Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. apríl 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18Cpr/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124208253
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124208253.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom C. XXX, XXX XX D., zast.: JUDr. Ing. Peter Lyžičiar, advokát, so sídlom Svätoplukovo nám. 1/B,
949 01 Nitra, IČO: 52 334 490, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 7.032,41 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.100 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100% z
prisúdenej sumy s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 7.032,41
eur. Žalobu odôvodnil tým, že pracuje v hasičskom a záchrannom zbore od roku 2007, pričom v
súčasnostivykonávafunkciuhasič-záchranáršpecialistanahasičskejstaniciNitravsúladesozákonom

315/2001Z.z.oHasičskomazáchrannomzborevzneníneskoršíchpredpisov.Ježenatý,mátrimaloleté
deti vo veku 7,10,13 rokov, vo svojom voľnom čase sa venuje cyklistike, turistike, rodine, priateľom, či
iným športovým a sociálnym aktivitám, ktoré je však nútený často potláčať. Služobný čas príslušníka
HaZZ je rozvrhnutý nerovnomerne tak, že týždenný pracovný čas sa skladá z výkonu služby a určenej
služobnej pohotovosti. Do konca roku 2021 boli pracovné zmeny rozvrhnuté na 17- hodinový výkon
služby, po ktorom nasledovala určená 7- hodinová služobná pohotovosť na pracovisku, od 01.01.2022
sú pracovné zmeny rozvrhnuté na 16-hodinový výkon služby, po ktorom nasleduje určená 8-hodinová

služobná pohotovosť na pracovisku (ust. § 91 ods. 1 Zákon o HaZZ), t. j. v rámci jednej pracovnej
zmeny strávi žalobca na pracovisku sústavne 24 hodín. Okrem určenej služobnej pohotovosti môže
byť žalobcovi nariadená aj služobná pohotovosť mimo rozvrhnutia pracovného času (ust. § 92 ods. 2
Zákona o HaZZ), poprípade mu môže byť určená práca nadčas, kedy faktický výkon služby prekračuje
viac ako 24 hodín sústavného výkonu. Obe služobné pohotovosti, či už určená služobná pohotovosť
podľa ust. § 92 ods. 1 zák. o HaZZ, rovnako ako ani nariadená služobná pohotovosť podľa ust. § 92
ods. 2 zák. o HaZZ, sa nezapočítavajú do pracovného času a výkon týchto služobných pohotovostí

nie je rozlíšený ani na výplatnej páske za príslušný kalendárny mesiac, kde je uvedený len súhrnný
počet odpracovaných hodín služobnej pohotovosti. Za vykonávanie určenej služobnej pohotovosti je
hasič odmeňovaný za každú hodinu pohotovosti peňažnou náhradou vo výške 15% zo sumy, ktorou je
príslušná časť jeho služobného platu (ak je služobná pohotovosť vykonávaná v bežný služobný deň),resp. peňažnou náhradou vo výške 30% zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak
je služobná pohotovosť vykonávaná v deň služobného pokoja (v deň štátneho sviatku) - ust. § 122
ods. 1 zák. o HaZZ. Služobná pohotovosť je rozdelená na aktívnu časť (práca nadčas) a neaktívnu

časť. Služobná pohotovosť je určovaná na čas nočných hodín. Do konca roka 2021 (v čase rozvrhu
pracovných zmien 17/7) boli služobné pohotovosti vykonávané v čase 22:30 - 05:30 hod., od začiatku
roka2022(prirozvrhupracovnýchzmien16/8)súslužobnépohotovostivykonávanévčase22:00-06:00
hod. V prípade vyhlásenia poplachu počas služobnej pohotovosti, kedy sú hasiči vysielaní na zásah,
sa služobná pohotovosť mení na pracú nadčas (aktívnu časť), inak trvá neaktívna časť. Na hasičskej

stanici Nitra sa striedajú 3 hasičské zmeny, t. j. každý tretí deň každá pracovná zmena odslúži 24 hodín a
následne má 2 dni voľna. Mesačne každá hasičská zmena odslúži 10 až 11 pracovných zmien, v službe
tak strávi bežne 240 až 264 hodín mesačne. Do tohto času však nie sú zahrnuté hodiny nadčasov.
Vzhľadom na uvedené, služobný čas hasiča je rozdelený tak, že každý hasič v zmenovej službe má za
rok (365 dní), pri naplánovanej 24 hodinovej službe na každý tretí deň, odpracovať 121,67 zmenových
služieb (365 dní / 3 zmeny). Ročne je to teda priemerne 2.920 odpracovaných hodín (121,67 zmenových

služieb x 24 hodinová služba).
V období júl 2021 - jún 2024 vrátane, len v rámci samotnej určenej služobnej pohotovosti (ust. § 92
ods. 1 zák. o HaZZ) priamo nadväzujúcej na výkon zmenovej služby (teda v tzv. 15%-nej a 30%- nej
pohotovosti) Žalobca odpracoval:
a) v období od júl 2021 do decembra 2021 vrátane: 301 hodín služobnej pohotovosti,

b) v období od január 2022 do decembra 2022 vrátane: 684,76 hodín služobnej pohotovosti,
c) v období od január 2023 do decembra 2023 vrátane: 623,68 hodín služobnej pohotovosti,
d) období od január 2024 do jún 2024 vrátane: 350,39 hodín služobnej pohotovosti.
Za obdobie júl 2021 - jún 2024 vrátane tak žalobca odpracoval spolu 1.959,83 hodín určenej služobnej
pohotovosti, pričom žiadna z týchto odpracovaných hodín služobnej pohotovosti mu nebola započítaná

do pracovného času. V období júl 2021 - jún 2024 vrátane žalobca zároveň v rámci výkonu zmenovej
služby (v zmysle fondu pracovného času) odpracoval:
a) v období od júl 2021 do december 2021 vrátane: 1.003,2 hodín,
b) v období od január 2022 do decembra 2022 vrátane: 1.953 hodín,
c) v období od január 2023 do december 2023 vrátane: 1.941,58 hodín,

d) v období od január 2024 do jún 2024 vrátane: 959 hodín. Za obdobie júl 2021 - jún 2024 vrátane tak
žalobca odpracoval spolu 5.856,78 hodín zmenovej služby (odpracovaných hodín zarátaných vo fonde
pracovného času).
Priemerný týždenný pracovný čas žalobcu (v rámci výkonu zmenovej služby zarátanej vo fonde
pracovného času a určenej služobnej pohotovosti spolu) tak predstavoval: a) v období od júla 2021 do

decembra 2021 vrátane: 1.304,2 hodín, čo predstavuje 49,62 hod./týždeň, b) v období od januára 2022
do decembra 2022 vrátane: 2.637,76 hodín, čo predstavuje 50,59 hod./týždeň, c) v období od januára
2023 do decembra 2023 vrátane: 2.565,26 hodín, čo predstavuje 49,2 hod./týždeň, d) období od januára
2024 do júna 2024 vrátane: 1.309,39 hodín, čo predstavuje 50,36 hod./týždeň. Počas celého žalovaného
obdobia od júla 2021 do júna 2024 vrátane, dosiahol priemerný pracovný čas žalobcu 49,92 hodín

týždenne. Počas pracovnej pohotovosti sa žalobca aj v jej neaktívnej časti musí zdržiavať na pracovisku,
z ktorého sa nesmie vzdialiť a musí byť vždy pripravený na vykonanie zásahu. Pri vyhlásení výjazdu sa
tento vykonáva do 1 min. Napriek tomu neaktívna časť pracovnej pohotovosti sa nezapočítava do fondu
pracovného času, čo sa prejaví tak, že aj keď reálne v súvislosti so služobnou činnosťou je žalobca
na pracovisku, v rámci fondu pracovného času sa mu toto nevykazuje. V praxi sa to prejavuje tak, že

napriek tomu, že napr. v mesiaci január 2022 sa v žalobcovom fonde pracovného času uvádza počet
hodín 160, tento údaj nezohľadňuje ďalších 48 hodín odpracovanej služobnej pohotovosti. Priemerný
týždenný pracovný čas počas žalovaného obdobia pravidelne presahoval nielen 40 hodinový týždenný
služobný čas príslušníka HaZZ tak, ako to upravuje ust. § 85 ods. 2 zák. o HaZZ, ale aj maximálne
prípustný týždenný pracovný čas v dĺžke 48 hodín tak, ako to ustanovuje článok 6 písm. b) smernice

Európskeho parlamentu a rady č. 2003/88/ES zo dňa 04.11.2003 o niektorých aspektoch organizácie
pracovného času. K tejto skutočnosti dochádza v dôsledku, že žiadna z hodín odpracovanej služobnej
pohotovosti nie je započítavaná do fondu pracovného času, keďže vnútroštátna právna úprava v zák. o
HaZZ služobnú pohotovosť hasičov nepovažuje za služobný (pracovný) čas, čo je v rozpore s čl. 2 ods.
1 Smernice a konštantnou judikatúrou Súdneho dvora.

Zásah do osobnosti žalobcu bol spôsobený jednak skutočnosťou, že žalobca priemerne každý týždeň
odpracoval viac ako 48 hodín v rozpore s článkom 6 písm. b) Smernice (súčasne viac ako 40 hodín
týždenne v rozpore s ust. § 85 ods. 2 prvá veta zák. o HaZZ a jednak skutočnosťou, že žiadna z
odpracovaných hodín určenej služobnej pohotovosti v žalovanom období od júla 2021 do júna 2024nebola v rozpore s článkom 6 písm. b) Smernice v spojení s článkom 2 bod 1 Smernice započítaná do
pracovného času žalobcu.
Pri vyčíslení výšky škody žalobca vychádzal z ustanovení peňažných náhrad za služobnú pohotovosť v

zmysle ust. § 122 ods. 1, 2 zákona o HaZZ. Za určenú služobnú pohotovosť mu je uhrádzaná peňažná
náhrada vo výške 15 %, resp. 30% (v dni služobného pokoja) zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho
služobného platu, pri nariadenej služobnej pohotovosti mu je uhrádzaná peňažná náhrada vo výške
50 %, resp. 100% (v dni služobného pokoja) zo sumy, ktorou je príslušná časť služobného platu.
Hodiny, ktoré žalobca odpracoval nad limit maximálneho priemerného týždenného pracovného času, je

možné analogicky posúdiť ako odpracovanie mimo rozvrhnutia služobného času, keďže tento mal byť
rozvrhnutý tak, aby k porušovaniu jeho práv nedochádzalo.
Primeraná náhrada škody vo forme nemajetkovej ujmy preto predstavuje rozdiel medzi peňažnou
náhradou uvedenou v ust. § 122 ods. 1 zák. o HaZZ a peňažnou náhradou uvedenou v ust.§ 122 ods.
2 písm. a) zák. o HaZZ. Výšku nemajetkovej ujmy tak žalobca určuje ako súčin počtu odpracovaných
hodín služobnej pohotovosti za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho roku a sumy

zodpovedajúcej 35 % peňažnej náhrady z prináležiacej hodinovej odmeny za príslušný kalendárny
mesiac príslušného kalendárneho roka (t.j. 50 % mínus 15 %) a v prípade odpracovania služobnej
pohotovosti v čase pracovného pokoja, ako súčin odpracovaných hodín služobnej pohotovosti v čase
pracovného pokoja a sumy zodpovedajúcej 20 % peňažnej náhrady z prináležiacej hodinovej sadzby
za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho roku (t.j. 50 % mínus 30 %). Žalobca

počas žalovaného obdobia júl 2021 až jún 2024 odpracoval spolu 1.959,83 hodín určenej služobnej
pohotovosti, ktorá mu nebola započítaná do služobného času. Po prepočte výšky škody predstavuje
nemajetková ujma v peniazoch sumu 3,59 eur (7.032,41 eur: 1.959,83 hodín) za každú hodinu
porušovania práv žalobcu. Táto suma je ešte menšia, ako je priemer minimálnych hodinových miezd
v Slovenskej republike pre prvý, t. j. najľahší stupeň náročnosti práce, ktorá za žalované obdobie

predstavovala priemerne sumu vo výške 3,91 eur. Toto matematické vyjadrenie preto azda najlepšie
vyjadruje mieru primeranosti nemajetkovej ujmy, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Žalobca
zdôraznil, že žalobou si neuplatňuje mzdový nárok, ale domáha sa náhrady škody porušením úniového
práva a spôsob výpočtu výšky škody podľa ust. § 122 zák. o HaZZ použil výlučne z dôvodu neexistencie
právnej úpravy, ktorá by presne stanovovala spôsob výpočtu náhrady škody v takýchto prípadoch.

2. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca preukázal nárok na nemajetkovú
ujmu. Čo sa týka ostatných námietok žalovaného, odkázal na ich písomné podania ako aj početnú
rozhodovaciu prax tunajšieho súdu. Žalobca preukázal vznik nemajetkovej ujmy a to tým, že musel
pracovať viac ako 48 hod týždenne, čo je v rozpore so smernicou, na základe čoho došiel o voľný čas,

ktorý mohol venovať rodine, deťom, koníčkom, priateľom. Žalobca konkrétne uviedol, že jeho ujma sa
prejavila v partnerskom vzťahu, nakoľko hádky a málo času prispelo k tomu, že žalobca sa rozviedol
v roku 2022. Takisto sa ujma odrazila v jeho vzťahu s deťmi, ktoré po rozvode vidí každý tretí víkend,
nakoľko pokiaľ by nebol v noci doma, bolo by to nemožné. Naštrbil sa mu vzťah s deťmi, z ktorého
cítiť vzhľadom na absenciu spoločného času citové odcudzenie, ktoré žalobcu veľmi mrzí. Takisto

zmeškal mnoho spoločných podujatí, či chvíľ, ktoré mu nikto nevráti, ktoré túto ujmu ešte prehlbujú.
Žalobca prišiel o voľný čas, ktorý nevedel venovať ani svojím rodičom, ktorý vzhľadom na vyšší vek by
potrebovali pomoc a takisto sa táto ujma odráža aj v súčasnom vzťahu s manželkou a s dcérou, kedy
žalobca pociťuje, že nastávajú v rodine rovnaké problémy z dôvodu straty času. Poukázal na posledné
rozhodnutie tunajšieho súdu z 11.03.2025, ktorý v senáte 8C/89/2024 v bodoch 41 a 47 náležite objasnil

a vyvrátil všetky právne námietky žalovaného. Poukázal na to, že Okresný súd Nitra v 6 senátoch
odmietol právnu obranu žalovaného, vydal 10 rozhodnutí, vyhovel nároku žalobcu. Z tohto dôvodu
navrhol, aby súd aj v tomto konaní vyhovel žalobe a v prípade ak pristúpi k určeniu výšky nemajetkovej
ujmy voľnou úvahou, túto akceptujú. Žalobca má záujem poukázať na problém v hasičskom zbore, ktorý
je dlhodobý a celospoločenský. Žiadal, aby súd žalobcovi priznal trovy konania.

3. Žalobca na pojednávaní uviedol, že pracuje v hasičskom a záchrannom zbore ako hasič, záchranár,
špecialista na Hasičskej stanici v Nitre od roku 2007, teda už 18 rokov pracuje v 24 hodinových
smenách, 16 hodín je pracovný čas a 8 hodín je nočná práca. Počas týždňa pracuje viac ako 48
hodín, čo sa prejavuje na jeho zdraví, ale aj v osobnom živote. Čo sa týka zdravia, má problémy so

spánkom, má nespavosť, aj najmenší pohyb ho už rozruší a deficit spánku sa prejavuje tým, že je
nervózny, podráždený. Z prvého manželstva má dve deti vo veku 10,13 rokov, rozvádzal sa v roku
2022. Uzatvoril druhé manželstvo. To, že vykonáva nočné zmeny značne ovplyvnilo aj spolužitie s prvou
manželkou, ktorá mala sama tiež zdravotné problémy súvisiace s pohybovým aparátom. Vznikali medzinimi nezhody v súvislosti so starostlivosťou o deti, keď im museli pomáhať či už susedia, známy, keď
bolo potrebné deti zo školy vyzdvihnúť. Deti nemohol voziť ani do školy, nebol tam kde mohol byť, či už
sa to týkalo rodinných osláv, udalostí. Nedalo sa plánovať výlety, nemohol sa zúčastniť narodeninových

osláv, prvého svätého prijímania, školských besiedok. Táto jeho práca ovplyvňuje i vzťah s jeho deťmi,
s ktorými sa odcudzuje. Uzatvoril druhé manželstvo, osvojil si 8 ročnú dcéru, ale opätovne vznikajú aj
s druhou manželkou medzi nimi spory kvôli práci, opätovne sa nemôže zúčastňovať rodinných osláv,
besiedok a pod. Jeho manželka si nemôže nájsť ani lepšie zamestnanie, pretože teraz kde pracuje, tak
si prispôsobuje pracovné smeny podľa jeho služieb. Vzhľadom k jeho práci sa môže s deťmi z prvého

manželstva stýkať každý tretí víkend, aby bol v noci doma, čo si vyžaduje jeho prvá manželka. Deti
sa mu odcudzujú, nemajú o neho záujem, čo ho veľmi trápi. Reálne odpracuje 240 hodím mesačne,
kde mu zarátavajú iba 160 hodím a o 80 hod. je ukrátený. Nemôže sa venovať vo voľnom čase tomu
čomu chce, nemôže ani toľko pomôcť svojím rodičom, ktorí sú starší, majú zdravotné problémy a pomoc
potrebujú. Je ukrátený o tento súkromný čas, zvažoval aj zvažuje odchod zo zboru, no však táto práca
ho veľmi baví a napĺňa. Už od detských čias to bolo jeho snom. S poukazom na to čo uviedol, si uplatňuje

predmetný nárok titulom zásahu do jeho osobnej ujmy. Súhlasil by s tým, keby pracovali 12 hodín, nemal
by s tým problém, ale pokiaľ by sa pracovný čas neprekročil viac ako 48 hod týždenne. Svoju ujmu
pociťuje, nakoľko sa odcudzil deťom, exmanželke, čoraz viac času trávi v práci a preto mu nejde tak
ani o peniaze. Pri nástupe do zamestnania vedel, že jeho pracovný čas bude 24 hodinový, nastupoval
ešte za starého systému, vedel, že bude mať 24 hodinové služby, ale nebolo mu oznámené, že sa mu

to nebude rátať do pracovného času. Túto ujmu pociťuje 5,6,7 rokov dozadu, že je stále v práci, pretože
veľa krát sa stáva, že musí zaskakovať, či už za chorých, absolvovať školenia, výcviky, je toho veľa.
Musia absolvovať lekárske prehliadky, výsledok má "A", pretože jeho zdravotný stav musí byť 100%. Zo
žiadnym odborným lekárom neriešil nespavosť, nepamätal si, či využil náhradné voľno za prácu. Chodí
si privyrábať 1 krát mesačne, nakoľko musí platiť alimenty, ide o brigádu vykonávanú v servise, ktorú

vykonáva asi 2 hod. mesačne, keďže je hasič, vykonáva v servise poriadok. Brigádu má na dohodu,
vychádza to 100 eur mesačne, pričom druhý rok danú prácu vykonáva. Nepožiadal o to, aby vykonával
funkciu tzv. suchého hasiča, teda prácu, ktorá sa vykonáva v kancelárii, pretože hneď na začiatku chcel
byťmokrýmhasičom.Keďmajúnočnú,počastohtoobdobiajesíceajodpočinok,aletenodpočinoknieje
taký ako doma. Musia byť oblečení, v montérkach, do 1 min. musia vyraziť, technicky to zvládnuť. Tento

spánok je veľmi krehký a slabý. Rozhodol sa podať túto žalobu teraz, pretože všetko sa to nabaľuje, je
toho už veľa, po skúsenostiach z prvého manželstva sa tieto problémy prejavujú kvôli práci aj v druhom
manželstve a nejde to k lepšiemu.

4. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení v plnom rozsahu.

Mal za to, že nárok, ktorý si žalobca uplatňuje je nedôvodný čo do základu aj výšky. Žalovaný by chcel
poukázať na zmätočný charakter k výpočtu nemajetkovej ujmy na základe určitého matematického
vzorca. Takéto vyčíslenie pripomína skôr mzdový nárok vo forme určitého doplatku za všetky hodiny
odslúženej služobnej pohotovosti, avšak pre toto konanie by malo byť právne irelevantné koľko hodín
dokopy určenej služobnej pohotovosti žalobca odslúžil. Podstatné by mali byť iba tie hodiny, ktoré

presahovali 48 hodinovú smernicou stanovený limit. K tomu, že ide o uplatnenie mzdového nároku podľa
žalovaného nasvedčuje aj to, že žalobca vidí svoju ujmu iba v hodinách určenej služobnej pohotovosti,
pričom pri nariadenej služobnej pohotovosti už túto ujmu nepociťuje. Žalovaný uviedol, že pre vyčíslenie
skutočne vyčíslených hodín žalobca používal nesprávny ukazovateľ a to fond služobného času v ktorom
sú zahrnuté aj hodiny odpočinku v zmysle smernice ako rôzne dovolenky a voľna, ktoré mal žalobca

riadne zaplatené, ktoré však nespĺňajú definíciu pracovného času v zmysle článku 2 smernice. V
zmysle uvedeného žalovaný odkázal na dupliku a prepočty, ktoré k nej priložil, tieto sú v súlade so
smernicou a judikatúrou súdneho dvora a EÚ a z ktorých vyplýva, že v žalobcovom prípade neprišlo
k porušeniu článku 6 písm. b) smernice v žiadnom referenčnom období. Mal za to, že žalobcovi sa
nepodarilo preukázať spojenie troch hmotnoprávnych predpokladov, ktorých splnenie sa vyžaduje, aby

bola žaloba úspešná. V prvom rade žalobca nepreukázal presah nad 48 hodín v konkrétnom časovom
období, teda samotné porušenie smernice voči žalobcovi. Opätovne poukázal na ich výpočty podľa
ktorých nedošlo k zásahu do žalobcových práv v žiadnom referenčnom období. Výpočty žalobcu sú
skreslené a zavádzajúce, nakoľko si žalobca do odpracovaných hodín zarátava aj čas odpočinku, čím si
týždenný čas strávený výkonom práce umelo navyšuje. Napriek tomu sa žalovaný z opatrnosti vyjadril

aj k nemajetkovej ujme. Keďže ide o osobnostné právo, toto musí byť jednoznačne preukázané a musí
byť dokázaná konkrétna závažná ujma, ktorú žalobca vo svojom osobnom živote pociťuje. Doposiaľ
však boli vyjadrenia žalobcu len vo veľmi všeobecnej rovine. Žalobca nepreukázal žiadne také závažné
negatívne následky vo svojom osobnom živote, ktoré by mali byť vyvážené náhradou nemajetkovejujmy v peniazoch a už vôbec nie v žalobcom uplatňovanej výške, ktorá je neprimerane vysoká. Ani
samotným výsluchom žalobcu nebolo preukázané, že v akejkoľvek ujme na žalobcových právach došlo
v priamej príčinnej súvislosti s pracou nad 48 hodín limit povolený smernicou. Čo sa týka nespavosti, táto

nebola preukázaná žiadnou lekárskou správou, taktiež ani rozvrat vzťahov v prvom manželstve žalobca
nepreukázal, že by došlo práve prácou nad 48 hodinový limit. Taktiež nie je dokázané, že odcudzenie
s deťmi bolo spôsobené práve, výlučne v dôsledku údajného porušovania smernice voči žalobcovi a
žalobca nepreukázal ani to, že by sa nemohol svojím koníčkom, prípadne rozvíjaniu osobných vzťahov
venovať vôbec, alebo že by sa im nemohol venovať výlučne, z dôvodu práce nad 48 hodín. Ak by súd

žalobcovi len z časti vyhovel, požiadal súd o predĺženie paričnej lehoty minimálne na 15 dní z dôvodu
komplikovanosti procesu úhrad žalovaného.Vzhľadom k uvedenému žiadal súd o zamietnutie žaloby v
celom rozsahu a priznanie trov žalovanému v rozsahu 100%.

5. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, vykonal dokazovanie
výsluchom žalobcu, žalovaného, pričom dokazovanie čítaním a oboznámením obsahu ostatných

listinných dôkazov nevykonal, pretože boli protistrane doručené a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalobca pracuje v hasičskom a záchrannom zbore od roku 2007, pričom v súčasnosti vykonáva
funkciu - hasič - záchranár špecialista na hasičskej stanici Nitra v súlade so zákonom 315/2001 Z.z. o
Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. Je ženatý, má tri maloleté deti vo veku

8,10 a 13 rokov. Služobný čas príslušníka HaZZ je totiž rozvrhnutý nerovnomerne tak, že týždenný
pracovný čas sa skladá z výkonu služby a určenej služobnej pohotovosti. Do konca roku 2021 boli
pracovné zmeny rozvrhnuté na 17- hodinový výkon služby, po ktorom nasledovala určená 7- hodinová
služobná pohotovosť na pracovisku, od 01.01.2022 sú pracovné zmeny rozvrhnuté na 16- hodinový
výkon služby, po ktorom nasleduje určená 8-hodinová služobná pohotovosť na pracovisku (ust. § 91

ods. 1 Zákon o HaZZ), t. j. v rámci jednej pracovnej zmeny strávi žalobca na pracovisku sústavne 24
hodín.Okremurčenejslužobnejpohotovostimôžebyťžalobcovinariadenáajslužobnápohotovosťmimo
rozvrhnutia pracovného času (ust. § 92 ods. 2 Zákona o HaZZ), poprípade mu môže byť určená práca
nadčas, kedy faktický výkon služby prekračuje viac ako 24 hodín sústavného výkonu. Za vykonávanie
určenej služobnej pohotovosti je hasič odmeňovaný za každú hodinu pohotovosti peňažnou náhradou

vo výške 15% zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu (ak je služobná pohotovosť
vykonávanávbežnýslužobnýdeň),resp.peňažnounáhradouvovýške30%zosumy,ktoroujepríslušná
časť jeho služobného platu, ak je služobná pohotovosť vykonávaná v deň služobného pokoja (v deň
štátneho sviatku) - ust. § 122 ods. 1 zák. o HaZZ.

7. Služobná pohotovosť je rozdelená na aktívnu časť (práca nadčas) a neaktívnu časť. Služobná
pohotovosť je určovaná na čas nočných hodín. Do konca roka 2021 (v čase rozvrhu pracovných zmien
17/7)bolislužobnépohotovostivykonávanévčase22:30-05:30hod.,odzačiatkuroka2022(prirozvrhu
pracovných zmien 16/8) sú služobné pohotovosti vykonávané v čase 22:00 - 06:00 hod. V prípade
vyhlásenia poplachu počas služobnej pohotovosti, kedy sú hasiči vysielaní na zásah, sa služobná

pohotovosť mení na pracú nadčas (aktívnu časť), inak trvá neaktívna časť. Na hasičskej stanici Nitra
sa striedajú 3 hasičské zmeny, t. j. každý tretí deň každá pracovná zmena odslúži 24 hodín a následne
má 2 dni voľna. Mesačne každá hasičská zmena odslúži 10 až 11 pracovných zmien, v službe tak strávi
bežne 240 až 264 hodín mesačne. Do tohto času však nie sú zahrnuté hodiny nadčasov. Vzhľadom
na uvedené, služobný čas hasiča je rozdelený tak, že každý hasič v zmenovej službe má za rok (365

dní), pri naplánovanej 24 hodinovej službe na každý tretí deň, odpracovať 121,67 zmenových služieb
(365 dní / 3 zmeny). Ročne je to teda priemerne 2.920 odpracovaných hodín (121,67 zmenových
služieb x 24 hodinová služba). Žalobca odpracoval v období od júla 2021 do decembra 2021 vrátane:
301 hodín služobnej pohotovosti, v období od januára 2022 do decembra 2022 vrátane: 684,76 hodín
služobnej pohotovosti, v období od januára 2023 do decembra 2023 vrátane: 623,68 hodín služobnej

pohotovosti, období od januára 2024 do júna 2024 vrátane: 350,39 hodín služobnej pohotovosti. Za
obdobie júl 2021 - jún 2024 vrátane tak žalobca odpracoval spolu 1.959,83 hodín určenej služobnej
pohotovosti, pričom žiadna z týchto odpracovaných hodín služobnej pohotovosti mu nebola započítaná
do pracovného času. V období júl 2021 - jún 2024 žalobca zároveň v rámci výkonu zmenovej služby
(v zmysle fondu pracovného času) odpracoval v období od júla 2021 do decembra 2021 vrátane:

1.003,2 hodín, v období od januára 2022 do decembra 2022 vrátane: 1.953 hodín, v období od januára
2023 do decembra 2023 vrátane: 1.941,58 hodín, v období od januára 2024 do júna 2024 vrátane: 959
hodín. Za obdobie júl 2021 - jún 2024 vrátane tak žalobca odpracoval spolu 5.856,78 hodín zmenovej
služby (odpracovaných hodín zarátaných vo fonde pracovného času). Priemerný týždenný pracovnýčas žalobcu (v rámci výkonu zmenovej služby zarátanej vo fonde pracovného času a určenej služobnej
pohotovosti spolu) tak predstavoval: v období od júla 2021 do december 2021 vrátane: 1.304,2 hodín, čo
predstavuje 46,62 hod./týždeň, v období od januára 2022 do decembra 2022 vrátane: 2.637,76 hodín,

čo predstavuje 50,59 hod./týždeň, v období od januára 2023 do decembra 2023 vrátane: 2.565,26 hodín,
čo predstavuje 49,2 hod./týždeň, v období od januára 2024 do júna 2024 vrátane: 1.309,39 hodín, čo
predstavuje 50,36 hod./týždeň. Počas celého žalovaného obdobia od júla 2021 do júna 2024 vrátane,
dosiahol priemerný pracovný čas žalobcu 49,92 hodín týždenne.

8. Počas pracovnej pohotovosti sa žalobca aj v jej neaktívnej časti musí zdržiavať na pracovisku, z
ktorého sa nesmie vzdialiť a musí byť vždy pripravený na vykonanie zásahu. Pri vyhlásení výjazdu sa
tento vykonáva do 1 min. Napriek tomu neaktívna časť pracovnej pohotovosti sa nezapočítava do fondu
pracovného času, čo sa prejaví tak, že aj keď reálne v súvislosti so služobnou činnosťou je žalobca
na pracovisku, v rámci fondu pracovného času sa mu toto nevykazuje. V praxi sa to prejavilo tak, že
napriek tomu, že napr. v mesiaci január 2022 sa v žalobcovom fonde pracovného času uvádza počet

hodín 160, tento údaj nezohľadňuje ďalších 48 hodín odpracovanej služobnej pohotovosti. Priemerný
týždenný pracovný čas počas žalovaného obdobia pravidelne presahoval nielen 40 hodinový týždenný
služobný čas príslušníka HaZZ tak, ako to upravuje ust. § 85 ods. 2 zák. o HaZZ, ale aj maximálne
prípustný týždenný pracovný čas v dĺžke 48 hodín tak, ako to ustanovuje článok 6 písm. b) smernice
Európskeho parlamentu a rady č. 2003/88/ES zo dňa 04. 11. 2003 o niektorých aspektoch organizácie

pracovného času.

9. Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, má každý právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

10. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

11. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

12. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

13. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

18. Podľa § 85 ods. 1, 2 zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších
predpisov (ďalej ZoHaZZ) služobný čas príslušníka je časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu
službu a je k dispozícii služobnému úradu. Služobný čas príslušníka je 40 hodín týždenne. Skrátenie
týždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.19. Podľa § 86 ods. 1,2,3,4 zákona č. 315/2001 Z.z. ZoHaZZ služobný čas príslušníkov môže
byť rozvrhnutý nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý

na obdobie šiestich mesiacov. Pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v
jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na
ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby
je najviac 24 hodín v služobnom dni. Za služobný deň podľa odseku 2 sa považuje deň, v ktorom
príslušník podľa rozvrhu služobného času vykonáva štátnu službu. Vykonávanie služobných činností

príslušníkov s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom sa rozvrhuje spravidla na obdobie jedného
mesiaca. S plánovaným rozvrhom služobného času musí byť príslušník oboznámený najneskôr tri dni
pred začiatkom kalendárneho mesiaca. Vo výnimočných prípadoch môže nadriadený určiť nástup na
vykonávanie služby aj v čase kratšom ako tri dni pred plánovaným nástupom na vykonávanie štátnej
služby.

20. Podľa § 91 ods. 1,2,3 zákona č. 315/2001 ZoHaZZ štátnou službou nadčas je štátna služba
vykonávaná nad rámec určeného služobného času. Štátna služba nadčas sa môže písomne nariadiť v
naliehavom záujme štátnej služby, a to aj na dni služobného pokoja; ak ju nie je možné vopred písomne
nariadiť, nariadi sa ústne a po jej skončení sa bezodkladne o tom urobí písomný záznam. Nepretržitý
odpočinok medzi dvoma služobnými dňami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín. V

kalendárnom roku možno príslušníkovi prikázať štátnu službu nadčas v rozsahu najviac 300 hodín.

21. Podľa § 92 ods.1,2 zákona č. 315/2001 ZoHaZZ služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú
pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na
vykonávanie štátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia služobného času. Na zabezpečenie

nevyhnutných úloh môže služobný úrad v odôvodnených prípadoch nariadiť príslušníkovi služobnú
pohotovosť mimo rozvrhnutia služobného času a) v mieste vykonávania štátnej služby, b) v mieste
pobytu alebo na inom dohodnutom mieste, c) s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia.

22. Podľa § 122 ods.1,2 zákona č. 315/2001 ZoHaZZ ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. 1 určená

služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 15 % zo sumy,
ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, a 30 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.
Ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. 2 nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto
pohotovosti peňažná náhrada a) 50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide
o pohotovosť vykonávanú v mieste vykonávania jeho štátnej služby, a 100 % z tejto sumy, ak ide o deň

služobného pokoja, b) 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť
vykonávanú v mieste jeho pobytu, alebo na inom dohodnutom mieste, a 25 % z tejto sumy, ak ide o deň
služobného pokoja, c) 5 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť
vykonávanú s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia, a 10 % z tejto sumy, ak ide o deň
služobného pokoja.

23. Podľa čl. 1 bod 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/88/ ES zo 4.11.2003 o niektorých
aspektoch organizácie pracovného času, táto smernica sa vzťahuje na: a) minimálne doby denného
odpočinku, týždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci a na maximálny týždenný
pracovný čas a b) určité aspekty nočnej práce, práce na zmeny a rozvrhnutie práce.

24. Podľa čl. 1 bod 3 Smernice, táto smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činností, verejné a
súkromné, v zmysle čl. 2 smernice 89/391/EHS bez toho, aby boli dotknuté články 14, 17, 18 a 19 tejto
smernice.

25. Podľa čl. 2 bod 1 Smernice "pracovný čas" je akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa
pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi
predpismi a/alebo praxou.

26. Podľa čl.2 bod 2 Smernice, " čas odpočinku" je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom.

27. Podľa čl. 6 písm. b) Smernice členské štáty príjmu opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho,
že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov, priemerný pracovný čas pre každé
obdobie siedmych dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.28. Podľa čl. 16 písm. b) Smernice členské štáty môžu ustanoviť pre uplatňovanie článku 6 (maximálny
týždenný pracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace. Doby platenej ročnej

dovolenky priznané v súlade s článkom 7 a doby pracovnej neschopnosti sa nezahŕňajú alebo sú pri
výpočte priemeru neutrálne.

29. Podľa čl. 17 bod 3 písm. iii) Smernice, v súlade s odsekom 2 tohto článku sa môžu vykonať odchýlky
článkov 3, 4, 5, 8 a 16 pre služby tlače, rádia, televízie, filmovej tvorby, pôšt a telekomunikácií, sanitky,

protipožiarne služby a služby civilnej ochrany.

30. Súd mal za to, že prejednanie danej žaloby patrí do právomoci súdov, pričom poukazuje na § 3 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú
súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú
iné orgány. Aj zo samotnej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že spory o náhradu škody spôsobenej

porušenímprávaÚniemedzijednotlivcomaštátommajúrozhodovaťpríslušnévnútroštátnesúdy.Súdny
dvorvoveciC-429/09(GünterFußprotiStadtHalle)rozhodol,žepredmetnásmernicamápriamyúčinok,
keďže priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu uplatniť priamo v konaní pred vnútroštátnymi súdmi.
Keďže neexistuje žiadny iný orgán disponujúci kompetenciou zverenou ústavnými, resp. zákonnými
normami na rozhodnutie o práve žalobcu na náhradu škody voči štátu z titulu porušenia práva EÚ,

právomoc súdu na konanie je daná.

31. Súd v danom spore mal za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby, nakoľko
žalobca sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku zásahu do jeho osobnostných práv.
Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, žalovaným je štát Slovenská republika konajúca

prostredníctvom ústredného štátneho orgánu, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako
ústredný orgán štátnej správy pre policajný zbor a hasičský a záchranný zbor, ide o subjekt, ktorý
zodpovedá za škodu spôsobenú porušením práva Európskej únie.

32. Žalovaný namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Nitra. Súd vyhodnotil námietku miestnej

nepríslušnosti Okresného súdu Nitra vznesenú žalovaným ako nedôvodnú, nakoľko podľa § 19 písm.
b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok je popri všeobecnom súde žalovaného na konanie
miestne príslušný aj súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.
Za skutočnosť zakladajúcu právo na náhradu škody žalobca označil zásah do jeho práv postupom
žalovaného pri výkone svojho povolania. Miestom výkonu služobnej činnosti žalobcu bola hasičská

stanica Nitra a preto je miestna príslušnosť Okresného súdu Nitra daná.

33. Predmetom sporu je nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej v dôsledku
odpracovania priemerného týždenného pracovného času presahujúceho limit stanovený v čl.6 písm.
b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 04.01.2003 o niektorých aspektoch

organizácie pracovného času, uplatnený podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nebolo medzi
stranami sporné, že žalobca pracuje od roku 2007 ako hasič v služobnom pomere. Podľa prehľadu
odpracovaných hodín súd mal za to, že žalobca v rozhodnom období od júla 2021 do júna 2024
odpracoval 1.959,83 hodín určenej služobnej pohotovosti a 5.856,78 hodín zmenovej služby.
Podľa smernice 2003/88/ES v zmysle článku 6 písm. b) priemerný pracovný čas pre každé obdobie

siedmych dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín. ESD vo veci C-429/09 rozhodol, že predmetná
smernica má priamy účinok, keďže priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu uplatniť priamo v konaní
pred vnútroštátnymi súdmi. V danom rozhodnutí sa súd zaoberal otázkou výkladu Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2003/88/ES zo dňa 04.11.2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času
v súvislosti s porušením čl. 6 Smernice, ustanovujúceho maximálny týždenný pracovný čas. Uvedené

konanie sa týkalo pracovníka, ktorý bol ako hasič zamestnaný v rámci zásahovej služby spadajúcej
do verejného sektora a jeho rozpis služieb zahŕňal aj 24 hodinové zmeny, pričom každá takáto 24
hodinová zmena, v rámci ktorej musel byť hasič prítomný na pracovisku, pozostávala z aktívnej služby
a pohotovostnej služby, ktorá môže byť prerušená zásahovou činnosťou.

34. Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v § 85 až § 94 upravuje podmienky výkonu
štátnej služby so zameraním na pojmy: týždenný služobný čas, nerovnomerné rozvrhnutie služobného
času, prestávky v štátnej službe, nepretržitý odpočinok medzi služobnými dňami, dĺžka nepretržitého
odpočinku v týždni, dni služobného pokoja, štátna služba nadčas, služobná pohotovosť a dovolenka.Podľa prílohy č. 4 bod 6 zákona do jeho znenia bola prebratá Smernica Európskeho parlamentu a Rady
2003/88/ES zo dňa 04.11.2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času(bod 6 prílohy č. 4).
Z predmetných ustanovení zákona ale nevyplýva, že by služobná pohotovosť hasičov v mieste výkonu

služby bola považovaná za súčasť ich služobného času a práve v tejto skutočnosti spočíva rozpor
slovenskej právnej úpravy s právom Európskej únie. K námietke žalovaného, že smernica 2003/88 ES
sa nevzťahuje na žalobcu, súd opätovne poukazuje na výklad práva EÚ, ktorý podal Súdny dvor, z
ktorého judikatúry vyplýva, že čl. 2 ods. 2 smernice 89/391/EHS nevylučuje z jej pôsobnosti služby
civilnej ochrany ako také, ale len "určité osobitné činnosti" týchto služieb, ak charakteristiky vlastné

pre určité osobitné činnosti odporujú použitiu ustanovení tejto smernice. V rozsudku vo veci C-518/15
Súdny dvor dospel k záveru, že na činnosti hasičského zboru, pokiaľ sú vykonávané za obvyklých
podmienok v súlade s poslaním zvereným príslušnej službe, sa má uplatniť aj smernica 2003/88/ES.
Súd opätovne poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-429/09 (Günter Fuß proti Stadt Halle),
ktorý sa zaoberal práve otázkou výkladu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo
04.11.2003oniektorýchaspektochorganizáciepracovnéhočasuvsúvislostisporušenímčl.6Smernice,

ustanovujúceho maximálny týždenný pracovný čas. Súd dospel k záveru, že smernica 2003/88/ES sa
vzťahuje aj na žalobcu ako príslušníka Hasičského a záchranného zboru a stotožnil sa s tvrdením
žalobcu, že zákon č. 315/2001 Z. z. nekorešponduje s čl. 6 písm. b) Smernica 2003/88/ES nesprávnou
transpozíciou článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES. S poukazom na uvedené mal súd preukázané,
že u žalobcu došlo k porušeniu čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES tým, že právna úprava v zákone

č. 315/2001 Z. z. a na ňu nadväzujúca aplikačná prax nerešpektuje maximálny priemerný prípustný
pracovný čas 48 hodín týždenne. Článok 6 písm. b)smernice 2003/88/ES predstavuje právnu normu
Únie, ktorá jednotlivcom priznáva práva okrem iného judikované aj v rozsudku C-429/09 a nedodržanie
požiadaviek upravených v uvedenom článku počas dotknutého obdobia je zjavným porušením judikatúry
Súdneho dvora, a preto sa musí považovať za dostatočne závažné porušenie práva Únie. Zároveň je

nesporné, že zákonodarca do zák. o HaZZ účinnom od 01.11.2024 prijal hmotnoprávnu úpravu, keď
doplnil § 97 ods.3 zákona o HaZZ.

35. Článok 2 ods. 1 a 2 smernice 2003/88 vymedzuje "pracovný čas" ako "akýkoľvek čas, počas ktorého
pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti…"a "čas

odpočinku" ako "akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom". Článok 6 písm. b) smernice 2003/88
predstavuje pravidlo sociálneho práva Únie s osobitným významom, z ktorého má mať prospech každý
pracovník, keďže je minimálnou požiadavkou určenou na zaistenie bezpečnosti a ochrany jeho zdravia,
ktoré ukladá členským štátom povinnosť stanoviť 48-hodinovú hranicu pre priemerný týždenný pracovný
čas, v súvislosti s ktorou je výslovne stanovené, že zahŕňa tak nadčasy ako aj pracovnú pohotovosť a od

ktorej sa nemožno v žiadnom prípade odchýliť, pokiaľ ide o také činnosti, ako je činnosť hasičov, hoci by
k tomu došlo len prostredníctvom súhlasu dotknutého pracovníka. Z uvedeného vyplýva, že čas určenej
služobnej pohotovosti príslušníka Hasičského a záchranného zboru má byť súčasťou služobného času,
pretože nejde o čas odpočinku.
Na základe dôkazov predložených žalobcom vyplynulo, že došlo pri určovaní, respektíve nariadení

pracovnej pohotovosti spolu s určeným služobným časom k prekračovaniu maximálneho limitu 48 hodín
priemerného pracovného týždňa žalobcu žalovanom období za obdobie júl 2021 - jún 2024. Súd mal za
to, že došlo k porušeniu článku 6 písm. b) smernice, pričom na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že
žalovaný v uplatnil na výpočet priemerného pracovného času žalobcu referenčné obdobie 6 mesiacov
podľa § 86 odstavec 1 druhá veta ZoHaZZ, pretože podľa výsledkov dokazovania, žalobcom priemerný

služobný čas presiahol 48 hodín v každom z uvedených období (júl 2021-december 2021-1.304,2 hodín,
čo predstavuje 49,62 hod./týždeň, január 2022-december 2022-2.637,76 hodín, čo predstavuje 50,59
hod./týždeň,január2023-december2023-2.565,26hodín,čopredstavuje49,2hod./týždeň,január2024-
jún 2024 -1.309,39 hodín, čo predstavuje 50,36 hod./týždeň).

36. Súd k tzv. neutralizácii niektorých dní pre potrebu určenia rozsahu primeraného týždenného
pracovného času v zmysle Smernice, súd poukazuje, že v zmysle čl. 16 Smernice sa dni, v ktorých
fakticky nedochádza k výkonu práce (služby), t. j. (dovolenka, PN, OČR), pre uplatnenie čl. 6
(maximálneho týždenného pracovného času), nevylučujú. Z uvedeného dôvodu súd pre posúdenie toho,
či dochádza k porušenie čl. 6 písm. b) Smernice vychádza z podstaty inštitútu služobného času, od

ktorého sa neodpočítava čas dovolenky či práce neschopnosti.

37. Súd sa následne zaoberal tým, či boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za porušenie
práva EÚ, kedy má poškodený právo na náhradu škody porušením úniového práva za splneniapodmienok: a) cieľom porušenej právnej normy únie je priznať jednotlivcom práva, b) porušenie je
dostatočne závažné, c) medzi týmto porušením a škodou spôsobenou poškodeným jednotlivcom
existuje priama a príčinná súvislosť. Súd zotrval na svojom názore v obdobných sporoch. Pokiaľ ide

o prvú podmienku, táto podmienka je v danom prípade splnená, pretože článok 6 písm. b) Smernice
2003/88predstavujepravidlosociálnehoprávaÚniesosobitnýmvýznamom,zktoréhomámaťprospech
každý pracovník, keďže je minimálnou požiadavkou určenou na zaistenie bezpečnosti a ochrany jeho
zdravia, ktoré ukladá členským štátom povinnosť stanoviť 48 hodinovú hranicu pre priemerný týždenný
pracovný čas. Je výslovne stanovené, že zahŕňa nadčasy, a od ktorej sa v prípade neprebratia čl. 22

ods. 1 tejto smernice do vnútroštátneho práva nemožno v žiadnom prípade odchýliť, pokiaľ ide o také
činnosti, ako je činnosť hasičov, čo je v danom prípade. Žalobca za žalobou vymedzené obdobie po
zohľadnení služobného pracovného času a služobnej pohotovosti realizoval výkon práce navyše oproti
maximálnemu prípustnému času za dané obdobie vyplývajúcemu zo smernice (maximálny týždenný
pracovný čas 48 hodín).

38. Pokiaľ ide o ďalšiu podmienku, súd odkazuje na judikatúru Súdneho dvora z ktorej vyplýva, že
dostatočne závažné porušenie práva Únie zahŕňa zjavné a závažné prekročenie hraníc voľnej úvahy
členským štátom, pričom zložky, ktoré majú byť v tejto súvislosti zohľadnené, sú predovšetkým stupeň
jasnosti a presnosti porušenej právnej normy, ako aj rozsah miery voľnej úvahy, ktorý porušená norma
ponecháva vnútroštátnym orgánom. Teda porušenie práva Únie je dostatočne závažné, nakoľko je v

zjavnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora v danej oblasti.

39. V danom spore bola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi týmto porušením a škodou,
nakoľko došlo k porušeniu úniovej normy, vnútroštátna úprava bola v rozpore s článkom smernice.
V prípade ak by transpozícia článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES by bola správna, nedochádzalo

by k tomu, že služobná pohotovosť na pracovisku sa nepovažovala za pracovný čas a nedochádzalo
by u žalobcu k porušeniu práva na odpočinok po práci. Ak by žalobca bol v službe v príslušnom
období menej ako 48 hodín za 7 dní, v tom prípade by nedošlo k zásahu do práv žalobcu, hoci by
právna úprava bola aj nesprávna. Je preto podľa súdu preukázané, že existuje priama príčinná súvislosť
medzi porušením článku 6 písm. b) smernice a škodou, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku straty času

odpočinku, na ktorý by mal žalobca nárok, ak by bol maximálny týždenný pracovný čas upravený týmto
ustanovením dodržaný, keď žalobca musel pracovať viac v dôsledku nezarátania služobnej pohotovosti
do pracovného času.

40. Žalobca sa žalobou domáha náhrady škody vo forme nemajetkovej ujmy. Súd poukazuje, že

došlo k porušeniu práva Európskej únie a preto žalobou uplatnený nárok je pri absencii vnútroštátnej
právnej úpravy nároku na náhradu škody z porušenia práva Európskej únie je potrebné posudzovať v
zmysle ustanovení § 11 - § 13 Občianskeho zákonníka, upravujúce nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada
sa poskytuje aj v peniazoch. Ustanovenia § 11 -13 Občianskeho zákonníka sa tu používajú "len"
analogicky Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, ide o peňažnú satisfakciu za neoprávnený zásah

do osobnosti žalobcu, ktorý sa určuje odhadom, je závislý od úvahy súdu a preto ju nemožno vyjadriť
presným matematickým výpočtom. Súd pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy zohľadnil, že žalobca
je príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, vykonáva fyzicky i psychicky náročnú prácu a bol
preukázaný zásah do osobnosti žalobcu spôsobený tým, že v rozhodnom období pracoval priemerne
viac ako 48 hodín týždenne. Keďže žalobca bol za žalované obdobie v práci viac, ako to dovoľuje úniové

právo, uvedené má ten dôsledok, že žalobca sa nemôže plnohodnotne rozvíjať v súkromí plnením si
svojich domácich povinností, starostlivosťou o maloleté deti nielen počas bežného pracovného týždňa,
ale i počas víkendov, ktoré by mohol tráviť i s maloletými deťmi z predchádzajúceho manželstva. Žalobca
sa nemôže venovať záujmovým činnostiam, nemá možnosť primeraného oddychu, zhoršila sa mu
kvalita spánku, je menej s rodinou, prichádza k odcudzovaniu s deťmi. Podľa súdu je dôležité, aby mal

žalobca možnosť si po práci aj odpočinúť, venovať sa svojím záľubám, rodine, aby mal dostatok času na
odpočinok, regeneráciu, súkromie. Súd pri stanovení náhrady za zásahy žalovaného do nemajetkovej
sféry žalobcu súd prihliadal na závažnosť ujmy, ktorá mu vznikla, na následky takýmto zásahom
vyvolané ako aj na okolnosti zásahu. Zároveň súd zohľadnil, že žalobca vykonával brigádnu činnosť od
13.11.2023 do 12.11.2024 a ďalej vykonáva od 02.12.2024, pričom vykonával prácu 2 hod. mesačne,

čo nebolo sporné, nebolo to však až v takom rozsahu, že by uvedené bolo na úkor jeho potrebného
odpočinku a regeneráciu po službe. Súd po zohľadnení všetkých okolností, vzhľadom na závažnosť
následku a rozhodovaciu prax súdov, ako aj svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, súd považoval výšku
nemajetkovej ujmy v sume 2.100 eur za primeranú k závažnosti nezákonného zásahu spočívajúcomv obmedzení žalobcu slobodne nakladať s voľným časom a organizovať rodinný a sociálny život. Na
základevykonanéhodokazovaniavšakpodľasúdunebolopreukázané,žeužalobcudošloknegatívnym
zásahom do jeho osobnostných práv, ktoré by odôvodňovalo priznanie náhrady nemajetkovej ujmy vo

vyššom rozsahu a preto súd žalobu vo zvyšku ako nedôvodnú zamietol. Súd návrh žalovaného na dlhšiu
paričnú lehotu považoval za nedôvodný vzhľadom na výšku priznanej nemajetkovej ujmy.

41. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia k premlčacej dobe uviedol, že nie je jasné prečo žalobca
žaluje obdobie od júla 2021 do júna 2024, keďže žaloba bola podaná až v auguste 2024, a teda

obdobie mesiaca júl 2021 je už premlčané. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je
právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa §101
Občianskeho zákonníka. Začiatok plynutia premlčacej doby pri náhrade za nemateriálnu ujmu je
viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť
osobnostné práva fyzickej osoby. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy tak možno uplatniť v prvý
deň nasledujúceho mesiaca, v danom spore za mesiac júl 2021, najskôr dňa 01.08.2021. Trojročná

premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy za mesiac júl 2021 plynula
žalobcovi do 01.08.2024, pričom žalobca podal žalobu na súd dňa 01.08.2024, teda uplatnený nárok
žalobcu nie je ani čiastočne premlčaný.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

44. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc zo zásady pomeru úspechu vo
veci. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu.
V takomto prípade nepôjde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou
uplatneného nároku. Nemožno ho totiž zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na

základe úvahy súdu. Keďže v danom prípade súd žalobcovi priznal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
čo do základu, pričom výška nemajetkovej ujmy bola závislá iba od voľnej úvahy súdu, súd považoval
žalobcuvovecivplnomrozsahuúspešnéhovrozsahuprisúdenejsumy,t.j.2.200eur.Pretosúdrozhodol
tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej
sumy. Súd poukazuje, že dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 CSP

zistené u strán sporu ani v okolnostiach veci zistené neboli. O výške trov konania bude rozhodnuté v
lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364CSP)
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.