Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. november 2024

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 4Csp/93/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7924202030
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Zahorčák

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2024:7924202030.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C.. D. XXXX/XX, XXX XX E. F., právne zast.: JUDr. Monika Marjanovič - advokátka, so sídlom
Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.
r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie primeraného finančné zadosťučinenia
vo výške 2 000,00 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 600,00 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2000,00 Eur z titulu
primeraného finančného zadosťučinenia a priznania nároku na náhradu trov konania.
Žalobou odôvodnil tým, že žalovaný (v postavení žalobcu) si uplatnil žalobou voči žalobcovi (v
postavení žalovaného) nárok na zaplatenie sumy 11 905,40 Eur s príslušenstvom, a to na základe

Zmluvy o revolvingovom úvere č. 167483-71405, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným.
Konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava V. pod sp. zn. 1CbZm/414/2015. Rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V., sp. zn. 1CbZm/414/2015 zo dňa 30.11.2021 súd žalobu zamietol
a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. Predmetný rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 29.05.2024. Podľa žalobcu, žalobca so žalovaným uzatvorili Zmluvu
o revolvingovom úvere, na základe ktorej mu bola poskytnutá suma 5 000,00 Eur. Účel čerpania
úveru bol v predtlačenej forme uvedený na výkon podnikateľskej činnosti a bol zabezpečený zmenkou.

Uzavretiu zmluvy predchádzal email žalobcu adresovaný žalovanému, z ktorého jasne vyplývalo, že
žalobcapotrebujefinančnéprostriedky naosobnúpotrebu,anienavýkonpodnikateľskejčinnosti.
Podľa bodov v zmluve však žalovaný poskytol žalobcovi úver na účel podnikania, teda na iný účel, o aký
mal žalobca záujem, čím vedome vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery.
Ďalej poukázal na § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy
o revolvingovej pôžičke (ďalej len „ZoSÚ“), podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského
úveru nemožno plniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

Vzhľadom na uvedené bol zmenkový prejav žalobcu neplatný. Zmenka bola vystavená v čase, kedy
už zákon zmenku ako zabezpečenie v zmluvách o spotrebiteľských úveroch zakazoval a zmluvu
o revolvingovom úvere treba považovať vzhľadom na všetky okolnosti, za ktorých bola uzatvorená,
za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe týchto skutočností žalobca nebol viazaný zmenkovýmprejavom a nemal povinnosť poskytnúť žalovanému plnenie zo zmenky. Žalobca sa domnieva, že na
základe vyššie uvedených skutočnosti jemu ako spotrebiteľovi vznikol nárok na primerané finančné
zadosťučinenie. Svoj nárok odvodzuje od § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení

neskorších predpisov - o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZoOS“), podľa ktorého : „Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“
Uvádza, že ide o relatívne neurčitú hypotézu, ktorá neustanovuje kritéria na vymedzenie toho,

čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť výšku. Výška finančného
zadosťučinenia má plniť funkciu satisfakčnú a funkciu sankčnú, aby dostatočne odradila dodávateľa od
nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi.
Zároveň žalobca konštatuje, že bol 9 rokov (2015-2024) vystavený stavu právnej neistoty a psychickému
vypätiu, musel vyhľadať pomoc advokáta a musel sa aktívne brániť v konaní vedenom pod sp.zn.:
1CbZm/414/2015naOkresnomsúdeBratislavaVprotiekonomickyaprávnesilnejšiemusubjektu,musel

sa oboznamovať s výzvami žalovaného.
Žalobca si uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 2 000,00 Eur, čo považuje za dostatočný satisfakčný charakter pre žalobcov a dostatočný sankčný
charakter pre žalovaných v zmysle individuálnej a generálnej prevencie.
K žalobe priložil splnomocnenie pre právnu zástupkyňu; rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa

30.11.2021, sp.zn.: 1CbZm/414/2015; rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.04.2024,
sp.zn.: 2CoZm/12/2022.

2. Dňa 01.07.2024 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom uviedol, že popiera
žalovaný nárok, čo do základu i výšky a vzniesol aj námietku premlčania.

Podľa žalovaného, žalobca nikdy nepožiadal žalovaného o úver ako spotrebiteľ, ale cielene
a vedome konal ako podnikateľský subjekt. Táto skutočnosť medzi žalobcom a žalovaným
nebola sporná viac ako 7 rokov. Žalovaný tvrdí, že žalobca aj splácal úver ako podnikateľ. Žalovaný je
toho názoru, že žalobca bol tým, kto od neho vylákal úverové prostriedky.
Zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti a v konaní sp. zn.

1CbZm/414/2015 ani nebolo preukázané, aby žalobca konal a vystupoval ako spotrebiteľ. Žalovaný
poskytol žalobcovi peňažné prostriedky, ktoré žalobca užíval dlhodobo a nesplácal. Faktické konanie
žalobcu spočívalo v tom, že pokiaľ mu ním navodený stav vyhovoval, dovtedy považoval zmluvu
a jej obsah za záväzný, akonáhle prestal plniť, tak zaujal opačný postoj. Žalobca nikdy nespochybnil,
že žiadosť o úver, zmluvu o revolvingovom úvere podpísal a že tam uvedené údaje sú správne

a pravdivé. Podľa žalovaného sa v žiadnom právnom predpise neuvádza, že je právom spotrebiteľa
uvádzať čokoľvek vrátane nepravdivých údajov, a že zodpovednosť za neodhalenie takého stavu je
na dodávateľovi. Žalovaný považuje za sporné, ako by mohlo nastať porušenie ustanovení určených
k ochrane spotrebiteľa za uvedených okolností.
V žalobe sa podľa vyjadrenia žalovaného nepreukázala existencia okolností, z ktorých by

vyplývala primeranosť požadovaného finančného zadosťučinenia vo výške 2 000,00 Eur. Finančné
zadosťučinenie nie je náhradou škody, teda pre jeho posúdenie a určenie sú podstatné iné
skutočnosti a žalobca neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by bola imateriálnym nárokom predstavujúcim
zadosťučinenie. Žalobca po uzavretí zmluvného vzťahu vystupoval ako podnikateľ, splátky uhrádzal zo
svojho podnikateľského účtu a zo sumy 5 000,00 Eur uhradil len 4 693,00 Eur. Žalovaný je

toho názoru, že žalobca nespĺňa podmienku úspešného uplatňovania porušenia práva podľa § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z., pretože v konaní vedenom pod sp. Zn. 1CbZm/414/2015 nemal postavenie
žalobcu.
,,Uplatnením práva‘‘ sa rozumie podanie žaloby alebo vzájomnej žaloby, a táto podmienka splnená
nebola. Namieta taktiež skutočnosť, že návrh na začatie konania bol podaný neoprávnenou osobou

a predložené splnomocnenie je neplatným právnym úkonom, nakoľko v ňom absentuje prejav
vôle právneho zástupcu žalobcu ako splnomocnenca prijať plnomocenstvo udelené žalobcom ako
splnomocniteľom. Žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť a žalovanému priznať voči žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu 100%.
K vyjadreniu priložil splnomocnenie pre právnu zástupkyňu.

3. Na uvedené reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 12.08.2024, v ktorom uviedol, že pri
rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že má plniť funkciu nie
len satisfakčnú, ale aj sankčnú, aby dostatočne odradila dodávateľa od nekalého konania, ktorého sadopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Zároveň to treba chápať ako odmenu zato, že spotrebiteľ sa
pustil do sporu s ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit pre
ostatných spotrebiteľov, že zrušením rozhodcovského rozsudku možno predpokladať, že dodávateľ sa

konania už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí.
Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, že táto ujma existuje. Je
bezvýznamné, či ujma reálne vznikla, pretože postačuje len možnosť vzniku ujmy. Zo strany žalovaného
došlo k porušeniu takého spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu

spotrebiteľovi.
V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. sp. zn. 1CbZm/414/2015 bola žaloba žalovaného
o zaplatenie 11 905,40 Eur s prísl. zamietnutá a zmluvný vzťah sa posudzoval ako spotrebiteľský.
Žalovaný sa v spore domáhal napriek neplatnej zmenke zaplatenia sumy z neplatného právneho úkonu,
teda snažil sa bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu, čo v konečnom dôsledku nemožno hodnotiť ako
konanie v súlade s dobrými mravmi. Žalobca uvádza, že nie je dôležité, či spotrebiteľ v konaní vystupuje

ako žalobca alebo žalovaný, je dôležité, či úspešne uplatní porušenie svojich spotrebiteľských práv, teda
pokiaľ sa spotrebiteľ ako žalovaný v konaní úspešne bránil tým, že dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské
práva a z toho dôvodu bola žaloba zamietnutá, potom možno konštatovať, že spotrebiteľ uplatnil sloje
spotrebiteľské práva.
Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia poukazuje na to, že suma 200,00 Eur je

primeraná povahe a rozsahu porušenia práv.
Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. Zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, podľa
ktorého primerané finančné zadosťučinenie má plniť funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo
dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Zároveň ho treba
chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne

silnejším dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom,
že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším
spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Jediným predpokladom pre
uplatnenie § 3 ods.5 ZoOS je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi. Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bol

medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma,
nevyžaduje. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Jediným kritériom
je primeranosť finančného zadosťučinenia.

4. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že žalobca nepoprel tvrdenia a procesnú obranu

žalovaného, konkrétne, že do zmluvného vzťahu so žalovaným vstúpil žalobca ako podnikateľ a taktiež
tvrdenia týkajúce sa skutočnosti, že peňažne prostriedky žiadal vyplatiť na svoj podnikateľský účet.
Ďalej tvrdil, že ako v podanej žalobe, tak v replike žalobca neuvádza nič, čo by preukazovalo existenciu
okolností, z ktorých by mala vyplývať primeranosť sumy 2 000,00 Eur. Podľa neho medzi stranami nie je
sporné, že žalobca nevrátil žalovanému ani sumu, ktorú od neho prevzal. Za tohto stavu je uplatňovanie

nároku na finančné zadosťučinenie nie len bez opory v zákone, ale aj v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobca sa domáha nároku zo stavu, ktorý vznikol na základe jeho aktivity a jeho konania ako
podnikateľského subjektu, za situácie, kedy v rozpore so zákonom nesplnil ani jednu základnú povinnosť
vrátiť peňažnú sumu poskytnutú od žalovaného.

5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca vyjadrením, v ktorom zopakoval svoje predošlé tvrdenia
a argumenty, citoval časť rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.12.2023, sp.zn.:
5CoCsp/6/2023 v obdobnej veci a dodal, že zo strany žalovaného išlo o úmyselné konanie v rozpore
s dobrými mravmi, s cieľom poškodiť žiadateľa o úver tým, že ho zbaví ochrany, ktorú mu poskytujú
predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný sa snažil vyhnúť režimu zákona o spotrebiteľských úveroch,

nekonal s odbornou starostlivosťou a predmetnú formulárovú zmluvu a zmenku predložil na podpis
žiadateľovi, ktorý si neuvedomil dôsledky podpisu takejto zmluvy a zmenky. Žalovaný uzatvoril so
žalobcom celkom 3 zmluvy, v ktorých žalobcu označil ako podnikateľský subjekt a vystavil mu zmenky.
Vo všetkých troch konaniach žalovaný podal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu a vo
všetkých 3 konaniach bol žalobca úspešný a žaloby boli zamietnuté.

Vo vzťahu k argumentácii žalovaného ohľadom neuhradenia celej požičanej istiny do
podania žaloby na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia v tejto veci, nemôže byť podľa neho
kvalifikované ako konanie žalobcu odporujúce dobrým mravom s poukazom na závery rozsudku
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.03.2024, sp.zn.: 6Co/5/2024.K vyjadreniu priložil rozsudky Okresného súdu Bratislava 5 zo dňa 01.07.2019, sp.zn.:
3CbZm/411/2015; Krajského súdu v Košiciach zo mňa 28.12.2023, sp.zn.: 5CoCsp/6/2023;
Mestského súdu Bratislava 3 zo dňa 02.05.2024, sp.zn.: B5-3CbZm/404/2015;

6. Súd doručil vyjadrenie žalobcu žalovanému a umožnil mu, aby sa v stanovenej lehote k nemu
vyjadril, pričom žalovaný sa v stanovenej lehote nevyjadril.

7. Súd nariadil pojednávanie na deň 08.11.2024, na ktoré predvolal strany sporu. Strany sporu sa
pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť písomne ospravedlnili a žiadali súd, aby konal a rozhodol v ich

neprítomnosti.

8. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi. Súd nevykonal žalovaným zmieňované
dôkazy v jeho vyjadrení k žalobe - žiadosť o úver zo dňa 13.3.2013 a zmluvu o úvere zo dňa 19.3.2013,
lebo ich súdu bez objektívne ospravedlniteľného dôvodu nepredložil, ani nenavrhol ich vyžiadanie.
Z uvedeného dôvodu súd na tieto dôkazy ani neprihliadal. Okrem toho je súd názoru, že predmetné

žalovaným označené dôkazy by vysoko pravdepodobne neboli spôsobilé zmeniť názor súdu v otázke,
že či išlo o spotrebiteľský právny vzťah, nakoľko dané už ustálili súdy v konaniach tých istých strán
sporu, kde tieto dôkazy zrejme predložené boli. Súd naráža predovšetkým na konanie vedené na
Okresnom súde Bratislava V. sp.zn.: 1CbZm/414/2015 a následne konanie o odvolaní na Krajskom súde
v Bratislave sp.zn.: 2CoZm/12/2022, ktorých zistenia a výsledok tvoria základ a predpoklad žalobcom

uplatneného nároku v tomto konaní. Na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

9. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 21.3.2014 zmluvu
o revolvingovom úvere, v zmysle ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi finančné prostriedky
vo výške 5 000,00 Eur. Žalobca sa zaviazal daný úver splácať v 42 mesačných splátkach vo výške

247,00 Eur až do zaplatenia celkovej sumy 10 374,00 Eur. Taktiež je nesporné, že ku dňu podania
žaloby a ku dňu vyhlásenia rozsudku zaplatil žalovanému spolu sumu 4 693,00 Eur. Nesporné je
aj to, že žalovaný v procesnom postavení žalobcu sa žalobou domáhal od žalobcu v procesnom
postavení žalovaného na Okresnom súde Bratislava V. v konaní vedenom pod sp.zn.: 1CbZm/414/2015
zaplatenia sumy 11 905,40 Eur s príslušenstvom a odmenou 39,68 Eur zo zmenky a súd jeho žalobu

zamietol a úspešnému žalobcovi v procesnom postavení žalovaného priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Po podanom odvolaní zo strany žalovaného v postavení žalobcu Krajský súd
v Bratislave rozsudkom zo dňa 23.4.2024, sp.zn.: 2CoZm/12/2022 potvrdil rozsudok súdu 1. inštancie
a priznal žalobcovi v procesnom postavení žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. Nesporné je aj to, že žalobca si uplatňuje od žalovaného finančné zadosťučinenie vo

výške 2 000,00 Eur.

10. Medzi stranami bolo sporné žalovaným namietané
- postavanie žalobcu ako spotrebiteľa,
- aktívna legitimácia žalobcu skrz, že žalobca nebol v predchádzajúcom konaní na Okresnom

súde Bratislava V. v procesnom postavaní žalobcu,
- uplatňovanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie žalobcom v rozpore s dobrými mravmi,
- premlčanie nároku žalobcu,
- neplatnosť splnomocnenia udeleného žalobcom pre jeho právnu zástupkyňu,
- primeranosť výšky požadovaného finančného zadosťučinenia.

11. Z rozsudku sp. zn.: 1CbZm/414/2015 zo dňa 30.11.2021 súd zistil, že na Okresnom súde Bratislava
V. sa viedlo konanie, v ktorom žalovaný v procesnom postavení žalobcu, žaloval žalobcu o zaplatenie
11 905,40 Eur s prísl. a odmenou 39,68 Eur zo zmenky. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave, sp. zn. 2CoZm/12/2022 zo dňa 23.04.2024. Súd v tomto konaní dospel k záveru,

že žalobu žalovaného v celom rozsahu zamietol. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo, že žalovaný ako
podnikateľsizabezpečilplnenieprotižalobcoviakospotrebiteľovizmenkou,ktorábolavystavenávčase,
keď už zákon zmenku ako zabezpečenie v zmluvách o spotrebiteľských úveroch zakazoval a zmluvu
o revolvingovom úvere treba považovať vzhľadom na všetky okolnosti, za ktorých bola uzavretá, za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na uvedené žalobca ako žalovaný nebol neplatným

zmenkovým prejavom viazaný a nemal povinnosť poskytnúť žalovanému ako žalobcovi plnenie zo
zmenky. Žalovanému súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.12.OkresnýsúdBratislavaV.rozsudkomzodňa1.7.2019,sp.zn.:3CbZm/411/2015rozhodoloobdobnej
žalobe žalovaného ako bola vo veci sp.zn.: 1CbZm/414/2015 tak, že konanie v časti 3 129,00 Eur a 6%
úroku ročne zo sumy 3 129,00 Eur od 7.4.2015 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny vo výške

10,43 Eur zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi v procesnom postavení žalovaného
priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu.

13. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 28.12.2023, sp.zn.: 5CoCsp/6/2023 potvrdil rozsudok
tunajšieho súdu zo dňa 11.10.2022, sp.zn.: 14Csp/30/2022 vo výroku I. do sumy 300,00 Eur

a v prevyšujúcej časti daného výroku zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietol, potvrdil rozsudok vo
výrokuII.ažiadnejzostránnepriznalprávonanáhradutrovodvolaciehokonania.Žalobcasavkonanína
tunajšom súde domáhal od toho istého žalovaného ako v tomto konaní, vydania primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 1 000,00 Eur. Tunajší súd mu priznal ním požadované finančné
zadosťučinenie ako ujmu za ním tvrdené dôvody, ktoré pramenili v konaní na Okresnom súde Bratislava
V., sp.zn.: 3CbZm/411/2015.

14.MestskýsúdBratislavaIII.rozsudkomzodňa2.5.2024,sp.zn.:B5-3CbZm/404/2015zrušilzmenkový
platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 18.8.2015, sp.zn.: 3CbZm/404/2015 v časti
zmenkovej sumy 3 474,90 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 3 474,90 Eur
od 7.4.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 11,58 Eur a náhrady trov konania vo výške 812,28 Eur.

Žalobcovi v procesnom postavení žalovaného priznal proti žalovanému v procesnom postavení žalobcu
nárok na náhradu trov konania o námietkach v rozsahu 100%.

15. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, avšak nie
v žalobcom požadovanej výške.

16. Podľa § 3 ods. 5 ZoOS, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s
cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy

spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi zodpovedá.

17. Citované ustanovenie § 3 ods. 5 ZoOS má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú.
Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno
ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich

práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom
finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v
spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa
ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť,
že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti,
napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí
neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (na
porovnanie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani

podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená
konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú
situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné
bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky
škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej

výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,
neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným
kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na
všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. Pre úspešnéuplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy
a ani to, aby žalobcovia preukazovali existenciu a výšku vzniknutej ujmy. Vo vzťahu k tejto otázke
možno uzavrieť, že v prípade žaloby spotrebiteľa o primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods.

5 ZoOS, zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľ v
tomto konaní preukazoval existenciu a výšku vzniknutej ujmy. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
30.1.2019, sp.zn.: 6Cdo/127/2017).

18.VzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiaprávnezáveryNajvyššiehosúduSRvobdobnejveci,súd

konštatuje, že nárok žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je dôvodný. Žalobca
preukázal, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn.: 1CbZm/414/2015 bola
žaloba žalovaného, ktorou sa domáhal od žalobcu zaplatenia sumy 11 905,40 Eur, právoplatne
zamietnutáskrzprocesnúobranužalovanéhoopierajúcusaustanoveniaprávnychpredpisovnaochranu
spotrebiteľa. V danom konaní bol úspešný o čom svedčí aj druhý výrok daného rozsudku, ktorým súd
priznal žalobcovi v procesnom postavení žalovaného nárok na náhradu trov konania proti žalovanému

v procesnom postavení žalobcu v rozsahu 100%. Pri rozhodovaní o trovách teda súd zohľadnil zásadu
priznania nároku na náhradu trov konania podľa úspechu v konaní, z čoho jasne vyplýva, že žalobca
bol plne úspešný pri domáhaní sa jeho práv zo spotrebiteľského vzťahu.

19. K námietke žalovaného ohľadom postavenia žalobcu ako spotrebiteľa a jeho aktívnej legitimácii

súd poukazuje na žalobcom predložené rozhodnutia súdov v konaniach medzi žalobcom a žalovaným
(rozhodnutia v konaniach, v ktorých si žalovaný uplatňoval od žalobcu rôzne čiastky
a to návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu a taktiež rozhodnutie Krajského súdu
v Košiciach, ktorý rozhodoval o nároku na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia žalobcu proti žalovanému v skutkovo a právne obdobnej veci). K tomu súd cituje časť

rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.12.2023, sp.zn.: 5CoCsp/6/2023, v ktorom Krajský
súd v Košiciach poukazoval na riešenie predmetnej právnej otázky Najvyšším súdom Slovenskej
republiky: “10.1.Ako
vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia, jedinou podmienkou pre priznanie finančného
zadosťučinenia je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi. 10.2.Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
je ustálená v otázke úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti v zmysle vyššie citovaného
zákonného ustanovenia. 10.3.V rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/389/2015 najvyšší súd v
súvislosti s § 3 ods.5 zák. č. 250/2007 Z.z. uviedol, že pod úspešným uplatnením porušenia práva
alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z

porušenia práva alebo povinností, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného
obohatenia alebo aj určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v
spotrebiteľskej zmluve. 10.4. V rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30.1.2019 najvyšší súd uviedol,
že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods.5 zák. č.
250/2007 Z.z. treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia

práva alebo povinnosti a žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo
spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. 10.5.Podobne
aj z najnovšieho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/68/2022 z 30.3.2023 dovolací súd
naznačil, že uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je
viazané na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo iného inštitútu majetkového

charakteru, pretože jedinou podmienkou jeho uplatniteľnosti je splnenie podmienky podľa § 3 ods.5 zák.
č. 250/2007 Z.z. 5CoCsp/6/2023 6 a to úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti, keď vo
svojom zrušujúcom uznesení vytkol odvolaciemu súdu, že pokiaľ potvrdil svojím rozsudkom zamietavé
rozhodnutie prvostupňového súdu, súčasne pri svojom rozhodnutí ničím neodôvodnil, prečo
za úspešné uplatnenie práva nemožno považovať úspech žalobkyne v konaní vedenom na Okresnom

súde Prievidza pod sp. zn. 13C/145/2014, v ktorom bola žaloba voči žalobkyni (v pôvodnom
konaní v postavení žalovanej) zamietnutá z dôvodu porušenia zákona o spotrebiteľských úveroch
a iných pôžičkách pre spotrebiteľov, keď pre absenciu zákonných náležitostí bola zmluva o úvere
vyhodnotená ako bezúročná a bez poplatkov. 11.Žalobca úspešné uplatnenie porušenia jeho práv a
povinností žalovaným preukázal rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 3CbZm/411/2015-249

z 1.7.2019, právoplatné 23.8.2019 ktorým bola proti žalovanému žaloba zamietnutá. 12.1.V rozhodnutí
sp.zn. 6Cdo/127/2017 najvyšší súd nadviazal na vyššie uvedené závery a zároveň sa zaoberal otázkou,
či je možné priznať primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi podľa § 3 ods.5 z. č. 250/2007
Z.z. bez toho, aby bola v konaní preukázaná existencia a výška vzniknutej ujmy a bez toho, aby bolmedzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Uviedol, že § 3 ods.5 z. č. 250/2007 Z.z. má
plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť
dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľovi. Možno ho však chápať aj ako prostriedok

na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,
kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,
ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,
ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením
porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech
spotrebiteľakonkrétnynárokzporušeniaprávaalebopovinnosti,napr.nárok zozodpovednostiza
škodu,zbezdôvodnéhoobohatenia,alebovovýrokurozsudkuurčíneprijateľnosťkonkrétnevymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby
bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna

ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu,
keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia) je dôkazné bremeno
na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody,
ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky
utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje

žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom
je primeranosť finančného zadosťučinenia. Je preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky
okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. „
V predmetných skutkovo a právne identických sporov žalobcu a žalovaného a v spore predchádzajúcom
uplatneniu nároku v tomto konaní, súdy jasne určili, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, že žalobca

mal postavenie žalovaného. Súd v tomto konaní nevidí dôvod odchýliť sa od zistení v predchádzajúcich
konaniach a preto v súlade s právnou istotou taktiež konštatuje, že v danom prípade ide o spotrebiteľský
právny vzťah. Napokon žalovaný v tomto konaní nepreukázal opak. Vo svojom vyjadrení k žalobe ako
dôkazy označil žiadosť o úver zo dňa 13.3.2013 a zmluvu o úvere zo dňa 19.3.2 013, ktoré súdu bez
objektívne ospravedlniteľného dôvodu nepredložil, ani nenavrhol ich vyžiadanie. Z uvedeného dôvodu

súd na tieto dôkazy ani neprihliadal. Okrem toho je súd názoru, že predmetné žalovaným označené
dôkazy by neboli spôsobilé zmeniť názor súdu v otázke, že či išlo o spotrebiteľský právny vzťah a to
s poukazom na to, čo už bolo súdom uvedené skôr.
Vo vzťahu k námietke žalovaného, že zo strany žalobcu v konaní pred Okresným súdom Bratislava V.
nedošlo k úspešnému uplatneniu práva, súd dodáva, že podľa názoru súdu bolo cieľom zákonodarcu

v zmysle teleologického výkladu chrániť spotrebiteľa pred akýmkoľvek nekalým konaním zo
strany podnikateľa bez ohľadu na to, či je v postavení žalobcu alebo žalovaného. Podstatou
je, že jeho obrana v konaní je aspoň čiastočne úspešná a to dokonca bez ohľadu na to, či k úspechu
spotrebiteľa došlo jeho aktívnou obranou alebo ochranou poskytnutou súdom ako slabšej strane sporu.
Z uvedeného teda možno logický vyvodiť, že smerodajným pre určenie splnenia danej podmienky je

preukázanie skutočnosti, že či podnikateľ konal vo vzťahu k spotrebiteľovi poctivo alebo nie.

20. Ak žalovaný tvrdí, že uplatňovanie nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
je v rozpore s dobrými mravmi, lebo žalobca toho času nevrátil ani celú sumu poskytnutej istiny, tak
k tomu súd uvádza, že daná skutočnosť nie je predpokladom pre úspešné uplatnenie si nároku na

zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný v tom opomína podstatu a to, že práve
žalovaný predložil žalobcovi ako spotrebiteľovi zmluvu, ktorá je neplatná, lebo je v rozpore so zákonom,
a teda žalovaný bol ten, ktorý predovšetkým spôsobil neplatnosť celej zmluvy a aj napriek jej neplatnosti
požadoval od žalobcu aj zmluvne úroky či príslušenstvo.

21. Žalovaný taktiež namietal, že splnomocnenie predložené súdu právnou zástupkyňou žalobcu nemá
zákonom predpísané náležitosti, konkrétne, že mu chýba podpis právnej zástupkyne žalobcu. Súd je
toho názoru, že takéto prísne formálne nazeranie pre splnenie náležitosti platnosti právneho úkonu by
bolo v rozpore s princípom práva na spravodlivý proces, došlo by k tým k odňatiu prístupu k súdu,
lebo aj keď je pravda, že splnomocnenie neobsahuje podpis právnej zástupkyne žalobcu, tak samotná

skutočnosť, že ho predložila právna zástupkyňa žalobcu z jej autorizovanej elektronickej schránky
je podľa názoru súdu dostatočným a hodnoverným dôkazom o tom, že žalobca splnomocnil právnu
zástupkyňu na zastupovanie a tá splnomocnenie prijala.22. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Žalovaný namietal aj to, že nárok žalobcu je premlčaný. V prvom rade súd konštatuje, že žalovaný
vzniesol danú námietku bez toho, aby konkretizoval premlčanie, konkrétne aby ozrejmil súdu, že kedy
podľa neho mala vôbec plynúť premlčacia doba. Napriek uvedenému je súd toho názoru, že nárok
žalobcu premlčanie nie je. Podľa súdu je na daný prípad potrebné aplikovať tzv. všeobecnú premlčaciu
dobu v zmysle § 101 OZ, nakoľko žiaden právny predpis neupravuje osobitne premlčaciu dobu

pri vydaní primeraného finančného zadosťučinenia. Začiatok premlčacej doby je viazaný na moment
kedy sa mohlo predmetné právo prvýkrát vykonať. Vzhľadom na hypotézu § 3 ods. 5 ZoOS, ktorá
stanovuje ako predpoklad úspechu - úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti na súde,
tak za začiatok premlčacej doby je potrebné považovať deň právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo
deklarované porušenie práva spotrebiteľa. Konanie na Okresnom súde Bratislava V. sp.zn.:
1CbZm/414/2015 bolo skončené rozsudkom zo dňa 30.11.2021, proti ktorému podal žalovaný

v procesnom postavení žalobcu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo
dňa 23.04.2024, sp.zn.: 2CoZm/12/2022 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Premlčacia doba
podľa názoru súdu začala plynúť od dňa právoplatnosti rozhodnutia v spojení s rozhodnutím odvolacieho
súdu (najskôr) dňa 23.04.2024 a uplynula by dňa 23.04.2027. Ak by mala premlčacia doba plynúť od
dňa vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie - 30.11.2021, tak uplynula by dňa 30.11.2024. Žaloba

bola podaná na súd dňa 3.6.2024. Z uvedeného vyplýva, že v každom prípade bola žaloba podaná
včas a preto nárok žalobcu premlčaný nie je.

24. Priznané finančné zadosťučinenie musí byť primerané. Primeranosť súd hodnotí individuálne
s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu a súd pri ňom nie je viazaný zákonom, uplatňuje pri

hodnotení a rozhodovaní voľnú úvahu. Súd je toho názoru, že žalobcom požadavaná výška finančného
zadosťučinenia 2 000,00 Eur je neprimeraná. Súd nepochybuje o tom, že žalobca ako spotrebiteľ
bol vystavený stresujúcej situácii, keď od žalovaného obdŕžal niekoľko predžalobných výziev, že sa
musel nechať splnomocniť advokátom, že musel vystupovať ako žalovaný v niekoľkoročných sporoch
a právne sa brániť pred neoprávnenými alebo čiastočne neoprávnenými nárokmi žalovaného ako

silného podnikateľského subjektu. Na druhej strane je potrebné poukázať aj na právny názor vyjadrený
v rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa zo dňa 28.12.2023, sp.zn.: 5CoCsp/6/2023 v skutkovo
a právne obdobnej veci tých istých strán sporu v rovnakom procesnom postavení: “13.Pokiaľ
ide o rozsah finančného zadosťučinenia, zákon neustanovuje žiadne kritéria, ktoré by bolo potrebné
pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Je preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky

okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia primeraného v
konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípadu (por. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/389/2015 a sp. zn. 6Cdo/127/2017). 14.Kritériom kvantifikácie nároku
by mali byť podľa odvolacieho súdu najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru
individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna výška

priznaného finančného zadosťučinenia teda musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať
požiadavku primeranosti. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné
obohatenie sa žalobcu (spotrebiteľa), resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí
zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. 15.1.V danom prípade je
základ nároku žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods.5 zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa bezpochyby daný. Žalovaný porušil spotrebiteľské práva žalobcu,
keď v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z., vystavil na zabezpečenie záväzku zmenku a to
v čase, kedy už zákon zmenku ako zabezpečenie v zmluvách o spotrebiteľských úveroch zakazoval.
15.2.Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o tomto nároku žalobcov síce postupoval správne, keď
vychádzal z hypotézy právnej normy (§ 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.) zakotvujúcej právo spotrebiteľa

na primerané finančné zadosťučinenie. 15.3.Práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže
byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V
zmysle už citovanej judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné
správanie „účinné, primerané a odradzujúce“. 16.Aj keď na strane jednej nemožno nič vytknúť súdu
prvej inštancie pri jeho úvahách ohľadne okolností, za akých sa posudzuje primeranosť predmetného

nároku, na strane druhej otázku primeranosti predmetného nároku súd neposudzoval s poukazom aj
na rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach, čo napokon zaťažilo jeho rozhodnutie nesprávnym
právnym posúdením veci zakladajúcim uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
5CoCsp/6/2023 8 17.Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromnéhopráva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné
interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018). 18.V súlade s požiadavkou

právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí nie je žiaduce, aby všeobecné súdy rozhodovali
v obdobných veciach odlišným spôsobom, ba až protichodným spôsobom, a aj za z toho dôvodu bolo
namieste prihliadnuť na rozhodovaciu prax identického odvolacieho súdu v konaniach
o finančné zadosťučinenie. 19.Pokiaľ ide o dohľadanú aktuálnu rozhodovaciu prax Krajského súdu
v Košiciach, ide o priznané finančné zadosťučinenie vo výške 600 eur (3CoCsp/16/2022), 450 eur

(9CoCsp/28/2022), 500 eur (2CoCsp/70/2022), 300 eur (6CoCsp/49/2022), 365 eur (9CoCsp/50/2021),
500 eur (5CoCsp/2021), 300 eur (5CoCsp/59/2022). 20.1. V predmetnej veci si žalobca nárok na
finančné zadosťučinenie uplatnil vo výške 1000 eur, ktoré súd prevzal v celom rozsahu bez zohľadnenia
tiežrozhodovacejpraxevšeobecnýchsúdovvobdobnýchveciach.20.2.Vzhľadomnapovahuapodstatu
predmetného nároku, ktorý si oprávnené osoby uplatňujú vždy v dôsledku porušenia ich práv ako
spotrebiteľov, kedy v zásade vo vzťahu ku každému takémuto spotrebiteľovi možno hovoriť o zásahu

do ich majetkovej sféry v podobe jeho úbytku po dobu protiprávneho stavu zapríčineného dodávateľom,
okolnosti prejednávanej veci ale nenasvedčujú tomu, aby sa prejednávaná vec vymykala z tohto
všeobecného štandardu, preto ani nebol relevantný dôvod na to, aby súd priznal žalobcovi finančné
zadosťučinenie v požadovanej výške a v kontexte uvedeného odvolateľ opodstatnene namietal, že
suma 1000 eur ako suma priznaného finančného zadosťučinenia je neprimeraná. 21.Zo všetkých vyššie

uvedených dôvodov preto odvolací súd v súlade s § 387 ods.1 CSP potvrdil rozsudok vo výroku I. v
časti, v ktorej je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 300 eur a v prevyšujúcej časti vyhovujúci
výrok podľa § 388 zmenil tak, že žalobu v časti o zaplatenie 700 eur zamietol.“
Súd v prejednávanej veci nezistil a žalobca neprezentoval žiaden iný dôvod, ktorý by odôvodňoval
priznanie ním požadovanej náhrady, aby sa súd odchýlil od ustaľujúcej sa rozhodovacej praxe súdov

vyššej inštancie.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny
úradník.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona tak,
že priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, lebo žalobca bol
v konaní síce iba čiastočne úspešný, ale výška nároku závisela od úvahy súdu a zároveň uplatnený
nárok nepredstavuje žiaden zjavný neprimeraný exces oproti čiastkam priznávaným súdmi v skutkovo

a právne obdobných sporoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustnéďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom

konaní.