Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 13C/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120206094
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7120206094.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, zast. advokátom D. D. C., so sídlom Mariánske námestie 8, 053 04 Spišské
Podhradie, proti žalovanému: B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, F., o zaplatenie 7 000 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 5 700 EUR s 5% ročným úrokom z omeškania od
21.7.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Priznáva žalobkyni náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 62,84 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 21.5.2020 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného k
povinnosti zaplatiť jej sumu 7.000,- Eur spolu s príslušenstvom. Súčasne žiadala priznať náhradu trov
konania.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa XX.X.XXXX strany sporu uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej mala žalovanému požičať sumu 7.000 EUR. V zmysle uzatvorenej zmluvy mal žalovaný splácať

pôžičku v mesačných splátkach vo výške 112,54 EUR. Žalobkyňa získala finančné prostriedky na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorila s Poštovou bankou, a.s.

3. Žalovaný z poskytnutej pôžičky nezaplatil žalobkyni žiadnu splátku.

4. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 29.6.2020.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe potvrdil , že žalobkyňa mu poslala na jeho účet sumu 5.600 EUR,
pričom následne mal prispievať na úhradu dlžnej sumy v hotovosti. Uviedol, že žalobkyňa ho nikdy
nevyzývala na zaplatenie dlhu.

6. Žalobkyňa k tomuto tvrdeniu uviedla, že žalovanému poukázala na jeho účet sumu 5.700 EUR
a zostatok sumy vo výške 1.300 EUR mu odovzdala v hotovosti. Naďalej tvrdila, že ho opakovane ústne
a telefonicky vyzývala k zaplateniu dlhu, avšak žalovaný na jej výzvy nereagoval.

7. Žalovaný v písomnom podaním zo dňa 28.9.2020 potvrdil prijatie sumy 5.700 EUR od žalobkyne
prostredníctvom bankového prevodu, avšak spochybnil prevzatie sumy vo výške 1.300 EUR v hotovosti.
Uviedol, že predmetnú sumu v hotovosti nikdy neprevzal.8. Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

9. Žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke dňa 30.6.2017
opatrenú podpismi zmluvných strán. Zmluvou o pôžičke sa žalobkyňa ako veriteľ zaviazala požičať
žalovanému ako dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 7.000 EUR a žalovaný sa ako dlžník zaviazal
veriteľovi / žalobkyni/ splácať pôžičku v mesačných splátkach vo výške 112,54 EUR.

10. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretom medzi žalobkyňou a Poštovou bankou, a.s., je
zrejmé že žalobkyňa čerpala bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 7.000 EUR, ktorý mala splácať
v mesačných splátkach vo výške 112,54 EUR až do sumy 10.802,85 EUR.

11. Z potvrdenia o vykonaní platby Poštovej banky, a.s. zo dňa 30.6.2017 bolo súdu preukázané, že
žalobkyňa poukázala na účet žalovaného sumu vo výške 5.700 EUR.

14. Súd zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa týchto právnych predpisov:

15. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

16. Podľa § 658 ods. 1 a 2 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke
možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti,

spravidla toho istého druhu.

17. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o

a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní),
b) druhovom určení veci,
c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu,
d) určení času vrátenia.
18. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť

predmetom občianskoprávnych vzťahov. Druhové určenie veci na účely tohto vzťahu nemožno vyvodiť
z podstaty veci samej, ale z jej určenia účastníkmi vzťahu. Musí pritom ísť o dohodu v tom, že dlžník vráti
ten istý druh veci. Čas vrátenia nemusí byť pritom určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak je dohodnutý
tak, že čas vrátenia možno určiť.
19. Podľa článku 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť

skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s
princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
20. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

21. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
22. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
23. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

24. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s
procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje

za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti
nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného
popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP).25. Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v ust. § 657 OZ možno vyvodiť, že v spore o vrátenie
požičaných peňazí má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke,
že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto

bremena tvrdenia potom pre veriteľa (žalobcu) vyplýva dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie
tvrdenia, že zmluva o pôžičke bola uzavretá a že na jej základe odovzdal žalovanému finančné
prostriedky. Ak unesie veriteľ (žalobca) dôkazné bremeno v tomto smere, pričom súčasne súd vyhodnotí
procesnú obranu žalovaného za nedôvodnú, v takom prípade rozhodne v prospech žalobcu.
26. Z ust. § 657 a nasl. OZ, vyplýva, že zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou

(kontraktom), preto k jej platnému uzavretiu zákon vyžaduje nielen dohodu strán o predmete pôžičky a
čase jej vrátenia, ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi.
27. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
uzavrelipísomnúzmluvuopôžičkedňa30.6.2017.Zmluvouopôžičkesažalobkyňaakoveriteľzaviazala
požičať žalovanému ako dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 7.000 EUR a žalovaný sa ako dlžník
zaviazal veriteľovi splácať pôžičku v mesačných splátkach vo výške 112,54 EUR.

28. Žalobkyňa prostredníctvom bankového prevodu previedla na účet žalovaného sumu 5.700 EUR,
čo je zrejmé z potvrdenia o vykonaní platby Poštovej banky, a.s. zo dňa 30.6.2017. Žalovaný v konaní
potvrdil prijate platby v predmetnej sume a teda žalobu v danej časti nerozporoval. V konaní tak nebolo
sporné poskytnutie pôžičky v sume 5.700 EUR.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému
uzavretiu zmluvy o pôžičke, ktorej predmetom bolo prenechanie peňažných prostriedkov v sume
7.000 EUR žalovanému, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v zmluve dohodnutých splátkach. Súd
mal za preukázané, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o pôžičke

v časti nespornej sumy 5.700 EUR. Žalovanému žalobkyňa poskytla pôžičku vo výške 5.700
EUR prostredníctvom bankového prevodu, pričom žalovaný predmetnú pôžičku žalobkyni nevrátil
v dohodnutých splátkach. Na základe uvedeného žalovaného súd zaviazal na zaplatenie sumy 5.700
EUR spolu s príslušenstvom.

30. Sporné v konaní ostalo poskytnutie pôžičky vo výške 1.300 EUR, kedy žalobkyňa v konaní uviedla,
že žalobcovi predmetnú sumu odovzdala v hotovosti. Žalovaný v konaní poprel danú skutočnosť, pričom
tvrdil, že mu predmetnú sumu nikdy neodovzdala, a teda sumu vo výške 1.300 EUR od nej nikdy
neprevzal. Žalobkyňa v konaní nepreukázala a neosvedčila reálne odovzdanie finančnej čiastky vo
výške 1.300 EUR na základe predmetnej zmluvy o pôžičke žiadnou relevantnou skutočnosťou ako napr.

listinným dôkazom alebo svedkom.

31. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach
posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žaloba v časti
o zaplatenie sumy vo výške 1.300 EUR nie je dôvodná. Žalobkyňa v tomto v spore neuviedla dôkazy,

ktoré by preukazovali dôvodnosť žaloby v danej časti. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol ako
nedôvodnú.
.

32.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

33. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

34. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

35. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi druhovo určené veci a dlžník sa zaväzuje veci
rovnakého druhu po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. V prípade peňažných pôžičiek možno v zmysle ust.§657ods.1Občianskehozákonníkadohodnúťúroky.Spôsobvýpočtuvýškyúrokovupravujenariadenie
vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013.

36. Z vyššie citovaného ust. § 517 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľovi patria úroky z
omeškania v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu. Začiatok
omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. V danom prípade je splatnosť dlhu zrejmá z čl. 4 zmluvy,
kedy bola splatná prvá splátka dňa 20.7.2017, a preto súd priznal úrok z omeškania od 21.7.2017 do
zaplatenia.

37. Podľa ust. § 3 ods. 1 citovaného nariadenia vlády výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

38. Základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu, bola vo výške 0

% ročne. Po zvýšení o 5 percentuálnych bodov je teda vo výške 5 % ročne.

39. Na základe uvedeného úrok z omeškania priznal súd žalobcovi 5 % ročný úrok z omeškania zo
sumy 5.700 EUR od 21.7.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 2 CSP.

41. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. V danom prípade mala žalobkyňa úspech v časti 81,42 % (5.700 EUR), žalovaný mal úspech v časti

18,58 % (1.300 EUR), z čoho vyplýva, že celkový úspech žalobkyne je 62,84% . Z uvedeného dôvodu
súd preto priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 62,84 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 CSP.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktorépredchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (ust. § 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Žalobkyňa však nemá právo podať odvolanie proti tomuto rozsudku, nakoľko po jeho vyhlásení,
odôvodnení a poučení o práve podať proti nemu odvolanie prehlásila, že sa vzdáva práva podať
odvolanie proti všetkým jeho výrokom.