Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 48Ek/1474/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118352493
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. et Mgr. Michala Lunterová Švandová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6118352493.7

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
Pribinovač.25,Bratislava,IČO35792752,vkonanízast.AdvokátskakanceláriaJUDr.AndreaCviková,
s.r.o., Kubániho č. 16, Bratislava, IČO 47 233 516, proti povinnej 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt
C. D. XXXX/XX, C., povinnému 2/ C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt E. F. XX/XX, G. a povinnej 3/ C.
B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt C. D. XXXX/XX, C., o vymoženie pohľadávky vo výške 336,79 Eur

s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Martina Rišiana, so sídlom exekútorského úradu
Pivovarská č. 1069, 010 01 Žilina, IČO 37 801 511, pod sp. zn. 140EX 494/18, o spoločnej sťažnosti
povinnej 1/, povinného 2/ a povinnej 3/ proti výroku I a výroku III uznesenia Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 48Ek/1474/2018 zo dňa 28. 11. 2024, takto

r o z h o d o l :

Súd uznesenie vydané dňa 28. 11. 2024 pod sp. zn. 48Ek/1474/2018 vo výroku I a vo výroku III zrušuje
a vec vracia vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/1474/2018 zo dňa 28. 11. 2024 vyšší
súdny úradník o spoločnom návrhu povinnej 1/, povinného 2/ a povinnej 3/ na zastavenie exekúcie
rozhodol tak, že tento zamietol, povinným nárok na náhradu trov konania nepriznal a oprávnenému
priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 32,42 Eur.

2. Svoje rozhodnutie vyšší súdny úradník odôvodnil tým, že v konaní bolo o návrhu na zastavenie
exekúcie už rozhodované, keď právny predchodca povinných navrhoval zastaviť exekúciu z dôvodu, že
právomoc rozhodcovského súdu bola založená absolútne neplatným právnym úkonom, rozhodcovskou
doložkou, ako neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, na základe čoho bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom, jednalo sa o rozhodnutie
ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky a nespĺňajúce predpoklad materiálnej vykonateľnosti.

Pôvodný povinný tiež tvrdil, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol vydaný v rozpore so
zákonom, keď zmluva, na ktorej bola právomoc rozhodcovského súdu založená, nebola vôbec uzavretá
alebo bola uzavretá neplatne. V uznesení zo dňa 28. 11. 2024 vyšší súdny úradník poukázal na to, že
vo veci už o návrhu pôvodného povinného na zastavenie exekúcie rozhodol, a to uznesením zo dňa 05.
04. 2019, ktoré bolo potvrdené (sťažnosť proti ktorému bola zamietnutá) sudcom, v uznesení zo dňa 01.
07. 2019. Vyšší súdny úradník, vzhľadom na uvedený predchádzajúci procesný postup v posudzovanej

veci návrh povinný na zastavenie exekúcie zamietol s odôvodnením, že vo veci existovala prekážka
rozsúdenej veci. Pokiaľ ide o prekážku rozsúdenej veci vyšší súdny úradník uviedol, že medzi tými
istými účastníkmi (za rovnakých účastníkov sa považujú aj právni nástupcovia pôvodne povinného) už
prebehlo konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým došlo k zamietnutiu návrhu
na zastavenie exekúcie z hmotnoprávnych dôvodov, jednalo sa o rozhodnutie, ktoré založilo prekážku
rozhodnutej veci pre podanie nového návrhu na zastavenie exekúcie. Návrh povinných na zastavenie

exekúcie, po posúdená jeho obsahu, súdny úradník vyhodnotil ako návrh totožný s predošlým, o ktorom
rozhodnutie predstavuje res iudicata.3. Proti tomuto rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podali povinná 1/, povinný 2/ a povinná 3/
spoločnú sťažnosť, v ktorej uviedli, že majú za to, že súd konajúc vyšším súdnym úradníkom dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Povinní v sťažnosti uviedli, že
súd sa nevysporiadal s nimi namietanými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci a že
sa nestotožňujú s názorom súdu o totožnosti návrhu na zastavenie exekúcie pôvodného povinného
a návrhu na zastavenie exekúcie podaného povinnými, a to z dôvodu, že okrem rozhodcovskej doložky
a jej neprijateľnosti namietali aj tú skutočnosť, že spotrebiteľská úverová zmluva obsahovala neprijateľné

zmluvné podmienky, napr. neplatnú dohodu o zmluvnej pokute, a z dôvodu nesprávne uvedenej RPMN
v neprospech spotrebiteľa zmluvu považujú za úkon v rozpore s dobrými mravmi, z ktorého dôvodu
je potrebné zmluvu považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú. Povinní zároveň uviedli, že neprijateľné
zmluvné podmienky neboli vo vykonávacom konaní ani v konaní predchádzajúcom podrobené súdnemu
prieskumu. Povinní poukázali na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR ako aj na rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ.

4. K sťažnosti povinných sa podaním zo dňa 03. 01. 2025 vyjadril oprávnený, a to tak, že v rámci
exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie
okolnosti,ktoréexistovalipredjehovznikom,ktorémalpôvodnýpovinnýmožnosťuplatniťsivzákladnom
konaní a poukázal na to, že povinný uvedenú možnosť v základom konaní nevyužil. Oprávnený

tiež uviedol, že sa stotožňuje so záverom súdu týkajúcim sa posúdenia rozhodcovskej zmluvy ako
uzatvorenej platne, ako aj so záverom súdu týkajúcim sa posúdenia prekážky už rozhodnutej veci.
Oprávnený poukázal na to, že povinní v návrhu na zastavenie exekúcie ani v podanej sťažnosti
neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho
vymáhateľnosti alebo by boli dôvodom neprípustnosti exekúcie. Z uvedených dôvodov žiadal oprávnený

návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietnuť a žiadal priznať nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia.

5. Podľa § 202 ods. 1 veta druhá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,

proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení;
v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

10. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

11. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenými

osobami - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť
má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v
medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods.
1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinných bola podaná dôvodne.

12. Súd, po tom, ako sa oboznámil s obsahom sťažnosti povinných proti uzneseniu o zamietnutí ich
návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj s uznesením vyššieho súdneho úradníka o zamietnutí návrhu
na zastavenie exekúcie a so samotným návrhom povinných na zastavenie exekúcie, a tiež s obsahomnávrhu pôvodného povinného na zastavenie exekúcie, uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom
a uznesením sudcu v spojitosti s návrhom pôvodného povinného na zastavenie exekúcie a s celým
obsahom súdneho spisu musel konštatovať, že vyšší súdny úradník sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

dostatočným spôsobom, resp. vôbec, nevysporiadal so všetkými dôvodmi zastavenia exekúcie tak, ako
tieto v návrhu na zastavenie exekúcie povinní uviedli.

13. Súd sa stotožnil s právnym názorom povinných v tom smere, že v odôvodnení uznesenia vyššieho
súdneho úradníka absentovalo vysporiadanie sa s existenciou neprijateľných zmluvných podmienok

tak, ako tieto uviedli povinní na s. 7 svojho návrhu na zastavenie exekúcie. Rovnako sa tak sťažnostný
súd stotožnil so sťažnostnou námietkou povinných spočívajúcou v tom, že súd rozhodujúci o návrhu
pôvodného povinného na zastavenie exekúcie sa vo svojich rozhodnutiach nezaoberal posudzovaním
nekalých neprijateľných zmluvných podmienok v tom rozsahu, v akom ich existenciu namietali povinní
a obmedzil sa len na odôvodnenie existencie prekážky res iudicata.

14. V nadväznosti na vyššie uvedené odôvodnenie súd rozhodujúc o sťažnosti podľa § 250 ods. 2 CSP
v spojení s § 200 Exekučného poriadku uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica vydané dňa 28.
11. 2024 pod sp. zn. 48Ek/1474/2018 v sťažnosťou napadnutom rozsahu (t. j. vo výroku I a výroku III)
zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Pri svojom opätovnom rozhodovaní o návrhu povinných na zastavenie exekúcie bude úlohou
vyššieho súdneho úradníka vysporiadať sa, okrem prekážky už rozhodnutej veci, aj so všetkými
v návrhu na zastavenie exekúcie povinnými uvádzanými dôvodmi na zastavenie exekúcie, a to jednotlivo
i v ich vzájomných súvislostiach, s dôrazom na povinnými tvrdenú existenciu neprijateľných zmluvných
podmienok. Vo svojom rozhodnutí bude súd tiež rozhodovať o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).