Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/85/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718202243
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1718202243.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek

senátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: X/ U. G., D..
XX.XX.XXXX, N. Š. XXX/X, XXX XX Š., X/. L.. M. O., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. XXXX/XX, XXX XX A., X/ I.
A., D.. XX.XX.XXXX, N. R. XXX/XX, XXX XX F., všetky právne zastúpené: Mgr. Martin Čabák, advokát,
so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: MISTELA, spol. s r. o., IČO: 44 629 371,
so sídlom Cajlanská 2017/222, 902 01 Pezinok, právne zastúpený: JUDr. Emília Korčeková, advokátka,
so sídlom Malacká cesta 5680/2B, 902 01 Pezinok, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 43C/63/2018 - 393 z 11. apríla 2022,

takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. až X. p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyniam 1/, 2/ a 3/ sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5
%ročneod01.08.2018dozaplateniazosumy2350eur,ktorébolžalovanýpovinnýzaplatiťžalobkyniam
1/ až 3/, zastavil ( výrok I.). Súd prvej inštancie vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť doručiť riadne

podpísané písomné ospravedlnenie žalobkyni 1/ a v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku formou
doporučenej listovej zásielky prostredníctvom poštového podniku vo formáte A4; typ písma Times New
Roman, veľkosť 12, v nasledovnom znení: Spoločnosť MISTELA, spol. s r.o., so sídlom: Cajlanská
2017/222,90201Pezinok,IČO:44629371,satýmtoospravedlňujepaniU.G.,D..XX.XX.XXXX,bytom:
Š. XXX, XXX XX Š.H., za neoprávnený zásah do osobnostných práv jej nebohého manžela U. G., D..
XX.XX.XXXX, zomr. 22.12.2017, spočívajúci v nesprávnom nakladaní s jeho telesnými pozostatkami.
Spoločnosť MISTELA, spol. s r.o., so sídlom: Cajlanská 2017/222, 902 01 Pezinok, IČO: 44 629 371, sa

zároveň týmto ospravedlňuje pani U. G., D.. XX.XX.XXXX, bytom: Š. XXX, XXX XX Š., za neoprávnený
zásah do jej osobnostných práv spočívajúci v nemožnosti dôstojnej rozlúčky s jej nebohým manželom U.
G., D.. XX.XX.XXXX, zomr. 22.12.2017. V treťom výroku prvoinštančný súd uložil žalovanému povinnosť
doručiť riadne podpísané písomné ospravedlnenie žalobkyni 2/ a v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku formou doporučenej listovej zásielky prostredníctvom poštového podniku vo formáte A4; typ
písma Times New Roman, veľkosť 12, v nasledovnom znení: Spoločnosť MISTELA, spol. s r.o., so
sídlom: Cajlanská 2017/222, 902 01 Pezinok, IČO: 44 629 371, sa týmto ospravedlňuje pani L.. M. O., D..

XX.XX.XXXX, bytom: Z.P. XX, XXX XX A., za neoprávnený zásah do osobnostných práv jej nebohého
otca U. G., D.. XX.XX.XXXX, zomr. 22.12.2017, spočívajúci v nesprávnom nakladaní s jeho telesnými
pozostatkami. Spoločnosť MISTELA, spol. s r.o., so sídlom: Cajlanská 2017/222, 902 01 Pezinok, IČO:
44 629 371, sa zároveň týmto ospravedlňuje pani L.. M. O.V., D.. XX.XX.XXXX, bytom: Sládkovičova 21,902 01 Pezinok, za neoprávnený zásah do jej osobnostných práv spočívajúci v nemožnosti dôstojnej
rozlúčky s jej nebohým otcom U. G., D.. XX.XX.XXXX, zomr. 22.12.2017. Súd prvej inštancie vo štvrtom
výroku uložil žalovanému povinnosť doručiť riadne podpísané písomné ospravedlnenie žalobkyni 3/

a v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku formou doporučenej listovej zásielky prostredníctvom
poštového podniku vo formáte A4; typ písma Times New Roman, veľkosť 12, v nasledovnom znení:
Spoločnosť MISTELA, spol. s r.o., so sídlom: Cajlanská 2017/222, 902 01 Pezinok, IČO: 44 629 371, sa
týmto ospravedlňuje pani I. A., D.. XX.XX.XXXX, bytom: R. XX, XXX XX F., za neoprávnený zásah do
osobnostnýchprávjejnebohéhoP.U.G.,D..XX.XX.XXXX,zomr.22.12.2017,spočívajúcivnesprávnom

nakladaní s jeho telesnými pozostatkami. Spoločnosť MISTELA, spol. s r.o., so sídlom: Cajlanská
2017/222,90201Pezinok,IČO:44629371,sazároveňtýmtoospravedlňujepaniI.A.,D..XX.XX.XXXX,
bytom: R. XX, XXX XX F., za neoprávnený zásah do jej osobnostných práv spočívajúci v nemožnosti
dôstojnej rozlúčky s jej nebohým otcom U. G., D.. XX.XX.XXXX, zomr. 22.12.2017. Súd prvej inštancie
v V., VI. a VII. výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyniam 1/ až 3/ sumu 2 350 eur v lehote
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokmi VIII., IX. a X. priznal žalobkyniam 1/ až 3/ náhradu trov

konania v plnom rozsahu.

2. V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ohľadom zisteného skutkového stavu uviedol,
žežalobkyne1/až3/sažaloboudoručenouOkresnémusúduPezinokdňa26.10.2018domáhalivydania
rozhodnutia, ktorým by súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaslať ospravedlnenie žalobkyniam 1/ až

3/ v konkrétnom navrhovanom znení a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2 350 eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 5 % p.a. od 01.08.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodňovali
tým, že žalobkyne sú rodinnými príslušníčkami a blízkymi osobami neb. U. G., D.. XX.XX.XXXX, zomr.
22.12.2017, žalobkyňa 1/ bola manželkou neb. U. G. a žalobkyňa 2/ a 3/ sú dcérami neb. U. G., ktorému
bol diagnostikovaný zhubný nádor orofaryngu, pričom z dôvodu tejto choroby a na jej následky aj zomrel

dňa 22.12.2017 v Pezinku. Po jeho smrti žalobkyňa 2/ oslovila žalovaného a objednala si u neho služby
pohrebnej činnosti spočívajúce v počiatočnej starostlivosti o pozostatky neb. U. G., ich úpravu, uloženie
do rakvy, prepravu a uloženie do času pochovania, predaj rakvy a smútočných potrieb. Podľa dohody
žalovaný mal telesné pozostatky neb. U. G. uložiť do dňa pohrebu, ktorý bol stanovený na 04.01.2018 o
15:00 a v tento deň ich mal previesť do obce Š., kde sa mal uskutočniť pohrebný obrad, a to cca 1 až 2

hodiny pred obradom, aby mohli byť tieto telesné pozostatky vystavené v Dome smútku na katafalk. O
tomto dátume a približnom čase prevozu telesných pozostatkov informovala žalobkyňa 2/ aj pracovníkov
obecného úradu obce Š. ako prevádzkovateľa Domu smútku. V rozpore s dohodou však žalovaný bez
toho, aby o tom kohokoľvek z pozostalých informoval, resp., že by o skoršom príchode informoval aj
príslušných pracovníkov obce Š., svojvoľne uskutočnil prevoz telesných pozostatkov neb. U. G. do obce

Š. deň vopred, a to dňa 03.01.2018. Po príchode do obce Š. boli telesné pozostatky neb. U. G. v
značnom štádiu rozkladu - jeho telesné pozostatky neboli zmrazené, telesné tekutiny vytekali z truhly
a bolo cítiť mŕtvolný pach. Pracovníci obecného úradu obce Š. po obhliadke pozostatkov zosnulého
a zistení ich zlého stavu bezodkladne telefonicky informovali žalobkyňu 2/. Telesné pozostatky nebolo
možné vystaviť ani na katafalk, aby nedošlo k ohrozeniu verejného zdravia a na základe dohovoru s

pozostalými bol neb. U. G. pochovaný ráno dňa 04.01.2018 o 9:00 hod. bez smútočného obradu a
dôstojnej rozlúčky pozostalých, rodinných príslušníkov, priateľov a ostatných známych so zosnulým.
Týmto konaním žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv neb. U. G., a to
do jeho práva na dôstojné nakladanie s jeho telesnými pozostatkami po jeho smrti podľa ust. § 3 ods.
2 a § 4 ods. 1 písm. f) zákona o pohrebníctve, ale taktiež aj do osobnostných práv jeho najbližších

rodinných príslušníkov, ktorým bola konaním žalovaného znemožnená dôstojná smútočná rozlúčka s
milovaným manželom a otcom a tým zasiahnuté do ich práva na ochranu súkromia, rodinného života
a ľudskej dôstojnosti. Žalovaný pri nakladaní s telesnými pozostatkami zosnulého postupoval v rozpore
s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, keď napriek okolnostiam smrti neb. U. G.,
dĺžke času medzi jeho smrťou a pohrebom, potrebe prevozu z Pezinka do Š. a stavu jeho pozostatkov,

nezabezpečil uloženie jeho pozostatkov do mraziaceho zariadenia, ktoré by zabezpečilo trvalé udržanie
teploty nižšej ako -10 stupňov C podľa § 8 ods. 4 písm. h) zákona o pohrebníctve, resp. v rozpore s
dohodou so žalobkyňou 2/, keď svojvoľne vykonal prevoz telesných pozostatkov deň vopred ako bolo
dohodnuté a tieto do miesta poslednej rozlúčky doviezol v zlom stave, ktorý neumožňoval dôstojnú a
plánovanú rozlúčku príbuzných zo zosnulým.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 01.08.2018 poprel nároky žalobkýň 1/ až 3/. Tvrdil, že neporušil
žiadne ustanovenia zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve pri zabezpečovaní prevozu zomrelého a
nakladaní s telesnými ostatkami. Telesné ostatky neb. U. G. boli po prevoze tela dňa 22.12.2017 uloženéaž do doby jeho prevozu do obce Š., kde sa mala konať rozlúčka so zomrelým, v chladiacom zariadení
v dome smútku Pezinok, ktoré je vo vlastníctve a v správe Mestského podniku služieb Pezinok, ktorý
zodpovedá v plnom rozsahu za jeho prevádzku. Uviedol, že pre prekážky na strane objednávateľa

služieb, ktoré spočívali v nepriaznivých poveternostných podmienkach a nepredvídateľných udalostiach
na cestných komunikáciách, bol prevoz pozostatkov zosnulého vykonaný dňa 03.01.2018, t.j. jeden
deň pred konaním poslednej rozlúčky so zosnulým dňa 04.01.2018. Súčasne namietal, že sa jedná
o veľmi dlhú dobu, kde telesné pozostatky, aj napriek uloženiu v chladiacom zariadení, podliehajú
neovplyvniteľným fyziologickým procesom, v dôsledku ktorej dochádza k postupnej dekompozícii tela.

Podľa žalovaného, v objednávke služieb nebolo výslovne uvedené, že telesné pozostatky zomrelého
musia byť prevezené v deň konania rozlúčky. Pri prevoze, o ktorom bol telefonicky informovaný
obecný úrad obce Š. dňa 03.01.2018, bolo použité vozidlo vybavené chladiacim zariadením s teplotou
dlhodobého nastavenia pod 5°C. Po príchode do miesta určenia, bol prítomný poverený pracovník obce,
následne bola vykonaná posledná úprava telesných pozostatkov zomrelého, ktorého ostatky prevzala
osoba zodpovedná za správu cintorína obce. Namietal, že pokiaľ by ostatky zosnulého boli v stave, v

akom to uviedli žalobkyne, tak by pracovníci vykonávajúci prevoz, nemohli tento zrealizovať na tak dlhú
vzdialenosť pre nepriaznivé sprievodné javy (mŕtvolný pach) a preberajúci pracovník by priamo v daný
deň vzniesol námietky. Podľa žalovaného, nie je preukázateľné, či došlo pracovníkom obce k zapnutiu
chladenia v dome smútku obce Š. po uložení telesných pozostatkov zosnulého dňa 03.01.2018 a v
dôsledku toho k narušeniu telesných pozostatkov zosnulého z dôvodu maximálnej doby ich uloženia,

prístupu vzduchu a vplyvov poveternostných podmienok v čase od doby ich odovzdania a prevzatia,
t.j. od 03.01.2018 do 04.01.2018. Uviedol, že žalobkyni 2/ ako objednávateľke služieb a celej rodine
sa žalovaný ospravedlnil za vzniknuté neodstrániteľné ujmy, a to aj napriek presvedčeniu, že zo strany
žalovaného nedošlo k porušeniu právnych predpisov a záväzných nariadení.

4. Súd prvej inštancie úvodom konštatoval, že vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkýň 1/ až 3/, ktoré
vzali žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania späť, súd prvej inštancie konanie v tejto časti
zastavil podľa § 145 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci v poradí prvým rozsudkom z
21.06.2021, č.k. 43C 63/2018-280 tak, že žalobu žalobkýň 1/ až 3/ zamietol. Na základe odvolania
žalobkýň Krajský súd v Bratislave uznesením z 30.11.2021, č.k. 6Co/111/2021-338 rozsudok súdu

prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol,
že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že za stav telesných pozostatkov zomrelého U. G. od
ich prevzatia, až do ich uloženia do hrobu zodpovedal výlučne žalovaný ako prevádzkovateľ pohrebnej
služby, s ktorým bola žalobkyňa 2/ v právnom vzťahu. Odvolací súd s poukazom na § 8 ods. 2 písm.
a/ až d/ zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.

131/2010 Z.z.) skonštatoval, že žalovaný disponoval vedomosťou o tom, že v prípade uloženia telesných
pozostatkov nebohého po dobu 13 dní do chladiaceho (nie mraziarenského) priestoru, tieto telesné
pozostatky nebudú v stave spôsobilom na verejnú rozlúčku s nebohým U. G.. Zhrnul, že žalovaný
svojím postupom v rozpore so zákonom č. 131/2010 Z.z. spôsobil, že telesné pozostatky zomrelého
U. G. boli v čase pohrebu v stave nespôsobilom na dôstojnú rozlúčku s nebohým, žalovaný teda s

telesnými pozostatkami nebohého U. G.S. nenakladal s potrebnou úctou, dôstojnosťou a s rešpektom, v
dôsledku čoho neoprávnene zasiahol do osobnostných práv nebohého a žalobkýň, ktoré boli najbližšími
príbuznými nebohého.

5. S poukazom na § 11, § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 15 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 2, ods.

4, § 6 ods. 1, ods. 2, § 8 ods. 4 písm. h/, j/, m/, § 17 ods. 1, § 18 ods. 2, § 26 ods. 1 zákona č.
131/2010 Z.z., § 187 ods. 1, § 206 C.s.p. súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu dospel k záveru, že žalovaný svojím postupom, ktorý bol v rozpore so zákonom č. 131/2010 Z.z. o
pohrebníctve spôsobil, že telesné pozostatky neb. U.. G. boli v čase pohrebu v stave nespôsobilom na
dôstojnúposlednúrozlúčkusnebohým,žalovanýtedastelesnýmipozostatkamineb.U..G.nenakladals

potrebnou úctou, dôstojnosťou a s rešpektom, v dôsledku čoho neoprávnene zasiahol do osobnostných
práv nebohého. Žalobkyne sa preto oprávnene domáhajú tzv. postmortálnej ochrany v zmysle § 15
Obč. zák. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný týmto postupom nepochybne neoprávnene zasiahol
aj do osobnostných práv žalobkýň, ktoré boli najbližšími príbuznými nebohého. Ide tu konkrétne o
neoprávnený zásah do práva žalobkýň na rešpektovanie ich súkromného života zahrňujúceho aj ich

právo na dôstojnú rozlúčku s nebohým manželom a otcom. Formu zadosťučinenia považoval súd prvej
inštancievzhľadomnaspôsobenúujmunezákonnýmkonanímžalovanéhozadostatočnú,apretožalobe
v tejto časti vyhovel. Pri skúmaní neoprávneného zásahu do osobnostných práv súd prvej inštancie
posudzoval intenzitu zásahu a okolnosti, za ktorých k nemu došlo vrátane negatívnych dôsledkov s týmspojených.Vykonanýmdokazovanímmalpreukázané,žežalobkynenemohlivykonaťposlednúrozlúčku
so zosnulým obvyklým spôsobom, nestihli upozorniť smútočných hostí v predstihu, že posledná rozlúčka
sa neuskutoční v plánovanom čase, čím došlo k závažnej ujme a zásahu do ich práva na súkromný

život (dôstojné rozlúčenie so zosnulým), a preto boli splnené podmienky priznania náhrady majetkovej
ujmy v peniazoch. Súd prvej inštancie pri určení jej výšky prihliadol na judikatúru ESĽP, podľa ktorej
pri určovaní výšky náhrady za porušenie osobnostných práv musí byť zohľadnená výška náhrady za
trestný čin, ktorým bola spôsobená smrť obete, a ktorej maximálna výška je 50 násobok minimálnej
mzdy žalobkýň. Skonštatoval, že zásah do osobnostných práv žalobkýň bol neodstrániteľný, a preto

určil výšku finančného zadosťučinenia za spôsobenú škodu obeti trestného činu, ktorým bola spôsobená
smrť, vo výške 2 350 eur pre žalobkyne 1/ až 3/.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru
úspechu vo veci a úspešným žalobkyniam priznal náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že súd prvej inštancie v
konaní nepostupoval podľa § 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p.; nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.); dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.); a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Má za to, že
súd prvej inštancie nepresvedčivo, formalisticky a iracionálne odôvodnil napadnuté rozhodnutie, keď
zaviazal žalovaného na náhradu majetkovej škody, hoci žalobkyňa 2/ neuhradila truhlu v hodnote
287,50 eur. Z uvedeného konania žalobkyne 2/ žalovaný vyvodil, že nekonala čestne, svedomito a
žalovaného tak uviedla do omylu v úmysle obohatiť sa na jeho úkor. Podľa žalovaného, ktorý ďalej

namietal pasívnu legitimáciu, zodpovednými osobami v danej veci sú starosta obce Š., matrikárka a
dvaja pomocní zamestnanci obecného úradu Š. spoločne a nerozdielne, ktorí nepreukázali, že by sa
telo nebohého nachádzalo v truhle, ktoré bez identifikácie a súhlasu žalobkyne 2/ pochovali do hrobu
s odôvodnením, že telo nebohého bolo dňa 04.01.2018 v rozklade, a preto nebola možná posledná
rozlúčka s nebohým U. G. naplánovaná v daný deň o 15.00 hod. Poznamenal, že v danej veci absentuje

znalecký posudok z odboru zdravotníctvo, ktorým by sa preukázali sporné skutočnosti, súd prvej
inštancie nevykonal ani výsluch obhliadajúceho lekára. Namietal, že súd prvej inštancie sa dôsledne
nevysporiadal s rozpormi vo svedeckých výpovediach, neuviedol ani relevantnú judikatúru ESĽP, čo
malo za následok nerešpektovanie princípu právnej istoty a legitímneho očakávania. Žalovaný zdôraznil,
že v danej veci absentuje rozhodnutie okresného hygienika, ktorým by uložil povinnosť obecnému úradu

a jeho zamestnancom bezodkladne pochovať nebohého U.V. G., rovnako ako aj dôkaz exhumáciou.
Uviedol, že aj v dôsledku konania žalobkyne 2/ sa posunul termín konania pohrebu, preto žalobkyniam
nevznikol nárok na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy v takej výške. Podľa žalovaného, žalobkyňa
2/ si ústne objednala služby podľa zákona o pohrebníctve, nemala záujem na zmrazení telesných
pozostatkov nebohého U. G. vzhľadom na nutnosť prevozu do obce Š. z Pezinka, ani o kremáciu

telesných pozostatkov nebohého, hoci jej to žalovaný odporúčal z dôvodu maximálnej doby uloženia
tela v čase od úmrtia do jeho uloženia do hrobu a nebola ochotná zaplatiť sumu 73,16 eur, ktorú
uhradil žalovaný Mestskému podniku služieb za chladenie telesných pozostatkov zomrelého. Namietal
aj neplatnosť plnej moci udelenej na zastupovanie žalobkýň. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol,
aby odvolací súd zrušil rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výrokoch II. až X. a vec vrátil na ďalšie

konanie, alt. napadnutý rozsudok zmenil a zastavil konanie a žalovanému priznal náhradu trov konania
v prvoinštančnom aj v odvolacom konaní.

8. Žalobkyne 1/ až 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. K

argumentácii žalovaného uviedli, že sa jedná o prostriedky procesného útoku a procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené riadne v konaní pred súdom prvej inštancie podľa § 366 C.s.p. Zdôraznili, že v
konaní pred súdom prvej inštancie boli splnené všetky procesné podmienky. V súvislosti s neplatnosťou
plnomocenstva na zastupovanie žalobkýň v konaní uviedli, že sa jedná o novoty v odvolacom konaní.
Žalovanému nebolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva, ktoré by mali za

následok porušenie práva na spravodlivý proces. Uviedli, že žalovaný nepoprel väčšinu skutkových
tvrdení žalobkýň, nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy, nerozporoval primeranosť a vhodnosť uplatnených
prostriedkovnápravyzásahudoosobnostnýchpráv.Poznamenali,ženemožnopovažovaťzanesprávny
procesný postup a/alebo porušenie práva na spravodlivý proces, pokiaľ súd prvej inštancie nevyhovelpredstavám žalovaného. K námietkam žalovaného uviedli, že prevažná časť obsahu odvolania smeruje
voči základu žalobného návrhu, t.j., že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do
osobnostných práv nebohého U. G., ako aj do osobnostných práv žalobkýň. Zdôraznili, že skutkový

a právny stav veci čo do základu nároku žalobkýň bol ustálený priamo závermi odvolacieho súdu
vyslovenými v uznesení z 30.11.2021, č.k. 6Co/111/2021-338, ktorými bol súd prvej inštancie viazaný.
Pokiaľ aj žalobkyňa 1/ na pojednávaní konanom dňa 10.10.2019 uviedla, že rozlúčka prebehla dôstojne,
nemení to na skutočnosti, že sa uskutočnil bez toho, aby na tejto rozlúčke boli aj telesné pozostatky
nebohého U. G. a rodina, známi a priatelia sa mohli s nimi dôstojne, poslednýkrát rozlúčiť. K námietkam

žalovaného ohľadom dokazovania, ktoré súd prvej inštancie nevykonal, uviedli, že tieto sú irelevantné
a neprípustné vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa v civilnom sporovom konaní riadi zásadou
kontradiktórnosti. V súvislosti s konaním žalovaného uviedli, že žalovaný previezol telesné pozostatky
zosnulého o jeden deň skôr bez toho, aby o tom informoval žalobkyne a navyše v stave, ktorý vylučoval
dôstojnú rozlúčku so zosnulým. Zhrnuli, že žalobkyňami uplatnené prostriedky nápravy boli vo vzťahu k
zistenému neoprávnenému zásahu žalovaného do ich osobnostných práv, ako aj v rámci postmortálnej

ochrany zosnulého U. G. primerané a vhodné. K priznanej výške nemajetkovej ujmy v peniazoch, pri
zohľadnení právnej úpravy odškodňovania obetí trestných činov uviedli, že táto nie je pre žalovaného
likvidačná vzhľadom na závery súdnej praxe v obdobných prípadoch. Záverom uviedli, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa zákonom stanovené kritériá odôvodnenia súdneho rozhodnutia
podľa § 220 ods. 2 C.s.p.

9. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobkýň zotrval na svojej pôvodnej argumentácii.

10. Žalobkyne v duplike neuviedli iné skutočnosti ako tie, ktoré už uviedli v podanom vyjadrení k
odvolaniu žalovaného.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v

medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
C.s.p.) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto je potrebné tento v
napadnutej časti (výrok II. - X.) potvrdiť podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných
skutočností, ako aj pre samotné rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku

vyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymi
závermi na strane druhej. Dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so
skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi
sporových strán. Odôvodnenie je teda dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v
ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože

v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak,
prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil
(rešpektujúc zásady formálnej logiky).

13. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky

majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s
podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2, 3 C.s.p.),
odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, a
preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty odvolateľa uvedené

v odvolaní.

14. Žalobkyne sa podanou žalobou domáhali od žalovaného primeraného zadosťučinenia (písomného
ospravedlnenia ) jednak titulom tzv. po posmrtnej ochrany osobnosti ich manžela/otca nebohéhoU.. G. (§ 15 OZ) a jednak titulom ochrany ich osobnosti podľa § 11 a 13 Občianskeho zákonníka.
Súčasne sa od žalovaného domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) titulom ochrany osobnosti podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že vzhľadom

na závažnosť vzniknutej ujmy spôsobenej konaním žalovaného a okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo, nemožno samotné písomné ospravedlnenie žalovaného považovať za postačujúce. Podľa
žalobkýň v dôsledku konania žalovaného došlo k zásahu do osobnostných práv nebohého U. G.,
konkrétne do jeho práva na dôstojné nakladanie s jeho telesnými pozostatkami po jeho smrti a súčasne
týmto konaním žalovaného, ktorý s telesnými pozostatkami nebohého U. G. nenakladal dôstojne a

spôsobom, ktorý by nezasahoval do dôstojnosti mŕtveho a etického cítenia pozostalých, bolo zasiahnuté
aj do osobnostných práv žalobkýň 1/ až 3/ ako rodinných príslušníkov a blízkych osôb nebohého U.
G., konkrétne do ich práva na rodinný život a práva na dôstojnú a primeranú rozlúčku so zosnulým
manželom a otcom.

15. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť

ospravedlniť sa žalobkyniam 1/ až 3/ spôsobom uvedeným vo výroku II. až IV. a súčasne žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť každej žalobkyni 1/ až 3/ po 2 350 eur (výrok V. až VII.), žalobkyniam 1/ až 3/
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok VIII. až X.).

16. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistení, že žalovaný ako prevádzkovateľ

pohrebnej služby po smrti U. G. nenakladal s telom nebohého U.. G. s úctou a s rešpektom, jeho telesné
pozostatky boli v takom stave, že neboli spôsobilé na dôstojnú poslednú rozlúčku. Podľa súdu prvej
inštancie za stav telesných pozostatkov zomrelého U.. G. od ich prevzatia až do ich uloženia do hrobu
zodpovedal žalovaný, ktorému boli známe požiadavky žalobkýň v súvislosti s pohrebom nebohého a
napriek tomu predmetnú zákazku prijal (telesné pozostatky nebohého boli uložené u žalovaného na

dobu 13 dní v chladiacom zariadení). Žalovaný musel mať vedomosť, že v prípade uloženia telesných
pozostatkov nebohého na dobu 13 dní len do chladiaceho a nie do mraziaceho zariadenia, tieto telesné
pozostatky nebudú v stave spôsobilom na verejnú rozlúčku s nebohým U.. G.P.. Žalovaný teda svojím
postupom v rozpore so zákonom č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve (§ 8 ods. 4 písm. h/ zák. č. 131/2010
Z.z.) spôsobil, že telesné pozostatky neb. U.. G. boli v čase pohrebu v stave nespôsobilom na dôstojnú

poslednú rozlúčku s nebohým, a teda s telesnými pozostatkami nebohého U.. G. nenakladal s potrebnou
úctou, dôstojnosťou a s rešpektom, v dôsledku čoho neoprávnene zasiahol nielen do osobnostných
práv nebohého, ale aj do osobnostných práv samotných žalobkýň, ktoré boli najbližšími príbuznými
nebohého. Žalobkyne sa preto oprávnene domáhali tzv. postmortálnej ochrany v zmysle § 15 Obč. zák.
V prípade žalobkýň ide o neoprávnený zásah do práva žalobkýň na rešpektovanie ich súkromného

života zahrňujúceho aj právo žalobkyne 1/ ako manželky a žalobkýň 2/ a 3/, ktoré sú dcéry nebohého,
na dôstojnú rozlúčku s manželom a s otcom.

17. Odvolací súd konštatuje, že fyzická osoba má v zmysle ust. § 11 Občianskeho zákona právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,

svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka má
fyzickáosobaprávodomáhaťsanajmä,abysaupustiloodneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranu
jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie
s tým, že pokiaľ by sa toto (morálne ) zadosťučinenie nezdalo byť postačujúce preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. K vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej
zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú jednak
existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu, ktorý spočíva v porušení alebo v
ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. Súčasťou práva na súkromie je aj
rodinný život a integrita vzťahov, a teda aj právo blízkych osôb dôstojne sa rozlúčiť s nebohým blízkym

príbuzným (manželom a otcom) a súčasťou práva na súkromie fyzickej osoby je aj ho pochovať. Na
úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah
bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené týmto zákonným ustanovením. Tento
zásah musí byť neoprávnený, protiprávny a musí tu byť príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi týmto
neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu,

spočívajúcim buď v porušení, či len v ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej
ujmy v osobnostných právach fyzickej osoby. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje
možnosť nástupu sankcií podľa ust. § 13 Občianskeho zákonníka.18. Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby podľa ust. § 13 Občianskeho zákonníka sa teda
uplatní pri zásahoch do osobnosti osoby chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré je možné
kvalifikovať ako neoprávnené a protiprávne. Neoprávneným zásahom je zásah do osobnostnej zložky

fyzickej osoby, a teda aj do práva na súkromie, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Fyzická osoba
v zmysle ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov,
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie, ktorým sa rozumie morálna satisfakcia. Po smrti fyzickej
osoby u jej najbližších osôb naďalej pretrvávajú vytvorené a prežívané rodinné putá vo forme piety,

pričom ich význam pre každú pozostalú fyzickú osobu je nepostrádateľný. Preto necitlivý neoprávnený
zásah proti tejto chránenej sfére fyzickej osoby predstavovaný znemožnením realizácie práva na pietu,
dôstojnej rozlúčky so zosnulou blízkou osobou je zásahom do súkromia, ktorý podľa okolností môže
odôvodňovať potrebu ochrany pozostalej fyzickej osoby podľa ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Ak je takýmto zásahom súčasne znevážená sama zosnulá fyzická osoba, potom pristupuje i možnosť
posmrtnej ochrany tejto osoby podľa ustanovenia § 15 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého

žalobkyni 1/ ako manželke a žalobkyni 2/ a 3/ ako dcéram nebohého U. G.Á., po jeho smrti patrí
uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti. Ide o osoby, ktoré sú v úzkom príbuzenskom vzťahu k
nebohému a ochrana integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti je aj k ich osobným záujmom, a preto
sa majú právo domáhať nielen písomného ospravedlnenia, ale aj peňažného zadosťučinenia. V danom
prípade vyššie opísaný zásah žalovaného celkom neoprávnene zasiahol aj do súkromia žalobkyne 1/

až 3/ ako najbližších pozostalých v oblasti prežívania realizácie dôstojnej rozlúčky so zomrelým U.O.
G.O. ako manželom žalobkyne 1/ a otcom žalobkýň 2/ a 3/.

19. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že konaním zo strany žalovaného (opísaného
v bode 2. odôvodnenia tohto rozsudku) došlo k zásahu do osobnostných práv nebohého U. G., vrátane

jeho práva na dôstojné nakladanie s jeho telesnými pozostatkami po jeho smrti, keď žalovaný pri
nakladaní s telesnými pozostatkami zosnulého postupoval v rozpore so zákonom o pohrebníctve, keď
napriek okolnostiam smrti nebohého U. G., dĺžke času medzi jeho smrťou a pohrebom, potrebe prevozu
z Pezinka do Š. a stavu jeho pozostatkov, nezabezpečil uloženie jeho pozostatkov do mraziaceho
zariadenia, ktoré by zabezpečilo trvalé udržanie teploty nižšej ako - 10 °C (§ 8 ods. 4 písm. h) zákona

o pohrebníctve), respektíve v rozpore s dohodou so žalobkyňou 2/, keď svojvoľne vykonal prevoz
telesných pozostatkov deň vopred ako bolo dohodnuté bez toho, aby objednávateľa tejto služby -
žalobkyňu 2/ o predčasnom prevoze telesných pozostatkov nebohého informoval, a tieto do miesta
poslednej rozlúčky doviezol v zlom stave, ktorý neumožňoval dôstojnú a plánovanú rozlúčku príbuzných
so zosnulým.

20. V konaní bolo tiež preukázané, že týmto konaním žalovaného, ktorý s telesnými pozostatkami
nebohého U. G. nenakladal dôstojne a spôsobom, ktorý by nezasahoval do dôstojnosti mŕtveho a
etického cítenia pozostalých, nepochybne bolo zasiahnuté aj do osobnostných práv žalobkýň ako
najbližších rodinných príbuzných nebohého U. G., a to do ich práva na súkromie a práva na dôstojnú a

primeranúrozlúčkusozosnulýmmanželomaotcom.Žalovanýmalvedomosťodĺžkedobymedzismrťou
a pohrebom, ako aj o dĺžke cesty prepravy telesných pozostatkov nebohého a napriek tomu s telesnými
pozostatkami nebohého U. G. nenakladal dôstojne a korektne a v súlade so zákonom o pohrebníctve,
keď nezabezpečil uloženie telesných pozostatkov nebohého do mraziaceho zariadenia, čím príbuzným
a pozostalým neumožnil, resp. zmaril možnosť dôstojnej rozlúčky s ich manželom a otcom.

21. Odvolací súd neuznal dôvodnou námietku žalovaného, že žalobkyne 1/ - 3/ nepreukázali, že by
im vinou žalovaného vznikla nemajetková ujma, že by im voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie
odškodnenia postmortálnej ujmy, ako aj nárok na ospravedlnenie. Pre vyhovenie nároku v zmysle § 13
ods. 1 Občianskeho zákonníka je predpokladom aj skutočnosť, že došlo k zásahu, ktorý je objektívne

spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. Nevyžaduje sa existencia
následkov zásahu a postačuje už len samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach. Z
uvedeného vychádzal aj súd prvej inštancie keď v bode 29. odôvodnenia rozsudku dospel k záveru,
že telesné pozostatky neb. U. G. boli v takom stave, že neboli spôsobilé na dôstojnú poslednú verejnú
rozlúčku, čo jednoznačne vyplýva z výpovedí svedkov C., S. a D., a teda žalovaný nenakladal s telom

zomrelého U.. G. s úctou a s rešpektom, pričom od prevzatia telesných pozostatkov nebohého až do
ich uloženia do hrobu zodpovedal za stav telesných pozostatkov výlučne žalovaný ako prevádzkovateľ
pohrebnej služby (§ 8 ods. 2 písm. a/ až d/ zákona o pohrebníctve). Takéto konanie žalovaného podľa
názoru odvolacieho súdu bolo objektívne spôsobilé zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti zomrelého a ajdo súkromia žalobkýň (jeho najbližších príbuzných) ako súčasti ochrany osobnosti žalobkýň. Vzhľadom
na vyššie uvedené boli splnené všetky (tri) základné zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti
žalovanéhozazásahdoosobnostnéhoprávazosnuléhoaajsamotnýchžalobkýň,atoexistenciazásahu

objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu, ktorý spočíva v porušení alebo v ohrození osobnosti
fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite; neoprávnenosť takéhoto zásahu a príčinná súvislosť
medzi nimi.

22. Pokiaľ žalovaný rozporuje, že nie je zrejmé, kto bol v truhle uložený a kto bol vlastne pochovaný,

tak z uvedeného vyvstáva otázka, koho potom pracovníci žalovaného ako prevádzkovateľa pohrebnej
služby, ktorý po smrti U. G. prevzal jeho telesné ostatky, priviezli do obce Š., kde bolo privezené telo
nebohého aj urýchlene bez poslednej rozlúčky s pozostalými pochované. Túto otázku, ktorú kladie sám
žalovaný, by mal vedieť zodpovedať práve sám žalovaný, ak spochybňuje osobu mŕtveho U. G., ktorého
podľa jeho názoru zrejme jeho pracovníci nepriviezli. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že telo
nebohého U. G. bolo v pracovníkmi žalovaného privezené do Obce Š., kde bol nebohý aj pochovaný dňa

04.01.2018. Telo nebohého bolo pracovníkmi žalovaného po jeho smrti naložené a prepravené do domu
smútku v Pezinku, s telom sa nemanipuluje, upravuje sa až na mieste, pretože pri prevoze dochádza k
posunom, pohybom, čo v tomto prípade sa určite stalo, pretože zosnulý bol útlejšej postavy. Po príchode
do obce Š. pracovníci žalovaného telo dali na podstavec, otvorili ho, poupravovali, avšak pracovníci
obce robia finálnu úpravu, podpísali potrebné dokumenty a odišli (svedok T., č. l. 158); tento svedok

telesné pozostatky pána G. v dome smútku aj ukladal do rakvy ráno v deň prevozu. Svedok M. F. (č.l.
160), pracovník žalovaného potvrdil, že dňa 03.01.2018 naložili telo pána G.V. do rakvy a odviezli ho
do obce Š.G., po príchode do obce Š.Í. vyložili telo, dali ho na podstavec. Pri odovzdávaní rakvu otvorili
a telo chceli upraviť, no pracovníci obce povedali, že si ho upravia ako je to zvykom v Š.; rovnako títo
svedkovia pracovníkom obecného úradu odovzdali list o prehliadke mŕtveho. Prehliadku privezeného

mŕtveho tela potvrdil aj svedok D. D. (č.l.162). Skutočnosť, že telesné pozostatky nebohého U. G. boli
privezené v stave nespôsobilom na dôstojnú poslednú rozlúčku vyplýva i z výpovedí svedkov D., C.
a S.. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že žalovaný s telom zomrelého U. G. nenakladal
s úctou a rešpektom, keď telesné pozostatky nebohého po dobu 13 dni ponechal len v chladiacom
zariadení, pričom mu bola známa požiadavka pozostalých, oznámená žalovanému žalobkyňou 2/, že

pozostalí blízki rodinní príslušníci sa chcú s nebohým verejne rozlúčiť a pohreb je dohodnutý na deň
04.01.2018 o 15:00 hod. Pokiaľ sa žalovaný sa bránil, že žalobkyňa 2/ si zmrazenie tela neobjednala, tak
pre žalovaného ako prevádzkovateľa pohrebnej služby z ust. § 8 ods. 4 písm. h) zákona o pohrebníctve
vyplýva povinnosť ukladať ľudské pozostatky do mraziaceho zariadenia do času pochovania i v prípade,
ak doba od zistenia úmrtia lekárom, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho tela, do pochovania nepresiahne

14 dní, ak to vyžaduje stav ľudských pozostatkov. Z ust. § 8 ods. 2 písm. a/ až d/ cit. zákona vyplýva, že
prevádzkovateľ pohrebnej služby zodpovedá za stav telesných pozostatkov zomrelého od počiatočnej
starostlivosti o telesné pozostatky až do pochovania vrátane prenosu rakvy. Tejto zodpovednosti sa
žalovaný ako prevádzkovateľ pohrebnej služby nemôže zbaviť.

23. Žalovaný tiež namietal, že privezené telo nebohého nebolo v zlom stave, teda v stave, ktorý
by neumožňoval verejnú rozlúčku pozostalých s nebohým, odvolávajúc sa na absenciu znaleckého
dôkazu potvrdzujúceho značný rozklad tela nebohého a pokyn hygienika na jeho urýchlené pochovanie.
Odvolací súd však zastáva názor zhodný skonštatovaním súdu prvej inštancie. Tak ako už bolo vyššie
uvedené, stav tela bol potvrdený troma svedkami, pracovníkmi obecného úradu, ktorí telo videli po

jeho bezprostrednom privezení pracovníkmi žalovaného, od ktorých telo nebohého prevzali. Pokiaľ z
výpovedí svedkov - pracovníkov žalovaného nevyplýva tvrdenie o zlom stave telesných pozostatkov
nebohého, tak je potrebné uviesť, že títo boli v pozícii závislej od žalovaného, keďže pre neho vykonávali
prácu - pohrebné služby za odmenu, čím vierohodnosť ich výpovede v tomto ohľade bola oslabená.

24. Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie považoval i žalobkyňami požadovanú
výšku nemajetkovej ujmy za dôvodnú a primeranú, priznanie, ktorej súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku riadne odôvodnil.

25. Odvolací súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto
zodpovedanie ďalších žalovaným nastolených otázok, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva
odmietol oznámenie žalobkyne, keďže k porušeniu zákona o pohrebníctve nedošlo, že žalobkyňa 1/uviedla, že „rozlúčka prebehla dôstojne“, že je potrebné vykonať ďalší dôkaz pre identifikáciu kto bol
vlastne pochovaný (exhumáciu), nebolo potrebné a právne významné pre preukázanie dôvodnosti
nároku žalobkýň 1/ až 3/ v zmysle § 13 ods. 1 v spojení s § 11 a § 15 Občianskeho zákonníka a pre

rozhodnutie vo veci. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom
prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek
strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na

spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany),
aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani
právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo
v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).

26. Na základe uvedeného obsah odvolania žalovaného nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť

záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených,
pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok II. až X.) ako vecne a právne správny, vrátane výroku

o trovách konania, podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. Výrok I. nebol napadnutý odvolaním, a preto
nadobudol právoplatnosť.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods.1 C.s.p. a vzhľadom na plný úspech žalobkýň v odvolacom konaní im priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p., ktoré v lehote do 60 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vydá vyšší súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvopohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).