Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Dzúriková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoZmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6222200828
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6222200828.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov

senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, C. D., zastúpenej: E. F. G., advokátom, so sídlom H. XXX/XX,
C. D., proti žalovanej I. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. X/X, K., K., o nahradenie prejavu vôle
eventuálne o zaplatenie 2.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec č. k. VK-2C/25/2022 - 269 zo dňa 26. 09. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a .

II. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. VK-2C/25/2022 - 269 zo dňa 26. 09. 2024 p o t v r d z u j e .

III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec ( ďalej aj len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
rozhodol nasledovne:
„I. Súd n a h r á d z a vôľu žalovanej I. J., K. H., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX ako predávajúcej,

že uzatvára dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 24.08.2021 v nasledovnom znení:

„Dodatok k Kúpnej zmluve z dňa 24. 08. 2021 uzavretý medzi

Predávajúci (1): I. J., K. H., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom J. X/X, K., K. (ďalej
len Predávajúci (1)), Predávajúci (2): K. L., K. L., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom:
M. XXX/XX, XXX XX N. (ďalej len Predávajúci (2)), na strane jednej,

kupujúci : A. B., K. O., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom: C. XXX/XX, XXX XX C.
D. (ďalej len kupujúci) na strane druhej

Týmto dodatkom sa menia a dopĺňajú nasledujúce ustanovenia Kúpnej zmluve z dňa 24. 08. 2021
uzatvorenej 24. 08. 2021 (ďalej len „zmluva“) uzavretej medzi vyššie uvedenými účastníkmi na
nasledovné znenie :

1. Do textu zmluvy v článku 8 bod 8.1 sa dopĺňa text vo všetkých gramatických tvaroch v znení:
„Vybavenie predmetného bytu predstavuje: interiérové dvere, vykurovacie teleso, vybavenie - kúpeľne(vodovodné batérie, umývadlo, vanička, sprcha), - WC (WC misa, držiak na toaletný papier), - kuchyne
(kuchynská linka, vodovodná batéria, sporák).“

2. V časti generálie zmluvy na strane predávajúceho sa dopĺňajú do textu zmluvy slová v znení: „Trvale
bytom: bytom J. X/X, K., K.“.

3. Do textu zmluvy v článku 2 bod 2.1 sa dopĺňa text vo všetkých gramatických tvaroch v znení :

„Podľa predmetného LV XXXX Časť C: Ťarchy :
Vlastník poradové číslo XX
Dňa 03.10.2022 sa zapisuje Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného
práva na nehnuteľnosť č. XXXXX XXX/XX v zmysle listiny zo dňa 01.10.2022 - Z XXXX/XXXX - C. XXXX/
XXXX /E. P. P., Q. / “

„Podľa predmetného LV XXXX Časť C: Ťarchy :
Vlastník poradové číslo XX
Dňa 03. 10. 2022 sa zapisuje Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného
práva na nehnuteľnosť č. XXXXX XXX/XX v zmysle listiny zo dňa 01. 10. 2022 - Z XXXX/XXXX - C.
XXXX/XXXX /E. P., Q. /“

Ostatné časti zmluvy zostávajú nezmenené.

Účastníci zhodne prehlasujú, že obsah tohto dodatku zodpovedá ich osobnej vôli, dodatok nebol
uzavretý za tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, pričom po prečítaní dodatku konštatujú, že

nežiadajú nič doplniť, ani pozmeniť, na znak čoho dodatok k zmluve vlastnoručne podpisujú.“

II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania .“

1.1 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou tamojšiemu súdu dňa
25.04.2022 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej, aby súd nahradil vyhlásenie vôle uzavrieť s ňou
dodatok zo dňa 24.08.2021 ku kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 24.08.2021, alternatívne, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 2.000,- Eur spolu s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy
od 28.02.2022 a uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.2 Ďalej súd konštatoval vyjadrenia sporových strán, ich učinené prednesy, vykonané dokazovanie
a závery z neho vyplývajúce. Uviedol, že podaním zo dňa 16.07.2023 žalobkyňa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu požiadala o zmenu žaloby, ktorú súd uznesením zo dňa 19.09.2023 pripustil.
1.3 Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 24.08.2021 žalobkyňa, ako kupujúca,
so žalovanou a K. L. ako predávajúcimi uzavrela kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol byt č. X, na

L. poschodí vo vchode č. XX v bytovom dome súp. číslo XXX vo C. D. s príslušenstvom ako aj
spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom je predmetný bytový dom postavený. Zmluvné strany sa
dohodli na kúpnej cene na výške 24 000,- Eur s tým, že táto bude predávajúcim zaplatená kupujúcou
a to nasledovne: 1. časť kúpnej ceny vo výške 2 000 Eur (slovom dvetisíc eur) bude predávajúcim
uhradená z vlastných finančných prostriedkov bezhotovostným prevodom na bankový účet číslo H.

XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v L. R. v deň podpisu tejto zmluvy, druhá časť kúpnej ceny
vo výške 12 tis. Eur (slovom dvanásťtisíc eur) bude predávajúcim uhradená z vlastných finančných
prostriedkov bezhotovostným prevodom na bankový účet číslo H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
vedený v L. R. po zapísaní na liste vlastníctva, kde bude ako vlastník predmetu kúpy na základe tejto
zmluvy zapísaná kupujúca, pričom v časti C týchto listov vlastníctva nebudú uvedené žiadne ťarchy

okrem uvedených v tejto zmluve a na listoch vlastníctva nebudú zapísané ani iné zápisy o právach, či
konaniach predmetu kúpy, čo predávajúci a kupujúca potvrdzujú svojimi podpismi na tejto zmluve; tretia
časť kúpnej ceny vo výške 10 tis. Eur (slovom desaťtisíc eur) bude predávajúcim uhradená z vlastných
finančných prostriedkov bezhotovostným prevodom na bankový účet číslo H. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX vedených L. R. po zapísaní na list vlastníctva, kde bude ako vlastník predmetu kúpy na základe

tejto zmluvy zapísaná kupujúca, pričom v časti C týchto listov vlastníctva nebudú uvedené žiadne ťarchy,
okrem uvedených v tejto zmluve a na liste vlastníctva nebudú zapísané ani iné zápisy o právach či
konaniach predmetu kúpy, čo predávajúci a kupujúca potvrdzujú svojimi podpismi na tejto zmluve. Z
článku VII. Bod 7.1. vyplýva, že zmluvné strany sa v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka dohodli, že súoprávnené od tejto zmluvy odstúpiť jednostranne na základe písomného oznámenia o odstúpení, a to s
účinnosťou od okamihu jeho doručenia druhej zmluvnej strane. Podpisy predávajúcich a to žalovanej I. J.
a K. L. boli overené na Matrike Mesta N.. Žalobkyňa súdu predložila potvrdenie o zrealizovaní transakcie

z C. J. (č.l. 8 spisu), z ktorého vyplýva, že žalobkyňa na účet číslo H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
dňa 24.08.2021 previedla sumu 2000 Eur a ako informácia pre príjemcu je uvedená I. J.. Návrh na vklad
vlastníckeho práva bol doručený Okresnému úradu C. D., katastrálnemu odboru C. D. dňa 25.08.2021
tým, že toto podanie bolo doručené osobne. Okresný úrad C. D., katastrálny odbor C. D. rozhodnutím
zo dňa 22.09.2021 č.k. C. prerušil na 30 dní návrh na vklad vlastníckeho právo na základe kúpnej

zmluvy zo dňa 24.08.2021. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že v zmluve absentuje uvedenie
vybavenia bytu a taktiež je potrebné predložiť aktuálne potvrdenie, že vlastník bytu nemá žiadne
nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu, v dome a na tvorbe fondu prevádzky údržby
a opráv. Podaním, ktoré bolo doručené žalovaným dňa 12.11.2021, ju žalobkyňa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu vyzvala na poskytnutie súčinnosti na odstránenie nedostatkov kúpnej zmluvy zo dňa
28.04.2021 a to v zmysle rozhodnutia č.k. C. XXXX/XX Okresného úradu C. D., katastrálneho odboru

zo dňa 22.09.2021. Rozhodnutím zo dňa 25.01.2022 sp. zn. C. XXXX/XX Okresný úrad, katastrálny
odbor C. D. konanie vo veci návrhu na vklad kúpnej zmluvy vedenej pod C. XXXX/XX zastavil a to z
dôvodu, že došlo len k čiastočnému odstráneniu nedostatkov konania s tým, že 18.11.2021 predávajúca
I. J. doručila odstúpenie od kúpnej zmluvy, s ktorým odstúpením K. L. vyjadril súhlas a splnomocnený
zástupca kupujúcej pani A. B. vyjadril nesúhlas. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

15.02.2022. Žalovaná odstúpila od uzavretej kúpnej zmluvy podaním zo dňa 16.11.2021, v ktorom
odstúpení poukázala na Čl. 7 bod 1 Kúpnej zmluvy. V závere sa uvádza, že suma 2000 Eur bude vrátená
kupujúcej na číslo účtu, z ktorého bola odoslaná. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vo svojom vyjadrení k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2021 uviedla, že s odstúpením od
kúpnej zmluvy nesúhlasí. K. L. pri svojom výsluchu pred dožiadaným súdom - Okresným súdom v

Leviciach dňa 29.06.2023 uviedol, že súhlasil s odstúpením od kúpno - predajnej zmluvy, nakoľko bol
uvedených do omylu s tým, že sa domnieval, že od zmluvy odstupuje žalobkyňa pani B.. Svedok uviedol,
že tak urobil na základe podania Okresného úradu C. D., katastrálneho odboru C. D. zo dňa 25.10.2021
(jednalo sa o podvodný list), ktorým mu bolo oznámené, že kupujúca A. B. odstúpila od kúpnej zmluvy
(podanie na č.l. 173 spisu). Predmetné podanie bolo doručené aj žalobkyni datované 17.12.2021 (č.l.

113 spisu), ohľadom ktorého pracovníčka Okresného úradu, katastrálneho odboru C. D. P. P. uviedla, že
nikdy nebolo správnym orgánom vyhotovené ,adresátke a ani iným účastníkom doručované. Dodatok
ku kúpnej zmluve K. L. podpísal, preto nie je stranou tohto sporu. Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve bol
uzavretý dňa 14.02.2022 (č.l. 14 spisu) a nachádzajú sa ňom podpisy žalobkyne a K. L., ktorého podpis
bol overený na Matrike Mesta N.. Na pojednávaní dňa 27.08.2024 právny zástupca žalobkyne upresnil

bydlisko žalovanej ako J. X/X, K., K. s tým, aby to bolo takto uvedené aj v petite.
1.4 Na vec súd aplikoval ustanovenie § 2, § 37, § 44, § 47 a § 133 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka. Taktiež na vec aplikoval ustanovenie § 28 ods. 1, 2, 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a ustanovenie § 31 a § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona.
1.5 Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba na nahradenie prejavu vôle je v plnom

rozsahu dôvodná. Otázku nahradenia prejavu vôle posudzoval súd z hľadiska toho, či na strane
žalovanej existuje záväzok založený právnym úkonom. Na základe kúpnej zmluvy, žalovaná spolu
s K. L., deklarovali svoj zámer previesť byt s príslušenstvom špecifikovaný v kúpnej zmluve do
vlastníctva kupujúcej – žalobkyne. I kupujúca vyjadrila vôľu, aby označenú nehnuteľnosť nadobudla
do svojho vlastníctva. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda až vkladom do katastra,

ktorým momentom nastávajú vecno-právne účinky zmluvy. Na základe platnej a účinnej zmluvy
však pre účastníkov zmluvy vznikajú obligačno-právne účinky, ktoré spočívajú v bezpodmienečnej
viazanosti účastníkov zmluvným obsahom. Žalovaná odmietla poskytnúť súčinnosť pri uzatváraní
dodatku, s ktorým nesúhlasila, a preto žalobkyňa dôvodne uplatňovala ochranu svojich práv na základe
podanej žaloby o nahradenie prejavu vôle.

1.6 Súd následne posudzoval, či nastali účinky účinného odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany
žalovanej a či nedošlo k zrušeniu tejto zmluvy od počiatku. Súd konštatoval, že podstatné dojednania
v zmluve boli vyjadrené v súlade so zákonnými požiadavkami, a preto súd zmluvu považoval za platný
a účinný právny úkon. Žalovaná v odstúpení od zmluvy zo dňa 16.11.2021 neuviedla žiadne dôvody, na
základe ktorých odstupuje od predmetnej kúpnej zmluvy. Nebolo preukázané, že by na strane žalovanej

bol nepriaznivý hospodársky či sociálny stav (tieseň), v ktorom by sa nachádzala v čase vzniku právneho
úkonu, ani že v dôsledku takéhoto stavu uskutočnila právny úkon, ktorý by inak nerealizovala. Súd
sa tak stotožnil s právnou argumentáciou právneho zástupcu žalobkyne v tom smere, že pokiaľ bolo
v kúpnej zmluve dohodnuté odstúpenie od kúpnej zmluvy v čl. 7.1 je uvedené, že účastníci sa dohodli,že sú oprávnení od tejto zmluvy odstúpiť jednostranne na základe písomného oznámenia o odstúpení,
a to s účinnosťou od okamihu jeho doručenia druhej zmluvnej strane bez toho, že by boli definované
prípady, v ktorých je možné od zmluvy odstúpiť. Nie sú konkretizované povinnosti, porušenie ktorých

zakladá právo na odstúpenie od zmluvy, teda takéto ustanovenie je neurčité. Súd dospel k záveru, že pri
dojednaní možnosti odstúpenia od zmluvy, by zmluvné strany mali predovšetkým jasne a zrozumiteľne
definovať prípady, v ktorých je možné od zmluvy odstúpiť, či je to už v situácii porušenia určitej
povinnosti druhou zmluvnou stranou, alebo pre prípad vzniku určitej objektívnej situácie. Z takéhoto
dôvodu súd vyhodnotil ustanovenie zmluvy ako neurčité a dospel k záveru, že zo strany žalovanej

nedošlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Súd tak dospel k záveru, že neboli preukázané
žiadne skutočnosti, ktoré by predstavovali prekážku v uzatváraní Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa
24.08.2021. Účinky odstúpenia nenastali, preto nedošlo k zrušeniu kúpnej zmluvy a žalovaná je viazaná
prejavom svojej vôle. Súd potom prihliadol na článok VI. bod 4 zmluvy, ktorým sa účastníci dohodli, že
v prípade, ak by konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúcej podľa tejto zmluvy
do príslušného katastra bolo prerušené, zmluvné strany sa zaviazali k vzájomnej súčinnosti. Preto súd

žalobe vyhovel a nahradil vôľu žalovanej v zmysle potrebného dodatku.
1.7 Záverom súd uviedol, že pokiaľ žalovaná navrhla vypočuť ako svedka advokáta, resp. právnika,
ktorý zmluvu spisoval, súd zistil, že E. D., resp. D., nie je v zozname advokátov, preto vyzval žalovanú,
aby presne označila jeho meno, priezvisko, resp. zabezpečila jeho účasť na pojednávaní, v opačnom
prípade výsluch svedka nie je možné vykonať. Na výzvu súdu žalovaná meno a priezvisko svedka

neoznačila a ani nezabezpečila jeho účasť na pojednávaní a na tomto, dňa 27.08.2024 uviedla, že
ona si ho nenajala (svedkovia K. H. a K. L. uviedli, že právnika zabezpečoval syn žalovanej). Súd tak
konštatoval, že z uvedených dôvodov výsluch svedka nebolo možné vykonať.
1.8 O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a procesne neúspešnej žalovanej
uložil povinnosť nahradiť procesne úspešnej žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná bez
uvedenia odvolacích dôvodov v zmysle § 365 CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v celom jeho
rozsahu. Namietla, že súd prvej inštancie zanedbal a odmietol výsluch „kľúčového svedka“ , keď len
pán E. D. môže potvrdiť, že prevzal 2.000,- Eur od žalovanej. Namietala, že je nemysliteľné, aby sudca

prvostupňového súdu „vydal vyjadrenie“, že nevie nájsť a dohľadať tohto kľúčového svedka, ktorého
meno a údaje sú známe. K. H., ktorý si tohto advokáta najal a vo výpovedi uviedol jeho meno, teda musí
vedieť údaje na uvedeného svedka a mať na neho kontakt. Požiadala preto odvolací súd, aby tento
vyhľadal, predviedol a vypočul E. D.. Ďalej poukázala na údaje listu vlastníctva č. XXXX, keď pán L.
nadobudol vlastnícke právo k predmetnému bytu až po stretnutí s právnikom vo C., ktoré sa uskutočnilo

v lete 24.08.2021 a spoluvlastnícky podiel nadobudol až 16.09.2021, čo znamená, že právnik D. musel
dostať peniaze 2.000,- Eur najskôr a až potom konal. Tejto skutočnosti, že 2.000,- Eur bolo odovzdaných
E. D., zodpovedá i rozvrhnutie platieb kúpnej ceny. I k tejto skutočnosti žiadala žalovaná opätovne
vypočuť pána L., H. a E. D..
2.1 Ďalej žalovaná uviedla, že žiada „súd o odročenie odvolacieho konania až do doby, kedy sa nevyrieši

trestnéoznámeniepodanéprotipánoviK.H.aK.L.prekrivúvýpoveďvsúdnomkonaníVK-2C/25/2022“.
Trestné oznámenie bolo podané na OR PZ N..
2.2 Žalovaná uviedla, že sa odvoláva i proti zápisu do kúpnej zmluvy v článku 8 bod 1., pretože
tento sa nezakladá na skutočnom stave. Byt je momentálne v zastavenej rekonštrukcii a je to holobyt
bez zariadenia. Takisto exekúcia označená na LV XXXXX časti C – Ťarchy, sa spláca. Žalovaná

uviedla, že v rozsudku je množstvo sporných výrokov a tiež je presvedčená, že konajúca sudkyňa
a advokát žalujúcej strany E. F. G. sú veľmi dobrí kamaráti a E. G. chce od nej kúpiť predmetný byt
za podhodnotenú cenu 24.000,- Eur. I v uvedenom vidí žalovaná spojitosť s tým, že zákonná sudkyňa
nezabezpečila výsluch a predvedenie E. D. a ignorovala viaceré žiadosti žalovanej o jeho vypočutie.
Podľa názoru žalovanej je celý rozsudok vydaný na základe klamných výpovedí a ignorácií dôkazov

zo strany prvostupňového súdu. Žiadala odvolací súd, aby „preložil celý súdny spor do S. kraja“,
kde bude menšia pravdepodobnosť, že sudkyňa a advokát žalujúcej sú „spriaznené duše“. Opätovne
v závere uviedla, že žiada „vytýčiť pojednávanie s termínom na dobu neurčitú“, pokiaľ sa neskončí
trestná vec krivého obvinenia a krivej výpovede pána L. a pána H.. Navrhla vrátenie celého prípadu
VK-2C/25/2022 na prvostupňový súd do S. kraja a o preskúmanie nových dôkazov a vypočutie všetkých

zainteresovaných svedkov.

3. Odvolanie žalovanej bolo doručené žalobkyni prostredníctvom právneho zástupcu s možnosťou
k uvedenému sa vyjadriť.4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu dňa 11.12.2024.
4.1 Žalobkyňa uviedla, že odvolanie žalovanej považuje za nedôvodné. K argumentácii žalovanej

ohľadom neuskutočneného výsluchu E. D. žalobkyňa poukázala už na dané odôvodnenie súdu prvej
inštancie a tiež i na zápisnicu z pojednávania zo 07.05.2024, na ktorom pojednávaní žalovaná uviedla,
že E. D. vybavoval jej syn, žalovaná sa mala skontaktovať so svojim synom a skúsiť od neho zistiť
adresu, na ktorej vykonáva činnosť pán D., resp. telefónne číslo na neho. Preto má žalobkyňa za to, že
v danom sporovom konaní žalovaná v rámci procesnej obrany nepreukázala svoje tvrdenia.

4.2 Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaná tvrdila, že podľa LV č. XXXX pán L. nadobudol spoluvlastnícky
podiel k bytu 16.09.2021, žalobkyňa uviedla, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa
24.08.2021 žalobkyňa, ako kupujúca, so žalovanou a K. L., ako predávajúcimi, uzavreli kúpnu zmluvu,
v ktorej dohodli úhradu kúpnej ceny v troch častiach tam uvedeným spôsobom. Žalovaná vo svojom
vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 14.07.2022 potvrdila, že suma 2.000,- Eur bola žalobkyňou
zaslaná na jej účet. Neobstojí ani námietka žalovanej, že údajne osobne odovzdala k rukám právnika

E. D. sumu 2.000,- Eur, pretože právny vzťah medzi žalovanou a E. D. nie je predmetom tohto súdneho
sporu a tvrdenie žalovanej nebolo preukázané.
4.3 Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaná žiada súd o odročenie odvolacieho konania až do doby pokiaľ
sa nevyrieši trestné oznámenie, žalobkyňa uviedla, že žalovanou predložené skutočnosti nepredstavujú
dôvod, pre ktorý by vznikla odvolaciemu súdu povinnosť konanie prerušiť a nie je ani dôvodom, pre ktorý

by fakultatívne konanie prerušiť mal.
4.4 K tvrdeniam žalovanej o tom, že zákonná sudkyňa je v priateľskom vzťahu k právnemu
zástupcovi žalobkyne, ktorú argumentáciu možno hodnotiť i ako námietku zaujatosti, žalobkyňa uviedla
i s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, že kritériom vylúčenia je buď osobná
zaujatosť sudcu, alebo objektívna okolnosť spôsobilá vyvolať u nestranného pozorovateľa pochybnosť

o nezaujatosti sudcu. Základom pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne existujúce zákonné
dôvody, nie to, že účastník sa nestotožňuje s jeho rozhodovaním. V súdenej veci je evidentné, že
podanie žalovanej ohľadom námietky zaujatosti pramení v jej nesúhlase s napadnutým rozhodnutím
okresného súdu, a preto ho žalobkyňa považuje za účelové. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaná
uviedla, že navrhuje preskúmať nové dôkazy, žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 366 Civilného

sporového poriadku a zvýraznila, že účastník zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy
a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v základnom konaní pred súdom prvého stupňa.
Žalobkyňa zhrnula, že keďže žalovaná neprodukovala v rámci prostriedkov procesnej obrany iné
dôkaznénávrhy,ktorébymaliprocesnývýznamzhľadiskapredmetudokazovania,navrhla,abyodvolací
súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a priznal náhradu trov odvolacieho konania.

5. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovanej bolo doručené žalovanej dňa 07.01.2025 s možnosťou
k uvedenému sa vyjadriť v lehote 10 dní.

6. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná podaním doručeným Okresnému súdu Lučenec dňa

23.01.2025. K argumentácii žalobkyne ohľadom pána D. uviedla, že tohto zabezpečoval jej syn, ale
v spolupráci s K. H. a pánom L. a samotná žalovaná bola len prizvaná na stretnutie dňa 24.08.2021 vo
C. na podpis kúpnej zmluvy, kde sa mala previesť záloha 2.000,- Eur pre právnika D.. Keďže na stretnutí
odmietol poskytnúť svoje číslo bankového účtu na prevod tejto hotovosti, donútil žalovanú jej brat K.
H., aby tieto peniaze prešli cez jej bankový účet, nakoľko on sa ponáhľal s prevodom bytu na L. kvôli

vedeným exekúciám. S týmto žalovaná súhlasila. Dňa 25.08.2021, podľa pokynov pána H. a L., vybrala
zo svojho účtu 2.000,- Eur a odovzdala ich údajnému právnikovi pánovi D., ktorý ešte v ten istý deň
odcestoval do C. D., kde doručil návrh na vklad na kataster. Takisto zariadil i potvrdenie o nedoplatkoch
na predmetnom byte, čo znamenalo i uhradenie dlhu vo výške 365,- Eur. Keďže podával návrh na vklad,
musel mať udelené splnomocnenie od pána L. a od pán H., potom žalobkyňa nevie z akého dôvodu

si konajúca sudkyňa vo C. D. nevyžiadala z katastra toto splnomocnenie, na ktorom majú byť údaje
k identifikácii pána D.. V uvedenom vidí žalovaná snahu zákonnej sudkyne ako nevypočuť svedka E. D..
Práve z uvedeného dôvodu žiada žalovaná o nové konanie na súde mimo daného obvodu, kde sa byt
nachádza. Opätovne zotrvala i na prednesenom návrhu na „odročení odvolacieho konania“ z dôvodu
podaného trestného oznámenia na pána H. a pána L. pre podozrenie z trestného činu krivej výpovede.

Uviedla, že nesúhlasí so žiadnymi zápismi na kataster a do zmluvy, pretože byt nemieni predávať za
cenu 24.000,- Eur. Môže byť vypracovaný znalecký posudok, kde znalec určí cenu. Zotrvala na svojom
odvolacom návrhu.7. Vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalobkyne bolo doručené žalobkyni prostredníctvom právneho
zástupcu s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť dňa 27.01.2025.

8. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadrila.

9.Vdôsledkuodvolaniažalovanejprotirozsudkusúduprvejinštanciekrajskýsúd,akosúdodvolací(§34
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“),
vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania

v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Na základe podaného odvolania žalovanej, tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP a

dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj
konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci samej na
základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne,
so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle § 383 CSP je viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy vykonané v konaní

vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP,
pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
Odvolací súd uvádza, že odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (vo veci samej),
nežiadal ani doplniť dokazovanie za podmienok ustanovených v § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové

relevantné skutočnosti, ktoré by nemohli bez svojej viny byť prezentované v prvoinštančnom konaní.
Odvolací súd preto pri rozhodovaní o veci vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového
stavu, pričom v súdenej veci neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne
nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s
ust. § 366 CSP). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovanej a odvolacie dôvody uvedené v podanom

odvolaní,odvolacísúdkonštatuje,ženazákladepreskúmaniavecidospelkzáveru,žepodanéodvolanie
nie je dôvodné, nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne
správne. Po preskúmaní veci nezistil odvolací súd žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej
inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

13. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie za vecne správny, ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia, a zároveň v
podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Nad rámec uvedeného k
zásadným odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza:

14.Predovšetkýmsaodvolacísúdzaoberalsnámietkoužalovanejohľadomtvrdenejzaujatostizákonnej
sudkyne súdu prvej inštancie a vzhliadnutým priateľským postojom s právnym zástupcom žalujúcej
strany.

15. Podľa § 49 ods. 1 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom

na jeho pomer k sporu, k stranám či zástupcom, alebo osobám zúčastneným na konaní, možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

16. Podľa § 49 ods. 3 CSP, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 1, 2 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.
17.1 V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu
smeruje, dôvod pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvodevylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem
tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd
neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád

podania sa nepoužijú.

18. Podľa § 53 ods. 1 CSP, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do 7 dní, od kedy sa
strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd
neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

19. Podľa § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

20. V súdenej veci žalovaná predniesla argumentáciu, ktorá by mohla byť posúdená ako námietka

zaujatosti zákonnej sudkyne po rozhodnutí súdu prvej inštancie; v podanom odvolaní. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6NC/2/2024,
v ktorom najvyšší súd o.i. konštatoval, že „Z citovaného ustanovenia § 49 ods. 1 vyplýva, že rozhodnúť
o vylúčení (nevylúčení) sudcov príslušného súdu možno iba v štádiu aktuálneho prejednávania sporu,
teda pred vydaním rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (porov. Napr.

uznesenie najvyššieho súdu zo 16. mája 2018 sp. zn. 2Nc/4/2018). Účelom námietky zaujatosti je vylúčiť
„zaujatého“ sudcu z prejednania rozhodovania veci/sporu. Zaujatosť sudcu je právne významná však
len dokiaľ vo veci nerozhodne namietaný sudca/sudcovia. Následne môže byť uvedené napr. odvolacím
dôvodom ( § 365 ods. 1 písm. c) CSP), resp. dovolacím dôvodom ( § 420 písm. e) CSP). Námietka
zaujatosti uplatnená až po rozhodnutí namietaného sudcu nemôže byť podkladom k tomu, aby sa o jeho

vylúčení rozhodovalo.“.

21. S poukazom na vyššie citované rozhodnutie, odvolací súd posúdil preto uvedenú argumentáciu
žalovanej ako odvolací dôvod uplatnený v odvolacom konaní. Žalovaná zaujatosť sudkyne vzhliadla
v dvoch rovinách, keď podľa názoru žalovanej sudkyňa odmietla vyslúchnuť žalovanou označeného

svedka, ktorého výpoveď považovala žalovaná za zásadnú a v konaní pre rozhodnutie významnú, keď
žalovaná dokonca má za to, že zákonná sudkyňa uvedené dôkazné návrhy žalovanej „odignorovala“.
Druhý aspekt tvrdenej možnej zaujatosti sudkyne spočíva v tvrdenom priateľskom vzťahu zákonnej
sudkyne s právnym zástupcom žalobkyne.

22. Odvolací súd k uvedenému predovšetkým uvádza, že z takto uplatnenej argumentácie vyplýva, že
žalobkyňa nesúhlasí s procesným postupom konajúcej sudkyne v konaní, kedy sa však žalovaná mylne
domnieva, že zodpovednosť za rozsah navrhovaného či vykonaného dokazovania nenesú sporové
strany, ale súd. Nie je možné uzavrieť, že zákonná sudkyňa v prejednávanej veci „odignorovala“ alebo
odmietla vykonať žalovanou navrhnutý dôkaz výsluchom svedka E. D. alebo D.. Z obsahu súdneho

spisu vyplýva, že po prednesení uvedeného dôkazného návrhu, konajúca sudkyňa uložila žalovanej
strane, ktorá ho predniesla, aby presne menom, priezviskom a ostatnými identifikačnými údajmi
označila svedka, ktorého táto strana navrhuje vypočuť, aby bolo možné jeho predvolanie. Nie je možné
opomenúť, že označenú osobu právnika E. D. alebo D., zabezpečoval pre účely vypracovania kúpnej
zmluvy a pre účely zabezpečenia prevodu vlastníckeho práva práve syn žalovanej, a teda iniciatíva

k smerom označenej osobe E. D. alebo D. pochádza práve od strany žalovanej, od jej syna.

23. Je nevyhnutné zvýrazniť, že občianske súdne konanie sa riadi zásadou kontradiktórnosti, v zmysle
ktorej je nutná procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce
skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Civilné sporové konanie nie

je ovládané zásadou vyšetrovacou, kedy by bol súd tým orgánom, ktorý sám iniciatívne hľadá, zisťuje
a vykonáva dôkazy potrebné pre náležité objasnenie skutkového a skutočného stavu veci. V zmysle
zásad civilného sporového poriadku je práve uvedená dôkazná aktivita a tiež zodpovednosť za rozsah
vykonaného dokazovania prenesená na sporové strany, ktoré svojimi tvrdeniami a dôkaznými návrhmi
súpreúspechvkonanípovinnéuniesťbremenotvrdenia,aleibremenodôkazu.Bolopretonažalovanej,

jej zodpovednosťou, aby v rámci svojej procesnej obrany uvádzala také tvrdenia a predkladala, resp.
minimálne označovala súdu také dôkazy, ktorými by sa dokázala ubrániť pred procesným útokom
žalobkyne.24. Pokiaľ žalovaná považovala za potrebné a vhodné v konaní vyslúchnuť ňou navrhovaného svedka,
o ktorého priezvisku však sama žalovaná nemá istotu, je potrebné postupovať v zmysle ust. § 197
ods. 1 , 2 CSP, ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní; o tejto

skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak
nemožno postupovať podľa odseku 1, požiada strana súd o predvolanie svedka. V návrhu na výsluch
svedka sa uvedenie meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka, adresa, z ktorej možno
svedka predvolať a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Ak nie je
adresa svedka strane známa, súd svedka predvolá z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej

republiky.

25. Bolo preto procesnou zodpovednosťou žalovanej, aby buď zabezpečila prítomnosť ňou
navrhovanéhosvedka,aleboabyzistilaasúduoznámilariadneoznačenie,t.j.meno,priezviskoaadresu
ňou navrhovaného svedka, aby súd mohol realizovať jeho predvolanie a následne vypočutie pred
súdom. Takúto zodpovednosť nie je možné prenášať na súd. Pokiaľ žalovaná navrhovala pred súdom

vyslúchnuť osobu, ktorú však sama nevedela označiť, súd správne postupoval v zmysle ust. § 198
ods. 3 CSP, podľa ktorého ak sa nepodarí prítomnosť svedka zabezpečiť, súd návrh na výsluch svedka
zamietne.

26. Odvolací súd tak z uvedeného vyvodzuje, že uvedený postup konajúcej sudkyne v prejednávanom

prípade bol celkom v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku upravujúcimi dokazovanie
a nesvedčí o negativistickom postoji zákonnej sudkyne k žalovanej strane, či prípadnej zaujatosti
konajúcej sudkyne.
26.1 Pokiaľ žalovaná tvrdila tiež vzhliadnutý priateľský vzťah medzi konajúcou sudkyňou a právnym
zástupcom žalobkyne, k uvedenému žalovaná neuviedla žiadne konkrétnejšie tvrdenia, aké okolnosti

( okrem už vyššie spomenutého procesného postupu, ktorý bol vyhodnotený ako plne súladný so
zákonom) svedčia o prípadnom tvrdenom priateľskom vzťahu medzi zákonnou sudkyňou a právnym
zástupcom žalobkyne. Žalovaná v uvedenej odvolacej argumentácii neuviedla ani akým spôsobom sa
mal priateľský vzťah prejavovať, na základe akých skutočností žalovaná dospela k uvedenému záveru,
kedy sa o ňom žalovaná dozvedela a uvedené nepodporila žiadnymi dôkazmi.

27. Zároveň odvolací súd poukazuje na povinnosť zákonného sudcu v zmysle § 50 ods. 1 CSP,
podľa ktorého, ak sudca, ktorý má spor prejednať a rozhodnúť, zistí skutočnosti, pre ktoré je vylúčený,
bezodkladne ich oznámi predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú
odklad. Predseda súdu oznamuje svoje vylúčenie podpredsedovi súdu.

28. V zmysle uvedeného, pokiaľ by bol zákonný sudca v priateľskom, príbuzenskom alebo v inom
pozitívnom vzťahu k právnemu zástupcovi sporovej strany, alebo na strane druhej, pokiaľ by k sporovej
strane, alebo jej právnemu zástupcovi mal z určitého dôvodu negatívny vzťah, alebo by jej vzťah
k takýmto subjektom bol iný ako neutrálny, je každý sudca v zmysle uvedených zákonných ustanovení

povinný skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho vylúčenie z prejednania a rozhodnutia o veci
bezodkladne oznámiť predsedovi súdu a predložiť mu svoje oznámenie na rozhodnutie o vylúčení či
nevylúčení. V prejednávanej veci zákonná sudkyňa uvedené oznámenie neučinila. K sporovým stranám,
ani ich právnym zástupcom, sa zaujatá necítila, nevzhliadla, nezistila a neoznámila skutočnosti, pre
ktoré by mohla byť vylúčená z prejednania veci. Rovnako ani žalovaná v konaní pred súdom prvej

inštancie pred rozhodnutím súdu prvej inštancie žiadne takéto skutočnosti neuvádzala, nenamietala a
predpojatosť sudkyne tvrdí až po rozhodnutí vo veci samej, avšak neuvádza žiadne konkrétne udalosti,
či dôvody, ktoré by o nej mohli objektívne svedčiť, tieto ani nijako nepreukazuje. Z uvedeného možno
konštatovať záver, že zaujatosť sudkyne tvrdí z dôvodu nespokojnosti s výsledkom konania, z dôvodu
nesúhlasu so spôsobom rozhodnutia vo veci samej, ktoré je jej na neprospech. Odvolací súd preto

uvedenú odvolaciu argumentáciu spadajúcu pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP
vyhodnotil ako nedôvodnú.

29. Z vyššie uvedených dôvodov potom ani nebol dôvod vec „preložiť do S. kraja“, tak ako navrhovala
žalovaná v podanom odvolaní, keď vo veci rozhodoval funkčne a miestne príslušný všeobecný súd na

prejedanie veci, zákonný sudca, ktorému bola vec riadne pridelená z prejednania veci vylúčený nebol
(a neboli vylúčení ani ostatní sudcovia daného súdu) a teda neboli dané dôvody na prikázanie veci
inému súdu podľa § 39 ods. 1 CSP a zároveň žalovaná ani procesne účinne nepožiadala o prikázanie
veci inému súdu z dôvodu vhodnosti (§ 39 ods. 2 CSP).30. Pokiaľ v podanom odvolaní žalobkyňa navrhla „odročenie odvolacieho konania až do doby, kedy
sa nevyrieši trestné oznámenie podané proti pánovi K. H. a K. L. pre krivú výpoveď v súdnom

konaní VK-2C/25/2022“, odvolací súd z procesného hľadiska posúdil uvedené ako návrh na prerušenie
odvolacieho konania podľa § 164 CSP.

31. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na také konanie podnet.

32. V podanom odvolaní žalovaná tvrdí, že podala trestné oznámenie na K. H. a K. L. pre krivú výpoveď
v predmetnom konaní vedenom súdom prvej inštancie. Uvedená okolnosť a ani následne prípadné
vedené trestné konanie vo fáze vyšetrovacieho konania nepredstavovali pre odvolací súd dôvod, pre
ktorý by bolo nutné, potrebné resp. vhodné prerušiť konanie. V prejednávanej civilnej veci je predmetom

konania nahradenie prejavu vôle žalovanej pri spísaní dodatku kúpnej zmluvy, ktorú kúpnu zmluvu,
avšak v neúplnom znení, nespôsobilom na vklad vlastníckeho práva, podpísala samotná žalovaná.
Súd konajúci vo veci konal na základe dostatku listinných dôkazov, kde sa oboznámil so samotnou
kúpnouzmluvou,akoisrozhodnutiamiokresnéhoúradu,odborukatastra,ktorýmibolovkladovékonanie
prerušené. Už tento základ zistený dokazovaním, spolu s výpoveďami a vyjadreniami sporových strán,

umožňoval súdu vec náležite objasniť a vytvoriť dostatočný podklad pre rozhodnutie o veci, kde tvrdená
krivá výpoveď svedka K. H. a K. L., nepredstavuje takú skutočnosť, ktorá by mala podstatný význam
pre rozhodnutie súdu o veci a z dôvodu ktorej by bolo potrebné či vhodné počkať na výsledok konania
o učinenom trestnom oznámení na vyššie uvedené osoby. Ustanovenie § 164 CSP upravuje fakultatívnu
možnosť a nie povinnosť súdu prerušiť konanie, ak prebieha súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka,

ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. V súdenej veci odvolací súd dospel k záveru, že
v danom prípade nie je potrebné prerušiť konanie, keďže žalovanou označené trestné oznámenie nie
je okolnosťou, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Z uvedených
dôvodov odvolací súd návrh na prerušenie odvolacieho konania zamietol.

33. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaná opakovane namietala a akcentovala tú okolnosť, že sumu
2.000,- Eur ako časť kúpnej ceny, ktorá bola uhradená žalobkyňou bezhotovostným prevodom na účet
žalovanej, žalovaná obratom vybrala z účtu a odovzdala osobe označenej ako E. D. alebo E. D., odvolací
súd uvádza, že okolnosť, akým spôsobom žalovaná naložila s prijatou (prvou) časťou kúpnej ceny na jej
účet, nemá právny význam a relevanciu jednak pre posúdenie odstúpenia od zmluvy žalovanou, alebo

pre rozhodnutie o nahradení prejavu vôle žalovanej v kúpnej zmluve. Je potrebné zvýrazniť, že sporové
strany, ako zmluvné strany, si v Článku 4 kúpnej zmluvy sami dojednali spôsob úhrady kúpnej zmluvy,
kedy v zmysle článku 4 bodu 2 zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena dohodnutá v bode 4.1 zmluvy
bude predávajúcim zaplatená kupujúcou nasledovne:
- „prvá časť kúpnej ceny vo výške 2.000,- Eur bude predávajúcim uhradená z vlastných finančných

prostriedkov bezhotovostným prevodom na bankový účet č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený
v L. J. R. v deň podpisu tejto zmluvy“, pričom zvyšná časť kúpnej ceny, resp. spôsob úhrady zvyšnej časti
bol upravený v ďalších bodoch uvedeného ustanovenia. Žalobkyňa tak postupovala výlučne v zmysle
vzájomne dohodnutých dojednaní kúpnej zmluvy a prvú časť kúpnej ceny zaplatila bezhotovostným
prevodom v dohodnutej výške na dohodnuté platobné miesto, ktorým bol účet žalovanej, ktorého

označenie poskytla sama žalovaná. Akým spôsobom následne žalovaná postupovala a ako naložila
s prvou časťou kúpnej ceny, ktorú mala vo svojej výlučnej dispozícii (teda na svojom bankovom
účte), je rozhodnutím a tiež zodpovednosťou samotnej žalovanej. Pokiaľ žalovaná zo svojho účtu
prvú časť kúpnej ceny vybrala a sama slobodne a podľa vlastného uváženia a rozhodnutia, ju
odovzdala osobe, ktorú sama ani nevie označiť priezviskom, uvedené konanie žalovanej nemá vplyv

na postavenie žalobkyne, ako kupujúcej z kúpnej zmluvy, ktorá si plnila svoju časť povinnosti v zmysle
dojednaných ustanovení kúpnej zmluvy a uvedené nemá ani priamy vplyv na rozhodnutie vo veci
samej. Uvedeným konaním žalovanej vzniká osobitný vzťah medzi žalovanou a osobou, ktorej boli
finančné prostriedky odovzdané, a tento nie je predmetom posúdenia v prejednávanej veci. Prípadné
nároky z odovzdanej časti kúpnej ceny si môže žalovaná uplatniť voči tým osobám, ktorým boli finančné

prostriedky odovzdané. Uvedené však nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy či rozhodnutie o nahradení
prejavu vôle žalovanej, ako predávajúcej.34. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ v podanom odvolaní žalovaná argumentuje k exekúcii
vyplývajúcej i z LV č. XXXX v časti C - Ťarchy, ako exekučné záložné právo a uvádza v odvolaní, že
sa uvedená exekúcia „spláca“, uvedená okolnosť nemá význam pre rozhodnutie o veci, rovnako ani

skutočnosť, že v predmetnom byte, ku ktorému sa vlastnícke právo kúpnou zmluvou prevádzalo, je
„pozastavená rekonštrukcia“ tak ako v podanom odvolaní argumentovala žalovaná.

35. I s prihliadnutím na odvolacie námietky žalovanej, odvolací súd tak dospel k záveru, že i žalovaná
podpísala kúpnu zmluvu zo dňa 24.08.2021, čím jednoznačne prejavila svoju vôľu previesť vlastnícke

právo k spoluvlastníckemu podielu 1/2 k bytu na žalobkyňu ako kupujúcu za dojednanú kúpnu cenu.
V uvedenej kúpnej zmluve žalovaná v Článku 6 bod 4. prejavila vôľu a zároveň i záväzok súčinnosti
v prípade prerušenia konania o povolení vkladu a vykonať všetky úkony potrebné k odstráneniu
dôvodov, ktoré viedli k prerušeniu predmetného konania tak, aby sa naplnil účel kúpnej zmluvy. Žalovaná
však bez vážneho dôvodu uvedenú dojednanú súčinnosť neposkytla a k uzavretiu dodatku v zmysle
výzvy okresného úradu, katastrálneho odboru z vlastného rozhodnutia nepristúpila, a to ani na výzvu

žalobkyne. Keďže žalovaná, ako aj žalobkyňa a tiež pán L., ako účastníci prevodného právneho úkonu,
sú prejavmi svojej vôle vyjadrenej podpismi kúpnej zmluvy dňa 24.08.2021 viazaní a súd nevzhliadol
žiadne okolnosti, pre ktoré by nebolo možné rozhodnúť o nahradení prejavu vôle, odvolací súd dospel
k záveru o vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd výrokovou časťou nahradil
vôľu žalovanej ako predávajúcej, že uzatvára dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 24.08.2021 v znení

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti odvolaním napadnutého rozhodnutia. S poukazom na uvedené
dôvody, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v jeho
meritórnom výroku I. ako vecne správny.

36. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok II. o trovách prvoinštančného konania, ktorým súd

prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil
celkový procesný úspech žalobkyne v konaní, keď žalobe žalobkyne bolo vyhovené v celom rozsahu,
v zmysle podaného návrhu na zmenu žaloby. Procesne úspešnou stranou sporu v prvoinštančnom
konaní tak bola žalobkyňa, a preto súd správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a povinnosť

nahradiť trovy konania žalobkyni uložil žalovanej, ako procesne neúspešnej strane sporu v celom
rozsahu.

37. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1
CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom žalovanou, táto nebola úspešná ani

sčasti, keď odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.
Procesne úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní tak bola žalobkyňa, ktorá sa k odvolaniu
žalovanejivyjadrilaprostredníctvomprávnehozástupcuavsúvislostisodvolacímkonanímtakžalobkyni
preukázateľne vznikli trovy. Odvolací súd potom podľa § 255 ods. 1 CSP uložil procesne neúspešnej
žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo

dňa právoplatnosti uznesenia súdu, ktorým rozhodne o výške trov konania.

38. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.