Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625202745
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5625202745.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX, XXX XX C., zastúpeného Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom so sídlom 1. mája 697/26,
031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 42391059, proti žalovanej: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX,
XXX XX E., zastúpenej obchodnou spoločnosťou JANČI & Partners s.r.o., so sídlom Belopotockého

720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, o určenie vlastníckeho práva, v konaní o návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 21C/68/2025-34 zo dňa 26. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 21C/68/2025-34 zo dňa 26. septembra 2025 mení
tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17.09.2025 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej, aby nijako nenakladala s osobným motorovým vozidlom
Nissan Patrol, VIN: F., ev. č.: G. XXX D., a to najmä, aby toto motorové vozidlo nepredala, nedarovala,
nezaťažila, resp. iným spôsobom nescudzila a nepreviedla vlastnícke právo k tomuto vozidlu alebo jeho
časti v prospech tretej osoby, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Na odôvodnenie uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 11.08.2025 bola žalobcom súdu

prvej inštancie doručená žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal určenia, že je výlučným
vlastníkom vyššie označeného motorového vozidla. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 18.08.2025
uzatvoril v právnom postavení kupujúceho kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa stal výlučným vlastníkom
predmetného motorového vozidla. Bezprostredne po kúpe motorového vozidla, na základe dohody
medzi ním a žalovanou, nechal zaevidovať motorové vozidlo do evidencie motorových vozidiel na
žalovanú. Prihlásením motorového vozidla do evidencie na žalovanú pritom nepredchádzal žiaden

právny titul, na základe ktorého by došlo k prevodu vlastníckeho práva k vozidlu z neho na
žalovanú. Žalovaná bola zapísaná do evidencie motorových vozidiel ako vlastník a držiteľ predmetného
motorového vozidla, avšak uvedený zápis má len evidenčný charakter a nemá z právneho hľadiska
vplyv na vlastníctvo motorového vozidla. Po celú dobu pritom motorové vozidlo užíva on ako výlučný
vlastník a zároveň hradí všetky náklady spojené s motorovým vozidlom. V súčasnosti má záujem
previesť vlastnícke právo k motorovému vozidlu na tretiu osobu, avšak z toho dôvodu, že žalovaná

je zapísaná v evidencii motorových vozidiel ako vlastník a držiteľ vozidla, nie je objektívne schopný
zabezpečiť zmenu zápisu v evidencii motorových vozidiel, t. j. prehlásiť toto vozidlo na tretiu osobu.
Takéto prehlásenie môže totiž vykonať iba osoba zapísaná ako držiteľ motorového vozidla v osvedčení
o evidencii motorového vozidla. Za týmto účelom oslovil žalovanú, požiadal ju o poskytnutie súčinnosti
pri prepise na tretiu osobu, avšak táto žalobcovi odmietla poskytnúť súčinnosť. Uvedená skutočnosť
odôvodňuje na strane žalobcu existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že je výlučným

vlastníkom motorového vozidla. Bez takéhoto určenia by totiž nebol schopný administratívne previesť
vlastnícke právo k motorovému vozidlu, t. j. vykonať zmenu zápisu v evidencii vozidiel na kupujúceho.Za účelom vykonania zmeny v evidencii vozidiel potrebuje rozsudok súdu, ktorým by bolo určené, že
je vlastníkom vozidla.

3. Dňa 18.09.2025 doručil žalobca súdu prvej inštancie návrh, ktorým sa domáhal nariadenia
neodkladného, ako je vyššie uvedené. Návrh odôvodnil tým, že skutkovými tvrdeniami uvedenými v
žalobe, ako aj predloženými listinnými dôkazmi spolu so žalobou dostatočným spôsobom osvedčil, že
mu svedčí vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlo, len pre istotu za účelom osvedčenia
základu uplatneného nároku predložil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia aj čestné

prehlásenie H. F. (pôvodného vlastníka vozidla), ktorý mu motorové vozidlo predal. Ďalej žalobca
poukázal na uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 13C/21/2025-41 zo dňa 21.08.2025,
ktoré nadobudlo vykonateľnosť, čo do výroku I. a výroku II. dňa 01.09.2025, ktorým mu súd zakázal
nakladať s predmetným motorovým vozidlom, najmä užívať toto vozidlo, premiestňovať ho alebo
akúkoľvek jeho časť predať, darovať, zaťažiť, resp. iným spôsobom scudziť a previesť vlastnícke právo
k tomuto vozidlu alebo jeho časti v prospech tretej osoby (výrok I.) a prikázal vydať predmetné motorové

vozidlo žalovanej v nepoškodenom a celistvom stave s prihliadnutím na jeho obvyklé opotrebenie spolu
s kľúčmi a príslušenstvom do 3 dní od doručenia uznesenia. Žalobca poukázal na to, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia podala žalovaná na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 25.07.2025,
ktorý odôvodnila tým, že je jedinou a výlučnou vlastníčkou motorového vozidla, ktoré má mať bez
právneho titulu v jeho držbe a s tým, že podľa jej tvrdenia s ním disponoval bez akejkoľvek dohody, či

jej súhlasu. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaná predložila osvedčenie o evidencii
vozidla a evidenčnú kartu vozidla. Podľa žalobcu je toto uznesenie nezákonné, a preto podal proti
nemu odvolanie. Nezákonnosť uznesenia spočívala podľa neho okrem iného v tom, že žalovaná
neosvedčila základ uplatneného nároku, t. j. vlastníctvo motorového vozidla, pretože žalovaná v tomto
návrhu netvrdila a ani nepreukazovala existenciu právneho titulu nadobudnutého vlastníckeho práva k

vozidlu, takýto právny titul totižto neexistuje, a preto ani žalovanej nemôže svedčiť vlastníckeho právo
k vozidlu. O zákonnosti uvedeného uznesenia má rozhodnúť odvolací súd. Keďže sa však jedná o
neodkladné opatrenie, ktoré je vykonateľné dňom doručenia, pričom mu bola uložená povinnosť na
vydanie motorového vozidla v lehote 3 dní od doručenia uznesenia, tak mal za to, že existuje objektívna
potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, pretože existuje dôvodná obava, že by

prípadný výkon rozhodnutia dosiahnutého v tomto konaní bol ohrozený. Žalovaná okrem iného v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že má záujem motorové vozidlo sama predať tretej
osobe a on má teda dôvodnú obavu, že žalovaná pristúpi k predaju motorového vozidla bezodkladne po
vydanímotorovéhovozidlazjehostranyžalovanej,čímbyžalovanázmarilaúčeltohtokonania.Žalovaný
poukázal na ust. § 590 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), podľa ktorého

vlastnícke právo k hnuteľnej veci prechádza na kupujúceho okamihom odovzdania veci, ak sa zmluvné
strany nedohodnú inak. Nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia v tejto veci pritom nebude
kolidovať s neodkladným opatrením vydaným Okresným súdom Liptovský Mikuláš v konaní vedenom
pod spis. zn. 13C/21/2025, naopak zabezpečí sa zachovanie aktuálneho právneho stavu, kedy žalovaná
hoci bude mať motorové vozidlo vo svojej dispozícii nebude oprávnená previesť vlastnícke právo k nemu

na tretiu osobu, a toto neodkladné opatrenie tiež zabezpečí dodržanie princípu proporcionality, t. j. strany
sporu nebudú oprávnené až do okamihu právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva
v tejto veci k motorovému vozidlu, t. j. do okamihu konečného vyriešenia sporu o vlastníctvo disponovať
s motorovým vozidlom. Bezodkladná potreba úpravy pomerov medzi stranami sporu vyplýva z potreby
zachovania rovnosti práv a obmedzení strán sporu nakladať s motorovým vozidlom.

4. Súd prvej inštancie z predložených listín zistil, že dňa 18.08.2023 uzavreli žalobca ako kupujúci a H.
F. ako predávajúci kúpno-predajnú zmluvu, ktorou predávajúci predal kupujúcemu predmetné vozidlo,
a to za kúpnu cenu 24.000,- eur. Z osvedčenia o evidencii - časť II. (technický preukaz) č. PK130283
vyplynulo, že predmetné osobné motorové vozidlo má ako vlastníčku vozidla zapísanú žalovanú.

Žalovaná je rovnako zapísaná ako držiteľka osvedčenia, pričom toto osvedčenie bolo vydané dňa
23.10.2024. Z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 13C/21/2025-41 zo dňa 21.08.2025
vyplynulo, že Okresný súd Liptovský Mikuláš o návrhu žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia
doručeného súdu dňa 25.07.2025 a doplneného podaním doručeným súdu dňa 08.08.2025 rozhodol
tak, že zakázal žalobcovi nakladať s predmetným osobným motorovým vozidlom, a to najmä užívať,

premiestňovať alebo akúkoľvek jeho časť predať, darovať, zaťažiť, resp. iným spôsobom scudziť a
previesť vlastnícke právo k tomuto vozidlu alebo jeho časti v prospech tretej osoby a súčasne prikázal
žalobcovi, aby vydal toto osobné motorové vozidlo žalovanej v nepoškodenom a celistvom stave s
prihliadnutímna obvykléopotrebeniespoluskľúčmiapríslušenstvomdo3dníoddoručeniauzneseniaonariadeníneodkladnéhoopatrenia,pričomsúčasnepoučilžalobcu,žemôžepodaťvočižalovanejžalobu
vo veci samej, ktorá sa môže týkať nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom
neodkladného opatrenia. Uvedený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný žalovanou v

konaní vedenom pod spis. zn. 13C/21/2025 táto odôvodnila tým, že je jedinou a výlučnou vlastníčkou
uvedeného motorového vozidla, ktoré má bez právneho titulu v držbe žalobca s tým, že vozidlo je
odparkované na mieste, ktoré jej nie je známe. Žalovaná v tomto návrhu uviedla, že má v úmysle v
budúcnosti predať vozidlo, a k návrhu priložila technický preukaz predmetného vozidla a evidenčnú kartu
vozidla.

5. Ďalej citujúc ust. § 325 ods. 1 a 2 písm. c), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prvej inštancie uviedol, že z ust. § 325 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 326 ods. 1 CSP vyplýva, že základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia je
aspoň osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, resp. aspoň osvedčenie, že
je tu obava, že výkon exekúcie bude ohrozený a zároveň (kumulatívne) aspoň osvedčenie dôvodnosti
a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (vo veci samej.) Osvedčenie pritom treba chápať

ako spravdepodobnenie určitých skutočností, ktoré nedosahuje kvalitu dokazovania (potrebného pre
rozhodnutie vo veci samej), ale pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia je postačujúce.

6. Pokiaľ ide o predpoklad dôvodnosti a trvania nároku vo veci samej (vo veci o určenie vlastníckeho
práva k predmetnému motorovému vozidlu v prospech žalobcu) súd prvej inštancie dospel k záveru, že

tento nárok je u žalobcu dôvodný a trvá, pretože zápis do evidencie vozidiel upravený v ust. § 111 a
nasl. zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
aozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisovniejepriamospojenýsovznikom
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, napriek tomu, že podľa uvedeného zákona sa v tomto registri
zapisuje vlastníctvo k dopravným prostriedkom. Takáto výslovná právna úprava spojenia zápisu do tohto

registra so vznikom vlastníckeho práva k motorovému vozidlu totiž v tomto zákone absentuje, a preto
treba aplikovať všeobecnejšie ust. § 133 ods. 1 OZ, podľa ktorého ak sa motorové vozidlo ako hnuteľná
vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, pričom v tejto veci právny
titul (kúpna zmluva zo dňa 18.08.2023) svedčila žalobcovi, a zápis vlastníctva žalovanej v evidencii
vozidiel má len deklaratórny, evidenčný význam.

7. Súd prvej inštancie považoval tiež za osvedčený aj predpoklad potreby bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu, pretože z obsahu uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
13C/21/2025-41zodňa01.09.2025vyplynulo,ženavrhovateľka(žalovaná)vuvedenomkonanívnávrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vyhlásila, že má záujem predmetné motorové vozidlo predať

tretej osobe, a teda že by v takom prípade došlo k zhoršeniu právnej pozície žalobcu až do takej miery,
že by sa mu viac neoplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu (v tomto konaní vo veci samej o určenie,
že je vlastníkom predmetného vozidla proti žalovanej.)
8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná,
ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a zároveň jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Žalovaná odvolanie odôvodnila odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Konkrétne
v odvolaní uviedla, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že nadobudol
motorové vozidlo dňa 18.08.2023, avšak z predloženého čestného prehlásenia H. F. vyplýva, že tento

motorové vozidlo prevádzal dňa 18.06.2023. Z predmetného je zrejmé, že ak aj H. F. previedol motorové
vozidlo dňa 18.06.2023 na akúkoľvek osobu, táto motorové vozidlo mohla ďalej previesť. Tomu zároveň
nasvedčuje aj zápis v evidencií vozidiel a tento zápis do tohto dňa nebol spochybnený. Z čestného
prehlásenia tiež vyplýva, že došlo k úhrade kúpnej ceny vo výške 23.000,- eur v hotovosti, čo je v
rozpore s právnym poriadkom SR pri obmedzení platieb v hotovosti. Ďalej skutočnosť tvrdená v čestnom

prehlásení nie je dostatočne kvalifikovaná, keď H. F. nie je oprávnený riadne a kvalifikovane tvrdiť, kto
je dnes vlastníkom, keďže svoje vlastnícke právo previedol pred viac ako dvoma rokmi. Rovnako z
čestného prehlásenia vyplýva výlučne to, kto dojednával obsah a podmienky kúpno-predajnej zmluvy,
a táto skutočnosť nie je v rozpore s jej tvrdeniami v konaní vedenom Okresným súdom Liptovský
Mikuláš pod spis. zn. 13C/21/2025, že je jediným vlastníkom, keď žalobca je výlučne splnomocnený

na dojednanie tohto nadobudnutia predmetného motorového vozidla žalovanou. Z týchto dôvodov sám
žalobca, ktorý mal vozidlo v držbe, súčasťou ktorého sú aj doklady o nadobudnutí motorového vozidla,
vrátane kúpnej zmluvy, túto účelovo nepredložil, lebo táto by bola v rozpore s jeho tvrdeniami. Žalovaná
ďalej poukazovala na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš podspis. zn. 13C/21/2025 bolo nariadené neodkladné opatrenie, na základe ktorého mal žalobca vydať
predmetné vozidlo a toto nescudziť, avšak tak sa doposiaľ nestalo aj napriek niekoľkým výzvam. Preto
mala žalovaná za to, že ten kto nesplní súdom stanovenú a uloženú povinnosť, nemôže žiadať o ochranu

súdu v tej istej veci. Ako dôkaz o ňou tvrdených skutočností žalovaná predložila potvrdenie Okresného
súdu Banská Bystrica pod spis. zn. 7Ek/369/2025 o prijatí návrhu na vykonanie exekúcie spočívajúcej
v nepeňažnom plnení, a to vydaní motorového vozidla. K dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia
napokon žalovaná uviedla, že predmetné neodkladné opatrenie nie je vykonateľné, keď nemá motorové
vozidlo v dispozícií, a preto nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia bolo predčasné. Nariadenie

neodkladného opatrenia by malo zmysel a bolo by ho možné vykonať v prípade, ak by exekúcia bola
úspešná a ona by mala predmetné vozidlo v dispozícií. V tomto čase ju súd prvej inštancie zaviazal k
nesplniteľnej podmienke.
10. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril a odvolaciemu súdu nebolo predložené ani žiadne iné
podanie strán produkované v odvolacom konaní.

11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie žalovanej proti
uzneseniu súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§
359 CSP) - žalovanou, v neprospech ktorej bolo uznesením súdu prvej inštancie rozhodnuté a proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d) CSP], preskúmal odvolaním žalovanej napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t. j. v celom rozsahu, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 329 ods. 1 CSP) uznesenie súdu prvej
inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo
dňa 17.09.2025 zamietol.
12. Odvolací súd považoval odvolanie žalovanej za dôvodné, pričom sa stotožnil s odvolacou

námietkou, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§
365 ods. 1 písm. c) CSP].

13.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormuhmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného

skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a
napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

14. Súd prvej inštancie na podklade skutkového stavu zisteného zo žalobcom predložených listinných

dôkazov nesprávne právne posúdil naplnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Ako uviedol súd prvej inštancie všeobecným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia
je to, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené, že tu existuje určité právo,
resp. právny vzťah medzi stranami a že je potrebné, aby došlo k bezodkladnej úprave pomerov medzi

stranami, ktorá môže byť dočasná, alebo aj trvalá. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia
teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia,
súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia vo veci samej.

16. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáha ochrany ním tvrdeného vlastníckeho práva
k predmetnému motorovému vozidlu, pričom neodkladným opatrením navrhol uložiť povinnosť
nenakladať s predmetným motorovým vozidlom [§ 325 ods. 2 písm. c) CSP] na ochranu jeho
vlastníckeho práva.

17. Odvolací súd mal však za to, že žalobca doposiaľ v spore hodnoverne neosvedčil uplatnený nárok,
ktorému požadoval poskytnúť predbežnú ochranu formou neodkladného opatrenia, t. j. hodnoverne
neosvedčil vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu. Žalobca síce preukázal, že uzavrel
ako kupujúci s H. F. ako predávajúcim kúpno-predajnú zmluvu datovanú dňa 18.08.2023, ktorej
predmetom bol predaj predmetného motorového vozidla za cenu 24.000,- eur. Podľa zmluvy (čl. IV) sa

zmluvné strany dohodli, že vlastníctvo k predmetu kúpy prejde z predávajúceho na kupujúceho a) po
prepise predmetu zmluvy z predávajúceho na kupujúceho a b) po zaplatení kúpnej ceny. Z čestného
prehláseniaH.F.zodňa11.09.2025vyplynulo,žežalobcamuvyplatilkúpnucenuažalobcovipredmetné
motorové vozidlo odovzdal a žalobca je jeho vlastníkom. Z uvedeného je možné v spojení s ust. čl.IV kúpno-predajnej zmluvy vyvodiť, že žalobca bol aj ako vlastník predmetného motorového vozidla
zapísaný do evidencie vozidiel a do osvedčenia o evidencii. V ďalšom je nesporné, že toho času je
ako vlastník a držiteľ predmetného motorového vozidla zapísaná v evidencii vozidiel a v osvedčení

o evidencii žalovaná, a to odo dňa 23.10.2024. Zmena v evidencii vozidiel je vykonávaná orgánom
Policajného zboru, ak o to požiada vlastník vozidla zapísaný v osvedčení o evidencii alebo vlastník
vozidla, ktorý hodnovernýmidokladmi preukáže spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla a plnenie s tým
súvisiacich povinností (§ 118 zákona č. 8/2009 Z. z.). Z uvedeného mal odvolací súd osvedčené, že viac
ako rok po uzavretí kúpno-predajnej zmluvy (teda nie bezprostredne, ako to tvrdil žalobca), na podklade

ktorej mal žalobca nadobudnúť predmetné motorové vozidlo, došlo k prepisu vlastníctva a držby
k predmetnému motorovému vozidlu v evidencii vozidiel na žalovanú, a to buď na podklade žiadosti
žalobcu, alebo žalovanej, ktorá by bola musela preukázať spôsob nadobudnutia predmetného vozidla od
žalobcu. K zmene zápisu vlastníctva predmetného motorového vozidla by tak bez žiadosti žalobcu alebo
preukázania spôsobu nadobudnutia motorového vozidla žalovanou nemohlo dôjsť. Následná zmena
v zápise vlastníctva a držby predmetného vozidla na žalovanú tak zatiaľ osvedčuje skôr vlastníckemu

právu žalovanej. Žalobca nijakým spôsobom racionálne nevysvetlil dôvod ním tvrdeného formálneho
prepisu vlastníctva predmetného vozidla v evidencii vozidiel na žalovanú. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na to, že k prevodu hnuteľnej veci či už kúpnou alebo darovacou zmluvou, prípadne inou
scudzovacou zmluvou nie je potrebné, aby došlo aj k fyzickému odovzdaniu predmetu prevodu.

18. Zároveň mal odvolací súd za to, že žalobca neosvedčil ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami, keďže v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP) mal nesporne
predmetné motorové vozidlo vo svojej fyzickej dispozícii, keďže nesplnil povinnosť uloženú mu
vykonateľným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 13C/21/2025-41 zo dňa 21.08.2025
vydať predmetné motorové vozidlo žalovanej (výrok II. uznesenia). Na podklade odvolania žalobcu proti

uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 13C/21/2025-41 zo dňa 21.08.2025 Krajský súd
v Žiline ako súd odvolací uznesením č. k. 7Co/186/2025-116 zo dňa 09.12.2025 uznesenie Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 13C/21/2025-41 zo dňa 21.08.2025 vo výroku II. zmenil tak, že návrh
žalovanej v tejto časti (o uloženie povinnosti vydať predmetné motorové vozidlo) zamietol. Ak bolo
(v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) predmetné motorové vozidlo vo fyzickej dispozícii žalobcu,

je si len ťažko možno predstaviť, že by žalovaná mohla s týmto vozidlom reálne disponovať (scudziť
či poskytnúť ako zábezpeku záväzku), t. j. že by zmluvný nadobúdateľ uzavrel zmluvu na prevod tohto
motorového vozidla bez toho, aby sa dostalo do jeho fyzickej držby a mal možnosť ho ohliadnuť pred
prevodom, resp. by niekto prijal motorové vozidlo ako záloh, či iné zabezpečenie svojej pohľadávky bez
toho, aby mal vôbec možnosť sa oboznámiť s jeho stavom.

19. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc dôvodnosť odvolania žalovanej, odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo
dňa 17.09.2025 zamietol.

20. Vzhľadom na to, že prebieha konanie vo veci samej (o žalobe o určenie vlastníckeho práva
k predmetnému motorovému vozidlu), a teda toto rozhodnutie odvolacieho súdu nemá charakter
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, odvolací súd nerozhodoval o nároku na náhradu trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O nároku na náhradu trov tohto
odvolacieho konania tak rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým bude konanie končiť (§ 262

ods. 1 CSP).

21. Záverom odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že jeho závery uvedené v tomto uznesení
akýmkoľvek neprejudikujú rozhodnutie súdu vo veci samej.
22. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].