Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2026

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 22C/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225200185
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kolárik
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2026:2225200185.6

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C.
D. XX, 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XX, X/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX C. D. XX, 4/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XX, 5/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. XXX/XX, XXX XX J. B., 6/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX J. B., 7/ J. H. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX J. B., 8/ mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX

C. D. XX, 9/ mal. M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XX, 10/ mal. J. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX C. D. XX, 11/ mal. N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XX, 12/ mal. H. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XX, 13/ mal. L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D.
XX, žalovaní 8/ až 13/ spoločne zastúpení zákonným zástupcom: žalobcom 3/, všetci spoločne právne
zastúpení: V4 JURISTIC group, s.r.o., IČO: 50 192 205, so sídlom Furdekova 16, 851 04 Bratislava –
mestská časť Petržalka, proti žalovaným: 1/ O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XXX, právne

zastúpený: JUDr. Eva Skačániová, IČO: 31 823 971, advokát so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, 929
01 Dunajská Streda, 2/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so
sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 13/ v pomere 100 %.

III. Vo vzťahu medzi žalobcami 1/ až 13/ a žalovaným 2/ sa žiadnemu z účastníkov nepriznáva nárok
na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.01.2025, sa žalobcovia 1/ až 13/ domáhal voči
žalovaným 1/ a 2/ ochranu osobnosti. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.09.2025, žalobca

vzal späť svoju žalobu s odôvodnením, že so žalovaným 2/ uzavreli dohodu o mimosúdnom urovnaní,
ktorou bol ich nárok uspokojený.

2. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok žalobca môže vziať žalobu späť.

3. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

4. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

5. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.6. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

7. Vzhľadom k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu tunajší súd rešpektoval uvedené dispozičné
oprávnenie žalobcov a predmetné konanie podľa § 145 ods. 1 C.s.p. zastavil; žalovaní 1/ a 2/ so
zastavením konania výslovne súhlasili (každý samostatne).

8. Žalobcovia navrhujú, aby súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán. Tvrdia, že ich nároky

boli uspokojené mimosúdnou dohodou (uzavretou bez účasti žalovaného v rade 1/, ktorý odmietol súdny
zmier a znemožnil zmierlivé riešenie), a preto považujú vec za vyriešenú. Zastavenie konania podľa nich
nemá byť posudzované striktne podľa výsledku sporu, ale ako procesná otázka, pričom zodpovednosť
nesie ten, kto svojim správaním zastavenie vyvolal. Opierajú sa o ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu
a Ústavného súdu SR, podľa ktorej v sporoch, kde výsledok a výška plnenia závisí od úvahy súdu a
je pre žalobcov nepredvídateľná, možno uplatniť výnimočný režim rozhodovania o trovách. Žalobcovia

žiadajú aplikovať § 257 Civilného sporového poriadku, ktorý umožňuje z dôvodov hodných osobitného
zreteľa nepriznať trovy ani strane, ktorá by na ne inak mala nárok. Poukazujú aj na trestné konanie
žalovaného v rade 1/ (obžaloba pre usmrtenie z nedbanlivosti), čím odôvodňujú, že ich žaloba nebola
svojvoľná ani zjavne bezúspešná.

9. Žalovaný 1/ s nepriznaním nároku na náhradu trov konania nesúhlasí, pričom má za to, že žalobcovia
späťvzatím svojej žaloby zavinili zastavenie konania. Už v prvom vyjadrení k žalobe namietal nedostatok
svojej pasívnej vecnej legitimácie, zároveň však aj nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcov 6/
až 13/, vzniesol aj námietku premlčania, pričom dohodu nemohol uzavrieť, pretože na strane žalovaných
chýba prevádzateľ motorového vozidla – zamestnávateľ, preto by súdny zmier odporoval zákonu.

10. Po preskúmaní všetkých okolností daného prípadu dospel tunajší súd k záveru, že zastavenie
konania vedeného medzi žalobcami a žalovaným 1/ zavinili svojím konaním žalobcovia – späťvzatím
žaloby, preto má byť žalovanému 1/ priznaný voči nim nárok na nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania uložená rozhodnutím

súdu tomu, kto ich vznik zavinil (pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS
196/09-28 zo dňa 10.09.2009, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 MCdo
4/2010 zo dňa 14.09.2011); za procesné zavinenie zastavenia konania sa považuje i späťvzatie žaloby.
Žalobcovia zobrali späť svoju žalobu v časti voči žalovanému 1/ z dôvodu, že zo žalovaným 2/ uzavreli
mimosúdnu dohodu, ktorou bol ich nárok uspokojený; tvrdia, že takúto dohodu sa opakovane pokúšali

uzavrieť aj so žalovaným 1/, ktorý to však odmietal a znemožňoval zmierlivé vyriešenie sporu. V danom
prípade má tunajší súd za to, že v ich vzťahu je vylúčené použitie § 257 C.s.p. na rozhodnutie o nároku
na náhradu trov konania najmä z dôvodu, že pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/ bola otázna už od
začiatku konania, keďže on používal motorové vozidlo v osudný okamih ako zverené zamestnávateľom
počas pracovnej cesty, t. j. pri plnení pracovných úloh, preto by mal za spôsobenú škodu zodpovedať

zamestnávateľ, pričom v konaní táto otázka, teda, či žalobcovia žalovali (ne)správne osobu žalovaného
1/, nebola relevantným spôsobom zodpovedaná – vzhľadom na mimosúdne vyriešenie sporu bez
meritórneho rozhodnutia vo veci samej nebola pred súdom zodpovedaná, či za spôsobenú škodu
zodpovedá označený žalovaný 1/, bez čoho tomuto nemožno ani objektívne pričítať, že zmierlivé
usporiadanie vzájomných vzťahov odmietal a dohodu opakovane neprijal.

11. Vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným 2/ rozhodol tunajší súd o trovách konania podľa § 257
C.s.p. s prihliadnutím na to, že sa v uzatvorenej dohode dohodli na uvedenom postupe.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia môže podať ten, v koho neprospech bolo vydané, odvolanie do 15 dní

odo dňa jeho doručenia /§ 357 písm. a) C.s.p./.

Proti výroku II. tohto uznesenia môže podať ten, v koho neprospech bolo vydané, odvolanie do 15 dní
odo dňa jeho doručenia /§ 357 písm. m) C.s.p./.Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a
to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 C.s.p., ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.