Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoEk/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415205074
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4415205074.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI
Slovensko, a.s., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. : TOMÁŠ KUŠNÍR
s.r.o.,sosídlomNám.M.Benku2,Bratislava,IČO:36613843,protipovinnému:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, D., o zaplatenie sumy 115,18 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného voči

uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11Er/303/2015-14 zo dňa 29. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom

na ustanovenia § 44 ods. 2 veta tretia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), § 35, § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu na základe čoho dospel k záver, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je treba zamietnuť.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie

exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na peňažné plnenie, keď poukazoval na
Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, spisovej značky
SR13078/14zodňa21.11.2014,ktorýmalnadobudnúťvykonateľnosťdňa05.01.2015.Rozhodcovským
rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu 115,18 eura, úrok z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 76,74 eura od 25.09.2009 do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo
výške 31,87 eura, náklady inkasného konania vo výške 17,28 eura, trovy právneho zastúpenia vo

výške 59,14 eura k rukám právneho zástupcu oprávneného, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vydaniu rozsudku predchádzala Zmluva č. 1007725236 zo dňa 25.01.2008 uzatvorená medzi
účastníkmi. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné podmienky úveru, ktoré v bode II, ods. 5, obsahovali
rozhodcovskú doložku. Podľa nej oprávnený navrhol, aby všetky spory vzniknuté z tohto obchodu boli
rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk, pričom
povinný vyjadril s návrhom oprávneného súhlas. Podaním zo dňa 20.02.2015, súdny exekútor JUDr.

Rudolf Krutý PhD., Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60 požiadal súd prvej inštancie
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Exekučný súd skonštatoval, že základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky
zákonník v ustanovení § 52. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskejzmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa.

Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra ). Ďalej súd
uviedol, že z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako,
ako z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je

ustanovenie § 40 ZoRK o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie
§ 35 ZoRK vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok
vôbec preskúmať, pretože by ním bol (v zmysle § 35 ZoRK v spojení s § 159 OSP) viazaný. Vo vyššie
uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje
osobitnýprieskumnýinštitút-prieskumnúprávomocexekučnéhosúduresp.súdurozhodujúcehovoveci
výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je

potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd bol teda pri postupe
podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol
- nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 OSP a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45
ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti.

4.Nazákladevyššieuvedenéhoexekučnýsúdzastalnázor,žeakrozhodcovskázmluvanebolaosobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho,
obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces,
nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Súd ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka
v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje

voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom
podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia

situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym
spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy,
a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej
(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu.
Súd čerpá aj z vysokého nápadu na Okresnom súde Nové Zámky podobných exekučných vecí s

podobným postupom rozhodcovského súdu. Už len tieto skutočnosti považoval súd za dostačujúci na
záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky
na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Konštatoval, že o poučení spotrebiteľa o rozdiele
medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Doložka nebola dojednaná
v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Vzhľadom

ku konštatovaniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky súd nemohol akceptovať ani exekučný titul,
nakoľko tento je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to zmocnený nebol, pretože konal na
základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je. Ak by súd takýto titul akceptoval, exekúcia by bola
vedená na podklade akéhosi rozhodnutia, ktoré však nie je vykonateľné, a teda absentuje jeden zo
základných predpokladov pre vedenie exekúcie, a to predloženie exekučného titulu, ktorý je právoplatný

a vykonateľný. Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti uznesenia, pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci, ktorý odôvodnil tým, že podľa jeho názoru súd v prejednávanej veci

prekročil rámec svojej preskúmavanej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Skúma iba
materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Ďalej dôvodil, že zo žiadneho ustanovenia
právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Súdy

často zastávajú nesprávny názor, že rozhodnutie Asturcom ukladá exekučnému súdu členského štátu
imperatív, preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, a tým zasiahnuť do princípu nezameniteľnosti
končených rozhodnutí (princíp res iudicata) bez ohľadu na to, či právna úprava členského štátu
preskúmavanie platnosti rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní umožňuje alebo vylučuje. Tátonesprávna interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu rozhodnutia Asturcom publikovaného
v Úradnom vestníku EÚ. Správny preklad je však taký, že exekučný súd má vtedy povinnosť „posúdiť“,
resp.„vyhodnotiť“,čijerozhodcovskádoložkanekalá(alebočiniejenekalá),akmápretakétoposúdenie

skutkové okolnosti k dispozícii. Po citácii § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 159
zákona č. 99/1963 Zb. OSP uviedol, že z uvedených ustanovení vyplýva, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že
je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je
vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Súdny dvor nemal v žiadnom prípade

úmysel, uložiť exekučným súdom členských štátov, aby zrušili rozhodcovského nálezy so silou res
iudicata v prípadoch, kedy takýto postup podľa domáceho práva členského štátu nie je možný. To
by vyvolalo nebezpečnú právnu neistotu, najmä čo sa týka právneho osudu veriteľovej pohľadávky.
V závere opätovne uviedol, že slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku Asturcom povinný
vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo
umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako

neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom
právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje
o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd
vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Záverom
poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva právny

názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského
rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona
č. 244/2002 Z. z. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný
na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku nie
každáskutočnosťhodnotenáakoneprijateľnápodmienkaspôsobujeajrozporplneniasdobrýmimravmi.

Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom
len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Na základe uvedeného preto navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

6. Povinný sa k podanému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1
CSP),preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdiť.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie
exekúcie spísaným pred súdnym exekútorom vo forme zápisnice dňa 20.02.2015 domáhal vykonania
exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 115,18 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13078/14 zo dňa 21.11.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 31.12.2014 a vykonateľnosť dňa 05.01.2015. Žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola doručená súdu prvej inštancie dňa 12.03.2015, o ktorej rozhodol súd prvej
inštancie napadnutým uznesením.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie

12. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval

14. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej
republiky už v uznesení z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnenom v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46 zaujal
stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal pritom z jednotného názoru súdnej

praxe, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie, sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného,
zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade
so zákonom, t. j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v
príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z

pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov
práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

15. Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie

súdneho exekútora na vykonanie exekúcie oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný titul
(ne)bol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný
titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne
právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho
základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu

spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej
zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy
medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda
právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd
mápovinnosťvzmysle§44ods.2Exekučnéhoporiadku,okreminého,zisťovaťrozporexekučnéhotitulu

so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný
súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami
vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť
právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť
právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý (uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 29. januára 2013 sp. zn. 4Co 31/2013).

16. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že exekučný súd, ktorý koná o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má preto dostatok skutkových a právnych
poznatkov, je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu

rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu
(ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný
súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby
zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

17. Nemožno preto konštatovať, že by súd prvej inštancie ako exekučný súd prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej Exekučným poriadkom, keďže v preskúmavanej veci bol
plne opodstatnený a zákonom podložený postup súdu prvej inštancie, ktorý po podaní žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či rozhodcovská zmluva bola

uzavretá platne. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej
zmluvy súd prvej inštancie len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd ďalej uvádza, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára

a uznaní záväzku č. 1007725236 zo dňa 20.06.2011 uzatvorená medzi oprávneným a povinným je
spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorenou štandardným formulárovým systémom. V ustanovení § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka je stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z uvedenej zmluvy je zrejmé, že veriteľ,
v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej

podnikateľskejčinnostiadlžník,vtomtosporepovinný,jeosoba,ktorýpriuzatváranízmluvyvystupovala
v pozícii spotrebiteľa.

19. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v danej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi
oprávneným a povinným dňa 20.06.2011. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2011

vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

20. Odvolací súd poukazuje na bod 4 Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (č.

l. 10 spisu), súčasťou ktorej je aj rozhodcovská doložka z ktorej vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú
z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom Karloveské rameno, Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to

jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo
b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, a.s.o., Kmeťova 13,
Košice, jedným rozhodcom ustanoveným predsedom Rozhodcovského súdu, a to v súlade so Štatútom
a Rokovacím poriadkom Rozhodcovského súdu, alebo
c) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto dohody vrátane sporu ojej platnosť,
výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku
tejto rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto vedy sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby
na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou

v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

21. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti uvádza,
že dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa
(povinného) keďže toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom nebolo možné ovplyvniť zo

strany spotrebiteľa. Teda iba v prípade, že by bola rozhodcovská doložka so spotrebiteľom pri uzatváraní
zmluvy individuálne dojednaná, t. j. iba v prípade, ak by spotrebiteľ mal danú možnosť význam tohto
dojednania v celom rozsahu pochopiť a teda i ovplyvniť, bolo by možné konštatovať, že rozhodcovská
doložka je dojednaná plate. Odvolací súd iba zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej doložky,
keďže následne v prípade spornosti nároku, napríklad neplnenia povinným na základe uzatvorenej

zmluvy, dochádza prakticky automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský
súd, ako tomu bolo i v tomto prípade. Uvedené vyplýva aj priamo z rozhodcovskej doložky, podľa ktorej
všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. v
prípade, ak zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.

22. Táto rozhodcovská doložka síce formálne pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom,
avšak ak jedna zo strán podá žalobu na rozhodcovský súd (žalobca) druhá strana (žalovaná) sa
už nemôže domáhať svojich práv na všeobecnom súde, pretože to priamo rozhodcovská zmluva
vylučuje. Odvolací súd dospel k záveru, že táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi

(povinnému) domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené,
odvolací súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť. Pokiaľ teda právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, žerozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti)
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Z uvedených podstatných dôvodov námietky

oprávneného uvedené v odvolaní, považoval odvolací súd za neopodstatnené.

23. Súd prvej inštancie ako exekučný súd správne v štádiu posudzovania rozporu žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného a exekučného titulu so
zákonom celú žiadosť súdneho exekútora zamietol, pretože exekučný titul, na základe ktorého žiadal

súdny exekútor exekúciu vykonať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú
doložku) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor
účastníkov konania.

24. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské

konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky, keďže len platná rozhodcovská
doložka môže založiť právomoc na konanie rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Skúmaním
platnosti rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní súd nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodnutia.
Je v súlade s Exekučným poriadkom, ak súd zamietne žiadosť o udelenie poverenia aj len na základe
údajov vyplývajúcich z obsahu spisu a to bez nariadenia pojednávania ak zistí, že tvrdený exekučný titul

exekučným titulom nemôže byť.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku a
§ 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že inak v odvolacom konaní
úspešnému povinnému, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom

konaní žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnili.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).