Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Jačeková
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5P/124/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4225202064
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2026:4225202064.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou A. B. A. C. vo veci starostlivosti o maloleté dieťa :
D. E., nar. XX.XX.XXXX,, zastúpené kolíznym opatrovníkom, Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XX, J., a otec: K. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. H. XX/X, D. C., o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, takto
r o z h o d o l :
I. Malol. D. E., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca, s tým, že otec bude
zastupovať dieťa v bežných veciach a spravovať majetok maloletej.
II. Matka je povinná platiť výživné na malol. D. mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo za nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, k
rukám otca, vždy do 20-ho dňa toho ktorého mesiaca počnúc od 13.08.2025.
III. Dlh na zročnom výživnom od 13.8.2025 do 13.01.2026 v sume 179,10€ je matka povinná zaplatiť
spolu s bežným výživným do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ sa návrhom dňa 06.08.2025 domáhal zverenia malol. D. E.,nar.XX.XX.XXXX, matke F.
G., nar.XX.XX.XXXX a navrhovateľovi, ktoré dieťa bolo umiestnené do E. M. D. L. G. J., N. O. G. P. C.
J. Q. XXX/XXX/XXXX-XX O. D. XX.XX.XXXX. Súčasne žiadal vydať neodkladné opatrenie, ktorým by
súd uložil vydať dieťa do jeho osobnej starostlivosti, ešte pred rozhodnutím vo veci samej.
2. Uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 13.08.2025, Q. XXX/XXX/XXXX-XX bolo nariadené
dočasne zverenie malol. dieťaťa do osobnej starostlivosti navrhovateľa, otca dieťaťa, až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Uložené Centru pre deti a rodiny Komárno povinnosť vydať
dieťa otcovi do starostlivosti. uznesenie nadobudlo vykonateľnosť 13.08.2025.Následne súd uznesením
dňa 30.09.2025 preniesol príslušnosť na Okresný súd Dunajská Streda, nakoľko otec dieťaťa, ktorému
bolo dieťa dočasne zverené, má trvalé bydlisko a teda pobyt v obci Kútniky, toho času R. L. H. Q.XX/
XX,D. C..
3. Súd prejednal vec v neprítomnosti matky, ktorú sa nepodarilo vypočuť ani cestou dožiadaného
Okresného súdu Komárno.4. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 23.10.2025 bol maloletej ustanovený kolízny opatrovník Úrad
práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa
s listinnými dôkazmi, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový stav vo veci:
6. Z výpovede otca dieťaťa vyplynulo, že dieťa od rozhodnutia o neodkladnom opatrení je v jeho osobnej
starostlivosti. Býva spolu s družkou, ktorá je na materskej dovolenke, s ktorou má spoločne dieťa. Bývajú
ako rodina v prenajatom byte. Nájom mesačne činí 600€. Na dieťa uviedol len bežné náklady. Dieťa je
zdravé. Matka sa o dieťa vôbec nezaujíma. Mala by bývať u svojej matky v Komárne. Je nezamestnaná.
7. Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
8. Podľa § 28 ods.1 písm. a/ až c/ a ods.2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.
9.Rodičovsképrávaapovinnostimajúobajarodičia.Priichvýkonesúpovinníchrániťzáujmymaloletého
dieťaťa.
10. Zo správy zo šetrenia z výchovného prostredia Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vyplynulo, že
otec malol. dieťaťa, spolu so svojou partnerkou obývajú dvojizbový byt v podnájme. Disponujú riadnou
nájomnou zmluvou s nájomným vo výške 550,-€ mesačne. Byt pozostáva z dvoch veľkých samostatných
izieb a samostatnej kuchyne. Partnerka otca je aktuálne doma ako práceneschopná, nakoľko v decembri
očakávajú narodenie spoločného potomka. Hygiena domácnosti je na veľmi dobrej úrovni. Malol. D.
má v spálni, samostatnú postieľku, v ktorej aj spí. Malol. má dostatok oblečenia a potrebnej hygieny v
samostatnej komode. Malol. má akt. štyri mesiace, veľmi pekne napreduje vo vývoji. Aj počas návštevy
mal malol. na rukách otec a mal. pôsobila spokojne. Malol. je zdravá. Detským lekárom je B. P. S. H.
J.. Otec mal. je akt. na materskej dovolenke. Partnerka poberá tehotenskú dávku, akt. už vypísaná na
materskú. Matka sa o malol. dieťa D. E., ktorá je v starostlivosti otca, žiadnym spôsobom neinformuje
a neprejavuje záujem. Úradu práce, soc. vecí a rodiny Komárno udáva, že matka mal. F. G., nar.
XX.XX.XXXX, aktuálne nemá vlastné a stále bývanie, zdržiava sa u svojej tety ( T. S.) na adrese J., H. I.
XX/XXX. Matka je bez pracovného pomeru a bez príjmu. Matka má ďalších 5 malol. detí, z ktorých jedno
je zverené do náhradnej osobnej starostlivosti blízkej osoby a štyri deti sú umiestnené v Centre pre deti a
rodiny Kolárovo. Matka svoje štyri malol. deti v CDR navštevuje, podmienky na ich osobnú starostlivosť
však akt. nemá. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a soc. kurately môže hodnotiť, že starostlivosť o malol. dieťa je zabezpečená, otec mal.
s partnerkou majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej osobnej starostlivosti a je
schopný a ochotný osobnej starostlivosti o malol. dieťa.
11.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žeuotcasúvytvorenévhodnépodmienky
pre zabezpečenie riadnej výchovy malol. dieťaťa, kde žije aj družka otca a polorodý súrodenec dieťaťa.
Kolízny opatrovník na základe vykonaného šetrenia z výchovného prostredia konštatoval pozitívne
výchovné prostredie u otca. Dieťa bolo v dôsledku nezáujmu o dieťa umiestené do Centra pre deti a
rodiny v Komárne. Zverením dieťaťa neodkladným opatrením otcovi, sa preukázalo, že toto výchovné
prostredie je vyhovujúce a pozitívne môže vplývať na zdravý fyzický a duševný vývin dieťaťa u blízkych
osôb. Matka nejaví náležitý záujem o dieťa. V dôsledku týchto skutočností súd návrhu otca vyhovel.
12. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičia k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.13. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Pri určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
16. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z vyššie citovaných ustanovení zákona
vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak
na strane povinného. Zo strany oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s pohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sanaživotnejúrovnisvojichrodičov.Oprávnenépotrebypritomnezahŕňajúibazákladnénárokydieťaťa,
ale sú dané širšie i potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým
od veku, zdravotného stavbu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi
odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad
súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napríklad liečebné náklady). Súd musí pri určovaní
výživného prihliadnuť na pomery povinnej osoby jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet vyživovaných osôb.
18. Na strane dieťaťa je nutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné,
výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa, ak ide
o domácnosť. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i
na jeho možnosti, teda na to čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na jeho vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti situáciu na druhu
práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a
dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným
poskytovať výživné, ich možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. V rozhodnutí o
rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu musí byť vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne
dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť,
boli zabezpečené výživným stanoveným v zodpovedajúcej miere (R14/1966).
19. Okrem uvádzané je potrebné pri rozhodovaní brať zreteľ na pravidlo priority výživného patriace
dieťaťu pred všetkými inými dávkami jeho rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine), teda aj na ich
výdavky, ako i na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej výživné zamestnaného rodiča by sa malo
pohybovať v rozpätí 20 - 25 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme, s možnosťou
rôznych modifikácií, tu potom i najmä v závislosti na počte vyživovacích povinnosti , či potrebách
jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb)..V usporiadaných rodinných pomeroch sa
táto povinnosť nevníma ako zákonná, pravidlom je dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu
v potrebnom rozsahu. Pokiaľ to tak z rôznych dôvodov nie je, je potrebné súdne rozhodnutie, ktoré
je z uvedeného dôvodu deklaratórne. Pri maloletých deťoch zákon umožňuje určenie výživného aj
spätne vo vzťahu k dňu začatia konania, a to najviac za obdobie troch rokov. Podľa nového zákona
však pribudla podmienka dôvodov hodných osobitného zreteľa na takýto postup. V rámci komplexuprejavov vyživovacej povinnosti rodičov sa majú uspokojiť všetky životné potreby dieťaťa potrebné pre
jeho všestranný telesný a duševný vývoj.
20. Vzhľadom na vykonané dokazovanie nebolo možné zistiť príjem matky, ktorá dlhodobo nepracuje.
Jej pobyt sa rovnako nepodarilo zistiť, v dôsledku čoho súd pri stanovení výšky výživného vychádzal z
ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine a určil výživné v minimálnej výške na pól ročné dieťa. Je zrejmé,
že vzhľadom na mesačné výdavky rodiny, ktorá žije prenajatom byte s nájmom 600,-€ mesačne je suma
pripadajúca na dieťa z nákladov na bývanie 150,-€, k tomu nevyhnutné náklady na ošatenie, hygienu
a stravu dieťaťa. V prípade zmeny pomerov na strane dieťaťa, ako aj na strane povinného rodiča, je
možné zmeniť takto stanovené výživné, pri preukázaní odôvodnených potrieb dieťaťa.
21. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
23. Návrh bol podaný dňa 06.08.2025. Súd rozhodol odo dňa 12.1.2026. Dlh na zročnom za uvedené
obdobie na malol. dieťa súd ustálil 179,10€, pomerná časť výživného za mesiac august zo sumy 38,92€
a od septembra 2025 do januára 2026 po 38,92€.
24. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.