Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124273455
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:6124273455.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobcu: Nemzeti Útdíjfizetési Szolgáltató Zrt., so
sídlom Váci út 45/B, 113 7 Budapešť, IČ: 01-10-043108, Maďarská republika, zastúpený PETKOV & Co,
s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 430 742, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 96,44 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 14C/50/2024-191
zo dňa 29.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
96,44 eura a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 70 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
napadnutého rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 3, § 13, § 14, § 151 ods. 1, § 232 ods. 3, § 255
ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, čl. 4 ods. 1, čl. 62 ods. 1 Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach (ďalej len nariadenie č. 1215/2012), čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a rady Európy č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím
II.), § 33 ods. 2, § 33A ods. 1, 6, § 33/B ods. 1, 5, 5a maďarského zákona č. I. z roku 1988 o cestnej
doprave (ďalej len „ZoCD“), § 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 až 4, § 7 ods. 1, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1,
6, 7, § 12 ods. 1, 4, § 13 ods. 1, § 18 ods. 7, 8 nariadenia maďarského Ministerstva inovácií a technológií
Maďarska č. 45/2020 o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách použiteľných za poplatok

a poplatku za ich použitie (ďalej len „nariadenie o poplatkoch), prílohy č. 1 k nariadeniu o poplatkoch a
prílohy č. 3 k nariadeniu o poplatkoch.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 96,44 eura titulom neoprávneného
použitia spoplatnenej cesty v Maďarsku a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 70
eur. Žalobu odôvodnil tým, že je obchodnou akciovou spoločnosťou, zriadenou a registrovanou podľa
maďarských právnych predpisov v Maďarsku. Na základe ZoCD v spojení s nariadením o poplatkoch

je oprávnený a súčasne povinný vo vlastnom mene uplatňovať voči neoprávneným používateľom ciest
pohľadávku vzniknutú z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme tzv. sankčného
poplatku vo výške určenej podľa nariadenia o poplatkoch, ako aj prípadnú náhradu škody. Na
základe elektronickej kontroly oprávnenosti používania spoplatnených ciest v Maďarsku dňa 04.01.2023o 13:08:03 hod., na mieste kontroly Gy37J - M2 DUNAKESZI (23,8 km) előző zistil, že motorové vozidlo
s evidenčným číslom E., registrované v Slovenskej republike a zaradené do platobnej kategórie D2,
ktorého držiteľom bol v čase kontroly žalovaný, bolo prevádzkované na uvedenom spoplatnenom úseku

cestnej komunikácie bez platného oprávnenia. V dôsledku tejto skutočnosti žalovanému ex lege vznikla
povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške 9.440 HUF.

3. Žalobca vyzval podľa § 33B ods. 5 ZoCD žalovaného na zaplatenie pohľadávky v lehote do 30 dní od
doručenia výzvy. Žalovaný napriek uvedenej výzve pohľadávku v základnej sadzbe nezaplatil včas, v

dôsledku čoho mu ex lege vznikla povinnosť zaplatiť zvýšenú sadzbu pohľadávky vo výške 37 800 HUF
po prepočte 96,44 eura (EUR/HUF 391.95). Na zaplatenie tejto zvýšenej sadzby pohľadávky vrátane
príslušenstva, bol žalovaný písomne žalobcom vyzvaný predžalobnou výzvou, ktorá bola odoslaná
dňa 05.03.2024. Náklady spojené s uplatnením práva žalobcu na zaplatenie pohľadávky a vzniknuté v
predsúdnom štádiu uplatnenia pohľadávky v súvislosti s povinnosťou žalovaného zaplatiť pohľadávku
si žalobca uplatnil podľa § 11 ods. 7 nariadenia o poplatkoch v spojení s nariadením Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 8642007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II). Výška
nákladov uplatnená právnym zástupcom žalobcu za poskytnuté právne služby je vzhľadom na výšku
uplatnenej pohľadávky určená ako minimálna tarifná odmena v sume 16,60 eura bez DPH (§10 ods.
1 vyhlášky). Ku každému úkonu právnej služby si advokát uplatňoval tzv. režijný paušál, ktorý bol pre
rok 2022 určený vo výške 11,63 eura a pre rok 2024 vo výške 13,73 eura bez DPH. V predsúdnom

štádiu advokát vykonal podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky 3 úkony právnej služby, pričom výšku
v súlade s § 13 ods. 1 vyhlášky znížil na 70 eur. Ku dňu podania žaloby žalovaný nevykonal v prospech
žalobcu žiadnu platbu. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal dôvodnosť podanej žaloby
a uviedol, že v čase kontroly mal zakúpenú diaľničnú známku na území Maďarskej republiky. Poukázal
na fotokópiu diaľničnej známky a výpis z účtu o kúpe známky v čase 1:45 hod., dňa 04.01.2023, teda

hneď po prekročení hraničného priechodu, ktoré doručil spolu s podaným odporom.

4. Predmetom sporu je nárok žalobcu na úhradu rozdielového zvýšeného náhradného (sankčného)
poplatku uplatnený v súlade s § 11 ods. 1 v spojení s § 13 nariadenia o poplatkoch a nárok na úhradu
nákladov súvisiacich s jeho vymáhaním uplatnený v súlade s § 11 ods. 7 nariadenia o poplatkoch.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V konaní
nebolo sporné, že motorové vozidlo s evidenčným číslom E., registrované v Slovenskej republike,
ktorého vlastníkom a držiteľom bol ku dňu 4.1.2023 žalovaný, bolo dňa 04.01.2023, 13:08:03 hod.
prevádzkované na spoplatnenom úseku cesty Gy37J - M2 DUNAKESZI (23,8 KM) előző, v Maďarsku.
Zároveň nebolo sporné, že žalovaný dňa 04.01.2023 o 01:45.14 hod. zakúpil na čerpacej stanici v

Maďarskej republike týždenný poplatok za užívanie spoplatnených úsekov ciest pre motorové vozidlo
s evidenčným číslom E., registrované v Slovenskej republike, pre kategóriu D1, s platnosťou od
04.01.2023 01:45.52 hod. do 12.01.2023 23:59.59 hod., za ktorý zaplatil sumu 5.500 Ft., ktoré sa teda
vzťahovaloajnapredmetnýčaskontroly(04.01.2023o13:08:03hod.).Predmetnévozidlovšakspadádo
kategórie D2 (nákladné terénne vozidlo), čo vyplýva z prílohy prípisu Ministerstva vnútra SR sp. zn. PPZ-

ODE1-2023/016114-007 zo dňa 27.04.2023, keďže nie je osobným ale nákladným vozidlom a nespadá
do inej poplatkovej kategórie. Súd prvej inštancie mal preukázané, že motorové vozidlo žalovaného
spadajúce do poplatkovej kategórie D2 bolo dňa 04.01.2023 prevádzkované na spoplatnenom úseku
cesty v Maďarsku bez platného oprávnenia vzťahujúceho sa na kategóriu vozidla D2, pretože žalovaný
mal zakúpený len poplatok pre kategóriu D1. Z uvedeného dôvodu žalobcovi vznikol v súlade s § 13

ods. 1 nariadenia o poplatkoch nárok na zaplatenie rozdielového náhradného (sankčného) poplatku vo
výške určenej týmto nariadením.

5. Tiež mal preukázané, že žalobca vyzval žalovaného prípisom zo dňa 17.05.2023 prostredníctvom
svojho právneho zástupcu v SR na zaplatenie základného rozdielového náhradného poplatku v sume

25,57 eura (9.440 HUF), ako aj na zaplatenie nákladov spojených s jeho uplatnením vo výške 40 eur,
teda spolu v sume 65,57 eura. Uvedená výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 23.05.2023, t. j.
v rámci 60 dňovej prekluzívnej lehoty podľa § 33/B. ods. 5 zák. č. I/1988, ktorá začala plynúť v tomto
prípade odo dňa 06.05.2023, t. j. odo dňa zistenia držiteľa vozidla žalobcom. Uvedená výzva bola
žalobcovi vrátená dňa 16.06.2023 ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote, čo vyplynulo z listinného

výstupu z aplikácie Slovenskej pošty „Sledovanie zásielok“. Nebolo sporné, že žalovaný predmetnú
sumu 65,57 eura neuhradil. Na základe uvedeného tak žalobcovi vznikol nárok uplatňovať si voči
žalovanému úhradu zvýšeného rozdielového náhradného poplatku vo výške 37.800 HUF v súlade s
§ 13 ods. 1 nariadenia ITM č. 45/2000, v spojení s jeho prílohou č. 3 v znení „e-matrice“ účinnej od01.01.2023. Žalobca si tento nárok voči žalovanému aj riadne uplatnil, a to dňa 29.02.2024 prípisom
označeným ako „PREDŽALOBNÁ VÝZVA“, ktorý bol daný na poštovú prepravu dňa 05.03.2024 a ktorý
bol žalobcovi vrátený dňa 19.03.2024 ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Súd prvej inštancie

preto nárok žalobcu uplatnený titulom nároku na úhradu rozdielového zvýšeného náhradného poplatku
vo výške 96,44 eura považoval za dôvodný a riadne preukázaný.

6. Výška tarifnej odmeny vyplýva z výšky uplatňovanej istiny, pričom z uplatňovanej sumy 96,44 eura,
predstavuje tarifná odmena výšku 16,60 eura bez DPH a režijný paušál pre rok 2023 výšku 12,52 eura

a pre rok 2024 výšku 13,73 eura. Z obsahu spisu vyplýva, že v štádiu predsúdneho konania advokát
vykonal tri úkony právnej služby (§ 13a ods. 1 písm. a) a c) - prevzatie a príprava zastúpenia, uplatnenie
pohľadávky protistrane (výzva) zo dňa 17.05.2023 a výzva zo dňa 29.02.2024; k výzvam doložil aj
podacie hárky na preukázanie odoslania predmetných výziev žalovanému, z dôvodu ktorého mal súd za
preukázané, že obe vyššie uvedené výzvy boli žalovanému preukázateľne zaslané a žalobcovi vrátené
ako neprevzaté v odbernej lehote. Z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi nárok na úhradu nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 88,57 eura (3x16,60 + 2x12,52 + 13,73). Keďže si ich
žalobca uplatnil len v zníženej výške 70 eur, súd zaviazal žalovaného aj na úhradu tejto žalobcom
dôvodne uplatnenej sumy titulom nákladov vynaložených na mimosúdne vymáhanie pohľadávky.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej

strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že výzva na
zaplateniu sankčného poplatku za neoprávnené použitie spoplatnených ciest v Maďarsku na zaplatenie
základného náhradného poplatku v sume 25,57 eura, ako aj na zaplatenie nákladov spojených s jeho

uplatnením v sume 40 eur (spolu v sume 65,57 eura) mu nebola doručená na adresu jeho trvalého
pobytu C. XX, XXX XX D., a preto nemohol zásielku prevziať. Žalobca uviedol nesprávnu adresu C.
XX/XX, XXX XX D., ktorá je v katastrálnom území Želiezovce-Mikula, a nikto na tejto adrese nebýva.
Ďalej uviedol, že bol a aj je ochotný zaplatiť základný rozdielový poplatok, keďže diaľničnú známku mal
zakúpenú. Poukázal na zlyhanie komunikácie medzi ním a žalobcom, pretože žalobca posielal zásielky

na nesprávnu adresu, a tak došlo k neprebratiu zásielky.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval v celom
rozsahu za vecne správny a zákonný. Uviedol, že obidve výzvy boli žalovanému doručované na adresu

SNP 77/23, Želiezovce. Obe zásielky žalovaný neprevzal v odbernej lehote. To v konečnom dôsledku
spôsobilo, že jeho pohľadávka sa navýšila v istine na sumu 96,44 eura.

10. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu uviedol, že výzvy žalobcu mu neboli doručované na adresu
SNP 23, preto ich nevedel a ani nemohol prevziať, keďže v poštovej schránke nenašiel ani oznámenie

o uložení zásielky na pošte. Opakovane uviedol, že uvedené zásielky boli zasielané na nesprávnu
adresu SNP 77/23, ktorá je vedená v katastrálnom území D. – F., a na tejto adrese nikto nebýva.
Z uvedeného dôvodu nemal možnosť zásielky od žalobcu prevziať. Výpis sledovania zásielok je podľa
jeho názoru irelevantný, pretože je zadaná nesprávna adresa.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec s
verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c), § 219 ods. 3 CSP)
a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca, ktorý je oprávnený uplatňovať sankčné poplatky, prípadne
náhradu škody voči neoprávneným používateľom spoplatnených ciest v Maďarsku, sa domáha
zaplatenia sumy 96,44 eura titulom neoprávneného použitia spoplatnenej cesty v Maďarsku a nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 70 eur.

13. V predmetnej veci je daný cezhraničný prvok, keď žalobca ako obchodná spoločnosť so sídlom
v Maďarskej republike žaluje žalovaného s bydliskom v Slovenskej republike za použitie spoplatnenej
cesty v Maďarskej republike. Uznesením Súdneho dvora EÚ vo veci C-30/21 Nemzeti ÚtdíjfizetésiSzolgáltató Zrt. proti NW zo dňa 21.09.2021 bolo judikované, že článok 1 ods. 1 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že žaloba na vymoženie poplatku za používanie

spoplatnenej cesty súdnou cestou, ktorú podala spoločnosť zmocnená zákonom, ktorý kvalifikuje vzťah
vyplývajúci z tohto používania ako súkromnoprávny, spadá pod pojem občianske a obchodné veci
v zmysle tohto ustanovenia. Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 osoby s bydliskom na území
členského štátu bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu, z toho
dôvodu je právomoc súdu Slovenskej republiky rozhodovať v predmetnej veci daná.

14. Pokiaľ ide o rozhodné právo, podľa ktorého sa mimozmluvný vzťah posudzuje, toto sa určuje podľa
nariadenia č. 864/2007 (Rím II), ktoré určuje všeobecnú zásadu, že mimozmluvný záväzok sa spravuje
právom štátu, na území ktorého vznikla škoda (pojem škoda pritom zahŕňa i každý následok civilného
deliktu). V danej veci sa žalobca domáhal zaplatenia plnenia v dôsledku použitia spoplatnenej cesty
v Maďarskej republike bez zaplatenia poplatku v správnej výške, z dôvodu zakúpenia si e-matrica za

nesprávnu kategóriu vozidla. Nezaplatením poplatku za použitie spoplatnenej cesty v správnej výške
vznikáškodanaúzemíMaďarskejrepubliky,kdemalbyťpoplatokzapoužitiecestyuhradený.Predmetný
uplatnený mimozmluvný záväzok sa teda spravuje právnym poriadkom Maďarskej republiky.

15. Odvolací súd po prejednaní odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci

dostatočné dokazovanie a zistil správne skutkový stav. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu
prvej inštancie, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude duplicitne opakovať (§ 387 ods.
2 CSP).

16. Žalobca predloženými dôkazmi dostatočne preukázal uplatnený nárok. Preukázal, že žalovaný jazdil

s motorovým vozidlom po spoplatnenej ceste bez platného oprávnenia, z predloženej fotografie je
zrejmé, že motorové vozidlo Mercedes-Benz s EČV: E. sa dňa 04.01.2023 o 13:08:03 hod. nachádzalo
na mieste kontroly: GY37J – M2 DUNAKESZI (23,8 KM) előző. Z výpisu z evidencie vozidiel zaslaného
na žiadosť Prezídiom policajného zboru, odboru dokladov a evidencií Bratislava, Ministerstva vnútra
SR vyplýva, že držiteľom predmetného motorového vozidla dňa 04.01.2023 bol žalovaný. V konaní

nebolo sporné, že žalovaný v čase prejazdu cez spoplatnený úsek mal zaplatený poplatok za užívanie
predmetného spoplatneného úseku pre kategóriu vozidla D1. Z § 6 ods. 1 písm. b) nariadenia
o poplatkoch vyplýva, že pod poplatkovú kategóriu D2 patrí väčšina motorových vozidiel, ktoré nepatria
do kategórie D1, tiež nákladné vozidlá s maximálnou povolenou hmotnosťou 3,5 tony a motorové vozidlá
s obytnou nadstavbou (karavany). Vo výpise z evidencie vozidiel je uvedené, že motorové vozidlo

žalovaného Mercedes-Benz s EČV: E. je nákladné terénne vozidlo, z čoho vyplýva ako správne uzavrel
aj súd prvej inštancie, že žalovaný si zakúpil e-matrica v nesprávnej hodnote. Výška rozdielového
náhradného poplatku za neoprávnené použitie spoplatnených ciest je podľa systému e-matrice od
01.01.2023,prizakúpenejpoplatkovejkategóriíD1asmerodajnejpoplatkovejkategóriíprevozidloalebo
jazdnú súpravu D2, v prípade úhrady do 60 dní 9.440 HUF (25,57 eura) a po 60 dňoch 37.800 HUF

(96,44 eura).

17. Žalovaný v odvolaní namietal, že výzva na zaplatenie sankčného poplatku za neoprávnené použitie
spoplatnených ciest v Maďarsku - na zaplatenie základného náhradného poplatku v sume 25,57 eura
ako aj na zaplatenie nákladov spojených s jeho uplatnením voči žalovanému v sume 40 eur, teda spolu

v sume 65,57 eura, mu nebola doručená na jeho adresu trvalého pobytu C. XX, XXX XX D., a preto
zásielku nemohol prevziať. Žalobca podľa názoru žalovaného uviedol nesprávnu adresu na doručovanie
a to C. XX/XX, XXX XX D., ktorá je v katastrálnom území Želiezovce-Mikula, na ktorej nikto nebýva.

18. Odvolací súd k námietke žalovaného uvádza, že z registra obyvateľov vyplýva, že žalobca mal od

roku 1990 trvalý pobyt prihlásený na adrese C. XX/XX, D.. Rovnaká adresa trvalého pobytu žalovaného
vyplýva aj z výpisu z evidencie vozidiel. Na uvedenú adresu doručoval žalobca výzvu na zaplatenie
sankčného poplatku za neoprávnené použitie spoplatnených ciest v Maďarsku, ako aj predžalobnú
výzvu, čo vyplýva z podacích hárkov č. EPH007443538 (č. l. 11, 12) predložených žalobcom. Žalovaný
nespochybňoval doručovanie výziev žalobcom, ale namietal nesprávnu adresu, na ktorú mu boli výzvy

zasielané. Správna adresa však podľa výpisu z registra obyvateľov je práve SNP 77/23 Želiezovce,
pričom 77 je súpisné číslo a 23 je orientačné číslo. V poštovej adrese sa uvádza ako prvé súpisné
číslo, po ktorom nasleduje lomka a číslo orientačné, pričom obe určuje obec. Bez ohľadu na to, či je
na poštovej zásielke uvedená adresa žalovaného ako SNP 77/23 Želiezovce alebo SNP 23 Želiezovce,vždy je doručená na rovnakú adresu. Na adresu SNP 77/23 Želiezovce bol žalovanému doručený aj
platobný rozkaz (č. l. 37 spisu) a predvolanie na termín pojednávania (č. l. 130 spisu), ktoré si žalovaný
prevzal. Rovnako z prípisu Ministerstva vnútra SR, Prezídia PZ zo dňa 27.04.2023 (č. l. 57 spisu), ktoré

poskytlo údaje z evidencii vozidiel žalobcovi, je zrejmé, že adresa žalovaného je SNP 77/23 Želiezovce.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca doručoval písomnosti na správnu adresu a žalovaný mal možnosť sa
s písomnosťami oboznámiť a sankčný náhradný poplatok za neoprávnené použitie spoplatnených ciest
v Maďarsku spolu s nákladmi zaplatiť v základnej sadzbe do 60 dní od doručenia výzvy. Žalobca vo
výzve na zaplatenie sankčného poplatku žalovaného upozornil, že v prípade ak zaplatí sankčný poplatok

a náklady po 60 dňoch od doručenia tejto výzvy, bude musieť zaplatiť zvýšenú sadzbu sankčného
poplatku. Odvolacia námietka žalovaného, týkajúca sa doručovania výziev žalobcom na nesprávnu
adresu žalovaného, je preto nedôvodná.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil, keď po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré

mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre vyhlásenie rozsudku a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam
a následne dospel aj k správnemu právnemu záveru.

20. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených

v tomto štádiu konania. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške
ktorých podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).