ak zisťoval, či sú splnené zákonné
podmienky pre rozvod manželstva. Pri skúmaní zákonných podmienok rozvodu manželstva prijal záver,
že manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené, ako to má na mysli § 23 zákona o rodine,

dlhodobo neplní svoj spoločenský účel a vzhľadom na stratu citových väzieb a dôvery medzi partnermi
je vylúčená možnosť obnovenia spolužitia i do budúcnosti. Z dokazovania, vykonaného súdom prvej
inštancie, nesporne vyplýva, že manželia nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, ani
spolu intímne nežijú. Tieto objektívne preukázané skutočnosti sú potvrdené aj samotným manželom,manžel ich žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil ani v priebehu prvostupňového konania, ani
v odvolaní. Inak povedané, manžel počas celého konania nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by
aspoň nepriamo preukazoval opak, teda že s manželkou žije v spoločnej domácnosti (nie v jednom byte,

či dome), že vedú spoločné hospodárenie, intímne spolu žijú.
9. Pokiaľ manžel v odvolaní namietal, že dôvody rozpadu manželstva ustálené okresným súdom sú
vyvolané prevažne manželkou, a teda práve manželka by mala prejaviť vyššiu mieru úsilia o nápravu
ako on, odvolací súd k tomu uvádza, že rozhodovanie o rozvode manželstva podľa § 23 zákona o rodine
nie je postavené na princípe „zavinenia“ jedného z manželov, ale na posúdení, či sú manželské vzťahy

tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Zákon o rodine neviaže možnosť rozvodu manželstva na to, aby súd
určil, ktorý z manželov „spôsobil“ rozvrat vo väčšej miere, ani na to, aby jednému z manželov ukladal
povinnosť „viac sa snažiť“ o obnovu vzťahu. Práve naopak, rozhodujúce je, či sú splnené hmotnoprávne
podmienky rozvodu vyplývajúce z § 23 zákona o rodine, t. j. či ide o rozvrat hlboký a trvalý, čo okresný
súd správne zistil a odôvodnil (porovnaj odôvodnenie okresného súdu reprodukované v ods. 2 tohto

rozhodnutia).

10. Odvolací súd pritom považuje za podstatné, že skutkové zistenia okresného súdu o dlhodobej
absencii riadneho manželského spolužitia vychádzajú zo zhodných tvrdení účastníkov konania, keď bolo
preukázané, že manželia síce formálne bývajú v tom istom byte, avšak fakticky spolu nežijú manželským

spôsobom – nežijú intímne, nehospodária spoločne, neposkytujú si vzájomnú podporu a dlhodobo
neudržiavajúprimeranúkomunikáciu.Taktoustálenýstavtrvápodľazisteníokresnéhosúdunajmenejod
roku 2016, teda ide o dlhodobú a stabilizovanú situáciu, ktorá sama osebe svedčí o trvalosti rozvratu. Za
takejto situácie nie je rozhodujúce, či impulzom k definitívnemu ukončeniu vzťahu bola nevera manželky
alebo iná konkrétna udalosť; významné je, že manželstvo už dlhodobo neplní funkcie, ktoré mu zákon

prisudzuje (§ 1 ods. 2 a § 18 zákona o rodine), a manželka obnovenie spolužitia jednoznačne vylúčila.

11. K tvrdeniu manžela, že okresný súd mal účastníkom poskytnúť „lehotu“ na zlepšenie situácie,
odvolací súd uvádza, že takýto postup zákon o rodine ako obligatórnu podmienku rozvodu nepozná.
Úlohou súdu nie je udržiavať formálne existujúce manželstvo napriek trvalému rozvratu, ale posúdiť

existenciu (ne)naplnenia zákonných predpokladov rozvodu manželstva. Ak súd dospeje k záveru, že
rozvratjehlbokýatrvalýažeobnoveniespolužitianemožnoočakávať,niejedôvododkladaťrozhodnutie
len z dôvodu želania jedného z manželov. O to viac to platí v situácii, keď podľa zistení okresného
súdu nejde o krátkodobú krízu, ale o stav trvajúci roky. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že obnovenie
manželského spolužitia je podmienené vôľou oboch manželov. Ak jeden z manželov obnovu spolužitia

jednoznačne odmieta a tento postoj je dlhodobo konzistentný, súd nemôže a ani nesmie fakticky nútiť
druhého manžela zotrvávať v manželstve, ktoré už neplní svoju funkciu.
12. Pokiaľ manžel poukazoval na svoj zdravotný stav a uvádzal, že konanie o rozvod negatívne
vplýva na jeho zdravotné výsledky/zdravotný stav, odvolací súd podotýka, že zdravotný stav jedného
z manželov môže byť významný pri posudzovaní niektorých následných právnych otázok, avšak sám

osebenemôžebrániťrozhodnutiuorozvode,aksúsplnenéhmotnoprávnepodmienkypodľa§23zákona
o rodine. V opačnom prípade by sa rozvod manželstva stal závislým od subjektívneho nastavenia,
či zdravotnej situácie jedného z manželov bez ohľadu na reálnu existenciu alebo neexistenciu
manželského spolužitia, čo zákon nepredpokladá. Rovnako odvolací súd nepovažuje za právne
relevantnú námietku manžela, že manželka odmieta „korektne sa dohodnúť“ na spôsobe doriešenia jeho

bytovej otázky a na zabezpečení dôstojnej staroby. Majetkové vyporiadanie a otázky bývania po rozvode
(vrátane prípadného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo iných nárokov) sú
samostatnými právnymi otázkami riešenými v inom procesnom režime a nemôžu byť podmienkou, od
ktorej by sa odvíjala dôvodnosť rozvodu. Okresný súd preto postupoval správne, ak vyhodnotil, že
požiadavka manžela na „záruku“ zabezpečenia staroby nemôže byť zákonným dôvodom na zamietnutie

návrhu na rozvod.

13.Kodvolacejargumentáciimanžela,žejeochotnýmanželkeodpustiťneveruapokúsiťsaoobnovenie
manželského vzťahu, odvolací súd uvádza, že tento postoj, hoci ho nemožno hodnotiť negatívne, sám
osebe nevyvracia záver o trvalom rozvrate, ak druhý manžel obnovu spolužitia odmieta a dlhodobo

zotrváva na tom, že citový vzťah je z jeho strany ukončený. Z hľadiska aplikácie § 23 zákona o
rodine je rozhodujúce, že v prejednávanej veci okresný súd správne ustálil absenciu reálnej perspektívy
obnovenia manželského spolužitia, čo vyplýva nielen z objektívnych okolností (dlhodobé neplnenie
funkcií manželstva), ale aj z jednoznačného postoja manželky a to aj v rámci odvolacieho konania.Napokon, pokiaľ manžel argumentoval aj „zlým príkladom“ pre spoločné deti, odvolací súd poukazuje
na to, že v prejednávanej veci z manželstva nepochádzajú maloleté deti, a preto súd pri rozhodovaní
nemusel(aaninemohol)zvažovaťdopadyrozvoduvovzťahukmaloletýmvzmysleochranyichzáujmov.

V tomto kontexte zostáva podstatné, že rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmami maloletých
detí, keďže takéto deti z manželstva nepochádzajú, čo okresný súd výslovne konštatoval.

14. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo

vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd uzatvára, že odvolacie námietky manžela smerujúce k potrebe
„odkladu“ rozvodu, k otázke miery zavinenia a k majetkovému zabezpečeniu do budúcnosti nie sú
spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku, preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP

a v podrobnostiach naň opäť i na tomto mieste odkazuje.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1
a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
17. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.