Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava I
Rozhodutie vydal sudca JUDr. František Jančok
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Majetok
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B2-4T/81/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220010619
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Jančok
ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2024:1220010619.23
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Jančoka a prísediacich
I.. R. N. J. L. Q. v trestnej veci obžalovaných: 1/ René Fogel, nar. XX.XX.1978 v Bratislave, 2/
Iveta Posztósová, nar. XX.XX.1994 v Bratislave, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.10.2024 v
Bratislave,
r o z h o d o l :
Obžalovaní:
1/ René Fogel nar. XX. XX. 1978 v Bratislave,
trvale bytom Bratislava -U. Q.
št. občan SR
2/ Iveta Posztósová nar. XX.XX.1994 v Bratislave
trvale bytom C.-V.-Y. XX/X, XXXX Wien
št. občan SR
sa uznávajú vinnými, že
René Fogel, Filip Hlavenka (právoplatne odsúdený trestným rozkazom sp. zn. 4T/81/2020 zo dňa
13.05.2022) a Iveta Posztósová spoločným konaním v čase od 10.00 hod. do 10.20 hod. dňa 27.05.2015
v Bratislave na Bieloruskej ulici č. 52, vykonali vlámanie do bytu poškodeného U. Š.M. na vyvýšenom
prízemí a to tak, že po tom čo Reného Fogela, Ivetu Posztósovú pustil syn poškodeného D. Š. v čase
okolo08.00hod.dňa27.05.2015douvedenéhobytuabysitammohliaplikovaťpervitín,následnezhruba
po hodine prišiel do bytu aj Filip Hlavenka, pričom René Fogel sa s Ivetou Posztósovou zamkli na pár
minút v izbe poškodeného U. Š., kde si nechali otvorené okno a následne keď všetci z bytu odišli, René
Fogel, Iveta Poszósová, Filip Hlavenka sa zastavili na Bieloruskej ulici pri UFE, kde sa začali rozprávať o
tom, že sa vrátia do bytu poškodeného U. Š. cez nachystané pootvorené okno a pôjdu do neho kradnúť,
pričom Filip Hlavenka ostal stáť v parku za bytovým domom na Bieloruskej ulici č. 52, kde sledoval okolie
a sledoval či sa D. Š. nevracia domov, teda robil tzv., „oko“ a v prípade, že áno, mal zavolať Renému
Fogelovinamobil,zatiaľčoIvetaPosztósovázvonkajšejstranybytovéhodomupodoprelanohuRenému
Fogelovi, ktorý vyliezol po stene a cez pootvorené okno vnikol do bytu, následne otvoril vchodové dvere,
cez ktoré do bytu ďalej vnikla Iveta Posztósová a takto svojím spoločným konaním odcudzili z predsiene
horský pánsky bicykel zn. GHOST SE 1200 čiernej farby s prednou odpruženou vidlicou v hodnote 400,-
eur a zo stola v obývačke notebook zn. ASUS F8VR-4S053C, čierno-bordovej farby v hodnote 150,-
eur spolu s dvoma hracími portami, čím takto uvedeným konaním spôsobili poškodenému U. Š. škodu
krádežou vo výške 550,- eur,
pričomRenéFogelbolzatakýčinvpredchádzajúcichdvadsiatichštyrochmesiacochodsúdenýtrestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.07.2014 pod spisovou značkou 5T/1/2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2014,a Iveta Posztósová bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV pod spisovou značkou 3T/174/2014 zo dňa
12.02.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.02.2015,
teda
obžalovaný René Fogel a obžalovaná Iveta Posztósová
spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a prisvojili si cudziu vec tým, že sa jej zmocnili,
čin spáchali vlámaním a uvedený čin spáchali, hoci boli za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch odsúdení,
čím spáchali
obžalovaný René Fogel a obžalovaná Iveta Posztósová
prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1 Trestného zákona
účinného od 06.08.2024
v jednočinnom súbehu s
prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona
účinného od 06.08.2024.
Za to sa odsudzujú:
obžalovaný René Fogel
Podľa§44Trestnéhozákona upúšťaoduloženiasúhrnnéhotrestuvovzťahukodsúdeniuobžalovaného
René Fogela rozsudkom niekdajšieho Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/9/2016 zo dňa
17.12.2018, právoplatný dňa 09.03.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
1To/71/2019 zo dňa 09.03.2022, ktorým mu bol za spáchaný prečin krádeže podľa § 212 ods. 2
Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky so zaradením pre výkon tohto
trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý súd pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa za dostatočný.
obžalovaná Iveta Posztósová
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 2 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36
písm. l/, § 37 písm. h/, § 39 ods. 1, ods. 5, § 42 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na
súhrnný odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaná pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 2 ods. 1, § 56 ods. 1, §
38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/ § 39 ods. 1, ods. 5, § 42 ods. 1 Trestného zákona účinného od
06.08.2024 na peňažný trest vo výmere 500,- eur (päťsto eur).Podľa§57ods.3Trestnéhozákonasaobžalovanejpreprípadúmyselnéhozmareniavýkonupeňažného
trestu ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanej Ivete Posztósovej
skorším trestným rozkazom niekdajšieho Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4T/182/2015 zo dňa
05.10.2015, právoplatný dňa 21.01.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sú obžalovaní povinní nahradiť spoločne a nerozdielne
poškodenému: U. Š., nar. XX.XX.1970 v Bratislave, trvale bytom C. X, Bratislava, spôsobenú škodu vo
výške 550,- eur (päťstopäťdesiat eur),
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodený: U. Š., nar. XX.XX.1970 v Bratislave, trvale bytom
C. X, Bratislava, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal dňa 30.07.2020 na niekdajší Okresný súd Bratislava
II (od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava I) obžalobu sp. zn. 4Pv/39/20/1102 zo dňa 29.07.2020, ktorá
je vedená na Mestskom súde Bratislava I pod sp. zn. B2-4T/81/2020 a ktorou sa kladie obžalovanému
René Fogelovi a obžalovanej Ivete Posztósovej za vinu prečin porušovanie domovej slobody podľa §
194 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm.
b/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona účinného od 01.08.2019 formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie tým, že vypočul obžalovaného Fogela, obžalovanú
Posztósovú, podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o skoršej výpovedi
svedka - poškodeného U. Š., svedkov T. D., C. U., D. Š., L. T. J. L. Y., ako aj vykonal oboznámenie
listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku navrhnuté stranami, oboznámil nároky na náhradu
škody a ich vyčíslenie, oboznámil spis Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B2-4T/180/2015 a sp. zn.
3T/9/2016, rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 1T/28/2010 zo dňa 10.02.2015, právoplatný
dňa 10.02.2015, lustrácie na obžalovaných (register trestov, register priestupkov) a pod. Na podklade
takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
Obžalovaný Fogel na hlavnom pojednávaní svoju vinu poprel. Vypovedal, že skutku sa jednoznačne
nedopustil, obžalovaná Pozstósová mu nemohla dať rabaka, pretože je od nej fyzicky o sto kilo ťažší. Do
bytu o priviedol Rigo, boli tam s ďalšími osobami, ktoré osobne nepozná, okrem obžalovanej. Chlapec
v byte povedal, že sa jeho rodičia vrátia, aby opustil byt, oni následne spolu odišli. Do bytu išiel za
účelompomerusobžalovanou,pretosaajzamkli.Ničneodcudzilaodišlispoločnesmajiteľovýmsynom.
Obžalovaného brat Hlavenka odchádzal spolu s ním, obžalovaná sa po odchode z bytu od nich oddelila.
Obžalovaná Posztósová na hlavnom pojednávaní vypovedala, že plánuje zostať a žiť v Rakúsku aj s
deťmi, našla si tam zamestnanie, plánuje navštevovať kurz nemčiny.
Svedok - poškodený U. Š. v prípravnom konaní k veci v podstate vypovedal, že neznámy páchateľ
vykonal vlámanie do vyvýšeného prízemného bytu, kde v tom čase poškodený býval aj so synom
D. Š.. Páchateľ vošiel do bytu tak, že vyliezol po stene a cez pootvorené okno vošiel do bytu, z
bytu bol odcudzený pánsky horský bicykel zn. GHOST „26“ SE 1200, čiernej farby s odpruženou
vidlicou, zakúpený dňa 17.04.2014 a notebook zn. ASUS F8VR-4S053C, čierno-bordovej farby, SN:
8BN0AS099577456, na základe čoho si uplatnil škodu vo výške 500,- eur.
Svedok T. D. v prípravnom konaní k veci v podstate vypovedal, že volal svojmu kamarátovi D. Š., ktorý
býva na Bieloruskej ulici, aby došiel dolu pred bránu, Rasťo došiel a povedal, že jeho otec nie je doma
a že môžeme ísť hore do bytu. Prišli k nemu hore, posadali si doma a všetci si dali pervitín, asi po
hodine prišiel za nimi aj Reného brat N. W. s prezývkou „Ficko“, po chvíli René spolu s Ivetou išli doizby Rasťovho otca, kde sa na päť minút zamkli. Svedok, D. J. N. ostali v obývačke, Rasťo hovoril, že
potrebuje odísť, tak začal naháňať Reného a Ivetu, aby išli von z izby. René cez dvere na Rasťa kričal,
že nech čaká, ostatní sa obuli a čakali v predsieni. Po nejakej chvíli René s Ivetou vyšli von z izby a
spolu potom vyšli z bytu. Rasťo dvere bytu zabuchol, všetci išli do parku na Bieloruskej ulici a pri UFE si
sadli na lavičku, Rasťo sa odpojil a išiel asi za dedkom. Ako Rasťo odišiel, René Ficko a Iveta sa začali
dohadovať, o čom, svedok nepočul. Následne svedkovi Iveta povedala, že v izbe nechali otvorené okno
a že tam idú spraviť byt, teda kradnúť. Zobrali aj svedka. Ficko ostal pri UFE, kde dával pozor, či sa
Rasťo nevracia späť domov a ak áno, mal volať Renému a varovať ho. Na to išli pod okná bytu, kde býval
Rasťo, byt sa nachádzal na vyvýšenom prízemí. Cez okno vliezol do bytu René, v čom mu pomohla
Iveta a dala mu rabaka. René vošiel do tej istej izby, kde bol predtým s Ivetou zamknutý. Po chvíli vyšiel
René z brány a so sebou mal Rasťov bicykel Ghost čiernej farby, vzápätí cez dvere vbehla do bytu Iveta,
ale svedok nevedel, čo tam robila. Iba sa od Miroslavy Grancovej dopočul, že vzala z bytu notebook a
predala ho. René prišiel za svedkom na Kríkovú ulicu, dal mu kradnutý bicykel a prikázal mu, aby ho
niekde predal. Tak ho svedok predal C. U., pričom pokyny obžalovaného Fogela svedok plnil zo strachu.
Svedok C. U. v prípravnom konaní k veci v podstate vypovedal, že náhodne stretol jeho známeho Jána
Riga, ktorého pozná z futbalu, ktorý sa ho opýtal, či by nechcel kúpiť bicykel, o ktorom sa vyjadril, že
je jeho, ten bicykel mal so sebou, bol to terénny horský bicykel zn. Ghost. Svedok z bytu vzal hotovosť
80,- eur, ktoré dal Rigovi, ktorý mu odovzdal bicykel. Neskôr ho kontaktovali policajti, ktorí mu oznámili,
že bicykel je kradnutý, o čom svedok nevedel, a následne bicykel odovzdal policajtom.
Svedok D. Š. v prípravnom konaní k veci v podstate vypovedal, že v máji 2015 býval na ulici Bielorská
52 v prízemnom byte s otcom U. Š.. Presný deň sa nepamätal, ale otec ráno odišiel z bytu preč, na
svedka vonku čakali Ján Rigo, René Fogel a Iveta Posztósová. Otvoril im a oni vošli do bytu, sadli si do
obývačky, pustili si hudbu. Fogel so sebou doniesol aj pervitín, ktorý si všetci dali. René chcel svedka
stále rečami dostať z bytu von, skrátka, chcel sa ho zbaviť. Asi po pol hodine prišiel aj Reného brat N. W.
prezývaný „Ficko“. Po nejakej chvíli odišiel René s Ivetou do izby, kde sa zamkli, čo v izbe robili, svedok
nevedel, po chvíle vyšli z izby von. Následne všetci piati z bytu odišli, nakoľko svedok išiel k svojmu
dedkovi, dvere byt iba zabuchol, zvonka bola guľa. V parku sa rozdelili, René, Jano, Iveta a Filip ostali
v parku. Asi po desiatich minútach sa svedok vrátil domov, dvere boli zabuchnuté, tak ako ich nechal.
Keď vošiel do bytu, zistil, že na chodbe nie je otcov horský bicykel zn. Ghost, čiernej farby a v obývačke
chýbal tiež otcov notebook zn. Asus, čierno-bordovej farby.
Svedok L. T. v prípravnom konaní k veci v podstate vypovedal, že mu volala na mobil kamarátka L.
Y., prezývaná „Sukina“ a opýtala sa ho, či nechce kúpiť notebook. O notebook, ktorý mu ponúkala,
mal celkom záujem, tak sa stretli v herni pri Pentagone, Grancová prišla ešte s Ivetou, ktorú svedok
pozná iba z videnia. Predmetný notebook držala v rukách Iveta, išlo o značku Asus, červenej farby, bol
menší než bežný notebook, ktorý svedok kúpil za 20,- eur, lebo je zakódovaný. Doma na notebooku
preinštaloval operačný systém Windows a dal ho do inzercie na bazos.sk za sumu 80,- eur, následne
ho predal mužovi za 40,- eur, s ktorým sa stretol po telefonickom dohovore na zastávke MHD Hronská,
o tej osobe svedok nevedel nič povedať, nepoznal ho, nemá na neho kontakt. O notebooku si svedok
myslel, že patrí Ivete, nevedel, že kradnutý.
Svedkyňa L. Y. v prípravnom konaní k veci v podstate vypovedala, že ju kontaktovala Iveta Posztósová,
či nevie predať notebook zn. Asus červenej farby, ktorý mala vtedy pri sebe v papierovej igelitke, o
ktorom povedala, že ho má od Reného Fogela. Svedkyňa sa opýtala Jamrišku, ktorý by ho možno kúpil
a s ktorým dohodla stretnutie v blízkosti Pentagonu, kam prišla aj s Ivetou Posztósovou. Na stretnutí
Jamriška po dohode s Posztósovou kúpil predmetný notebook za 20,- eur, stretnutie trvalo asi päť minút,
za sprostredkovanie predaja svedkyňa nedostala nič. Neskôr sa od kamoša svedkyňa dozvedela, že
notebook bol odcudzený z bytu na Bieloruskej ulici počas návštevy.
Zo záznamu o zaistení veci sp. zn. ORP-1279/PB-B2/2015 zo dňa 15.06.2015 vyplynulo, že dňa
15.06.2015 bola osobe Lukáš Preisinger zaistená vec: Horský bicykel Ghost „26“, SE1200,, WRC
1251733H, čiernej farby s prednou odpruženou vidlicou, textilná kapsička a košík na fľašu.
Zo zápisnice o prevzatí zaistenej veci sp. zn. ORP-1279/PB-B2/2015 zo dňa 17.06.2015 vyplynulo,
že dňa 17.06.2015 prevzatá vec: Horský bicykel Ghost „26“, SE1200,, WRC 1251733H, čiernej farbys prednou odpruženou vidlicou, textilná kapsička a košík na fľašu, ktorá bola zaistená osobe: Lukáš
Preisinger.
Z odborného vyjadrenia sp. zn. ORP-1334/2-VYS-B2-2015 zo dňa 19.04.2017 vyplynulo, že pánsky
horský bicykel zn. GHOST SE 1200, WRC1251733H, čiernej farby s prednou odpruženou vidlicou je
ohodnotený na cenu 400,- eur.
Z odborného vyjadrenia sp. zn. ORP-1334/2-VYS-B2-2015 zo dňa 19.04.2017 vyplynulo, že notebook
zn. ASUS F8VR-4S053C, čierno-bordovej farby, 8BN0AS099577456 + 2ks hracie porty zn. Genius je
ohodnotený na cenu 150,- eur.
Zo zápisnice o previerke výpovede na mieste sp. zn. ORP-1279/PB-B2/2015 zo dňa 17.09.2015 spolu
s fotodokumentáciou vyplynulo, že Ján Rigo dobrovoľne a presne ukázal miesto na Bieloruskej ul. 52 v
Bratislave, kde René Fogel a Iveta Posztósová vykonali vlámanie do bytu a taktiež miesto, a to v parku
na Bieloruskej ulici, kde Filip Hlavenka dával pozor a robil tzv. „oko“, pričom porovnaním s nahláseným
napadnutým skutkom bolo zistené, že miesto, ktoré ukázal, sa zhoduje s obhliadkou miesta činu k
danému prípadu a jeho výsluchom na zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 17.06.2015.
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu sp. zn. ORP-1279/PB-B2-2015 zo dňa 27.05.2015 spolu s
fotodokumentáciou vyplynulo, že miesto činu bolo spolu s kriminalistickým technikom ohliadnutí a
zadokumentované, bola vyhotovená fotodokumentácia, zistené 2 ks daktyloskopických stôp a 1 ks
trasologická stopa. Psovod privolaný nebol.
Je potrebné konštatovať, že obžalovaný Fogel sa hlavného pojednávania dňa 02.10.2024 nezúčastnil a
svoju neúčasť relevantným spôsobom neospravedlnil, napriek tomu, že mu termín tohto pojednávania
bol oznámený dňa 26.06.2024, pričom bol poučený aj o následkoch nedostavenia sa na hlavné
pojednávanie, a preto súd ostatné hlavné pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti v súlade s § 252
ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku.
Dňa 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005
Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v spojení
s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, ktorý bol v
Zbierke zákonov SR vyhlásený dňa 06.08.2024 pod č. 215/2024.
Podľa § 125 ods. 1 prvá veta Trestného zákona účinného od 06.08.2024 škodou malou sa rozumie
škoda prevyšujúca sumu 700 eur.
Vzhľadom na zmenu zákona súd posudzoval skutok, ktorý je obžalovaným obžalobou kladený za vinu,
podľa priaznivejších ustanovení (§ 2 ods. 1 Trestného poriadku), ako prečin porušovanie domovej
slobodypodľa§194ods.1Trestnéhozákonaúčinnéhood06.08.2024vjednočinnomsúbehusprečinom
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024 formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, keďže jednak došlo k mene zásad ukladania trestov,
najmä § 38 a § 39 Trestného zákona, a jednak došlo v tomto prípade k zániku trestnosti podľa § 212
ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, keďže výška spôsobenej škody (550,- eur) nedosahuje ani škodu
malú podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024, a to aj napriek tomu, že podľa Trestného zákona
účinného od 06.08.2024 došlo k sprísneniu trestnej sadzby podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona.
Obžalovaná Posztósová na hlavnom pojednávaní dňa 02.10.2024 urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b/ Trestného poriadku, že sa cíti vinnou zo spáchania žalovaného skutku. Vzhľadom na vyhlásenie
obžalovanej súd postupom podľa § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného
poriadku položil obžalovanej tam uvedené otázky, na ktoré obžalovaná odpovedala „áno“. Vzhľadom
na odpovede obžalovanej súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovanej prijal a
podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala
spáchanie skutku, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo
ochrannom opatrení.
V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že vyhlásenie viny zo strany obžalovanej podľa § 257 ods.
5 Trestného poriadku nie je vylúčené ani v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Tátoskutočnosť vyplýva zo znenia ustanovenia § 257 ods. 5 Trestného poriadku („ak obžalovaný na hlavnom
pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku...“). Podľa citovaného ustanovenia obžalovaný
môže vyhlásiť vinu na hlavnom pojednávaní, t. j. počas celého konania hlavného pojednávania, teda
aj počas dokazovania. V takomto prípade však už nepôjde o obligatórny postup súdu podľa tohto
ustanovenia, nakoľko súd musí dať možnosť obžalovanému urobiť niektoré z vyhlásení len pred začatím
dokazovania po prednesení obžaloby, avšak už nie aj počas dokazovania. Pokiaľ teda obžalovaný
až počas vykonávania dokazovania na hlavnom pojednávaní vyhlási, že chce zmeniť svoje prvotné
vyhlásenie na vyhlásenie viny, môže, ale aj nemusí mu to súd umožniť. V zásade však neexistuje
relevantný dôvod, ktorý by súdu mal brániť pristúpiť k takejto zmene vyhlásenia obžalovaného, pretože
dôkazné bremeno ohľadne viny ťaží v konaní pred súdom iba prokurátora a pokiaľ obžalovaný počas
dokazovania na hlavnom pojednávaní v podstate uvedie, že chce uznať svoju vinu, dáva tým najavo, že
prokurátor toto dôkazné bremeno uniesol a nie je nevyhnutné pokračovať vo vykonávaní dokazovania.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej súd vychádzal z toho, že skutok, ktorý je obžalovanej Posztósovej
kladený za vinu, sa stal, je trestným činom a spáchala ho obžalovaná, ktorá je za jeho spáchanie trestne
zodpovedná. Pri rozhodovaní o vine súd vychádzal z vyhlásenia obžalovanej, a preto v tomto smere
nevykonával bližšie dokazovanie, ale konštatoval vinu obžalovanej v zmysle podanej obžaloby.
V ďalšom sa preto súd zameral na dokazovanie ohľadne viny, alebo neviny obžalovaného Fogela.
Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 ods. 12
Trestnéhoporiadku,pričomvychádzajúcztrestnoprávnerelevantnýchzásaddôkaznéhokonaniadospel
k nižšie uvedeným záverom.
Súd mal zo svedeckých výpovedí a z listinných dôkazov za preukázané, že obžalovaný Fogel spáchal
skutok tak, ako mu je obžalobou kladené za vinu, predovšetkým, že bol na návšteve u svedka D. Š.
v byte jeho otca poškodeného U. Š. na Bieloruskej ulici 52 v Bratislave, kde sa spolu s obžalovanou
PosztósovouzavrelivizbepoškodenéhoU.Š.,následnevšetkyosobyopustilibyt,pričomsaobžalovaný
Fogel, obžalovaná Posztósová a odsúdený Filip Hlavenka dohodli, že sa vrátia do bytu poškodeného U.
Š., do ktorého Fogel vnikol cez vopred otvorené okno na vyvýšenom prízemí za pomoci Pósztósovej,
ktorá mu dala rabaka a odniesol z bytu vyššie uvedený horský bicykel zn. Ghost a následne do bytu
cez dvere, z ktorých vyšiel Fogel, vošla do bytu Pósztósová a z bytu vyniesla vyššie uvedený notebook
zn. Asus. Obžalovaný Fogel následne bicykel predal prostredníctvom svedka D. osobe Preisinger za
80,- eur a obžalovaná Posztósová predala notebook prostredníctvom svedkyne Y. osobe T. za 20,- eur,
ktorý notebook následne predal za sumu 40,- eur neznámej osobe prostredníctvom portálu bazos.sk.
Preto obranu obžalovaného, že z bytu nič neodcudzil, súd považuje za účelovú a relevantne vyvrátenú
vykonaným dokazovaním zhrnutým v predchádzajúcej vete.
Súdpovažujezároveňzapreukázanénaplnenieznakovskutkovejpodstatyúmyselnéhoprečinukrádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ako aj úmyselného prečinu
porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024.
Ohľadne trestného činu krádeže objektom je vlastnícke právo a držba veci.
Objektívna stránka spočíva v prisvojení si cudzej veci zmocnením sa jej a spáchanie činu vlámaním
podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona - vniknutím do uzavretého priestoru nedovoleným
prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou
- ponechaním otvoreného okna (§ 122 ods. 4 Trestného zákona). Zmocnením sa rozumie získanie
faktickej kontroly nad vecou a jej udržanie.
Subjektom je ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba (ale aj právnická osoba), pričom u
obžalovaného nebola preukázaná okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť (§ 22 a § 23 Trestného
zákona).
Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré bolo preukázané obžalovanému svedeckými
výpoveďami, ako aj oboznámením listinných dôkazov (zápisnica o ohliadke miesta činu, zápisnica o
previerke výpovede na mieste) spočívajúcim v tom, že zo strany obžalovaného došlo k cielenému
(úmyselnému) konaniu smerujúcemu k naplneniu predchádzajúcich znakov skutkovej podstaty
trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona (vlámanie za účelom prisvojenia
si cudzej veci).Zároveň má súd za preukázané aj naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa §
212ods.2písm.b/Trestnéhozákona-bolzatakýčinvpredchádzajúcichdvadsiatichštyrochmesiacoch
odsúdený, a to trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5T/1/2009 zo dňa 07.07.2014
právoplatný dňa 07.07.2014.
Ohľadne trestného činu porušovania domovej slobody objektom je domová sloboda.
Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo
neoprávnene zotrvá v obydlí iného. V danom prípade obžalovaný Fogel vnikol do bytu U. Š., ktorý bol
obývaný U. Š. J. D. Š., a to bez ich vedomia a súhlasu, t. j. neoprávnene, a to za účelom spáchania
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona.
Subjektom je ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba (ale aj právnická osoba), pričom u
obžalovaného nebola preukázaná okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť (§ 22 a § 23 Trestného
zákona).
Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré bolo preukázané obžalovanému svedeckými
výpoveďami, ako aj oboznámením listinných dôkazov (zápisnica o ohliadke miesta činu, zápisnica o
previerke výpovede na mieste) spočívajúcim v tom, že zo strany obžalovaného došlo k cielenému
(úmyselnému) konaniu smerujúcemu k naplneniu predchádzajúcich znakov skutkovej podstaty
trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona (neoprávnené
vniknutie do obydlia - bytu iného).
Súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci kladený za vinu obžalovanému, sa
stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, napĺňa všetky zákonné znaky úmyselného
prečinu porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a
úmyselného prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona účinného
od 06.08.2024, kladeného mu za vinu v obžalobe.
V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu
vyjadreného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné
Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.
Pri ukladaní trestu je potrebné vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená
trestnousadzbouustanovenouprijednotlivýchskutkovýchpodstatáchtrestnýchčinov.Jednotlivétrestné
činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny
a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne
druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov
možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje osem rokov (a
v prípade taxatívne ustanovených trestných činov), musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody (§ 34
ods. 6 Trestného zákona). Ďalej je potrebné prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s
poškodeným,akoajnadobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestnéhočinu(§34ods.4Trestnéhozákona).
K osobe obžalovaného Fogela súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis registra trestov, podľa
ktorého bol obžalovaný súdmi dosiaľ 16-krát súdne trestaný, a to za trestné činy proti majetku (13 x
krádež, 5 x poškodzovanie cudzej veci), proti životu a zdraviu (1 x nedovolená výroba omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držba a obchodovanie s nimi), proti poriadku vo
verejných veciach (1 x marenie výkonu úradného rozhodnutia, pričom v niektorých prípadoch sa na
neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Je potrebné zdôrazniť, že zahladenie odsúdenia alebo zákonná
fikcia zahladenia nebráni súdu, aby pri hodnotení osoby obvineného vzal do úvahy skutočnosť, že v
minulosti spáchal rovnaký trestný čin - v danom prípade obdobnej majetkovej povahy prečinu krádeže,
a na základe vyhodnotenia minulého a terajšieho trestného činu vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho
sklonov k páchaniu trestnej činnosti ako aj z hľadiska jeho možnej nápravy (R 10/1974). Zahladenímodsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin,
ale nie sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R 7/1975).
Z rozsudku niekdajšieho Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/9/2016 zo dňa 17.12.2018, právoplatný
dňa 09.03.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/71/20199 zo dňa
09.03.2022, súd zistil, že obžalovaný Fogel bol uznaný za vinného za spáchaný pokračovací prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v súbehu s pokračovacím
prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ (bod 1/ a 2/), pokračovací prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona (bod 3/ až 7/) a pokračovací prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1,
ods. 2 písm. a/ Trestného zákona (bod 3/ a 7/), ktorých sa dopustil v dňoch 06.09.2014, 07.09.2014.
31.07.2014, 01.08.2014, 24.06.2015, 29.06.2015, 30.06.2015, 08.07.2015, 29.06.2015, 30.06.2015, za
ktorý mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.
Z rozsudku niekdajšieho Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 1T/28/2010 zo dňa 10.02.2015,
právoplatný dňa 10.02.2015, súd zistil, že obžalovaný Fogel bol uznaný za vinného za spáchaný prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods.
1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať dňa 08.11.2008 a 09.11.2008,
za čo mu bolo podľa § 44 Trestného zákona upustené od uloženia súhrnného trestu voči skoršiemu
trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/133/2008 zo dňa 12.11.2008, právoplatný
dňa 14.01.2010, pričom obžalovaný a prokurátor sa na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku
vzdali odvolania.
Súd pri úvahách v ukladaní súhrnného trestu u obžalovaného René Fogela vychádzal zo závažnosti
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona - trestného činu
najprísnejšie trestného (§ 42 ods. 1 s poukazom na § 41 ods. 1 Trestného zákona), z ktorého bol
obžalovaný uznaný za vinného, a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom
v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom na 1 rok až 4 roky.
Súd u obžalovaného vo vzťahu k súdenej veci nezistil poľahčujúcu okolnosť. Súd u obžalovaného zistil
priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona - spáchal viac trestných činov (súbeh
trestných činov pri ukladaní súhrnného trestu), a podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona - bol už za
trestný činy pred spáchaním skutku odsúdený. Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností
je tak 0 : 2.
Trestná sadzba sa u obžalovaného individuálne neupravovala v jeho neprospech podľa § 38 ods. 3
Trestného zákona alebo § 38 ods. 4 Trestného zákona, preto súd ukladal obžalovanému trest v sadzbe
1 rok až 4 roky.
K osobe obžalovanej Posztósovej súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis registra trestov, podľa
ktorého bola obžalovaná súdmi dosiaľ 6-krát súdne trestaná, a to za trestné činy proti majetku (3 x
krádež), proti životu a zdraviu (1 x nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držba a obchodovanie s nimi), proti poriadku vo verejných veciach (2 x marenie výkonu
úradného rozhodnutia, pričom v niektorých prípadoch sa na ňu hľadí, akoby nebola odsúdená. Je
potrebné zdôrazniť, že zahladenie odsúdenia alebo zákonná fikcia zahladenia nebráni súdu, aby pri
hodnotení osoby obvineného vzal do úvahy skutočnosť, že v minulosti spáchal rovnaký trestný čin - v
danom prípade obdobnej majetkovej povahy prečinu krádeže, a na základe vyhodnotenia minulého a
terajšieho trestného činu vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho sklonov k páchaniu trestnej činnosti
ako aj z hľadiska jeho možnej nápravy (R 10/1974). Zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou
neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie sama skutočnosť, že
páchateľ spáchal trestný čin (R 7/1975).
Z trestného rozkazu niekdajšieho Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4T/182/2015 zo dňa 05.10.2015,
právoplatný dňa 21.01.2016, súd zistil, že obžalovaná bola uznaná za vinnú za spáchaný prečin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, ktorý spáchala dňa 21.05.2015, za ktorý jej
bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.
Vzhľadom na to, že obžalovaná sa skutku uvedeného v obžalobe dopustila skôr ako bol niekdajším
Okresným súd Bratislava II vyhlásený odsudzujúci rozsudok zo dňa 05.10.2015, resp. doručený trestný
rozkaz dňa 12.01.2016 sp. zn. 4T/182/2015, a zároveň sa ho dopustila neskôr, ako bol niekdajším
Okresným súdom Bratislava IV vyhlásený odsudzujúci rozsudok zo dňa 12.02.2015, resp. doručený
trestný rozkaz sp. zn. 3T/174/2014, právoplatný dňa 12.02.2015, bolo namieste ukladanie súhrnnéhotrestu podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona vo vzťahu k rozsudku (trestnému rozkazu) sp. zn.
4T/182/2015 zo dňa 05.10.2015, právoplatný dňa 21.01.2016.
Súd pri úvahách v ukladaní súhrnného trestu u obžalovanej Ivety Posztósovej vychádzal zo závažnosti
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona - trestného činu
najprísnejšie trestného (§ 42 ods. 1 s poukazom na § 41 ods. 1 Trestného zákona), z ktorého bola
obžalovaná uznaná za vinnú, a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom
v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom na 1 rok až 4 roky.
Súduobžalovanejvovzťahuksúdenejvecizistilpoľahčujúcuokolnosť,atopodľa§36písm.l/Trestného
zákona - priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala. Súd u obžalovanej
zistil priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona - spáchala viac trestných činov
(súbeh trestných činov pri ukladaní súhrnného trestu). Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich
okolností je tak 1 : 1.
Trestná sadzba sa u obžalovanej individuálne neupravovala v jej neprospech podľa § 38 ods. 3
Trestného zákona alebo § 38 ods. 4 Trestného zákona, preto súd ukladal obžalovanej trest v sadzbe
1 rok až 4 roky.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd bral na zreteľ, že uložený trest z pohľadu individuálnej a
generálnej prevencie plní funkciu na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa a zároveň uložený trest
zodpovedá závažnosti stíhaného trestného činu, spôsobu jeho spáchania, následku, ako aj zavineniu
a priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného
spoločnosťou. Zároveň bral na zreteľ aj práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným
činom, ako osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
Je nespochybniteľné, že plynutím času sa znižuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne
potreba tak individuálnej ako i generálnej prevencie trestu, pretože sa stráca základný vzťah medzi
protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. V prejednávanej trestnej veci od spáchania celej
zbiehajúcej sa trestnej činnosti uplynulo vyše 9 rokov. Bez toho aby súd bagatelizoval závažnosť konania
obžalovaných uvedenú okolnosť považuje za natoľko významnú, že v prípade oboch obžalovaných
odôvodňujú použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, pretože
použitetrestnýchsadziebuvedenýchvodôvodnenívyššiebypreobžalovanýchboloneprimeraneprísne
a na dosiahnutie účelu trestu postačuje v tomto prípade i trest kratšieho trvania. Zároveň súd prihliadol
aj na pomery obžalovanej Posztósovej, t. j. že je matkou dvoch maloletých detí, ktorým prispieva na
výchovu a výživu.
Vzhľadom na to, že obžalovaný Fogel sa skutku uvedeného v obžalobe dopustil skôr ako bol niekdajším
Okresným súd Bratislava II vyhlásený odsudzujúci rozsudok zo dňa 17.12.201 sp. zn. 3T/9/2016, a
zároveň sa ho dopustil neskôr, ako bol niekdajším Okresným súdom Bratislava III vyhlásený odsudzujúci
rozsudok zo dňa 10.02.2015 sp. zn. 1T/28/2010, bolo namieste ukladanie súhrnného trestu podľa § 42
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona vo vzťahu k rozsudku sp. zn. 3T/9/2016 zo dňa 17.12.2018, právoplatný
dňa 09.03.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/71/20199 zo dňa
09.03.2022. Z tohto dôvodu, keďže súd prvého stupňa konal a rozhodoval v senáte, bola prejednávaná
vec postúpená senátu. Vzhľadom na trest odňatia slobody uložený predmetným rozhodnutím (trest
odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia), upustil súd od uloženia súhrnného trestu obžalovanému René Fogelovi, pretože považoval
uvedený trest pre obžalovaného a jeho nápravu za dostatočný.
Keďže obžalovaná Posztósová na hlavnom pojednávaní vyhlásila podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd pri ukladaní trestu obžalovanej
použil ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona a znížil obžalovanej spodnú hranicu trestnej sadzby
o jednu tretinu (porov. stanovisko NS SR č. 44/2017 zo dňa 27.06.2017), a zároveň mal za splnené
podmienky podľa § 39 ods. 5 posledná veta Trestného zákona na mimoriadne zníženie trestu pod
zákonom stanovenú trestnú sadzbu podľa § 39 ods. 3 písm. e/ Trestného zákona, a to s poukazom
aj na predchádzajúci odsek (§ 39 ods. 1 Trestného zákona). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že
prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny je významnou pomocou predovšetkým pre prokurátora
ako nositeľa dôkazného bremena a v neposlednom rade prijaté vyhlásenie o viny predstavuje prakticky
nespochybniteľný záver o vine a právnom posúdení žalovaného skutku do budúcnosti a súčasne takáto
procesná situácia má pozitívny dopad tiež na hospodárnosť celého trestného konania.Následne súd uložil obžalovanej za skutok uvedený v obžalobe súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
1 mesiac, za rešpektovania zásad podľa § 42 ods. 1, ods. 2 s poukazom na § 41 ods. 1 Trestného
zákona, keďže tento trest sprísnil súčasným uložením aj peňažného trestu.
Súd skúmal aj okolnosti uvedené v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného
zákona a zistil, že u obžalovanej nie je odôvodnené uloženie podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody, a to vzhľadom na zásady pri ukladaní súhrnného trestu, ktorý nesmie byť miernejší ako
trest uložený skorším rozsudkom (§ 42 ods. 2 Trestného zákona), pričom skorším rozsudkom (trestným
rozkazom) bol obžalovanej uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
S poukazom na § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaradil obžalovanú na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin.
Zároveň, riadiac sa § 34 ods. 6 druhej vety Trestného zákona, súd pristúpil k ukladaniu peňažného
trestu podľa § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorý možno uložiť od 160,- eur do 3 000 000,- eur,
pričom trestná sadzba sa u obžalovanej individuálne neupravovala v jej neprospech podľa § 38 ods. 3
Trestného zákona alebo § 38 ods. 4 Trestného zákona, preto súd ukladal obžalovanej peňažný trest v
sadzbe 160,- eur do 3 000 000,- eur.
Následne uložil obžalovanej za skutok uvedený v obžalobe peňažný trest vo výmere 500,- eur,
vychádzajúc z toho, že obžalovaná je aktuálne zamestnaná v Rakúskej republike a s poukazom na už
vyššie spomenuté ustanovenia o okolnostiach prípadu a pomery obžalovanej (§ 39 ods. 1 Trestného
zákona). Zároveň, riadiac sa vyššie uvedenými úvahami, ustanovil obžalovanej pre prípad úmyselného
zmarenia výkonu tohto peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody.
Takto uložený trest považuje súd na nápravu obžalovanej za dostatočný, za primeraný, nie neprimerane
prísny a zabezpečujúci ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti zo strany
obžalovanej.
Ohľadne nárokov poškodených na náhradu škody súd rozhodol podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku,
keď vychádzal z riadne a včas uplatneného návrhu na náhradu škody, z ktorého je zrejmé, z akých
dôvodov a v akej výške bol uplatnený, pričom pri uložení povinnosti na náhradu priznanej škody
postupoval podľa § 287 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku, keďže výška škody je súčasťou popisu
skutku, a jej výšku mal súd za preukázanú z oboznámeného odborného vyjadrenia - vyčíslenia škody
vo výške 550,- eur.
O zvyšnej časti nároku na náhradu škody rozhodol súd podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku, nakoľko
pre riadne zistenie výšky tejto časti škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje
potreby konania a predĺžilo by ho.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Mestského súdu Bratislava I pomerom hlasov 3 : 0 (§ 163
ods. 4 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto svojho práva výslovne vzdala po vyhlásení
rozsudku. To platí aj o osobách, oprávnených podať v prospech obžalovaného odvolanie, ak obžalovaný
výslovne vyhlásil, že nesúhlasí s podaním odvolania osobami oprávnenými podať odvolanie v jeho
prospech.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu,
v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci,
e/ zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na
právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie i proti jeho vôli.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo chýba.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
uvedeným v § 183 ods. 1 Trestného poriadku.
V Bratislave 02.10.2024
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.