Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. február 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 85Em/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124214100
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gazdagová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124214100.5

Uznesenie

Mestský súd Košice vo veci oprávneného: A. B. C., D., nar.X.X.XXXX, bytom D. XX, E., právne zast: F. E.
B.D.,D.,advokátkou,sosídlomAKnaŠtúrovej20vKošiciach,protipovinnej:A.G.C.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom H. E. XXX, právne zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom AK na Štúrovej 20
v Košiciach, za účasti maloletých detí: B. C., nar.XX.X.XXXX a I. C., nar.X.X.XXXX, obe maloleté deti
bytom u matky, obe zastúpené v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, v konaní

o návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi, takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e výkon rozhodnutia – uznesenia Mestského súdu Košice, sp. zn. XXX/XX/XXXX - XX
zo dňa XX.X.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXXXX/XX/XXXX - XXX
zo dňa XX.X.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený, otec maloletých detí B. C., nar.XX.X.XXXX a I. C., nar.X.X.XXXX, podal na tunajšom súde

dňa 22.7.2024 návrh na výkon uznesenia Mestského súdu Košice, sp. zn. 85P/97/2024 - 39 zo dňa
13.6.2024, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie v tomto znení: I. dočasne upravuje styk otca
s maloletými deťmi B. C., nar.XX.X.XXXX s I. C., nar.X.X.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa
s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v sobotu, v dobe od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý
nepárny kalendárny týždeň v nedeľu, v dobe od 15:00 hod. do 18:00 hod., s tým, že otec je oprávnený
v určenom čase prevziať maloleté deti v mieste bydliska matky, kam je povinný v čase určenom

na ukončenie styku maloleté deti matke odovzdať. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom
riadne a včas pripraviť, II. ukladá rodičom maloletých detí výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť
sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, v trvaní 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia, II.
neodkladnéopatrenievbodeI.tohtouzneseniabudetrvaťdoprávoplatnéhoskončeniakonaniaorozvod
manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, vedeného na Mestskom

súde Košice, sp.zn. 85P/69/2024.

2. Návrh odôvodnil tým, že matka maloletých detí, povinná v tomto konaní, mu úmyselne bráni v styku
s maloletými deťmi a styk sa od doby nariadenia neodkladného opatrenia nerealizoval ani raz. Celkový
postoj, správanie matky a jej škodlivé výchovné pôsobenie na maloleté deti, ako aj jej absolútne popretie
role a významu otca v živote detí vyplýva zo situácie v rodine od začiatku roka 2024 až doposiaľ. Matka

otcovi bráni v kontakte s deťmi od 1.4.2024, nie je ochotná s otcom komunikovať a deti vníma ako
aspekt svojho života, o ktorom je výlučne ona oprávnená rozhodovať, čím výrazne zasahuje do vzťahu
otca s maloletými deťmi. Matka nerešpektuje právo detí na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch
rodičov, ako aj právo detí na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku
s obidvoma rodičmi. Nerešpektuje vykonateľné rozhodnutie súdu. Podľa vyjadrenia otca matka zmarila
styk otca s deťmi v dňoch: 23.6.2024, 29.6.2024,7.7.2024,13.7.2024. K návrhu pripojil otec aj sms

komunikáciu rodičov.3. Zo správy ÚPSVaR v Košiciach zo dňa 13.8.2024 vyplýva, že v telefonickom rozhovore kolíznemu
opatrovníkovi matka uviedla, že otcovi zabezpečí stretnutie s deťmi v domácnosti jej rodičov v čase
určenom na realizáciu styku, avšak otec s jej návrhom nesúhlasil. Ďalej uviedla, že deti sa s otcom

nestretávajú, aj keď ich k tomu nabáda. Matka bola kolíznym opatrovníkom upozornená na následky
nedodržiavania vykonateľného rozhodnutia súdu.

4. K návrhu otca sa vyjadrila písomne povinná, matka maloletých detí, ktorá poukázala na to, že matke
bola doručená výzva na dobrovoľné plnenie, ktoré podľa platného Civilného mimosporového poriadku

má byť doručené po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním
tohto uznesenia a teda, ak matka takúto výzvu dostala pred nariadením výkonu rozhodnutia, neboli
na to splnené podmienky na vydanie takejto výzvy a boli tým porušené práva matky, ako povinnej
v tomto konaní garantované Ústavou SR. K návrhu otca sa matka vyjadrila tak, že styk určený
v nariadenom neodkladnom opatrení je v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí a jeho realizácia
by nepochybne ohrozila psychický a emocionálny vývoj maloletých detí. Styk otca s maloletými deťmi

upravený neodkladným opatrením bol upravený na základe tvrdení otca, na skutočnostiach, ktoré sa
nezakladajú na pravde. Povinná, matka maloletých detí uviedla, že maloletý B. sa otca bojí a odmieta
sa s ním stretnúť a maloletá I. nemá s otcom vytvorený žiadny vzťah, nie je na jeho starostlivosť
zvyknutá, v čase odchodu otca zo spoločnej domácnosti mala rok a dva mesiace. Podľa matky sa otec
v prítomnosti maloletých detí dopúšťal hrubého a ponižujúceho správania voči matke, svedkami toho bol

najmä maloletý B., videl, ako otec matke hrubo a vulgárne nadáva, fyzicky jej ubližuje. Podľa matky toto
výchovné prostredie nechalo stopy na správaní maloletého B.. Podľa matky sa otec správal hrubo aj voči
maloletému B., nadával mu, že je neschopný ako jeho matka, že je tučný, ako jeho matka, takéto prejavy
mu adresoval takmer každý deň a taktiež ho plieskal po brušku. Maloletý na to reagoval plačom. Matka
preto nemá záruku, že sa bude otec takého hrubého konania dopúšťať voči maloletému pri realizácii

styku, ak matka nebude prítomná.

5. Vo vyjadrení matka uviedla, že nie je pravdou, že otec deti nevidel takmer štyri mesiace, podľa
matky sa s deťmi stretol v dňoch 24.5.2024 a 30.6.2024. Dňa 24.5.2024 sa s deťmi videl v rodinnom
dome vo H. E., kde prišla matka s deťmi, maloletý B. keď uvidel otca, veľmi sa zľakol a utekal do

domu, potom síce prišiel vonku, po dlhšom presviedčaní. Po tomto incidente sa u maloletého B. zhoršilo
správanie, začal sa pomočovať a správať sa voči matke agresívne. Začal sa budiť zo spánku, kričať,
byť agresívny a zintenzívnilo sa jeho pomočovanie. Matka s maloletým navštívila pedopsychiatričku,
ktorá jej odporučila podať dieťaťu prípravok SÉDATIF PC, na liečbu úzkostných stavov, precitlivenosti,
podráždenosti a porúch spánku. Odporučila matke navštíviť s dieťaťom psychologické vyšetrenie. Dňa

30.6.2024 prišiel otec maloletých detí do domu rodičov matky a napriek dôraznému nesúhlasu povinnej
ju nahrával mobilom. Za týchto okolností maloletý odmietol prísť k bránke domu, ťahal matku a starých
rodičov za roh, zisťoval, či je otec ešte tam, následne ušiel do domu. Na povzbudenie povinnej opäť
vyšiel na dvor, otec sa dožadoval maloletej I., maloletého B. to rozrušilo a opäť ušiel do domu. Večer
mal maloletý zvýšenú teplotu. Tieto situácie podľa matky negatívne ovplyvňujú emocionálny a psychický

vývin maloletého B..

6. Vo vzťahu k maloletej I. matka uviedla, že otec nemá predstavu o starostlivosti maloletej I., pretože sa
o maloletú nestaral ani v čase, keď spolu rodičia bývali. Maloletá I. je silno citovo viazaná na matku, ak
matka nie jej v jej blízkosti, tak ju vyhľadáva. Podľa matky nie je pravdou, že mu úmyselne bráni v styku

s deťmi, pretože matka opakovane otcovi navrhla realizovať styk v jej bydlisku, teda v dome jej rodičov,
za jej prítomnosti, čo považuje za najvhodnejšie pre obe deti a v ich záujme. Podľa matky navrhla otcovi
styk v dňoch 20.7.2024, 27.7.2024, 4.8.2024, 10.8.2024, 18.8.2024 a 24.8.2024, ani v jednom z týchto
termínov otec možnosť styku nevyužil.

7. Podľa matky styk otca s maloletými deťmi bez prítomnosti matky by bol pre maloleté deti intenzívne
stresujúcou a zaťažujúcou situáciou, nakoľko k matke maloleté deti majú vytvorenú základnú citovú
väzbu a preto považuje za vylúčené, aby sa deti s otcom stýkali bez jej prítomnosti. Matka opakovane
navrhla otcovi možnosť realizácie styku v domácnosti jej rodičov, za jej prítomnosti, čo otec kategoricky
odmietol. A preto, ak by otec mal skutočný záujem o deti, tak by ponúkané príležitosti využil. Podľa matky

otecomaloletédetiododchoduzospoločnejdomácnostineprejavil,odmatkynežiadažiadneinformácie
o deťoch, jeho prístup matka považuje za bezohľadný. Podľa matky je potrebné prihliadať na najlepší
záujem maloletých detí a preto matka je názoru, že styk upravený posledným súdnym rozhodnutím
toto nerešpektuje a je tu nebezpečenstvo, že takýto styk zvýrazní psychické problémy u maloletého B.a vyvolá ich aj u maloletej I.. Je nepredstaviteľné, aby sa styk realizoval bez prítomnosti matky. Matka,
povinná navrhla návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietnuť.

8. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23CoP/93/2024 - 171 zo dňa 12.9.2024 súd zmenil
uznesenie vo výroku I. súdu prvej inštancie o dočasnej úprave styku otca s maloletými deťmi tak, že
dočasne upravil styk otca s maloletými deťmi B. a I. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými
deťmi každý párny kalendárny týždeň v sobotu a stredu od 16:30 hod. do 18:30 hod. a každý nepárny
kalendárny týždeň v nedeľu a stredu od 16:30 hod. do 18:30 hod. Otec je oprávnený v určenom čase

prevziať maloleté deti v mieste bydliska matky, kam je povinný v čase určenom na ukončenie styku
maloleté deti matke odovzdať. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

9. Podaním zo dňa 20.9.2024 otec písomne súdu oznámil, že súhlasí s pokračovaním v konaní o výkon
rozhodnutia, kde bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenené uznesením Krajského súdu v Prešove

zo dňa 12.9.2024 a navrhol, aby súd výkon rozhodnutia nariadil, s poukazom na ustanovenie § 390 ods.
2 Civilného mimosporového poriadku.

10. V konaní súd vytýčil termín pojednávania na deň 20.11.2024, ktoré bolo odročené na žiadosť
právnej zástupkyne oprávneného, otca maloletých detí, následne na deň 11.12.2024, ktoré bolo

odročenézčasovýchdôvodov,nakoľkobezprostrednetomupredchádzalopojednávanievovecirozvodu
účastníkovkonania,manželovC.,ktorétrvaloviacakotrihodiny.Súdpojednávanieodročilna14.1.2025,
ktoré bolo odročené z dôvodu žiadosti právnej zástupkyne povinnej, matky maloletých detí, pre PN
matky.

11. Na pojednávaní konanom dňa 10.2.2025 boli vypočutí obaja rodičia maloletých detí. Oprávnený,
otec maloletých detí uviedol, že sa dostavil dňa 23.06.2024 k domácnosti matky, ktorá býva v B.
v rodičovskom rodinnom dome spolu s deťmi, kde mu matka uviedla, že ona žiadne rozhodnutie
nedostala a teda v tom čase ani deti nevidel, aj keď o to matku žiadal. Bližšie podrobnosti ohľadne tohto
stretnutia si už veľmi nepamätal. To sa zopakovalo aj dňa 29.06.2024, kedy tak isto som nemal doložku

vykonateľnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, myslel si, že vykonateľné rozhodnutie je
až po vykonaní doručenia. Styk sa s deťmi tak isto nerealizoval, už si nepamätal, aký na to dôvod matka
uviedla. Do nariadenia uznesenia Krajského súdu v Prešove, deti na styk pripravené nemal, niekoľko
krát sa stalo, že deti sa v uvedenom čase hrali na dvore rodinného domu, s deťmi sa snažil komunikovať
napr. cez bráničku. Spočiatku u B. sa to prejavovalo, že bol hanblivý, nechcel veľmi komunikovať, neskôr

sa rozšalil a chcel sa hrať. Čo sa týka I., tú viac menej nevidel. Dňa 08.08.2024 matka I. priniesla, ale
do rúk ju otcovi dať nechcela, uviedla, že sa ho dieťa bojí. Zmena nastala dňa 29.09.2024, kedy sa otec
dostavil na styk, v tom čase boli deti pripravené, to znamená aj poobliekané, nachystané a tak isto aj
brána rodinného domu bola otvorená, v konečnom dôsledku k tomu, aby som si deti naložil do auta
a zobral ich tak, ako to bolo nastavené uznesením Krajského súdu v Prešove. Avšak k tomu nedošlo,

pretože deti boli rozšantené. Maloletý B. sa chcel hrať na dvore, maloletá I. s ním ísť nechcela, takže
sa tam ostal s deťmi hrať asi takú hodinku. Ak bol dôvod, že na styk prísť nevedel, niekedy to matke
oznámil. Predtým spolu komunikovali hlavne SMS správami, viac, ako je to v ostatnom období, matka
maloletých detí mu telefón nedvíha a ani video hovory. Dňa 03.10.2024 už mal aj maloletú I. na rukách
s tým, že ju chcel dať do auta, na to sa matka vyjadrila, že vidí ako malý B. plače, že berie I.. Otec

matke navrhol, aby zobrala aj maloletého B. aj I. a prišla s ním. Matka s tým nesúhlasila, že s ním pôjde.
Ani raz až doposiaľ deti so sebou nemal. Okrem matky maloletých detí predtým pri styku boli aj starí
rodičia, t.j. matkini rodičia, v poslednom období už nie. Asi v októbri 2024 bol s deťmi hodinu. Od tej
doby sa to nerozširovalo, práve opačne. V poslednom období asi 3-4x krát sa stalo, že už maloletý B.
kričal, aby išiel otec preč, že nepočúva a to isté zopakovala aj maloletá I.. Otec predtým nepočul deti

takto hovoriť. Maloletú I. videl naposledy dňa 3.10.2024 a potom ešte 30.01.2025. V poslednom období
od toho decembra 2024 deti vonku nechodia, matka vyjde von s tým, že deti sa pripravujú a asi po 20
minútach povie, že deti s ním ísť nechcú. Reálne videl maloletého B. dňa 30.01.2025 naposledy. Matku
otec žiadal niekoľko krát, aby zmenili formu stretávania sa napr., že by sa s deťmi obidvaja prešli napr.
po dedine, avšak s tým nesúhlasila, dôvod na to neuviedla. Matke nikdy nenavrhoval realizovať styk tak,

že by bola ona prítomná, aby mal deti u seba v byte. Avšak ju žiadal, aby spoločne išli do ich rodinného
domu. Otec sa vyjadril , že mu manželka, matka maloletých detí nikdy priamo nepovedala, že sa ho bojí,
o jej tvrdeniach sa dozvedel až na súde, z jej jednotlivých vyjadrení, ktoré boli jednak v trestnom konaní,
ako aj v civilnom konaní. So svokrou sa naposledy videl v decembri 2024, mali medzi sebou incident,bol názoru, že ho svokra sleduje. Čo sa týka kúpania maloletého B. uviedol, že ho kúpal prakticky od
malička, najprv vo vaničke, neskôr keď bol väčší vo vani. Neskôr aj sám, keďže manželka sa v tom čase
starala sa o maloletú I. alebo pripravovala pre B. mlieko. Pri tom, ako kúpal dieťa, manželka žiadne

výhrady nemala. S manželkou boli dohodnutí, že maloletého B. nosil do škôlky a vyzdvihoval zo škôlky,
ani voči tomu nemala manželka výhrady. Manželka mala výhrady, keď sa doma deťom nevenoval. Čo
sa týka škôlky, ktorú maloletý B. navštevuje, problémy s dieťaťom v škôlke neboli, raz mu pani učiteľka
uviedla, aby ho dali ostrihať, keďže mal dlhé vlasy a tak isto mu povedala, aby navštívili logopéda,
vzhľadom na jeho výslovnosť. Keďže podľa matky deti boli často choré, overil si u pediatričky detí, že asi

sú alergické a preto je to aj dôvod, pre ktorý deti sú často choré, hlavne B. mal v tom čase sople a kašľal,
pediatrička maloletého B. ale nepovedala, že by maloletého B. bolo potrebné psychologicky vyšetriť.
Lekárka ani neodporúčala, aby v čase chorobnosti detí maloleté deti ostali u matky a styk sa nerealizoval
napr. z dôvodu vysokých teplôt a podobne, obmedzenia mu v tomto smere žiadne neuviedla.

12. Povinná, matka maloletých detí uviedla, že nie je pravdou tvrdenie otca, že dňa 23.06.2024

nedostala uznesenie Mestského súdu v Košiciach o realizácií styku, podľa matky boli deti v tento deň
boli na styk pripravené, avšak nechceli s otcom ísť, tak preto s deťmi na styk nešli. Od otca doložku
vykonateľnosti rozhodnutia žiadala ešte pred 23.06.2024. Deti pripravené na styk boli, avšak deti otca
odmietajú. Maloletý B. kričí, plače, hádže sa o zem, prosí matku, nech otec ide preč, že sa ho bojí.
I. v tom čase bola ešte malá nerozprávala, skrývala sa. V dňoch 23.06.2024 a 29.06.2024 boli deti

pripravené, na dvore, otec si mal možnosť ich aj sfotiť aj nakamerovať, keďže nemajú až takú vysokú
bránu. Matka otcovi stále dávala možnosť, aby sa prišiel s deťmi hrať. Matka sa vyjadrila, že urobila
všetko pre to, aby deti mentálne, hlavne maloletého B., na styk pripravila. Snažila sa o otcovi rozprávať
a mentálne dieťa pripraviť na stretnutie, čo sa týka odporúčania zo strany psychológa, nedostala žiadne.
Je pravdou, že otec jej ponúkal možnosť, aby sa stretol s deťmi aj za jej prítomnosti, aby teda išli na

nejakú spoločnú prechádzku alebo navštívili susedov ktorých poznajú, matka uviedla, že to odmietla,
pretože pri otcovi sa necíti bezpečne, bojí sa ho, nedôveruje mu. Inú formu stretnutia mu neponúkla.
Ak sú deti choré, otcovi spravidla napíše, ide najmä o sople, zapálené hrdlo, kašeľ, otcovi to napíše,
otec nepríde. Niekedy je to spojené aj s teplotou. Náhradný styk otcovi nenavrhla, nenapadlo ju, otec
si to nikdy nežiadal. Odporúčanie od psychológa na ÚPSVaR v rámci výchovného opatrenia žiadne

nedostala. V januári 2025 sa dostavila na vyšetrenie k B. J. – psychologičke, ktorá jej odporúčala tzv.
filiálnu terapiu dieťaťa. Matka nenavštevuje súkromne žiadneho psychológa ani psychiatra. K realizácii
styku matka uviedla, že otec najdlhšie s deťmi trávil čas maximálne možno 40 min., aj to stál a fajčil.
Bola pri tom stále prítomná. V letných mesiacoch tam boli aj rodičia matky, a už neskôr spravidla iba
ona. Vtedy sa nebála byť sama s manželom, pretože majú kamerové záznamy a cíti sa bezpečnejšie.

Otcovi neumožnila video hovor, keď žiadal v decembri, pretože deti spali a ona mu potom následne
nezatelefonovala, pretože na to nemá čas, pretože sa venuje deťom, majú spolu spoločné aktivity. Otec
to žiadal predtým asi dvakrát a jedenkrát mu to umožnila, bolo to v apríli, v deň narodenín maloletého B..
V období medzi aprílom a decembrom 2024, sa otec videohovorov nedomáhal. V čase, keď sa má styk
realizovať, od rána sa snaží deťom rozprávať o tom, že otec príde a snaží sa ich motivovať, čo všetko

s nimi bude robiť a aké pre nich má plány. Vtedy deti neplačú, reálne plačú, až keď deti otca uvidia.
Malý reaguje hrozne, pretože už od roku 2024 od začiatku roka s ním odmietal ísť do auta a do škôlky.
Malý sa bojí otca, nechce ísť, hádže sa, plače a pozvracia sa. Potom sa v noci budí zo sna a plače a tak
isto sa pomočuje. Maloletá I. toho času reaguje tak ako reaguje maloletý B. a kopíruje jeho správanie.
Maloletá nemá k otcovi vytvorený vzťah, pretože sa o ňu nestaral, keď žili spolu. Dňa 03.10.2024, kedy

otec mal zobrať maloletú I. na ruky a chcel ju vziať do auta, nasilu stále ju otáčal, aby matku nevidela,
maloletá plakala tak isto plakal aj B. a preto otcovi povedala, že maloletý B. plače. Matka sa snaží deti
poobliekať, aby šli vonku na dvor, v tom čase je bránička otvorená, Veľakrát je veľká zima, s deťmi čaká
a keď otec nepríde, ani jej nedá vedieť a deti potom prechladnú. Dňa 29.09.2024, že matka pripravila
aj autosedačky deťom, deti poobliekala, pripravila deti na styk. Autosedačky predtým boli ťažké takže

ich nemohla pripraviť a tiež čakala, či jej odvolací súd vyhovie.

13. V konaní o rozvod manželstva manželov C. a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas
po rozvode, ktorý je na tunajšom súde vedený pod sp.zn. si súd zabezpečil vyšetrovací spis OR PZ
Košice - okolie, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-191/1 – VYS-KS-2024, kde bolo začaté trestné

stíhanievovecizločinutýraniablízkejazverenejosobypodľa§208ods.1písm,a)Tr.zákona,nazáklade
trestného oznámenia, ktoré podala dňa 29.4.2024 poškodená, matka maloletých detí – A. G. C., kde
v skutkovom základe od januára 2020 do podania trestného oznámenia malo v rodinnom dome v obci
H. E. K.XXX dôjsť k týraniu poškodenej A. G. C. jej rodinným príslušníkom ( otcom maloletých detí) týmspôsobom, že ju mal opakovane fyzicky a slovne napádať tak, že jej vulgárne nadával, urážal ju, vykrúcal
jej ruky, stúpal jej na prsty na nohách, udieral ju po hlave a chrbte, dával jej hlavičky, sácal do nej, držal ju
pod krkom, vyžadoval si od nej pohlavný styk proti jej vôli, čím jej spôsobil fyzické a psychické utrpenie.

Uznesením vyšetrovateľa zo dňa 30.7.2024 bolo toto konanie zastavené, nakoľko vyšetrovaním nebolo
preukázané, že zo strany podozrivého dochádzalo k fyzickému a psychickému týraniu a je dostatočne
odôvodnený záver, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

14. Na základe sťažnosti, ktorú voči tomuto uzneseniu podala A. G. C., prokurátorka Okresnej

prokuratúry Košice – okolie uznesením zo dňa 17.9.2024 sťažnosť ako nedôvodnú zamietla.
V odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti okrem iného prokurátorka poukazuje na závery
znaleckého posudku č.31/2024 vypracovaného v trestnom konaní znalcom z odboru psychológia D.
B. K., D., z ktorého vyplýva, že znalec u poškodenej (G. C.) nezaznamenal tendencie k vyslovenému
klamstvu, ohľadom možného skresľovania prežitých udalostí sa v danom prípade podľa znalca
jedná o emočne silne podfarbenú záležitosť – manželský spor s výrazne intenzívnym pocitom krivdy

a sklamania, v poslednom období turbulentný vzťah, čo znásobuje intenzitu emócií, preto znalec
nevylučuje, že by poškodená mohla realitu interpretovať viac subjektívne s prihliadnutím na svoje
záujmy. Potvrdzuje to aj zvýšené skóre v „Lži škálach“ a „ Škále nadmerne pozitívnej sebareprezentácie“
vo viacerých metodikách. V čase znaleckého dokazovania u nej bol badateľný sklon k podávaniu
sociálne žiaducich odpovedí, t.j. aby sa javila v lepšom svetle. Jej vierohodnosť mohla byť znížená

črtami osobnosti, resp. znakmi správania: sklon menovanej prežívať viaceré udalosti emočnejšie
a s vystupňovaným afektívnym sprievodom, možné nadmerné očakávania smerom na manžela, že sa
o ňu postará + akceptácia, že do jej rodinného a partnerského diania nadmerne zasahovala jej rodina. Zo
psychologického hľadiska sa u poškodenej stopy alebo následky skutkov, ktoré sú predmetom trestného
konania neprejavujú. Poškodená nevykazuje znaky syndrómu týranej osoby. Toto stanovisko znalec

podporujetým,žezospoločnejdomácnostisaakoprvýodsťahovalpodozrivýmanžel,niepoškodená,čo
v prípade, ak by mal byť reálne agresorom, až tyranom, je to značne neštandardné a nepravdepodobné.
Napriek tomu, že manželia žili aj v domácnosti manželkiných rodičov, nikdy nikto nebol svedkom
psychických ani fyzických útokov. Poškodená nikdy nevyhľadala a údajne nepotrebovala lekárske
ošetrenie, nikdy nevyhľadala odbornú pomoc. K námietkam sťažovateľky, že vo vzťahu k maloletému B.

nebolo vykonané znalecké dokazovanie, prokurátorka uvádza, že konanie podozrivého k maloletému
synovi, kedy ho mal nešetrne kúpať, neprejavovať o neho záujem, nešetrne mu ošetrovať predkožku, či
zatlačovaťmuhubkudozadočku,skôrvypovedáokvalite/nekvaliterodičovskýchzručnostípodozrivého,
nie o spáchaní trestného činu.

15. Podľa § 370 ods.1 CMP ( Civilný mimosporový poriadok) podľa tejto časti sa postupuje pri výkone
rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému.

16. Podľa § 371 ods.4 CMP, na výkon neodkladného opatrenia je miestne príslušný súd, ktorý

neodkladné opatrenie nariadil a ak neodkladné opatrenie nariadil odvolací súd, je miestne príslušný súd
prvej inštancie.

17. Podľa § 372 CMP, účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného
titulu oprávnený a povinný.

18. Podľa § 373 CMP na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho
dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

19. Podľa § 374 ods. 1 CMP súd na prejednanie veci nariadi pojednávanie.

20. Podľa § 375 súd rozhoduje uznesením.

21. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

22. Podľa § 377 ods.1 CMP súd rozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu
na nariadenie výkonu rozhodnutia do šiestich mesiacov od začatia konania.23. Podľa § 3 ods.1 vyhlášky MS SR č.207/2016 Z.z. v platnom znení, ktorou sa ustanovujú podrobnosti
výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia
alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu, pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu

rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu.

24. V konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých detí súd zabezpečuje realizáciu výkonu
práv a povinností, ktoré boli judikované súdnym rozhodnutím, ak z vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že nedošlo k dobrovoľnému plneniu uloženej povinnosti. Účelom konania o výkon

rozhodnutia, ktorým bol upravený styk oprávneného rodiča s maloletým dieťaťom je zabezpečiť, aby
oprávnený rodič, ktorý nemá v osobnej alebo faktickej každodennej starostlivosti maloleté dieťa mal
možnosť pravidelne sa s maloletým dieťaťom stretávať a to v rozsahu minimálne takom, ako je určené
súdnym rozhodnutím. Povinnosťou súdu je skúmať vhodnosť núteného výkonu rozhodnutia z hľadiska
posúdenia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.

25. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že maloleté deti B. a I. C. pochádzajú z manželstva
rodičov, manželia, rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2024, toho času
sú v rozvodovom konaní. Styk otca s maloletými deťmi B. a I. bol upravený dočasne neodkladným
opatrením. Týmto neodkladným opatrením bolo uložené aj výchovné opatrenie - povinnosť rodičom
maloletých detí podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-

psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, v trvaní 6 mesiacov od
vykonateľnosti uznesenia. Vykonaným dokazovaním, písomnými vyjadreniami rodičov, vyjadrením
kolízneho opatrovníka, ako aj ústnymi výpoveďami oboch rodičov bolo preukázané, že styk otca
s maloletými deťmi sa neuskutočňuje v rozsahu stanovenom uznesením Krajského súdu v Prešove
a to dlhodobo. Vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené, rodičia maloletých detí spolu nekomunikujú

vôbec alebo je ich komunikácia obtiažna. Povinná, matka maloletých detí, nedodržiava súdom uloženú
povinnosť a to deti riadne a včas na styk s otcom nepripraví. Maloleté deti majú vzhľadom k veku
detí primárnu citovú väzbu práve na osobu matky, ktorá sa o ne denne stará, bez súčinnosti matky,
hlavne s poukazom na vek detí, nie je možné reálne dosiahnuť uskutočnenie styku otca s maloletými
deťmi. Matka podmieňuje styk otca s deťmi svojou prítomnosťou, poukazuje na negatívny vplyv otca na

deti. V konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu prítomnosti matky pri
samotnejrealizáciistykuotcasmaloletýmideťmi,nebolpreukázanýaninegatívnyvplyvotcanamaloleté
deti. Matka si sama vyhodnotila, že je pri styku otca s deťmi potrebná, pretože maloletý B. otca odmieta
a maloletá I. otca nepozná, avšak neurobila ani jeden ústretový krok smerom k otcovi, aby sa styk otca
s deťmi aspoň začal realizovať. Je pravdou, že otcovi navrhla, aby za deťmi prišiel do rodičovského

domu, kde teraz s deťmi býva, avšak vzhľadom k tomu, že otec nemá dobrý vzťah so svokrovcami,
práve opačne, má so svokrou výslovne konfliktný vzťah, nemožno od otca očakávať, že matkinu ponuku
prijme, práve on inicioval, aby sa s matkou a deťmi stretli inde, na neutrálnej pôde, v obci, na ihrisku,
v ich rodinnom dome, u susedov, ktorých obaja poznajú, čo matka kategoricky odmieta. Matka sama
rozhoduje, čo si myslí o najlepšom záujme maloletých detí, avšak nerešpektuje postavenie otca a jeho

úlohu vo výchove spoločných maloletých detí a tým, že oddiaľuje výkon realizácie styku otca s deťmi, sa
výrazne oslabuje puto medzi otcom a oboma deťmi, nakoľkoobe deti sú v nízkom veku a hlavne maloletá
I. otca naozaj dostatočne nepozná. Z pojednávania, ktoré sa v konaní uskutočnilo, matka dokonca nemá
záujem, aby sa realizoval prípadný asistovaný styk za pomoci odbornej pomoci rodičom a maloletým
deťom. Súdu nie je preto zrejmé, ako sa má do budúcna vytvárať vzťah otca s maloletými deťmi,

ak nie osobným kontaktom a vytváraním a pestovaním spoločných zážitkov. Súd prízvukuje na tomto
mieste, že doposiaľ nebol zistený žiadny negatívny vplyv otca na maloleté deti, nebolo preukázané,
žeby otec maloleté deti týral, dokonca nebolo preukázané, že by sa otec aj voči matke maloletých
detí dopúšťal protiprávneho konania. Medzi rodičmi maloletých detí existuje partnerský konflikt, ktorý
vyplynul z ich spoločného manželského a partnerského života, ktorého dôvodnosť bude súd posudzovať

v inom konaní. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča vo výchove ich spoločných
maloletých detí je nezastupiteľná a má svoj zmysel a pokiaľ nerešpektujú postavenie druhého rodiča
a nevedia zabezpečiť tomu druhému rodičovi jeho právo sa na výchove dieťaťa podieľať, je potrebné
prehodnotiť ich rodičovskú zrelosť a spôsobilosť na výchovu dieťaťa. Obzvlášť u takých malých detí,
ako sú obe deti B. a I. je dôležité, aby otec bol s deťmi v kontakte často, aj keď na krátku dobu, aby

si obe deti zvykali na situácie, keď s nimi bude otec sám, bez prítomnosti matky. Súd konanie matky
vyhodnotil ako obštrukčné správanie sa, so zámerom oddialiť otcovi maloletých detí byť prítomný pri
výchove maloletých detí.26. V konaní o rozvod manželstva súd vyhodnotí účel nariadeného výchovného opatrenia rodičom, pre
nastavenie ďalšieho modelu fungovania rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností.

27. Právna zástupkyňa matky žiadala v tomto konaní vykonať znalecké dokazovanie, za účelom zistenia
osobnostných predpokladov otca a posúdenia jeho vplyvu na výchovu maloletých detí. S poukazom
na charakter vykonávacieho konania, kde je úlohou súdu zabezpečiť realizáciu výkonu už súdnym
rozhodnutím upravených rodičovských práv a povinností – v tomto prípade výkonu realizácie styku otca
s maloletými deťmi, súd nevykonáva dokazovanie, ktoré je zamerané na zisťovanie skutočného stavu

veci, ale na zisťovanie dôvodov, pre ktoré sa styk realizuje alebo nie. Preto súd návrh právnej zástupkyne
matky maloletých detí, povinnej v tomto konaní, zamietol ako nedôvodný.

28. Súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a výkon právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia, ktorým bol dočasne upravený styk otca s maloletými deťmi nariadil. Súčasne súd
matku poučuje, že po nariadení výkonu rozhodnutia, ak matka naďalej bude bezdôvodne otcovi

brániť v realizácii styku s maloletými deťmi, vykoná úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo
k dobrovoľnému splneniu povinnosti a ak tieto zostanú bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční.

29. Pokiaľ ide o vyjadrenie matky, že boli porušené jej práva, nakoľko jej bola zaslaná zo súdu výzva na
dobrovoľné plnenie, pričom podľa matky k tomu mal súd pristúpiť až po nariadení výkonu rozhodnutia

alebospolusnariadenímvýkonurozhodnutia,súduvádza,žesúdjeoprávnenývkaždomštádiukonania
poukázať a upozorniť na neplnenie povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím, matka bola vyzvaná,
aby sa k návrhu otca na nariadenie výkonu rozhodnutia písomne vyjadrila a uviedla dôvody, pre ktoré
styk otca s maloletými deťmi nerealizuje v rozsahu určenom súdnym rozhodnutím, avšak matke neboli
doposiaľ v tomto konaní uložené žiadne sankcie vyplývajúce z ustan. §§ 382 nasl. CMP, ku ktorým môže

pristúpiť súd po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s jeho vydaním.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému uzneseniu
smeruje, v čom sa postup alebo rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie
výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.
Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je
vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej
povinnosti.

Odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou, aby súd prvej inštancie
výkon rozhodnutia uskutočnil (§ 377 CMP).